2006, 2007, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Grindal – skvelé krmivo pre ryby

Hits: 16891

Grindal – Enchytraeus buchholtzi je príbuzný rupiciam Enchytraeus albidus, ale je menší. Vyskytuje v Južnej Amerike. E. buchholtzi bol náhodne dovezený v humuse importovaných tropických rastlín. Svoje pomenovanie dostal podľa švédskej akvaristiky Nancy Grindal, ktoré ho prvý krát v roku 1950 použila ako krmivo pre ryby. V prírode sa živí na hnijúcich rastlinných zbytkoch (Tomanec). Ideálne na chov sú misky, ktoré nie sú vysoké, a ktoré majú väčší obsah dna, napr. obedové misky. Dostať ich v papiernictve. Na dno položíme navlhčený molitan. Ak chceme použiť nový molitan, treba ho najprv umyť. Môžeme ho umyť aj vo vode z akvária, ktorú si predtým prelejeme napr. do vedra. Prípadne pred použitím molitanu ho necháme v takejto vode viac dní. Tým urýchlime prijatie grindalu do molitanu. Dokonca môžeme trochu „zašpiniť“ nový molitan vo vode, v ktorej sme predtým čistili molitan z akvária. Občas použijem aj akvaristický molitan, čo má aj výhody, aj nevýhody. Skôr ho prijme grindal, ale časom stvrdne na povrchu a piškóty sa na ňom rýchlejšie kazia. Navyše pomerne dosť prepúšťa vodu a tá potom sa dostáva na spodok nádoby. Ak použijem použitý molitan, tak neustále produkuje organické zvyšky z doby, keď bol v akváriu – zrejme dôsledok neustálej prítomnosti malých čiastočiek organického materiálu a denitrifikačných baktérií. Akvaristický molitan je veľmi dobrý, ale vyžaduje si viac pozornosti. Grindal kŕmim výlučne malými detskými piškótami. Všeobecne sa dá povedať, ak zakladáme novú kultúru grindalu, vyhraté máme až potom, čo sa v ňom usadí. A to nejaký čas trvá. Záleží to na skúsenosti a množstve už zabehnutých kultúr. Týždeň, dva, niekedy aj mesiac. Do misky vložíme molitan a naň dáme zo začiatku mierne namočenú polovičku detskej piškóty. Ideálne je, ak naň položíme sklo z už staršej kultúry, kde sú chuchvalce grindalu. Keď časom zbadáme, že grindal zo skla zmizol a nie je ho stále dostatok v molitane, opäť vezmem tabuľku skla z inej kultúry a použijem ju na rozbiehajúcu sa kultúru. Piškótu, zo začiatku odporúčam radšej v menšom množstve. Až časom rozdeľujem jednu piškótu na jednu krabicu grindalu, výnimočne viac. Niekedy, ak je kultúra veľmi mokrá, prikrmujem suchou piškótu. Avšak vtedy je vyššie nebezpečenstvo plesnenia, preto k tomu pristúpte až časom. Na molitan položte sklenenú tabuľku. Môže byť hrubšia, aj tenšie, na tom nezáleží. Práve sklo nám poslúži ako praktický materiál pre skŕmenie grindalu. Celú nádobu zakryjeme  Grindal je pôdny organizmu, preto je pochopiteľné, že nemá rád svetlo. Pokiaľ ho máme uzavretý nepriehľadným viečkom, môžeme ho mať aj na stole. Pokojne na polici, prípadne v uzavretej skrini. Molitan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Tenší stráca zmysel – veľmi ľahko sa premáča a hrubý podlieha stečeniu, tekuté zložky klesajú na spodok, čo nie je vhodné. Keď nie je piškóta včas spotrebovaná, podlieha plesniam. Najmä v lete, keď je teplejšie. Nič hrozné sa však nedeje, pleseň, prípadne celú piškótu odstrániť. Za deň normálna kultúra v „obedári“ skonzumuje priemerne 3/4 detskej piškóty. Väčšina grindalu sa v rozbehnutej kultúre nachádza v molitane.

