2013, 2014, 2015, Akvaristické burzy, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské burzy, Chovateľské reportáže, Reportáže, Výstavy rýb, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava

Hits: 20368

13.6.2015

11.4.2015 – výsta­va krabov

14.3.2015 – sme mali malú pre­hliad­ku kreviet.

14.2.2015 – sme uká­za­li v zvý­še­nej mie­re čaro panciernikov.

Od roka 2014 sa akcie nazý­va­jú EXOTIKA BRATISLAVA. Pred­tým to boli „Akvá­ri­ové trhy“, resp. „Akva & Tera trhy“. Akcie sa kona­jú desať krát do roka, kaž­dý mesiac okrem júla a augus­ta. Prís­pev­ky nie sú z kaž­dej akcie.

13. 12 – Mali sme výsta­vu ter­čov­cov Šte­fa­na Kno­te­ka, a Milan Líbal nám pri­pra­vil iné nezvy­čaj­né živočíchy.

15. 11 – Vďa­ka Peťo­vi Mrvo­vi sme moh­li vidieť rast­li­ny rodu Bucep­ha­lan­dra

13. 9 – Novú sezó­nu sme naštar­to­va­li dis­kus­mi (ter­čov­ca­mi). Ďaku­je­me za ne Fran­zo­vi Pfe­me­te­ro­vi.

14. 6 – Stra­šil­ky, pako­byl­ky, lis­tov­ky. Vysta­ve­né dru­hy sme mali naj­mä vďa­ka Mar­ti­no­vi Sto­lá­ri­ko­vi.

17. 5 – Gura­my. Za vysta­vo­va­né ryby sme boli vďač­ný páno­vi Miro­sla­vo­vi Príkazskému.


17.5 – Gura­my. Za vysta­vo­va­né ryby sme boli vďač­ný páno­vi Miro­sla­vo­vi Príkazskému.


12. 4. – Živé krmi­vá. Uká­za­li sme akva­ris­tic­ké aj tera­ris­tic­ké krmi­vá. Za tera­ris­tic­ké krmi­vá ďaku­je­me Anto­no­vi Saxo­vi a Pet­ro­vi Krajčimu.

Blap­ti­ca dubia – šváb argen­tín­sky pochá­dza z Argen­tí­ny. Je dlhý asi 5 cm, pat­rí ku väč­ším švá­bom. Dob­re sa mno­žia. Je to vhod­ný druh pre začia­toč­ní­kov, po prí­pad­nom úte­ku sa v našich pod­mien­kach neve­dia roz­mno­žiť. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Nele­zú po skle. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty z vajec, ale­bo mier­ne vlh­ká les­ná hra­ban­ka. Môže byť aj raše­li­na ale­bo lig­no­cel. Vyža­du­je tep­lo­tu 26 – 30°C,  50 – 70 %. Ako potra­va sú vhod­né len  a čerstvé  a  (Anton Sax).

Bla­be­rus cra­ni­i­fer pochá­dza naj­mä z Mexi­ka a Kuby. Je dlhý 5 – 6 cm, kres­ba na hla­ve pri­po­mí­na ľud­skú leb­ku. Chov si vyža­du­je aké­koľ­vek väč­šie terá­rium, ale­bo plas­to­vú nádo­bu s vrch­ná­kom, aj keď nele­zie po skle. Je nelie­ta­vý, kríd­la pou­ží­va hlav­ne pri sva­dob­ných tan­coch. Je vhod­ný druh pre začia­toč­ní­kov, po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria v našich pod­mien­kach nepre­ži­je. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou ale­bo hra­ban­kou. Prí­pad­ne lig­no­cel zmie­ša­ný s les­nou hra­ban­kou. Vyža­du­je tep­lo­tu 22 – 23°C,  50 – 70 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká (Anton Sax)

Gromp­ha­dor­hi­na por­ten­to­sa pochá­dza z Mada­gas­ka­ru. Je dlhý 5 – 7 cm, vysky­tu­jú sa dve for­my toh­to dru­hu, svet­lá a tma­vá. Ras­tie dlho. Vypúš­ťa­ním vzdu­chu zo vzduš­níc vydá­va­jú pri vyru­še­ní syka­vý vzduch. Druh pat­rí medzi vhod­né pre začia­toč­ní­kov. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm (pre 20 – 40 jedin­cov). Lezú po skle. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Spo­koj­ný bude aj s raše­li­nou, resp. lig­no­ce­lom. Vyža­du­je tep­lo­tu 25 – 28°C,  50 – 70 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. V našich pod­mien­kach neve­dia roz­mno­žiť (Anton Sax).

Shel­for­del­la tar­ta­ra – šváb tur­kis­tan­ský pôvo­dom z Turk­mén­ska. Je dlhý asi 3 cm, sú pohyb­li­vé, pre­to ich terá­ri­ové zvie­ra­tá dob­re žerú, mno­žia sa rých­lo. Smr­dí. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm, ale­bo uzat­vá­ra­teľ­ný box. Lozí rých­lo, špl­há dob­re po skle. Po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria sa v našich pod­mien­kach doká­žu dlho udr­žať pri živo­te. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty z vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 28 – 30°C,  50 – 70 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. Je vhod­ný ako potra­va pre zvie­ra­tá, kto­ré sa živia živo­číš­nou potra­vou (Anton Sax).

Eub­la­be­rus dis­tan­ti pochá­dza zo Stred­nej Ame­ri­ky a seve­ru Juž­nej Ame­ri­ky. Je dlhý 5 – 6 cm, pohyb­li­vý. Nele­zie po skle, mno­žia sa rých­lo. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Žijú pre­važ­ne v sub­strá­te. Je vhod­ným krmi­vom pre terá­ri­ové zvie­ra­tá živia­ce sa živo­číš­nou potra­vou. Vyža­du­je tep­lo­tu 20 – 25°C,  50 – 80 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká (Anton Sax).

Ellip­tor­hi­na java­ni­ca pochá­dza z Mada­gas­ka­ru. Je dlhý 3 – 5 cm, dob­re sa mno­ží. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec, ale­bo mier­ne vlh­ká les­ná hra­ban­ka. Vyža­du­je tep­lo­tu 22 – 26°C,  50 – 70 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . V našich pod­mien­kach sa dlh­šie držia pri živo­te (Anton Sax).

Archi­man­dri­ta tes­se­la­ta pochá­dza zo Stred­nej a Juž­nej Ame­ri­ky. Je dlhý 7 cm, má zau­jí­ma­vú kres­bu krí­del. Je vhod­ný pre pokro­či­lých cho­va­te­ľov. Ras­tie dlho. Nele­zie po skle. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Spo­koj­ný bude aj s raše­li­nou, resp. lig­no­ce­lom. Vyža­du­je tep­lo­tu 25 – 28°C,  50 – 70 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. V našich pod­mien­kach neve­dia prežiť(Anton Sax).

Pach­no­da mar­gi­na­ta pereg­ri­na – zla­toh­lá­vok pochá­dza zo západ­né­ho pobre­žia Afri­ky. Druh dosa­hu­je 2 – 4 cm. V noci je zahra­ba­ný v zemi. Pri lete nemô­žu zlo­žiť krov­ky, pre­to vydá­va­jú bzu­či­vý zvuk. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 40×30×30 cm pre veľ­kú sku­pi­nu. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou, prí­pad­ne les­ná hra­ban­ka. Vyža­du­je tep­lo­tu 25 – 28°C,  50 – 60 %. Dospe­lé jedin­ce žerú baná­ny, prí­pad­ne iné slad­ké . Lar­vy pri­jí­ma­jú bio­lo­gic­ký mate­riál z les­nej hra­ban­ky a sťa­hu­jú si kús­ky lis­tov a zele­ni­ny z povr­chu sub­strá­tu. Z čas­ti les­nej hra­ban­ky zle­pia kokón, v kto­rom pre­bie­ha pre­me­na na dospe­lé imá­go. Ako krmi­vo sa pou­ží­va­jú lar­vy (Anton Sax).

Schis­to­cer­ca gre­ga­ria – saran­ča pus­tin­né pochá­dza z Afri­ky. Dosa­hu­je 6 – 8 cm. Samič­ky sú ružo­vo­hne­dé. Dospe­lé sam­če­ky sú sfar­be­né do žlta. Ská­ču, lezú vša­de aj po skle, potre­bu­jú veľa vzdu­chu v zakry­tom terá­riu, prí­pa­de v plas­to­vej nádo­be. Ako sub­strát je ide­ál­ny plát s vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 32 – 40°C,  50 – 60 %. Živia sa zele­ný­mi lis­ta­mi, suše­ným senom, ovo­cím, pše­ni­cou, žitom, jač­me­ňom, trá­va­mi, suchý­mi rož­ka­mi, chle­bom. Dob­re sa mno­žia. Naj­bež­nej­šie živé krmi­vo sú nym­fy, ale aj dospe­lé jedin­ce. Po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria dlho nepre­ží­va­jú (Anton Sax).

Gryl­lus assi­mi­lis – cvr­ček baná­no­vý pochá­dza z Afri­ky. Je dlhý asi 3 cm, podo­bá sa na cvrč­ka domá­ce­ho, avšak na prsiach a bru­chu ma dva uhlop­rieč­ne čier­ne pru­hy. Bež­né terá­ri­ové krmi­vo. Ská­če, lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu, mno­ží sa dob­re. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 30°C,  60 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie  a rôz­ne trá­vy. V našich pod­mien­kach dlho nepre­ži­je (Anton Sax).

Ache­ta domes­ti­ca – cvr­ček domá­ci, pochá­dza zo sever­nej Afri­ky. je dlhý asi 2.5 cm. Bež­né terá­ri­ové krmi­vo. Ská­če, lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu, mno­ží sa dob­re. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 30°C, vlh­kosť 50 – 70 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie  a rôz­ne trá­vy. V našich pod­mien­kach doká­že pre­žiť na tep­lých mies­tach budov, naj­čas­tej­šie v pekár­ňach (Anton Sax).

Teneb­rio moli­tor – múč­ne čer­vy sú vhod­né krmi­vo naj­mä pre bez­sta­vov­ce (napr. , mod­liv­ky), ale aj pre iné dru­hy terá­ri­ových zvie­rat. Pri pla­zoch ale odpo­rú­čam nekŕ­miť ich prí­liš čas­to tou­to stra­vou, nakoľ­ko nie kaž­dé zvie­ra doká­že ľah­ko strá­viť ich „obal“. Pri pla­zoch je to skôr vhod­ný dopl­nok stra­vy na spes­tre­nie. Ich veľ­kou výho­dou je pomer­ne dlhá život­nosť pri mini­mál­ne sta­rost­li­vos­ti a níz­ka cena (Peter Krajčí).

Zop­ho­bas morio – sú čer­vy podob­né vzhľa­dom múč­nym čer­vom, avšak sú výraz­ne väč­šie. Ten­to druh je vhod­ný ako krmi­vo naj­mä pre dospe­lé  a väč­šie dru­hy pla­zov ako aga­my, cha­me­le­óny, vara­ny a iné. Z vlast­nej skú­se­nos­ti si mys­lím, že je to o nie­čo vhod­nej­šie krmi­vo pre pla­zy ako múč­ne čer­vy, nakoľ­ko som pozo­ro­val ľah­šie strá­ve­nie naj­mä u cha­me­le­ónov. Napriek tomu, pre pla­zy je to tak isto ako múč­ne čer­vy vhod­nej­šie skôr ako dopl­nok na spes­tre­nie jedál­nič­ku ako hlav­ný zdroj potra­vy. Sú pomer­ne odol­né, tak­že vydr­žia v poho­de žiť aj nie­koľ­ko mesia­cov pri mini­mál­nej sta­rost­li­vos­ti. Ďal­šou výho­dou je pomer­ne níz­ka obsta­rá­va­cia cena (Peter Krajčí).

Mus­ca domes­ti­ca ( – nelie­ta­vá for­ma) je vyni­ka­jú­ce krmi­vo pre men­šie dru­hy zvie­rat ale­bo mlá­ďa­tá. Bež­ne pou­ží­va­né pri cho­ve rham­po­le­onov, malých dru­hov cha­me­le­ónov, žiab a mod­li­viek. Chov nie je nároč­ný, posta­čí pše­nič­ný šrot s mlie­kom, aby bol sub­strát vlh­ký. Muchy ho kon­zu­mu­jú a aj kla­dú doň vajíč­ka. Čer­ví­ky sa tak­tiež živia tým­to sub­strá­tom. Po nie­koľ­kých dňoch sa začnú zakuk­ľo­vať a postup­ne sa liah­nu muchy. Ide­ál­ne je čer­ví­kov roz­de­liť do via­ce­rých nádob, aby nena­sta­la situ­ácia, že sa Vám naraz vyliah­ne nie­koľ­ko tisíc múch. Lar­vy a kuk­ly je vhod­né pre­miest­niť do , aby sa spo­ma­lil ich vývoj a pod­ľa potre­by ich vybe­rať a nechať povy­lie­tať muchy. Výho­dou je nená­roč­ný . Nevý­ho­dou je hor­šia dostup­nosť a občas sla­bý zápach sub­strá­tu (ide­ál­ne je ich cho­vať nie­kde v piv­ni­ci ale­bo kôl­ni (Peter Krajčí).

Rupi­ce – Enchyt­ra­e­us albi­dus – sú pôd­ne  (roz­kla­da­če) hmo­ty, živia sa roz­kla­dom rast­lin­né­ho mate­riá­lu. Ich nut­rič­ná hod­no­ta je podob­ná niten­kám, grin­da­lu, či patent­kám. Môže­me ich cho­vať na pôde za pred­po­kla­du neus­tá­le­ho vlh­ka v zemi­ne. Ako zdroj potra­vy pre ne je mož­né pou­žiť napr. roz­kla­da­jú­ce dre­vo, namo­če­ný chlieb, vare­nú zele­ni­nu, , strú­han­ku, piš­kó­ty. Opti­mál­na  cho­vu je 16°C, pod 2°C sa pre­sta­nú roz­mno­žo­vať, a pri tep­lo­te nad 24°C kapú. Pre­to na ich  je vhod­ný rodin­ný dom, piv­ni­ca, neja­ké chlad­nej­šie miesto.

Octo­vé mik­ry – Tur­bat­rix ace­ti – háďat­ko octo­vé. Pri izbo­vej tep­lo­te sa doží­va­jú prie­mer­ne 55 dní, pri níz­kych tep­lo­tách až 10 mesia­cov. Za dob­rých pod­mie­nok sa kul­tú­ra octo­viek za 8 – 10 dní zdvad­sať­ná­so­bí. Cho­vá­me ich napr. v PET fľa­šiach, kde je ocot s vodou v pome­re 1:1. Do octu vlo­ží­me malé množ­stvo jabĺč­ka,  ale­bo iné­ho ovo­cia. Ide­ál­ne je, ak toto  roz­mi­xu­je­me na kašu v mixé­ri. Do uzá­ve­rov odpo­rú­čam vyvŕ­tať malé otvo­ry. Octo­vé mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, ešte ten­šie ako „oby­čaj­né“ mik­ry. Na úspeš­né pre­ce­de­nie je potreb­ná veľ­kosť ôk 5 μm. Skr­mo­va­nie – mik­ry zle­jem do , kto­rá má hrd­lo, kto­ré sa dá utes­niť zvnút­ra. Napr. vatou, han­drič­kou, fil­trač­nou hmo­tou. Pre mik­ry sú ide­ál­ne oby­čaj­né víno­vé , kde hrd­lo je viac­me­nej rov­né, úzke. Nale­jem do tej­to  mik­ry po zúže­né mies­to, utes­ním a dole­jem čerstvou stu­de­nou vodou. Mik­ry sú antig­ra­vi­tač­né, navy­še majú ten­den­ciu ísť do čis­tej­šej vody. Za 24 hodín sa väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem, ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám. Sub­strát, kto­rý bol pod utes­ne­ním zno­vu vle­jem do PET  s kultúrou.

Niten­ky sa dá nájsť tak­mer v kaž­dom toku u nás, ale nie v množ­stve, kto­ré je pre akva­ris­tu zau­jí­ma­vé. Dnes už je voda čas­to pred­tým trans­for­mo­va­ná v čis­tič­kách, odpa­du je menej, živi­ny chý­ba­jú. Niten­ky ako ich pozna­jú akva­ris­ti majú hne­do­čer­ve­nú far­bu. V prí­ro­de je ich far­ba varia­bil­ná a závi­sí od množ­stva kys­lí­ka vo vode. Niten­ky v prí­ro­de môžu byť aj bie­lej far­by. Sú veľ­mi vhod­ná potra­va napr. pre sum­co­vi­té ryby, pan­cier­ni­ky, prí­sav­ní­ky, sum­če­ky. Vo svo­jich čre­vách im kolu­je  ešte dlho po ich odlo­ve­ní. Pre­to sa musia riad­ne pre­mý­vať a po nalo­ve­ní nechať aspoň tri dni vytrá­viť. Sú veľ­mi závis­lé od čerstvej vody, ove­ľa viac ako živé patent­ky, pre­to sa musia čas­to pre­pla­cho­vať vodou, prí­pad­ne sa pre ne nechá­va neus­tá­ly prí­tok a odtok vody. Vhod­né je ucho­vá­vať ich napr. v plo­chých mis­kách napr. na spod­ku .

Nálev­ník – trep­ka nepat­rí medzi prí­liš vhod­né a výživ­né krmi­vo, nie­ke­dy je však nevy­hnut­né.  sa cho­vá v PET fľa­šiach. Ide­ál­na je dostup­ná  a samoz­rej­me exis­tu­jú­ce kul­tú­ra nálev­ní­ka, kto­rú dáme do vody a pri­dá­me suro­vý vaječ­ný  ako potra­vu pre nálev­ní­ka. Ak nemá­me mäk­kú vodu, pou­ži­me aspoň odstá­tu vodu. Je vhod­né nálev­ní­ka cho­vať vo via­ce­rých fľa­šiach, pre­to­že naj­mä výdat­ným kŕme­ním si veľ­kú časť nálev­ní­ka vždy odstrá­ni­me z kul­tú­ry a čas­to sa sta­ne, že zmiz­ne z nie­kto­rej . Dôle­ži­té je, aby sa vo fľa­ši netvo­ri­la ria­sa, pre­to drží­me kul­tú­ru bez prí­stu­pu svet­la. Fľa­še s nálev­ní­kom by mali mať pre­vŕ­ta­ný vrch­ná­čik, aby sme mu zabez­pe­či­li vzduch. Skr­mo­va­nie nálev­ní­ka nie je bez­prob­lé­mo­vé. Nálev­ní­kom sa dá skŕ­miť podob­ným spô­so­bom ako octo­vé mik­ry. Ide­ál­ne sú  na víno, kto­ré majú zúže­né hrd­lo, kto­ré sa násled­ne roz­ši­ru­je. Nálev­ní­ky zle­jem do takej­to , zvr­chu utes­ním fil­trač­nou hmo­tou a dole­jem čerstvú vodu. Do dru­hé­ho dňa sa zväč­ša väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám.

