Kotliny, Krajina, Liptov, Slovenská krajina, Typ krajiny

Podtatranská kotlina

skala
Hits: 4582

Pod­ta­trans­ká kot­li­na je vyso­ko polo­že­ná kot­li­na medzi Vyso­ký­mi a Níz­ky­mi Tat­ra­mi.

Je tvo­re­ná z pod­cel­kov Lip­tov­ská kot­li­na, Pop­rad­ská kot­li­na a Tatrans­ké pod­ho­rie (spra​va​ta​nap​.sk). Lip­tov­ská kot­li­na má čas­ti: Chočs­ké pod­ho­rie, Galo­vian­ske háje, Hybian­ska pahor­ka­ti­na, Lip­tov­ské nivy, Ľubieľ­ská pahor­ka­ti­na, Matia­šov­ské háje, Smre­čian­ska pahor­ka­ti­na. Pop­rad­ská kot­li­na: Kež­mar­ská pahor­ka­ti­na, Lom­nic­ká pahor­ka­ti­na, Pop­rad­ská rovi­na, Štr­b­ská pahor­ka­ti­na, Voj­nian­ske pod­ho­rie, Vrbov­ská pahor­ka­ti­na (blu​e​fi​le​.cz).

Vyzna­ču­je sa roz­ma­ni­tou geoló­gi­ou, kli­ma­tic­ký­mi pod­mien­ka­mi a význam­ným historicko-​kultúrnym kon­tex­tom. Pod­ta­trans­ká kot­li­na vznik­la v dôsled­ku tek­to­nic­kých pro­ce­sov počas obdo­bia ter­ci­é­ru a kvar­té­ru. Geolo­gic­ký základ kot­li­ny tvo­ria pre­važ­ne fly­šo­vé súvrstvia, zlo­že­né z pies­kov­cov, ílov­cov a menej prie­pust­ných vrs­tiev, čo pris­pe­lo k vytvo­re­niu typic­kých flu­viál­nych a alu­viál­nych sedi­men­tov. V Lip­tov­skej a Pop­rad­skej kot­li­ne sa nachá­dza­jú hru­bé vrstvy rieč­nych sedi­men­tov, kto­ré vznik­li v dôsled­ku náno­sov z rieč­nych tokov ako Váh a Pop­rad. Tie­to sedi­men­ty sú dôle­ži­té pre poľ­no­hos­po­dár­stvo, pre­to­že posky­tu­jú úrod­nú pôdu.

Pod­ta­trans­ká kot­li­na má pre­chod­né kon­ti­nen­tál­ne pod­ne­bie, kto­ré je ovplyv­ňo­va­né nad­mor­skou výš­kou a blíz­kos­ťou vyso­ko­hor­ských masí­vov Tatier. Zimy sú tu chlad­né s výraz­ný­mi zráž­ka­mi, naj­mä v podo­be sne­hu, čo je význam­né pre vod­ný režim kot­li­ny a jej povr­cho­vé toky. Letá sú mier­ne tep­lé, s dostat­kom slneč­ných dní, čo je priaz­ni­vé pre roz­voj turiz­mu a rekre­ač­ných akti­vít. Rieč­ne sie­te sú dob­re vyvi­nu­té a pred­sta­vu­jú význam­ný prvok v kra­jin­nom ráze oblas­ti. Hlav­ný­mi vod­ný­mi tok­mi sú rie­ky Váh a Pop­rad, kto­ré majú dôle­ži­tú úlo­hu v odvo­dňo­va­ní kot­li­ny a záso­bo­va­ní vodou pre poľ­no­hos­po­dár­stvo a oby­va­teľ­stvo. Vďa­ka množ­stvu zrá­žok a prí­tom­nos­ti kra­so­vých pra­me­ňov je Pod­ta­trans­ká kot­li­na boha­tá na pod­zem­né vody, kto­ré sú zdro­jom pit­nej vody pre mno­hé síd­la v oko­lí. Mno­hé pra­me­ne sú využí­va­né aj na bal­neo­lo­gic­ké úče­ly, čo pris­pie­va k roz­vo­ju kúpeľ­níc­tva v regióne.

