2014, 2015, 2016, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Záhorie, Živočíchy

Významné vtáčie územie Adamovské jazerá

Hits: 3086

Ada­mov­ské jaze­rá sa nachá­dza­jú na 85-​om rieč­nom kilo­met­ri rie­ky Mora­va. Posky­tu­jú mož­nos­ti pre rybo­lov, let­nú rekre­áciu, kúpa­nie. Sú tu tri prí­sta­vy, pre­má­va­jú tu dve lode. Z prí­sta­vu Gbe­ly Ada­mov sa dá pre­pla­viť do Čes­kých Tvrdo­níc. Ada­mov­ské jaze­rá tvo­ria dve štr­ko­vis­ká, sú teda ume­lo vytvo­re­ný­mi vod­ný­mi plo­cha­mi (Infor­mač­ná tabu­ľa). Od roku 1969. Na sever­nom, ploš­ne väč­šom štr­ko­vis­ku, pre­bie­ha ťaž­ba štr­ku na západ­nej stra­ne aj v súčas­nos­ti. Na juž­nom sa nachá­dza 13 ostro­vov, hniez­di tu viac ako 80 dru­hov vtá­kov (eza​ho​rie​.sk). Kedy­si tu boli mok­ra­de, vďa­ka úpra­ve rie­ky Mora­va zanik­li (Infor­mač­ná tabu­ľa). Mes­to Gbe­ly upra­vi­lo pred časom plá­že, par­ko­va­cie plo­chy, vysa­di­lo stro­my a krí­ky, vybu­do­va­lo spr­chy, umy­vá­reň, sociál­ne zaria­de­nia. Ada­mov je mest­skou čas­ťou mes­ta Gbe­ly (gbe​ly​.sk). Ada­mov­ské jaze­rá sú oje­di­ne­lým prí­kla­dom spo­lu­ži­tia prí­ro­da a člo­ve­ka. Je len málo mies­te, kde môže­te nahliad­nuť do sve­ta vtác­tva z takej bez­pro­stred­nej blíz­kos­ti. Desať­ro­čia tu člo­vek a vtá­ky žijú ved­ľa seba (Infor­mač­ná tabuľa). 

Ada­mov­ské jaze­rá pat­ria medzi naj­výz­nam­nej­šie orni­to­lo­gic­ké loka­li­ty na Záho­rí. Sú význam­nou mig­rač­nou zastáv­kou a noco­vis­kom pre husi. Ada­mov­ské jaze­rá sú súčas­ťou Chrá­ne­né­ho vtá­čie­ho úze­mia Mora­va. Hniez­di tu tak­mer polo­vi­ca hniezd­nej popu­lá­cie na Slo­ven­sku husi divej – Anser anser. Zdr­žu­jú sa tu od feb­ru­ára do júla. Čaj­ka sme­ji­vá Larus ridi­bun­dus tu má naj­väč­šiu koló­niu na Záho­rí. Aj rybár rieč­ny Ster­na hirun­do tu osíd­ľu­je ostro­vy bez vyso­kej vege­tá­cie. V mar­ci a aprí­li tu vrcho­lí jar­ná mig­rá­cia kačíc. Tak­mer celé čier­ne sú lys­ky čier­ne – Fuli­ca atra. Pre hrdzav­ku potá­pa­vú – Net­ta rufi­na sú jaze­rá jed­ným z naj­se­ver­nej­ších hniezd­nych loka­lít. Ďal­šie dru­hy: potáp­ka choch­la­tá Podi­ceps cris­ta­tus, bre­hu­ľa rieč­na Ripa­ria ripa­ria, tra­so­chvost bie­ly Mota­cil­la alba. Zazna­me­na­né tu boli: orliak mor­ský Helia­e­e­tus albi­cil­la, kači­ca ostro­chvos­tá Anas acu­ta, kači­ca divá Anas pla­tyr­hyn­chos, potá­pač bie­ly Mer­gus albel­lus, hla­hol­ka sever­ská Bucep­ha­la clan­gul­la, trs­te­nia­rik, dudok choch­la­tý Upu­pa epops, volav­ka popo­la­vá Ardea cine­rea, chav­koš noč­ný Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax, fúzat­ka trs­ti­no­vá Panu­rus biar­mi­cus, slá­vik mod­rák Lus­ci­nia sve­ci­ca, bah­nia­ky, bro­div­ce. V polo­vi­ci novem­bra sem pri­lie­ta­jú veľ­ké kŕd­le husí. Zo seve­ru hus bie­lo­če­lá Anser albif­rons a hus sia­tin­ná Anser faba­lis. V oko­lí jazier hniez­di cíbik choch­la­tý Vanel­lus vanel­lus (Infor­mač­ná tabuľa).