Mik­ra­mi sa ozna­ču­jú via­ce­ré dru­hy háďa­tok. Pat­ria medzi hlís­ty – Nema­to­da. Roz­mno­žu­jú sa aj pri tep­lo­te 10°C. Mik­ry sú tuč­ná potra­va s vyso­kým obsa­hom tukov. Cho­va­jú v mis­kách – sta­čí mis­ka od rast­lin­né­ho mas­la. Ako živ­ný sub­strát je naj­lep­ší pod­ľa mňa kefír a rozo­mle­té . Hodí sa aj acid­ko, jogurt, kys­lé mlie­ko, prí­pad­né slad­ké mlie­ko oby­čaj­né. Dá sa pou­žiť aj strú­han­ka, voda, ale má to svo­je nevý­ho­dy. Čias­toč­ne smo­ta­na. V strú­han­ke bude mikier veľa, ale na ste­ny budú liezť len veľ­mi neochot­ne. V prí­pa­de pou­ži­tia chle­bo­vej kaše – zme­si vody a chle­bu, mik­ry na ste­ny vylie­za­jú, ale v men­šom množ­stve. Slad­ké mlie­ko sa ľah­ko kazí. Ovse­né  odpo­rú­čam zomlieť v mixé­ri. Kaša vlo­čiek a kefí­ru by mala byť skôr hus­tá. Je vhod­né mať via­ce­ro cho­vov, pre­to­že po čase sa pro­stre­die pre­kys­lí a je nut­né kul­tú­ru mikier pre­oč­ko­vať do novej. Prie­mer­ne po dvoch až troch týžd­ňoch. Mik­ry časom kon­zu­mu­jú potra­vu, čím obsah hmo­ty red­ne, čiže je nut­né pri­dá­vať tuhé čas­ti. Avšak mik­ry toho veľa neskon­zu­mu­jú, a časom sa nám nahro­ma­dí veľa sub­strá­tu, kto­rý je teku­tý. Prí­liš veľa sub­strá­tu doká­že nie­ke­dy spô­so­biť aj masív­ne veľa mikier na ste­nách, ale aj ich sko­rý zánik. Ide­ál­na je izbo­vá  20 – 25°C. Je vhod­né cho­vať mik­ry vo via­ce­rých mis­kách. Za nor­mál­nych okol­nos­tí, mik­ry vylie­za­jú po ste­nách ploš­ne. Mik­ry sa skr­mu­jú tak, že sa zotie­ra­jú prs­tom, prí­pad­ne štet­com, kús­kom moli­ta­nu apod. zo stien nádo­by, v kto­rej ich cho­vá­me. Odpo­rú­čam štet­com. Mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, zhru­ba 4 – 6 mm dlhé, kto­ré je vhod­né pre men­šie ryby, pre poter.

Grin­dal – Enchyt­ra­e­us buch­holt­zi je prí­buz­ný rupi­ciam Enchyt­ra­e­us albi­dus, ale je men­ší. Vysky­tu­je v Juž­nej Ame­ri­ke. Bol náhod­ne dove­ze­ný v humu­se impor­to­va­ných tro­pic­kých rast­lín. V prí­ro­de sa živí na hni­jú­cich rast­lin­ných zbyt­koch. Ide­ál­ne na  sú mis­ky, kto­ré nie sú vyso­ké, a kto­ré majú väč­ší obsah dna. Na  polo­ží­me navlh­če­ný moli­tan. Grin­dal kŕmim výluč­ne malý­mi det­ský­mi piš­kó­ta­mi. Grin­dal je pôd­ny orga­niz­mu, pre­to je pocho­pi­teľ­né, že nemá rád svet­lo. Pokiaľ ho máme uzav­re­tý neprie­hľad­ným vieč­kom, môže­me ho mať aj na sto­le. Pokoj­ne na poli­ci, prí­pad­ne v uzav­re­tej skri­ni. Moli­tan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Väč­ši­na grin­da­lu sa v roz­be­hnu­tej kul­tú­re nachá­dza v moli­ta­ne. Ak sa  zra­zu pre­sta­ne roz­mno­žo­vať, ale­bo sú jed­not­li­vé čer­víč­ky malé, je zrej­me moli­tan pre­mok­re­ný. Môže­me pokoj­ne moli­tan vziať a vyplá­chať ho v umý­vad­le pod tečú­cou vodou. Pri vypla­cho­va­ní sa nemu­sí­me báť veľ­ké­ho úbyt­ku grin­da­lu, neja­ký  vždy v moli­ta­ne zosta­ne. Z vlast­nej skú­se­nos­ti tvr­dím, že  nie je tuč­né krmi­vo. Aj nut­rič­né hod­no­ty, kto­ré som si zis­til hovo­ria o tom, že  je zhru­ba na úrov­ni paten­tiek ale­bo nite­niek. Nie­ke­dy, naj­mä ak moli­tan tro­chu obsy­chá, sa sta­ne, že sa naň dosta­nú roz­to­če. Malé bie­le, pobe­hu­jú­ce stvo­re­nia sú vidieť pomer­ne jas­ne aj voľ­ným okom. Brá­nia roz­vo­ju grin­da­lu a pri masív­nom roz­mno­že­ní ho doká­žu cel­kom zlik­vi­do­vať. V takom prí­pa­de pou­ží­vam kon­takt­ný insek­ti­cíd Fron­tli­ne, kto­rým ho postrie­kam. Zabe­rá okam­ži­te. Grin­da­lu veľ­mi nevo­nia, ale nelik­vi­du­je ho a nezis­til som ani žiad­ne nežia­du­ce účin­ky na rybách. Grin­dal sa v krát­kej dobe z -u cel­kom spa­mä­tá. Pomôcť mu samoz­rej­me môže­me pre­su­nu­tím grin­da­lu z inej kul­tú­ry. Skr­mo­va­nie grin­da­lu je veľ­mi jed­no­du­ché, sta­čí vziať celú tabuľ­ku a pono­riť ju do nádr­že. Piš­kó­ta sa nezvyk­ne odle­piť od skla – pek­ne na ňom drží. Grin­dal sa dá zotie­rať aj štet­com, prí­pad­ne prs­tom. Je to vyni­ka­jú­ce krmi­vo, jeho pro­duk­tív­nosť dovo­ľu­je kŕmiť s ním kaž­dý deň. Nemá sko­ro žiad­ny pach, nará­ba­nie s ním je prak­tic­ké, jeho veľ­kosť je dob­rá aj pre malé ryby a akcep­tu­jú ho aj tie väčšie.

Dro­zo­fi­lyDro­sop­hi­la mela­no­gas­ter – octo­mil­ka, je snáď orga­niz­mus, kto­rý naj­viac využi­li a pozna­li bio­ló­go­via, leká­ri celé­ho sve­ta. Je ochot­ná sa v zaja­tí ľah­ko mno­žiť, má rých­ly repro­dukč­ný cyk­lus. Géno­ví inži­nie­ri sa na tej­to malej muš­ke doslo­va vyhra­li a výskum pokra­ču­je ďalej. Obraz­ne sa dá pove­dať, že je to taký pokus­ný krá­lik.  sú krmi­vom nie­len pre ryby, ale aj pre  a pla­zy. Anglic­ky hovo­ria­ci svet ju pozná pod pome­no­va­ním fru­it fly, prí­pad­ne vine­gar fly. Akva­ris­ti, napo­kon aj tera­ris­ti naj­rad­šej využí­va­jú tzv. bez­kríd­lu for­mu – ves­ti­gial – antle­red – strap for­mu. Táto vypes­to­va­ná for­ma kríd­la má, len nevie lie­tať, kríd­la má znač­ne zakrpatené.

Daf­nie sú pomer­ne cit­li­vé počas pre­no­su na obsah kys­lí­ka. Pre­to je lep­šie ich pre­ná­šať v tzv. rámi­koch, prí­pad­ne s čo naj­men­ším množ­stvom vody. Dlh­šie sa dajú udr­žať vo väč­šom ved­re, pri niž­šej kon­cen­trá­cii daf­nií a za pred­po­kla­du, že sa vo ved­re nič neroz­kla­dá. V chlad­nej­šom obdo­bí roka je to cel­kom ľah­ké. V lete je mož­né krat­šiu napr. cez deň daf­niám zabez­pe­čiť vzdu­cho­va­nie a na noc, ak nie je von­ku 30°C, ich dať na balkón.

Zná­me aj ako vín­ne muš­ky ale­bo octo­mil­ky. Tie­to drob­né muš­ky sú vyni­ka­jú­cou potra­vou naj­mä pre čerstvo vylia­hnu­té pla­zy (cha­me­le­óny, rham­po­le­ony,…) ale aj pre malé žaby, rôz­ne dru­hy akva­ri­ových rýb a takis­to čerstvo vylia­hnu­tých vtáč­ka­rov a mod­liv­ky. Sú pomer­ne jed­no­du­cho cho­va­teľ­né. Jed­na nása­da vydr­ží v závis­los­ti od počtu mušiek 2 – 5 týž­dňov, nie­ke­dy aj viac. Výho­dou je ich veľ­kosť (men­šie D. mela­no­gas­ter 1,5 – 2mm, väč­šie D. hydei 2,5 – 3mm) a teda naozaj nimi mož­no kŕmiť tak­mer všet­ky malé tera­ri­ové zvie­ra­tá. Nevý­ho­dou je mier­ny zápach po kvas­ni­ciach, kto­ré sa pou­ží­va­jú na zaro­be­nie živ­nej . Nása­da spra­vid­la sto­ja 2 – 4,- Eurá (Peter Krajči).

Moina je drob­ná daf­nia, doras­tá do 2.5 mm a vysky­tu­je sa v pokoj­ných vodách, čas­to krát zlej kva­li­ty, veľ­mi zne­čis­te­nej, chu­dob­nej na kys­lík. Per­lo­oč­ky sa pre­ja­vu­jú nepo­hlav­ným roz­mno­žo­va­ním – par­te­no­ge­né­zou (bez oplod­ne­nia). Je to typic­ký prí­klad, kedy cez priaz­ni­vé obdo­bie sú všet­ky jedin­ce samič­ky. Až pri nástu­pe menej priaz­ni­vých pod­mie­nok sa náh­le obja­vu­jú aj sam­če­ky, kto­ré sa pária – pre­bie­ha pohlav­né roz­mno­žo­va­nie, kto­ré zabez­pe­ču­je pre­nos gene­tic­kej infor­má­cie. Na jar sa z vají­čok od jese­ne naro­dia opäť samič­ky. Môže­me ich chy­tať rov­na­ko ako cyk­lo­py a , len  môže byť prí­pad­ne aj red­šie, napr. z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, prí­pad­ne z tzv. dede­ró­nu. Daf­nie sú väč­šie ako cyk­lo­py, ale nie sú ener­ge­tic­ky hod­not­né, pre­to­že pre­važ­nú časť ich tela tvo­rí voda a pev­ná kuti­ku­la, kto­rá tvo­rí ich kos­tru.  dosa­hu­je aj naj­vyš­šiu  pri prí­pad­nom ume­lom cho­ve. Pre ryby je to ener­ge­tic­ky bohat­šia stra­va ako „oby­čaj­ná“ daf­nia – dá sa pri­rov­nať ku cyk­lo­pu. Daf­nie dosa­hu­jú naj­vyš­šiu počet­nosť v lete.

Cyk­lop pat­rí do pod­ra­du Cyc­lo­po­idea, radu Podop­lea, pod­trie­dy Cope­po­da – ves­lo­nôž­ky, trie­dy Crus­ta­cea, kme­ňa Arth­to­po­da – . Ide napr. o Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus,  coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyk­lop je veľ­mi vhod­né krmi­vo rýb, pomer­ne výživ­né. Je kva­lit­ným zdro­jom biel­ko­vín. Pri spl­ne­ní urči­tých pod­mie­nok sa dá aj docho­vá­vať. Ich popu­lač­né kriv­ky veľ­mi kolí­šu, nie sú oje­di­ne­lé javy, keď jeden deň nachy­tá­me obrov­ské množ­stvo cyk­lo­pov a na dru­hý deň nie je po nich tak­mer ani sto­py. Vše­obec­ne jeho popu­lá­cia kul­mi­nu­je na jar a na jeseň. Cyk­lop je pomer­ne dra­vý, tak­že je nut­né dať pozor, aby ak ním kŕmi­me men­ší poter, aby nám nedoš­tí­pal, prí­pad­ne neu­smr­ti­li náš . Veľ­mi čas­to sa vysky­tu­je jeho názov v češ­ti­ne – buchanka.

Vír­ni­ky pred­sta­vu­jú samos­tat­ný kmeň Roti­fe­ra. Sú veľ­mi vhod­né pre plô­dik rýb. Svoj názov majú odvo­de­ný od typic­ké­ho pohy­bu – víre­nia, kto­rým sa neus­tá­le pre­ja­vu­jú. Vír­ni­ky chy­tá­me napr. do sie­tí z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, ale­bo mono­fi­lu. Nie­kto­ré , Syn­cha­e­ta, , Cope­us, , Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, , Bra­chi­onus, .

Arte­mia sali­na – žiab­ro­nôž­ka soľ­ná pat­rí medzi . Žiab­ro­nôž­ky, kto­ré sa pre­važ­ne využí­va­jú v akva­ris­ti­ke, žijú v mori. Sú pomer­ne malé do 15 mm, ove­ľa men­šie ako ich prí­buz­ní v slad­kej vode. Ku slad­ko­vod­ným žiab­ro­nôž­kam sa dosta­ne­me naj­skôr pro­stred­níc­tvom mra­ze­ných kociek v obcho­de. Žiab­ro­nôž­ky sa pre­dá­va­jú z roz­lič­ných loka­lít – z Rus­ka, Kana­dy, USA, Číny. Ich  je otáz­kou kva­li­ty. 95%  vají­čok je vyni­ka­jú­ci para­me­ter. Závi­sí od toho aj cena. Žiab­ro­nôž­ka je výživ­né krmi­vo, z kto­ré­ho poter naj­rých­lej­šie vyras­tie naj­mä do výš­ky a do šír­ky. V sta­ve, keď ryby doras­ta­jú, neod­po­rú­čam kŕmiť iba žiab­ro­nôž­kou. Arté­mia sa dá ľah­ko liah­nuť, prav­da pokiaľ prí­de­te na spô­sob tej kto­rej vár­ky ;-). Náro­ky na jed­not­li­vé „dru­hy“ a bale­nia arté­mie sú bohu­žiaľ roz­lič­né. Neraz som bol sved­kom nespo­koj­nos­ti s liah­ni­vos­ťou u mojich zná­mych, pri­čom ich kama­rá­tom neraz „tá istá“ arté­mia ide výbor­ne. Kúpe­ná arté­mia sú vlast­ne vajíč­ka arté­mie. Vajíč­ka nasy­pe­me do vody, napr. do , do kto­rej na 1.5 lit­ra vody pri­dá­me 3 – 4 kávo­vé lyžič­ky soli (25 – 30 g na liter), čím simu­lu­je­me mor­skú vodu. Je nut­né aby sme sil­ne vzdu­cho­va­li. Vlast­ne ide o to, aby celý obsah cir­ku­lo­val čo naj­viac, aby žiad­ne vajíč­ka nezos­ta­li stáť. Udr­žu­je­me izbo­vú, prí­pad­ne o nie­čo vyš­šiu tep­lo­tu. Pri vyš­šej tep­lo­te sa liah­nu rých­lej­šie. Asi po 24 hodi­nách je už veľ­ká časť vylia­hnu­tá. Ja sám, aj väč­ši­na akva­ris­tov, kto­rých poznám, nechá­vam arté­mie liah­nuť 2 dni – je potom o nie­čo väč­šia. Arté­mia sa pri 25°C liah­ne 1.5 dňa. Medzi akva­ris­ta­mi sa tra­du­je, že žiab­ro­nôž­ka môže byť jed­no­dňo­vá, ale aj dvoj­dňo­vá, v závis­los­ti od doby lia­hnu­tia a samoz­rej­me od „typu. V slad­kej vode vydr­žia iba krát­ku dobu – asi tak 8 hodín. Pre vyš­šiu ener­ge­tic­kú hod­no­tu a násled­ne jed­no­duch­ší a účin­nej­ší prí­chod na svet malých arté­mií sa pou­ží­va dekap­su­lá­cia. Odstra­ňu­je sa ním ochran­ný obal vajíč­ka žiab­ro­nôž­ky. Keď chce­me žiab­ro­nôž­ku skŕ­miť sto­jí­me pred otáz­kou, ako ich dostať do akvá­ria bez toho, aby sme ich tam pre­nies­li bez soli. Keď­že ide o veľ­mi malé potvor­ky, pomo­hol by napr. mly­nár­sky hod­váb, ak ho nemá­te, vysta­čí­te si aj s bavl­ne­nou lát­kou. Ja cedím arté­miu cez mono­fil. Dekap­su­lo­va­nú – odslup­ko­va­nú arté­miu pou­ží­vam úspeš­ne ako suché krmivo.


15. 3. – Výsta­va ska­lá­rov. Väč­ši­na ska­lá­rov bola od zná­me­ho cho­va­te­ľa Miro­sla­va Prí­kaz­ské­ho. Ska­lá­re sú po gup­kách a mečov­kách asi naj­zná­mej­ší­mi ryba­mi cho­va­ný­mi v akvá­riách. Tie­to juho­ame­ric­ké  z povo­dia Ama­zon­ky sa naj­lep­šie cítia v hus­to zaras­te­nom akvá­riu. Exis­tu­je mno­ho variet ska­lá­rov. Kedy­si pôvod­né ska­lá­re boli úcty­hod­ných roz­me­rov. Ska­lár by sa mal cho­vať aspoň v 150 lit­ro­vej nádr­ži, kto­ré je 50 cm vyso­ké. Pohla­vie sa rozo­zná­va ťaž­ko, samič­ka má v obdo­bí nere­su na hla­ve men­ší nádor. Ska­lár je schop­ný mať 1000 ikier, avšak poter je veľ­mi malý a vyža­du­je strikt­ne pra­cho­vú živú potra­vu. Ska­lár na roz­mno­že­nie potre­bu­je tlak vody – , ale pokiaľ má všet­ko ostat­né v dob­rom sta­ve, je schop­ný sa vytrieť aj v 8 lit­ro­vých 20 cm vyso­kých nádrž­kách. To je však cho­va­teľ­ský extrém a netre­ba si z neho brať prí­klad. Ska­lá­re, pokiaľ majú mla­dé, tak sa môžu istý čas sta­rať o potom­stvo, ak je vo for­me ikier. Ak sa vyliah­ne plô­dik, ska­lár tak­mer vždy pod­ľah­ne a nakŕ­mi sa nimi. Ikry kla­dú na pev­ný pod­klad, kto­rým môže byť aj list rast­li­ny, napr. list echi­no­do­ru. Pou­ží­va sa aj napr. nerov­ný kúsok s odstri­hnu­tej PET fla­še. Ska­lár je pokoj­ná ryba, pri kto­rej nie je dob­re cho­vať prí­liš zve­da­vé ryby, kto­ré rady ochut­ná­va­jú plut­vy takých­to pokoj­nej­ších rýb. Nevhod­ná kom­bi­ná­cia je napr. s mren­ka­mi štvor­pru­hý­mi – . Ska­lá­re ak majú prí­le­ži­tosť, požie­ra­jú men­šie ryby, napr. neón­ky, .


15. 2. sme pri­pra­vi­li malú výsta­vu sli­má­kov. Pojem sli­má­ky je čas­to pou­ží­va­ný. Nepou­ží­va sa cel­kom správ­ne, mali by sme vra­vieť o ulit­ní­koch, dokon­ca aj o las­túr­ni­koch. Ulit­ní­ky plnia v akvá­riu aj fun­kciu kon­zu­men­tov nespot­re­bo­va­nej hmo­ty – hni­jú­cich lis­tov, nespot­re­bo­va­ných zbyt­kov potra­vy, uhy­nu­tých rýb, iných orga­nic­kých zbyt­kov. Čas­to je ich čin­nosť žia­du­ca naj­mä v prí­tom­nos­ti odchov­ných nádr­ží, kde sa teore­tic­ky môže viac hro­ma­diť orga­nic­ký odpad. Nie­kto­ré z nich – napr. ampu­lá­rie, však doká­žu svo­ji­mi exkre­men­ta­mi pri veľ­kej veľ­kos­ti znač­ne zaťa­žiť vodu, pre­to sa na veľ­ké­ho jedin­ca Ampul­la­ria odpo­rú­ča 30 l vody. Sli­má­ky sa živia aj ria­sa­mi, pri nedos­tat­ku potra­vy aj rast­li­na­mi, v kto­rých doká­žu vytvo­riť malé dier­ky. Uli­ta (las­tú­ra) sli­má­kov je zlo­že­ná aj z váp­ni­ka, pre­to vo vodách veľ­mi mäk­kých sa vod­ným sli­má­kom nedarí.


11. 1. sme prvý krát mali Exo­ti­ku Bra­ti­sla­va. Akciu Akvá­ri­ové trhy sme pre­me­no­va­li. Zme­ni­li sme aj pries­to­ry, „sťa­ho­va­li“ sme sa do Ruži­no­va na Záh­rad­níc­ku 95. Našu prvú akciu sme v nových pries­to­roch pokrs­ti­li malou výsta­vou Rast­li­ny na dre­ve. Bola to malá ukáž­ka toho, ako sa dajú na dre­ve (kore­ni) pes­to­vať vod­né rast­li­ny. A šlo prá­ve o typic­ké dru­hy, kto­ré sú na to vhod­né: anu­bia­sy, bol­bi­tis, mikrosorium.


