2009, 2010, Čachtické Karpaty, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie, Zrúcaniny

Čachtický hrad

Hits: 3234

Hradný vrch bol obývaný už v prehistorickej dobe, o čom svedčia archeologické nálezy. Je veľmi pravdepodobné, že tu bolo hradisko (Vladimír Ammer: Čachtice, Vydavateľské stredisko ZsKNV pri Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave). Zrejme v 8-9 storočí (Hanuš). Historicky hrad niesol aj tieto pomenovania: Chekche, Chehte, Csejte. Leží medzi obcami Čachtice a Višňové v Čachtickom krase v nadmorskej výške 375 metrov (hrady-zamky.org).

Čachtický hrad je spomínaný v roku 1276. Postavený bol pravdepodobne po roku 1260 a pripisuje sa Kazimírovi z rodu Hunt-Poznanovcov (Informačná tabuľa). Vznikol ako dôležitá pevnosť tvoriaca súčasť ochrany západnej hranice Uhorska (odklinaniehradov.sk). Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali túto hranicu (Wikipedia.sk). Vo svojej histórii. ako jeden z mála odolal vojskám Přemysla Otakara II (Informačná tabuľa), ktorý ho však v rok 1273 silne poškodil (Hanuš). Ubránili ho Kazimírovi synovia Peter a Pongrác (Wikipedia.sk). Hrad je známy najmä vďaka Alžbete Báthoriovej. V roku 1392 získal hrad Stibor zo Stiboríc od kráľa Žigmunda. Po roku 1434 kráľ daroval hrad Orságovcom, ktorí ho vlastnili do roku 1567. Od nich šiel hrad do rúk Uršule Kanižajovej, vdove po Tomášovi Nádašdym. Od nej panstvo získal František Nádašdy, manžel Alžbety Bátoriovej. V roku 1708 bol dobytý a vypálený vojskami Františka Rákocziho II. Neskôr v 18. storočí slúžil ako väznica. Odvtedy hrad pustne. Hrad je súčasťou chránenej prírodnej rezervácie Čachtický hradný vrch (Informačná tabuľa). Nikdy neslúžil ako reprezentačné sídlo svojich majiteľov, bol vždy budovaný a udržiavaný ako vojenská pevnosť. Majitelia hradu si svoje sídla stavali v obci (Hanuš).

Z najstarších častí hradu je zachované okrem iného torzo päťbokej veže s dominantnou juhozápadnou stenou, dosahujúcou výšku cca 15 metrov. V roku 1992 bolo vykonané statické zabezpečenie najohrozenejších častí. Začiatkom 21. storočia bol vymurovaný oblúk brány druhého predhradia. Neskôr aktivity pokračovali odstraňovaním náletových drevín, zabezpečovacími a konzervačnými prácami, minimálne do roku 2010 (Aleš Hoferek).

Čachtický hradný vrch je významnou lokalitou teplomilnej vápencovej flóry. Rastie tu jarabina slovenská Sorbus slovenica, jarabina Kmeťova Sorbus kmetiana, klinček Lumnitzerov Dianthus lumnitzeri, senovka tesálska Trigonella monspeliaca, kavyle (Stipa spp.). Viaceré orchideje ako hmyzovník Holubyho Ophrys holoserica ssp. Holubyana, hmyzovník včelovitý Ophrys apifera, kruštík Epipactis muelleri, E. placentina, E. helleborine (piestany.sk). Hradný vrch so svojim najbližším okolím je od roku 1964 prírodnou rezerváciou (Hanuš).

Odkazy: 

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Čachtické Karpaty, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, Stredné Považie

Čachtické Karpaty cestou na Čachtický hrad

Hits: 2426

Okolie Čachtíc je celkom zaujímavé aj pre fotografa. Ja som cestou na Čachtický hrad urobil nejaké fotografie. Neďaleko sa nachádza chránená lokalita Veľký Plešivec a v Nedzovskom krase sú verejnosti neprístupné jaskyne (Informačná tabuľa). Čachtické Karpaty sú jedným zo štyroch podcelkov Malých Karpát. Sú ich najsevernejšou časťou. Na juhu nadväzujú na Pezinské Karpaty, od ktorých ich oddeľuje Podkylavský potok a Holeška. Od Podunajskej pahorkatiny sú oddelené výraznou zlomovou líniou. Samotné sa delia na Plešivec a severnejšie Nedze. Sú tu zastúpené štyri chránené územia: Čachtická jaskyňa, Čachtický hradný vrch, Málová a Plešivec. V centrálnej časti Čachtických Karpát sa nachádza Čachtický kras (Wikipedia).

Čachtické Karpaty patria do sústavy chránených území NATURA 2000. Prevažnú časť územia európskeho významu pokrývajú lesné biotopy, najmä teplomilné panónske dubové lesy, menej zastúpené sú vápnomilné bukové lesy a najmenej lipovo-javorové sutinové lesy. Významný je výskyt xerotermných nelesných biotopov, rastie tu napr. klinček včasný Lumnitzerov – Dianthus praecox subsp. lumnitzeri, ktorý tu dosahuje severnú hranicu svojho rozšírenia. Ďalej viaceré druhy vstavačov – Orchidaceae. So živočíchov napr.: Saga pedo, jašterica zelená – Lacerta viridis, užovka stromová – Zamenis longissimus, syseľ pasienkový – Spermophilus citellus. Územie je ohrozované zarastaním travinno-bylinných spoločenstiev drevinami, intenzívnou turistikou a nepôvodnou borovicou čiernou – Pinus nigra (sopsr.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post