2004, 2007, Časová línia, Príroda, Ryby, Sumčeky, Živočíchy

Ancistrus cf. cirrhosus – najbežnejší prísavník

Hits: 52932

Veľ­mi zná­my druh, čas­to ho pozna­jú aj deti, a čas­to sa aj deťom kupu­je. Čas­to poču­jem v akva­ris­tic­kom obcho­de odpo­rú­ča­nia pre­dá­va­jú­cich ako je to dob­ré mať prí­sav­ní­ka. Vraj im bude čis­tiť sklo. Dá sa pove­dať, že je to nezmy­sel. V nor­mál­ne zaria­de­nom akvá­riu prí­sav­ník zablú­di aj na sklo, ale urči­te ho nebu­de čis­tiť tak, aby tomu, kto nádrž čis­tí dovo­lil nez­ba­vo­vať ste­ny akvá­ria od rias a iných nečis­tôt. To by musel mať cho­va­teľ ďale­ko viac prí­sav­ní­kov, prí­pad­ne iné veľ­kos­ti prí­sav­ní­kov ako sú bež­ne dostup­né. Navy­še za pred­po­kla­du, že chu­dá­ci prí­sav­ní­ci by nema­li čo iné kon­zu­mo­vať. Svoj­ho času som mal v jed­nej nádr­ži, kto­rá nema­la ani 30 lit­rov asi desať prí­sav­ní­kov a sklá boli bez rias. Prí­sav­ník je nená­roč­ný druh na che­miz­mus, ale aj vôbec na sta­rost­li­vosť. Doká­že pre­žiť mno­hé doslo­va kata­stro­fy v akvá­riu. Mys­lím, že je to tá najo­dol­nej­šia akvá­ri­ová ryb­ka s akou som mal počas svo­je akva­ris­tic­kej pra­xe od roku 1982 do čine­nia. Až by som pove­dal, že je schop­ná pre­žiť až “nery­bie” pod­mien­ky. Napr. pri sťa­ho­va­ní nádr­že sa čas­to sta­ne, že sme všet­ky ryby vylo­vi­li, aspoň sme si to mys­le­li. Po pomer­ne dlho čase zra­zu náj­de­me prí­sav­ní­ka napr. vo ved­re na kore­ni, kde sa silou vôle držal. Poznám prí­pa­dy tak­mer vypus­te­né­ho akvá­ria, v kto­rom pre­žil prí­sav­ník týž­deň s mini­mom vody. Azda na jedi­nú vec je prí­sav­ník nároč­nej­ší – na obsah kys­lí­ka vo vode. Dbaj­me na to naj­mä pri pre­no­se a vte­dy, keď budú mať vaše deti ten­den­ciu dať pri­ve­ľa prí­sav­ní­kov do neja­ké­ho malé­ho pohá­ra. Pohľad na zdoc­hnu­tých prí­sav­ní­kov je pre mno­hých vcel­ku odpu­dzu­jú­ci. Pri­jí­ma aj suchú stra­vu, odpo­rú­čam mu občas spes­triť jedál­ni­ček špe­ná­tom, šalá­tom. Prí­sav­ní­ky majú radi úkry­ty a čas­to sa prá­ve v nich vytie­ra­jú. Roz­mno­ží aj v spo­lo­čen­skej nádr­ži. Je však už prob­le­ma­tic­ké, či si potom­stvo doká­že aj uchrá­niť. Samec strá­žia­ci potom­stvo, je veľ­mi nebo­jác­ny, avšak pros­tried­ka­mi prá­ve na obra­nu nedis­po­nu­je. Po vylia­hnu­tí plô­di­ku sa ďalej už oň nesta­rá, čím sa šan­ce v spo­loč­nos­ti iných rýb čas­to blí­žia k nule. Ako tre­ciu plo­chu si prí­sav­ník vybe­rie neja­ký plo­chý pev­ný pred­met. Čas­to je to napr. boč­ná ste­na akvá­ria, ale­bo napr. duti­na v deko­rač­nom dre­ve, ale­bo aj v kve­ti­ná­či. Prí­sav­ní­ko­vi sa ako vhod­ný sub­strát napr. pri­dá­va­jú do nádr­že novo­du­ro­vé trub­ky. Exis­tu­je aj jed­no nie veľ­mi este­tic­ké rie­še­nie, ale veľ­mi efek­tív­ne – posta­ve­ná skle­ne­ná fľa­ša. Ide­ál­na je roz­bi­tá sta­rá fľa­ša od Viney – táto je čle­ni­tá, roz­bi­tá musí byť pre pri­úz­ke hrd­lo. Samec jed­no­du­cho potre­bu­je samič­ku poriad­ne oprieť, a naj­lep­šie na takom mies­te, kde nemô­že tak ľah­ko uniknúť.