Rok 2013 – Akvá­ri­ové trhy – DK Zrkad­lo­vý háj

14. 12. sme pri­pra­vi­li malú výsta­vu pan­cier­ni­kov. Uká­za­li sme nie­koľ­ko dru­hov rodu Cory­do­ras. Napr. Cory­do­ras aene­us, C. ster­bai, C. sp. vene­zu­e­la black ….


9. 11. sme uká­za­li zopár tetier. Tet­ry vo vše­obec­nos­ti by som odpo­ru­čil začí­na­jú­cim akva­ris­tom. Väč­ši­na bež­ne dostup­ných dru­hov je men­ších roz­me­rov, ich sprá­va­nie je zväč­ša sociál­ne a neag­re­sív­ne ako voči sebe, tak aj vo vzťa­hu ku zaria­de­niu akvá­ria. Zau­ží­va­ným nie cel­kom pres­ným pome­no­va­ním v minu­los­ti pre tet­ry bolo cha­ra­ci­dy. Medzi veľ­mi roz­ší­re­né dru­hy pat­rí neón­ka pra­vá, , rod Hyp­hes­sob­ry­con a Hemigrammus.


12. 10. sme zor­ga­ni­zo­va­li Akva & Tera trhy. Súčas­ťou nebo­la žiad­na výstava.


14. 9. sme uspo­ria­da­li ďal­šie Akvá­ri­ové trhy, na kto­rej sme pred­sta­vi­li for­mou men­šej výsta­vy kre­ve­ty.  sa cho­va­li v akvá­riách aj v dáv­nej­šej minu­los­ti. Ako mno­ho vecí, aj kre­ve­ty pod­lie­ha­li mód­nym vlnám. Cca oko­lo roku 2009 aj ku nám dora­zi­la sil­ná vlna cho­va­nia kre­viet. Boli hádam v kaž­dom akva­ris­tic­kom obcho­de. Čer­ve­né, mod­ré, hne­dé, malé, veľ­ké, viac požie­ra­jú­ce ria­sy, menej požie­ra­jú­ce ria­sy, roz­mno­žu­jú­ce sa, neroz­mno­žu­jú­ce sa, chú­los­ti­vej­šie aj nená­roč­né … Pre­dá­va­li sa pomer­ne vo veľ­kých množ­stvách v obcho­doch, na bur­zách. Občas bolo v pre­daj­niach počuť otáz­ky, čo sa to vlast­ne pohy­bu­je v nádr­žiach. Sil­ný dopyt trval cca dva roky, potom záu­jem o ne poľa­vil. Trh sa nasý­til, napriek tomu že kre­ve­ty neži­jú dlho. Vďa­ka men­šej veľ­kos­ti väč­ši­ny bež­ných kre­viet, medzi nimi náj­de­me mno­ho dru­hov, kto­ré sú vhod­né do men­ších akvá­rií. Hodia sa k nim ryby, kto­ré ich v prvom rade neskon­zu­mu­jú ako potra­vu. Výho­dou kre­viet je, že sa posta­ra­jú o zvyš­ky potra­vy, o spad­nu­té lis­ty apod. Samoz­rej­me tre­ba mys­lieť na to, že zväč­ša radi upred­nost­nia bež­né krmi­vo pred čím­koľ­vek iným. Nie­kto­ré dru­hy kre­viet sú pomer­ne chú­los­ti­vé na zme­nu pod­mie­nok, iné sú nená­roč­né. Asi naj­jed­no­duch­ší na  je druh Neoca­ri­di­na davi­di – pred­tým N. hete­ro­po­da, N. denticulata.


15. 6 bol ďal­ší ter­mín Akvá­ri­ových trhov. Ten­to­krát sme pri­pra­vi­li malú výsta­vu rakov, kto­rá sa teši­la zvý­še­nej pozor­nos­ti. Boli naozaj krás­ne, ako je vid­no na foto­gra­fiách nižsie.


11. 5. sa kona­li Akva & Tera trhy. Súčas­ťou bola malá ukáž­ka machov. Machy pat­ria medzi Bry­op­hy­ta – macho­ras­ty. Sú sta­ro­by­lou sku­pi­nou rast­lín, nek­vit­nú, nema­jú seme­ná ani ciev­ne zväz­ky ako Pes­to­va­nie machov v akvá­riu nie je zvy­čaj­ne je ťaž­ké. Tole­ru­jú niž­šie osvet­le­nie, aj niž­ší prí­sun živín. Machy sa dajú uchy­tiť na mriež­ku, na kameň, dre­vo apod. Nie­kto­ré dru­hy: Fis­si­dens fon­ta­nus – Pho­enix moss, F. zip­pe­lia­nus, F. nobi­lis,  – Mari­no moss ball, Dre­pa­noc­la­dus adun­cus, D. sendt­ne­ri, Taxip­hyl­lum bar­bie­ri – Java moss, T. alte­rans – Tai­wan moss, T. sp. – Fla­me moss, Giant moss, Gre­en Sock moss, Pea­cock moss, Spi­ky moss, String moss – Japan moss, Mono­se­le­nium tene­rum, Amlys­te­gium ser­pens – Nano moss, Loma­ri­op­sis line­a­ta, Amblys­te­gium ser­pens ‑Nano moss, Fon­ti­na­lis anti­py­re­ti­ca, F. hyp­no­ides – Wil­low moss, Isop­te­ry­gium sp. – Mini Tai­wan moss, Cra­ton­ne­uron fili­ci­num – Trian­gle moss, Lep­to­dic­ty­um ripa­rium – Strin­gy moss, Vesi­cu­la­ria duby­ana – Sin­ga­po­re moss, V. mon­tag­nei /​V. d. var. abb­re­via­ta – Chris­tmas moss, V. reti­cu­la­ta – Erect moss, V. fer­rie­ri – Wee­ping moss, V. sp.- Cre­e­ping moss, Ric­car­dia cha­med­ry­fo­lia – Mini pel­lia, Bar­bul­la sp.- Mili­me­ter moss.


V Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke sa kona­li 6. 4. Akvá­ri­ové trhy – Výsta­va bojov­níc. Pri­pra­ve­ná bola men­šia  Bet­ta splen­dens31 bojov­níc čaka­lo na svo­jich obdi­vo­va­te­ľov. Ďaku­je­me za ne Danie­lo­vi Holé­mu. Uká­za­lo sa na náv­štev­ní­koch, že ich atrak­ti­vi­ta je vyš­šia ako v prí­pa­de živo­ro­diek. Bolo zau­jí­ma­vé, že väč­ši­na náv­štev­ní­kov si našla najk­raj­šie­ho bojov­ní­ka rov­na­ké­ho – pou­ka­zu­je na to prvá foto­gra­fia. Bojov­ni­ca pat­rí medzi laby­rint­ky. Dýcha­jú špe­ci­fic­kým dýcha­cím ústro­jom – laby­rin­tom. To bojov­ni­ciam dáva mož­nosť pre­ží­vať v malých zaras­te­ných výcho­do­á­zij­ských mlá­kach, kto­ré sú chu­dob­né na kys­lík. Je o nich zná­me, že sam­ce medzi sebou boju­jú čas­to krát na život a na . Keď­že sú závis­lé od atmo­sfé­ric­ké­ho kys­lí­ka, občas sa potre­bu­jú ísť nadých­nuť na hla­di­nu. Je veľ­mi zau­jí­ma­vé, že aj počas ostré­ho súbo­ja samec, kto­rý nepot­re­bu­je sa ísť nadých­nuť, počká na svoj­ho soka, kým sa nadých­ne. K ostat­ným neprí­buz­ným dru­hom sa sprá­va až apa­tic­ky, tak­že je mož­né ju mať v spo­lo­čen­skom akvá­riu, za pred­po­kla­du iba jed­né­ho sam­ca v nádr­ži. Aj keď je prav­da, že mla­dé jedin­ce bojov­níc sa v mla­dos­ti medzi sebou neklb­čia. Bojov­ni­ce sa neho­dí kom­bi­no­vať s rájov­ca­mi ( spp.), gura­ma­mi – rod Tri­cho­gas­ter . Tie­to ázij­ské tig­re by si nedop­ria­li poko­ja, voči sebe sa sprá­va­jú nepria­teľ­sky. Bojov­ni­ca je pomer­ne nená­roč­ná na , pri roz­mno­žo­va­ní si sam­ce sta­va­jú peno­vé hniez­do – nabe­ra­jú vzduch do úst a pod hla­di­nou s tými­to malý­mi bub­lin­ka­mi vytvá­ra­jú priam kolís­ku. Pre­to je nevy­hnut­né, aby sa hla­di­na vody veľ­mi v takom­to prí­pa­de nehý­ba­la, ale­bo pohy­bo­va­la len mier­ne. Plá­va­jú­ce rast­li­ny, rast­li­ny na hla­di­ne sú víta­nou súčas­ťou nor­mál­ne­ho cho­vu aj odcho­vu bojov­níc. Plô­dik je veľ­mi drob­ný, vyža­du­je na začiat­ku kŕme­nie nálev­ní­kom, ale­bo inou veľ­mi malou živou potra­vou. Je náchyl­ný na tep­lot­né výky­vy, pre­to je nut­né zame­dziť zme­nám tep­lo­ty v celom vod­nom stĺp­ci. Pre­to je nanaj­výš vhod­né zakryť čo naj­tes­nej­šie hla­di­nu akvá­ria. Je opti­mál­ne, aby voda mala rov­na­kú tep­lo­tu ako  vzdu­chu nad hladinou.


V Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke sa v , kona­li 16. 3 Akva­tr­hy. Súčas­ťou akcie bola malá výsta­va živo­ro­diek. Akva­tr­hy ako také už majú svo­ju tra­dí­ciu. Kona­jú sa vďa­ka Mila­no­vi Líba­lo­vi. Najprv sa kona­li v Dúb­rav­ke, asi od zimy 2011 sa „pre­sťa­ho­va­li“ do pries­to­rov v Petr­žal­ke. Je sna­ha, aby sa trhy kona­li kaž­dý mesiac s výnim­kou let­ných práz­dnin. Tri­krát do roka roz­ší­re­né o tera­ris­tic­kú časť. Od mar­co­vej akcie v roku 2013 je sna­ha, aby súčas­ťou akcie bola vždy aspoň malá výsta­va. Okrem toho sa na podu­ja­tí vyskyt­ne zopár foto­gra­fií s akva­ris­tic­kou tema­ti­kou a oma­ľo­ván­ky pre deti, prí­pad­ne dospe­lých. Ja sa sna­žím Akva­tr­hom pomá­hať. Súčas­ťou mediál­nej kam­pa­ne pre Akvá­ri­ové trhy je fanú­ši­kov­ská strán­ka na Face­bo­oku – www​.face​bo​ok​.com/​a​k​v​a​trh, kde sa stre­tá­va komu­ni­ta ľudí, kde zís­ka­va „ope­ra­tív­ne“ infor­má­cie o pre­daj­coch, o výsta­ve apod.. Na mar­co­vých Akva­tr­hoch bola bliž­šie pred­sta­ve­ná mečov­ka zele­ná – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ta pes­trá – Xip­hop­ho­rus varia­tus, tzv. end­ler­ka – Poeci­lia win­gei, Poeci­lia reti­cu­la­ta. Tie­to dru­hy boli vysta­ve­né v akvá­riách a boli k nim pri­pra­ve­né zjed­no­du­še­né tex­ty, kto­ré uvá­dzam pod foto­gra­fia­mi. Keď­že sna­hou výsta­vy živo­ro­diek bolo uká­zať krá­su tých­to rýb, a my máme vo svo­jom oko­lí úspeš­ných cho­va­te­ľov a posu­dzo­va­te­ľov súťaž­ných živo­ro­diek, jed­né­ho z nich – Iva­na Vyslú­ži­la sme aj bliž­šie pred­sta­vi­li. Takis­to sme struč­ne opí­sa­li súťa­že živo­ro­dých rýb.

Súťa­že živo­ro­dých rýb

Pre nie­kto­ré dru­hy rýb sa u nás aj vo sve­te kona­jú súťaž­né výsta­vy. Roz­ší­re­né sú súťa­že ter­čov­cov, ska­lá­rov, bojov­níc, živo­ro­diek. Postu­pu­jú pod­ľa rôz­nej meto­di­ky – pra­vi­diel. Hod­no­tí sa zvy­čaj­ne tvar, far­ba, prí­pad­ne sprá­va­nie. Asi naj­väč­šiu a najp­rep­ra­co­va­nej­šiu tra­dí­ciu v Euró­pe majú výsta­vy gupiek, pre kto­ré sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, dokon­ca aj Maj­strov­stvá sve­ta a iné medzi­ná­rod­né a národ­né súťaž­né výsta­vy. V porov­na­ní so špor­tom je to ako lyžiar­sky sve­to­vý pohár a troš­ku ako kra­so­kor­ču­ľo­va­nie. V prie­be­hu roka sa koná zvy­čaj­ne 7 podu­ja­tí a zra­tú­va­jú sa 4 naj­lep­šie umiest­ne­nia. V Euró­pe sa postu­pu­je pre­dov­šet­kým pod­ľa štan­dar­du medzi­ná­rod­nej orga­ni­zá­cia IKGH – Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium –Hoch­zucht, kto­rá jed­not­li­vé orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom P. reti­cu­la­ta (čítaj Peci­lia reti­ku­la­ta) zdru­žu­je a koor­di­nu­je. Súťa­ží sa pod­ľa vypra­co­va­né­ho štan­dar­du. Zväč­ša súťa­žia triá sam­če­kov, ale čoraz viac sa pre­sa­dzu­jú aj páry. Kate­gó­rie sú urče­né pod­ľa tva­ru chvos­to­vej plut­vy a pod­ľa far­by. Na podob­nom prin­cí­pe sú zalo­že­né aj súťaž­né výsta­vy iných dru­hov živo­ro­diek zdru­že­né pod názov Xipho-​Molly (čítaj Xifo-​Moly). Kon­krét­ne pre mečov­ky: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ty X. macu­la­tus a X. varia­tus, moli­né­zie: Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na a P. veli­fe­ra. Čas­to sa tie­to súťa­že kona­jú spo­lu, nie­ke­dy aj spo­lu s výsta­va­mi bojov­níc Bet­ta splen­dens. Na Slo­ven­sku pôso­bí roky Klub cho­va­te­ľov živo­ro­dých rýb v rám­ci Slo­ven­ské­ho zvä­zu cho­va­te­ľov (SZCH), kto­rý mož­no menil svoj názov, ale nie svo­je  a čin­nosť. Jeho „základ­ňa“ je v Ban­skej Bys­tri­ci. Dá sa dnes pove­dať, že je už desiat­ky rokov moto­rom, kto­rý sa sna­ží šíriť krás­nu záľu­bu a poz­dvi­hnúť ju na sve­to­vú úro­veň. Ako jeden z mála podob­ných záuj­mo­vých sku­pín vo sve­te orga­ni­zu­je kaž­do­roč­ne ško­le­nia posu­dzo­va­te­ľov, kto­ré sú prí­stup­né aj nečlenom.

Ivan Vyslú­žil – šam­pi­ón živorodiek

Je mi veľ­kým pote­še­ním pred­sta­viť vám úspeš­né­ho cho­va­te­ľa a záro­veň si dovo­lím tvr­diť aj šam­pi­ó­na medzi cho­va­teľ­mi živo­ro­dých rýb. Ivan kedy­si cho­val poš­to­vé holu­by, kde mimo­cho­dom rov­na­ko mal úspe­chy, neskôr bol núte­ný pre­sed­lať na nie­čo „byto­vej­šie“. Páči­li sa mu „čer­ve­né rybič­ky“, zau­mie­nil si teda  pre­dov­šet­kým plát a mečo­viek. Roky sa zaobe­ral inten­zív­ne prí­sav­ník­mi. Ruka­mi mu pre­šli a pre­chá­dza­jú pan­cier­ní­ky, , kara­sy, občas aj afric­ké , raky a mno­hé iné akvá­ri­ové živo­čí­chy. Množ­stvo rast­lín, pre­dov­šet­kým echi­no­do­ry, kryp­to­ko­ry­ny, apo­no­ge­to­ny sú jeho domé­nou. Zná­my je aj pes­to­va­ním Echi­no­do­rus hori­zon­ta­lis, resp. alter­na­tér, bark­la­ye, lekien, Apo­no­ge­to­nu ulva­ce­us. V prí­pa­de, že ste mali to šťas­tie a voš­li ste k nemu vte­dy, keď mu kvit­lo Cri­num cala­mi­stra­tum, pokoj­ne ste moh­li vďa­ka vôni zavá­hať, či ste nevoš­li do kve­ti­nár­stva :-). Ivan je však šam­pi­ón v živo­ro­dých rybách. Čas­to si ho dobe­rám, že kovy kto­ré zbie­ra sú ťaž­ké a zabe­ra­jú mu veľa mies­ta. Pra­vi­del­ne sa vyso­ko umiest­ňu­je v rám­ci ME Poeci­lia reti­cu­la­ta. A v rám­ci ME pre kate­gó­riu Xipho-​Molly je pra­vi­del­ne na pomy­sel­ných stup­ňoch víťa­zov. Iva­no­ve pla­ty a lýro­vé mečov­ky sú špič­ko­vé. V rám­ci Slo­ven­ska je z dlho­do­bé­ho hľa­dis­ka pre živo­rod­ky najús­peš­nej­ší súťa­žia­ci – ozaj­st­ný šampión.

Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – mečov­ka zele­ná (pod­ľa Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – mečov­ka zele­ná, mexic­ký krá­sa­vec). Mečov­ky pat­ria medzi živo­rod­ky. Ich pre­chá­dza­jú­ce slo­ven­ské syno­ny­mum bolo mečúň mexic­ký. Ako už napo­ve­dá pome­no­va­nie dru­hu, pochá­dza z Mexi­ka. Roz­ší­re­ný je od sever­né­ho Mexi­ka do cen­trál­nej a západ­nej čas­ti Guate­ma­ly a Hon­du­ra­su. Je to jed­na z naj­zná­mej­ších rybiek vôbec. Jeho  je jed­no­du­chý, ale tre­ba mys­lieť na to, že mečov­ky veľ­mi zaťa­žu­jú pro­stre­die svo­ji­mi exkre­men­ta­mi. Je to doslo­va stroj na pre­me­nu ener­giu. V akva­ris­tic­kom slan­gu sa mu nie­ke­dy pejo­ra­tív­ne vra­ví “kom­bajn”. Jeho lát­ko­vá pre­me­na je obdi­vu­hod­ná. Zavďa­čí­me sa mu niten­ka­mi, patent­ka­mi, pri­jí­ma aj suše­nú potra­vu, ale nesmie­me zabú­dať spes­tro­vať mu jedál­ni­ček aj spa­re­ným šalá­tom, špe­ná­tom, prí­pad­ne inou zele­ni­nou. Mečov­ky vytvá­ra­jú hie­rar­chiu alfa sam­ca a beta sam­ca. Pohlav­ný dimor­fiz­mu je zjav­ný. Sam­ček sa líši od samič­ky von­kaj­ším pohlav­ným orgá­nom — gono­pó­di­om. Okrem toho je štíh­lej­ší. Ako pre­dĺže­nie chvos­to­vej plut­vy mu ras­tie mečík. Roz­mno­žo­va­nie je jed­no­du­ché. Samič­ky kto­ré čaka­jú mla­dé spo­zná­me pod­ľa plné­ho bruš­ka, tma­vej škvr­ny v bruš­nej duti­ne. Samič­ky sú kani­bal­ky, čiže ak chce­me mla­dý plô­dik odcho­vať, bude­me musieť zame­dziť jej sty­ku s potom­stvom. Komerč­ne sa na ten­to účel ponú­ka­jú pôrod­nič­ky. V nich umiest­ne­ná samič­ka rodí mla­dé, a tie buď uni­ka­jú do uzav­re­té­ho pries­to­ru cez pries­tor úzkych štr­bín, ale­bo pre­ni­ka­jú cez tie­to štr­bi­ny do voľ­né­ho akvá­ria. Zále­ží od toho, čo nám viac vyho­vu­je. Pôrod­nič­ku si môže­te zho­to­viť z ume­lo­hmot­né­ho ple­ti­va, ale­bo iné­ho vhod­né­ho mate­riá­lu. Sta­čí si zohnať v záh­rad­níc­tve, žele­ziar­stve, sta­veb­níc­tve ple­ti­vo, kto­ré zoši­je­me, a zabez­pe­čí­me aby pri­me­ra­ne drža­lo na hla­di­ne. V chov­niach sa podob­né sie­te pou­ží­va­jú aj v dlh­šom časo­vom obdo­bí. Pri pôro­de dbá­me na to, aby sme samič­ku neumiest­ni­li do tep­lej­šej vody ako bola zvyk­nu­tá v pred­chá­dza­jú­com pro­stre­dí. V opač­nom prí­pa­de sa môže­me stret­núť s pred­čas­ným vrhom nevy­vi­nu­tých, ale­bo mŕt­vych mlá­ďat. Plô­dik mečo­viek je veľ­ký, v prvom mesia­ci ras­tie dosť poma­ly, neskôr sa roz­ras­tie rých­lej­šie. Vra­ví sa, že sam­ci, kto­rým naras­tá mečík skôr, nebu­dú mať takú veľ­kú poten­ciu, ako sam­ce kto­rým začne rásť neskôr. U mečo­viek je zná­ma zme­na pohla­via, kedy sa pri nedos­tat­ku sam­cov v popu­lá­cii samič­ky zme­nia na sam­ca. Naras­tie im gono­pó­dium, mečík. Mečík je zvy­čaj­ne men­ší. Čo sa však nezme­ní je robust­ný sami­čí vzrast. Je ško­da, že táto úžas­ná zme­na veľa­krát k úspe­chu neve­die — tak­to vyvi­nu­tí sam­ci sú oby­čaj­ne neplod­ní. Mečov­ky sú zdro­jom mno­hých šľach­ti­teľ­ských poku­sov. Exis­tu­je nepre­ber­né . Zná­me sú napr. vie­den­ské mečov­ky, kto­ré sú z tých štan­dard­ných asi najv­zác­nej­šie. Vyzna­ču­jú sa jem­nej­šou čer­ve­nou – ble­do­čer­ve­nou far­bou s čer­ve­ný­mi oča­mi. Sú o dosť chú­los­ti­vej­šie ako iné for­my. Sam­ce sú tak­mer všet­ky neplod­né, mož­no jeden z 200 je fertilný.

