Akvaristika, Biológia, Biológia rastlín, Príroda, Rastliny

Vodné rastliny

Hits: 50903

Vod­né rast­li­ny sa líšia od sucho­zem­ských rast­lín, sú adap­to­va­né na pro­stre­die pod vodou. Lis­ty vod­ných rast­lín majú prie­du­chy aj na vrch­nej, aj na spod­nej stra­ne – tak­po­ve­diac dýcha­jú obo­ma “stra­na­mi” na roz­diel od sucho­zem­ských rast­lín. Povrch sucho­zem­ských rast­lín tvo­rí kuti­ku­la, u rast­lín vod­ných tak­mer u všet­kých dru­hov chý­ba. Prav­de­po­dob­ne by naj­mä brá­ni­la difú­zii ply­nov. Plá­va­jú­ce rast­li­ny oby­čaj­ne neza­ko­re­ňu­jú, ani tie, kto­ré žijú na hla­di­ne. Kore­ne sú čo do tva­ru obdob­né ako pri sucho­zem­ských dru­hoch. Do dôsled­kov nemož­no brať za kaž­dých okol­nos­tí vodu ako bari­é­ru, pre­to­že sú vod­né rast­li­ny, kto­ré aj v pri­ro­dze­ných pod­mien­kach vyras­ta­jú nad hla­di­nu, resp. ras­tú v moča­ri­nách s níz­kou hla­di­nou vody vo veľ­kom vlh­ku. Aj v akva­ris­ti­ke sa zau­ží­val pojem sub­merz­ná for­ma a emerz­ná for­ma rast­li­ny. Sub­merz­ná for­ma ras­tie pod hla­di­nou vody, emerz­ná for­ma nad hla­di­nou. Jed­not­li­vé for­my sa čas­to líšia, okrem iné­ho tva­rom, aj far­bou. V pra­xi je v drvi­vej väč­ši­ne pou­ží­va­né nepo­hlav­né roz­mno­žo­va­nie rast­lín – odrez­ka­mi, pop­laz­mi, výhon­ka­mi apod. Sub­merz­ná for­ma môže aj v akvá­riu vyrásť do emerz­nej for­my – čas­to napr. Echi­no­do­rus. Ak je nádrž pre rast­li­nu prí­liš níz­ka, čas­to si náj­de ces­tu von. Avšak aj vod­ná rast­li­na kvit­ne a čas­to veľ­mi podob­ne ako sucho­zem­ské dru­hy. Kvet tvo­rí nie­ke­dy pod hla­di­nou, čas­tej­šie nad jej povr­chom. Pohlav­né mno­že­nie rast­lín nie je vylú­če­né, ale je prob­le­ma­tic­ké a je skôr prá­cou pre špe­cia­lis­tu. Vod­né rast­li­ny sú väč­ši­nou zele­né, nie­ke­dy čer­ve­né, fia­lo­vé, hne­do­čer­ve­né. Exis­tu­je množ­stvo dru­hov vod­ných rastlín.

Svet­lo je dôle­ži­tým fak­to­rom pre rast­li­ny – sú dru­hy tie­ňo­mil­né, napr. Mic­ro­so­rium, Vesi­cu­la­ria, dru­hy svet­lo­mil­né, napr. Sal­vi­nia, Pis­tia. Roz­die­ly sú aj v otáz­ke opti­mál­nej tep­lo­ty. Sú dru­hy, kto­ré pri rela­tív­ne malom roz­die­ly tep­lo­ty ras­tú evi­den­tne inak. Lis­ty sú hus­tej­šie pri sebe v chlad­nej­šej vode, far­ba lis­tov je tmav­šia apod. Väč­ši­na vod­ných akvá­ri­ových rast­lín má pomer­ne úzky roz­sah tep­lo­ty, v kto­rej žijú. Nie­kto­ré akvá­ri­ové dru­hy zne­sú naozaj veľ­mi níz­ke tep­lo­ty, podob­né už aj našim stu­de­no­vod­ným prí­rod­ným pod­mien­kam mier­ne­ho pás­ma. Na rast­li­ny takis­to vplý­va prú­de­nie vody. Nie­kto­ré dru­hy sú sta­va­né na sto­ja­té vody, nie­kto­ré na rých­lo tečú­ce toky. V akvá­riu je zdro­jom prú­dov vody naj­mä fil­ter a vzdu­cho­va­nie. Prú­de­nie vody znač­ne ovplyv­ňu­je deko­rá­cia, svo­ju úlo­hu zohrá­va aj sklon, reli­éf dna. Rov­né dno dáva vznik sil­nej­šie­mu prú­de­niu. Na rast­li­ny veľ­mi nebla­ho vplý­va­jú lie­či­vá pou­ží­va­né v akva­ris­ti­ke. Ich nega­tív­ny úči­nok je bohu­žiaľ dlho­do­bý. Ak máme mož­nosť, pre­saď­me aspoň časť rast­lín do inej nádr­že počas lieč­by. Aj to je dôvod na zria­de­nie samos­tat­nej karan­tén­nej nádr­že. Po pou­ži­tí lie­čiv je mož­né pou­žiť aktív­ne uhlie. Rast­li­ny akva­ris­ti pre­sá­dza­jú. naj­čas­tej­šie k tomu dochá­dza pri vege­ta­tív­nom rozmnožovaní.

Väč­šie mater­ské rast­liny neod­po­rú­čam čas­to pre­sá­dzať. Rast­li­ny môžu byť aj zdro­jom potra­vy pre ryby, sli­má­ky apod., čo je však väč­ši­nou nežia­du­ce. Čas­to sa na eli­mi­ná­ciu rias pou­ží­va­jú mla­dé prí­sav­ní­ky. Pokiaľ sú malé svo­ju úlo­hu plnia poc­ti­vo, no väč­šie sa rad­šej pus­tia do rast­lín. Sli­má­ky doká­žu takis­to požie­rať ria­sy, naj­mä ak majú nedos­ta­tok inej potra­vy, vedia sa však pus­tiť aj do rast­lín. Naj­roz­ší­re­nej­šie ampu­lá­rie rast­li­ny neže­rú. V akvá­riu svie­ti­me ume­lým svet­lom, dĺž­ka osvet­le­nia by mala byť taká ako v ich domo­vi­ne. Dôle­ži­té rov­na­ko je dodr­žia­vať pra­vi­del­nosť, 12 – 14 hodi­no­vý inter­val je nut­ný. Závi­sí od umiest­ne­nia, od toho či sme v tma­vej miest­nos­ti, aká je dĺž­ka den­né­ho svet­la a koľ­ko ho sln­ko posky­tu­je. Den­né svet­lo má inú kva­li­tu ako ume­lé svet­lo, dá sa mu iba pris­pô­so­biť. Dru­hy sú pris­pô­so­be­né rôz­ne­mu pro­stre­diu. Vod­né rast­li­ny, napo­kon rov­na­ko ako aj ich sucho­zem­ské prí­buz­né menia svoj meta­bo­liz­mus v závis­los­ti od strie­da­nia dňa a noci. Je to ich vlast­ný pri­ro­dze­ný bio­ryt­mus. Rast­li­ny cez deň pri­jí­ma­jú svet­lo, CO2, tvo­ria orga­nic­kú hmo­tu a ako ved­ľaj­ší pro­dukt tvo­ria kys­lík. Tej­to reak­cii vra­ví­me foto­syn­té­za.