Ak sa grindal zrazu prestane rozmnožovať, alebo sú jednotlivé červíčky malé, je zrejme molitan premokrený. Môžeme pokojne molitan vziať a vypláchať ho v umývadle pod tečúcou vodou. Pri vyplachovaní sa nemusíme báť veľkého úbytku grindalu, nejaký grindal vždy v molitane zostane. Prípadne môžeme nechať misku, na deň, dva, otvorenú. To je vhodné urobiť aj vtedy, keď vidíme že je molitan celkom tmavýčo znamená buď, že je príliš mokrý, alebo príliš zašpinený. Ak preplachujete molitan, umyte aj misku a sklo. Zle je, ak je molitan veľmi presýtený vodou, resp. „piškótovým odpadom“ a prípadne dochádza ku zvýšenej teplote, vtedy ľahko nastane masívny útek grindalu preč z molitanu – na steny misky až na vrchnák. Ak nezasiahneme vtedy včas, tak sa grindal udusí. Ak sa tak stane, je po grindale, a má to aj náležitú vôňu ;-). Optimálna teplota chovu je 25 – 30°C, pod 20°C sa prestávajú množiť. Grindalu vyhovuje vyššia teplota, 30 °C je však už riziko. Časom sa stane, že molitan radikálne mení konzistenciu, je starý. Je to normálne, časom sa molitan doslova roztrúsi. Vtedy ho treba vyhodiť a použiť nový. Ideálna je stará posteľ. Grindal si vyžaduje starostlivosť. Väčšiu ako ryby.

Údržba“ je nutná aspoň raz za tri dni. Zhruba desať dní je doba, po ktorej neprikrmovaný grindal hynie. V prípade, že sa v niektorej miske grindalu nedarí, postupujem tak, že tabuľku skla vymením za takú, kde sú chuchvalce zdravého grindalu. Čiže postupujem tak, ako v prípade zabehnutia. Grindal je vhodný aj na zamrazenie, nevidel som ho však v takejto forme ponúkať. Sám som si však grindal občas zamrazil, keď som ho nemal ryby na skŕmenie. Z vlastnej skúsenosti tvrdím, že grindal nie je tučné krmivo. Aj nutričné hodnoty, ktoré som si zistil hovoria o tom, že grindal je zhruba na úrovni patentiek alebo niteniek. Niekedy, najmä ak molitan trochu obsychá, sa stane, že sa naň dostanú roztoče. Malé biele, pobehujúce stvorenia sú vidieť pomerne jasne aj voľným okom. Bránia rozvoju grindalu a pri masívnom rozmnožení ho dokážu celkom zlikvidovať. V takom prípade používam kontaktný insekticíd Frontline, ktorým ho postriekam. Zaberá okamžite. Grindalu veľmi nevonia, ale nelikviduje ho a nezistil som ani žiadne nežiaduce účinky na rybách. Grindal sa v krátkej dobe z Frontline-u celkom spamätá. Pomôcť mu samozrejme môžeme presunutím grindalu z inej kultúry. Skrmovanie grindalu je veľmi jednoduché, stačí vziať celú tabuľku a ponoriť ju do nádrže. Piškóta sa nezvykne odlepiť od skla – pekne na ňom drží. Ak predsa odpadne, ťažkú hlavu si obyčajne z toho robiť nemusíme, ryby ju schmatnú zväčša s chuťou. Ak nám to vadí, napr. máme malé ryby a kus piškóty je veľký, potom ju musíme vytiahnuť.

Grindal sa dá zotierať štetcom, prípadne prstom a takto kŕmiť. Grindal sa rozmnožuje pomerne dobre. To, čo je na skle – na piškóte na rozbehnutej kultúre, je len časť populácie, ktorá sa šla nažrať. Väčšina červíkov je v molitane, v substráte. Netreba sa obávať, že všetok odpláva ponorením do vody. Grindal je vynikajúce krmivo. Jeho produktívnosť dovoľuje kŕmiť s ním každý deň. Nemá skoro žiadny pach, narábanie s ním je praktické, jeho veľkosť je dobrá aj pre malé ryby a akceptujú ho aj tie väčšie. Výhodou je, že grindal je schopný v akváriu prežiť dva dni (Tomanec). Zapodievam sa ním asi od roku 2004 a nikdy som oňho neprišiel. Mám ho priemerne asi v 30 krabiciach. Asi štyri krát za celú dobu som grindalový molitan vyhodil, z toho myslím že dva krát kvôli tomu, že sa mi tam naniesli nejaké mušky, ktoré síce boli pekne veľké, ryby ich žrali, ale už to začalo vypadať na masívne rozmnoženie. Asi dva krát sa mi rozpadol molitan. Občas sa doláme krabica, vrchnák. Nikdy mi roztoče grindal nezničili, ani jedinú kultúru. V čase, keď som ešte choval drozofily, občas mali snahu usídliť sa mi na grindale. Pri množstvách, v akom som choval grindal, drozofily a mikry sa niet čomu ani čudovať. Metód chovu grindalu je samozrejme viac. Niekto napr. do molitanu vystrihne v strede malú časť, aby zefektívnil chov a jeho odobratie. Niekto chová grindal na hline a kŕmi ho rožkom alebo ovsenými vločkami. Prípadne na kokosových, silinových vláknach, na filtračnej vate (Tomanec). Ovsené vločky poskytujú vyššiu možnosť roztočom. Podľa niektorých zdrojov odporúča chovať v prevarenej rašeline, v ktorej sú kŕmené ovsenými vločkami.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Artemia salina - žiabronôžka soľná, dostupné živé krmivo