Úrod­né polia Pod­ta­trans­kej kot­li­ny sú využí­va­né na poľ­no­hos­po­dár­stvo, naj­mä na pes­to­va­nie zemia­kov, obi­lia a iných plo­dín. Cho­va­jú sa tu ovce, vyrá­ba sa to ovčí syr. Význam­nú úlo­hu tu hrá aj ces­tov­ný ruch, keď­že blíz­kosť Vyso­kých a Níz­kych Tatier pri­ťa­hu­je turis­tov. Ponu­ku tvo­rí množ­stvo rekre­ač­ných mož­nos­tí, od turis­ti­ky, cez lyžo­va­nie, až po ter­mál­ne kúpa­lis­ká a well­ness centrá.

The Pod­ta­trans­ká Basin is a high-​altitude basin situ­ated bet­we­en the High and Low Tatras.

It is com­po­sed of the sub-​units Lip­tov Basin, Pop­rad Basin, and Tatrans­ké Pod­ho­rie (spra​va​ta​nap​.sk). The Lip­tov Basin inc­lu­des regi­ons such as Chočs­ké Pod­ho­rie, Galo­vian­ske Háje, Hybian­ska Pahor­ka­ti­na, Lip­tov­ské Nivy, Ľubieľ­ská Pahor­ka­ti­na, Matia­šov­ské Háje, and Smre­čian­ska Pahor­ka­ti­na. The Pop­rad Basin com­pri­ses Kež­mar­ská Pahor­ka­ti­na, Lom­nic­ká Pahor­ka­ti­na, Pop­rad­ská Rovi­na, Štr­b­ská Pahor­ka­ti­na, Voj­nian­ske Pod­ho­rie, and Vrbov­ská Pahor­ka­ti­na (blu​e​fi​le​.cz).

It is cha­rac­te­ri­zed by diver­se geolo­gy, cli­ma­tic con­di­ti­ons, and a sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal and cul­tu­ral con­text. The Pod­ta­trans­ká Basin was for­med as a result of tec­to­nic pro­ces­ses during the Ter­tia­ry and Quater­na­ry peri­ods. The geolo­gi­cal foun­da­ti­on of the basin is pri­ma­ri­ly com­po­sed of flysch for­ma­ti­ons, con­sis­ting of sand­sto­nes, cla­ys­to­nes, and less per­me­ab­le lay­ers, which con­tri­bu­ted to the for­ma­ti­on of typi­cal flu­vial and allu­vial sedi­ments. In the Lip­tov and Pop­rad Basins, thick lay­ers of river sedi­ments are found, for­med by the depo­si­ti­on from rivers such as the Váh and Pop­rad. The­se sedi­ments are cru­cial for agri­cul­tu­re, as they pro­vi­de fer­ti­le soil.

The Pod­ta­trans­ká Basin has a trans­i­ti­onal con­ti­nen­tal cli­ma­te influ­en­ced by its alti­tu­de and the pro­xi­mi­ty of the Tat­ra moun­tain ran­ges. Win­ters here are cold with sig­ni­fi­cant pre­ci­pi­ta­ti­on, par­ti­cu­lar­ly in the form of snow, which is impor­tant for the basi­n’s water regi­me and its sur­fa­ce water­cour­ses. Sum­mers are mode­ra­te­ly warm with plen­ty of sun­ny days, which is favo­rab­le for the deve­lop­ment of tou­rism and rec­re­a­ti­onal acti­vi­ties. The river networks are well-​developed and repre­sent a sig­ni­fi­cant fea­tu­re in the are­a­’s lands­ca­pe. The main rivers, Váh and Pop­rad, play an impor­tant role in drai­ning the basin and pro­vi­ding water for agri­cul­tu­re and local popu­la­ti­ons. Due to abun­dant pre­ci­pi­ta­ti­on and the pre­sen­ce of karst springs, the Pod­ta­trans­ká Basin is rich in groun­dwa­ter, which ser­ves as a sour­ce of drin­king water for many near­by sett­le­ments. Many of the­se springs are also used for bal­neo­lo­gi­cal pur­po­ses, con­tri­bu­ting to the deve­lop­ment of spa tou­rism in the region.