V noci naopak rast­li­ny kys­lík pri­jí­ma­jú – rast­li­ny dýcha­jú a vylu­ču­jú do vody CO2. Rast­li­ny však dýcha­jú aj cez deň, pre­vlá­da však prí­jem CO2. Vply­vom dýcha­nia rast­lín v noci – pro­duk­cie CO2 sa pH v akvá­riu zvy­šu­je. Kon­cen­trá­cia CO2 stú­pa s tvrdo­s­ťou vody, tep­lo­tou vody a kle­sá s pH. Medzi základ­né fun­kcie rast­lín pat­rí mine­ra­li­zá­cia hmo­ty. Det­rit je usa­de­ná vrstva odpa­du, výka­lov rýb, sli­má­kov apod., kto­ré je nut­né roz­lo­žiť. Ten­to pro­ces, kto­rý usku­toč­ňu­jú mik­ro­or­ga­niz­my, naj­mä bak­té­rie. Rast­li­ny hra­jú pri­tom dôle­ži­tú úlo­hu, pre­to­že nie­kto­ré lát­ky doká­žu odbú­ra­vať aj ony, ale v kaž­dom prí­pa­de už mine­ra­li­zo­va­né lát­ky sú zdro­jom výži­vy pre ne. Nie­kto­ré kore­ne tvo­ria podob­ne ako lis­ty (zele­né čas­ti rast­lín) kys­lík, no za nor­mál­nych pod­mie­nok kaž­dá rast­li­na tvo­rí malé množ­stvo kys­lí­ka, kto­ré napo­má­ha aerób­nej reduk­cii hmo­ty oko­lo nich. Nie­kto­ré dru­hy doká­žu obzvlášť dob­re odčer­pá­vať z vody živi­ny, kto­ré sú pre akva­ris­tu žia­da­né, napr. Ric­cia flu­itans je ide­ál­nym bio­lo­gic­kým pros­tried­kom na zní­že­nie hla­di­ny dusič­na­nov. Podob­ný­mi schop­nos­ťa­mi oplý­va Cera­top­hyl­lum demer­sum. Obdob­ne Ana­cha­ris den­sa efek­tív­ne odčer­pá­va z vody váp­nik. Tie­to lát­ky rast­li­ny via­žu do svo­jich ple­tív a začle­ňu­jú sa do ich fyzi­olo­gic­kých pocho­dov. Vzhľa­dom na to, že čas­to ide o lát­ky pre nás akva­ris­tov nie prí­liš víta­né, je táto schop­nosť cenná.

Vplyv fil­tro­va­nia a naj­mä vzdu­cho­va­nia na rast rast­lín je viac-​menej nega­tív­ny. Nedá sa to jed­no­znač­ne pove­dať, ale fil­tro­va­nie, kto­ré čerí hla­di­nu, a teda aj vzdu­cho­va­nie je pre rast rast­lín nežia­du­ce, pre­to to nepre­há­ňaj­me. Udr­žia­vať akvá­ri­um cel­kom bez fil­trá­cie nechaj­me rad­šej na špe­cia­lis­tov, ja sám mám nie­koľ­ko takých akvá­rií. Rast­li­ny však môžu meniť aj far­bu. Vod­né rast­li­ny, ostat­ne podob­ne ako ich sucho­zem­ské prí­buz­né, oplý­va­jú vďa­ka chlo­ro­fy­lu pre­dov­šet­kým zele­ným sfar­be­ním. Avšak aj jeden jedi­nec môže vyka­zo­vať v prie­be­hu onto­ge­né­zy zme­ny. Fia­lo­vá far­ba inak zele­ných rast­lín má prí­či­nu vo veľ­kom množ­stve svet­la, žívín.

Sade­nie rastlín

V prvom rade by sme mali dodr­žať, že veľ­ké jedin­ce (dru­hy) sadí­me doza­du a men­šie dopre­du. Vyva­ruj­me sa tiež sade­niu pres­ne do stre­du nádr­že. Rov­na­ko s citom nará­baj­me so symet­ri­ou. Kore­ne skrá­ti­me ostrý­mi nož­nič­ka­mi na 1 – 2 cm (nie u rodu Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne) a pri sade­ní sa vyva­ruj­me ich poško­de­niu. Všet­ky kore­ne by mali byť v dne, žiad­ne trčia­ce kore­ne nie sú žia­du­ce. Pri nie­kto­rý rast­li­nách, kto­ré majú kore­ňo­vý sys­tém dob­re vyvi­nu­tý, napr. Echi­no­do­rus, zasa­de­nú rast­li­nu po zasa­de­ní mier­ne povy­tiah­ne­me – kore­ňo­vý krčok by mal troš­ku vyčnie­vať. V prí­pa­de odrez­kov je vhod­né, aby sme zasa­di­li rast­li­nu tak, aby sme nesa­di­li holú ston­ku, ale aby doslo­va spod­né lis­ty boli zafi­xo­va­né do dna. Vod­ná rast­li­ny tak zís­ka opo­ru, bude mať ove­ľa lep­šiu stav­bu. Plá­va­jú­ce rast­li­ny hla­di­ny Lim­no­bium, Pis­tia, Ric­cia, Sal­vi­nia voľ­ne pokla­dá­me na hla­di­nu, iné plá­va­jú­ce rast­li­ny voľ­ne hodí­me do vody. Nie­kto­ré z nich sú schop­né zako­re­niť, avšak nie dlho­do­bo. Ric­cia napr. sa dá cel­kom efekt­ne pou­žiť ako kobe­rec na dno. Keď­že sama ma ten­den­ciu vyplá­vať na hla­di­nu, je nut­né ju neja­ko zachy­tiť – napr. o plo­ché kame­ne. Mic­ro­so­rium, Anu­bias sa pri­pev­ňu­jú ku dre­vu, na fil­ter. Najv­hod­nej­šia na to je sple­ta­ná šnú­ra z rybár­ske­ho obcho­du. Ak kúpi­me rast­li­ny v obcho­de, prav­de­po­dob­ne budú zasa­de­né v koší­koch a v mine­rál­nej vate. Tie­to sa do akvá­ria neho­dia, naj­mä nie skal­ná vata, pre­to vod­né rast­li­ny vybe­rie­me z koší­kov a zba­ví­me ich pre­dov­šet­kým mine­rál­nej vaty. Výži­va rast­lín, hno­je­nie Rast­li­ny sa zís­ka­va­jú ener­giu via­ce­rý­mi spô­sob­mi. Ich pri­ro­dze­ným zdro­jom ener­gie je CO2 – oxid uhli­či­týsvet­lo. Sta­čí si spo­me­núť na foto­syn­té­zu zo ško­ly. Ak majú rast­li­ny dosta­tok CO2, nedo­ká­žu ho zužit­ko­vať pri nedos­tat­ku svet­la. Ak rast­li­ny majú dosta­tok svet­la, pri defi­ci­te CO2 ho nedo­ká­žu dosta­toč­ne využiť. Ak však sú obe hod­no­ty opti­mál­ne, je to veľ­ký pred­po­klad pre veľ­mi úspeš­ný rast našich rast­lín. V pora­dí dôle­ži­tos­ti by som svet­lo posta­vil pred CO2. Pre úspeš­ný rast rast­lín tre­ba kva­lit­né osvet­le­nie.

