2004, 2007, Časová línia, Príroda, Ryby, Sumčeky, Živočíchy

Ancistrus cf. cirrhosus – najbežnejší prísavník

Hits: 51691

Veľmi známy druh, často ho poznajú aj deti, a často sa aj deťom kupuje. Často počujem v akvaristickom obchode odporúčania predávajúcich ako je to dobré mať prísavníka. Vraj im bude čistiť sklo. Dá sa povedať, že je to nezmysel. V normálne zariadenom akváriu prísavník zablúdi aj na sklo, ale určite ho nebude čistiť tak, aby tomu, kto nádrž čistí dovolil nezbavovať steny akvária od rias a iných nečistôt. To by musel mať chovateľ ďaleko viac prísavníkov, prípadne iné veľkosti prísavníkov ako sú bežne dostupné. Navyše za predpokladu, že chudáci prísavníci by nemali čo iné konzumovať. Svojho času som mal v jednej nádrži, ktorá nemala ani 30 litrov asi desať prísavníkov a sklá boli bez rias. Prísavník je nenáročný druh na chemizmus, ale aj vôbec na starostlivosť. Dokáže prežiť mnohé doslova katastrofy v akváriu. Myslím, že je to tá najodolnejšia akváriová rybka s akou som mal počas svoje akvaristickej praxe od roku 1982 do činenia. Až by som povedal, že je schopná prežiť až „nerybie“ podmienky. Napr. pri sťahovaní nádrže sa často stane, že sme všetky ryby vylovili, aspoň sme si to mysleli. Po pomerne dlho čase zrazu nájdeme prísavníka napr. vo vedre na koreni, kde sa silou vôle držal. Poznám prípady takmer vypusteného akvária, v ktorom prežil prísavník týždeň s minimom vody. Azda na jedinú vec je prísavník náročnejší – na obsah kyslíka vo vode. Dbajme na to najmä pri prenose a vtedy, keď budú mať vaše deti tendenciu dať priveľa prísavníkov do nejakého malého pohára. Pohľad na zdochnutých prísavníkov je pre mnohých vcelku odpudzujúci. Prijíma aj suchú stravu, odporúčam mu občas spestriť jedálniček špenátom, šalátom. Prísavníky majú radi úkryty a často sa práve v nich vytierajú. Rozmnoží aj v spoločenskej nádrži. Je však už problematické, či si potomstvo dokáže aj uchrániť. Samec strážiaci potomstvo, je veľmi nebojácny, avšak prostriedkami práve na obranu nedisponuje. Po vyliahnutí plôdiku sa ďalej už oň nestará, čím sa šance v spoločnosti iných rýb často blížia k nule. Ako treciu plochu si prísavník vyberie nejaký plochý pevný predmet. Často je to napr. bočná stena akvária, alebo napr. dutina v dekoračnom dreve, alebo aj v kvetináči. Prísavníkovi sa ako vhodný substrát napr. pridávajú do nádrže novodurové trubky. Existuje aj jedno nie veľmi estetické riešenie, ale veľmi efektívne – postavená sklenená fľaša. Ideálna je rozbitá stará fľaša od Viney – táto je členitá, rozbitá musí byť pre priúzke hrdlo. Samec jednoducho potrebuje samičku poriadne oprieť, a najlepšie na takom mieste, kde nemôže tak ľahko uniknúť.

Prísavník je náchylný na používanie liečiv. Preto ho treba liečiť opatrne, resp. ak liečime iné ryby, prísavníky predtým odlovme do iného akvária. Neodporúčam chovať prísavníka v akváriu s rastlinami. Veľký prísavník dokáže slušne konzumovať listy rastlín, a pravdaže najčerstvejšie výhonky mu chutia najviac. Takže, ak chceme mať pekné rastliny v dostatočnom rozvoji a máme v nádrži prísavníka, pri veľkosti šesť cm ich premiestnime do iného akvária. Na druhej strany, ak sa nám akvárium práve nedarí, prísavník vie pomôcť odstraňovaním uhynutých zvyškov rastlín, slimákov, prípadne rýb. Prítomnosť prísavníka v akváriu by som posudzoval aj v súvislosti s veľkosťou akvária, množstvom a typom rastlín. Ancistrus je vhodná ryba pre začínajúce akvária. Najmä pre jeho schopnosť spotrebovávať zvyšky organickej hmoty. Ancistrusa neodporúčam do nádrží spolu s väčšími, teritoriálnymi, silnými druhmi rýb. Inak hrozí, že budú čas od času okusované. Ich vzhľadu ani životu to neprospeje. Pre prísavníka je vhodnejšie, ak môže plávať v pokojnejších vodách. Ancistrus je veľmi mierumilovná ryba. Preto je vhodný aj k vyliahnutému rozplávanému plôdiku, neublíži mu. Medzi sebou sa bijú len mladé samce, ktoré sú vtedy pravdepodobne v problematickom veku ;-). Ja im vravím pubertálne – nedospelé samce. Dnes sa už medzi akvaristami a na trhu vyskytujú rôzne variety prísavníkov. Albíny, tzv. zlaté, závojové formy, atď. Mne osobne sa narodil napr. z normálnej formy ako jedinec vypadnutý z oka svojim rodičom, tak aj albino forma, z čoho vyplýva že prísavníky sú už v dnešnej dobe dosť prekrížené. Samčeka rozoznáme podľa ostitých výbežkov, ktoré mu vyrastajú z hlavy. Samička ich nemá, alebo sú len veľmi malé. Ancistrus vie veľmi rýchlo plávať, nie je ľahké ho chytiť, najmä v nádrži plnej rastlín. Možno aj vám sa už stalo, že pri chytaní sa vám zaplietol do sieťky. Často sa v strese nechcel sieťky ani pustiť. Niekedy vyprosťovanie môže trvať veľmi dlho. Niekedy musíme siahnuť ku odstrihnutiu plutiev, alebo ku vystrihaniu sieťky. Mne sa raz stalo, že mi prísavník zablúdil do filtra. Pravdepodobne ho zachytila lopatka čerpadielka a samozrejme spôsobil jeho zastavenie. Prísavník javil aktívne známky života, robil som všetko možné, ale pustiť sa nechcel alebo nevedel. Dlhý čas som nechal filter voľne ležať vo vode v nádeji, že sa Ancistrus sa vyslobodí. Bohužiaľ, nič podobné sa nestalo a ja som musel filter spojazdniť. Musel som použiť drastické prostriedky – kombinačky. Isteže zvedavý prísavník na to doplatil životom.

