2012, Časová línia, Chovateľské reportáže, Pestiarne, Príroda, Rastliny, Reportáže, Vodné rastliny

Aqua-Daho – pestiareň vodných rastlín

Hits: 5051

Vďaka zájazdu, ktorý organizovali banskobystrickí akvaristi sme navštívili pestiareň vodných rastlín Aqua-Daho. Pre mňa to bola hlavná motivácia, aby som docestoval na raňajšiu hodinu do Banskej Bystrice. Sám pestujem vodné rastliny rád v relatívne veľkom množstve a navyše to skúšam aj v emerznej podobe. Keď sme prišli do Vikýřovic, vonku bolo už len 7°C. Napriek tomu, niekoľko druhov rastlín bolo pestovaných mimo skleníkov. Domáci nám ochotne ukázali rastliny – podotýkam, že bola sobota a veľmi ochotne poradili a predali, čo sme chceli. Mal som veľké očakávania a skutočnosť ich predčila.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2004, 2009, 2013, Časová línia, Príroda, Rastliny, Vodné rastliny

Kryptokoryny

Hits: 9235

Cryptocoryne affinis – kedysi bežne rozšírená, dnes skôr zatracovaná vodná rastlina

Dnes sú affinisky už pomerne vzácne. Už zopár krát som affinisky niesol známym aj menej známym ako nejakú raritu. Je to typická kryptokoryna, tvorí dlhé korene, nevyžaduje nutne toľko svetla. Jej listy sú pomerne zvrásnené. Dobre rastie v bohatom dne. Je to veľmi vďačná rastlina, ktorá nerastie prirýchlo. Dokáže narásť síce do značných rozmerov, ale v nižšom akváriu sa vie prispôsobiť. Časom za dostatočného svetla dokáže vytvoriť aj súvislý koberec. Ja som mal afinisky dokonca upevnené na drevo, na ktorom prosperovali.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Biológia rastlín, Biológia živočíchov, Príroda, Rastliny, Živočíchy

Taxonómia vybraných organizmov

Hits: 14916

Ryby

Ryby – Osteichthyes patrí do podkmeňa Stavovce – Vertebrata, kmeňa Chordáty – Chordates. Najväčšie čeľade sú Gobiidae, Cyprinidae, Cichlidae, Labridae, Loricariidae. Na zaradenie do jednotlivých skupín sú rôzne názory odborníkov, obecne o tom rozhodujú meristické znaky – počet lúčov v plutvách, počet šupín. Pre jednotlivé druhy je opísaný vzorec, ktorý popisuje tieto znaky.

Ichtyológia je veda zaoberajúca sa rybami.

Trieda Myxini – Rad Myxiniformes – čeľaď  Myxinidae

Trieda Cephalospidomorphi – Rad Petromyzontiformes – čeľaď  Petromyzontidae

Trieda Elasmobranchii – Rad Carcharhiniformes – čeľade Carcharhinidae, Hemigaleidae, Leptochariidae, Proscyllidae, Pseudotriakidae, Scyliorhinidae, Triakidae

  • Rad Heterodontiformes – čeľaď  Heterodontidae
  • Rad Hexanchiformes – čeľaď  Chlamydoselachidae, Hexanchidae
  • Rad Lamniformes – čeľade Alopiidae, Cetorhinidae, Lamnidae, Megachasmidae, Mitsukurinidae, Odontaspididae, Pseudocarchariidae
  • Rad Orectolobiformes – čeľade Brachaeluridae, Ginglymostomatidae, Hemiscyllidae, Orectolobidae, Parascyllidae, Rhincodontidae, Stegostomatidae
  • Rad Pristiophoriformes – čeľaď  Pristiophoridae
  • Rad Rajiformes – čeľade Dasyatidae, Gymnuridae, Hexatrydonidae, Myliobatididae, Narcinidae, Plesiobatidae, Pristidae, Rajidae, Rhinidae, Rhinobatidae, Torpedinidae, Urolophidae
  • Rad Squaliformes – čeľade Centrophoridae, Dalatiidae, Echinorhinidae, Squalidae
  • Rad Squatiniformes – čeľade Pristiophoridae, Squatinidae

Trieda Holocephali – Rad Chimaeriformes – čeľade Callorhynchidae, Chimaeridae, Rhinochimaeridae

Trieda Sarcopterygii – Rad Ceratodontiformes – čeľaď  Ceratodontidae

  • Rad Coelacanthiformes – čeľaď  Coelacanthidae
  • Rad Lepidosireniformes – čeľade Lepidosirenidae, Protopteridae

Trieda Actinopterygii – Rad Acipenseriformes – čeľade Acipenseridae, Polyodontidae