V prí­pa­de, že vidí­me pro­duk­ciu kys­lí­ka rast­li­na­mi – tvo­ria­ce sa bub­lin­ky čerstvé­ho kys­lí­ka, kon­cen­trá­cia kys­lí­ka v bun­ke stúp­la nad 40 mg/​l. Pre úspeš­nej­ší rast rast­lín je veľa krát vhod­né siah­nuť po dopl­ne­ní výži­vy. Ku zvý­še­né­mu pri­jí­ma­niu živín – ener­gie pris­pie­va aj prú­de­nie vody. Výži­vu rast­li­ny dostá­va­jú aj vo for­me odpad­ných látok – výka­lov rýb. Aj nádr­že tzv. holand­ské­ho typu (rast­lin­né) čas­to krát obsa­hu­jú neja­ké ryby, kto­ré slú­žia prá­ve na neus­tá­le obo­ha­co­va­nie živi­na­mi. V tom­to prí­pa­de skôr tými sto­po­vý­mi. V prí­pa­de, že sa vo vode nachá­dza nedos­ta­tok CO2 a rast­li­ny doká­žu z hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov ten­to zís­kať, môže dôjsť ku bio­gén­ne­mu odváp­ne­niu – vyzrá­ža­nie neroz­pust­né­ho uhli­či­ta­nu vápe­na­té­ho na povr­chu lis­tov. Pri­jí­ma­nie hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov je však ener­ge­tic­ky nároč­nej­šie. Akvá­ri­um má čas­to dosta­tok živín vo for­me exkre­men­tov rýb. Humí­no­vé kyse­li­ny sú lát­ky, kto­ré sa naj­mä v prí­ro­de bež­ne nachá­dza­jú vo vode. Sú to pro­duk­ty lát­ko­vej pre­me­ny dre­va, pôdy, lis­tov, čas­tí rast­lín. Z hľa­dis­ka využi­tia pre akva­ris­ti­ku je zau­jí­ma­vé pou­ži­tie dre­valis­tov, prí­pad­ne šišiek, škru­pín ore­chov apod. Sú nesmier­ne dôle­ži­té pre rast­li­ny, pre­to­že doká­žu byť ener­ge­tic­kým mos­tom medzi zdro­jom výži­vy a rast­li­nou. Vďa­ka tým­to orga­nic­kým kom­ple­xom doká­že rast­li­na zís­kať to, čo je prí­ro­da ponú­ka. Je to podob­ná fun­kcia ako majú bio­f­la­vo­no­idy pre vita­mín C. Dar­mo bude­me pri­jí­mať mega­dáv­ky vita­mí­nov ak ich telo nedo­ká­že zužit­ko­vať. Humí­no­vé kyse­li­ny sa tvo­ria v prí­ro­de v pôde. Žele­zo vo vode za nor­mál­nych pod­mie­nok veľ­mi rých­lo oxi­du­je na for­mu nevy­uži­teľ­nú pre rastliny.

Fil­ter je doslo­va požie­rač žele­za. Ak sa však via­že v che­lá­toch, v orga­nic­kých kom­ple­xoch, je prí­stup­né rast­li­nám. Ide o Fe2+, aj Fe3+, a prá­ve humí­no­vé kyse­li­ny sú sub­strá­tom, v kto­rom sa môže žele­zo uplat­niť pre rast­li­ny. Nedos­ta­tok žele­za spô­so­bu­je chlo­ró­zu, kto­rá sa pre­ja­vu­je sla­bým ple­ti­vom – sklo­vi­tý­mi lis­ta­mi, žlt­nu­tím naj­mä od okra­jov podob­ne ako aj u sucho­zem­ských rast­lín. Mine­rá­ly a sto­po­vé lát­ky sú zís­ka­va­né pri­ro­dze­nou ces­tou z vody a z det­ri­tu. Sto­po­vé lát­ky sú lát­ky, prv­ky, kto­ré nie sú nevy­hnut­né vo veľ­kom množ­stve, ale iba v níz­kych (sto­po­vých) kon­cen­trá­ciách – napr. Zn, Mn, K, Cu. Nie­kto­ré z tých­to prv­kov sú vo vyš­ších kon­cen­trá­ciách škod­li­vé až jedo­va­té. Det­rit je hmo­ta, tvo­re­ná mik­ro­or­ga­niz­ma­mi orga­nic­kou hmo­tou odum­re­tých rast­lín, výka­lov rýb apod. V prí­pa­de rast­lin­né­ho akvá­ria je čas­to kame­ňom úra­zu prá­ve obsah mine­rál­nych látok. Naj­lep­ší spô­sob ako toho dosiah­nuť sú ryby. Mik­ro­or­ga­niz­my – naj­mä nit­ri­fi­kač­né a denit­ri­fi­kač­né bak­té­rie roz­kla­da­jú hmo­tu na lát­ky využi­teľ­né rast­li­na­mi. Rast­li­ny ten­to zdroj ener­gie využí­va­jú naj­mä pomo­cou kore­ňov. Nie­kto­ré sú schop­né via­zať viac NO3 – dusič­na­nov napr. Cera­top­hyl­lum demer­sum, Ric­cia flu­itans. Veľa z nás má zdro­jo­vú vodu obsa­hu­jú­cu vyso­ké množ­stvo dusič­na­nov. Nor­ma pit­nej vody o maxi­mál­nej hod­no­te je dosť vyso­ká pre akva­ris­ti­ku, nevhod­né naj­mä pre nové akvá­ri­um. Vďa­ka pomer­ne vyso­ké­mu obsa­hu dusí­ka potom môže ľah­šie dôjsť ku tvor­be toxic­ké­ho amo­nia­ku.

Cyk­lus dusí­ka trvá nie­čo vyše mesia­ca, tak­že dusič­na­no­vý ani­ón pri­da­ný dnes putu­je eko­sys­té­mom akvá­ria viac ako mesiac, kým ho opus­tí. Denit­ri­fi­kač­né a nit­ri­fi­kač­né pro­ce­sy sú pomer­ne zlo­ži­té, zau­jí­ma­vé aj pre lai­ka je snáď fakt, že sa ako pro­dukt tých­to reak­cií tvo­rí aj plyn­ný dusík N2. Ten samoz­rej­me uni­ká do atmo­sfé­ry – von z nádr­že. Denit­ri­fi­kač­né bak­té­rie sa nachá­dza­jú vo fil­tri. Tak ako píšem v člán­ku o fil­tro­va­ní, je nevhod­né fil­trač­né vlož­ky pod­ro­bo­vať tečú­cej vode z bež­né­ho vodo­vo­du. Pre­to, aby sme neza­bi­li naše roz­vi­nu­té bak­té­rie je vhod­nej­šie umý­vať moli­tan vo vode neob­sa­hu­jú­cej chlór a ostat­né ply­ny pou­ží­va­né vo vodo­vod­nej sie­ti. Na trhu exis­tu­jú­ce pro­duk­ty, kto­ré obsa­hu­jú bak­té­rie, kto­ré sa pri­dá­va­jú do fil­tra. Na trhu sú dostup­né rôz­ne pro­duk­ty hno­jív a výži­vo­vých dopl­n­kov pre rast­li­ny. Neod­po­rú­ča sa kom­bi­no­vať hno­ji­vá ani rôz­nych firiem ani výrob­kov jed­nej fir­my. Mecha­nic­ky zachy­te­né čas­ti z fil­tra pou­ží­vam ako hno­ji­vo aj do kve­ti­ná­čov sucho­zem­ských rast­lín. Fil­ter ako oxi­dant oby­čaj­ne obsa­hu­je množ­stvo látok, hod­not­né je naj­mä žele­zo, kto­ré je bal­za­mom pre čas­to chu­dob­né pôdy v črep­ní­koch. Táto hmo­ta, je okrem toho tak­po­ve­diac natrá­ve­ná, tak­že sa v pôde pomer­ne rých­lo rozkladá. 