Xip­hop­ho­rus varia­tus – pla­ta pes­trá je druh pochá­dza­jú­ci z juž­né­ho Mexi­ka. Zne­sú vyš­šie zaso­le­nie, jed­nu poliev­ko­vú lyži­ca na 20 lit­rov vody. Pla­ty sú podob­né mečov­kám, sú však o nie­čo men­šie. Cel­ko­vo pôso­bia než­nej­šie. Vzá­jom­ne sa dru­hy X. macu­la­tus, varia­tus s hel­le­ri spon­tán­ne krí­žia, ale je to zried­ka­vé. Opro­ti mečov­kám sú pokoj­nej­šie, samič­ka zvy­čaj­ne nie je kani­bal­ka voči vlast­né­mu potom­stvu, ale aj tak je efek­tív­nej­šie pou­ži­tie pôrod­nič­ky. Aj u tej­to nád­her­nej živo­rod­ky sa uspo­ra­dú­va­jú súťa­že pod­ľa štan­dar­du. Exis­tu­je veľ­mi veľa fareb­ných aj tva­ro­vých variet.

Poeci­lia win­gei – malí indiá­ni (pod­ľa Poeci­lia win­gei – malí indiá­ni) je divo­ký druh živo­rod­ky. John A. End­ler obja­vil ten­to druh v roku 1975 v  pri mes­te Puer­to La Cruz v seve­ro­vý­chod­nej Vene­zu­e­le. Pred ním sa to v roku 1930 poda­ri­lo Frank­ly­no­vi F. Bon­do­vi. Lagu­na de Patos je jedi­ná zná­ma loka­li­ta end­le­riek. Pôvod­né pome­no­va­nie bolo pome­no­va­né prá­ve po End­le­ro­vi – Poeci­lia sp. end­le­ri. Doras­tá do 2 – 2.5 cm, sam­ček je men­ší ako samič­ka. Fareb­né vzo­ry sam­če­kov sú úžas­né. Samič­ky sú prak­tic­ky bez­fa­reb­né, podob­né gup­ke – Poeci­lia reti­cu­la­ta. Nie je veľa cho­va­te­ľov, kto­rí cho­va­jú pôvod­nú prí­rod­nú for­mu toh­to dru­hu. Ryb­ky sú to pomer­ne krát­ko­ve­ké, jeden rok živo­ta je rari­ta, doží­va­jú sa zvy­čaj­ne 8 – 9 mesia­cov. Sú to ryb­ky vhod­né do malých akvá­rií. Dob­re sa budú cítiť v zaras­te­nom akvá­riu. Roz­mno­žo­va­nie pre­bie­ha ochot­ne, počet mla­dých je men­ší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je sluš­ný počet. Ak chce­me zacho­vať čis­tý , je nut­né zabrá­niť pre­krí­že­niu s Poeci­li­ou reti­cu­la­ta, s kto­rou sa end­ler­ki veľ­mi ľah­ko spá­ria. Nie­kto­ré mečí­ka­té gup­ky boli dosia­hnu­té prá­ve vďa­ka krí­že­niu s P. win­gei. Zele­ná far­ba end­le­riek sa naj­skôr vytrá­ca v odchovoch.

Poeci­lia reti­cu­la­ta – pávie očko – gup­ka dúho­vá (pod­ľa Naj­zná­mej­ší druh akvá­ri­ovej ryby – pávie očko, Poeci­lia reti­cu­la­ta). Krás­ne pome­no­va­nie pávie očko má pôvod v prí­rod­nej for­me P. reti­cu­la­ta, kto­rá má na  fareb­ne obrú­be­nú tma­vú škvr­nu, orien­to­va­nú zväč­ša k hor­né­mu okra­ju chvos­to­vej plut­vy. Pôvod­né roz­ší­re­nie je vo Vene­zu­e­le, dnes jej are­ál zasa­hu­je východ­nú Ama­zó­niu, Vene­zu­e­lu, Tri­ni­dad a Toba­go, Bar­ba­dos, sever­nú Bra­zí­liu a Guay­anu – povo­die Ori­no­ka. Dnes  náj­de­me aj v Aus­trá­lii, na Kube, na Hava­ji, v juho­vý­chod­nej Ázii, vo východ­nej a juž­nej Afri­ke, v Juž­nej Ame­ri­ke až po USA, v juž­nom Špa­niel­sku, Gréc­ku, Talian­sku, dokon­ca aj v Čes­ku a na Slo­ven­sku. Sam­ček v prí­ro­de dosa­hu­je 3,5 cm, samič­ka 6 cm. Žijú prie­mer­ne 8 – 12 mesia­cov. Vyzna­ču­je sa veľ­kým pohlav­ným dimor­fiz­mom. Sam­ček je ove­ľa fareb­nej­ší, štíh­lej­ší a má gono­pó­dium – pohlav­ný orgán, kto­rý je modi­fi­ká­ci­ou 3 až 5 lúča rit­nej plut­vy. Základ­ná far­ba oboch pohla­ví je sivá. Gup­ka je veľ­mi pria­teľ­ská ryba zväč­ša plá­va­jú­ca v stred­nej a dol­nej čas­ti akvá­ria. Chov gupiek je celo­sve­to­vo roz­ší­re­ný. Exis­tu­je množ­stvo tva­ro­vých a fareb­ných foriem. Chov gupiek bol kedy­si bez­prob­lé­mo­vý. Dnes sú už sil­ne pre­šľach­te­né a sta­li aj menej odol­ný­mi. Pomer pohla­ví odpo­rú­čam 3:1 a viac v pros­pech sami­čiek. Za ide­ál­ne hod­no­ty cho­vu pova­žu­jem tep­lo­tu 22 – 27°C, 10 – 20°dGH, ph 7.5. Vyslo­ve­ne  nie je vhod­ná. Gup­ky v noci oddy­chu­jú ležiac na dne, chvos­ty sa dotý­ka­jú dna a vte­dy im hro­zí náka­za. Dno nesmie obsa­ho­vať veľa det­ri­tu, účin­ná fil­trá­cia je dob­rým pred­po­kla­dom zdra­vých rýb. Gup­ky doslo­va milu­jú čerstvú vodu a ak sa im veľ­mi čas­to mení voda, ras­tú veľ­mi rých­lo a sú vo výbor­nej kon­dí­cii. Ide­ál­na je kon­ti­nu­ál­na výme­na vody. Roz­mno­žo­va­nie gupiek je jed­no­du­ché, čas­to krát sa môže v nádr­žiach akva­ris­tov diať aj pro­ti ich vôli. Sam­če­ko­via, nezried­ka aj tra­ja naraz nahá­ňa­jú vytrva­lo samič­ku, kto­rá ale zvy­čaj­ne zo začiat­ku igno­ru­je ich akti­vi­tu. Keď ale samič­ka pri­vo­lí, sam­ček pomo­cou pohlav­né­ho orgá­nu, gono­pó­dia, kopu­lu­je. Samič­ka je schop­ná držať si sper­mie v záso­be a rodiť aj v ďal­ších 3 – 4 nasle­du­jú­cich vrhoch. Čo je ove­ľa väč­ší prob­lém, je mla­dé odcho­vať. Ako hovo­rí Ivan Vyslú­žil: „Gup­ku roz­mno­ží aj žia­čik, ale odcho­vá iba cho­va­teľ.“ Naro­de­né mla­dé  sú rela­tív­ne veľ­kým rybím plô­di­kom – dosa­hu­jú oko­lo 1 cm. Najprv ras­tú pomal­šie, po dvoch týžd­ňoch sa ich rast pri dob­rom kŕme­ní roz­beh­ne. Tak ako aj pri iných rybách,  do veľ­kos­ti dvoch cen­ti­met­rov je vhod­né kŕmiť čo naj­dô­sled­nej­šie. Hneď ako sa dá roz­lí­šiť pohla­vie, mlaď roz­deľ­te pod­ľa pohla­via, ak chce­te zabrá­niť dege­ne­rá­cii prí­bu­zen­ským krí­že­ním. Sam­če­ko­via pohlav­ne dospie­va­jú vo veku dvoch mesia­cov, samič­ky o mesiac neskôr. Samič­ky so sam­ca­mi daj­te doko­py vte­dy, ak chce­te, aby sa spo­lu párili.


Prvú akciu pod náz­vom Akvá­ri­ové trhy sme mali 17.2.2013

Akva­ris­tic­ké výstavy

Tera­ris­tic­ké výstavy

Akva­ris­tic­ké burzy

Tera­ris­tic­ké burzy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2014, 2015, Akvaristické burzy, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže, Výstavy rýb

Žilina akvaristická

Hits: 2648

V Žili­ne sa v roku 2014 usku­toč­ni­la výsta­va Bet­ta splen­dens, Gup­py páry a kre­viet – Cari­di­na Show. Čias­toč­ne sa kona­la aj bur­za. Ja som na akcii pôso­bil ako posu­dzo­va­teľ gupiek. Po odpra­co­va­ní sme sa odo­bra­li ku sto­lom a osla­vo­va­li sme odro­be­nú prá­cu a vzá­jom­nú prí­tom­nosť :-). Na akcii bol prí­tom­ný pred­se­da IKGHEddy Van­vo­or­den. Nad všet­kým bola réžia Jan­ka Budaia.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, 2008, 2009, 2012, 2013, Akvaristické akcie, Akvaristické burzy, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže, Výstavy rýb

Akcie klu​bu​.akva​.sk

Hits: 26387

klub​.akva​.sk poria­dal svo­je akcie aj v Dome kul­tú­ry Ruži­nov na Ruži­nov­skej 28 v Bra­ti­sla­ve.


Živo­rod­ky

Bojov­ni­ce

Iné ryby

Kre­ve­ty, raky, kraby

Sli­má­ky

Akvá­ria

Výsta­vy

Pred­náš­ky

Bur­zy

Stret­nu­tia akvaristov

Ostat­né


Akva­ris­tic­ká zima 2013

Výsta­va miniak­vá­rií (ďal­šia časť akcie pri­bud­ne neskôr)

Výsta­va mini­čiek bola pek­ná, rov­na­ko aj výsta­va divo­kých živo­ro­diek.


Akva­ris­tic­ká zima 2012

V tom­to roku klub​.akva​.sk už tra­dič­ne zor­ga­ni­zo­val výsta­vu mini­čiek Nebo­lo ich veľa, snáď sa v budúc­nos­ti pri­hlá­si viac akvaristov :-).


Akva­ris­tic­ká jar 2010

Klub​.akva​.sk zor­ga­ni­zo­val Akva­ris­tic­kú zimu 21. – 22.11.2009. Ako sa poma­ly stá­va zvy­kom, akcia sa veno­va­la pre­dov­šet­kým miniak­vá­riam. Akva­zi­ma sa kona­la v rov­na­kom ter­mí­ne ako bola akcia v Plz­ni, čo sa mož­no troš­ku nega­tív­ne pre­ja­vi­lo na niž­šej účas­ti pre­daj­cov, ale pre­dov­šet­kým na niž­šej účas­ti náv­štev­ní­kov z Čes­ka. Na dru­hej stra­ne, napr. z Roma­na Sla­bo­cha z Pra­hy sa stá­va počas kona­nia akcií klu​bu​.akva​.sk bra­ti­slav­čan ;-). Kaž­do­pád­ne z hľa­dis­ka náv­štev­nos­ti sa klu­bu akcia nad­mie­ru vyda­ri­la. Ešte som neza­žil na akcii klu​bu​.akva​.sk, v pomer­ne veľ­kých pries­to­roch DK Ruži­nov, aby v sobo­tu počas prvé­ho dňa akcie bolo cez obed toľ­ko ľudí. Odha­du­jem, že na Akva­zi­mu priš­lo viac ako 900 ľudí. Ja sám som sa ten­to­krát na akciu pri­pra­vil dôklad­nej­šie. Je prav­da, že som ponú­kal iba malý sor­ti­ment, moja príp­ra­va skôr spo­čí­va­la v pro­pa­gá­cii. Na sebe som mal trič­ko, kto­ré okrem toho, že ma iden­ti­fi­ko­va­lo a obsa­ho­va­lo rekla­mu na moje vlast­né strán­ky (viď koniec foto­re­por­tu), odpo­rú­čal som pomo­cou neho aj iné cho­va­teľ­sky zame­ra­né strán­ky, kto­ré má pod­ľa mňa zmy­sel sle­do­vať: www​.akva​ria​.sk, www​.akva​.sk, maniak​va​.sez​nam​.cz www​.akva​rij​ni​.cz, www​.aqu​atab​.net, www​.akva​ma​la​wi​.com, www​.rybic​ky​.net, www​.reef​.sk, www​.fish​ba​se​.com, www​.ifau​na​.sk, www​.tera​ris​ti​ka​.sk. Na sto­le som mal note­bo­ok, na kto­rom beža­la pre­zen­tá­cia, kde boli scre­ens­ho­ty tých­to strá­nok spo­lu s mojou strán­kou a do kto­rej som pri­dal ešte strán­ku www​.cich​lid​.sk. Na výsta­ve mini­čiek sa mi naj­viac páči­lo akvá­ri­um Andre­ja Žit­né­ho, alias aze­ta a Khan­ho­ve akvá­ri­um – Khanh Ta. Tie boli sku­toč­né krás­ne. Vo foto­re­por­tá­ži sú vid­no via­ce­ré, kto­ré sa mi páči­li a poda­ri­lo sa mi ich sluš­ne odfo­to­gra­fo­vať. Sú v pora­dí, v akom by som ich zhod­no­til ja. Súťa­že som sa zúčast­nil aj ja. Nebol som vôbec so sebou spo­koj­ný, svo­je pred­sav­za­tie veno­vať sa minič­ku dlh­ší čas som sil­ne zaned­bal. Cel­ko­vo sa súťa­že zúčast­ni­lo 34 miniak­vá­rií od 22 akva­ris­tov. Ofi­ciál­ne vyhod­no­te­nie orga­ni­zá­to­rom je na kon­ci prís­pev­ku o tej­to akcii. Ja len struč­ne spo­me­niem, že výsled­kom hod­no­te­nia poro­ty je 1. Khanh Ta Fire Wood, 2. Mar­ké­ta Rejl­ko­vá – Aus­tral­ský podzim, 3. Michal Tou­far – Adrš­pach. Hla­so­va­nie náv­štev­ní­kov dopad­lo tro­chu inak: 1. Andrej Žit­ný – Leto, 2. Khanh Ta – Fire Wood, 3. Michal Tou­far – Adršpach.

Na akciách klu​bu​.akva​.sk som sa dote­raz vždy pra­vi­del­ne zúčast­ňo­val. Do kon­ca roka 2008 som dokon­ca bol čle­nom rady toh­to klu­bu. Aj pre­to si dovo­lím v nasle­du­jú­cich riad­koch tro­chu suma­ri­zo­vať a byť tro­chu kri­tic­ký. Skú­sim zhod­no­tiť z pohľa­du náv­štev­ní­ka čo mi Akva­zi­ma 2009 ponúk­la aj s ohľa­dom na minu­losť. Vstup­né osta­lo nezme­ne­né, 1.5 €. Mohol som si nakú­piť, pre­dov­šet­kým v sobo­tu bolo cel­kom z čoho vybrať, aj sor­ti­ment bol vša­ko­va­ký. Prí­jem­ne pote­ši­la vyš­šia náv­štev­nosť. V nede­ľu by som bol skla­ma­ný, pre­to­že polo­vič­ka pre­daj­cov bola fuč. Keď­že sa táto situ­ácia opa­ko­va­la a navy­še jed­not­li­ví pre­daj­co­via boli roz­ťa­ha­ní po celom pries­to­re, tak by som oce­nil, keby uspo­ria­da­teľ akcie ape­lo­val ove­ľa viac na pre­daj­cov, naj­mä tých objem­nej­ších, aby zosta­li aj v nede­ľu na akcii. A zdá sa mi vhod­né, keby prázd­ne sto­ly, kto­ré po sobo­te osi­re­jú, zmiz­li z dosa­hu očí náv­štev­ní­kov, a aby jed­not­li­vých pre­daj­cov uspo­ria­da­teľ po odcho­de iných pre­su­nul tak, aby boli pri sebe. Výsta­va miniak­vá­rií bola pek­ná, ale nemys­lím si, že je vhod­né mať výsta­vu v tom zastr­če­nom kúte, kde zvy­čaj­ne klub​.akva​.sk umiest­ňu­je výsta­vy a kde bola aj teraz. Zvlášť s ohľa­dom na sla­bú infor­mo­va­nosť o loka­li­zá­cii samot­nej výsta­vy. Mys­lím si, že ambí­ci­ou klu​bu​.akva​.sk je poria­dať výsta­vy a tým ovplyv­ňo­vať akva­ris­tov aj neak­va­ris­tov. Na mňa ale tým, že výsta­vy sú situ­ova­né vza­du a vpre­du pries­tor je prázd­ny, to pôso­bí aj tak, že uspo­ria­da­teľ ako­by nech­cel svo­je die­lo pre­zen­to­vať. V pries­to­re DK Ruži­nov je dosť mies­ta, napra­vo od sto­lov, kde býva naj­dl­h­ší rad bur­zo­vých pre­daj­cov, tam je ide­ál­ny pries­tor pre pre­zen­to­va­nie, a to nie­len výsta­vy akvá­rií. Aj ten­to­krát sa kona­li pred­náš­ky. Nuž, keby som nebol vo veci zna­lý, tak by som neve­del ale kedy sa kona­li. Nikto, ani mňa neupo­zor­nil na začia­tok pred­ná­šok a mám sil­ný pocit, že ani väč­ši­na náhod­ných náv­štev­ní­kov nema­la tuše­nie o tej­to chvá­ly­hod­nej akti­vi­te. Ak si to sami nepre­čí­ta­li pred­tým na pla­gá­te, tak zrej­me na žiad­nej pred­náš­ke nebo­li a ani o nej netu­ši­li. Ja som si aku­rát vši­mol, kde mala byť. Nav­šte­vu­jem akcie podob­né­ho dru­hu, napr. aj foto­gra­fic­ké akcie, výsta­vy výtvar­ných diel, ver­ni­sá­že, fil­mo­vé pro­jek­cie, veľ­tr­hy tech­nic­kej pova­hy, rôz­ne obchod­né a pre­zen­tač­né akcie a vša­de tam oby­čaj­ne je neja­ký prvok, kto­rý zabez­pe­ču­je komu­ni­ká­ciu aj pria­mo na akcii. Často­krát plnia túto fun­kciu aj deti orga­ni­zá­to­rov v rov­na­kých trič­kách, kto­ré ope­ru­jú po pries­to­re výsta­vis­ka a vyzý­va­jú ľudí, aby šli tam, či onam. Pri vstu­pe čas­to pre­dá­va­jú­ci vstu­pen­ky, ale­bo aj nie­kto iný, sto­jí a infor­mu­je. A zväč­ša na rôz­nych pre­zen­tá­ciách vní­mam spo­lu­pat­rič­nosť. Na akciách klu​bu​.akva​.sk by som, keby som dob­re nepoz­nal orga­ni­zá­to­rov a aj kopec náv­štev­ní­kov, neve­del rozo­znať asi ani žiad­ne­ho orga­ni­zá­to­ra. O neja­kej odpo­zo­ro­va­nej spo­lu­pat­rič­nos­ti sa nedá hovo­riť, snáď len pod­ľa nie­kto­rých tri­čiek, aj to rôz­nych farieb u ťaž­ko defi­no­va­teľ­ných oko­lo­idú­cich. Na akciách klu​bu​.akva​.sk skôr fun­gu­je “ché­mia” medzi pre­daj­ca­mi, čias­toč­ne aj medzi náv­štev­ník­mi. V DK Ruži­nov sú k dis­po­zí­cii pane­ly, na kto­ré sa dajú umiest­niť pro­pa­gač­né, edu­kač­né mate­riá­ly, prí­pad­ne foto­gra­fie. Na Akva­zi­me 2009 nebo­lo nič. Využi­te tých­to pane­lov kle­sá od akcie ku akcii. Pre náv­štev­ní­ka akva­ris­tic­kej akcie je ten­to pries­tor prázd­ny, neči­ta­teľ­ný. Na pred­chá­dza­jú­cej Akva­je­se­ni boli na pane­loch mys­lím edu­kač­né mate­riá­ly, veď pre­čo nie? Čo iné má moh­lo pozi­tív­ne zau­jať na Akva­zi­me 2009? Bohu­žiaľ, nič ma nena­pad­lo pre bež­né­ho náv­štev­ní­ka. Iný prog­ram nebol, aspoň ja som ho neza­re­gis­tro­val. Pred­tým klub pri­pra­vil aspoň stôldeti, ale aj dospe­lí si moh­li kres­liť. V minu­los­ti deti napr. hádza­li koc­kou. Keď to pre­že­niem, tak počas Akva­zi­my 2009 sa na deti nikto ani nepoz­rel. Ako odme­na za nakres­le­nie sa vysky­to­va­li pri poklad­ni cuk­rí­ky, čas­to sa zapo­ji­li aj dospe­lí. Sám som počas Akva­je­se­ne 2009 úspeš­ne vyzval pri poklad­ni pani v naj­lep­ších rokoch, kto­rá potom kres­li­la asi 4 – 5 obráz­kov. Neza­bud­la a čosi veno­va­la aj oko­lo pobe­hu­jú­cim deťom a vyžia­da­la si aj cuk­rík ;-). Na nie­kto­rých akci­ach bola na prog­ra­me draž­ba. Keby som aspoň videl, že samot­ní orga­ni­zá­to­ri sú radi, ako pri­pra­vi­li akciu, prí­pad­ne keby som videl, že sa vysky­tu­jú v pries­to­re, sna­žia sa nie­čo napra­viť, infor­mo­vať dru­hých. Nič také som ale neza­re­gis­tro­val.. Veľ­mi pozi­tív­ny bol “spo­lo­čen­ský večer”, kto­rý sa konal opäť v pries­to­roch domá­ce­ho bis­tra. Ten­to­krát som sa na ňom zdr­žal cca do 22-​ej hodi­ny. Výbor­ne sme sa bavi­li. Ten­to večer je pre aktív­nych účast­ní­kov a je pocho­pi­teľ­ne mimo verej­né­ho prog­ra­mu. V kaž­dom prí­pa­de je to naj­zmys­lu­pl­nej­šia akti­vi­ta pre kre­dit akcie v očiach zažra­tých účastníkov.