Prí­sav­ník je náchyl­ný na pou­ží­va­nie lie­čiv. Pre­to ho tre­ba lie­čiť opatr­ne, resp. ak lie­či­me iné ryby, prí­sav­ní­ky pred­tým odlov­me do iné­ho akvá­ria. Neod­po­rú­čam cho­vať prí­sav­ní­ka v akvá­riu s rast­li­na­mi. Veľ­ký prí­sav­ník doká­že sluš­ne kon­zu­mo­vať lis­ty rast­lín, a prav­da­že naj­čerstvej­šie výhon­ky mu chu­tia naj­viac. Tak­že, ak chce­me mať pek­né rast­li­ny v dosta­toč­nom roz­vo­ji a máme v nádr­ži prí­sav­ní­ka, pri veľ­kos­ti šesť cm ich pre­miest­ni­me do iné­ho akvá­ria. Na dru­hej stra­ny, ak sa nám akvá­ri­um prá­ve neda­rí, prí­sav­ník vie pomôcť odstra­ňo­va­ním uhy­nu­tých zvyš­kov rast­lín, sli­má­kov, prí­pad­ne rýb. Prí­tom­nosť prí­sav­ní­ka v akvá­riu by som posu­dzo­val aj v súvis­los­ti s veľ­kos­ťou akvá­ria, množ­stvom a typom rast­lín. Ancis­trus je vhod­ná ryba pre začí­na­jú­ce akvá­ria. Naj­mä pre jeho schop­nosť spot­re­bo­vá­vať zvyš­ky orga­nic­kej hmo­ty. Ancis­tru­sa neod­po­rú­čam do nádr­ží spo­lu s väč­ší­mi, teri­to­riál­ny­mi, sil­ný­mi druh­mi rýb. Inak hro­zí, že budú čas od času oku­so­va­né. Ich vzhľa­du ani živo­tu to nepros­pe­je. Pre prí­sav­ní­ka je vhod­nej­šie, ak môže plá­vať v pokoj­nej­ších vodách. Ancis­trus je veľ­mi mie­ru­mi­lov­ná ryba. Pre­to je vhod­ný aj k vylia­hnu­té­mu rozp­lá­va­né­mu plô­di­ku, neub­lí­ži mu. Medzi sebou sa bijú len mla­dé sam­ce, kto­ré sú vte­dy prav­de­po­dob­ne v prob­le­ma­tic­kom veku ;-). Ja im vra­vím puber­tál­ne – nedos­pe­lé sam­ce. Dnes sa už medzi akva­ris­ta­mi a na trhu vysky­tu­jú rôz­ne varie­ty prí­sav­ní­kov. Albí­ny, tzv. zla­té, závo­jo­vé for­my, atď. Mne osob­ne sa naro­dil napr. z nor­mál­nej for­my ako jedi­nec vypad­nu­tý z oka svo­jim rodi­čom, tak aj albi­no for­ma, z čoho vyplý­va že prí­sav­ní­ky sú už v dneš­nej dobe dosť pre­krí­že­né. Sam­če­ka rozo­zná­me pod­ľa osti­tých výbež­kov, kto­ré mu vyras­ta­jú z hla­vy. Samič­ka ich nemá, ale­bo sú len veľ­mi malé. Ancis­trus vie veľ­mi rých­lo plá­vať, nie je ľah­ké ho chy­tiť, naj­mä v nádr­ži plnej rast­lín. Mož­no aj vám sa už sta­lo, že pri chy­ta­ní sa vám zaplie­tol do sieť­ky. Čas­to sa v stre­se nech­cel sieť­ky ani pus­tiť. Nie­ke­dy vypros­ťo­va­nie môže trvať veľ­mi dlho. Nie­ke­dy musí­me siah­nuť ku odstri­hnu­tiu plu­tiev, ale­bo ku vystri­ha­niu sieť­ky. Mne sa raz sta­lo, že mi prí­sav­ník zablú­dil do fil­tra. Prav­de­po­dob­ne ho zachy­ti­la lopat­ka čer­pa­diel­ka a samoz­rej­me spô­so­bil jeho zasta­ve­nie. Prí­sav­ník javil aktív­ne znám­ky živo­ta, robil som všet­ko mož­né, ale pus­tiť sa nech­cel ale­bo neve­del. Dlhý čas som nechal fil­ter voľ­ne ležať vo vode v náde­ji, že sa Ancis­trus sa vyslo­bo­dí. Bohu­žiaľ, nič podob­né sa nesta­lo a ja som musel fil­ter spo­jaz­dniť. Musel som pou­žiť dras­tic­ké pros­tried­ky – kom­bi­nač­ky. Iste­že zve­da­vý prí­sav­ník na to dopla­til životom.