Hits: 30711

Artemia salina – žiabronôžka soľná patrí medzi Entomastraca. Žiabronôžky, ktoré sa prevažne využívajú v akvaristike, žijú v mori. Sú pomerne malé do 15 mm [1], oveľa menšie ako ich príbuzní v sladkej vode. Ku sladkovodným žiabronôžkam sa dostaneme najskôr prostredníctvom mrazených kociek v obchode. Artémia sa používa v rôznych veľkostiach, od jemnej až po hrubšiu. Väčšine akvaristov vyhovuje práve jemná artémia. Dostať ju v akvaristických obchodoch, na burzách a na iných akvaristických akciách. Žiabronôžky sa predávajú z rozličných lokalít – z Ruska, Kanady, USA, Číny. Ich liahnivosť je otázkou kvality. 95% liahnivosť vajíčok je vynikajúci parameter. Závisí od toho aj cena. Žiabronôžka je výživné krmivo, z ktorého poter najrýchlejšie vyrastie najmä do výšky a do šírky. V stave, keď ryby dorastajú, neodporúčam kŕmiť iba žiabronôžkou.

Artémia sa dá ľahko liahnuť, pravda pokiaľ prídete na spôsob tej ktorej várky ;-). Nároky na jednotlivé „druhy“ a balenia artémie sú bohužiaľ rozličné. Neraz som bol svedkom nespokojnosti s liahnivosťou u mojich známych, pričom ich kamarátom neraz „tá istá“ artémia ide výborne. Kúpená artémia sú vlastne vajíčka artémie. Vajíčka nasypeme do vody, napr. do fľaše, do ktorej na 1.5 litra vody pridáme 3-4 kávové lyžičky soli (25 – 30 g na liter), čím simulujeme morskú vodu. Je nutné aby sme silne vzduchovali. Vlastne ide o to, aby celý obsah cirkuloval čo najviac, aby žiadne vajíčka nezostali stáť. Udržujeme izbovú, prípadne o niečo vyššiu teplotu. Pri vyššej teplote sa liahnu rýchlejšie. Asi po 24 hodinách je už veľká časť vyliahnutá. Ja sám, aj väčšina akvaristov, ktorých poznám, nechávam artémie liahnuť 2 dni – je potom o niečo väčšia. Artémia sa pri 25 °C liahne 1.5 dňa. Medzi akvaristami sa traduje, že žiabronôžka môže byť jednodňová, ale aj dvojdňová, v závislosti od doby liahnutia a samozrejme od „typu. V sladkej vode vydržia iba krátku dobu – asi tak 8 hodín.

Pre vyššiu energetickú hodnotu a následne jednoduchší a účinnejší príchod na svet malých artémií sa používa dekapsulácia. Odstraňuje sa ním ochranný obal vajíčka žiabronôžky. Keď chceme žiabronôžku skŕmiť stojíme pred otázkou, ako ich dostať do akvária bez toho, aby sme ich tam preniesli bez soli. Keďže ide o veľmi malé potvorky, pomohol by napr. mlynársky hodváb, ak ho nemáte, vystačíte si aj s bavlnenou látkou. Ja cedím artémiu cez monofil. Dekapsulovanú – odslupkovanú artémiu používam úspešne ako suché krmivo.