Viem, že nasle­du­jú­ca akcia podob­né­ho typu bude Akva­ris­tic­ká jar a má sa konať 8.5.2009. Nám pre­daj­com sa to samoz­rej­me nepá­či, pre­to­že je to veľ­mi nesko­ro od Akva­ris­tic­kej zimy. Mys­lím, že ani pre oby­čaj­ných náv­štev­ní­kov to nie je prá­ve dob­rá sprá­va. Pre nás, kto­rí sa aktív­nej­šie podie­ľa­me na akciách v sumá­re poma­ly po celej stred­nej Euró­pe, je zlý aj ten fakt, že ter­mín akcie Akva­ja­ri 2010 sme sa dozve­de­li až na Akva­ris­tic­kej zime 2009. Je bež­né, že si poniek­to­rí robí­me roz­pis na rok dopre­du. Oča­ká­val by som, že orga­ni­zá­to­ri podob­ných akcií a hlav­ne tam, kde je obrov­ský poten­ciál masy ľudí (a to v Bra­ti­sla­ve je), sa bude k tomu­to sta­vať inak. Ja napr. okam­ži­te, ako som sa dozve­del, že Akva­jar 2010 bude 8.5.2010, som vedel, že na nej nebu­dem osob­ne zastú­pe­ný, pre­to­že v ten deň mám iný prog­ram. A vzhľa­dom na to, že klub​.akva​.sk uspo­ra­dú­va už len tri akcie do roka namies­to šty­roch, tak nasle­du­jú­ca akcia klu​bu​.akva​.sk, na kto­rej sa budem môcť zúčast­niť bude zrej­me naj­skôr kon­com sep­tem­bra 2010. A to je tak­mer o 10 mesia­cov !! Chcem a budem veľ­mi rád, keď klub​.akva​.sk a podob­né spol­ky, kto­ré sa sna­žia robiť nie­čo pek­né, budú mať náv­štev­nosť a budú schop­né pre­žiť. Obzvlášť v Bra­ti­sla­ve. Aj pre­to, lebo je to dra­hé mes­to a na pre­ná­jom pries­to­rov výsta­vy sú istot­ne vyš­šie nákla­dy, ako by boli a sú v iných mes­tách. A chcem, aby sa takým­to akciám darilo.


Akva­ris­tic­ká jeseň 2009

Akva­je­seň (3. – 4.10.2009) sa nies­la v zna­me­ní bojov­níc, kre­ve­tiek, rakov a kra­bov. Sta­lo sa už tra­dí­ci­ou, že klub​.akva​.sk uspo­ra­dú­va výsta­vy bojov­níc s medzi­ná­rod­nou účas­ťou. Bojov­ni­ce sa tešia veľ­ké­mu záuj­mu nie­len súťa­žia­cich, ale aj náv­štev­ní­kov. Musím sa pri­znať, že som pocho­dil pomer­ne dosť výstav, ale také bojov­ni­ce, prí­pad­ne tak pek­ne nasvie­te­né bojov­ni­ce, som ešte nevi­del. Súťa­ži­lo sa pod­ľa štan­dar­du ČLA, to zna­me­ná, že sme vide­li na výsta­ve pla­ka­ty, half­mo­ony, ale aj doub­le­tai­ly. Na akvá­ria s bojov­ni­ca­mi svie­ti­lo hor­né svet­lo “halo­gé­nov”, kto­ré boli pomer­ne na hus­to nad nimi. Môj prvý pocit bol, keď som si ešte nevši­mol svet­lá, ako je to mož­né, že na ryby svie­ti sln­ko. Mys­lím, že aj znač­ný bodo­vý cha­rak­ter toh­to typu osvet­le­nia spra­vil výbor­nú služ­bu pre pek­né vyfar­be­nie rýb. Netrú­fam si pove­dať nakoľ­ko to vplý­va­lo na bojov­ni­ce, ale tie boli v kaž­dom prí­pa­de mimo­riad­ne kľud­né. Mys­lím, že to bol jeden z fak­to­rov, pop­ri dob­rej vode a iných, kto­ré pris­pe­li k tomu, aby sa bet­ky v Ruži­no­ve cíti­li dob­re. Cel­ko­vým víťa­zom výsta­vy sa stal Milo Pešek. Jed­ným zo zúčast­ne­ných bol aj Hris­to Ata­na­sov, kto­rý bol veľ­mi úspeš­ný na pre­doš­lej výsta­ve v rám­ci Akva­le­ta 2008. Ten­to­krát zví­ťa­zil v dvoch kate­gó­riách – sin­gle­tail fema­le a pla­kat. Kom­bi­no­va­né varie­ty vyhral Mar­tin Haláč, veil­tail Ľudo­vít Fuj­ko, cro­wn­tail Marek Bôrik, doub­le­tail Milo­slav Pešek a half­mo­on Daniel Deká­nek. Posu­dzo­va­ných bolo 89 kolek­cií. Kaž­do­pád­ne ma neprí­jem­ne prek­va­pi­la veľ­mi sla­bá účasť ľudí oko­lo splen​dens​po​wer​.cz. Dúfam že nabu­dú­ce spra­via do Bra­ti­sla­vy invá­ziu ;-). Cel­ko­vá výsled­ko­vá lis­ti­na je na strán­kach klu­bu. V nede­ľu popo­lud­ní pre­beh­la draž­ba, čo je v kaž­dom prí­pa­de výbor­ná tra­dí­cia a urči­te lákad­lo pre zabe­hnu­tých aj poten­ciál­nych cho­va­te­ľov bojov­níc, prí­pad­ne len pre obdi­vo­va­te­ľov tých­to oso­bi­tých rýb. Ďal­šie veľ­ké lákad­lo na náv­šte­vu akcie, a pri­zná­vam sa, že pre mňa ove­ľa väč­šie, vzhľa­dom na to, že výstav bojov­níc som videl kopec, bola výsta­va zo sku­pi­ny bez­sta­vov­cov: rakov, kra­bov a kre­viet. Naj­mä na kra­by som sa veľ­mi tešil. Skla­ma­ný som nebol, člán­ko­va­né zvie­rat­ká sa mi páči­li. Rov­na­ko inšta­lá­cia výsta­vy, naaran­žo­va­nie mi pri­pa­da­lo este­tic­ky pek­ne zla­de­ná, aj funkč­ne spôsobilá.

Orga­ni­zá­to­ri aj ten­to krát pri­pra­vi­li pred­náš­ky, kto­ré mali páni Nor­bert Dokou­pil a Nor­man Dur­ný. Nie som si istý pres­ne téma­mi – sám som pre­dá­val, čiže pred­ná­šok som sa bohu­žiaľ opäť nezú­čast­nil. Pán Dokou­pil pred­ná­šal svo­je “Neuče­sa­né myš­lien­ky o živo­rod­kách” a pán Dur­ný pred­ná­šal o kre­vet­kách. Deti, ale aj dospe­lí mali mož­nosť vyfar­bo­vať “akva­ris­tic­ké” oma­ľo­ván­ky. Bur­za, ale­bo ak chce­te akva­tr­hy, bola čo sa týka počtu pre­daj­cov zatiaľ za éru klu​bu​.akva​.sk naj­po­čet­nej­šia (snáď cez 35 pre­daj­cov). Pri roz­ho­vo­roch sme sa zhod­li, že ponu­ka bola naozaj veľ­mi dob­rá a snáď si tak­mer kaž­dý náv­štev­ník mohol vybrať k spo­koj­nos­ti. Z môj­ho pohľa­du cho­va­te­ľa a aj akva­ris­tu som o tom pre­sved­če­ný. Navy­še si mys­lím, že aj keď pri­šiel cez Akva­je­seň 2009 neja­ký náv­štev­ník, kto­rý v Ruži­no­ve niko­ho nepoz­nal, mal veľ­mi dob­rú mož­nosť poba­viť sa a vní­mať ocho­tu sa pode­liť o skú­se­nos­ti, rie­šiť naj­rôz­nej­šie prob­lé­my, zís­kať potreb­né kon­tak­ty apod. Aj z hľa­dis­ka dru­hu tova­rov (krmi­vo, tech­ni­ka, ryby, rast­li­ny atď.) sa ponu­ka pek­ne zaob­ľu­je, kom­ple­ti­zu­je, dokon­ca už hádam aj mož­no vra­vieť o vní­ma­teľ­nej kon­ku­ren­cii. Ten­to krát však musím pri­znať, že ponu­ka rast­lín bola o pozna­nie slab­šia než v minu­los­ti. Ako som už načr­tol, akcie podob­né­ho typu majú v sebe pre aktív­nej­ších zúčast­ne­ných aj spo­lo­čen­ský cha­rak­ter. Jed­nak sa zídu rôz­ni cho­va­te­lia, zná­mi z rôz­nych kon­čín, kto­rí sa potom nav­šte­vu­jú aj doma, v chov­niach apod., a jed­nak orga­ni­zá­tor čas­to poskyt­ne mož­nosť spoz­nať sa aj ľudom “nano­vo”. Akva­je­seň 2009 bola tým správ­nym are­álom roz­ší­re­nia typo­vo podob­ných, prí­pad­ne vzá­jom­ne sa pri­ťa­hu­jú­cich ľudí. Ja sám som regis­tro­val napr. pánov Doče­ka­la, Bal­na­ra, Cson­gá­ra, Trun­kval­te­ra, Bydžov­ské­ho, Sla­bo­cha, Kače­nu, Chme­la­řa, Frim­la, Vet­rá­ka, Konôp­ku, Bur­ge­ra a mno­hých ďal­ších, kto­rí sa rôz­nym spô­so­bom podie­ľa­li na podu­ja­tí. Klub​.akva​.sk plá­no­va­ne pri­pra­vil na sobo­tu večer 3.10.2009, pár met­rov od pries­to­ru výsta­vy (pod rov­na­kou stre­chou), v spo­lu­prá­ci s miest­nym pod­ni­kom, spo­lo­čen­ský pries­tor pre poba­ve­nie. Klo­bás­ka bola vraj “prvo­tříd­ní, exklu­ziv­ní” a ja s tým musím súhla­siť, pivo, kofo­la a iné dob­ro­ty pev­ne verím, že chu­ti­li tiež. Pre­be­ra­lo sa všet­ko mož­né, dôle­ži­tá bola poho­do­vá nála­da. Ja som bohu­žiaľ musel veľ­mi sko­ro odísť, ale mám infor­má­cie, a na začiat­ku ma snáď moje oči a uši nekla­ma­li, že sa tam vys­trie­da­lo do tre­tej nad ránom mož­no 40 – 50 akva­po­zi­tív­nych ľudí. A, že bolo vese­lo, je hádam všet­kým jasné.

Odka­zy


Akva­ris­tic­ká jar 2009

25. – 26.4.2009 bola v Bra­ti­sla­ve výsta­va veno­va­ná rybám Juž­nej Ame­ri­ky s náz­vom Per­ly Ama­zó­nie. Počas pred­náš­ko­vé­ho popo­lud­nia roz­prá­val Josef Ešpan­dr a svo­jej “Ces­te do nezná­ma” – Juž­ná Ame­ri­ka a Mar­ké­ta Rejl­ko­vá na tému “Čier­ne vody Juž­nej Ame­ri­ky – na vlast­nej koži a v akvá­riu”.

Odka­zy


Akva­ris­tic­ká zima 2008

29.11. – 30.11.2008 uspo­ria­dal klub​.akva​.sk 2. roč­ník súťa­že miniak­vá­rií. Výsta­va to bola pek­ná, aj účasť naz­na­či­la, že táto myš­lien­ka má budúc­nosť. 31 “mini­čiek” súťa­ži­lo o pria­zeň poro­ty, aj divá­kov. Mne sa veľ­mi páči­li kom­po­zí­cie Kha­na. Utk­ve­lo mi v pamä­ti, že súťa­žil zo štyr­mi minič­ka­mi. Tri z nich sa mi páči­li, jed­no veľ­mi. Dve akvá­ria medzi minič­ka­mi boli ten­to­krát aj mor­ské. Hneď po vstu­pe do pries­to­ru DK Ruži­nov boli na sto­ja­noch krás­ne 200 lit­ro­vé akvá­riá, kto­ré repre­zen­to­va­li “Výsta­vu vod­ných rast­lín”. Musím uznať, že akvá­ria boli zaria­de­né pek­ne. Mys­lím, že to bol dob­rý ťah aj od orga­ni­zá­to­ra, Náv­štev­ní­ka upú­ta­li hneď na začiat­ku. V rám­ci “Akva­tr­hov” som postre­hol vyš­šiu účasť slo­ven­ských cho­va­te­ľov a firiem. Uví­ta­li sme medzi nami aj pána Chme­la­řa z Hrad­ca Krá­lo­vé, kto­rí “u nás” pre­dá­va­li ryby. Okrem iné­ho sa dali kúpiť na trhoch aj men­šie nové akvá­riá. Na pia­tich pane­loch boli vysta­ve­né foto­gra­fie. Zväč­ša boli na nich vod­né rast­li­ny a miniak­vá­ria. Deti si opäť vyma­ľo­vá­va­li, mys­lím teda, že bolo načim ten­to víkend prí­sť do Ruži­no­va na Akva­ris­tic­kú zimu.

Odka­zy


Akva­ris­tic­ká jeseň 2008

Klub​.akva​.sk uspo­ria­dal v dňoch 11. – 12.10.2008 Akva­ris­tic­kú jeseň. Tra­dič­ne v Dome kul­tú­ry v Ruži­no­ve v Bra­ti­sla­ve na Ruži­nov­skej 2008. Hlav­ný prog­ra­mom podu­ja­tia boli Maj­strov­stvá Euró­py Gup­py párov a Klu­bo­vá výsta­va divo­kých živo­ro­diek. Zve­da­vých na našu akciu bolo cca 700 náv­štev­ní­kov. Bola pre nás veľ­ká česť uspo­ria­dať ME Gup­py párov, sme pred­sa len ešte mla­dý klub a dosta­li sme dôve­ru uspo­ria­dať finá­lo­vé 4. kolo. Súťa­že gupiek majú veľ­kú tra­dí­ciu po celom sve­te, v rám­ci Euró­py sa koná kaž­dý rok zhru­ba sedem kôl v kate­gó­rii Gup­py triá. Tri sam­če­ko­via tvo­ria jed­nu kolek­ciu. My sme uspo­ria­da­li Gup­py páry, kde kolek­ciu tvo­rí sam­ček a samič­ka. Pre triá pla­tí, že z kona­ných výstav sa sčí­ta­jú naj­lep­šie šty­ri výsled­ky cho­va­te­ľa a pod­ľa toho sa určí cel­ko­vé pora­die. Tie­to výsta­vy musia byť dopre­du uzna­né ako kolá v rám­ci ME. Pre páry pred rokom 2008 pla­ti­lo, že sa nikdy neu­spo­ria­da­lo viac ako dve výsta­vy do roka. Dve výsta­vy je mini­mál­ny počet na to, aby sa vyhla­so­va­lo pora­die ME. Ten­to rok, 2008, bude mož­no pre­lo­mo­vý, pre­to­že sa poda­ri­lo usku­toč­niť šty­ri výsta­vy Gup­py páry. Pred našou finá­lo­vou výsta­vou v Bra­ti­sla­ve bolo prvé kolo v poľ­skej Bielsko-​Bialej, v Ban­skej Bys­tri­ci a v Ostra­ve. Hod­no­te­nie gupiek sa ria­di pod­ľa štan­dar­du IKGH, čo je medzi­ná­rod­ná orga­ni­zá­cia, kto­rá zastre­šu­je súťaž­né výsta­vy gupiek. Aj cel­ko­vú ofi­ciál­nu výsled­ko­vú lis­ti­nu musí zosta­viť IKGH. Okrem výstav gupiek v rám­ci ME sa koná kaž­dý rok aj nie­koľ­ko ďal­ších výstav, kto­ré sa neza­ra­tú­va­jú do cel­ko­vých výsledkov.