  • Rad Albuliformes – čeľade Albulidae, Halosauridae, Notacanthidae
  • Rad Amiiformes – čeľade Amiidae
  • Rad Anguilliformes – čeľade Anguillidae, Colocongridae, Congridae, Derichthyidae, Heterenchelyidae, Chlopsidae, Moringuidae, Muraenesocidae, Muraenidae, Myrocongridae, Nemichthyidae, Nettastomatidae, Ophichthidae, Serrivomeridae, Synaphobranchidae
  • Rad Ateleopodiformes – čeľade Ateleopodidae
  • Rad Atheriniformes – čeľade Atherinidae, Bedotiidae, Dentatherinidae, Melanotaeniidae, Notocheiridae, Phallostethidae, Pseudomugilidae, Telmatherinidae
  • Rad Aulopiformes – čeľade Alepisauridae, Anotopteridae, Aulopodidae, Evermannellidae, Giganturidae, Chlorophthalmidae, Ipnopidae, Notosudidae, Omosudidae, Paralepididae, Pseudotrichonotidae, Scopelarchidae, Synodontidae
  • Rad Batrachoidiformes – čeľade Batrachoididae
  • Rad Beloniformes – čeľade Adrianichthyidae, Belonidae, Exocoetidae, Hemiramphidae, Scomberesocidae
  • Rad Beryciformes – čeľade Anomalopidae, Anoplogastridae, Berycidae, Diretmidae, Holocentridae, Monocentrididae, Trachichthyidae
  • Rad Clupeiformes – čeľade Clupeidae, Denticipitidae, Engraulidae, Chirocentridae, Pristigasteridae
  • Rad Cypriniformes – čeľade Balitoridae, Catostomidae, Cobitidae, Cyprinidae, Gyrinocheilidae
  • Rad Cyprinodontiformes – čeľade Anablepidae, Aplocheilidae, Cyprinodontidae, Fundulidae, Goodeidae, Poeciliidae, Profundulidae, Valenciidae
  • Rad Elopiformes – čeľade Elopidae, Megalopidae
  • Rad Esociformes – čeľade Esocidae, Umbridae
  • Rad Gadiformes – čeľade Bregmacerotidae, Gadidae, Macrouridae, Macrurocyttidae, Melanonidae, Merlucciidae, Moridae, Muraenolepididae, Phycidae, Steindachneriidae
  • Rad Gasterosteiformes – čeľade Aulorhynchidae, Aulostomidae, Centriscidae, Fistulariidae, Gasterosteidae, Hypoptychidae, Indostomidae, Macrorhamphosidae, Pegasidae, Solenostomidae, Syngnathidae
  • Rad Gonorynchiformes – čeľade Gonorhynchidae, Chanidae, Kneriidae, Phractolaemidae
  • Rad Gymnotiformes – čeľade Apteronotidae, Electrophoridae, Gymntotidae, Hypopomidae, Rhamphichthyidae, Sternoptychidae
  • Rad Characiformes – čeľade Anostomidae, Citharidae, Ctenoluciidae, Curimatidae, Erythrinidae, Gasterosteidae, Hemiodontidae, Hepsetidae, Characidae, Lebiasinidae
  • Rad Lampridiformes – čeľade Lamprididae, Lophotidae, Radiicephalidae, Regalecidae, Stylephoridae, Trachipteridae, Veliferidae
  • Rad Lophiiformes – čeľade Antennariidae, Brachionichthyidae, Caulophrynidae, Centropomidae, Ceratiidae, Diceratiidae, Gigantactinidae, Himantolophidae, Chaunacidae, Linophrynidae, Lophiidae, Melanocetidae, Neoceratiidae, Ogcocephalidae, Oneirodidae, Thaumatichthyidae
  • Rad Mugiliformes – čeľade Mugilidae
  • Rad Myctophiformes – čeľade Myctophidae, Neoscopelidae
  • Rad Ophidiiformes – čeľade Aphyonidae, Bythitidae, Carapidae, Euclichthyidae, Ophidiidae, Parabrotulidae, Ranicipitidae
  • Rad Osmeriformes – čeľade Alepocephalidae, Argentinidae, Bathylagidae, Galaxiidae, Lepidogalaxiidae, Leptochilichthyidae, Microstomatidae, Opisthognathidae, Osmeridae, Platytroctidae, Retropinnidae, Salangidae, Sundasalangidae
  • Rad Osteoglossiformes – čeľade Gymnarchidae, Hiodontidae, Mormyridae, Notopteridae, Osteoglossidae, Pantodontidae