Autor nasledujúceho textu: Róbert Toman

Drobný kôrovec, žiabronôžka soľná (Artemia salina) je obľúbené živé (ale aj mrazené) krmivo pre mnohé druhy akváriových rýb. Mnohí chovatelia afrických cichlíd využívajú čerstvo vyliahnuté naupliá artémií na kŕmenie mladých rýb po rozplávaní alebo po opustení matkiných úst. Keďže k dispozícii sú iba vajíčka artemií, je potrebné zabezpečiť vhodné podmienky, aby sa vyliahol čo najväčší počet nauplií. K tomu slúžia tzv. liahne artémií. Existuje množstvo rôznych konštrukcií, z ktorých som sa snažil vybrať tie najlepšie vlastnosti – vysokú liahnivosť, nízku starostlivosť a náklady. Na samotnú výrobu liahne som použil klasickú PET fľašu o objeme 1,5 l. Použil som 2 rovnaké fľaše. Samozrejme je možné použiť fľašu s akýmkoľvek objemom. Odporúčam však hneď pri výbere hľadať fľašu, ktorá má hornú tretinu smerom k hrdlu nejakým spôsobom vrúbkovanú, nie hladkú. Má to význam pri získavaní vyliahnutých artémií z fľaše, kedy sa pri sťahovaní nauplií prázdne obaly vajíčok, prípadne nevyliahnuté vajíčka, zachytávajú na vrúbkoch steny fľaše a nemiešajú sa s vyliahnutými naupliami. Z jednej fľaše odrežeme dno hneď na spodku. Táto fľaša bude slúžiť ako vlastná liaheň.

Z druhej fľaše odrežeme spodnú časť do výšky asi 10 cm. Táto časť bude slúžiť ako podstavec, do ktorého zasadíme liaheň hrdlom dolu. Z tejto druhej fľaše odrežeme ešte hornú tretinu fľaše s hrdlom, čím vznikne lievik. Táto časť bude slúžiť, ako kryt liahne proti striekaniu slanej vody. Jednotlivé diely vidno na obrázku nižšie. Do vrchnáku vyvŕtame dva otvory, ktorých priemer prispôsobíme klasickej plastovej hadičke, ktorá sa používa napr. na rozvod vzduchu do akvárií. Otvory vyvŕtame o niečo menšie, aby cez ne hadičky iba tesne prešli. Nebude potom treba nič utesňovať. Do oboch dier prevlečieme hadičky. Jedna bude slúžiť na prívod vzduchu. Je možné nechať hadičku bez akéhokoľvek ukončenia, ale podľa mojich skúseností je lepšie použiť čo najmenší vzduchovací kamienok. Ja som použil taký, ako sa používa v obyčajných molitanových filtroch poháňaných vzduchom. Použitie vzduchovacieho kameňa má výhodu v tom, že zabráni vnikaniu vajíčok a artémií do tejto hadičky pri vypnutí vzduchovania (pri odsávaní vyliahnutých artémií). Kameň umiestnime tesne pri vrchnáku.

Do druhej dierky navlečieme rovnakú hadičku, ktorej vyústenie bude tesne pri vrchnáku. Táto hadička bude slúžiť na odsatie vyliahnutých nauplií artémií. Máme pripravenú fľašu s vrchnákom, ktorý na ňu naskrutkujeme. Zoberieme odrezanú spodnú časť fľaše a tesne pri dne urobíme dva otvory, aby ním pohodlne prešli hadičky, ktoré sme upevnili do vrchnáku. Otočíme fľašu hore dnom a posadíme do odrezanej spodnej časti fľaše, ktorá slúži ako podstavec liahne. Zároveň prevlečieme hadičky cez otvory v tejto časti zvnútra smerom von. Na hadičky je možné pripojiť malé ventily. Ja som však uzavretie hadičiek volil prostredníctvom obyčajného štipca na prádlo. Jednu hadičku, na ktorej je vzduchovací kameň, napojíme na vzduchovací kompresor.

