2008, 2011, 2015, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Nitrianske obce, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Báb

Hits: 2292

Báb je z môj­ho pohľa­du cel­kom útul­ná, tichá obec, kto­rá je neďa­le­ko od diaľ­ni­ce.

Leží na Nit­rian­skej spra­šo­vej pahor­ka­ti­ne, 19 km od Nit­ry. V kata­stri obce boli obja­ve­né žia­ro­vé hro­by z latén­skej doby. Začiat­kom 11. sto­ro­čia na Slo­ven­sku zakla­da­li rytier­sky rád mní­si tem­plá­ri, kto­rých slo­ven­ský ľud
meno­val čer­ve­ní mní­si. Pod­ľa úst­ne­ho poda­nia oni mali byť zakla­da­teľ­mi kos­to­la v Bábe. Je tiež prav­de­po­dob­né, že už začiat­kom 12. sto­ro­čia posta­vi­li kláš­tor, pre­to­že prvá písom­ná zmien­ka o Bábe je z roku 1156 v lis­ti­ne, kto­rá je ulo­že­ná v archí­ve Ostri­hom­skej kapi­tu­ly. V roku 1241 spus­to­ši­li Báb Tatá­ri, oby­va­te­ľov vyvraž­di­li. Zača­li sa tu usa­dzo­vať nemci. Od roku 1788 sa konal kaž­do­roč­ne až do roku 1957 veľ­ký báb­sky jar­mok, vždy 31. júla (obec​bab​.sk). Tra­dí­cia sa obno­vi­la až v roku 2010. O obci žije oko­lo 1000 oby­va­te­ľov. V kata­stri obce je pod agá­to­vým lesom vod­ná nádrž. Pri cin­to­rí­ne sa nachá­dza loka­li­ta výsky­tu hla­vá­či­ka jar­né­ho (Ado­nis ver­na­lis) (wiki​pe​dia​.sk). Báb vzni­kol v roku 1955 zlú­če­ním Veľ­ké­ho a Malé­ho Bábu (e‑obce.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Nitra – najstaršie mesto na Slovensku

Hits: 22993

Na plo­che 108 km2 v nej žije ku 1.10.2010 82 661 oby­va­te­ľov (nit​ra​.sk). Pre­te­ká ňou rov­no­men­ná rie­ka Nit­ra. Zo sever­nej stra­ny sa nad mes­tom týči vrch Zobor (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy: Nit­ra­wa, Nit­ria, Nit­ra­hwa. V indo­európ­skych jazy­koch Nid zna­me­ná tok, a ahwa vodu (Wikipedia.en). Delí sa na nie­koľ­ko mest­ských čas­tí: Čer­máň, Die­ly, Dol­né Krš­ka­ny, Hor­né Krš­ka­ny, Dra­žov­ce, Chre­no­vá, Janí­kov­ce, Klo­ko­či­na, kynek, Mly­nár­ce, Párov­ské Háje, Pra­meň, Sta­ré mes­to, Šúdol a Zobor. 92.0% oby­va­teľ­stva je slo­ven­skej národ­nos­ti, 6.8 % maďar­skej (Wiki­pe­dia). Nit­ra je naj­star­ším mes­tom na Slo­ven­sku. Prvé potvr­de­né his­to­ric­ké zmien­ky sia­ha­jú na začia­tok 9. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia), kon­krét­ne do roku 828. Zmien­ka je o Nit­ra­we (nit​ra​li​ve​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do pra­ve­ku, ako to doku­men­tu­jú počet­né arche­olo­gic­ké nále­zy. Už pred 30 000 rok­mi bola hus­to osíd­le­ným úze­mím. Roľ­níc­ke osa­dy boli na úze­mí mes­ta už pred 6 000 rok­mi. Bolo tu význam­né kelt­ské stre­dis­ko, neskôr ger­mán­ske a napo­kon slo­van­ské. Síd­li­li tu Kvá­di, od 8. sto­ro­čia do roku 1108 Nit­rian­ske knie­žat­stvo (Wiki­pe­dia).