The fer­ti­le fields of the Pod­ta­trans­ká Basin are used for agri­cul­tu­re, par­ti­cu­lar­ly for gro­wing pota­to­es, cere­als, and other crops. She­ep far­ming is com­mon, and she­ep che­e­se pro­duc­ti­on is well-​established. Tou­rism also pla­ys a sig­ni­fi­cant role, as the pro­xi­mi­ty of the High and Low Tatras att­racts visi­tors. The regi­on offers a wide ran­ge of rec­re­a­ti­onal oppor­tu­ni­ties, from hiking and ski­ing to ther­mal baths and well­ness centers.

Kot­li­na Pod­tatr­za­ńs­ka to wyso­ko poło­żo­na kot­li­na znaj­du­jąca się pomi­ędzy Tat­ra­mi Wyso­ki­mi a Niskimi.

Skła­da się z pod­jed­nos­tek: Kot­li­na Lip­to­ws­ka, Kot­li­na Pop­radz­ka oraz Pod­tatr­za­ńs­kie Pod­gór­ze (spra​va​ta​nap​.sk). Kot­li­na Lip­to­ws­ka obej­mu­je regi­ony takie jak: Pod­gór­ze Czo­cho­ws­kie, Gaje Galo­ws­kie, Wzgór­za Hybia­ńs­kie, Nizi­ny Lip­to­ws­kie, Wzgór­za Ľubieľ­skie, Gaje Matia­šo­ws­kie oraz Wzgór­za Smrec­za­ńs­kie. Kot­li­na Pop­radz­ka obej­mu­je: Wzgór­za Kie­żmar­skie, Wzgór­za Łom­nic­kie, Równi­nę Pop­radz­ką, Wzgór­za Szc­zyrb­skie, Pod­gór­ze Woj­nia­ńs­kie oraz Wzgór­za Wierz­bo­ws­kie (blu​e​fi​le​.cz).

Cha­rak­te­ry­zu­je się różno­rod­no­ścią geolo­gicz­ną, warun­ka­mi kli­ma­tycz­ny­mi oraz znac­zącym kon­teks­tem historyczno-​kulturowym. Kot­li­na Pod­tatr­za­ńs­ka pows­ta­ła w wyni­ku pro­ce­sów tek­to­nicz­nych w okre­sie trze­ci­or­zędu i czwar­tor­zędu. Pod­sta­wę geolo­gicz­ną kot­li­ny sta­no­wią głó­wnie warst­wy flis­zo­we, skła­da­jące się z pias­ko­wców, łup­ków ilas­tych i mniej prze­puszc­zal­nych warstw, co przyc­zy­ni­ło się do pows­ta­nia typo­wych osa­dów flu­wial­nych i alu­wial­nych. W Kot­li­nie Lip­to­ws­kiej i Pop­radz­kiej znaj­du­ją się gru­be warst­wy osa­dów rzecz­nych, któ­re pows­ta­ły w wyni­ku nano­sów z rzek, takich jak Wag i Pop­rad. Te osa­dy są istot­ne dla rol­nict­wa, ponie­waż dostarc­za­ją żyz­nej gleby.