V roku 2009 tu posta­vi­lo mes­to Gbe­ly osem met­rov vyso­kú dre­ve­nú roz­hľad­ňu. Domá­ci je vra­via ávé­háč­ka, čiže Ada­mov­ská vtá­čí hle­dzír­ňa (infog​lo​be​.sk). Z roz­hľad­ne je veľ­mi dob­rý výhľad nie­len na vtá­čie koló­nie a blíz­ke oko­lie, ale hlav­ne v zim­ných mesia­coch aj na vzdia­le­né Malé Kar­pa­ty, Bie­le Kar­pa­ty a Pav­lov­ské vrchy (Pála­va) (uby​tu​jem​sa​.sk). Ja cho­dím na Ada­mov­ské jaze­rá pomer­ne čas­to, okrem iné­ho aj sa kúpať. Občas sa tu zasta­vím aj ces­tou z Mora­vy. Zau­jí­ma­vý je aj bufet – občerstvo­va­cie zaria­de­nie, kto­ré som si rých­lo obľú­bil. V lete tu býva pomer­ne dosť ľudí, ale je to ešte zne­si­teľ­né a s par­ko­va­ním som tu ešte nemal prob­lém (Peter Kaclík).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, 2013, 2014, Časová línia, Európske mestá, Jazerá, Jazerá, Krajina, Les, Mestá, Mokrade, Príroda

Marchegg – rapsódia bocianov

Hits: 6183

Mar­chegg – mes­to bocia­nov – Stor­chens­tadt. Leží neďa­le­ko od hra­níc zo Slo­ven­skom – v pod­sta­te ved­ľa Devín­ske­ho jaze­ra. Zná­my je vyso­kým množ­stvom bocia­nov od mar­ca do augus­ta. Leží v nad­mor­skej výš­ke 141 m, má cca 3650 oby­va­te­ľov. Zalo­že­ný bol v roku 1268 krá­ľom Pře­mys­lom Ota­ka­rom. Zau­jí­ma­vos­ťou je vod­ný hrad, kto­rý bol posta­ve­ný v 13. sto­ro­čí a slú­žil ako lovec­ký zámok (mar​chegg​.at)V roku 1621 zís­kal vod­ný hrad Pavol IV. Pál­fi, kto­rý bol maji­te­ľom pan­stva aj v sused­ných Malac­kách, Pla­vec­ké­ho hra­du, Deví­na ale aj Boj­níc. Podo­bá sa na Malac­ký kaš­tieľ, jeho potom­ko­via postu­po­va­li pri úpra­vách v súčin­nos­ti. V jeho inte­ri­é­roch sa dnes nachá­dza expo­zí­cia o Pře­mys­lo­vi Ota­ka­ro­vi II. ale aj výsta­va veno­va­ná rodi­ne Pál­fi­ov­cov (Krno). Súčas­ťou are­álu je veľ­mi pek­ná par­ko­vá úpra­va. Ďal­šou atrak­ci­ou sú Vie­den­ská brá­na – Wie­ner Tor a Uhor­ská brá­na – Ungar­tor (mar​chegg​.at). Dnes zámok slú­ži ako regi­onál­ne múze­um (tou​rist​-chan​nel​.sk). Ved­ľa obce Mar­chegg sa nachá­dza­jú prí­rod­né rezer­vá­cie Morav­ské luž­né lesy a jaze­ro Kle­i­ner Bre­i­ten­see, naj­väč­šia koló­nia bocia­nov v stred­nej Euró­pe s hniez­da­mi na stro­moch (tou​rist​-chan​nel​.sk). Hniez­di tu 50 párov bocia­nov bie­lych – bocia­nie knie­žat­stvo (Krno). Rezer­vá­cia WWF March Auen – Morav­ské luhy vznik­la v roku 1970. Je súčas­ťou Ram­sar­skej loka­li­ty Niva Mora­vy. Mok­ra­de s luž­ný­mi les­mi sú vzác­nym eko­sys­té­mom, kto­rý svo­jou ohro­ze­nos­ťou mož­no pri­rov­nať ku tro­pic­kým pra­le­som (teraz​.sk). 