My sme mali tú česť, že sa našej výsta­vy osob­ne zúčast­ni­lo nie­koľ­ko súťa­žia­cich, kto­rí skon­či­li na pop­red­ných mies­tach v rám­ci celej súťa­že Gup­py párov za rok 2008. Kon­krét­ne sme medzi nami radi pri­ví­ta­li Bogus­la­wa Micin­ské­ho, Iva­na Krous­ké­ho, Jose­fa Fel­ta, Jaro­sla­va Bale­ju, Mila­na Vet­rá­ka, Mariá­na Stie­ran­ku, Jána Budaia, Vla­di­mí­ra Pro­ti­vu, Miro­sla­va Konôp­ku a Richar­da Toku­še­va. Teší nás, že všet­ci víťa­zi v jed­not­li­vých kate­gó­riach boli na našej výsta­ve osob­ne – páni Micin­ski, Pro­ti­va a Toku­šev. Čle­no­via náš­ho klu­bu nevyš­li napráz­dno. Ivan Vyslú­žil, kto­rý síce súťa­ži za SZCH skon­čil medzi veľ­kop­lut­vý­mi cel­ko­vo na 6. mies­te. Bra­ňo Bar­čin skon­čil tes­ne za ním. Bra­ňo sa umiest­nil aj medzi krát­kop­lut­vý­mi – na 6. mies­te. Milan Líbal skon­čil v tej­to kate­gó­rii jede­nás­ty. Bra­ňo sa umiest­nil aj v rám­ci mečí­ka­tých na 3. mies­te. Víťa­zom aj umiest­ne­ným gra­tu­lu­je­me a želá­me im veľa ďal­ších úspe­chov. Pev­ne verím, že sme sa uvied­li do európ­skej gup­kár­skej spo­loč­nos­ti dob­re. Vedú­cim výsta­vy bol Bra­ni­slav Bar­čin (KAS-​SK). Medzi­ná­rod­né­ho pozo­ro­va­te­ľa robil Miro­slav Konôp­ka (SZCH-​SK). Posu­dzo­va­li: Bogus­law Micin­ski (KPR-​PL), Marián Stie­ran­ka (SZCH-​SK), Jaro­slav Bale­ja (CKG-​CZ), Vla­di­mír Pro­ti­va (IRIS-​CZ) a na moju veľ­kú radosť aj ja – Peter Kac­lík (KAS-​SK). Kla­si­fi­ko­va­li sme 114 kolek­cií. Dve kolek­cie boli dis­kva­li­fi­ko­va­né, 8 kolek­cií uhy­nu­lo pri tran­s­por­te. Výsta­vy sa zúčast­ni­lo 34 cho­va­te­ľov z devia­tich klu­bov z Poľ­ska, Čes­ka, Talian­ska a Slo­ven­ska. Tra­ja účast­ní­ci boli bez klu­bo­vej prí­sluš­nos­ti. Akvá­ria s gup­ka­mi boli umiest­ne­né dob­re, páči­lo sa mi aj solíd­ne osvetlenie.

Výsled­ky 4. kola ME Gup­py páry 2008 – naj­lep­ší výsle­dok cho­va­te­ľa – Veľkoplutvé

Pora­dieMenoKlubŠtan­dardBody

1.

Bogus­law Micinski

PL/​KPR

2−3−1

155.33

2.

Vlas­ti­slav Šenkýř

CZ/​FREE

2−3−10÷1

152.00

3.

Vla­di­mír Sládek

CZ/​IRIS

2−1−10÷4

151.67

4.

Ivan Krous­ký

CZ/​AKV

2−6−1

149.67

5.

Gab­riel Štůla

CZ/​AKV

2−1−10÷4

149.33

6 – 8.

Ján Budai

SK/​SZCH

2−1−11

148.67

6 – 8.

Miros­law Kubajka

PL/​MOL

2−3−1

148.67

6 – 8.

Bra­ni­slav Barčin

SK/​KAS

2−3−1

148.67

9 – 10.

Anne-​Marie Štůlová

CZ/​AKV

2−1−10÷4

148.00

9 – 10.

Krzysz­tof Kujawa

PL/​MOL

2−3−1

148.00

Naj­lep­ší výsle­dok cho­va­te­ľa – Mečíkaté

Pora­dieMenoKlubŠtan­dardBody

1.

Vla­di­mír Sládek

CZ/​IRIS

6−3−11

149.67

2.

Milan Líbal

SK/​KAS

7−3−14

146.33

3.

Richard Toku­šev

SK/​SZCH

5−1−17

144.33

4.

Věra Kubi­no­vá

CZ/​CKG

5−1−17

144.00

5.

Cris­tian Salogni

IT/​AIG

5−3−17

139.67

6.

Bra­ni­slav Barčin

SK/​KAS

5−1−17

138.67

7.

Josef Felt

CZ/​IRIS

5−1−17

136.33

8.

Pavol Sed­lák

SK/​KAS

5−1−9

134.67

9.

Anton Domin

SK/​SZCH

6−1−17

131.00

Naj­lep­ší výsle­dok cho­va­te­ľa – Krátkoplutvé

Pora­dieMenoKlubŠtan­dardBody

1.

Vla­di­mír Protiva

CZ/​IRIS

11−1−11

148.00

2.

Milan Líbal

SK/​KAS

11−5−10÷6

147.67

3.

Vla­di­mír Sládek

CZ/​IRIS

9−3−11

145.00

4.

Miro­slav Konôpka

SK/​SZCH

11−3−1

144.67

5.

Peter Ben­čú­rik

SK/​KAS

11−1−10÷4

143.33

6.

Marián Stie­ran­ka

SK/​SZCH

9−3−1

143.00

7.

Janusz Ozi­omek

PL/​PTAT

11−3−4

142.00

8 – 9.

Mario Ber­toc­co

IT/​AIG

9−1−8÷11

137.33

8 – 9.

Bra­ni­slav Barčin

SK/​KAS

11−1−11

137.33

10.

Simo­ne Fumagalli

IT/​AIG

9−1−8÷11

134.67

Cel­ko­vé výsled­ky ME Gup­py páry 2008 (neofi­ciál­ne)

Naj­lep­ší výsle­dok cho­va­te­ľa – Veľkoplutvé

Pora­dieMenoKlubBody

1.

Bogus­law Micinski

PL/​KPR

621.33

2.

Ivan Krous­ký

CZ/​AKV

603.33

3.

Krzysz­tof Kujava

PL/​MOL

596.33

4.

Jozef Felt

CZ/​IRIS

590.33

5.

Miros­law Kubajka

PL/​MOL

588.00

6.

Ivan Vyslú­žil

SK/​SZCH

585.00

7.

Bra­ni­slav Barčin

SK/​KAS

581.33

8.

Jaro­slav Baleja

CZ/​CKG

579.66

9.

Milan Vet­rák

SK/​SZCH

577.00

10.

Krzysz­tof Murawski

PL/​MOL

574.33

Naj­lep­ší výsle­dok cho­va­te­ľa – Krátkokoplutvé

Pora­dieMenoKlubBody

1.

Vla­di­mír Protiva

CZ/​IRIS

585.33

2.

Janusz Ozi­omek

PL/​PTAT

584.33

3.

Vla­di­mír Sládek

IRIS/​CZ

574.33

4.

Miro­slav Konôpka

SK/​SZCH

567.66

5.

Marián Stie­ran­ka

SK/​SZCH

566.66

6.

Bra­ni­slav Barčin

SK/​KAS

565.33

7.

Die­go Montanari

IT/​AIG

425.33

8.

Anton Domin

SK/​SZCH

401.00

9.

Lukáš Jaku­bec

SK/​SZCH

286.66

10.

Ivan Bar­la

SK/​SZCH

280.66

Naj­lep­ší výsle­dok cho­va­te­ľa – Mečíkaté

Pora­dieMenoKlubBody

1.

Richard Toku­šev

SK/​SZCH

586.00

2.

Jozef Felt

CZ/​IRIS

553.00

3.

Bra­ni­slav Barčin

SK/​KAS

549.66

4.

Vla­di­mír Sládek

CZ/​IRIS

448.00

5.

Věra Kubi­no­vá

CZ/​CKG

288.66

6.

Cris­tian Salogni

IT/​AIG

277.34

7.

Janusz Ozi­omek

PL/​PTAT

276.66

8.

Ivan Bar­la

SK/​SZCH

262.66

9.

Anton Domin

SK/​SZCH

254.00

10.

Vác­lav Štafl

CZ/​AKV

150.66

Výsta­va divo­kých živorodiek

Dru­hou výsta­vou, kto­rú sme pri­pra­vi­li, bola klu­bo­vá výsta­va divo­kých živo­ro­diek. Ide z veľ­kej čas­ti o tzv. nefa­reb­né, komerč­ne, pre­dov­šet­kým u nás, nezau­jí­ma­vé dru­hy. Ich fareb­nosť a cha­rak­ter skôr oce­ní zanie­te­ný akva­ris­ta, fajnš­me­ker, prí­pad­ne uve­do­me­lý náv­štev­ník. Zau­jí­ma­vé je aj to, že mno­hé z tých­to dru­hov, už neži­jú ani v prí­ro­de. Dokon­ca nie­ke­dy neexis­tu­jú ani bio­to­py, v kto­rých sa pôvod­ne vysky­to­va­li, čiže čas­to nie je v prí­ro­de ani čo chrá­niť. Často­krát ide o ende­mic­ké dru­hy. Klub​.akva​.sk pre­zen­to­val na výsta­ve 41 dru­hov a foriem divo­kých živo­ro­diek. Z môj­ho pohľa­du šlo o chvá­ly­hod­nú a uni­kát­nu výsta­vu. Akvá­ria, v kto­rých boli tie­to nád­her­né ryby, boli zaria­de­né s dnom so živý­mi vod­ný­mi rast­li­na­mi, s fil­trá­ci­ou a boli účin­ne nasvie­te­né. Ich krá­su môže­te posú­diť pod­ľa foto­gra­fií. Divo­ké živo­rod­ky – prí­rod­né for­my živo­ro­diek, kto­ré sme vysta­vo­va­li, pochá­dza­li z Mexi­ka, Guate­ma­ly, Hon­du­ra­su, Kolum­bie, Tri­ni­da­du, Hai­ti, Jamaj­ky, Nika­ra­guy, Vene­zu­e­ly, Pana­my, Bra­zí­lie, Uru­gu­aju, Argen­tí­ny, Domi­ni­kán­skej repub­li­ky, Kuby, Thaj­ska, Malaj­zie, Indo­né­zie, Sula­we­si, Fili­pín, Flo­ri­dy a Georgie.

Dru­hy a for­my na výstave:

  • Allo­to­ca duge­sii (Bean, 1887)
  • Ame­ca splen­dens Mil­ler & Fitz­si­mons, 1971
  • Belo­ne­sox beli­za­nus Kner, 1860
  • Der­mo­ge­nys Mil­ler & Fitz­si­mons, 1971
  • Fle­xi­pen­nis vit­ta­tus Hubbs, 1926
  • Girar­di­nus fal­ca­tus Eigen­mann, 1903
  • G. metal­li­cus Mil­ler, 1960
  • Hemir­hamp­ho­don pogo­nog­nat­hus Ble­e­ker, 1853
  • Hete­ran­dria for­mo­sa Girard, 1859
  • Cha­pa­licht­hys pera­ti­cus Alva­rez, 1963
  • Ily­o­don whi­tei Meek, 1904
  • Limia nig­ro­fas­cia­ta Regan, 1913
  • L. mela­no­gas­ter Günt­her, 1866
  • L. peru­giae Ever­mann & Clarkm 1996
  • L. tri­dens Hil­gen­dorf, 1889
  • Mic­ro­po­eci­lia pic­ta “Red”
  • M. bifur­ca “El Salto”
  • M. bifur­ca Eigen­mann, 1909
  • Neohe­te­ran­dria ele­gans Henn, 1916
  • Nomor­hamp­hus lie­mi lie­mi Vogt, 1978
  • Poeci­lia win­gei Poeser, Kemp­kes & Isb­rüc­ker, 2005
  • P. cau­ca­na Ste­in­dach­ner, 1880
  • P. reti­cu­la­ta Peters, 1859
  • Phal­lo­ce­ros cau­di­ma­cu­la­tus Hen­sel, 1868
  • Poeci­li­op­sis pro­li­fi­ca Mil­ler, 1960
  • Pria­pel­la inter­me­dia Alva­rez & Car­ran­za, 1952
  • Pse­udo­xip­hop­ho­rus cf. jonesii
  • Xip­hop­ho­rus cou­chia­nus (Girard, 1859)
  • X. birch­man­ni Lech­ner & Rad­da, 1987
  • X. con­ti­nens Rau­chen­ber­ger, Kall­man & Mori­zot, 1990
  • X. hel­le­ri Hec­kel, 1848
  • X. malin­che Rau­chen­ber­ger, Kall­man & Mori­zot, 1990
  • X. mon­te­zu­mae Jor­dan & Sny­der, 1899
  • X. neza­hu­al­co­y­otl Rau­chen­ber­ger, Kall­man & Mori­zot, 1990
  • X. sig­num Rosen & Kall­man, 1969
  • X. sp. “Guate­ma­la”
  • Xeno­to­ca eise­ni Rut­ter, 1896

Súčas­ťou podu­ja­tia boli aj ten­to­krát Akva­tr­hy. Ponu­ka bola ten­to­krát lep­šia, prav­de­po­dob­ne naj­lep­šia dote­raz. Kúpiť sa dala akva­ris­tic­ká tech­ni­ka prí­slu­šen­stvo, sluš­ný počet dru­hov rýb, vod­né rast­li­ny, krmi­vá, lie­či­vá. Kto chcel napr. zaria­diť akvá­ri­um, vede­li sme ho odpo­ru­čiť. Rov­na­ko ak nie­kto potre­bo­val vyba­viť sta­rost­li­vosť o akvá­ri­um napr. vo svo­jej reštau­rá­cii. K dis­po­zí­cii pre náv­štev­ní­kov boli omá­ľo­van­ky, tie prav­da využi­li naj­mä deti. Náv­štev­ní­ci moh­li vyhrať aj dar­če­ky, kon­krét­ne akva­ris­tic­ký tovar od firiem ZOODOM, AKVAPRODUKT, FYTOSEL, AMAZON PET SHOP, SERA, JOZEF KOBLASA, EXOT HOBBY a AQUA-​PLECO. V sobo­tu poobe­de pre­beh­li pred­náš­ky. Najprv Marián Stie­ran­ka hovo­ril o fareb­nej varia­bi­li­te gupiek, neskôr Vla­di­mír Fáb­ry roz­prá­val o Fran­cúz­skej Guay­ane. V sobo­tu večer sme zor­ga­ni­zo­va­li spo­lo­čen­ské pose­de­nie pre pozva­ných hos­tí. Mys­lím si, že náv­štev­ní­ci aj my sami sme odchá­dza­li z Akva­ris­tic­kej jese­ne spo­koj­ní. Posu­nu­li sme sa opäť dopredu.


Akva­ris­tic­ké leto 2008 – Medzi­ná­rod­ná výsta­va bojov­níc a výsta­va cichlíd

Na posled­ný májo­vý víkend (31.5−1.6) sme si v klu​be​.akva​.sk naplá­no­va­li našu toh­to­roč­nú hlav­nú let­nú akciu. Táto akcia nám dala zabrať. Let­né horú­ča­vy k nám dora­zi­li a bohu­žiaľ dora­zi­li tro­chu aj našich poten­ciál­nych náv­štev­ní­kov, kto­rých priš­lo menej ako sme oča­ká­va­li. Zhru­ba 550 ľudí sa priš­lo pozrieť na to, čo sme pre nich pri­pra­vi­li. Medzi nimi bolo veľ­mi veľa hos­tí z Čiech, ako napr. Fran­ta Cse­fay z Brna, Roman Sla­boch z Pra­hy, Pavel Hem­žal z Otro­ko­víc, Zde­něk Doče­kal, Luboš Ghul, Zde­něk Havel, Luboš Hart­man so Žďá­ru nad Sáza­vou, Ladi­slav Kot­nau­er, Ladi­slav Dušek, Jozef Moc z Čes­kých Budějo­víc, Hon­za Bur­za­nov­ský, Radek Blaš­ko z Úval. Bolo vid­no, že sa u nás cíti­li dob­re, dokon­ca som mal dojem, že oni medzi sebou nestí­ha­li spo­lu komu­ni­ko­vať. Ove­ľa viac náv­štev­ní­kov ako ino­ke­dy na nás hovo­ri­lo nemec­ky, mies­ta­mi anglic­ky. Jeden stôl na bur­ze bol rakús­ky. Hlav­ným motí­vom akcie bola ten­to­krát medzi­ná­rod­ná výsta­va bojov­níc. Deň pred otvo­re­ním podu­ja­tia pre verej­nosť pre­beh­lo posu­dzo­va­nie 142 kolek­cií. Je to znač­ný počet, tak­že sa posu­dzo­va­lo celý deň až do veče­ra. Pod­ľa štan­dar­du ČLA. Posu­dzo­va­li naši pria­te­lia z Mar­ti­na – Boris Bur­ger (SZCH) a Ľudo­vít Fuj­ko (SZCH), k nim sa pri­dal Ján Pav­lo­vič (ČLA). Medzi­ná­rod­ným pozo­ro­va­te­ľom bol Milo­slav Pešek (KAS). Ryby pochá­dza­li z Poľ­ska, Rakús­ka, Čes­ka a Slo­ven­ska – 142 kolek­cií od 30 cho­va­te­ľov. Náš klub – KAS/​SK – zastu­po­va­li 4 cho­va­te­lia so 43 kolek­cia­mi, SZCH/​SK 1221, ČLA/​CZ 220, ČLA/​SK 29, PTAT/​PL 610, DISKUS/​AT 14, EHBBC/​AT 121 a 2 cho­va­te­lia zo Slo­ven­ska s 9 kolek­cia­mi nie sú v žiad­nom spol­ku. Cel­ko­vým víťa­zom sa stal Hris­to Ata­na­sov EHBBC/​AT s 87 bod­mi. Na dru­hom mies­te skon­čil Milo­slav Pešek KAS/​SK – 86 bodov, bron­zo­vý stu­pie­nok obsa­dil Milan Líbal KAS/​SK s 85 bodmi.

Víťa­zi pod­ľa výstav­ných tried:

  • HM – Half­mo­on – Hris­to Ata­na­sov EHBBC/​AT – 84.5
  • DT – Doub­le­tail – Hris­to Ata­na­sov EHBBC/​AT – 84
  • CT – Cro­wn­tail – Richard Toku­šev SZCH/​SK – 82
  • PK – Pla­kat – Hris­to Ata­na­sov EHBBC/​AT – 87
  • VT – Veil­tail – Milan Líbal KAS/​SK – 85
  • RT – Round­tail – Ivan Vyslú­žil SZCH/​SK – 82
  • CV – Kom­bi­no­va­né varie­ty – Mar­tin Džuj­ko FREE/​SK – 81.5
  • STF – Sin­gle­tail fema­le – Ján Pav­lo­vič ČLA/​SK – 82
  • DTF – Doub­le­tail – Hris­to Ata­na­sa­ov – EHBBC/​AT – 68

Bojov­ni­ce sa v nede­ľu na obed dra­ži­li. Sprie­vod­nou výsta­vou bola výsta­va cich­líd, kde sme ponúk­li náv­štev­ní­kom ame­ric­ké a afric­ké cich­li­dy. Kon­krét­ne tie­to dru­hy: Nan­na­ca­ra ano­ma­la, Nan­na­ca­ra tae­nia, Pte­rop­hyl­lum sca­la­rae, Cle­ith­ra­ca­ra maro­nii, Dic­ros­sus macu­la­tus, Heros seve­rus, Apis­to­gram­ma tri­fas­cia­ta, Apis­to­gram­ma hongs­loi, Apis­to­gram­ma vie­ji­ta, Labi­doc­hro­mis cae­ru­le­us, Mela­noc­hro­mis cyane­or­hab­dos, May­lan­dia est­he­rae Mar­ma­la­de Cat. Nádr­že s cich­li­da­mi boli cel­kom pek­ne zaria­de­né a nie­kto­ré ryby sa uká­za­li v krás­nych far­bách. Ukáž­ky rýb, nádr­ží náj­de­te medzi foto­gra­fia­mi. Pred­náš­ky pre­beh­li ako býva dob­rým zvy­kom v sobo­tu po 13-​ej. Prvú mal Vlad­ko Bydžov­ský o ame­ric­kých cich­li­dách a dru­hú mala Mar­ké­ta Rejl­ko­vá o Mexi­ku. Samoz­rej­mos­ťou bola bur­za, ten­to raz v men­šom roz­sa­hu. Na pane­loch boli umiest­ne­né foto­gra­fie, kto­ré dotvá­ra­li atmo­sfé­ru vysta­vo­va­ných rýb (bojov­níc a cich­líd) a pred­zna­čo­va­li, čo nás čaká – gup­ky na Akva­ris­tic­kej jese­ni. Okrem toho sa tam nachá­dza­lo asi 20 foto­gra­fií zo živo­ta náš­ho klu­bu, našich čle­nov, kto­rí bráz­dia výsta­vy, bur­zy, chov­ne a pod.