Kot­li­na Pod­tatr­za­ńs­ka ma prze­jści­owy kli­mat kon­ty­nen­tal­ny, któ­ry jest ksz­ta­łto­wa­ny przez wyso­ko­ść nad pozi­omem mor­za oraz blis­ko­ść masy­wów gór­skich Tatr. Zimy są tutaj chłod­ne z obfi­ty­mi opa­da­mi, zwłaszc­za w posta­ci śnie­gu, co ma duże znac­ze­nie dla reżi­mu wod­ne­go kot­li­ny oraz jej powierzch­ni­owych cie­ków wod­nych. Lata są umiar­ko­wa­nie cie­płe z dużą ilo­ścią sło­necz­nych dni, co spr­zy­ja rozwo­jo­wi turys­ty­ki i dzia­łal­no­ści rekre­a­cyj­nej. Sie­ci rzecz­ne są dobr­ze rozwi­ni­ęte i sta­no­wią istot­ny ele­ment kra­job­ra­zu tego obsza­ru. Głó­wne rze­ki, Wag i Pop­rad, odg­ry­wa­ją ważną rolę w odwad­nia­niu kot­li­ny i dostarc­za­niu wody dla rol­nict­wa oraz lokal­nych spo­łecz­no­ści. Ze wzg­lędu na obfi­te opa­dy i obec­no­ść kra­so­wych źró­deł Kot­li­na Pod­tatr­za­ńs­ka jest boga­ta w wody podziem­ne, któ­re sta­no­wią źró­dło wody pit­nej dla wie­lu oko­licz­nych miejs­co­wo­ści. Wie­le z tych źró­deł wykor­zys­ty­wa­nych jest także do celów bal­neo­lo­gicz­nych, co przyc­zy­nia się do rozwo­ju turys­ty­ki uzdro­wis­ko­wej w regionie.

Żyz­ne pola Kot­li­ny Pod­tatr­za­ńs­kiej są wykor­zys­ty­wa­ne do rol­nict­wa, zwłaszc­za do upra­wy ziem­nia­ków, zbóż i innych roślin. Hodu­je się tu owce, a także pro­du­ku­je sery owc­ze. Ważną rolę odg­ry­wa tu również turys­ty­ka, ponie­waż blis­ko­ść Tatr Wyso­kich i Nis­kich przy­ci­ąga turys­tów. Regi­on ofe­ru­je wie­le możli­wo­ści rekre­a­cyj­nych, od turys­ty­ki pies­zej i nar­ciarst­wa po ter­mal­ne kąpie­lis­ka i cen­tra wellness.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Spiš

Havrania dolina

skala
Hits: 1840

Hav­ra­nia doli­na sa nachá­dza sever­ne od Mly­niek, neďa­le­ko od Palc­man­skej Maše.

Hav­ra­nia doli­na je prí­rod­ná rezer­vá­cia v sprá­ve štát­nej ochra­ny prí­ro­dy Murán­ska pla­ni­na. Nachá­dza sa v kata­strál­nom úze­mí obce Šumiac. Úze­mie bolo vyhlá­se­né v roku 1996 na roz­lo­he 229,6700 ha. Pred­me­tom ochra­ny je ochra­na pri­ro­dze­ných les­ných spo­lo­čens­tiev v geomor­fo­lo­gic­ky čle­ni­tom úze­mí Murán­skej pla­ni­ny, s výsky­tom veľ­ké­ho počtu chrá­ne­ných a ohro­ze­ných dru­hov pre­dov­šet­kým fló­ry, vrá­ta­ne pale­oen­de­mi­tu lykov­ca murán­ske­ho (Daph­ne arbus­cu­la) (Wiki­pe­dia). Hav­ra­nia doli­na je aj jed­nou zo šies­tich čas­tí obce Mlyn­ky. Leží v juž­nej čas­ti národ­né­ho par­ku Slo­ven­ský raj. V lete je tu mož­nosť pešej turis­ti­ky v blíz­kom oko­lí (Gera­vy, Zej­mar­ská rok­li­na), prí­pad­ne Suchá Belá, Kláš­to­ris­ko. Exis­tu­je mož­nosť cyk­lo­tu­ris­ti­ky, náv­šte­va Dob­šin­skej ľado­vej jas­ky­ne a prieh­ra­dy Dedin­ky. V zime je mož­nosť lyžo­va­nia v lyžiar­skych stre­dis­kách Mlynky-​Kruhová a Mlynky-​Biele Vody na ume­lo zasne­žo­va­ných lyžiar­skych sva­hoch a na udr­žia­va­ných bežec­kých tra­tiach (Vla­di­mír Fiľa­kov­ský).

“Hav­ra­nia doli­na,” trans­la­ted as ​“Raven Val­ley,” is loca­ted north of Mlyn­ky, near Palc­man­ská Maša.