  • Rad Perciformes – čeľade Acanthuridae, Acropomatidae, Amarsipidae, Ammodytidae, Anabantidae, Anarhichadidae, Aplodactylidae, Apogonidae, Ariommatidae, Arripidae, Banjosidae, Bathyclupeidae, Bathydraconidae, Bathymasteridae, Belontiidae, Blenniidae, Bovichthyidae, Bramidae, Callanthiidae, Callionymidae, Carangidae, Caristiidae, Centracanthidae, Centrarchidae, Centrolophidae, Centropomidae, Cepolidae, Cichlidae, Cirrhitidae, Clinidae, Coracinidae, Coryphaenidae, Creediidae, Cryptacanthodidae, Dactyloscopidae, Dinolestidae, Dinopercidae, Draconettidae, Drepanidae, Echeneididae, Elassomatidae, Eleotridae, Embiotocidae, Emmelichthyidae, Enoplosidae, Ephippidae, Epigonidae, Gempylidae, Gerreidae, Glaucosomatidae, Gobiesocidae, Gobiidae, Grammatidae, Haemulidae, Harpagiferidae, Helostomatidae, Chaenopsidae, Chaetodontidae, Champsodontidae, Chandidae, Channidae, Channichthyidae, Cheilodactylidae, Cheimarrhichthyidae, Chiasmodontidae, Chironemidae, Icosteidae, Inermiidae, Kraemeriidae, Kuhliidae, Kurtidae, Kyphosidae, Labridae, Labrisomidae, Lactariidae, Latridae, Leiognathidae, Leptobramidae, Leptoscopidae, Lethrinidae, Lobotidae, Luciocephalidae, Lutjanidae, Luvaridae, Malacanthidae, Menidae, Microdesmidae, Monodactylidae, Mullidae, Nandidae, Nematistiidae, Nemipteridae, Nomeidae, Notograptidae, Nototheniidae, Odacidae, Odontobutidae, Opisthognathidae, Oplegnathidae, Osphronemidae, Ostracoberycidae, Pempherididae, Pentacerotidae, Percidae, Percichthyidae, Percophidae, Pholidae, Pholidichthyidae, Pinguipedidae, Plesiopidae, Polynemidae, Pomacanthidae, Pomacentridae, Pomatomidae, Priacanthidae, Pseudochromidae, Ptilichthyidae, Rachycentridae, Rhyacichthyidae, Scaridae, Scatophagidae, Sciaenidae, Scombridae, Scombrolabracidae, Scytalinidae, Serranidae, Schindleriidae, Siganidae, Sillaginidae, Sparidae, Sphyraenidae, Stichaeidae, Stromateidae, Teraponidae, Tetragonuridae, Toxotidae, Trachinidae, Trichiuridae, Trichodontidae, Trichonotidae, Tripterygiidae, Uranoscopidae, Xenisthmidae, Xiphiidae, Zanclidae, Zaproridae, Zoarcidae
  • Rad Percopsiformes – čeľade Amblyopsidae, Aphredoderidae, Percopsidae
  • Rad Pleuronectiformes – čeľade Achiridae, Achiropsettidae, Bothidae, Citharidae, Cynoglossidae, Paralichthyidae, Pleuronectidae, Psettodidae, Samaridae, Scophthalmidae, Soleidae
  • Rad Polymixiiformes – čeľaď  Polymixiidae
  • Rad Polypteriformes – čeľaď  Polypteridae
  • Rad Saccopharyngiformes – čeľade Cyematidae, Eurypharyngidae, Monognathidae, Saccopharyngidae
  • Rad Salmoniformes – čeľade Salmonidae
  • Rad Scorpaeniformes – čeľade Abyssocottidae, Agonidae, Anoplopomatidae, Aploactinidae, Bembridae, Caracanthidae, Comephoridae, Congiopodidae, Cottidae, Cyclopteridae, Dactyloscopidae, Ereuniidae, Gnathanacanthidae, Hemitripteridae, Hexagrammidae, Hoplichthyidae, Liparidae, Normanichthyidae, Pataecidae, Platycephalidae, Psychrolutidae, Psychrolutidae, Rhamphocottidae, Scorpaenidae, Triglidae
  • Rad Semionotiformes – čeľaď  Lepisosteidae
  • Rad Siluriformes – čeľade Ageneiosidae, Akysidae, Amblycipitidae, Amphiliidae, Ariidae, Aspredinidae, Astroblepidae, Auchenipteridae, Bagridae, Callichthyidae, Cetopsidae, Clariidae, Cranoglanididae, Diplomystidae, Doradidae, Helogenidae, Heteropneustidae, Hypophthalmidae, Chacidae, Ictaluridae, Loricariidae, Malapteruridae, Mochokidae, Nematogenyidae, Olyridae, Pangasiidae, Parakysidae, Pimelodidae, Plotosidae, Scoloplacidae, Schilbidae, Siluridae, Sisoridae, Trichomycteridae
  • Rad Stephanoberyciformes – čeľade Barbourisiidae, Cetomimidae, Gibberichthyidae, Hispidoberycidae, Megalomycteridae, Melamphaidae, Mirapinnidae, Rondeletiidae, Stephanoberycidae,
  • Rad Stomiiformes – čeľade Gonostomatidae, Photichthyidae, Sternoptychidae, Stomiidae,
  • Rad Synbranchiformes – čeľade Chaudhuriidae, Mastacembelidae, Synbranchidae
  • Rad Tetraodontiformes – čeľade Balistidae, Diodontidae, Molidae, Monacanthidae, Ostraciidae, Tetraodontidae, Triacanthidae, Triodontidae
  • Rad Zeiformes – čeľade Caproidae, Grammicolepididae, Macrurocyttidae, Oreosomatidae, Parazenidae, Zeidae