Odka­zy:


Akva­ris­tic­ká jar 2008

V dňoch 1.3 – 2.3.2008 uspo­ria­dal klub​.akva​.sk uspo­ria­dal Akva­ris­tic­kú jar v Bra­ti­sla­ve. Odha­du­jem, že na podu­ja­tie bolo zve­da­vých pri­bliž­ne 900 náv­štev­ní­kov. Boli sme veľ­mi radi, že pred otvo­re­ním, v sobo­tu 1. mar­ca, sme vide­li pred brá­na­mi veľa sto­ja­cich ľudí, a do 10:00 bolo tre­ba na vstup čakať v rade. Súčas­ťou akcie bola pred­náš­ka veno­va­ná úpra­ve foto­gra­fií, kto­rú odpre­zen­to­val v sobo­tu poobe­de Peter Kac­lík z klu​bu​.akva​.sk. Počas nej sa sna­žil pou­ká­zať na rôz­ne úska­lia foto­gra­fo­va­nia. Posols­tvom pred­náš­ky malo byť, že je výhod­né poznať mož­nos­ti a vedo­mos­ti z oblas­ti foto­gra­fie, svet­la, farieb apod. Akva­tr­hy boli ten­to­krát opäť bohat­šie a nie­len čo do kvan­ti­ty, ale aj kva­li­ty. Poda­ri­lo sa nám pri­lá­kať ďal­ších dvoch pre­daj­cov z Čiech, kto­rí výraz­ne obo­ha­ti­li ponu­ku. V cel­ko­vej ponu­ke pri­bud­li rôz­ne drob­né, ale aj veľ­ké tech­nic­ké pomôc­ky, kto­ré iste oce­nil kaž­dý skú­se­ný akva­ris­ta. Zlep­ši­la sa ponu­ka krmív, zvý­ši­la sa kon­ku­ren­cia výrob­kov. Aj ten, kto si chcel zado­vá­žiť vzác­nej­šie ryby, ale­bo rast­li­ny, si mohol prí­sť na svo­je. Nerá­tal som to množ­stvo rýb, ale halan­čí­ky napr. nie sú bež­ným artik­lom na obdob­ných akciách a ani v obcho­de. Po prvý­krát sa na našej akcii obja­vi­li vod­né rast­li­ny pes­to­va­né v skle­ní­koch, napr. veľ­mi pek­né Anu­bia­sy. Z nie­kto­rých rast­lín spo­me­niem Apo­no­ge­ton ulva­ce­us, A. lon­gip­lu­mu­lo­sus, Shi­ner­sia sp., Cri­num cala­mi­stra­tum, rôz­ne machy. Hlav­ným lákad­lom bola “Súťaž o najk­raj­šiu foto­gra­fiu” spo­je­ná s výsta­vou foto­gra­fií. Za jed­not­li­vé foto­gra­fie hla­so­va­li náv­štev­ní­ci Akva­ris­tic­kej jari. Z nich sme po skon­če­ní akcie vylo­so­va­li 12 výher­cov vec­ných cien. Foto­gra­fic­kej súťa­ži pred­chá­dza­lo hla­so­va­nie na inter­ne­to­vom fóre www​.akva​.sk. Do súťa­že sa pri­hlá­si­lo X ľudí so 158 foto­gra­fia­mi. Vypí­sa­li sme šty­ri kate­gó­rie: Svet rast­lín (21 foto­gra­fií), Život v akvá­riu (42), Malý kúsok prí­ro­dy u nás doma (19), Ty si ale krá­sa­vec (76). Cel­ko­vým víťa­zom sa stal Petr Jalo­vý za foto­gra­fiu “Akva”, so zis­kom 172 bodov. Kom­plet­né výsled­ky náj­de­te na . Hore uve­de­ným súťa­žia­cim veno­va­li vec­né ceny fir­my Akvas­hop, Akva­pro­duktAqua World. Počas kona­nia akcie mali mož­nosť náv­štev­ní­ci hla­so­vať za jed­not­li­vé foto­gra­fie. Náv­štev­ní­ci odo­vzda­li 158 lís­tkov. Aj náv­štev­ní­kom sa naj­viac páči­la foto­gra­fia Pet­ra Jalo­vé­ho “Akva”.

Výsled­ky súťa­že na www​.akva​.sk:

Svet rastlínŽivot v akváriu
1. Milu­jem bub­lin­ky – Vla­di­mír Beňo – 157 bodov1. Dětič­ky – Mar­ti­na Číž­ko­vá – 167 bodov
2. Kvet Cri­num thaia­num – Miro­slav Konôp­ka – 110 bodov2. Súboj – Rado­van Pon­de­lík – 153 bodov
3. Pitík – Vla­di­mír Beňo – 103 bodov3. Cari­di­na sp. “Chrys­tal red” – Ján Imro­vič – sam­ček a samič­ka s vajíč­ka­mi – 153 bodov

Malý kúsok prí­ro­dy u nás domaTy si ale krásavec
1. Akva – Petr Jalo­vý – 172 bodov

1. Cari­di­na cf. can­to­nen­sis crys­tal red – Jaro­slav Cha­lu­pek – 100 bodov

2. Oby­vák – Petr Jalo­vý – 165 bodov

2. Tet­ra čer­ve­ná – Nor­man Dur­ný – 91 bodov

3. Akvá­ri­um pano­ra­ma – Roman Hol­ba – 156 bodov3. Cari­di­na cf. can­to­nen­sis crys­tal red – Jaro­slav Cha­lu­pek – 91 bodov

Akva­ris­tic­ká zima 2007

8 – 9.12.2007 sa usku­toč­ni­la Akva­ris­tic­ká zima v Bra­ti­sla­ve. Jej hlav­nou čas­ťou bola výsta­va vod­ných rast­lín. Asi rok aj nie­čo pred­tým sa medzi nami ozý­va­li hla­sy, kto­ré reál­ne hovo­ri­li o tom, že spra­ví­me výsta­vu rast­lín. Nebo­lo to ľah­ké, stá­lo to kopec úsi­lia, ale poda­ri­lo sa. Rast­li­ny sme mali v šies­tich 200 lit­ro­vých nádr­žiach, v asi 10 zhru­ba 40 lit­ro­vých, a okrem nich sme mali ešte výsta­vu miniak­vá­rií, kto­rých bolo cca 18. Pre spres­ne­nie, mali objem 12 lit­rov. Akciu sme uspo­ria­da­li v DK Ruži­nov, v Bra­ti­sla­ve. Vysta­vi­li sme cca 80 dru­hov vod­ných rast­lín, na Akva­tr­hoch sa zúčast­ni­lo 27 pre­daj­cov, brá­na­mi pre­šlo 492 pla­tia­cich náv­štev­ní­kov. Okrem rast­lín sme pri­pra­vi­li na pane­loch foto­gra­fie pre­dov­šet­kým rast­lín a zo živo­ta náš­ho klu­bu. Foto­gra­fie sme dopl­ni­li o najk­raj­šie vyma­ľo­va­né bojov­ni­ce z Akva­ris­tic­kej jese­ne 2007. Súčas­ťou boli takis­to Akva­tr­hy, o kto­ré sa nám zvy­šu­je záu­jem zo stra­ny pre­daj­cov. Pre deti sme ten­to krát pri­pra­vi­li aj malú súťaž, kde výhrou bol ply­šák, ale­bo cuk­rí­ky. Okrem toho si moh­li opäť vyma­ľo­vá­vať. Musím kon­šta­to­vať, že ten­to krát sme mali akciu sties­ne­nú pre iný prog­ram kona­jú­ci v DK Ruži­nov, čo bolo pre našu akciu nega­tí­vom. Pre­to aj tak­mer nikto si nevši­mol pri­pra­ve­nú a bežia­cu video­p­ro­jek­ciu. V sobo­tu poobe­de pre­beh­lo vyhlá­se­nie víťa­zov súťa­že miniak­vá­rií a pred­náš­ky. V prvej pred­náš­ke sa Jož­ko Somo­gyi veno­val nomenk­la­tú­re Echi­no­do­rov. Dru­há pred­náš­ka bola o výži­ve rýb a mal ju Peter Kac­lík. Dru­há pred­náš­ka je nato­če­ná kame­rou a je dostup­ná čle­nom klu​bu​.akva​.sk.


Akva­ris­tic­ká jeseň 2007

Klub​.akva​.sk uspo­ria­dal v dňoch 6. – 7.10.2007 Akva­ris­tic­kú jeseň. Keď­že sme boli spo­koj­ní s mies­tom kona­nia našich pred­chá­dza­jú­cich akcií, tak sme aj “Akva­je­seň” pri­pra­vi­li v Dome kul­tú­ry v Ruži­no­ve v Bra­ti­sla­ve. Zazna­me­na­li sme cca 1000 náv­štev­ní­kov. Hlav­nou čas­ťou podu­ja­tia bola Medzi­ná­rod­ná výsta­va bojov­níc (Bet­ta splendens).Výstava bojov­níc nies­la jeden veľ­mi význam­ný znak – posu­dzo­va­nie pre­beh­lo prvý­krát pod­ľa nové­ho štan­dar­du ČLA [1]. Bojov­ni­ce boli tak pre­mi­é­ro­vo posu­dzo­va­né v našich kon­či­nách pod­ľa moder­nej­ších kri­té­rií. Posu­dzo­va­nie pre­beh­lo ešte počas neve­rej­nej čas­ti, v pia­tok 5.10.2007. Posu­dzo­val Tomáš Chu­da, Tomáš Jar­kov­ský a Miro­slav Konôp­ka. Pozo­ro­va­te­ľom bol Marián Stie­ran­ka. 97 vysta­ve­ných bojov­níc pochá­dza­lo zo šty­roch kra­jín – zo Slo­ven­ska, Čes­ka, Poľ­ska a Indo­né­zie. Zastú­pe­ných bolo 25 cho­va­te­ľov. Názor posu­dzo­va­te­ľov sme pozna­li, ale zau­jí­ma­lo nás, čo si mys­lia aj naši náv­štev­ní­ci. Na vstu­pen­ky totiž účast­ní­ci písa­li svo­je návrhy na najk­raj­šiu bojov­ni­cu pod­ľa ich názo­ru. Odo­vzda­ných bolo 288 hla­sov. Mož­no pove­dať, že najk­raj­šia bojov­ni­ca bola pre posu­dzo­va­te­ľov, aj pre náv­štev­ní­kov rov­na­ká. Zau­jí­ma­vá zho­da, však? Z odo­vzda­ných hla­sov môžem pove­dať, že verej­nos­ti sa páči­li naj­mä viac­fa­reb­né bojov­ni­ce. Ako je dob­rým zvy­kom, súčas­ťou akcie boli Akva­tr­hy, kde si náv­štev­ní­ci moh­li zakú­piť rast­li­ny, rybič­ky, tech­ni­ku, krmi­vá od 23-​och pre­daj­cov. Pote­šil nás záu­jem “zabe­ha­ných firiem”, aj účasť nových ľudí. Bude­me sa aj do budúc­nos­ti sna­žiť ponu­ku vytvo­riť tak, aby boli zastú­pe­ní aj cho­va­te­lia aj akva­ris­tic­ké fir­my. Samoz­rej­mos­ťou bol klu­bo­vý stá­nok, v kto­rom to žilo snáď naj­viac, pre­dov­šet­kým množ­stvom rýb, rast­lín, kre­viet. Dostup­né boli samoz­rej­me aj živé krmi­vá, rôz­ne cho­va­teľ­ské zlep­šo­vá­ky ako vlast­no­ruč­ne zho­to­ve­né pôrod­níč­ky, ale tre­bárs aj jel­šo­vé šiš­ky. Nie­kto­ré zau­jí­ma­vé dru­hy dostup­né na akvatrhoch:

  • Aga­my­xis pec­ti­ni­forms, Bet­ta splen­dens, Ancis­trus sp., Bar­bus titteya
  • Cari­di­na cf. babaul­ti gre­en, Cari­di­na gra­ci­li­ros­tris, Cari­no­tet­ra­odon tra­van­co­ri­cus, Coli­sa lalia
  • Danio dan­gi­la, Danio kyat­hit, Dario dario, Eret­his­tes jer­do­ni, Helos­to­ma temmincki
  • Cha­na ble­he­ri, Cha­na dadi­bur­jo­ri, Cha­na orientalis,Labidochromis caeruleus
  • Mac­rob­ra­chium cf. scab­ri­cu­lus cha­me­le­on, Mac­rob­ra­chium pegu­en­sis, Mac­rob­ra­chium red banded
  • Mac­rob­ra­chium red claw, Mac­rob­ra­chium scab­ri­cu­lus, Neoca­ri­di­na cf. zhang­jia­jien­sis var. ‘Whi­te’
  • Mac­ro­po­dus cupa­nus, May­lan­dia est­he­rae, Pse­udosp­hro­me­nus cupa­nus, Poeci­lia reticulata
  • Pte­rop­hyl­lum sca­la­rae, Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, Xip­hop­ho­rus variatus

Náš klub chcel k výsta­ve bojov­níc pri­dať neja­ký bonus a roz­ho­dol sa pre men­šiu výsta­vu laby­rin­tiek a sli­má­kov zo zásob jed­not­li­vých čle­nov klu­bu. Verím, že aj táto výstav­ka obo­ha­ti­la náš program.

Vysta­ve­né boli tie­to laby­rint­ky:

  • Bet­ta sp. maha­chai, Bet­ta pug­nax, Coli­sa lalia, Helos­to­ma tem­minc­ki, Mac­ro­po­dus opercularis
  • Pse­udosph­ro­ne­mus dayi, Pse­udosph­ro­ne­mus dayi sp. bur­ma, Tri­cho­gas­ter trichopterus
  • Tri­cho­gas­ter tri­chop­te­rus gold, Tri­chop­sis schal­le­ri, Tri­chop­sis vittata

Sli­má­ky:

  • Clit­hon sp., Dre­is­se­na poly­morp­ha, Gyrau­lus sp., Mela­no­ides gra­ni­fe­ra, Mela­no­ides tuberculata
  • Neri­ti­na nata­len­sis, Phy­sa sp, Pisi­dium sp., Pla­nor­bel­la sp., Poma­cea bridgesii, 
  • Poma­cea brid­ge­sii mod­rá for­ma, Poma­cea cf. line­a­ta, Radix pereg­ra, Spha­e­rium rivicola

Dopl­n­kom podu­ja­tia bol det­ský kútik, v kto­rom si deti kres­li­li pod­ľa vlast­nej fan­tá­zie svo­je bojov­ni­ce. Iste via­ce­rým rodi­čom padol vhod ten­to pries­tor a deťom sa pri­tom páči­lo. Samoz­rej­me nie­kto­rí dospe­lí sa takis­to výtvar­ne rea­li­zo­va­li. Najk­raj­šie z tých­to bojov­níc budú vysta­ve­né na Akva­ris­tic­kej zime 8. – 9.12.2007. 6.10 – t.j. v sobo­tu, od 13:00 pre­bie­ha­li dve pred­náš­ky. Prvú pred­náš­ku mal Marián Stie­ran­ka, kto­rý nám poroz­prá­val o štan­dar­doch gupiek – Poeci­lia reti­cu­la­ta. Dru­há pred­náš­ka Ros­ti­sla­va Pan­tůč­ka a Tomá­ša Chu­du bola veno­va­ná bojov­ni­ciam, kon­krét­ne nové­mu štan­dar­du bojov­níc, kto­rý vypra­co­va­la ČLA. Ten­to nový štan­dard opro­ti sta­rej dodnes pou­ží­va­nej meto­di­ke “obja­vil” nové for­my ako napr. cro­wn­tail. Tie­to for­my nebo­li dote­raz hod­no­te­né správ­ne, pre­to­že také­to for­my štan­dard nepoz­nal. Verím, že nový štan­dard a pre­dov­šet­kým nové for­my, kto­ré sú mimo­cho­dom vša­de medzi cho­va­teľ­mi roz­ší­re­né, dosta­nú mož­nosť sa napl­no pre­sa­diť a potom sa môže­me tešiť aj na väč­šie množ­stvo bojov­níc na výsta­vách. V nede­ľu 7.10 od 12:00 bolo na plá­ne vyhla­so­va­nie víťa­zov a draž­ba bojov­níc. Vedú­ci výsta­vy – Bra­ni­slav Bar­čin vyhlá­sil víťa­zov jed­not­li­vých tried a cel­ko­vé­ho víťa­za. Trie­du Half­mo­on vyhra­la Len­ka Vrá­no­vá, Doubletail- Her­ma­nus J. Hary­an­to, Cro­wn­tail – Her­ma­nus J. Hary­an­to, Pla­kat – Her­ma­nus J. Hary­an­to, Veil­te­il – Krysz­tof Syno­ws­ki, Kom­bi­no­va­né varie­ty – Tomáš Jar­kov­ský, Sin­gle­tail fema­le – Tomáš Chu­da a Doub­le­tail fema­le – Her­ma­nus J. Hary­an­to. Cel­ko­vým víťa­zom sa stal Her­ma­nus J. Hary­an­to. Za zmien­ku sto­jí, že naj­vyš­šie umiest­ne­ným slo­ven­ským cho­va­te­ľov sa stal Tomáš Jar­kov­ský, obsa­dil 7. mies­to v cel­ko­vom hod­no­te­ní. Naj­vyš­šie umiest­ne­ným naším čle­nom klu­bu sa stal Milo­slav Pešek, kto­rý sa umiest­nil na 10. mies­te. Výsled­ko­vú lis­ti­nu môže­te nájsť na klu­bo­vých strán­kachDraž­ba pre­bie­ha­la pod­ľa jed­not­li­vých tried a to pre ryby, kto­ré jed­not­li­ví cho­va­te­lia ozna­či­li, že môžu ísť do draž­by. Zača­lo sa dra­žiť pod­ľa umiest­ne­nia od tých hor­ších ku naj­lep­ším. O nie­kto­ré bojov­ni­ce záu­jem­co­via pre­ja­vi­li veľ­ký záu­jem. Naj­tuh­ší boj bol o samič­ku víťaz­né­ho sam­ca – čís­lo nádr­že 74, kto­rá bola vydra­že­ná za 2050 Sk. Draž­ba trva­la asi 20 – 30 minút. Našu akciu pod­po­ri­li: shop​.akva​.sk, Bio­top, ČLA – Čes­ká laby­rint­ká­řs­ká aso­cia­ce, splen​dens​po​wer​.cz, Eve­rest Foto, Ste­in, akvas​hop​.sk, SERA, EXOT HOBBY. Ďaku­je­me naj­mä fir­mám SERA, akvas​hop​.sk, shop​.akva​.sk a EXOT HOBBY za vec­né ceny pre súťa­žia­cich a návštevníkov.

Lite­ra­tú­ra

[1] Stan­dard Čes­ké laby­rint­ká­řs­ké asociace -

Odka­zy


Akva­ris­tic­ké leto 2007

Dob­re si pamä­tám, keď sme si minu­lý rok v našom klu­be plá­no­va­li akcie. Na leto 2. – 3.júna 2007 si klub​.akva​.sk naplá­no­val výsta­vu rýb, vôbec prvú pod svo­jou tak­tov­kou. Mal som pred ňou veľ­ký rešpekt a mys­lím, že aj iným čle­nom náš­ho klu­bu bolo jas­né, že to nebu­de jed­no­du­ché. Hlav­ným motí­vom Akva­ris­tic­ké­ho leta bola výsta­va rýb čle­nov náš­ho klu­bu. Pri­pra­vi­li sme 28 nádr­ží, kto­ré kaž­dý vysta­vo­va­teľ zaria­dil pod­ľa svoj­ho. Vyskyt­lo sa v nich asi 40 dru­hov rýb a kre­viet. Boli to napr. Tri­go­nos­tig­ma hen­ge­li, Para­che­i­ro­don simu­lans, Nan­nos­to­mus equ­es, Pse­udo­mu­gil ger­tru­dae, Cari­no­tet­ra­odon tra­van­co­ri­cus, Celes­ticht­hys mar­ga­ri­ta­tus, Bora­ras uropht­hal­mo­ides, Mic­ro­po­eci­lia bifur­ca, Poeci­lia win­gei, Pana­qu­olus mac­cus. Nechý­ba­li samoz­rej­me gup­ky. Veľ­kou zme­nou pre nás a asi aj pre náv­štev­ní­kov bolo, že akcia trva­la dva dni. Veľ­mi sme boli zve­da­ví, ako ten­to fakt bude pri­ja­tý verej­nos­ťou. Ťaž­ko súdiť, ale prav­de­po­dob­ne si náš náv­štev­ník bude zvy­kať na to, že naše akcie budú pod­ľa mož­nos­tí trvať viac ako jeden deň. Sme veľ­mi radi, že nám fir­ma CULTUS Ruži­nov, v pries­to­roch Domu kul­tú­ry Ruži­nov, umož­ni­la uspo­ria­dať našu akciu. Zapo­ži­ča­ním osvet­le­nia nám pomoh­la fir­ma Pla­ček a ZOODOM Slo­va­kia, za čo im pat­rí vďa­ka. Fir­ma Ste­in dopo­moh­la ku klu­bo­vej výsta­ve rýb. Za víkend podu­ja­tie nav­ští­vi­lo 460 pla­tia­cich návštevníkov. 