Druhú hadičku s voľným koncom uzavrieme ventilčekom alebo, ako ja, zalomíme a zaistíme štipcom na prádlo. Takto je liaheň pripravená na naliatie roztoku a liahnutie. Aby voda nevytiekla cez hadičky, stačí ich zachytiť prostredníctvom háčika z drôtu na okraj liahne. Do fľaše nalejeme 1 l vlažnej vody (ja som si urobil na fľaši rysku, aby som nemusel stále odmeriavať vodu) a nasypeme kopcovitú čajovú lyžičku kuchynskej soli. Ja používam morskú soľ, ktorú bežne dostať v potravinách. Pustíme vzduchovanie, aby bola voda aktívne miešaná a keď sa rozpustí soľ, nasypeme vajíčka artémií. Ich množstvo závisí od počtu kŕmených rýb a treba si uvedomiť, že vajíčka sú veľmi malé a teda napr. 1/2 čajovej lyžičky vajíčok bude značné množstvo nauplií artémií.

Liahnutie

Pre liahnutie nie je potrebné robiť žiadne ďalšie úpravy podmienok, i keď teplota nad 25 °C je vhodná. Ja liahnem artémie úspešne i pri nižších teplotách. Úspešnosť liahnutia však závisí najmä na kvalite vajíčok. Pri silnom vzduchovaní sa prvé artémie začnú liahnuť asi po 20 hodinách, takže na druhý deň môžeme začať skrmovať artémie. Zastavíme vzduchovanie (tu je vhodné mať na hadičke pripojený spätný ventil, ktorý zabráni spätnému toku vody z fľaše do kompresora alebo jednoducho odpojíme hadičku od kompresora a háčikom si ju zavesíme na okraj liahne) a počkáme asi 10 min., kým vyliahnuté artémie klesnú ku dnu a prázdne vajíčka vyplávajú na hladinu alebo sa zachytia na stene fľaše, práve na vyššie spomínaných vrúbkoch.

Potom uvoľníme štipec (ventil) na druhej hadičke a cez veľmi jemnú tkaninu precedíme časť obsahu liahne nad prázdnym pohárom. Na tkanine uvidíme ružovo-oranžovú hmotu, čo sú vyliahnuté artémie. Po prvom cedení sa spolu s artémiami na tkaninu zväčša dostanú aj prázdne obaly vajíčok. Snažíme sa, aby sme odsali čo najmenej vajíčok, ktoré by po skonzumovaní mláďatám mohli spôsobiť problémy s trávením, prípadne ich úhyn. Ja som však nikdy takéto problémy nepozoroval a mláďatá väčšinou prázdne vajíčka vypľúvajú. Ak sme scedili dostatočné množstvo artémií, odsatú vodu vylejeme späť do liahne, vyfúkneme vodu z hadičky, ktorou sme cedili artémie, zaistíme ventilom (štipcom), pustíme vzduchovanie a pri ďalšom kŕmení postup opakujeme. Takto sa dajú z jedného liahnutia získavať artémie asi 3 dni, podľa frekvencie kŕmenia. Nemá význam skrmovať staršie artémie, pretože pre mladé rybky je najvhodnejšie používať čerstvo vyliahnuté artémie. Čím sú artémie staršie, tým majú nižšiu výživnú hodnotu. Po scedení poslednej dávky artémií fľašu vypláchneme čistou vodou a môžeme si zarobiť čerstvý roztok. Teoreticky by sa dal použiť pôvodný roztok znova, ale väčšinou už býva čiastočne zakalený. Pri cene soli sa príliš neoplatí šetriť a je lepšie zarobiť roztok čerstvý. Artémie sa liahnu lepšie. Niektorí chovatelia dokonca uvádzajú, že čerstvá voda s vyšším obsahom chlóru zlepšuje liahnivosť vajíčok. Na koniec praktická rada: Ak chceme mať pravidelný prísun čerstvých artémií, je dobré si vyrobiť niekoľko takýchto liahní a plniť ich napr. s rozmedzím 2 dní.

Referencie [1]: Wikipedia

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2006, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Drozofila – živá potrava pre akvaristov aj pre teraristov

Hits: 14912

Drozofily sú malé mušky, s ktorými sa podobne ako s komárom piskľavým stretol určite každý z vás. Kto by nepoznal drobné mušky, ktoré sa objavia pri ovocí, pri hrozne, kde zelenina kvasí, kysne, rozkladá sa. Drosophila melanogaster – octomilka, octová muška, ovocná muška je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyhrali, a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký pokusný králik. Okrem toho je Drosophila funebris a Drosophila hydei. Novák uvádza zlatú formu s bielymi očami, tureckú – afgánsku formu, druh Drosophila buzzatii, D. muelleri. Obsahujú v sušine 51 % bielkovín, 36 % tukov, veľmi malé množstvo sacharidov, 5 % minerálnych látok. Obsah vody cca 61 % (Novák). Drozofily sú krmivom nielen pre ryby, ale aj pre vtáky a plazy. Anglicky hovoriaci svet ju pozná pod pomenovaním fruit fly, prípadne vinegar fly.