Mäkkýše – Mollusca

Kmeň Mollusca – Podkmeň Amphineura – Trieda Aplacophora (Solenogastres), Polyplacophora

Podkmeň Conchifera – Trieda Monoplacophhora, Scaphopoda

Trieda Gastropoda – Podtrieda Prosobranchia – Rad Archaeogastropoda – čeľaď  Pomatidae, Viviparidae

Podtrieda Opistobranchia – Podtrieda Pulmonata – Rad Basommatophora – čeľaď  Acroloxidae, Ancylidae, Physidae, Lymnaeidae, Planrobidae

  • Rad Stylommatophora

Trieda Lamellibranchia (Bivalvia) – Podtrieda Paleotaxodonta (Protobranchia), Cryptodonta, Pteriomorpha (Anisomyaria, Toxodonta, Filibranchia), Schizodonta (Unionoidea),

Podtrieda Heterodonta – Rad Eualamelibranchia – čeľaď  Sphaeriidae

Podtrieda Adapedonta, Anomalodesmata, Septibranchia

Trieda Cephalopoda (hlavonožce) – Podtrieda Tetrabrachia – Rad Nautiloidea, Ammonoidea

Podtrieda Dibrachia – Rad Belemnoidea

  • Rad Decabranchia – Podrad Teuthoide (kalmary), Sepioidea (sépie)
  • Rad Vampyromorpha, Octobrachia (chobotnice)

Vodné rastliny

Vedný odbor zaoberajúci sa rastlinami sa nazýva botanika.

Oddelenie Bryophyta – machy – čeľaď  Ricciaceae

Oddelenie Lycopodiophyta – čeľaď  IsoÁtacea

Oddelenie Equisetophyta – prasličky – čeľaď  Equisetaceae

Oddelenie Polypodiophyta – plavúne – čeľaď  Dryopteridaceae, Marsileaceae, Osmundaceae, Thelypteridaceae

Oddelenie Pinophyta – borovicorasty – čeľaď  Pinaceae, Taxodiaceae

Oddelenie Magnoliophyta – Dvojklíčnolisté – čeľaď  Aceraceae, Aizodiaceae, Amaranthaceae, Anacardiaceae, Apiaceae, Aquifoliaceae, Asclepiadaceae, Asteraceae -astrovité, Balsaminaceae, Betulaceae – brezovité, Boraginaceae, Brassicaceae – kapustovité, Cabombaceae, Callitrichaceae, Campanulaceae – zvončekovité, Caprifoliaceae, Caryophyllaceae, Ceratophyllaceae, Chenopodiaceae, Clethraceae, Cornaceae, Cuscutaceae, Droseraceae – rosičkovité, Elatinaceae, Ericaceae, Gentianaceae – horcovité, Haloragaceae, Hypericaceae, Lamiaceae – hluchavkovité, Lentibulariaceae, Lythraceae, Malvaceae, Myricaceae, Nelumbonaceae, Nymphaeaceae – leknovité, Onagraceae, Plantaginaceae, Plumbaginaceae, Podostemaceae, Polygalaceae, Polygonaceae, Primulaceae – prvosienkovité, Ranunculaceae – iskerníkovité, Rosaceae – ružovité, Rubiaceae, Salicaceae – vŕbovité, Sarraceniaceae, Saururaceae, Saxifragaceae, Scrophulariaceae, Solanaceae – ľuľkovité, Trapaceae, Urticaceae, Verbenaceae, Violaceae – fialkovité

Jednoklíčnolisté – čeľaď  Acoraceae, Alismataceae, Araceae, Cyperaceae, Eriocaulaceae, Hydrocharitaceae, Iridaceae, Juncaceae, Juncaginaceae, Lemnaceae, Limnocharitaceae, Najadaceae, Orchidaceae, Poaceae, Pontederiaceae, Potamogetonaceae, Ruppiaceae, Sparganiaceae, Typhaceae, Xyridaceae, Zannichelliaceae, Zosteraceae


Nižšie rastliny – riasy – Algae

Riasami sa vedecky zaoberá botanika pretože sú to rastliny, pre rozlíšenie od odborníkov na vyššie rastliny algológia.

Odelenie Glaucophyta

Oddelenie Rhodophyta – červené riasy – Trieda Rhodophyceae – Podtrieda Bangiophycidae – Rad Porphyridiales, Bangiale

Podtrieda Florideophycidae – Rad Batrachospermales, Corallinales, Ceramiales, Gigartinales

Oddelenie Heterokontophyta – rôznobičíkaté riasy – Trieda Chrysophyceae – žltohnedé riasy – Podtrieda Chrysophicidae – Rad Ochromonadales, Chrysamoebales, Hydrurales, Chrysosphaerales, Phaeothamniales, Parmales, Chrysomeridales, Chrysomanadales

Trieda Xantophyceae – Rad Heterochloridales, Botrydiales, Rhizochloridales, Mischococcales, Tribonematales, Vaucheriales

