2008, Akvaristické akcie, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

Stretnutie Európskej kryptokorynárskej spoločnosti vo Viedni

Hits: 3722

17.-19.10.2008 sa konalo stretnutie „kryptokorynárov“ – Európskej kryptokorynárskej spoločnosti – ECS vo Viedni. Keďže sme sa o tom dozvedeli a Viedeň je z Bratislavy na skok, rozhodli sme sa, že sa pôjdeme na takéto podujatie pozrieť. Medzi akvaristami, resp. botanikmi sú aj naši známi, ktorí boli v minulosti ochotní vycestovať trebárs aj do Švajčiarska na podobné podujatie. ECS usporadúva totiž tieto akcie v rôznych krajinách. Keď to zhrniem, ja, Milo Pešek, Palo Sedlák a Jožko Kutálek sme si pozreli prednášky v piatok. Jožko Somogyi a Štefan Matuška absolvovali kompletný program, Jožko dokonca aj prednášal.

Nebol mi celkom známy kompletný program, navyše šlo aj o spoločenskú udalosť. Na programe víkendu boli vždy večer od 20:00 do polnoci prednášky. Cez deň sa chodí na takýchto akciách na nejakú exkurziu. Napr. do nejakej pestiarne rastlín, do chovne rýb, nejakému akvaristovi, pestovateľovi vodných rastlín apod. Prípadne je plánovaná návšteva Botanickej záhrady alebo ZOO. Spoločne sa chodí na obed, na večeru apod. Účastníci majú zabezpečené ubytovanie. Tento rok sa podujatia zúčastnilo 35-40 záujemcov z celej Európy, dokonca sme videli exotické tváre snáď indického a filipínskeho, možno thajského pôvodu.

Prednášalo sa po nemecky, možná bola angličtina. V piatok a v sobotu sa mali prezentovať Kai Erik Witte, Stephan Karlick, Heinz Schöpfel, Alfred Waser, Peter Babics, Jozef Somogyi, Niels Jacobsen, Romeo Herr, Josef Bogner, Claus Kettner, Jan Bastmeijer. Témy prednášok sa venovali napr. Sarawaku, Thajským kryptokorynám, evolúcii, hnojeniu kryptokorýn, Cryptocoryne retrospiralis, C. nevilii, C. crudasiana, C. crispatula. Jozef Somogyi, ktorý mal prednášku na Akvaristickej zime 2007, prednášal o pestovaní kryptokorýn. Na konci piatkového programu sme sa rozlúčili, predovšetkým so Stephanom Karlickom a dostali sme pekné darčeky. Dozvedeli sme sa, že ECS veľmi rada videla nové tváre. V prípade, že vás kryptokoryny zaujímajú viac, určite by ste svojim zájmom Európsku kryptokorynársku spoločnosť potešili. Z Viedne sme odchádzali neskoro v noci spokojní. Ja som bol veľmi zvedavý na špecialistov, ktorí sú schopní a ochotní sa dať dokopy a niečo zmysluplné zorganizovať. Vzhľadom na to, že náš klub.akva.sk 29.-30.11.2008 poriada akciu venovanú vodným rastlinám, pozvali sme členov ECS na naše podujatie.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2008, Akvaristické obchody, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

ZOO Zajac – chovateľský hypermarket v Duisburgu

Hits: 3872

Na prvý októbrový víkend v roku 2008, sme si my, partia z Bratislavy, z Brna a Žďáru nad Sázavou naplánovali akvaristickú lahôdku – návštevu nemeckého Duisburgu, konkrétne troch miest – pomerne známeho ZOO Zajac, veľtrhu Zierfische und Aquarium, kde sa konal 7. ročník Diskus Championat a jednej peknej akvaristiky Hobby ZOO Tillmann. Akciu zorganizoval brnenský klub Cyperus a chvalabohu za to. Mali sme zabezpečenú cestu „vlastným“ autobusom z Brna, ubytovanie, program. Partia z Bratislavy činila 8 osôb – dve autá. Skoro ráno 3. októbra sme sa presunuli do Brna, kde nás očakávala „spojka“ – Franta Csefay, ktorý nás usadil, a vďaka nemu a aj jeho osobnej prítomnosti sme sa bezproblémovo presunuli ku autobusu. Náš smer bol jasný – Duisburg. Čakalo nás viac ako 1000 km cesty. Cesta trvala 12 hodín, ale asi si viete predstaviť, že o zábavu bolo postarané. Tam sme cestovali cez deň, v Žďári sme ešte naložili našich kamarátov zo Žďáru. Podľa môjho odhadu sme takmer naplnili celý autobus, asi 3-4 miesta zostali voľné. Asi 42 akvaristov bolo ochotných merať cestu do Duisburgu. Večer sme zdarne docestovali. Po ubytovaní sme sa viacerí vybrali do mesta. Veď predsa vyvstala otázka: Čo s načatým večerom? Naše prekvapenie bolo veľmi veľké – v Duisburgu vládol pokoj. Nechápali sme, prečo bol večerný Duisburg ľudoprázdny. Na širokých bulvároch bol len kde tu niekto. V reštauráciách sme mnohí sedeli sami aj viac ako hodinu. Z hotela sme sa vybrali snáď okolo 21-ej hodiny. Ráno nás po raňajkách čakal bohatý program. Začali sme návštevou ZOO Zajac.

