Česko, Krajina, Moravské, Obce, Severná Morava, Zahraničie

Podhradní Lhota

skala
Hits: 390

Pod­hrad­ní Lho­ta sa nachá­dza neda­le­ko od Bys­tři­ce pod Hos­tý­nem a Valaš­ským Mezi­ří­čím, na úpä­tí Kelčs­ké­ho Javor­ní­ka. Na mies­tach, kde sto­ro­čia boli dva sta­ro­by­lé hra­dy: Šaum­burk a Nový Šaum­burk – nespráv­ne nazý­va­ný Zubříč. Žije tu 495 oby­va­te­ľov (pod​hrad​nil​ho​ta​.cz). Nový Šaum­burk je nazý­va­ný ľudo­vo aj Baš­ta. Obec vznik­la v roku 1272. Pred­chod­com obce bola zrej­me obec Zubři­ce, s his­to­ric­kým náz­vom Zuber­sko (pod​hrad​nil​ho​ta​.cz).

Pod­hrad­ní Lho­ta is loca­ted near Bys­tři­ce pod Hos­tý­nem and Valaš­ské Mezi­ří­čí, at the foot of the Kelčs­ký Javor­ník. It is situ­ated whe­re two ancient cast­les have sto­od for cen­tu­ries: Šaum­burk and Nový Šaum­burk – incor­rect­ly cal­led Zubříč. The­re are 495 inha­bi­tants living here (pod​hrad​nil​ho​ta​.cz). Nový Šaum­burk is also com­mon­ly kno­wn as Baš­ta. The vil­la­ge was foun­ded in 1272. The pre­de­ces­sor of the vil­la­ge was like­ly the vil­la­ge of Zubři­ce, his­to­ri­cal­ly kno­wn as Zuber­sko (pod​hrad​nil​ho​ta​.cz).

Pod­hrad­ní Lho­ta se nachá­zí neda­le­ko od Bys­tři­ce pod Hos­tý­nem a Valaš­ské­ho Mezi­ří­čí, na úpa­tí Kelčs­ké­ho Javor­ní­ka. Na mís­tech, kde po sta­le­tí stá­ly dva sta­ro­by­lé hra­dy: Šaum­burk a Nový Šaum­burk – nespráv­ně nazý­va­ný Zubříč. Zde žije 495 oby­va­tel (pod​hrad​nil​ho​ta​.cz). Nový Šaum­burk je lido­vě nazý­ván také Baš­ta. Obec vznik­la v roce 1272. Před­chůd­cem obce byla prav­děpo­dob­ně obec Zubři­ce, s his­to­ric­kým náz­vem Zuber­sko (pod​hrad​nil​ho​ta​.cz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Šoldov – stredoveká obec obrov

skala
Hits: 904

Šol­dov je zanik­nu­tá stre­do­ve­ká osa­da z 13. sto­ro­čia v kata­strál­nom úze­mí obce Štr­ba (Wiki­pe­dia). V nad­mor­skej výš­ke 910 met­rov nad morom, vo východ­nom cípe Lip­tov­skej kot­li­ny, asi 2 km seve­ro­zá­pad­ne od obce, 500 met­rov sever­ne od sta­rej hrad­skej ces­ty Štr­ba – Važec. 200 met­rov odtiaľ na sever je diaľ­ni­ca. Are­ál je obko­le­se­ný opev­ňo­va­cí­mi dvo­j­itý­mi val­mi a prie­ko­pa­mi. Loka­li­ta bola zná­ma oddáv­na, upo­zor­ňo­val na ňu jeho miest­ne pome­no­va­nie ​“Za pus­tým kos­to­lom”. Kon­com 19. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne ešte exis­to­va­li zvyš­ky nadzá­kla­do­vých murív cir­kev­nej stav­by (Infor­mač­ná tabuľa).

Z obdo­bia rokov oko­lo roku 960 sa zacho­va­li sprá­vy o misij­nej sta­ni­ci v obci Šol­dov. Zni­če­ná bola mon­gol­mi v roku 1241. Našli sa tu kos­try ľudí vyso­kých oko­lo 200 cm, čo bolo v tom čase veľ­mi zried­ka­vé (Wiki­pe­dia). Tra­dí­cia hovo­rí, že Šol­do­va­nia boli stat­ní, veľ­kí a vyso­kí ľudia, tak­mer obri (sme​.sk). V lite­ra­tú­re sa uvá­dza kon­com 19. sto­ro­čia ako zanik­nu­té opát­stvo Cholt­ské. V tom­to obdo­bí prav­de­po­dob­ne exis­to­va­li ešte zvyš­ky nadzá­kla­do­vých murív cir­kev­nej stav­by. Skú­mal sa kos­tol s pra­vouh­lým pre­by­té­ri­om, vežou a cin­to­rí­nom. Nie­kto­rí his­to­ri­ci tu situ­ova­li zatiaľ nedo­lo­že­né bene­dik­tín­ske opát­stvo. Arche­olo­gic­ký výskum tu obja­vil množ­stvo zau­jí­ma­vých nále­zov, napr. kamen­ný román­sky kríž, vyso­ký 87 cm, dato­va­ný do doby roku 1000. Geora­dar v roku 2013 iden­ti­fi­ko­val okrem iné­ho roz­siah­lu dedi­nu (Infor­mač­ná tabuľa).

