2009, 2015, Časová línia, Hont, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Hont

Hits: 931

Hont je jedným z regiónov Slovenska, jeho sídlom boli Šahy. V niektorých turistických publikáciách sa región nazýva aj Poiplie (Wikipedia). Názov je odvodený od šľachtického rodu Hunt – Poznan (slovakregion.sk). Do regiónu Hont patrí napr. Banská Štiavnica, Bzovík, Krupina, Dudince, Bŕhlovce (Wikipedia). Hranice tvorili Štiavnické vrchy na severe, Hron na západe, rieka Krtíš na východe, Dunaj a Ipeľ na juhu (slovakregion.sk). Hontianska župa za Uhorska mala 2 633 km2 a siahal do dnešného Maďarska. Jej vznik sa datuje do 11. storočia odčlenením Hontianskeho komitátu od Novohradského komitátu. Koncom 13. storočia sa komitát zmenil na zemiansku stolicu. V rokoch 1552 až 1682 väčšinu územia Hontu obsadili turecké vojská a pripojili ku Novohradskému sandžaku. Banská Štiavnica bola v roku 1787 druhým najväčším slovenským mestom, mala 18 926 obyvateľov. Malohont bol v roku 1802 pripojený ku Gemeru. V roku 1877 bola ku Hontianskej župe pripojená Krupina. V stredoveku sa Hontianska stolica delila na štyri slúžnovské okresy: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický a Malohontský. Po roku 1802 na juh od Ipľa vytvoril Ipeľský okres (Wikipedia). Charakteristický prvkom Hontu je laznícke osídlenie a pretrvávanie tradičných ľudových zvyklostí. V niektorých obciach sa dodnes zachovali tradičné remeslá – čipkárstvo, hrnčiarstvo, kováčstvo (slovakregion.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Dokumenty, Hont, Hontianske dokumenty, Krajina, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Stavby, Stavebné dokumenty, Zrúcaniny

Bzovík – pevnosť neďaleko Krupiny

Hits: 352

Bzovík je pôvodne benediktínsky, neskôr premonštrántsky kláštor z 12. storočia, ktorý bol prestavaný na pevnosť (Wikipedia). Bola to mohutná protiturecká pevnosť, ktorá vznikla prestavbou cisterciánskeho opátstva založeného okolo roku 1130 (slovakia.travel). Nachádza sa v Bzovickej pahorkatine, na Krupinskej planine (hrady-zamky.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Hont, Krajina, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Počúvadlo – tajch neďaleko Banskej Štiavnice

Hits: 2000

Počúvadlo – Pockhauser Teich (banskastiavnica.sk), sa nachádza v Štiavnických vrchoch, vznikla v roku 1775 vďaka Jozefovi Karolovi Hellovi pre potreby banských a úpravnických zariadení. Je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva. Tvorí ju až päť hrádzí, má najrozsiahlejší systém zberných jarkov. Sitniansky má až 4630 metrov, ďalšie sú Dolný Počúvadelský, Horný Počúvadelský, Počúvadelský, Tatársky. Maximálna hĺbka nádrže je 10.8 metrov. V súčasnosti Počúvadlo slúži na rekreačné účely (pocuvadlo.sk). Jeho rozloha je 12.3 hektárov, do 19-teho storočia Počúvadlu patrilo európske prvenstvo za výšku hrádze 29.6 metrov (banskastiavnica.sk). Objem vodnej nádrže v roku 1855 bol 745 300 m(banskastiavnica.sk). Dvorská komora vo Viedni schválila jeho realizáciu s nákladmi 71 485 florénov a 30 grajciarov začiatkom roku 1775 kvôli nedostatku vody pre čerpacie a ťažné stroje na vodu ale najmä pre úpravnícke zariadenia- stupy (banskastiavnica.sk).