Raše­li­na zni­žu­je pH aj tvrdo­sť vody, vode posky­tu­je humí­no­vé kyse­li­ny a iné orga­nic­ké lát­ky. PMDD je sve­to­vo veľ­mi roz­ší­re­né tak­po­ve­diac neko­merč­né hno­ji­vo. Mie­ša sa zo síra­nu dra­sel­né­ho, hep­ta­hyd­rá­tu síra­nu horeč­na­té­ho, dusič­na­nu dra­sel­né­ho a sto­po­vých látok: B, Ca, Cu, Fe, Mn, Mo, Zn, kto­ré sú vo for­me orga­nic­ké­ho kom­ple­xu. Je to vhod­ná kom­bi­ná­cia, v kto­rej sú sto­po­vé lát­ky asi naj­dô­le­ži­tej­šie. CO2 ne pri­dá­vam pomo­cou zná­me­ho pro­ce­su kva­se­nia. Sta­čí však na to fľa­ša, do kto­rej nale­je­me tak­mer po vrch vodu, pri­dá­me drož­die (kvas­ni­ce) a cukor. Vodu na začia­tok odpo­rú­čam tep­lej­šiu (oko­lo 35°C). Fľa­šu uzat­vo­rím vrch­ná­kom, v kto­rom mám otvor pre hadič­ku, kto­rá na dru­hom kon­ci kon­čí v akvá­riu, kde je zakon­če­ná vzdu­cho­va­cím kame­ňom, ale­bo lipo­vým driev­kom. Pou­žiť sa dá úspeš­ne aj ciga­re­to­vý fil­ter. Prí­pad­ne hadič­ka kon­čí v akvá­ri­ovom fil­tri, cez kto­rý sa roz­stre­ku­je do vody. Taký­to dáv­ko­vač CO2 doká­že pro­du­ko­vať 3 – 5 týž­dňov oxid uhli­či­tý. Má to však chy­bu v tom, že nie je ošet­re­ný pro­ti náh­le­mu vzo­stu­pu pro­duk­cie CO2. V noci je lep­šie CO2 tak­to do nádr­že nepum­po­vať. Na pro­duk­ciu CO2 sa hodia aj bom­bič­ky z fľa­še na výro­bu sódy. Na trhu exis­tu­jú rôz­ne difú­ze­ry CO2. Ja pou­ží­vam CO2 fľa­šu, na kto­rej je redukč­ný ven­til a “ihlo­vý” (bicyk­lo­vý) ven­til, z kto­ré­ho ide hadič­ka do kanis­tra v akvá­riu. Fun­gu­je to tak, voda si “vypý­ta” toľ­ko CO2, koľ­ko “potre­bu­je”. Tak dosiah­nem maxi­mál­ne roz­um­né nasý­te­nie akvá­ria oxi­dom uhli­či­tým. Redukč­ný ven­til je nato, aby zní­žil tlak na 5 atmo­sfér. Ihlo­vý ven­til vo vše­obec­nos­ti je na to, aby tlak zní­žil na mie­ru vhod­nú do oby­čaj­nej ten­kej akva­ris­tic­kej hadič­ky. Exis­tu­jú aj nor­mál­ne ihlo­vé ven­ti­ly, ja však pou­ží­vam ven­til, kto­rý pou­ží­va­jú cyk­lis­ti na hus­te­nie pneuma­tík. Nesto­jí ani 10 €. Redukč­né ven­ti­ly exis­tu­jú rôz­ne, sú aj také, kto­ré na výstu­pe ponú­ka­jú tlak CO2, kto­rý môže ísť rov­no do nádr­že. Kom­bi­no­vať sa dá pomo­cou elek­tro­mag­ne­tic­kých ven­ti­lov, kto­ré by sa otvo­ril pod­ľa spí­na­ča. Ja si to ria­dim tak, že CO2 napus­tím vždy ráno. Neod­po­rú­čam sýtiť akvá­ri­um sústav­ne, tla­čiť do vody oxid uhli­či­tý cez otvo­re­né ven­ti­ly napr. cez roz­stre­ko­va­nie pomo­cou fil­tra. V kaž­dom prí­pa­de, či už pri zakú­pe­ní komerč­né­ho pro­duk­tu, ale­bo vlast­né­ho rie­še­nia, tre­ba mať na zre­te­li, že difú­zia ply­nov vo vode je rádo­vo 4 krát niž­šia ako vo vzdu­chu. Čiže podob­ne ako kys­lík, aj CO2 je pri­ja­té vo vyš­šom množ­stve za pred­po­kla­du tvor­by men­ších bub­li­niek. Hen­ry­ho zákon hovo­rí, že kon­cen­trá­cia roz­pus­te­né­ho ply­nu je pria­mo úmer­ná par­ciál­ne­mu tla­ku ply­nu nad jej hla­di­nou – je to v pod­sta­te ana­ló­gia ku osmo­tic­kým javom.

Use Facebook to Comment on this Post

Biológia rastlín, Biológia živočíchov, Príroda, Rastliny, Živočíchy

Taxonómia vybraných organizmov

Hits: 15173

Ryby

Ryby – Oste­icht­hy­es pat­rí do pod­kme­ňa Sta­vov­ce – Ver­teb­ra­ta, kme­ňa Chor­dá­ty – Chor­da­tes. Naj­väč­šie čeľa­de sú Gobi­i­dae, Cyp­ri­ni­dae, Cich­li­dae, Lab­ri­dae, Lori­ca­ri­i­dae. Na zara­de­nie do jed­not­li­vých sku­pín sú rôz­ne názo­ry odbor­ní­kov, obec­ne o tom roz­ho­du­jú meris­tic­ké zna­ky – počet lúčov v plut­vách, počet šupín. Pre jed­not­li­vé dru­hy je opí­sa­ný vzo­rec, kto­rý popi­su­je tie­to znaky.

Ich­ty­o­ló­gia je veda zaobe­ra­jú­ca sa rybami.

Trie­da Myxi­ni – Rad Myxi­ni­for­mes – čeľaď Myxinidae

Trie­da Cep­ha­los­pi­do­morp­hi – Rad Pet­ro­my­zon­ti­for­mes – čeľaď Petromyzontidae

Trie­da Elas­mob­ran­chii – Rad Car­char­hi­ni­for­mes – čeľa­de Car­char­hi­ni­dae, Hemi­ga­le­i­dae, Lep­to­cha­ri­i­dae, Pros­cyl­li­dae, Pse­udot­ria­ki­dae, Scy­li­or­hi­ni­dae, Triakidae

  • Rad Hete­ro­don­ti­for­mes – čeľaď Heterodontidae
  • Rad Hexan­chi­for­mes – čeľaď Chla­my­do­se­la­chi­dae, Hexanchidae
  • Rad Lam­ni­for­mes – čeľa­de Alo­pi­i­dae, Cetor­hi­ni­dae, Lam­ni­dae, Mega­chas­mi­dae, Mit­su­ku­ri­ni­dae, Odon­tas­pi­di­dae, Pseudocarchariidae
  • Rad Orec­to­lo­bi­for­mes – čeľa­de Bra­cha­e­lu­ri­dae, Gin­gly­mos­to­ma­ti­dae, Hemis­cyl­li­dae, Orec­to­lo­bi­dae, Paras­cyl­li­dae, Rhin­co­don­ti­dae, Stegostomatidae
  • Rad Pri­sti­op­ho­ri­for­mes – čeľaď Pristiophoridae
  • Rad Raji­for­mes – čeľa­de Dasy­ati­dae, Gym­nu­ri­dae, Hexat­ry­do­ni­dae, Myli­oba­ti­di­dae, Nar­ci­ni­dae, Ple­si­oba­ti­dae, Pri­sti­dae, Raji­dae, Rhi­ni­dae, Rhi­no­ba­ti­dae, Tor­pe­di­ni­dae, Urolophidae
  • Rad Squ­ali­for­mes – čeľa­de Cen­trop­ho­ri­dae, Dala­ti­i­dae, Echi­nor­hi­ni­dae, Squalidae
  • Rad Squ­ati­ni­for­mes – čeľa­de Pri­sti­op­ho­ri­dae, Squatinidae

