2013, Časová línia, Horná Nitra, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Bojnický zámok

skala
Hits: 3170

Boj­nic­ký zámok je posta­ve­ný na tra­ver­tí­no­vej kope nad mes­tom Boj­ni­ce. Prvá písom­ná zmien­ka o ňom je z roku 1113. Bol dre­ve­ným hra­dom, kto­rý bol posta­ve­ný na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka. V prie­be­hu 13. sto­ro­čia bol sta­va­ný z kame­ňa ako maje­tok Pozna­nov­cov (boj​ni​ce​cast​le​.sk). His­to­ric­ké náz­vy Boj­nic­ké­ho zám­ku: Bai­moz, Way­mich, Bay­much, Bay­mach (hra​dy​.sk), Boy­nicz, Baj­mocz, Weintz, Baj­móc (hra​dy​-zamky​.sk). Kon­com 13. sto­ro­čia sa Boj­níc zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. V roku 1489 bol maji­te­ľom Matej Kor­vín, do roku 1526 Boj­nic­ký zámok (hrad) obý­va­li Zápoľ­ské­ho voj­ská. Po roku 1527 Tur­zov­ci hrad pre­sta­va­li na rene­sanč­né síd­lo. Z gotic­ké­ho hra­du sa stal rene­sanč­ný zámok. Od roku 1637 pat­ri­lo pan­stvo Pál­fi­ov­com, kto­rí ho pre­sta­va­li do baro­ko­vej podo­by. Do roman­tic­kej podo­by bol pre­sta­va­ný v rokoch 1889 – 1910. 9. mája 1950 Boj­nic­ký zámok zasia­hol požiar. Od roku 1970 je zámok národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Medzi naj­výz­nam­nej­šie čas­ti zám­ku pat­rí Boj­nic­ký oltár od Nar­da di Cione, veľ­ký gobe­lín „Jozef a jeho bra­tia”, kto­rý bol utka­ný v Bru­se­li začiat­kom 17. sto­ro­čia (muze​um​.sk). Múze­um Boj­ni­ce tu orga­ni­zu­je pra­vi­del­ne napr. Medzi­ná­rod­ný fes­ti­val duchov a stra­ši­diel, Valen­tín­sky víkend, Veľ­ko­noč­né pre­chádz­ky zám­kom, Roz­práv­ko­vý zámok, Rytier­ske dni, Via­no­ce na zám­ku (muze​um​.sk).

Oko­lo zám­ku sa nachá­dza veľ­mi pek­ný park (Peter Kac­lík). Jeho súčas­ťou je lipa krá­ľa Mate­ja, kto­rú pod­ľa poves­ti zasa­dil Matúš Čák Tren­čian­sky v roku, keď zomrel posled­ný kráľ z rodu Arpár­dov­cov Ondrej III., v roku 1301 (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Táto lipa je prav­de­po­dob­ne naj­star­ším stro­mom na Slo­ven­sku (Wiki­pe­dia). Súčas­ťou Boj­nic­ké­ho are­álu je tra­ver­tí­no­vá jas­ky­ňa s prie­me­rom 22 met­rov a výš­kou 6 met­rov. Oby­va­te­lia zám­ku vede­li o jej exis­ten­cii, kto­rá im slú­ži­la ako úkryt a záso­bá­reň vody (boj​ni​ce​cast​le​.sk). V tes­nom sused­stve zámoc­ké­ho par­ku sa nachá­dza zoolo­gic­ká záh­ra­da.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Bojnice

skala
Hits: 3024

Boj­ni­ce ležia na juho­vý­chod­nom úpä­tí Malej Magu­ry, na okra­ji Hor­no­nit­rian­skej kot­li­ny, v nad­mor­skej výš­ke 291 met­rov nad morom. Na roz­lo­he tak­mer 20 km2 tu žije 4 922 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Boj­ni­ce sú aj v zahra­ni­čí zná­mou pale­on­to­lo­gic­kou loka­li­tou a pat­ria medzi loka­li­ty z naj­star­ším pale­oli­tic­kým osíd­le­ním na Slo­ven­sku. Prví ľudia sa tu usa­di­li už asi pred 100 000 rok­mi. Zrej­me už ľud púchov­skej kul­tú­ry na hrad­nej kope posta­vil hra­dis­ko, kto­ré si neskôr pris­pô­so­bi­li Slo­va­nia. Našla sa tu po nich kera­mi­ka, želez­né pred­me­ty, ale dolo­že­né je aj dech­tár­stvo. Zo stráž­nej osa­dy sa v polo­vi­ci 9. sto­ro­čia Boj­ni­ce sta­li hrad­ným špán­stvom (boj​ni​ce​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Boj­ni­ciach pochá­dza z roku 1113 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy Boj­níc: Mal­moz, Boy­much, Bay­much, Bay­mach, Boy­nic­ze (infor​ma​cie​boj​ni​ce​.sk).

Výsa­dy mes­ta zís­ka­li v roku 1366. Boj­ni­ce boli v rokoch 1613 až 1823 jed­nou z poš­to­vých sta­níc. Koná­va­li sa tu trhy so soľou, žele­zom, dra­hý­mi kov­mi, šaf­ra­nom. Prvý cech tu vytvo­ri­li šev­ci v roku 1653. Pôso­bi­li tu murá­ri, čiž­má­ri, kraj­čí­ri, tká­či, far­bia­ri, kožuš­ní­ci, deb­ná­ri a iní. Do roku 1872 boli cen­trom hor­nej Nit­ry a okres­ným mes­tom (boj​ni​ce​.sk). Boj­ni­ce sa v novo­do­bých deji­nách sta­li kúpeľ­ným mes­tom a význam­ným turis­tic­kým cen­trom. Tep­lé pra­me­ne sa spo­mí­na­jú v doku­men­toch z 13. sto­ro­čia. V roku 1918 voj­sko kúpe­le opus­ti­lo a pone­cha­lo v zde­vas­to­va­nom sta­ve. Rekon­štruk­cii brá­nil spor o dedič­stvo po gró­fo­vi Jáno­vi Pál­fym, kto­rý sa skon­čil až v roku 1938 (Wiki­pe­dia). Kúpe­le Boj­ni­ce sú zame­ra­né na lieč­bu cho­rôb pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva a ner­vo­vých cho­rôb. V Boj­ni­ciach sa nachá­dza kúpa­lis­ko Čaj­ka, Mine­ra­lo­gic­ké a baníc­ke múze­um Jaku­ba Dre­ven­ná­ka a Múze­um pra­ve­ku Slo­ven­ska – Pre­pošt­ská jas­ky­ňa, kos­tol svä­té­ho Mar­ti­na, kapl­n­ka svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho (K. Cson­gá­ro­vá, Ani­ta Bog­da­no­vi­čo­vá). Osob­nos­ti mes­ta: tenis­ta Milo­slav Mečíř, humo­ris­ti Andrej Kraus, Juraj Mok­rý, tenis­t­ka Karin Hab­šu­do­vá, hoke­jis­ta Andrej Seke­ra, fut­ba­lis­ta Juraj Kuc­ka (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post