Hav­ra­nia doli­na is a natu­re reser­ve under the mana­ge­ment of the Murán­ska Pla­ni­na Sta­te Natu­re Pro­tec­ti­on. It is loca­ted in the cadas­tral area of the vil­la­ge Šumiac. The area was dec­la­red a reser­ve in 1996, cove­ring 229.6700 hec­ta­res. The pur­po­se of the pro­tec­ti­on is to pre­ser­ve the natu­ral forest com­mu­ni­ties in the geomorp­ho­lo­gi­cal­ly diver­se area of the Murán­ska Pla­ni­na, with a lar­ge num­ber of pro­tec­ted and endan­ge­red spe­cies, par­ti­cu­lar­ly flo­ra, inc­lu­ding the pale­oen­de­mic Daph­ne arbus­cu­la (Murán­ska daph­ne) (Wiki­pe­dia). Hav­ra­nia doli­na is also one of the six parts of the vil­la­ge Mlyn­ky. It lies in the sout­hern part of the Slo­vak Para­di­se Nati­onal Park. In the sum­mer, the­re are oppor­tu­ni­ties for hiking in the near­by are­as (Gera­vy, Zej­mar­ská rok­li­na), or visits to Suchá Belá and Kláš­to­ris­ko. The­re are also opti­ons for cyc­ling, visi­ting the Dob­šin­ská Ice Cave, and the Dedin­ky reser­vo­ir. In the win­ter, the­re are oppor­tu­ni­ties for ski­ing in the ski resorts Mlynky-​Kruhová and Mlynky-​Biele Vody on arti­fi­cial­ly sno­wed slo­pes and main­tai­ned cross-​country ski trails (Vla­di­mír Fiľakovský).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Veľký Slavkov

skala
Hits: 1832

Veľ­ký Slav­kov sa nachá­dza neďa­le­ko od Vyso­kých Tatier, pre­to je vyhľa­dá­va­ným výcho­dis­ko­vým bodom pre milov­ní­kov turis­ti­ky, hor­ských výstu­pov a lyžo­va­nia. Počas leta cyk­lis­tov aj kor­ču­lia­rov. Ponú­ka rôz­no­ro­dé mož­nos­ti uby­to­va­nia, od pen­zi­ó­nov až po luxus­né hotely.

Veľ­ký Slav­kov leží v nad­mor­skej výš­ke 677 met­rov. Žije tu 1040 oby­va­te­ľov. V kata­strál­nom úze­mí obce sa nachá­dza arche­olo­gic­ké nále­zis­ko sved­čia­ce o pra­ve­kom osíd­le­ní. V lis­ti­nách sa obec spo­mí­na v roku 1251. Obec bola kolo­ni­zo­va­ná Nemca­mi, kto­rí ju začle­ni­li do Spo­lo­čen­stva spiš­ských Sasov. Od roku 1465 bola vo vlast­níc­tve Spiš­ské­ho hra­du. Obec bola po povoj­no­vom vysťa­ho­va­ní Nemcov dosíd­le­ná oby­va­teľ­mi z dvad­sia­tich dedín (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Veľ­ký Slav­kov is loca­ted near the High Tatras, making it a sought-​after star­ting point for hiking ent­hu­siasts, moun­tain clim­bers, and skiers. In the sum­mer, it att­racts cyc­lists and rol­lerb­la­ders. It offers diver­se accom­mo­da­ti­on opti­ons, ran­ging from guest­hou­ses to luxu­ry hotels.

Veľ­ký Slav­kov is loca­ted at an ele­va­ti­on of 677 meters. The­re are 1040 inha­bi­tants living here. The cadas­tral ter­ri­to­ry of the muni­ci­pa­li­ty con­tains an archa­e­olo­gi­cal site indi­ca­ting pre­his­to­ric sett­le­ment. The vil­la­ge is men­ti­oned in docu­ments from the year 1251. The vil­la­ge was colo­ni­zed by Ger­mans, who incor­po­ra­ted it into the Com­mu­ni­ty of Spiš Saxons. From 1465, it was in the posses­si­on of Spiš Cast­le. After the post-​war expul­si­on of Ger­mans, the vil­la­ge was resett­led by inha­bi­tants from twen­ty other villages.