ZOO Zajac by som opísal ako také menšie chovateľské TESCO. Slovom menšie myslím napr. jedno poschodie bratislavského Supermarketu TESCO v centre mesta. Na pomerne veľkej ploche sa nachádzali len „chovateľské potreby“. Už ruch na parkovisku pred ZOO Zajac bol veľký. Pripomínam, že bol pracovný deň po 10 hodine ráno. Vnútri bolo veľa ľudí, a poobede, keď sme sa sem ešte raz vrátili, doslova davy. Pred samotným vstupom bolo zopár stánkov a obchodov s občerstvením, snáď nejaké suveníry. Vnútri ma prekvapilo napr. to, že ten istý druh tovaru bol na viacerých miestach, aj asi s rôznou cenou. Vodné rastliny boli na troch, možno štyroch miestach. Mal som opticky dojem, že sú aj v rovnakých nádržiach, rovnako pekné a druhovo veľmi podobnej skladby. Páčilo sa mi to, myslím si, že pán Zajac vie čo robí. Zákazník má zrejme možnosť si vybrať, či sa bude orientovať na cenu, alebo na overenú značku, pričom je to urobené slušne – tovar sa navzájom „nevidí“. V ZOO Zajac som videl veľa produktov, ktoré u nás nie sú také dostupné, ale keďže som skôr chcel zaznamenať veci fotoaparátom, tak som sa nakupovaniu veľmi nevenoval. Až tesne pred odchodom som kúpil štyri pekné tenké korene, ktoré som už asi 3 roky zháňal. Budú skrášľovať rastlinné akvárium. Zo ZOO Zajac sme sa presunuli na akvaristický veľtrh Zierfische und Aquarium.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Chovateľské reportáže, Chovne, Reportáže

Chovňa Zdeňka Dočekala

Hits: 4119

Na ceste z Třeboňskej burzy sme sa zastavili u Zdeňka Dočekala, veľmi známeho akvaristu, ktorý bol tiež v Třeboni. Boli sme štyria z Bratislavy plus jedno auto „domácich“. Zdeněk býva v horskej dedinke na Morave, veľmi sympatickej. Bol začiatok zimy, ale u nich bola už vtedy kopa snehu. Atmosféra bola výborná, bavili sme sa o kadečom, Zdeněk spomínal na svoje zážitky. Pripravil sa na nás, čakala nás obložená misa, pekne naukladaná – mňa to výrazne prekvapilo. Videli sme aj jeho ryby a mali sme čo obdivovať. Skaláre, kalistusky a celý rad iných. Boli nádherné. Zaujímavé bolo, že napriek tomu, že sme boli v chovni, tak v nádržiach boli v „kvetináčoch“ bežne rastliny. Ťažko sme odchádzali od Zdeňka, aj ryby sme si pobrali nejaké, ale podstatné bolo, že sme sa cítili výborne.

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Akvaristické burzy, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

Třeboňská burza akvarijních ryb, rostlin a příslušenství 

Hits: 3013

17.10.2009 – Lázeňský dům Aurora. Akciu poriadal Spolek českobudějovických akvaristů AKVA TERA v spolupráci s AQUA Festival o.s.. Burzu sme navštívili dvoma autami. Niektorí sme sa prišli popozerať, niektorí sme aj predávali. Musím povedať, že rybičky boli pekné, ponuka bola široká, aj rastlín bolo dosť, aj techniky. Akvarista si prišiel na svoje. Samozrejme, akcia poslúžila aj spoločensky, zišli sme sa starí aj noví známi z rôznych kútov Česka a Slovenska. Mám však aj kritiku, ani nie na organizátora, ale skôr na predajcov. Ceny rýb boli veľmi nízke. Som presvedčený o tom, že to je tragédia. Predávať tetričky po 6-10 Kč a veľké 10 cm cichlidy po 10 Kč chovateľstvo likviduje. Dôvod musí byť každému rozumnému človeku zrejmý.

Po akcii sme mali možnosť ísť vďaka organizátorovi, na dohodnutý obed a potom nás na prednáške Vladko Bydžovský oboznámil so svojimi zážitkami na cestách vo východnej Ázii. Nepamätám si presne už, čo všetko ukazoval, ale mám pocit, že okrem iného, určite Singapúr. Ostal mi z prednášky pocit o tom, že v Ázii berú akvaristiku ako dobrý biznis, že sa o obchodníkov perfektne starajú. A že majú možnosť sa akvaobchodníci prezentovať, že je tomu venovaná taká pozornosť, aká sa tu možno nevenuje ani automobilovému priemyslu. Chovatelia majú možnosť vystavovať nielen tovar, ale môžu si zasúťažiť so svojimi rybami, iste aj s celými akváriami. Na môj vkus to bolo až trošku príliš obchodné a chladné, každopádne chápem že som sa pozeral na akcie, ktoré mali slúžiť obchodnému zámeru.

Nakoniec sme nasadli do áut, s domácimi sme sa stavili pri pumpe na rum (pre mňa bizarné 🙂 ) a šli sme Zdeňkovi Dočekalovi, kde sme obdivovali jeho ryby, vyprávali, bavili sa. Bolo to veľmi príjemné posedenie medzi parádnymi rybami v tichej, už vtedy zasneženej dedinke vo vrchovine. Čo vám budem hovoriť, kto poznáte Zdeňka, ľahko prijmete informáciu, že domov sme prišli hlboko v noci.

Use Facebook to Comment on this Post