Trie­da Holo­cep­ha­li – Rad Chi­ma­e­ri­for­mes – čeľa­de Cal­lor­hyn­chi­dae, Chi­ma­e­ri­dae, Rhinochimaeridae

Trie­da Sar­cop­te­ry­gii – Rad Cera­to­don­ti­for­mes – čeľaď Ceratodontidae

  • Rad Coela­cant­hi­for­mes – čeľaď Coelacanthidae
  • Rad Lepi­do­si­re­ni­for­mes – čeľa­de Lepi­do­si­re­ni­dae, Protopteridae

Trie­da Acti­nop­te­ry­gii – Rad Aci­pen­se­ri­for­mes – čeľa­de Aci­pen­se­ri­dae, Polyodontidae

  • Rad Albu­li­for­mes – čeľa­de Albu­li­dae, Halo­sau­ri­dae, Notacanthidae
  • Rad Ami­i­for­mes – čeľa­de Amiidae
  • Rad Angu­il­li­for­mes – čeľa­de Angu­il­li­dae, Colo­con­gri­dae, Con­gri­dae, Dericht­hy­i­dae, Hete­ren­che­ly­i­dae, Chlop­si­dae, Morin­gu­idae, Mura­e­ne­so­ci­dae, Mura­e­ni­dae, Myro­con­gri­dae, Nemicht­hy­i­dae, Net­tas­to­ma­ti­dae, Ophicht­hi­dae, Ser­ri­vo­me­ri­dae, Synaphobranchidae
  • Rad Ate­le­opo­di­for­mes – čeľa­de Ateleopodidae
  • Rad Athe­ri­ni­for­mes – čeľa­de Athe­ri­ni­dae, Bedo­ti­i­dae, Den­tat­he­ri­ni­dae, Mela­no­ta­e­ni­i­dae, Noto­che­i­ri­dae, Phal­los­tet­hi­dae, Pse­udo­mu­gi­li­dae, Telmatherinidae
  • Rad Aulo­pi­for­mes – čeľa­de Ale­pi­sau­ri­dae, Ano­top­te­ri­dae, Aulo­po­di­dae, Ever­man­nel­li­dae, Gigan­tu­ri­dae, Chlo­ropht­hal­mi­dae, Ipno­pi­dae, Noto­su­di­dae, Omo­su­di­dae, Para­le­pi­di­dae, Pse­udot­ri­cho­no­ti­dae, Sco­pe­lar­chi­dae, Synodontidae
  • Rad Bat­ra­cho­idi­for­mes – čeľa­de Batrachoididae
  • Rad Belo­ni­for­mes – čeľa­de Adria­nicht­hy­i­dae, Belo­ni­dae, Exo­co­eti­dae, Hemi­ramp­hi­dae, Scomberesocidae
  • Rad Bery­ci­for­mes – čeľa­de Ano­ma­lo­pi­dae, Anop­lo­gas­tri­dae, Bery­ci­dae, Diret­mi­dae, Holo­cen­tri­dae, Mono­cen­tri­di­dae, Trachichthyidae
  • Rad Clu­pe­i­for­mes – čeľa­de Clu­pe­i­dae, Den­ti­ci­pi­ti­dae, Engrau­li­dae, Chi­ro­cen­tri­dae, Pristigasteridae
  • Rad Cyp­ri­ni­for­mes – čeľa­de Bali­to­ri­dae, Catos­to­mi­dae, Cobi­ti­dae, Cyp­ri­ni­dae, Gyrinocheilidae
  • Rad Cyp­ri­no­don­ti­for­mes – čeľa­de Anab­le­pi­dae, Aplo­che­i­li­dae, Cyp­ri­no­don­ti­dae, Fun­du­li­dae, Goode­i­dae, Poeci­li­i­dae, Pro­fun­du­li­dae, Valenciidae
  • Rad Elo­pi­for­mes – čeľa­de Elo­pi­dae, Megalopidae
  • Rad Eso­ci­for­mes – čeľa­de Eso­ci­dae, Umbridae
  • Rad Gadi­for­mes – čeľa­de Breg­ma­ce­ro­ti­dae, Gadi­dae, Mac­rou­ri­dae, Mac­ru­ro­cyt­ti­dae, Mela­no­ni­dae, Mer­luc­ci­i­dae, Mori­dae, Mura­e­no­le­pi­di­dae, Phy­ci­dae, Steindachneriidae
  • Rad Gas­te­ros­te­i­for­mes – čeľa­de Aulor­hyn­chi­dae, Aulos­to­mi­dae, Cen­tris­ci­dae, Fis­tu­la­ri­i­dae, Gas­te­ros­te­i­dae, Hypop­ty­chi­dae, Indos­to­mi­dae, Mac­ror­hamp­ho­si­dae, Pega­si­dae, Sole­nos­to­mi­dae, Syngnathidae
  • Rad Gono­ryn­chi­for­mes – čeľa­de Gonor­hyn­chi­dae, Cha­ni­dae, Kne­ri­i­dae, Phractolaemidae
  • Rad Gym­no­ti­for­mes – čeľa­de Apte­ro­no­ti­dae, Elect­rop­ho­ri­dae, Gymn­to­ti­dae, Hypo­po­mi­dae, Rhamp­hicht­hy­i­dae, Sternoptychidae
  • Rad Cha­ra­ci­for­mes – čeľa­de Anos­to­mi­dae, Cit­ha­ri­dae, Cte­no­lu­ci­i­dae, Curi­ma­ti­dae, Eryth­ri­ni­dae, Gas­te­ros­te­i­dae, Hemi­odon­ti­dae, Hep­se­ti­dae, Cha­ra­ci­dae, Lebiasinidae
  • Rad Lam­pri­di­for­mes – čeľa­de Lam­pri­di­dae, Lop­ho­ti­dae, Radi­i­cep­ha­li­dae, Rega­le­ci­dae, Sty­lep­ho­ri­dae, Tra­chip­te­ri­dae, Veliferidae
  • Rad Lop­hi­i­for­mes – čeľa­de Anten­na­ri­i­dae, Bra­chi­onicht­hy­i­dae, Cau­loph­ry­ni­dae, Cen­tro­po­mi­dae, Cera­ti­i­dae, Dice­ra­ti­i­dae, Gigan­tac­ti­ni­dae, Himan­to­lop­hi­dae, Chau­na­ci­dae, Linoph­ry­ni­dae, Lop­hi­i­dae, Mela­no­ce­ti­dae, Neoce­ra­ti­i­dae, Ogco­cep­ha­li­dae, One­i­ro­di­dae, Thaumatichthyidae
  • Rad Mugi­li­for­mes – čeľa­de Mugilidae
  • Rad Myc­top­hi­for­mes – čeľa­de Myc­top­hi­dae, Neoscopelidae
  • Rad Ophi­di­i­for­mes – čeľa­de Aphy­o­ni­dae, Byt­hi­ti­dae, Cara­pi­dae, Euc­licht­hy­i­dae, Ophi­di­i­dae, Parab­ro­tu­li­dae, Ranicipitidae
  • Rad Osme­ri­for­mes – čeľa­de Ale­po­cep­ha­li­dae, Argen­ti­ni­dae, Bat­hy­la­gi­dae, Gala­xi­i­dae, Lepi­do­ga­la­xi­i­dae, Lep­to­chi­licht­hy­i­dae, Mic­ros­to­ma­ti­dae, Opist­hog­nat­hi­dae, Osme­ri­dae, Pla­tyt­roc­ti­dae, Retro­pin­ni­dae, Salan­gi­dae, Sundasalangidae
  • Rad Oste­og­los­si­for­mes – čeľa­de Gym­nar­chi­dae, Hiodon­ti­dae, Mor­my­ri­dae, Notop­te­ri­dae, Oste­og­los­si­dae, Pantodontidae