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Tatranská Polianka

skala
Hits: 2576

Tatrans­ká Polian­ka leží medzi Novou Polian­kou a Smo­kov­ca­mi. Nachá­dza na juž­nej stra­ne Vyso­kých Tatier. Ponú­ka nád­her­né výhľa­dy na kra­ji­nu. Je výbor­ným výcho­dis­ko­vým bodom pre turis­tov a lyžia­rov, kto­rí sa chcú vydať do Vyso­kých Tatier. Napr. na Sliez­sky dom, Rysy, Hre­bie­nok. Okrem turis­ti­ky sa tu mož­no vyžiť aj cyk­lo­tu­ris­ti­kou, well­nes­som, gas­tro­nó­mi­ou. Leží v nad­mor­skej výš­ke 1005 m. Neďa­le­ko od nej sa nachá­dza Žltá ste­na, význam­ná arche­olo­gic­ký­mi nález­mi sved­čia­ci­mi o osíd­le­ní spred 2 tisíc rokov. Tatrans­ká Polian­ka je veľ­mi dob­rou výcho­dis­ko­vou základ­ňou pre turis­ti­ku do Velic­kej doli­ny. Vznik­la v roku 1884, keď Wesz­ter, Nitsch a Guhr s Veľ­ké­ho Slav­ko­va posta­vi­li poľov­níc­ku cha­tu a neskôr tri turis­tic­ké hote­ly. V roku 1902 Michal Guhr posta­vil sana­tó­rium na lie­če­nie tuber­ku­ló­zy a astmy. Guhr bol nad­še­ným pro­pa­gá­to­rom lyžo­va­nia a v roku 1911 uspo­ria­dal v Tatrans­kej Polian­ke vôbec prvé zjaz­dár­ske lyžiar­ske pre­te­ky vo Vyso­kých Tat­rách. Nad osa­dou v roku 1912 vybu­do­val lyžiar­sky mos­tík, neskôr tu vysta­va­li aj bobo­vú drá­hu (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Tatrans­ká Polian­ka is situ­ated bet­we­en Nová Polian­ka and Smo­ko­vec, on the sout­hern side of the High Tatras. It offers stun­ning vie­ws of the lands­ca­pe and ser­ves as an excel­lent star­ting point for hikers and skiers hea­ding into the High Tatras, such as Sliez­sky dom, Rysy, and Hre­bie­nok. In addi­ti­on to hiking, visi­tors can also enjoy acti­vi­ties like cyc­ling, well­ness ser­vi­ces, and gas­tro­no­my. The vil­la­ge is loca­ted at an alti­tu­de of 1005 meters. Near­by, you­’ll find Žltá ste­na, kno­wn for sig­ni­fi­cant archa­e­olo­gi­cal fin­dings dating back 2,000 years, pro­vi­ding evi­den­ce of ear­ly sett­le­ments. Tatrans­ká Polian­ka is an ide­al base for hiking into Velic­ká doli­na. Estab­lis­hed in 1884, it ori­gi­na­ted when Wesz­ter, Nitsch, Guhr, and Veľ­ký Slav­kov built a hun­ting lod­ge and later three tou­rist hotels. In 1902, Michal Guhr erec­ted a sana­to­rium for tre­a­ting tuber­cu­lo­sis and asth­ma. Guhr was an ent­hu­sias­tic pro­mo­ter of ski­ing and orga­ni­zed the first down­hill ski­ing com­pe­ti­ti­on in the High Tatras in Tatrans­ká Polian­ka in 1911. Abo­ve the sett­le­ment in 1912, a ski­ing brid­ge was cons­truc­ted, and later, a bobs­le­igh track was built (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Tatrans­ká Polian­ka leży między Novou Polian­kou a Smo­kov­ca­mi, po połud­ni­owej stro­nie Wyso­kich Tatr. Ofe­ru­je prze­pi­ęk­ne wido­ki na kra­job­raz i sta­no­wi dosko­na­łe miejs­ce wyjścia dla turys­tów i nar­ciar­zy, któr­zy chcą udać się w Wyso­kie Tat­ry, na przy­kład do Sliez­sky dom, Rysy czy Hre­bie­nok. Oprócz turys­ty­ki, miejs­ce to ofe­ru­je również możli­wo­ść upra­wia­nia kolarst­wa, kor­zys­ta­nia z usług well­ness i degus­tac­ji lokal­nej kuch­ni. Poło­żo­na jest na wyso­ko­ści 1005 m n.p.m. W pobli­żu znaj­du­je się Žltá ste­na, obszar zna­ny ze znac­zących zna­le­zisk arche­olo­gicz­nych świadc­zących o osad­nict­wie spr­zed 2000 lat. Tatrans­ká Polian­ka to dosko­na­ła baza wypa­do­wa dla turys­ty­ki w Doli­nie Velic­kiej. Pows­ta­ła w 1884 roku, gdy Wesz­ter, Nitsch i Guhr z Veľ­ké­ho Slav­ko­va wybu­do­wa­li myśli­ws­ką cha­tę, a później trzy hote­le turys­tycz­ne. W 1902 roku Michal Guhr zbu­do­wał sana­to­rium lec­zące gru­źli­cę i astmę. Guhr był entuz­jas­tycz­nym pro­pa­ga­to­rem nar­ciarst­wa i w 1911 roku zor­ga­ni­zo­wał w Tatrans­kiej Polian­ce pier­ws­ze zjaz­do­we zawo­dy nar­ciar­skie w Wyso­kich Tat­rach. Powy­żej osa­dy w 1912 roku zbu­do­wa­no most nar­ciar­ski, a później także tor sanecz­ko­wy (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Hory, Hory, Krajina, Liptov, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny

