2009, 2015, Časová línia, Hont, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Hont

skala
Hits: 2692

Hont je jed­ným z regi­ó­nov Slo­ven­ska, jeho síd­lom boli Šahy. V nie­kto­rých turis­tic­kých pub­li­ká­ciách sa regi­ón nazý­va aj Poip­lie (Wiki­pe­dia). Názov je odvo­de­ný od šľach­tic­ké­ho rodu Hunt – Poznan (slo​vak​re​gi​on​.sk). Do regi­ó­nu Hont pat­rí napr. Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce, Bŕh­lov­ce (Wiki­pe­dia). Hra­ni­ce tvo­ri­li Štiav­nic­ké vrchy na seve­re, Hron na zápa­de, rie­ka Krtíš na výcho­de, Dunaj a Ipeľ na juhu (slo​vak​re​gi​on​.sk). Hon­tian­ska župa za Uhor­ska mala 2 633 km2 a sia­hal do dneš­né­ho Maďar­ska. Jej vznik sa datu­je do 11. sto­ro­čia odčle­ne­ním Hon­tian­ske­ho komi­tá­tu od Novoh­rad­ské­ho komi­tá­tu. Kon­com 13. sto­ro­čia sa komi­tát zme­nil na zemian­sku sto­li­cu. V rokoch 1552 až 1682 väč­ši­nu úze­mia Hon­tu obsa­di­li turec­ké voj­ská a pri­po­ji­li ku Novoh­rad­ské­mu san­dža­ku. Ban­ská Štiav­ni­ca bola v roku 1787 dru­hým naj­väč­ším slo­ven­ským mes­tom, mala 18 926 oby­va­te­ľov. Malo­hont bol v roku 1802 pri­po­je­ný ku Geme­ru. V roku 1877 bola ku Hon­tian­skej župe pri­po­je­ná Kru­pi­na. V stre­do­ve­ku sa Hon­tian­ska sto­li­ca deli­la na šty­ri slúž­nov­ské okre­sy: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký a Malo­hont­ský. Po roku 1802 na juh od Ipľa vytvo­ril Ipeľ­ský okres (Wiki­pe­dia). Cha­rak­te­ris­tic­ký prv­kom Hon­tu je laz­níc­ke osíd­le­nie a pre­tr­vá­va­nie tra­dič­ných ľudo­vých zvyk­los­tí. V nie­kto­rých obciach sa dodnes zacho­va­li tra­dič­né remes­lá – čip­kár­stvo, hrn­čiar­stvo, kováč­stvo (slo​vak​re​gi​on​.sk).

Nie­kto­ré lokality

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Hont, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Bzovík – pevnosť neďaleko Krupiny

skala
Hits: 1406

Bzo­vík je pôvod­ne bene­dik­tín­sky, neskôr pre­mon­štránt­sky kláš­tor z 12. sto­ro­čia, kto­rý bol pre­sta­va­ný na pev­nosť (Wiki­pe­dia). Bola to mohut­ná pro­ti­tu­rec­ká pev­nosť, kto­rá vznik­la pre­stav­bou cis­ter­cián­ske­ho opát­stva zalo­že­né­ho oko­lo roku 1130 (slo​va​kia​.tra​vel). Nachá­dza sa v Bzo­vic­kej pahor­ka­ti­ne, na Kru­pin­skej pla­ni­ne (hra​dy​-zamky​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Hont, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Počúvadlo – tajch neďaleko Banskej Štiavnice

