2011, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Štrbské Pleso

Hits: 6077

Štr­b­ské ple­so je jed­nou z naj­zná­mej­ších loka­lít Slo­ven­ska. Je sku­toč­ne krás­ne, napo­kon pod­ľa foto­gra­fií niž­šie so urob­te názor sami. Tes­ne pred samot­ným Štr­b­ským ple­som sa nachá­dza­jú Jazier­ka lás­ky. Zo Štr­b­ské­ho ple­sa je vid­no pod­ľa Infor­mač­nej tabu­le: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vú kopu, Krát­ku vežu, Ostrú vežu, Fur­kot­skú doli­nu, Ostrú, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú vežič­ku, Štr­b­ský štít, Mly­nic­kú doli­nu, Hlin­skú vežu, Satan, Pred­nú Baš­tu, Malú Baš­tu, Pat­riu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Men­gu­sov­skú doli­nu, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­kú, Dra­čí štít, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú vežu, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupú, Kon­čis­tú, hre­beň Ger­la­chov­ské­ho štítu.

Štr­b­ské ple­so, ležia­ce vo výš­ke 1320 met­rov nad morom, je jedi­né jaze­ro vo Vyso­kých Tat­rách, kto­ré bolo roz­ší­re­né ume­lo. Pred zapla­ve­ním sa tu nachá­dza­lo raše­li­nis­ko, tzv. Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, s malým jazier­kom upro­stred. Malo asi 40 met­rov v prie­me­re a jeho maxi­mál­na hĺb­ka bola 8 met­rov. Nová podo­ba vznik­la v roku 1900 pop­ri výstav­be hore­la Móry, kto­rý stál na mies­te hote­la Baník. Ku Náklad­ske­mu mozg­ro­vis­ku bol pre­sme­ro­va­ný potok Štr­b­ská Mly­ni­ca a zahra­di­li dovte­daj­ší odtok. Násled­kom toho stúp­la voda o dva met­re a zalia­la tak­mer celé raše­li­nis­ko. V súčas­nos­ti má Štr­b­ské ple­so 2,12 ha a dosa­hu­je maxi­mál­nu hĺb­ku 10 met­rov. Raše­li­no­vá vrstva sa po krát­kom čase zača­la odlu­po­vať od dna a stú­pa­la ku hla­di­ne. Vytvá­ra­la ostrov­če­ky, kto­ré sa zacho­va­li dodnes. Spo­čiat­ku boli tie­to ostrov­če­ky odstra­ňo­va­né a zaťa­žo­va­né kameň­mi. Neskôr sa odstra­ňo­va­li už len kusy raše­li­ny, kto­ré dopla­vi­lo k výto­ku. Plá­va­jú­ca, čas­to až štvor­met­ro­vá vrstva raše­li­ny vytvá­ra pod hla­di­nou jedi­neč­nú sce­né­riu s množ­stvom pre­vi­sov a dier. Vo vodách Štr­b­ské­ho ple­sa žije jedi­ný stá­ly oby­va­teľ – pstruh potoč­ný (Infor­mač­ná tabuľa).

Tatrans­ká osa­da Štr­b­ské ple­so je admi­ni­stra­tív­ne mest­skou čas­ťou mes­ta Vyso­ké Tat­ry. Leží vo výš­ke 1335 met­rov nad morom. Má oko­lo 350 oby­va­te­ľov. V roku 1872 tu štr­b­ský zeme­pán Jozef Szen­ti­vá­nyi posta­vil zru­bo­vú chat­ku a tým dal základ vzni­ku osa­dy. Už v roku 1885 bol for­mu­jú­cej sa osa­de pri­zna­ný cha­rak­ter a vypra­co­va­ný šta­tút kúpe­ľov. V roku 1935 sa tu kona­li lyžiar­ske maj­strov­stvá sve­ta v sever­ských dis­cip­lí­nach a potom aj v roku 1970, čo bolo impul­zom pre búr­li­vú pre­stav­bu, v kto­rej pri­bud­li hote­ly FIS, Pano­rá­ma a neskôr Pat­ria. Vyrás­tol Špor­to­vý are­ál FIS, bola obno­ve­ná medzi­ča­som zru­še­ná ozub­ni­co­vá želez­ni­ca. Vyrás­tol lie­čeb­ný dom Heli­os. Osa­da sa sta­la naj­výz­nam­nej­ším a naj­nav­šte­vo­va­nej­ším cen­trom turiz­mu vo Vyso­kých Tat­rách (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Odka­zy

Pano­rá­my na Štr­b­skom plese

Zima na Štr­b­skom plese

Ska­ly na Štr­b­skom plese

Dre­vá na Štr­b­skom plese

Odra­zy na Štr­b­skom plese

Ostat­ná kra­ji­na na Štr­b­skom plese

Ostat­ná prí­ro­da na Štr­b­skom plese

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Stredoveká osada Šoldov – obec obrov?