Trieda Bacillariophyceae (Diatomae) – rozsievky – Rad Naviculales

Podtrieda Coscinodiscophycideae – Rad Coscinodiscales

Podtrieda Fragillariophycideae – Podrad Araphidinae

Podtrieda Bacillariophycideae – Podrad Monoraphidineae, Biraphidineae

  • Rad Achnanthales, Rad Eunotiales

Trieda Phaeophycae – hnedé riasy, chaluhy – Rad Ectocarpales, Dictyotales, Laminariales, Fucales

Trieda Rhaphidiophyceae – zelenivky

Trieda Synurophyceae – Rad Synurales

Trieda Dictyochophyceae – Rad Pedinellales, Dictyochales

Trieda Pelagophyceae

Trieda Eustigmatophyceae

Oddelenie Dinophyta – Trieda Dinophyceae – Rad Peridiniales, Gonyaulacales, Gymnodiniales

Oddelenie Cryptophyta – Trieda Cryptophyceae – Rad Goniomonadales, Cryptomonadales, Chroomonadales

Oddelenie Haptophyta (Primnesiophyta) – Trieda Haptophyceae – Rad Primnesiales, Coccolithophoridales

Oddelenie Euglenophyta – Trieda Euglenophyceae – Rad Eutreptiales, Euglenales, Heteronematales

Oddelenie Chlorophyta – zelené riasy – Trieda Prasinophyceae

Trieda Chlamydophyceae – Rad Chlamydomonadales, Volvocales, Tetrasporales, Chlorococcales

Trieda Chlorophyceae – zelenivky – Rad Dunaliellales, Gloeodendrales, Chlorellales, Protosiphonales, Microsporales, Oedogoniales, Chaetophorales

Trieda Pleurastrophyceae

Trieda Ulvophyceae – Rad Ulotrichales, Cladophorales, Caulerpales (Bryopsidales), Dasycladales, Trentepohliales

Trieda Zygnematophyceae (Conjugatophyceae) – spájavky – Rad Zygnematales

  • Rad Desmidiales – Podrad Archidesmidiineae, Desmisiineae

Trieda Charophyceae – parožnatky – Rad Klebsormidiales, Coleochaetales, Charales

Oddelenie Chlorarachniophyta


Sinice

Sinice patria medzi Prokaryota. Riasy, vyššie rastliny, živočíchy patria medzi eukaryotické organizmy (ide o principiálne inú stavbu bunky)

Siniciam sa často vraví aj modrozelené riasy, prípadne modrá riasa.

Odelenie Cyanophyta (Cyanobacteria) – sinice – Trieda Cyanophyceae – sinice – Rady Chroococcales, Chamaesiphonales, Nostocales, Oscillatoriales, Stigonemiales

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Rastliny, Ryby, Živočíchy

Rozmnožovanie rýb a rastlín

Hits: 44078

Ryby sa rozmnožujú iba pohlavne. Podľa spôsobu rozmnožovanie rozlišujeme na ikernačky a živorodky. Ikernačky kladú ikry – vajíčka podobne ako plazy, ktoré sa po akte rozmnožovania vyvíjajú mimo tela matky – oviparia – vajcorodosť. Ich priemer je od 0.8 mm do 6 mm, v závislosti na konkrétnom druhu. Ikry, napokon v menšej miere aj plôdik veľmi často neznášajú svetlo, preto sa ikry často zakrývajú – rozumej celé akvárium. Je to logické – treba si uvedomiť, že v prírode je obyčajne väčšia „tma“ a ikry obyčajne kladú pod list, do rastlín, na dno, do jaskyniek pod skalný strop apod. Ikry, ktoré nie sú oplodnené, časom zbelejú, a je ich treba z akvária vybrať, pretože by sa zbytočne rozkladali a tým ohrozovali zvyšné. Naopak druhom živorodým sa ikry vyvíjajú v telovej dutine matky podobne ako u cicavcov – viviparia – živorodosť. V prípade málo častého vylučovania oplodnených ikier hovoríme o ovoviviparii – vajcoživorodosti. Plôdik totiž často opúšťa telo matky tesne po zbavení sa posledných zárodočných obalov. Práve vyliahnuté mláďa sa nazýva eleuterembryo. Živorodým druhov sa vlastne ikry vyvíjajú v tele, sú rovnakého tvaru, veľkosti ako u ikernačiek, len vývin prebieha dlhšie 20 – 40 dní. Živorodky majú vyvinutý špecifický orgán – gonopódium, u rodu Hemirhaphodon androgónium, pomocou ktorého sa rozmnožujú. Tvar gonopódia je určovacím druhovým znakom. Plodnosť rýb viac-menej rastie s ich dĺžkou, váhou. Vplyv naň však má aj okrem iného aj vek, obsah solí, kyslíka, teplota vody. Živorodým druhom, okrem gudeovitých spermie v tele samičky prežívajú aj mesiace – samček oplodní samičku a tento prenos genetickej informácie je životaschopný dlhé časové obdobie, obyčajne 3 – 4 vrhy, bol však zaznamenaný aj prípad 11 vrhov. Je zaujímavé, že aj medzi rybami sa nájdu druhy, ktoré sú obojpohlavné – hermafroditizmom, no drvivá väčšina rýb sú gonochoristi – funkčne samičky tvoria samičie pohlavné bunky, samce samčie pohlavné bunky. Pri rozmnožovaní by sme sa mali vyhnúť príbuzenskej plemenitbe. Ak už sme nútení ku nej, množme radšej rodiča s potomkom, ako sestra s bratom. Dlhodobá príbuzenská plemenitba vedie ku degeneratívnym poruchám, napr. ku zakriveniu chrbtice, ku iným morfologickým odchýlkam, ku zníženej životaschopnosti.