Nová Lesná

skala
Hits: 2365

Z Novej Les­nej je krás­ny výhľad na celý hlav­ný masív Vyso­kých Tatier. Nová Les­ná ponú­ka skve­lý pries­tor pre milov­ní­kov turis­ti­ky, lyžo­va­nia (Peter Kac­lík). Obec leží na sty­ku Pop­rad­skej kot­li­ny a juho­vý­chod­né­ho úpä­tia Vyso­kých Tatier. Žije tu 1250 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ku je už z roku 1315, zalo­ži­li ju Ber­ze­vic­zy­ov­ci. Oby­va­teľ­stvo bolo v hoj­nom počte nemec­ké. V obci pôso­bil ako uči­teľ Ján Stiel (1805 – 1890), kto­ré­mu sa pri­pi­su­je prven­stvo vo výstu­pe na Ger­la­chov­ský štít. Po vysťa­ho­va­ní Nemcov obec chát­ra­la. Dnes sa oby­va­te­lia zaobe­ra­jú aj rôz­ny­mi služ­ba­mi v ces­tov­nom ruchu, počet­né sú pen­zi­ó­ny. Kaž­do­roč­ne v lete sa koná medzi­ná­rod­né atle­tic­ké podu­ja­tie – beh do vrchu z obce na Hre­bie­nok (vyso​ke​-tat​ry​.info).

From Nová Les­ná, the­re is a beau­ti­ful view of the enti­re main mas­sif of the High Tatras. Nová Les­ná offers a gre­at spa­ce for hiking and ski­ing ent­hu­siasts, as men­ti­oned by Peter Kac­lík. The vil­la­ge is loca­ted at the junc­ti­on of the Pop­rad Basin and the sout­he­ast foot­hills of the High Tatras. It is home to 1,250 resi­dents. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1315, and it was foun­ded by the Ber­ze­vic­zy fami­ly. The popu­la­ti­on was pre­do­mi­nan­tly Ger­man. In the vil­la­ge, the tea­cher Ján Stiel (1805 – 1890) wor­ked, cre­di­ted with the first ascent of Ger­la­chov­ský štít. After the depar­tu­re of Ger­mans, the vil­la­ge fell into dec­li­ne. Today, resi­dents are also invol­ved in vari­ous ser­vi­ces rela­ted to tou­rism, and the­re are nume­rous guest­hou­ses. Eve­ry sum­mer, an inter­na­ti­onal athle­tic event takes pla­ce – a hill run from the vil­la­ge to Hre­bie­nok (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Use Facebook to Comment on this Post