Akvaristi, napokon aj teraristi najradšej využívajú tzv. bezkrídlu formu – vestigial – antlered – strap formu. Táto vypestovaná forma krídla má, len nevie lietať, krídla má značne zakrpatené. Ak chováme násadu, dbajme na to, aby sa nám do nej nezaplietla divoká forma, pretože genetická informácia prírody vykazuje silnú dominanciu, a jediný organizmus dokáže „naučiť“ lietať celú populáciu. Ak nemáme inú možnosť, môžeme chovať aj divoké drozofily. Stačí nechať na istý čas nejaké ovocie napospas osudu, ideálne je ho mechanicky narušiť, a mušky v lete takpovediac priletia samé. Potom ich stačí pochytať a uzavrieť, zabezpečiť prísun potravy. Problém však nastane, ak ich chceme skŕmiť. Keď totiž otvoríme uzáver, mušky za normálnych okolností vyletia. Riešenie existuje – stačí ich omráčiť chladom, napr. z chladničky.

Návod na chov drozofíl

Do hrnca nasypeme strúhanku, cukor, ovsené vločky (najlepšie mleté), krupicu, prípadne múku alebo trochu zlatého klasu. Odporúčam viac ovsených vločiek, múčnych surovín naopak menej. Múka môže byť aj hladká, polohrubá, hrubá aj krupicová. Túto zmes na sucho poriadne premiešame. Potom pridáme vodu, asi 4 násobne v objeme viac ako sme mali tuhých zložiek a dôkladne zmes premiešame. Zmes zohrievame sa častého miešania. Nie je nutné, aby zmes zovrela, ide len o to, aby stuhla. Keď je zmes dostatočne tuhá (doslova sa neleje), hrniec môžeme odstaviť. Počas varenia si môžeme pripraviť kvasnice. Používam mrazené droždie, z ktorého odrežem kúsok a vymiešam ho v studenej, alebo vlažnej vode. Zmes pripravujem v mikrovlnke. Všetko premiešam, dám do mikrovlnky na dvadsať minút. Po skončení premiešam. Výhody sú zjavné. Nič sa nepripáli a dvadsať minút sa môžem venovať niečomu inému. Varenú zmes nechám vychladnúť, minimálne dovtedy, kým neviem na ňom udržať bez ťažkostí ruku. Urýchliť chladenie  môžeme postavením hrnca do studenej vody.. Keď je už kaša dostatočne vychladnutá, vlejem do nej pripravené kvasnice z vodou a poriadne premiešam. Ideálne je nechať kvasnice 12 hodín v pokoji pôsobiť. Môžeme použiť aj ocot, ktorý som pridával spolu s kvasnicami v malom množstve. Ocot je lákadlo pre mušky a kvasnice sú účinná zbraň voči plesniam. 

Túto pripravenú zmes potom nakladám to plastových pohárov, napr. do odrezaných PET fliaš. Stačí dvojcentimetrová vrstva. Potom odtrhnem kúsok toaletného papiera, zožmolím a hodím na kašu. Toaletný papier slúži na to, aby mušky mali na ňom oddychový priestor, nie je však nutný. Nesmie celkom prekryť kašu. Potom už zo zabehnutej kultúry preočkujem mušky – vysypem minimálne 30 jedincov do novej násady. Zakryjem servítkou, alebo látkou, uzavriem dvoma gumičkami. Mušky sa rýchlo rozmnožujú, jedna samička má 50 – 70 potomkov, a reprodukčný cyklus za normálnych podmienok, pri izbovej teplote, trvá 12-16 dní. Tak je to u D. melanogaster. D. hydei ma cyklus zhruba 24 dní. Mušky vydržia priemerne tri mesiace, potom napriek kvasniciam predsa len splesnivejú. Substrát niekedy vyschne, inokedy sa premočí. Ak je suchý, stačí doňho naliať vodu. Stáva sa niekedy, že kaša je niekedy príliš tekutá, vtedy pomôže viac toaletného papiera, ktorý vsiakne vlhkosť. To, či je kaša príliš mokrá je vidno aj podľa toho, že larvy viac vyliezajú hore. V extrémnych prípadoch sa larvy prehryzú cez servítku. Ak sú mušky hladné, tak sú menšie – často sa to stáva vtedy, ak je málo substrátu, alebo ak je vysušený. Vtedy treba buď kultúru pokropiť, alebo mušky presypať do novej, resp. správnej násady. Niektorí teraristi mušky prikrmujú, pretože sú pre ne príliš malé.