V prírode dochádza aj ku kríženiu medzi príbuznými, no ide o izolované oblasti, kde je zamedzený prístup ku migrácii a tým ku premiešavaniu genetickej informácie. Nie je vylúčené, že dochádza priamo ku kríženiu medzi potomkami jedného rodiča, ale vzhľadom na veľkosť areálu a početnosť populácie ide o rozmnožovanie medzi bratrancami a sesternicami. Keďže dochádza v oveľa vyššej miere aj ku prírodnému výberu, neraz sa stane, že takáto izolovaná príbuzensky sa množiaca populácia je životaschopnejšia ako populácia, ktorej areál nedovoľuje prakticky príbuzenské kríženie vďaka dostatku priestoru. Tento stav však platí, ak sú podmienky ideálne, len čo sa rapídne zmenia faktory prostredia negatívne, neizolovaná populácia je razom vo výhode. Aktivity vedúce k reprodukcii sú jedny z najkrajších, ktoré nám vedia ryby pri ich chovaní poskytnúť. Snaha samcov, predvádzanie sa pred samičkami je veľmi zaujímavá. Niektoré sú schopné prenasledovať samičky väčšinu dňa, iné sa tejto činnosti venujú len v určitom období a za určitých podmienok. Práve preto je vhodné práve počas snahy o rozmnožovanie viac dbať o tesnosť krycieho skla, pretože najmä samičky majú neraz snahu ujsť pred dobiedzajúcimi samcami aj skokmi nad hladinu.

Tetrám sa často pre ich záujem o ikry, kladie ako prekážka, z nášho chovateľského pohľadu rošt – filter, ktorý oddeľuje ikry od ostatných rýb. Netýka sa to však iba tetier, pre tetry je však použitie trecieho roštu príznačné. Rošt môže byť položený na holom dne po celom obsahu. Počas trenia padajú ikry na dno, kde sa nachádza rošt, ktorý je trochu nadvihnutý nad dno, aby na ikry rodičia nedosiahli. Samozrejme rošt môže byť položený aj inak, podstatné je aby sa dospelé ryby ku ikrám nedostali, alebo mali túto úlohu sťaženú. Materiál, z ktorého je vyrobený, je takisto rôzny, závisí od veľkosti rýb, ikier pre ktorý má byť použitý. Používajú sa rôzne najčastejšie pletivá pre záhradkárov apod. Existuje aj forma skleneného perforovaného roštu.

Pôrodnička je nádoba, uzavretý priestor, prípadne akvárium, v ktorom sa rodí poter. Opomeniem teraz nádrž, ako materiál sa komerčne používa umelá hmota. Tieto sú vhodné pre živorodky. Sú konštruované tak, aby napr. gravidná gupka mohla v nej porodiť svoje mladé. Existujú principiálne dva typy: pri prvom narodené rybky opúšťajú telo matky a prepadávajú cez lišty do spodnej časti pôrodničky, kam sa samička nemá šancu dostať, alebo pri druhom rybky opúšťajú matku do voľnej vody – v tomto prípade musí byť samozrejme toto akvárium bez rýb, inak čerstvo narodené rybky čoskoro požerie. Oba typy pôrodničiek na vode plávu – pohybujú sa na hladine Ako lepšia alternatíva použitého materiálu ku takýmto pôrodničkám je použitie sieťoviny, podobne ako pri trecom rošte. Pletivo stačí zošiť napr. saturnou to želaného tvaru a zabezpečiť napr. polystyrénom, aby pletivo nepadlo na dno. Výhoda takéhoto riešenia je zjavná – pletivo môže byť oveľa väčšie ako v obchode zakúpenej pôrodničke, a celkovo je šité takpovediac na mieru. Zakúpené pôrodničky z obchodu som však malými vrtákmi prevŕtal, aby medzery pre únik plôdika boli ešte širšie. O svojpomocne vytvorených pôrodničkách píše Ivan Vyslúžil v tomto článku.

Ako substrát pre niektoré druhy poslúžia jemnolisté rastliny, steny nádrže, listy rastlín, kamene na plochu, alebo strop kamenných „jaskyniek“, atď. Pre niektoré druhy rýb sa pripravujú rôzne výluhy. Néonka čierna – Hypessobrycon herbertaxelrodi je toho názorným príkladom – pre tento druh sa často výluhy pripravujú ako napokon aj pre ostatné tetrovité.