O Nit­re sa hovo­rí, že bola podob­ne ako Rím, zalo­že­ná na sied­mych pahor­koch: Zobor, hrad­ný kopec, Kal­vá­ria, Čer­máň, Bori­na, Vŕšok a Mar­tin­ský vrch. Na mies­te dneš­ných Páro­viec bola dolo­že­ná prvé slo­van­ské síd­lis­ko na úze­mí Nit­ry. Dru­há, zatiaľ zis­te­ná osa­da bola na Mar­tin­skom vrchu v blíz­kos­ti poto­ka Tor­moš (nit​ra​li​ve​.sk). V 9. sto­ro­čí tu vlá­dol knie­ža Pri­bi­na, mes­to bolo jed­ným s cen­tier Veľ­kej Mora­vy. Nit­rian­ska aglo­me­rá­cia bola v čase Veľ­kej Mora­vy a v poveľ­ko­mo­rav­skom obdo­bí väč­šia ako dneš­né mes­to (Rutt­kay). Nachá­dza sa tu prvý zná­my kres­ťan­ský kos­tol v stred­nej a východ­nej Euró­pe z roku 828. Na Zobo­ri bol za vlá­dy Svä­top­lu­ka v rokoch 880 – 881 posta­ve­ný prvý zná­my kláš­tor na Slo­ven­sku. Nit­rian­sky hrad pochá­dza z 11. sto­ro­čia, neskôr bol v 15. sto­ro­čí pre­sta­va­ný (Wiki­pe­dia). Patrí medzi naj­star­šie kamen­né hra­dy u nás. Jeho najv­zác­nej­šou čas­ťou je zakon­zer­vo­va­ný hrad­ný val z 9. sto­ro­čia. Od roku 1961 je Nit­rian­sky hrad národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Súčas­ná jeho podo­ba pochá­dza zo 17. sto­ro­čia. (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvé nit­rian­ske divad­lo bolo posta­ve­né v roku 1883 (Wiki­pe­dia). V Nit­re pôso­bí Divad­lo Andre­ja Baga­ra, v kto­rom sa koná od roku 1992 posled­ný sep­tem­bro­vý týž­deň medzi­ná­rod­ný fes­ti­val Diva­del­ná Nit­ra. Okrem toho v mes­te je aj Sta­ré divad­lo Karo­la Spi­šá­ka (Wiki­pe­dia).

Nit­ra je aj domo­vom via­ce­rých špor­to­vých klu­bov: fut­ba­lo­vé­ho FC Nit­ra, hoke­jo­vé­ho HC K‑CERO Nit­ra, bas­ket­ba­lo­vé­ho BK Cas­ta SPU Nit­ra. Síd­lia tu via­ce­ré význam­né fir­my: Agro­kom­plex – Výstav­níc­tvo Nit­ra, Oil Slo­va­kia (Aral), Plas­ti­ka, Foxconn Elect­ro­nics, Víno Nit­ra (Wiki­pe­dia). Nachá­dza­jú sa tu dve uni­ver­zi­ty: Uni­ver­zi­ta Kon­štan­tí­na Filo­zo­fa a Slo­ven­ská poľ­no­hos­po­dár­ska uni­ver­zi­ta. Sú domo­vom via­ce­rých hudob­ných sku­pín: Gla­diá­ror, Hor­ký­že Slí­že a Des­mod (Wikipedia.en). Nit­ra má množ­stvo osob­nos­tí, napr.: knie­ža Pri­bi­na (Wiki­pe­dia), kráľ Veľ­kej Mora­vy, nit­rian­ske knie­ža Svä­top­luk I., Pri­bi­nov syn Koceľ (Wikipedia.en), aka­de­mic­ký sochár Július Bárt­fay, poli­tik Fran­ti­šek Mik­loš­ko, her­ci Jozef Dóc­zy, Michal Gučík, Emil Hor­váth, hereč­ky Danie­la Šin­ko­ro­vá, Eva Pav­lí­ko­vá, mode­rá­tor Peter Kočiš, hoke­jis­ti Ľubo­mír Kol­ník, Jozef Stüm­pel (Wiki­pe­dia), Bra­ni­slav Mezei, Boris Valá­bik a Šte­fan Ružič­ka (Wikipedia.en), fut­ba­lis­ti Ľubo­mír Morav­čík (Wiki­pe­dia), Miro­slav Stoch (Wikipedia.en), streľ­ky­ňa Zuza­na Šte­fe­če­ko­vá (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Nitrianske obce, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Obyce – dedina s dávnou históriou neďaleko od Topoľčianok

Hits: 4005

Oby­ce sa nachá­dza­jú neďa­le­ko od Topoľ­čia­nok, na seve­ro­vý­chod od Zla­tých Mora­viec. Ležia na rie­ke Žita­va, ale sú tak­mer zo všet­kých strán obko­le­se­né hora­mi. Nachá­dza­jú sa tu via­ce­ré pra­me­ne pit­nej vody. Počas dru­hej sve­to­vej voj­ny to bola par­ti­zán­ska obec. Žijú tu dob­ro­sr­deč­ní a pra­co­vi­tí ľudia. Prvé písom­né zmien­ky o Oby­ciach sú už z roku 1075 v lis­ti­ne Svä­to­be­ňa­dic­ké­ho opát­stva sa spo­mí­na medzi majet­kom “Ebe­dec”. Iné his­to­ric­ké náz­vy Obýc: Ebe­dec, Ede­ci, Ebe­y­dyz, Ebe­dech, Ebe­dych, Ebdecz. Kon­com 18. sto­ro­čia bola v Oby­ciach papier­ňa. Zanik­la asi v roku 1840, ale dodnes sa zacho­val pre túto oblasť názov “Papier­ňa”, napriek tomu, že tam dnes sto­jí horá­reň (oby​ce​.eu).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post