Ak vidíme známky plesne v muškách do dvoch týždňov od založenia, tak hľadajme najprv chybu. Takáto pleseň nie je v poriadku, radšej mušky vyhoďme, alebo opatrne presypme do inej kultúry. Existuje možnosť, že by sa do mušiek dostal roztoč, mne sa to však za celé roky nikdy nestalo. Ak by sa vám to stalo, mušky skŕmte a kultúru vyhoďte. Na chov použite zdravú kultúru. Chov mušiek každopádne vyžaduje skúsenosti a starostlivosť. Je zaujímavé, že každé leto, keď sa veľmi oteplí na dlhšiu dobu, to znamená nad 32 °C, tak dva týždne potom sa mi spontánne objavia jedince vo viacerých násadách, ktoré majú veľké krídla. Zhruba u štvrtiny populácie. Keď sa ochladí, mušky získajú naspäť svoju podobu. Opakuje sa mi to každý rok, obyčajne okolo 20. júla, kedy stúpajú teploty ku štyridsiatke. Predpokladám, že ide o adaptačný proces, kedy sú mušky pod veľkým biologickým tlakom vplyvom abiotického faktora.

Kŕmenie muškami

Skrmovanie mušiek je pomerne jednoduché. Stačí mať prístup na hladinu. Násadu odgumičkujeme, servítok zahodíme, otočíme ju a buchnutím dlane vysypeme na hladinu. Aby sme zabránili prípadnému padnutiu servítka s kašou do nádrže, robíme to opatrne, a pomôcť si môžeme vsunutím jedného prstu cez otvor. Pri skrmovaní mušiek si treba všímať, či ryby mušky chytajú. Ak je to pre ryby nový druh potravy, nejaký čas môže trvať, kým ju budú akceptovať. Je samozrejme, že ak by sme chovali napr. pancierniky, tak mušky nie sú pre ne správna voľba. Ale napr. tetry vám za mušky aj „ruky vybozkávajú“ :-). Isteže aj stres môže spôsobiť, že si ryby potravu adekvátne nevšímajú.

V prípade, že mušky dostanú čas, „nájdu“ si kraj nádrže a snažia sa dostať von z vody. Je zaujímavé, že väčšina z nich, po vyslobodení z vody, neustále „pochoduje“ po hranách bočných skiel. Pravdepodobne im voňajú ich „kamarátky“ a preto ich snaha ujsť preč nie je veľká. V prípade, že mušky ktoré sme vysypali rybám, chceme ešte použiť, opäť ich zakryjeme čistým servítkom. Rozhodnutie je na nás, podľa toho, či sa má ešte čo vyliahnuť.

Odkazy

Drosophila melanogaster

Drosophila melanogaster

Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2009, Africké cichlidy, Časová línia, Cichlidy, Príroda, Ryby, Tanganika cichlidy, Živočíchy

Neolamprologus leleupi – papuľnaté lelupky

Hits: 8949

Druh jazera Tanganika. Jedince tohto druhu dokážu až neuveriteľne roztiahnuť ústa – hádam na 160°. Vyzerajú vtedy naozaj hrozivo, a dokážu tak zastrašiť aj ďaleko väčšieho soka. Často dochádza k bitkám v rámci druhu, ktoré neraz končia zabitím slabšieho jedinca. Voči sebe sú v dospelosti nepriateľské. Na trenie požadujú pokoj a pevnú podložku. Existujú rôzne formy napr. citrónovo žlté až tmavohnedé: bulu, kapampa, karilani, kakese, kiku, lumbye, maswa, milima, mtoto, orange, tembwe, uvira.

Odkazy

Neolamprologus leleupi

Neolamprologus leleupi

Use Facebook to Comment on this Post