Rozmnožovanie cichlíd je zrejme jedno z najzaujímavejších medzi rybami. Napr. samička ostriežika purpurového si vyhliadne vhodnú jaskynku, napr. kokosový orech, kde dokáže držať v papuli svoje mladé celé hodiny. Samozrejme predtým prebehlo trenie. Najmä u amerických druhov sa páry musia nájsť samé, často vydržia spolu aj celý život. Niektoré druhy kladú ikry na substrát, napr. na plochý kameň, na podnebie kameňa apod. Zospodu kladie ikry napr. princezná – Neolamprologus brichardi. Tento druh je pomerne neznášanlivý voči sebe, takže dominantné páry eliminujú svoju konkurenciu, a potom sa plnou silou pustia do rozmnožovania. Keď začnú, často v pomerne pravidelných intervaloch prinášajú nové generácie. Ich ikry sú slabo ružové, pomerne veľké, počet ikier je 20 – 100. Veľa druhov cichlíd patria medzi tzv. papuľovce (česky tlamovce). Čiže sú to také druhy, ktoré svoje potomstvo uchovávajú vo svojej papuľke, avšak  papuľovce nájdeme aj medzi inými taxónmi, napr. aj medzi druhmi rodu Betta. Ich rodičovský inštinkt je však často dosť slabý, je to samozrejme druhovo špecifické, napr. Neolamprologus brichardi, väčšina amerických cichlíd svoje potomstvo urputne bráni, na rozdiel od napr. malawijských rodov Pseudotropheus, Maylandia, Melanochromis, Labidochromis. Ikry držia poctivo v papuli, nechajú ich stráviť žĺtkový vak, pripravia ich na opustenie ústnej dutiny matky, vypustia ich. Niekedy sa stane, že ich ešte nejaký čas opäť pozbierajú a tento jav sa môže opakovať, no keď už tak nespravia, ich rodičovský inštinkt ide veľmi rýchlo bokom. Samec, v podstate po oplodnení iba chránil samičku, ale teraz svoje mladé väčšinou pokladá za votrelcov, prípadne za spestrenie menu. Samička je na tom podobne, ona sa ale skôr „pomýli“. Najprv si mladé nevšíma, akoby sa dištancovala, no časom sa môže stať, že svoje potomstvo začne prenasledovať.

Typické kaprozúbky (halančíky) nakladú ikry, ktoré v prírode jednoducho neskôr vyschnú. Impulz na vývoj zárodku donesie so sebou až opätovný dážď na začiatku obdobia dažďov. Simulácia tohto procesu je aj základom úspechu pri ich rozmnožovaní v zajatí, v našich nádržiach. Čiže po trení v akváriu je nutné ikry vybrať a umiestniť na suchom mieste. Po druhovo špecifickom čase ikry vyberieme, umiestnime do vhodnej nádrže a zalejeme vodou. Vtedy začne pokračovať reprodukcia až po vyliahnutie mladých rýb. Tieto ryby rastú veľmi rýchlo, pretože jednoročné druhy musia počas krátkej dobe dospieť a sami sa rozmnožovať.

Samičky panciernika Corydoras aeneus zbiera oplodnené ikry a dočasne ich nesie pod prsnými plutvami, ktoré má zložené do tzv. taštičky. Neskôr ich lepí na sklo a na rastliny. Pancierniky sa rozmnožujú v hejnách, patria sem druhy obľubujúce nižšiu teplotu. Známa je pomôcka ku stimulácii – nitenky a každodenné znižovanie hladiny vody a výmena vody za čerstvú studenú vodu, čo simuluje nadchádzajúce obdobie dažďov – obdobie hojnosti. Pancierniky si zväčša vlastné ikry veľmi nevšímajú, odporúča sa však, ich premiestňovať. Samozrejme veľa druhov nie je tak ľahko rozmnožiteľných: Corydoras sterbai, C. panda atď.

Najčastejšie sa v akváriách vyskytujúci prísavník Ancistrus cf. cirrhosus sa rozmnožuje v dutinách, alebo pod kamene. Chovatelia si pomáhajú napr. sklenenou fľašou, novodurovou trubkou apod. Samček si svoju samičku zvyčajne vyberie. Svoje ikry samec do istého času stráži, avšak nemá toľko prostriedkov ako veľké dravé druhy, ani nie je tak húževnatý. Avšak v bežnom spoločenskom akváriu má prísavník šancu sa rozmnožiť a poskytnúť aj potomstvo.