Odka­zy

Ancistrus cf. cirrhosus Albino

Ancistrus cf. cirrhosus
Ancis­trus a jeho ikry

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Príroda, Ryby, Sumčeky, Živočíchy

Corydoras paleatus – panciernik škvrnitý

Hits: 16681

Pan­cier­nik C. pale­a­tus pat­rí medzi ryby Juž­nej Ame­ri­ky, via­ce­ré z čeľa­de Cal­licht­hy­i­dae pochá­dza­jú z chlad­ných poto­kov Argen­tí­ny, Chi­le. Tam nie­kto­ré dru­hy pan­cier­ni­kov dosa­hu­jú 50 cm, čo je asi sami uzná­te už úcty­hod­ná dĺž­ka pre akva­ris­tu. Pale­a­tus je pomer­ne malý druh, dosa­hu­je maxi­mál­ne 6 cm. Pat­rí medzi dlho­ve­ké ryby v akvá­riu. Samič­ka je väč­šia, robust­nej­šia ako sam­ček. Majú rad­šej stu­den­šiu vodu 18 – 23°C, vydr­žia však aj v tep­lej­šej vode. Ten­to druh je živý, neus­tá­le “pobe­hu­je” hlav­ne po dne nádr­že, kde neus­tá­le hľa­dá. Je to veľ­ký robot­ník. Avšak, pokiaľ by sme ho cho­va­li samos­tat­ne, iba jed­né­ho jedin­ca, jeho sprá­va­nie by sa radi­kál­ne zme­ni­lo – bol by smut­ný. Pale­a­tu­sy robia dojem, že iné dru­hy rýb si veľ­mi nevší­ma­jú, podob­ne ako iné pan­cier­ni­ky. Pan­cier­ni­ky doká­žu pre­ská­kať neje­den prob­lém, čo však nema­jú radi sú veľ­ké, dra­vé ryby, kto­ré ich doká­žu tak otra­vo­vať, oku­so­vať, až ska­pú. Okrem toho sú cit­li­vé na lie­či­vá – pôso­bia na ne toxic­ky. Pan­cier­ni­ky dis­po­nu­jú črev­ným dýcha­ním – doká­žu pri­jí­mať atmo­sfé­ric­ký kys­lík. Prí­sav­ník ako som spo­mí­nal sa väč­ši­nu dňa pohy­bu­je na dne, ale keď sa potre­bu­je nadých­nuť, potre­bu­je voľ­nú hla­di­nu, aby sa dostal ku vzduš­né­mu kys­lí­ku. Počas toh­to pro­ce­su oby­čaj­ne rých­lo vyle­tí sme­rom k hla­di­ne a rov­na­ko rých­lo sa ponáh­ľa nas­päť. Ak sme akva­ris­ti iba v malom, môže­me ten­to zau­jí­ma­vý feno­mén sle­do­vať napr. v akva­ris­tic­kej pre­daj­ni, kde je čas­to viac pan­cier­ni­kov ako máme my.

