2013, Dokumenty, Gemer, Gemerské dokumenty, Hrady, Krajina, Parky, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty

Kaštieľ v Betliari, gemerská perla

Hits: 1121

Kaštieľ v Betliari sa nachádza neďaleko Rožňavy. Postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov na začiatku 18. storočia (Wikipedia). Betliar bol súčasťou Brzotínskeho panstva, ktoré v stredoveku vlastnili Bebekovci. Na mieste dnešného kaštieľa je pravdepodobne dali postaviť malý vodný hrádok. Avšak v roku 1566 museli Horné Uhorsko opustiť. Správcom už cisárskeho majetku bol v roku 1578 Peter I. Andrássy. Andrássyovci zastávali funkciu hradných kapitánov 400 rokov (betliar.eu). Andrássyovský kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojím pôvodným zariadením a zbierkami (snm.sk). Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Čiastočné stavebné úpravy a obnova objektov boli vykonávané v rokoch 1982 – 1986. V roku 1985 bol celý areál kaštieľa aj parkom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku (snm.sk). Rozsiahla rekonštrukcia kaštieľa bola ukončená v roku 1994 (snm.sk). Jednou z najväčších pozoruhodností kaštieľa je ústredná knižnica, ktorú založil Leopold Andrássy. Uchováva vyše 14-tisíc zväzkov (slovakia.travel). Najvzácnejšími sú prvotlače, ktorých je päť. Najstaršia z roku 1486 a bola vydaná v Benátkach. Knižnica má takmer tretinu zbierok už aj v digitálnej podobe (obecbetliar.sk).

Ku kaštieľu patrí park s rozlohou 57 hektárov, bol založený v rokoch 1792 – 1795 záhradníkom Henrichom Nebbienom vďaka iniciatíve Leopolda Andrássyho. Od roku 1978 je zaradený do zoznamu umelecky a kultúrne hodnotných parkov sveta UNESCO. Od roku 1985 je národnou kultúrnou pamiatkou (snm.sk). V parku je unikátny umelý vodný systém, ktorý pozostáva zo sústavy umelých vodných rigolčekov odvádzajúcich vodu z Betliarskeho potoka do troch jazier, troch fontán a tzv. Veľkého vodopádu, najväčšieho svojho druhu na Slovensku (snm.sk). V parku je pri rybníku zverinec v podobe stredovekého hradu s vežičkou, kde Andrássyovci chovali medveďa hnedého, líšku, vlka a rysa. Nachádza sa tu slobodomurársky a čínsky pavilón, japonský most či Hermesova studňa, pri vstupnej bráne sa nachádza klasicistická rotunda z konca 18. storočia (snm.sk). Nachádza sa tu rímsky vodopád, navrhnutý v roku 1823 Josefom Bergmannom. Je 9 metrov vysoký a je najvyšším umelým vodopádom na Slovensku (Denisa Ballová). V parku sú stále zvyšky prastarého tisového lesa (Wikipedia).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Hont, Hontianske obce, Kaštiely, Krajina, Neživé, Obce, Obce, Parky, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stavby

Svätý Anton

Hits: 3520

Svätý Anton, predtým Antol, sa nachádza len kúsok od Banskej Štiavnice. Súčasťou je kaštieľ s krásnym parkom.

K obci patria usadlosti Rovne, Bažania a Macko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266. Názov obce vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Historické názvy obce: Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. Maďarský názov je Szenantal. Obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hutníctvom, lesníctvom, v kameňolome a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici. V polovici 20. storočia je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V 17. storočí získal panstvo Peter Koháry. Rodina Koháryovcov sa zaslúžila o rozvoj Svätého Antona. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. Ferdinand Coburg, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Známym rodákom bol slovenský herec, divadelný režisér a scénický výtvarník Karol Zachar, vlastným menom Karol Legény (wikipedia.sk).

Vo Svätom Antone sa nachádza kaštieľ s parkom. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Štyri krídla budovy symbolizujú štyri ročné obdobia, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Dnes je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti – Dni sv. Huberta (SACR). Barokový kaštieľ je postavený na mieste bývalého hradu, začiatkom 19. storočia je klasicisticky upravený (wikipedia.sk).

Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou s celoslovenskou pôsobnosťou. V roku 1808 sa v Banskej Štiavnici začal vyučovať predmet poľovníctvo (geopark.sk). Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri (msa.sk). Barokovo – klasicistickému kaštieľu v Svätom Antone predchádzal menší opevnený hrádok, ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami (geopark.sk). Kaštieľ býva označovaný aj ako kaštieľ Antol, alebo Koháryovský kaštieľ. Je sídlom lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea (Wikipedia). Dali ho postaviť na začiatku 18. storočia vlastníci panstva Sitno, Koháryovci (Bujnová et all, 2003). Svoje letné sídlo tu mal bulharský cár Ferdinand Coburg, patril do Sitnianskeho panstva Koháryovcov (Terem). V roku 1826 sa jediná dcéra posledného z mužských potomkov rodu Koháryovcov vydala za Ferdinanda Juraja Coburga zo Saska. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bulharský cár. Dovŕšil šťastnú tradíciu osvietených, rozhľadených a ctižiadostivých majiteľov, ktorí zveľaďovali majetky a zariadili ich vkusne (Bujnová et all, 2003).

V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom v roku 1878, sekvojovec mamutí – Sequoiadendron giganteum. V roku 1996 po vyschnutí bola vysadená iná sekvoja. Okolie je bohaté na chránené druhy, mnohé endemity. V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napr. Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiessi, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus.  V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci Andrej Kmeť popísal takmer 300 kultivarov (Zdroj: Informačná tabuľa). Súčasťou areálu je historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi  je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku sa okrem toho nachádza grotta – umelo navŕšená jaskyňa, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány, kaplnka Svätého Huberta (geopark.sk).

Celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni svätého Huberta usporadúva múzeum vo Svätom Antone zvyčajne začiatkom septembra cez víkend (banskastiavnica.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2009, 2010, 2011, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Parky, Parky, Príroda, Slovenská krajina

Park v Piešťanoch

Hits: 2662

V Piešťanoch má park svoju tradíciu a svoju váhu. Zaberá veľkú plochu z celkovej rozlohy mesta. Problémom piešťanských parkov je, že sa málo obnovujú. Stromy starnú, ničia sa a nové stromy sa nesadia. Mestský park – Sad Andreja Kmeťa založil gróf Erdödy v 18. storočí (Drahovská A., Piešťanský týždeň). Pôvodne vznikol ako kúpeľný park. Dnes je pomenovaný po muzeológovi, významnom biológovi Andrejovi Kmeťovi. Zaberá 212 235 m2 (TASR). Dnes je tento park národnou pamiatkou. Piešťanské parky ležia na miestach, kde sa pôvodne nachádzal tvrdý lužný les. Rastú v nich viaceré naše, ale aj introdukované druhy, napr.: Abies concolor, Abies nordmanniana, Acer grosserii, Aesculus parviflora, Calocedrus decurrens, Calycanthus floridus, Campsis radicans, Catalpa bignonioides, Cercis siliquastrum, Chamaecyparis lawsoniana, Cryptomeria japonica, Ginkgo biloba, Gleditscia triacanthos, Hamamelis japonica, Hamamelis virginiana, Jasminum nudiflorum, Koelreuteria paniculata, Liriodendron tulipifera, Magnolia x soulangiana, Paulownia tomentosa, Picea pungens, Pinus wallichiana, Platanus x hybrida, Populus nigra italica, Quercus rubra, Taxodium distichum, Taxus baccata (Bača). V parku žije veverička Sciurus vulgaris, ježko Erinaceus concolor, netopier raniak hrdzavý Nyctalus noctula, hniezdna kolónia havranov Corvus fragilegus. Ku bežným vtákom patrí brhlík Sitta europea, žlna Picus viridis, ďatle, slávik Luscinia megarhynchos, myšiarka ušatá Asio otus, sova lesná Strix aluco. V jazierkach sa vyskytuje skokan rapotavý Rana ridibunda, korytnačka písmenková Chrysemys scripta elegans (piestany.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Dolné Považie, Kaštiely, Krajina, Ľudská, Parky, Príroda, Slovenská krajina

Kočovský park

Hits: 4055

V Kočovciach sa nachádza pekný park. Je vyhlásený ako Chránený areál. Je to park Kočovského kaštieľa. Vedľa neho sa nachádza jazdecký areál, ktorý je aj centrom hipoterapie. V areáli parku je barokový kaštieľ, ktorý bol postavený podžupanom Jurajom Príleským v roku 1730. V 1880 bol v duchu romantizmu prestavaný vďaka Gejzovi Rakovskému (Regina Hulmanová). Po roku 1884 bol založený park. Kaštieľ je od roku 1967 v užívaní Stavebnej fakulty STU Bratislava (Leták „Učebno-výcvikové zariadenie Stavebnej fakulty STU v Bratislave). Súčasťou kaštieľa je aj koniareň, kde okrem výcvikových jázd pre verejnosť sa poskytuje hippoterapia pre postihnuté deti. Každoročne sa organizuje v auguste Deň otvorených dverí pre deti s postihnutím – súťaž v parkúrovom skákaní „O Považský pohár“ (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post