  • Rad Per­ci­for­mes – čeľa­de Acant­hu­ri­dae, Acro­po­ma­ti­dae, Amar­si­pi­dae, Ammo­dy­ti­dae, Ana­ban­ti­dae, Anar­hi­cha­di­dae, Aplo­dac­ty­li­dae, Apo­go­ni­dae, Ari­om­ma­ti­dae, Arri­pi­dae, Ban­jo­si­dae, Bat­hyc­lu­pe­i­dae, Bat­hyd­ra­co­ni­dae, Bat­hy­mas­te­ri­dae, Belo­n­ti­i­dae, Blen­ni­i­dae, Bovicht­hy­i­dae, Bra­mi­dae, Cal­lant­hi­i­dae, Cal­li­ony­mi­dae, Caran­gi­dae, Caris­ti­i­dae, Cen­tra­cant­hi­dae, Cen­trar­chi­dae, Cen­tro­lop­hi­dae, Cen­tro­po­mi­dae, Cepo­li­dae, Cich­li­dae, Cirr­hi­ti­dae, Cli­ni­dae, Cora­ci­ni­dae, Coryp­ha­e­ni­dae, Cre­e­di­i­dae, Cryp­ta­cant­ho­di­dae, Dac­ty­los­co­pi­dae, Dino­les­ti­dae, Dino­per­ci­dae, Dra­co­net­ti­dae, Dre­pa­ni­dae, Eche­ne­i­di­dae, Elas­so­ma­ti­dae, Ele­ot­ri­dae, Embi­oto­ci­dae, Emme­licht­hy­i­dae, Enop­lo­si­dae, Ephip­pi­dae, Epi­go­ni­dae, Gem­py­li­dae, Ger­re­i­dae, Glau­co­so­ma­ti­dae, Gobie­so­ci­dae, Gobi­i­dae, Gram­ma­ti­dae, Hae­mu­li­dae, Har­pa­gi­fe­ri­dae, Helos­to­ma­ti­dae, Cha­e­nop­si­dae, Cha­e­to­don­ti­dae, Cham­pso­don­ti­dae, Chan­di­dae, Chan­ni­dae, Chan­nicht­hy­i­dae, Che­i­lo­dac­ty­li­dae, Che­i­marr­hicht­hy­i­dae, Chias­mo­don­ti­dae, Chi­ro­ne­mi­dae, Icos­te­i­dae, Iner­mi­i­dae, Kra­e­me­ri­i­dae, Kuh­li­i­dae, Kur­ti­dae, Kyp­ho­si­dae, Lab­ri­dae, Lab­ri­so­mi­dae, Lac­ta­ri­i­dae, Lat­ri­dae, Lei­og­nat­hi­dae, Lep­tob­ra­mi­dae, Lep­tos­co­pi­dae, Leth­ri­ni­dae, Lobo­ti­dae, Luci­ocep­ha­li­dae, Lut­ja­ni­dae, Luva­ri­dae, Mala­cant­hi­dae, Meni­dae, Mic­ro­des­mi­dae, Mono­dac­ty­li­dae, Mul­li­dae, Nan­di­dae, Nema­tis­ti­i­dae, Nemip­te­ri­dae, Nome­i­dae, Notog­rap­ti­dae, Notot­he­ni­i­dae, Oda­ci­dae, Odon­to­bu­ti­dae, Opist­hog­nat­hi­dae, Opleg­nat­hi­dae, Osph­ro­ne­mi­dae, Ostra­co­be­ry­ci­dae, Pemp­he­ri­di­dae, Pen­ta­ce­ro­ti­dae, Per­ci­dae, Per­cicht­hy­i­dae, Per­cop­hi­dae, Pho­li­dae, Pho­li­dicht­hy­i­dae, Pin­gu­ipe­di­dae, Ple­si­opi­dae, Poly­ne­mi­dae, Poma­cant­hi­dae, Poma­cen­tri­dae, Poma­to­mi­dae, Pria­cant­hi­dae, Pse­udoc­hro­mi­dae, Pti­licht­hy­i­dae, Rachy­cen­tri­dae, Rhy­acicht­hy­i­dae, Sca­ri­dae, Sca­top­ha­gi­dae, Scia­e­ni­dae, Scom­bri­dae, Scom­bro­lab­ra­ci­dae, Scy­ta­li­ni­dae, Ser­ra­ni­dae, Schind­le­ri­i­dae, Siga­ni­dae, Sil­la­gi­ni­dae, Spa­ri­dae, Sphy­ra­e­ni­dae, Sti­cha­e­i­dae, Stro­ma­te­i­dae, Tera­po­ni­dae, Tet­ra­go­nu­ri­dae, Toxo­ti­dae, Tra­chi­ni­dae, Tri­chiu­ri­dae, Tri­cho­don­ti­dae, Tri­cho­no­ti­dae, Trip­te­ry­gi­i­dae, Ura­nos­co­pi­dae, Xenisth­mi­dae, Xip­hi­i­dae, Zanc­li­dae, Zapro­ri­dae, Zoarcidae
  • Rad Per­cop­si­for­mes – čeľa­de Ambly­op­si­dae, Aph­re­do­de­ri­dae, Percopsidae
  • Rad Ple­uro­nec­ti­for­mes – čeľa­de Achi­ri­dae, Achi­rop­set­ti­dae, Bot­hi­dae, Cit­ha­ri­dae, Cynog­los­si­dae, Para­licht­hy­i­dae, Ple­uro­nec­ti­dae, Pset­to­di­dae, Sama­ri­dae, Scopht­hal­mi­dae, Soleidae
  • Rad Poly­mi­xi­i­for­mes – čeľaď Polymixiidae
  • Rad Polyp­te­ri­for­mes – čeľaď Polypteridae
  • Rad Sac­cop­ha­ryn­gi­for­mes – čeľa­de Cyema­ti­dae, Euryp­ha­ryn­gi­dae, Monog­nat­hi­dae, Saccopharyngidae
  • Rad Sal­mo­ni­for­mes – čeľa­de Salmonidae
  • Rad Scor­pa­e­ni­for­mes – čeľa­de Abys­so­cot­ti­dae, Ago­ni­dae, Anop­lo­po­ma­ti­dae, Aplo­ac­ti­ni­dae, Bem­bri­dae, Cara­cant­hi­dae, Comep­ho­ri­dae, Con­gi­opo­di­dae, Cot­ti­dae, Cyc­lop­te­ri­dae, Dac­ty­los­co­pi­dae, Ere­uni­i­dae, Gnat­ha­na­cant­hi­dae, Hemit­rip­te­ri­dae, Hexa­gram­mi­dae, Hop­licht­hy­i­dae, Lipa­ri­dae, Nor­ma­nicht­hy­i­dae, Pata­e­ci­dae, Pla­ty­cep­ha­li­dae, Psych­ro­lu­ti­dae, Psych­ro­lu­ti­dae, Rhamp­ho­cot­ti­dae, Scor­pa­e­ni­dae, Triglidae
  • Rad Semi­ono­ti­for­mes – čeľaď Lepisosteidae
  • Rad Silu­ri­for­mes – čeľa­de Age­ne­i­osi­dae, Aky­si­dae, Ambly­ci­pi­ti­dae, Amp­hi­li­i­dae, Ari­i­dae, Aspre­di­ni­dae, Astro­b­le­pi­dae, Auche­nip­te­ri­dae, Bag­ri­dae, Cal­licht­hy­i­dae, Cetop­si­dae, Cla­ri­i­dae, Cra­nog­la­ni­di­dae, Dip­lo­mys­ti­dae, Dora­di­dae, Helo­ge­ni­dae, Hete­rop­ne­us­ti­dae, Hypopht­hal­mi­dae, Cha­ci­dae, Icta­lu­ri­dae, Lori­ca­ri­i­dae, Malap­te­ru­ri­dae, Mocho­ki­dae, Nema­to­ge­ny­i­dae, Oly­ri­dae, Pan­ga­si­i­dae, Para­ky­si­dae, Pime­lo­di­dae, Plo­to­si­dae, Sco­lop­la­ci­dae, Schil­bi­dae, Silu­ri­dae, Siso­ri­dae, Trichomycteridae
  • Rad Step­ha­no­be­ry­ci­for­mes – čeľa­de Bar­bou­ri­si­i­dae, Ceto­mi­mi­dae, Gib­be­richt­hy­i­dae, His­pi­do­be­ry­ci­dae, Mega­lo­myc­te­ri­dae, Melamp­hai­dae, Mira­pin­ni­dae, Ron­de­le­ti­i­dae, Stephanoberycidae,
  • Rad Sto­mi­i­for­mes – čeľa­de Gonos­to­ma­ti­dae, Pho­ticht­hy­i­dae, Ster­nop­ty­chi­dae, Stomiidae,
  • Rad Synb­ran­chi­for­mes – čeľa­de Chaud­hu­ri­i­dae, Mas­ta­cem­be­li­dae, Synbranchidae
  • Rad Tet­ra­odon­ti­for­mes – čeľa­de Balis­ti­dae, Diodon­ti­dae, Moli­dae, Mona­cant­hi­dae, Ostra­ci­i­dae, Tet­ra­odon­ti­dae, Tria­cant­hi­dae, Triodontidae
  • Rad Zei­for­mes – čeľa­de Cap­ro­idae, Gram­mi­co­le­pi­di­dae, Mac­ru­ro­cyt­ti­dae, Ore­oso­ma­ti­dae, Para­ze­ni­dae, Zeidae