Šol­dov is an aban­do­ned medie­val sett­le­ment from the 13th cen­tu­ry, loca­ted wit­hin the cadas­tral ter­ri­to­ry of the vil­la­ge of Štr­ba (Wiki­pe­dia). It lies at an alti­tu­de of 910 meters abo­ve sea level, in the eas­tern cor­ner of the Lip­tov Basin, app­ro­xi­ma­te­ly 2 km nort­hwest of the vil­la­ge, 500 meters north of the old hig­hway bet­we­en Štr­ba and Važec. About 200 meters furt­her north is the hig­hway. The area is sur­roun­ded by doub­le defen­si­ve embank­ments and dit­ches. The site has been kno­wn for a long time, as indi­ca­ted by its local name ​“Behind the Aban­do­ned Church.” By the late 19th cen­tu­ry, rem­nants of the above-​ground walls of the church buil­ding pro­bab­ly still exis­ted (Infor­ma­ti­on board).

From the peri­od around 960, reports about a mis­si­ona­ry sta­ti­on in the vil­la­ge of Šol­dov have been pre­ser­ved. It was des­tro­y­ed by the Mon­gols in 1241. Human ske­le­tons mea­su­ring around 200 cm tall were found here, which was very rare at that time (Wiki­pe­dia). Tra­di­ti­on has it that the peop­le of Šol­dov were stur­dy, lar­ge, and tall, almost giants (sme​.sk). In lite­ra­tu­re, it is men­ti­oned at the end of the 19th cen­tu­ry as the extinct abbey of Cholt, during which peri­od rem­nants of the supers­truc­tu­re walls of the church buil­ding like­ly still exis­ted. The church with a rec­tan­gu­lar pre­sby­te­ry, a tower, and a ceme­te­ry was exa­mi­ned. Some his­to­rians pla­ced an undo­cu­men­ted Bene­dic­ti­ne abbey here. Archa­e­olo­gi­cal rese­arch has dis­co­ve­red a varie­ty of inte­res­ting finds here, such as a sto­ne Roma­ne­sque cross, 87 cm tall, dating back to around the year 1000. Ground-​penetrating radar in 2013 iden­ti­fied, among other things, an exten­si­ve vil­la­ge (Infor­ma­ti­on Board).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Stránske

skala
Hits: 2457

Strán­ske dosta­lo názov pod­ľa prí­krych strá­ňav, kto­ré ho obklo­pu­jú. Prvá zmien­ka o ňom je z roku 1368. Výstav­ba kos­to­lu svä­tej Hele­ny zača­la v roku 1368. V roku 1858 zeme­tra­se­nie kos­tol sil­ne poško­di­lo, v roku 1877 bol uzav­re­tý. Dnes je zo sta­ro­by­lé­ho kos­to­la len zrú­ca­ni­na. Pri Strán­skom sa nachá­dza his­to­ric­ká ces­ta zo 14. sto­ro­čia. Dnes je medzi Rajec­ký­mi Tep­li­ca­mi a Strán­skym, medzi Rajec­ký­mi kúpeľ­mi a zrú­ca­ni­nou gotic­ké­ho kos­to­lí­ka svä­tej Hele­ny v Strán­skom. Dnes je to 2 km dlhá poľ­ná ces­ta, z kto­rej vid­no Lúčan­skú Malú Fat­ru s vrchol­mi Min­čol, Veľ­ká Lúka, Kľak. Sme­rom na juho­zá­pad sú Strá­žov­ské vrchy, na zápa­de sú Súľov­ské vrchy. Pozdĺž ces­ty bolo vysa­de­ných 25 list­na­tých stro­mov (Infor­mač­ná tabuľa).