Odkazy

Ancistrus cf. cirrhosus Albino

Ancistrus cf. cirrhosus
Ancistrus a jeho ikry

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Príroda, Ryby, Sumčeky, Živočíchy

Corydoras paleatus – panciernik škvrnitý

Hits: 16307

Panciernik C. paleatus patrí medzi ryby Južnej Ameriky, viaceré z čeľade Callichthyidae pochádzajú z chladných potokov Argentíny, Chile. Tam niektoré druhy panciernikov dosahujú 50 cm, čo je asi sami uznáte už úctyhodná dĺžka pre akvaristu. Paleatus je pomerne malý druh, dosahuje maximálne 6 cm. Patrí medzi dlhoveké ryby v akváriu. Samička je väčšia, robustnejšia ako samček. Majú radšej studenšiu vodu 18 – 23°C, vydržia však aj v teplejšej vode. Tento druh je živý, neustále „pobehuje“ hlavne po dne nádrže, kde neustále hľadá. Je to veľký robotník. Avšak, pokiaľ by sme ho chovali samostatne, iba jedného jedinca, jeho správanie by sa radikálne zmenilo – bol by smutný. Paleatusy robia dojem, že iné druhy rýb si veľmi nevšímajú, podobne ako iné pancierniky. Pancierniky dokážu preskákať nejeden problém, čo však nemajú radi sú veľké, dravé ryby, ktoré ich dokážu tak otravovať, okusovať, až skapú. Okrem toho sú citlivé na liečivá – pôsobia na ne toxicky. Pancierniky disponujú črevným dýchaním – dokážu prijímať atmosférický kyslík. Prísavník ako som spomínal sa väčšinu dňa pohybuje na dne, ale keď sa potrebuje nadýchnuť, potrebuje voľnú hladinu, aby sa dostal ku vzdušnému kyslíku. Počas tohto procesu obyčajne rýchlo vyletí smerom k hladine a rovnako rýchlo sa ponáhľa naspäť. Ak sme akvaristi iba v malom, môžeme tento zaujímavý fenomén sledovať napr. v akvaristickej predajni, kde je často viac panciernikov ako máme my.

Rozmnožovanie patrí medzi jednoduchšie. Veľmi dôležitou súčasťou úspešného rozmnoženia je predchádzajúca kvalitná výživná strava. Vo veľkochovoch sa používa masívne skrmovanie niteniek, celý neres je ešte podporený veľkou hustotou jedincov na plochu. V takýchto podmienkach sa pancierniky odchovávajú takpovediac v rojoch, vedľa seba sa tiesni aj 500 jedincov na jednom metri.

Či už v malochove, alebo veľkochove, odporúča sa znížiť teplotu, prípadne teplotu znižovať napr. o 1°C denne. Okrem toho aj znižovanie hladiny pancierniky stimuluje k reprodukcii. Samozrejme, pancierniky sa často krát rozmnožia aj bez toho. Pri samotnom párení, samička s prsných plutiev vytvára tzv. taštičku – košík, plutvy smerujú k sebe a na nich sú lepkavé ikry. Ikry lepí zvyčajne na pevný plochý materiál, pokoje aj na sklo. Pár svoje ikry obyčajne nežerie, ale ak chceme potomstvo odchovať, je lepšie ryby od ikier izolovať.

Odkazy

Corydoras paleatus
Výstava panierníkov – Akváriové trhy 14.12.2013

Use Facebook to Comment on this Post

2003, Časová línia, Príroda, Ryby, Sumčeky, Živočíchy

Corydoras aeneus – panciernik zelený

Hits: 10654

anciernik zelený pochádza z Južnej Ameriky. Chov považujem za bezproblémový. Samička je plnšia ako samček. Nehodí sa však k dravým rybám, pretože mu nedajú pokoj. Minimálne ho budú odháňať, v horšom prípade bude mať dohryzené plutvy, prípadne ho dorazia celkom. Má radšej studenšiu vodu – 18 – 22 °C. Je citlivý na liečivá – pôsobia na neho toxicky. Rozmnožuje sa pomerne ľahko, niekedy aj v spoločenskom akváriu. Radi sa rozmnožujú spoločne, hromadne. Na vyvolanie rozmnožovania sa hodí znižovať hladinu vody, znižovať teplotu vody, a kŕmiť živými nitenkami. Ako aj iné pancierniky občas majú siestu – vtedy sú naukladané pekne vedľa seba na nejakej rovnej ploche a vegetujú. Evidentné to je ak si za miesto svojho odpočinku vyberú vyšší kameň. Vyzerá to komicky. Registrujem formu albino, závoj, black Venezuela.

Odkazy

Corydoras aeneus

Use Facebook to Comment on this Post