Mäk­ký­še – Mollusca

Kmeň Mol­lus­ca – Pod­kmeň Amp­hi­ne­ura – Trie­da Apla­cop­ho­ra (Sole­no­gas­tres), Polyplacophora

Pod­kmeň Con­chi­fe­ra – Trie­da Monop­la­coph­ho­ra, Scaphopoda

Trie­da Gas­tro­po­da – Pod­trie­da Pro­sob­ran­chia – Rad Archa­e­ogas­tro­po­da – čeľaď Poma­ti­dae, Viviparidae

Pod­trie­da Opis­tob­ran­chia – Pod­trie­da Pul­mo­na­ta – Rad Basom­ma­top­ho­ra – čeľaď Acro­lo­xi­dae, Ancy­li­dae, Phy­si­dae, Lym­na­e­i­dae, Planrobidae

  • Rad Sty­lom­ma­top­ho­ra

Trie­da Lamel­lib­ran­chia (Bival­via) – Pod­trie­da Pale­ota­xo­don­ta (Pro­tob­ran­chia), Cryp­to­don­ta, Pte­ri­omorp­ha (Ani­so­my­aria, Toxo­don­ta, Filib­ran­chia), Schi­zo­don­ta (Uni­ono­idea),

Pod­trie­da Hete­ro­don­ta – Rad Euala­me­lib­ran­chia – čeľaď Sphaeriidae

Pod­trie­da Ada­pe­don­ta, Ano­ma­lo­des­ma­ta, Septibranchia

Trie­da Cep­ha­lo­po­da (hla­vo­nož­ce) – Pod­trie­da Tet­rab­ra­chia – Rad Nauti­lo­idea, Ammonoidea

Pod­trie­da Dib­ra­chia – Rad Belemnoidea

  • Rad Decab­ran­chia – Pod­rad Teut­ho­ide (kal­ma­ry), Sepi­oidea (sépie)
  • Rad Vam­py­ro­morp­ha, Octob­ra­chia (cho­bot­ni­ce)

Vod­né rastliny

Ved­ný odbor zaobe­ra­jú­ci sa rast­li­na­mi sa nazý­va bota­ni­ka.

Odde­le­nie Bry­op­hy­ta – machy – čeľaď Ricciaceae

Odde­le­nie Lyco­po­di­op­hy­ta – čeľaď IsoÁtacea

Odde­le­nie Equ­ise­top­hy­ta – pras­lič­ky – čeľaď Equisetaceae

Odde­le­nie Poly­po­di­op­hy­ta – pla­vú­ne – čeľaď Dry­op­te­ri­da­ce­ae, Mar­si­le­a­ce­ae, Osmun­da­ce­ae, Thelypteridaceae

Odde­le­nie Pinop­hy­ta – boro­vi­co­ras­ty – čeľaď Pina­ce­ae, Taxodiaceae

Odde­le­nie Mag­no­li­op­hy­ta – Dvoj­klíč­no­lis­té – čeľaď Ace­ra­ce­ae, Aizo­dia­ce­ae, Ama­rant­ha­ce­ae, Ana­car­dia­ce­ae, Apia­ce­ae, Aqu­ifo­lia­ce­ae, Asc­le­pia­da­ce­ae, Aste­ra­ce­ae ‑astro­vi­té, Bal­sa­mi­na­ce­ae, Betu­la­ce­ae – bre­zo­vi­té, Bora­gi­na­ce­ae, Bras­si­ca­ce­ae – kapus­to­vi­té, Cabom­ba­ce­ae, Cal­lit­ri­cha­ce­ae, Cam­pa­nu­la­ce­ae – zvon­če­ko­vi­té, Cap­ri­fo­lia­ce­ae, Cary­op­hyl­la­ce­ae, Cera­top­hyl­la­ce­ae, Che­no­po­dia­ce­ae, Cleth­ra­ce­ae, Cor­na­ce­ae, Cus­cu­ta­ce­ae, Dro­se­ra­ce­ae – rosič­ko­vi­té, Ela­ti­na­ce­ae, Eri­ca­ce­ae, Gen­tia­na­ce­ae – hor­co­vi­té, Halo­ra­ga­ce­ae, Hype­ri­ca­ce­ae, Lamia­ce­ae – hlu­chav­ko­vi­té, Len­ti­bu­la­ria­ce­ae, Lyth­ra­ce­ae, Mal­va­ce­ae, Myri­ca­ce­ae, Nelum­bo­na­ce­ae, Nymp­ha­e­a­ce­ae – lek­no­vi­té, Onag­ra­ce­ae, Plan­ta­gi­na­ce­ae, Plum­ba­gi­na­ce­ae, Podos­te­ma­ce­ae, Poly­ga­la­ce­ae, Poly­go­na­ce­ae, Pri­mu­la­ce­ae – prvo­sien­ko­vi­té, Ranun­cu­la­ce­ae – isker­ní­ko­vi­té, Rosa­ce­ae – ružo­vi­té, Rubia­ce­ae, Sali­ca­ce­ae – vŕbo­vi­té, Sar­ra­ce­nia­ce­ae, Sau­ru­ra­ce­ae, Saxif­ra­ga­ce­ae, Scrop­hu­la­ria­ce­ae, Sola­na­ce­ae – ľuľ­ko­vi­té, Tra­pa­ce­ae, Urti­ca­ce­ae, Ver­be­na­ce­ae, Viola­ce­ae – fialkovité