Strán­ske got its name from the ste­ep slo­pes that sur­round it. The first men­ti­on of it dates back to 1368. The cons­truc­ti­on of the Church of St. Hele­na began in 1368. In 1858, an eart­hqu­ake hea­vi­ly dama­ged the church, and in 1877, it was clo­sed. Today, only the ruins of the ancient church remain. Near Strán­ske, the­re is a his­to­ri­cal road from the 14th cen­tu­ry. It stret­ches bet­we­en Rajec­ké Tep­li­ce and Strán­ske, con­nec­ting the spa town of Rajec­ké Tep­li­ce with the ruins of the Got­hic Church of St. Hele­na in Strán­ske. The road, now 2 km long, offers vie­ws of Lúčan­ská Malá Fat­ra with the peaks of Min­čol, Veľ­ká Lúka, and Kľak. Towards the sout­hwest, you can see the Strá­žov­ské Vrchy, whi­le the Súľov­ské Vrchy are visib­le to the west. Along the road, 25 deci­du­ous tre­es have been plan­ted (Infor­ma­ti­on board).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Valaská Dubová

skala
Hits: 2301

Obec leží v okre­se Ružom­be­rok v nad­mor­skej výš­ke 662 met­rov nad morom. Na nece­lých 13 km2 tu žije tak­mer 800 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1323. Spo­mí­na sa ako Dubo­ra, Dubo­va Walas­ka, Vala­cho­rum. Najpr pat­ri­la hra­du Lika­va, v roku 1556 pre­šla pod Orav­ské pan­stvo. Budo­va hos­tin­ca je zo začiat­ku 19. sto­ro­čia, kto­rý sto­jí na mies­te býva­lej sta­rej dre­ve­nej budo­vy, v kto­rej údaj­ne chy­ti­li Jura­ja Jáno­ší­ka, čo však nie je dolo­že­né. V roku 1933 obec vyho­re­la, vysta­va­ná bola zno­vu po roku 1945. Na oko­lí sa nachá­dza­jú jas­ky­ne, v nie­kto­rých sa ukrý­va­li ľudia počas 2. sve­to­vej voj­ny (wiki​pe​dia​.sk).

The vil­la­ge is loca­ted in the Ružom­be­rok dis­trict at an ele­va­ti­on of 662 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of just under 13 km², it is home to near­ly 800 resi­dents. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1323, refer­red to as Dubo­ra, Dubo­va Walas­ka, Vala­cho­rum. Ini­tial­ly, it belo­n­ged to Lika­va Cast­le, and in 1556, it beca­me part of the Ora­va domain. The inn buil­ding, dating back to the ear­ly 19th cen­tu­ry, stands on the site of a for­mer old wooden struc­tu­re, whe­re Juraj Jáno­šík was alle­ged­ly cap­tu­red, alt­hough this is not docu­men­ted. In 1933, the vil­la­ge was devas­ta­ted by fire but was rebu­ilt after 1945. The sur­roun­ding area fea­tu­res caves, some of which ser­ved as hiding pla­ces for peop­le during World War II (wiki​pe​dia​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Pribylina – kraj pod Kriváňom

skala
Hits: 4118

Pri­by­li­na je jed­na z obcí, kto­rá bola skráš­le­ná, jej cen­trum bolo naozaj pek­ne spra­ve­né. V obci je Múze­um lip­tov­skej dedi­ny.

Leží vo výš­ke 745 met­rov nad morom, pod súto­kom Rač­kov­ho poto­ka s rie­kou Belá. Zalo­že­ná bol v roku 1331. V súčast­nos­ti tu žije 1350 oby­va­te­ľov. Neďa­le­ké Pod­ban­ské je výcho­dis­kom do východ­nej čas­ti Západ­ných Tatier a do západ­nej čas­ti Vyso­kých Tatier (pri​by​li​na​.sk). Názov obce je mož­no odvo­de­ný od toho, že leží pri rie­ke, kto­rá mala pôvod­ne meno Bia­la. Ale­bo sa via­že ku náre­čo­vé­mu slo­vu ​“pri­by”, kto­ré ozna­ču­je nových osad­ní­kov (pri​by​li​na​.sk).

Pri­by­li­na is one of the vil­la­ges that has been beau­ti­fied, with its cen­ter tru­ly well-​kept. The vil­la­ge is home to the Muse­um of Lip­tov Village.

Situ­ated at an ele­va­ti­on of 745 meters abo­ve sea level, it lies at the con­flu­en­ce of Rač­kov Potok and the Belá River. It was foun­ded in 1331, and cur­ren­tly, it is inha­bi­ted by 1,350 resi­dents. Near­by Pod­ban­ské ser­ves as a star­ting point for the eas­tern part of the Wes­tern Tatras and the wes­tern part of the High Tatras (pri​by​li​na​.sk). The name of the vil­la­ge may be deri­ved from its loca­ti­on near a river ori­gi­nal­ly named Bia­la. Alter­na­ti­ve­ly, it may be lin­ked to the dia­lect word ​“pri­by,” which refers to new sett­lers (pri​by​li​na​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post