O skalároch – Pterophyllum scalare sa vraví, že vyžadujú tlak vody – vysoký vodný stĺpec. Avšak mal som možnosť vidieť ich odchovávať aj vo veľmi malých nádržiach nie vyšších ako 25 cm. Keďže v domovine sa vytierajú zvyčajne na listy vysoko rastúcich rastlín, môžeme im poskytnúť ako trecí substrát napr. otvorený kus z PET fľaše. Skalár, pokiaľ nakládol ikry, tak ich chráni, aj sa o ne stará, hneď ako sa rozplavávajú mladé, začne ich zvyčajne nemilosrdne požierať. V prírode by sa takto nesprával a stáva sa, že aj v akváriu mladé nepožiera.

Živorodky sú z hľadiska rozmnožovania vhodné pre začiatočníka. Dá sa pre ne pri rozmnožovaní uplatniť vyššie spomínaná pôrodnička, ale aj vlastnými prostriedkami zošité sito. Rozmnožujú sa pri troche snahy veľmi ochotne. Mečovka mexická je takmer vždy voči svojim mladým kanibal, platy sú na tom obdobne, len pávie očká zväčša vlastné potomstvo ušetria. Keď dospejú a začnú sa rozmnožovať, cyklus pôrodov sa opakuje zhruba po 4 – 5 týždňoch ako u väčšiny živorodiek. Gupky a platy môžu mať až 100 mladých, dospelá mečúnka aj 200. Ide o živorodé druhy, takže rodia živé mláďatá, v brušnej časti sa nachádza škvrna plodnosti, ktorá svedčí o pohlavnej zrelosti samičiek. Jedno oplodnenie samcom môže vystačiť aj na 3 – 4 vrhy. Počas dní pred pôrodom sa škvrna zväčšuje a tmavne. Blackmolly – tmavá vypestovaná forma Poecilia shenops je trochu ťažšie odchovateľná rybka, pretože vyžaduje o niečo teplejšiu vodu a nevidno na nej škvrnu plodnosti. U blacmoll pri ich potomstve máme možnosť vidieť presadzovanie sa génov prírodnej povahy, pretože nie všetky mladé budú celé čierne ako pravdepodobne sú rodičia. Ide o to, že blacmolla je vyšľachtená forma, ktorá nie je celkom biologicky ustálená. Dokonca sa môže stať, že niektoré jedince sú v mladšom veku strakaté a neskôr im čierny pigment pribúda natoľko, že celkom zčernejú. Aj pre blackmolly je vhodné sito na ich rozmnožovanie, resp. na ochranu vyliahnutého potomstva pred pažravosťou dospelcov.

Labyrintky žijú obyčajne v preteplených oblastiach, kde sa nachádza veľmi veľa súčastí vo vode: rýb, rastlín, organických zvyškov, driev apod. Dospelé jedince dýchajú atmosférický kyslík. Veľa druhov labyrintiek tvorí penové hniezdo – pri ochrane ikier využijú svoju schopnosť naberať atmosférický vzduch. Penové hniezdo je tvorené čiastočkami vzduchu, ktoré ryby premelú v ústnej dutine. Na vode pláva. To znamená, že hniezdo pre ikry pláva na hladine, nie je vhodné aby v akváriu bolo silné prúdenie vody – to by mohlo poškodiť stavbu penového hniezda. Ako podpora preň slúžia napr. plávajúce rastliny Riccia, Salvinia, Myriophyllum, Lemna apod. Hniezdo obyčajne stavia samec, niektoré druhy alebo jedince je treba po trení z nádrže odloviť, iné nie. Týmto spôsobom sa rozmnožujú guramy, bojovnice, kolizy. O kolizách – Colisa je známe, že ich poter je jeden z najmenších, preto sa odporúča udržiavať hladinu vody počas jeho vývoja pod 10 cm. Sú veľmi náchylné na zmenu teploty a na chlad, preto je vhodné zabezpečiť výborné utesnenie krycím sklom alebo niečím iným, a udržiavanie rovnakej teploty vody, a vzduchu nad hladinou ak medzi krycím sklom a hladinou je nejaký priestor. Filtrovanie by malo byť veľmi slabé alebo žiadne a prúdenie vody minimálne, alebo žiadne. Kritické obdobie je doba tvorby labyrintu. Dochádza k tomu po 50 dni a toto obdobie je kritické, vtedy je vhodné ešte viac zvýšiť obozretnosť, aby sme prípadné straty minimalizovali. Pred rozmnožovaním bojovníc Betta splendens môže v ich správaní dôjsť ku prejavu džentlmenstva. Vtedy sok pri fyziologickej potrebe soka nadýchnuť sa, čaká na to aby mohol pokračovať v súboji. Spoločenské boje samcov sú u bojovní dosť drsné.

Vodné rastliny sa rozmnožujú v akváriách, ale často aj v prírode, hlavne nepohlavne. Vegetatívne rozmnožovanie nastáva rôznymi spôsobmi, napr. odrezkami, poplazmi, odnožami atď. Pohlavný spôsob nie je taký častý ako u ich suchozemských príbuzných. Rastliny často v akváriu nekvitnú a k opeleniu – k začiatku úspešného rozmnoženia dochádza ešte menej často, čo je pochopiteľné aj vzhľadom na priestorové bariéry.

Use Facebook to Comment on this Post