Roz­mno­žo­va­nie pat­rí medzi jed­no­duch­šie. Veľ­mi dôle­ži­tou súčas­ťou úspeš­né­ho roz­mno­že­nia je pred­chá­dza­jú­ca kva­lit­ná výživ­ná stra­va. Vo veľ­ko­cho­voch sa pou­ží­va masív­ne skr­mo­va­nie nite­niek, celý neres je ešte pod­po­re­ný veľ­kou hus­to­tou jedin­cov na plo­chu. V takých­to pod­mien­kach sa pan­cier­ni­ky odcho­vá­va­jú tak­po­ve­diac v rojoch, ved­ľa seba sa ties­ni aj 500 jedin­cov na jed­nom metri.

Či už v malo­cho­ve, ale­bo veľ­ko­cho­ve, odpo­rú­ča sa zní­žiť tep­lo­tu, prí­pad­ne tep­lo­tu zni­žo­vať napr. o 1°C den­ne. Okrem toho aj zni­žo­va­nie hla­di­ny pan­cier­ni­ky sti­mu­lu­je k repro­duk­cii. Samoz­rej­me, pan­cier­ni­ky sa čas­to krát roz­mno­žia aj bez toho. Pri samot­nom páre­ní, samič­ka s prs­ných plu­tiev vytvá­ra tzv. taš­tič­ku – košík, plut­vy sme­ru­jú k sebe a na nich sú lep­ka­vé ikry. Ikry lepí zvy­čaj­ne na pev­ný plo­chý mate­riál, poko­je aj na sklo. Pár svo­je ikry oby­čaj­ne neže­rie, ale ak chce­me potom­stvo odcho­vať, je lep­šie ryby od ikier izolovať.

Odka­zy

Corydoras paleatus
Výsta­va panier­ní­kov – Akvá­ri­ové trhy 14.12.2013

Use Facebook to Comment on this Post

2003, Časová línia, Príroda, Ryby, Sumčeky, Živočíchy

Corydoras aeneus – panciernik zelený

Hits: 11066

ancier­nik zele­ný pochá­dza z Juž­nej Ame­ri­ky. Chov pova­žu­jem za bez­prob­lé­mo­vý. Samič­ka je pln­šia ako sam­ček. Neho­dí sa však k dra­vým rybám, pre­to­že mu neda­jú pokoj. Mini­mál­ne ho budú odhá­ňať, v hor­šom prí­pa­de bude mať dohry­ze­né plut­vy, prí­pad­ne ho dora­zia cel­kom. Má rad­šej stu­den­šiu vodu – 18 – 22 °C. Je cit­li­vý na lie­či­vá – pôso­bia na neho toxic­ky. Roz­mno­žu­je sa pomer­ne ľah­ko, nie­ke­dy aj v spo­lo­čen­skom akvá­riu. Radi sa roz­mno­žu­jú spo­loč­ne, hro­mad­ne. Na vyvo­la­nie roz­mno­žo­va­nia sa hodí zni­žo­vať hla­di­nu vody, zni­žo­vať tep­lo­tu vody, a kŕmiť živý­mi niten­ka­mi. Ako aj iné pan­cier­ni­ky občas majú sies­tu – vte­dy sú nau­kla­da­né pek­ne ved­ľa seba na neja­kej rov­nej plo­che a vege­tu­jú. Evi­dent­né to je ak si za mies­to svoj­ho odpo­čin­ku vybe­rú vyš­ší kameň. Vyze­rá to komic­ky. Regis­tru­jem for­mu albi­no, závoj, black Venezuela.

Odka­zy

Corydoras aeneus

Use Facebook to Comment on this Post