Po oba dni sa zača­li akva­tr­hy – bur­za rýb, vod­ných rast­lín, tech­ni­ky, prí­slu­šen­stva – od 9:00. Trva­li do 17:00 v sobo­tu a do 16:00. Na náv­štev­ní­kov čaka­lo 26 pre­daj­cov. Ten­to krát k nám priš­li aj kole­go­via z Čiech, kon­krét­ne nás pote­ši­la svo­jou účas­ťou fir­ma EXOT HOBBY, v zastú­pe­ní man­že­lov Suchán­kov­cov. Ich ponu­ka sa nies­la pre­dov­šet­kým v zna­me­ní krmi­va SAK. Veľ­mi som oce­nil a nále­ži­te sme via­ce­rí využi­li ponu­ku tran­s­port­ných sáči­kov na ryby a rast­li­ny. Okrem nich priš­li so svo­jou ponu­kou ešte Ostra­vá­ci. V ich ponu­ke bola aj tele­sko­pic­ká sieť na plank­tón a mra­ze­né krmi­vo. Našim čes­kým pre­daj­com sme spo­lu s Jen­dom Dvo­řá­kom pomoh­li vyba­viť uby­to­va­nie v Bra­ti­sla­ve. Akvas​hop​.sk ten­to­krát na našej akcii nechý­bal, tvo­ril zohra­nú dvo­j­icu s shop​.akva​.sk. Samoz­rej­mos­ťou bola účasť dvo­j­ice Iva­na Vyslú­ži­la a Pet­ra Kac­lí­ka. Iva­no­vi kup­ci oce­ni­li tra­dič­ne jeho parád­ne rast­li­ny, meno­vi­te napr. Apo­no­ge­ton ulva­ce­us, A. boivi­nia­nus. Ten­to­krát sa akcie zúčast­nil, aj keď nie pria­mo, aj náš ďal­ší člen a kama­rát, Imro Ful­jer. Prí­tom­ný po prvý­krát bol Richard Toku­šev so svo­jím Akva­pro­duk­tom. Pavol Roháč sa zaskvel tým, že pria­mo na mies­te v pia­tok pred akci­ou kom­plet­ne zaria­dil akvá­ri­um, kto­ré aj na Akva­ris­tic­kom lete (Akva­le­te) pre­dal. Anu­bia­sy, kto­ré boli v tom­to akvá­riu, by moh­li byť ozdo­bou nejed­né­ho akvá­ria, prí­pad­ne palu­dá­ria. Zastú­pe­nie na akva­le­te mala aj fir­ma SERA v podo­be Jan­ka Kol­ca a ZOODOM Slo­va­kia. Pote­ši­la nás účasť skú­se­ných cho­va­te­ľov Pet­ra Ben­čú­ri­ka, Duša­na Andri­sa, Danie­la Holé­ho, Ľubo­ša Trun­kval­te­ra, ale samoz­rej­me aj všet­kých ostat­ných. Súčas­ťou Akva­le­ta bol aj klu­bo­vý stá­nok, kde sa okrem živé­ho tova­ru nachá­dza­li aj mate­riá­ly klu­bu, napr. letá­či­ky o našich budú­cich akciách. Za stol­mi stá­li čle­no­via klu­bu, kto­rí ochot­ne odpo­ve­da­li na otáz­ky náv­štev­ní­kov. Za víkend pri­bud­lo zopár pri­hlá­šok do klu­bu. Naj­väč­šou pýchou však bolo päť zvia­za­ných čísel náš­ho časo­pi­su Akvá­ri­um, kto­ré­ho šies­te čís­lo prá­ve číta­te. Časo­pi­sy bolo mož­né pre­zrieť, pre­lis­to­vať. V rám­ci pries­to­ru akva­le­ta si moh­li náv­štev­ní­ci podu­ja­tia pozrieť foto­gra­fie zo živo­ta náš­ho klu­bu. Na foto­gra­fiách boli zábe­ry z našich akcií, z pose­de­nia pri gulá­ši, nami zor­ga­ni­zo­va­ných pred­ná­šok a aj z pred­chá­dza­jú­cej väč­šej akcie – Akva­ris­tic­kej jari. Ku vysta­vo­va­ným rybám sa moh­li náv­štev­ní­ci vyjad­riť for­mou hla­so­va­nia o najk­raj­šiu rybu, čo aj nie­kto­rí využi­li. Viem, že vyhra­li bojov­ni­ce z cho­vu Mila Peše­ka, čo je vzhľa­dom na nasle­du­jú­cu našu akciu, na kto­rej bude medzi­ná­rod­ná výsta­va prá­ve tých­to rýb, dob­ré zna­me­nie. Pre deti boli pri vcho­de pri­pra­ve­né čier­no­bie­le kres­by rýb, kto­ré si moh­li samé vyma­ľo­vať. Okrem toho sa moh­li náv­štev­ní­ci vyjad­riť k otáz­ke odkiaľ sa dozve­de­li o našej akcii. Ten­to krát sa nám pod­ľa môj­ho názo­ru poda­ri­lo uro­biť naj­lep­šiu pro­pa­gá­ciu, pre­to sme chce­li vedieť efek­ti­vi­tu. V sobo­tu v poobed­ňaj­ších hodi­nách pre­beh­li dve pred­náš­ky. Rúš­kom tajom­na zastre­tá pred­náš­ka nazva­ná “Víta­ní a neví­ta­ní” Roma­na Sla­bo­cha sa veno­va­la ulit­ní­kom. Pred­sta­vil v nej rôz­ne dru­hy tých­to zväč­ša men­ších tvo­rov, mno­hé z nich aj v ich domo­vi­ne. Ľuboš Trun­kval­ter vo svo­jej pred­náš­ke hovo­ril o rôz­nych feno­mé­noch výži­vy rýb. Veno­val sa pre­dov­šet­kým potrav­nej špe­cia­li­zá­cii cichlíd.

Pre nás, čle­nov klu­bu bola táto akcia veľ­kou skúš­kou, kto­rá dopad­la dob­re. Sme radi, že si nachá­dza­me ces­tu ku akva­ris­tom a verí­me, že bude­me v nasto­le­nom tren­de pokra­čo­vať. Opäť nás poc­ti­li svo­jou náv­šte­vou akva­ris­ti z Pop­ra­du, zo Žili­ny, z Ban­skej Bys­tri­ce (dva­ja z nich dokon­ca pre­dá­va­li na bur­ze). Ces­tu k nám pod­stú­pi­li aj kole­go­via z Ostra­vy, Pra­hy, ale aj z juho­zá­pad­ných Čiech. Zaví­ta­la k nám napr. zná­ma cat­fish. Dúfam, že sme vás nes­kla­ma­li, na jeseň pre vás pri­pra­vu­je­me medzi­ná­rod­nú výsta­vu bojov­níc, tak dúfam, že nás opäť nav­ští­vi­te. Urči­te budú na vás čakať zau­jí­ma­vé pred­náš­ky. V prí­pa­de, ak by ste nám chce­li neja­ko pomôcť, nevá­haj­te a kon­tak­tuj­te nás


Akva­ris­tic­ká jar 2007

Je sobo­ta večer, 24. feb­ru­ár 2007 a ja mám dob­rý pocit z vyko­na­nej prá­ce. Naše prvé väč­šie podu­ja­tie sa vyda­ri­lo. Asi pocho­pí­te, že sme boli plní oča­ká­va­nia a mno­hých otáz­ni­kov. Dnes si mys­lím, že klub​.akva​.sk začal defi­ni­tív­ne pre­pi­so­vať deji­ny akva­ris­tic­ké hnu­tia u nás. Kedy­si minu­lý rok sme sa na stret­nu­tí rady klu​bu​.akva​.sk dohod­li na šty­roch väč­ších akciách za rok. Prvé sme pri­pra­vi­li na posled­nú feb­ru­áro­vú sobo­tu a nazva­li sme ho Akva­ris­tic­ká jar v Bra­ti­sla­ve. Sme veľ­mi radi, že sme našli pries­tor aj ochot­ných ľudí v Dome kul­tú­ry Ruži­nov v Bra­ti­sla­ve, kde sa podu­ja­tie kona­lo. Milo nás prek­va­pi­lo, že Dom kul­tú­ry dal na svo­je nákla­dy vyro­biť veľ­kú tabu­ľu na vchod, kto­rá pro­pa­go­va­la Akva­ris­tic­kú jar. Akciu sme sa sna­ži­li aj my spro­pa­go­vať čo naj­lep­šie. Dúfam, že sme oslo­vi­li svo­jou vyko­na­nou prá­cou poten­ciál­nych záu­jem­cov o pod­po­ru našich akcií, náš­ho klu­bu a akva­ris­ti­ky vôbec. Prog­ram Akva­ris­tic­kej jari bol nasle­dov­ný. Doobe­da sa kona­li akva­tr­hy – bur­za rýb, rast­lín, kre­viet, krmív a iné­ho akva­ris­tic­ké­ho tova­ru. Od rána pre­bie­ha­la výsta­va akva­ris­tic­kých foto­gra­fií a poobe­de pre­bie­ha­li pred­náš­ky. Na Akva­ris­tic­kú jar priš­lo 370 pla­tia­cich náv­štev­ní­kov. Keď­že deti a dôchod­co­via mali vstup zdar­ma, odha­du­jem cel­ko­vú náv­štev­nosť zhru­ba na 450 ľudí. Medzi náv­štev­ník­mi doobed­ňaj­šej aj poobed­ňaj­šej čas­ti som zare­gis­tro­val veľa zná­mych akva­ris­tov a videl som na ich tvá­rach spokojnosť. 

Sym­bo­lom náš­ho podu­ja­tia bola výsta­va foto­gra­fií. Skla­da­la sa z dvoch čas­tí: súťaž­nej a nesú­ťaž­nej. Začiat­kom janu­ára 2007 klub​.akva​.sk v spo­lu­prá­ci s inter­ne­to­vým fórom www​.akva​.sk vyhlá­sil súťaž pre dve kate­gó­rie: cel­ko­vý pohľad na akvá­ri­um a ostat­né foto­gra­fie. Väč­ši­na foto­gra­fií pocho­pi­teľ­ne zachy­tá­va­la život rýb. Do súťa­že priš­lo 180 foto­gra­fií (kaž­dý mohol poslať maxi­mál­ne 10), z kto­rých sa vybra­li tie lep­šie a tie sme vysta­vi­li v papie­ro­vej for­me. Náv­štev­ní­ci mali mož­nosť hla­so­vať o najk­raj­šiu foto­gra­fiu. Výsled­ky hla­so­va­nia boli vyhlá­se­né pred začiat­kom pred­náš­ko­vej čas­ti. Oce­ne­ní a vylo­so­va­ní náv­štev­ní­ci dosta­li hod­not­né ceny, kto­ré veno­va­la fir­ma SERA a ZOODOM. Okrem toho boli súčas­ťou foto­gra­fic­kej výsta­vy sním­ky troch auto­rov: Pet­ra Sza­la­ya (sali­ka), kto­rý sto­jí za strán­kou www​.akva​.sk, Jir­ka Plíš­ti­la www​.aqu​atab​.net a pro­fe­si­onál­ne­ho foto­gra­fa, kto­rý nám pri­pra­vil dru­hú pred­náš­ku, Iva­na Čani­guwww​.ivan​ca​ni​ga​.sk. Všet­kým trom bola veno­va­ná samos­tat­ná plo­cha. Kaž­dý náv­štev­ník si mohol porov­nať tvor­bu troch auto­rov s tvor­bou súťa­žia­cich. Obe čas­ti výsta­vy ponú­ka­li mož­nosť vidieť pek­né foto­gra­fie na kva­lit­nom mate­riá­li. Pri­pra­viť výsta­vu foto­gra­fií nebo­lo jed­no­du­ché, vyža­do­va­lo to pre­dov­šet­kým sna­hu, čas a úsi­lie zain­te­re­so­va­ných. Na podu­ja­tí bolo na pane­loch umiest­ne­ných asi 120 zábe­rov. Na foto­gra­fiách v nasle­du­jú­cich stra­nách je vid­no aj zlo­mok toho, čo zna­me­na­lo pri­pra­viť Akva­ris­tic­kú jar. 

Od 9:00 do 12:00 pre­bie­ha­la akva­ris­tic­ká bur­za. Zúčast­ni­li sa jej mno­hí skú­se­ní akva­ris­ti, napr. Milan Líbal, Dušan Andris, Luboš Trun­kval­ter, Daniel Holý, Peter Ben­čú­rik. Na bur­ze sme mali prí­tom­né aj dve fir­my, kto­ré zastu­po­va­li fir­mu SERA a ZOODOM. Cel­ko­vo bolo na akva­tr­hoch obsa­de­ných 17 sto­lov. Ľudia, kto­rí si pri­chá­dza­li nie­čo kúpiť, prí­pad­ne len nie­čo pozrieť, opý­tať sa, stret­núť sa s pria­te­ľom, roz­dá­va­li okrem peňa­zí aj úsme­vy a svo­je skú­se­nos­ti. Via­ce­rí z nich sa spo­koj­ní pri­sta­vi­li na kus reči, mno­hí z nich boli spo­koj­ní aj vďa­ka dob­rých skú­se­nos­tiam z minu­lých búrz, a to urči­te kaž­dé­ho pre­daj­cu pote­ší. V ponu­ke boli kva­lit­né a zau­jí­ma­vé ryby, vod­né rast­li­ny a iný akva­ris­tic­ký tovar. Mňa osob­ne veľ­mi teší zvý­še­ný záu­jem o živé krmi­vo, kto­rý som pocí­til pri svo­jom sto­le. Súčas­ťou akva­tr­hov bol aj klu­bo­vý stá­nok. Na troch sto­loch boli akvá­ria, v kto­rých boli pre­byt­ky rast­lín a rýb od nás, čle­nov klu­bu. Zisk z pre­da­ja bol z veľ­kej čas­ti odo­vzda­ný do klu­bo­vej poklad­ni­ce. Všet­kým, kto­rí pris­pe­li ďaku­je­me. Okrem toho boli súčas­ťou stán­ku klu­bo­vé mate­riá­ly, napr.: pri­hláš­ky do klu­bu, letá­či­ky na Akva­ris­tic­ké leto, všet­ky dosiaľ vyda­né čís­la časo­pi­su Akvá­ri­um v papie­ro­vej forme. 

V prie­be­hu obe­da pre­bie­ha­la neve­rej­ná časť, kedy uspo­ria­da­te­lia sči­to­va­li hla­sy pre jed­not­li­vé foto­gra­fie, spra­tú­va­li sto­ly, akvá­ria, prieč­ky, utie­ra­li vodu, jed­no­du­cho pries­tor akva­tr­hov dáva­li do poriad­ku. Kaž­dá ruka bola dob­rá a ochot­ných rúk bolo chva­la­bo­hu dosť. Po obed­nej pre­stáv­ke nasle­do­va­lo pred­náš­ko­vé popo­lud­nie. Miest­nosť, v kto­rej pre­bie­ha­li pred­náš­ky, bola po ran­nej príp­ra­ve opäť krát­ko pre­skú­ša­ná a moh­li sme netr­pez­li­vo čaka­jú­cich náv­štev­ní­kov pozvať dnu. Pred­náš­ky pre­bie­ha­li vo veľ­mi pek­nej sále, datap­ro­jek­tor, note­bo­ok, kame­ra boli v plnej poho­to­vos­ti. Prvý pred­ná­šal Jozef Máj­sky s témou „Za ryba­mi v Latin­skej Ame­ri­ke“. Jozef Máj­sky roz­prá­val o svo­jich ces­tách po Vene­zu­e­le, Kos­ta­ri­ke, Bra­zí­lii a Argen­tí­ne. Nie­kto­ré z nich absol­vo­val s Roma­nom Sla­bo­chom, Miro­sla­vom Rus­kom, kto­rých mož­no pozná­te, mož­no aj ich pred­náš­ky o tých istých ces­tách. Ja pat­rím medzi nich a môžem pove­dať, že pohľad Joze­fa Máj­ske­ho je zau­jí­ma­vý a oso­bi­tý. Zau­jal ma aj jeden detail. Jozef Máj­sky krát­ko spo­me­nul Bec­ka Ondre­jo­vi­ča, kto­rý je zná­mym horo­lez­com a ces­to­va­te­ľom. Dru­hým pred­ná­ša­jú­cim bol Ivan Čani­ga, pro­fe­si­onál­ny foto­graf, jeden z foto­gra­fov vo foto­ro­čen­ke FOTO SK 2006 [1], kto­rá pred­sta­vu­je 13 význam­ných slo­ven­ských foto­gra­fov. Cie­ľom pred­náš­ky bolo uká­zať, ako čo naj­lep­šie foto­gra­fo­vať ryby. Tre­ba pove­dať, že napriek tomu, že Ivan je foto­graf, tak nie je to tak dáv­no, čo mal doma akvá­ri­um. Dlhé roky bol akva­ris­tom. My samoz­rej­me dúfa­me, že sa ním sta­ne opäť, čo aj sám naz­na­čil. Ryby sú také krás­ne :-)). Ivan nám na jed­not­li­vých zlých foto­gra­fiách uká­zal celú šká­lu chýb, kto­rých sa čas­to dopúš­ťa­me. Postup­ne sa pre­pra­co­vá­val ku vyda­re­nej­ším sním­kam, kto­rých zrod popi­so­val. Až sme sa dopra­co­va­li ku foto­gra­fiám, s kto­rý­mi bol Ivan spo­koj­ný. Dozve­de­li sme, ako je veľ­mi dôle­ži­té veno­vať sa príp­ra­ve na dob­rý záber. V prvom rade je nut­né si doko­na­le očis­tiť akvá­ri­um. Vysvet­lil nám ako sa dá zabrá­niť odra­zom svet­la pomo­cou rôz­nych pomô­cok. Naz­na­čil, že foto­graf nemá svet­la nikdy dosta­tok a pove­dal nám, ako ho zabez­pe­čiť. Pred­náš­ka mies­ta­mi pre­chá­dza­la do dis­ku­sie s poslu­cháč­mi. Mys­lím si, že pred­náš­ka pri­nies­la všet­kým uži­toč­né infor­má­cie, kto­ré využi­je­me pri našom fotografovaní.

Po pred­náš­ke sa skon­či­la Akva­ris­tic­ká jar a nám orga­ni­zá­to­rom odľah­lo. Verím tomu, že kaž­dý z nás cítil spo­koj­nosť s vyda­re­nou akci­ou. Nás, čle­nov klu­bu čaka­la ešte výroč­ná člen­ská schô­dza, odle­pe­nie foto­gra­fií, upra­ta­nie a potom sme sa defi­ni­tív­ne odo­bra­li domov. Mož­no mno­hí z nás mys­le­li už vte­dy na našu nasle­du­jú­cu akciu, kto­rú chys­tá­me 2.6.2007. Pev­ne verím, že naša prvá výsta­va rýb v lete bude tiež úspeš­ná. Akva­ris­ti­ke zdar!

Lite­ra­tú­ra a odkazy

[1] http://​www​.itne​ws​.sk/

Use Facebook to Comment on this Post

2002, 2003, 2004, 2005, 2007, 2008, Akvaristické burzy, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

Akvaristické výstavy v Hradci Královom

Hits: 11331

Use Facebook to Comment on this Post