Hits: 268

Šol­dov je zanik­nu­tá stre­do­ve­ká osa­da z 13. sto­ro­čia v kata­strál­nom úze­mí obce Štr­ba (Wiki­pe­dia). V nad­mor­skej výš­ke 910 met­rov nad morom, vo východ­nom cípe Lip­tov­skej kot­li­ny, asi 2 km seve­ro­zá­pad­ne od obce, 500 met­rov sever­ne od sta­rej hrad­skej ces­ty Štr­baVažec. 200 met­rov odtiaľ na sever je diaľ­ni­ca. Are­ál je obko­le­se­ný opev­ňo­va­cí­mi dvo­j­itý­mi val­mi a prie­ko­pa­mi (Infor­mač­ná tabuľa).

Z obdo­bia rokov oko­lo roku 960 sa zacho­va­li sprá­vy o misij­nej sta­ni­ci v obci Šol­dov. Zni­če­ná bola mon­gol­mi v roku 1241. Našli sa tu kos­try ľudí vyso­kých oko­lo 200 cm, čo bolo v tom čase veľ­mi zried­ka­vé (Wiki­pe­dia). Tra­dí­cia hovo­rí, že Šol­do­va­nia boli stat­ní, veľ­kí a vyso­kí ľudia, tak­mer obri (sme​.sk). V lite­ra­tú­re sa uvá­dza kon­com 19. sto­ro­čia ako zanik­nu­té opát­stvo Cholt­ské. V tom­to obdo­bí prav­de­po­dob­ne exis­to­va­li ešte zvyš­ky nadzá­kla­do­vých murív cir­kev­nej stav­by. Skú­mal sa kos­tol s pra­vouh­lým pre­by­té­ri­om, vežou a cin­to­rí­nom. Nie­kto­rí his­to­ri­ci tu situ­ova­li zatiaľ nedo­lo­že­né bene­dik­tín­ske opát­stvo. Arche­olo­gic­ký výskum tu obja­vil množsv­to zau­jí­ma­vých nále­zov, napr. kamen­ný román­sky kríž, vyso­ký 87 cm, dato­va­ný do doby roku 1000. Geora­dar v roku 2013 iden­ti­fi­ko­val okrem iné­ho roz­siah­lu dedi­nu (Infor­mač­ná tabuľa).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, 2014, 2015, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Kriváň

Hits: 3572

O Kri­vá­ni sa spie­va dokon­ca v ľudo­vých pies­ňach. Z toh­to pohľa­du je to his­to­ric­ky naj­zná­mej­ší vrch vo Vyso­kých Tat­rách. Dovo­lím si tvr­diť, že už iba Krá­ľo­va hoľa je kopec pop­ri Kri­vá­ni, kto­rý je sym­bo­lom Slo­ven­ska. Čnie sa do nad­mor­skej výš­ky 2494.7 met­rov (Wiki­pe­dia). Vedú naň dve tra­sy, z Troch Stud­ni­čiek a z Jam­ské­ho ple­sa. Pod­ľa poves­ti Kri­váň skri­vi­la nebes­ká doprav­ná neho­da. Do vrchu zava­dil kríd­lom anjel, kto­ré­ho vyslal Boh v sied­my deň stvo­re­nia sve­ta, aby roz­ho­dil za vre­ce prí­rod­ných krás. Pri tom sa mu roz­trh­lo vre­ce, a pre­to sa Tat­rám dosta­lo viac prí­rod­ných krás, ako iným kútom sve­ta (sprav​na​vec​.sk). Na juž­ných a juho­zá­pad­ných sva­hoch sa medzi 15 – 18. sto­ro­čím pre­vádz­ko­va­la ban­ská čin­nosť (zoznam​.sk). Od roku 1861 sa vytvo­ri­la tra­dí­cia národ­ných výstu­pov na Kri­váň (sprav​na​vec​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Kostoly, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stavby, Tatranské obce, Tatry

Tatranská Javorina

Hits: 187

Obec ležia­ca na sever­nom úpä­tí Belian­skych Tatier v nad­mor­skej výš­ke 1 000 met­rov nad morom. Žije tu 220 oby­va­te­ľov. Názov je od javo­ra. Krát­ko po 1. sve­to­vej voj­ne sa časť poho­ria medzi Bie­lo­vod­skou doli­nou a Belian­sky­mi Tat­ra­mi nazý­va­la Javo­rin­ské Tat­ry. Javo­ry časom zho­re­li v hutách ale­bo ich spra­co­va­li v javo­rin­skej lepen­kár­ni. Na mies­te dneš­nej Tatrans­kej Javo­ri­ny kedy­si stál sezón­ne obý­va­ný majer len­dac­ké­ho veľ­kos­tat­ku a muro­va­ný košiar (tja​vo​ri​na​.eu). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1320 (Wiki­pe­dia). Nachá­dza sa tu dre­ve­ná zámo­ček, z kto­ré­ho je vid­no Belian­ske aj Vyso­ké Tat­ry. Kúpil ho knie­ža Hohen­lo­he v roku 1879 (pre​zi​dent​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post