Jed­nok­líč­no­lis­té – čeľaď Aco­ra­ce­ae, Alis­ma­ta­ce­ae, Ara­ce­ae, Cype­ra­ce­ae, Eri­ocau­la­ce­ae, Hyd­ro­cha­ri­ta­ce­ae, Iri­da­ce­ae, Jun­ca­ce­ae, Jun­ca­gi­na­ce­ae, Lem­na­ce­ae, Lim­no­cha­ri­ta­ce­ae, Naja­da­ce­ae, Orchi­da­ce­ae, Poace­ae, Pon­te­de­ria­ce­ae, Pota­mo­ge­to­na­ce­ae, Rup­pia­ce­ae, Spar­ga­nia­ce­ae, Typ­ha­ce­ae, Xyri­da­ce­ae, Zan­ni­chel­lia­ce­ae, Zosteraceae


Niž­šie rast­li­ny – ria­sy – Algae

Ria­sa­mi sa vedec­ky zaobe­rá bota­ni­ka pre­to­že sú to rast­li­ny, pre roz­lí­še­nie od odbor­ní­kov na vyš­šie rast­li­ny algo­ló­gia.

Ode­le­nie Glaucophyta

Odde­le­nie Rho­dop­hy­ta – čer­ve­né ria­sy – Trie­da Rho­dop­hy­ce­ae – Pod­trie­da Ban­gi­op­hy­ci­dae – Rad Porp­hy­ri­dia­les, Bangiale

Pod­trie­da Flo­ri­de­op­hy­ci­dae – Rad Bat­ra­chos­per­ma­les, Coral­li­na­les, Cera­mia­les, Gigartinales

Odde­le­nie Hete­ro­kon­top­hy­ta – rôz­no­bi­čí­ka­té ria­sy – Trie­da Chry­sop­hy­ce­ae – žlto­hne­dé ria­sy – Pod­trie­da Chry­sop­hi­ci­dae – Rad Ochro­mo­na­da­les, Chry­sa­mo­eba­les, Hyd­ru­ra­les, Chry­sosp­ha­e­ra­les, Pha­e­ot­ham­nia­les, Par­ma­les, Chry­so­me­ri­da­les, Chrysomanadales

Trie­da Xan­top­hy­ce­ae – Rad Hete­roch­lo­ri­da­les, Bot­ry­dia­les, Rhi­zoch­lo­ri­da­les, Mis­cho­coc­ca­les, Tri­bo­ne­ma­ta­les, Vaucheriales

Trie­da Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae (Dia­to­mae) – roz­siev­ky – Rad Naviculales

Pod­trie­da Cos­ci­no­dis­cop­hy­ci­de­ae – Rad Coscinodiscales

Pod­trie­da Fra­gil­la­ri­op­hy­ci­de­ae – Pod­rad Araphidinae

Pod­trie­da Bacil­la­ri­op­hy­ci­de­ae – Pod­rad Mono­rap­hi­di­ne­ae, Biraphidineae

  • Rad Ach­nant­ha­les, Rad Eunotiales

Trie­da Pha­e­op­hy­cae – hne­dé ria­sy, cha­lu­hy – Rad Ecto­car­pa­les, Dic­ty­o­ta­les, Lami­na­ria­les, Fucales

Trie­da Rhap­hi­di­op­hy­ce­ae – zelenivky

Trie­da Synu­rop­hy­ce­ae – Rad Synurales

Trie­da Dic­ty­o­chop­hy­ce­ae – Rad Pedi­nel­la­les, Dictyochales

Trie­da Pelagophyceae

Trie­da Eustigmatophyceae

Odde­le­nie Dinop­hy­ta – Trie­da Dinop­hy­ce­ae – Rad Peri­di­nia­les, Gony­au­la­ca­les, Gymnodiniales

Odde­le­nie Cryp­top­hy­ta – Trie­da Cryp­top­hy­ce­ae – Rad Goni­omo­na­da­les, Cryp­to­mo­na­da­les, Chroomonadales

Odde­le­nie Hap­top­hy­ta (Pri­mne­si­op­hy­ta) – Trie­da Hap­top­hy­ce­ae – Rad Pri­mne­sia­les, Coccolithophoridales

Odde­le­nie Eug­le­nop­hy­ta – Trie­da Eug­le­nop­hy­ce­ae – Rad Eut­rep­tia­les, Eug­le­na­les, Heteronematales

Odde­le­nie Chlo­rop­hy­ta – zele­né ria­sy – Trie­da Prasinophyceae

Trie­da Chla­my­dop­hy­ce­ae – Rad Chla­my­do­mo­na­da­les, Vol­vo­ca­les, Tetra­spo­ra­les, Chlorococcales

Trie­da Chlo­rop­hy­ce­ae – zele­niv­ky – Rad Duna­liel­la­les, Glo­eoden­dra­les, Chlo­rel­la­les, Pro­to­sip­ho­na­les, Mic­ro­spo­ra­les, Oedo­go­nia­les, Chaetophorales

Trie­da Pleurastrophyceae

Trie­da Ulvop­hy­ce­ae – Rad Ulot­ri­cha­les, Cla­dop­ho­ra­les, Cau­ler­pa­les (Bry­op­si­da­les), Dasyc­la­da­les, Trentepohliales

Trie­da Zyg­ne­ma­top­hy­ce­ae (Con­ju­ga­top­hy­ce­ae) – spá­jav­ky – Rad Zygnematales

  • Rad Des­mi­dia­les – Pod­rad Archi­des­mi­di­i­ne­ae, Desmisiineae

Trie­da Cha­rop­hy­ce­ae – parož­nat­ky – Rad Kleb­sor­mi­dia­les, Cole­ocha­e­ta­les, Charales

Odde­le­nie Chlorarachniophyta


Sini­ce

Sini­ce pat­ria medzi Pro­ka­ry­o­ta. Ria­sy, vyš­šie rast­li­ny, živo­čí­chy pat­ria medzi euka­ry­o­tic­ké orga­niz­my (ide o prin­ci­piál­ne inú stav­bu bunky)

Sini­ciam sa čas­to vra­ví aj mod­ro­ze­le­né ria­sy, prí­pad­ne mod­rá riasa.

Ode­le­nie Cyanop­hy­ta (Cyano­bac­te­ria) – sini­ce – Trie­da Cyanop­hy­ce­ae – sini­ce – Rady Chro­ococ­ca­les, Cha­ma­e­sip­ho­na­les, Nos­to­ca­les, Oscil­la­to­ria­les, Stigonemiales

Use Facebook to Comment on this Post