Na stavbe pracovali hlavne haviari, murári, nádenníci, vylievači vody, vrátkari, chlapci so svetlom, furmani a dozorcovia. Je zaujímavé, že medzi robotníkmi prevažovali ženy. Stavba sa ukončila 26. mája 1779 s nákladmi 106 322 florénov a 56 grajciarov, predražila sa v dôsledku havárií. Voda z vodnej nádrže sa vypúšťala štôlňou spopod hrádze na severnej strane nádrže. Vodu bolo možné v prípade potreby z náhonného jarku odraziť do Dekýšskej doliny v oblasti „Čertova záhrada“, v ktorej bolo ešte v roku 1925 funkčných 16 vodných mlynov. Pomocou prítokových jarkov bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 000 000 m3 vody. Výpustné zariadenie na vypúšťacej stôlni je v súčasnosti nefunkčné (banskastiavnica.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Hont, Krajina, Slovenská krajina

Kalvária v Banskej Štiavnici

Hits: 2413

Banskoštiavnická Kalvária je najimpozantnejšou barokovou kalváriou v strednej Európe. Jednou z najstarších kalvárií na Slovensku. Od roku 1993 je súčasťou územia, ktoré spolu s historickým mestom Banská Štiavnica boli zaradené na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Od júna 2007 je na zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Kaplnky a kostoly Kalvárie: Ježiš sa lúči so svojou Matkou, Diabol pokúša Ježiša, Ježiš umýva apoštolom nohy, Kaplnka Božského Srdca, Posledná večera, Bolestné srdce Panny Márie, Ježiš na hore Olivovej, Kaplnka svätých schodov, Judášova zrada, Odsúdenie Ježiša, Ježiš pred Herodesom, Ježiša bičujú, Kaplnka Ecce Homo, Ježiš berie svoj kríž, Ježiša pribíjajú na kríž, Horný kostol – Kristus na kríži, Boží hrob, Obrezanie Pána, Útek do Egypta, Dvanásťročný Ježiš v chráme, Ježiš sa stretá so svojou Matkou, Panna Mária pod krížom, Ježišovo telo v lone Matky, Ježiša pochovávajú (kalvaria.org). Predpokladá sa, že tvorcom architektonického návrhu bol Samuel Mikovíny (nomad.sk).

Kalvária sa nachádza severovýchodne od centra mesta. Z informačnej tabule som sa dočítal, že kalvária predstavuje barokovú sakrálnu architektúru, sochárstvo, výtvarné umenie a umelecké remeslá. Iniciátorom vybudovania bol páter František Perger v 18. storočí z miestnej komunity Spoločnosti Ježišovej, ktorý na kopci Scharffenberg (Ostrý vrch) vybudoval Krížovú cestu. Základný kameň položili 14.9.1744. Komplex tvorí 17 kaplniek, tri kostoly, Žalár, a Boží hrob (Informačná tabuľa). Kalvária je osobitá aj svojou liturgickou koncepciou. Nekopíruje tradičný model 14-ich zastavení krížovej cesty, ale kombinuje výjavy zo života Ježiša a Panny Márie. Hore svahom obráteným k mestu plynulo stúpa symetricky rozložená zostava hlavných objektov. Kaplnky sú vzájomne pospájané serpentínami chodníčkov. V nich sú drevené reliéfy, interiéry kostolov sú dekorované nástennými maľbami, ktorá sa pripisuje rakúskemu maliarovi Antonovi Schmidtovi (Bujnová et all, 2003).

Časť výtvarnej výzdoby a mobiliáru jednej z najvzácnejších barokových pamiatok na Slovensku bola vykradnutá, časť sa stala terčom vandalov. Miestni aktivisti sa zaslúžili o to, že Kalvária je zapísaná v zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta (Informačná tabuľa). Kalvária bola obnovená na prelome 70-tych a 80-tych rokov 20. storočia (Bujnová et all, 2003). Štiavnická kalvária vznikla tak, že páter František Perger z jezuitského kláštora v Banskej Štiavnici chcel od bohatého ťažiara Leopolda Ondreja Fritza z Friedenliebu kúpiť Scharffenberg. Pánovi Fritzovi bolo čudné, načo chce takú ničotu. Kriaky a bodľačie. Páter až na tretie naliehanie naveľa prezradil svoj úmysel vybudovať na vrchu Kalváriu. Fritz sa rozhodol, že na takýto účel Scharffenberg nepredá, ale daruje, „kým bude slúžiť na úctu k Bohu“ (podľa Hidvéghy).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post