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2009, 2011, 2012, 2014, 2015, Časová línia, Jazerá, Krajina, Príroda, TOP

Jazerá a vodné nádrže

Hits: 2313

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Časová línia, Island, Jazerá, Krajina, Príroda, Vodopády, Zahraničie

Island – ostrov ľadu a ohňa

Hits: 986

Island leží na roz­hra­ní Sever­né­ho ľado­vé­ho a Atlan­tic­ké­ho oce­ánu. Je dru­hým naj­väč­ším ostro­vom v Euró­pe. Je vzdia­le­ný od Škót­ska asi 800, od Nór­ska 970, od Grón­ska 287 km (Wiki­pe­dia CS). Leží na roz­hra­ní dvoch lito­sfé­ric­kých dosiek v oblas­ti Stre­do­at­lan­tic­ké­ho chr­bá­tu, v mies­te kde dochá­dza ku vzni­ku novej oce­án­skej kôry. Pod Islan­dom sa nachá­dza prav­de­po­dob­ne horú­ca škvr­na (Oli­vier Bour­ge­ois, Oli­vier Dau­te­uil, Erwan Hal­lot). Island ofi­ciál­ne vzni­kol 17. júna 1944. Na roz­lo­he 102 775 km2 tu žije 350 710 oby­va­te­ľov. Prvý­mi oby­va­teľ­mi Islan­du boli prav­de­po­dob­ne Nóri a Kel­ti kon­com 9. sto­ro­čia. Vikings­kí náčel­ní­ci zakla­da­li takz­va­né thin­gy – sne­my, kto­ré urov­ná­va­li spo­ry. V roku 930 bol na Islan­de vytvo­re­ný prvý par­la­ment na sve­te (Wiki­pe­dia). Od roku 1262 je Island pod­ria­de­ný nór­ske­mu krá­ľo­vi (Mar­ta Horáč­ko­vá). V roku 1357 sa Island dostal pod nad­vlá­du Dán­ska (Wiki­pe­dia CS). V rokoch 1783 kvô­li sopeč­nej čin­nos­ti sop­ky Laki zmiz­la veľ­ká časť Islan­du, mno­ho ľudí a zvie­rat zomre­lo. Dán­ska vlá­da vte­dy uva­žo­va­la o pre­miest­ne­ní všet­kých 40 tisíc oby­va­te­ľov do Dán­ska (Mar­ta Horáč­ko­vá). Násled­ky výbu­chu sop­ky Ask­ja v roku 1875 zni­či­li island­skú eko­no­mi­ku a spô­so­bi­li hla­do­mor (Wiki­pe­dia).

1. decem­bra 1918 sa Island osa­mos­tat­nil, s Dán­skom zostal spo­je­ný iba per­so­nál­nou úni­ou. Oby­va­te­lia Islan­du sú zväč­ša ger­mán­ske­ho pôvo­du. V posled­nom čase sem pri­chá­dza veľa pri­sťa­ho­val­cov z celé­ho sve­ta. Islan­ďa­nia sú hrdí na svo­je vikings­ké kore­ne. Majú veľ­mi sil­nú pra­cov­nú eti­ku, pra­cu­jú naj­dl­h­šie zo všet­kých vyspe­lých kra­jín. Island je libe­rál­nou kra­ji­nou, vyzná­va sa tu rov­nos­tár­stvo – ega­li­ta­riz­mus. V roku 930 vzni­kol na Islan­de prvý par­la­ment na sve­te. Island je kra­ji­na gej­zí­rov. Je tu naj­viac výro­nov pár a ply­nov a horú­cich pra­me­ňov na sve­te. Tep­lá voda z hlbín Zeme sa využí­va na vyku­ro­va­nie. Zimy sú na pobre­ží mier­ne, letá chlad­né. V stre­de Islan­du je pod­ne­bie tak­mer polár­ne (Wiki­pe­dia). Celý ostrov je vul­ka­nic­ky aktív­ny. Vo vnút­ro­ze­mí sú lávo­vé polia, poho­ria a ľadov­ce (Wiki­pe­dia CS).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post