skala
Hits: 2675

Počú­vad­lo – Pock­hau­ser Teich (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk), sa nachá­dza v Štiav­nic­kých vrchoch, vznik­la v roku 1775 vďa­ka Joze­fo­vi Karo­lo­vi Hel­lo­vi pre potre­by ban­ských a úprav­nic­kých zaria­de­ní. Je súčas­ťou loka­li­ty Sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva. Tvo­rí ju až päť hrá­dzí, má naj­roz­siah­lej­ší sys­tém zber­ných jar­kov. Sit­nian­sky má až 4630 met­rov, ďal­šie sú Dol­ný Počú­va­del­ský, Hor­ný Počú­va­del­ský, Počú­va­del­ský, Tatár­sky. Maxi­mál­na hĺb­ka nádr­že je 10.8 met­rov. V súčas­nos­ti Počú­vad­lo slú­ži na rekre­ač­né úče­ly (pocu​vad​lo​.sk). Jeho roz­lo­ha je 12.3 hek­tá­rov, do 19-​teho sto­ro­čia Počú­vad­lu pat­ri­lo európ­ske prven­stvo za výš­ku hrá­dze 29.6 met­rov (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Objem vod­nej nádr­že v roku 1855 bol 745 300 m3 (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Dvor­ská komo­ra vo Vied­ni schvá­li­la jeho rea­li­zá­ciu s náklad­mi 71 485 flo­ré­nov a 30 graj­cia­rov začiat­kom roku 1775 kvô­li nedos­tat­ku vody pre čer­pa­cie a ťaž­né stro­je na vodu ale naj­mä pre úprav­níc­ke zaria­de­nia – stu­py (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

Na stav­be pra­co­va­li hlav­ne havia­ri, murá­ri, náden­ní­ci, vylie­va­či vody, vrát­ka­ri, chlap­ci so svet­lom, fur­ma­ni a dozor­co­via. Je zau­jí­ma­vé, že medzi robot­ník­mi pre­va­žo­va­li ženy. Stav­ba sa ukon­či­la 26. mája 1779 s náklad­mi 106 322 flo­ré­nov a 56 graj­cia­rov, pre­dra­ži­la sa v dôsled­ku havá­rií. Voda z vod­nej nádr­že sa vypúš­ťa­la štôl­ňou spo­pod hrá­dze na sever­nej stra­ne nádr­že. Vodu bolo mož­né v prí­pa­de potre­by z náhon­né­ho jar­ku odra­ziť do Dekýš­skej doli­ny v oblas­ti „Čer­to­va záh­ra­da”, v kto­rej bolo ešte v roku 1925 funkč­ných 16 vod­ných mly­nov. Pomo­cou prí­to­ko­vých jar­kov bolo mož­né v priaz­ni­vých rokoch dopra­viť oko­lo 2 000 000 m3 vody. Výpust­né zaria­de­nie na vypúš­ťa­cej stôl­ni je v súčas­nos­ti nefunkč­né (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Hont, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Kalvária v Banskej Štiavnici

skala
Hits: 2938

Ban­skoš­tiav­nic­ká Kal­vá­ria je najim­po­zan­tnej­šou baro­ko­vou kal­vá­ri­ou v stred­nej Euró­pe. Jed­nou z naj­star­ších kal­vá­rií na Slo­ven­sku. Od roku 1993 je súčas­ťou úze­mia, kto­ré spo­lu s his­to­ric­kým mes­tom Ban­ská Štiav­ni­ca boli zara­de­né na Zoznam sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho a prí­rod­né­ho dedič­stva UNESCO. Od júna 2007 je na zozna­me 100 najo­hro­ze­nej­ších pamia­tok sve­ta. Kapl­n­ky a kos­to­ly Kal­vá­rie: Ježiš sa lúči so svo­jou Mat­kou, Dia­bol pokú­ša Ježi­ša, Ježiš umý­va apoš­to­lom nohy, Kapl­n­ka Bož­ské­ho Srd­ca, Posled­ná veče­ra, Bolest­né srd­ce Pan­ny Márie, Ježiš na hore Oli­vo­vej, Kapl­n­ka svä­tých scho­dov, Judá­šo­va zra­da, Odsú­de­nie Ježi­ša, Ježiš pred Hero­de­som, Ježi­ša biču­jú, Kapl­n­ka Ecce Homo, Ježiš berie svoj kríž, Ježi­ša pri­bí­ja­jú na kríž, Hor­ný kos­tol – Kris­tus na krí­ži, Boží hrob, Obre­za­nie Pána, Útek do Egyp­ta, Dva­násť­roč­ný Ježiš v chrá­me, Ježiš sa stre­tá so svo­jou Mat­kou, Pan­na Mária pod krí­žom, Ježi­šo­vo telo v lone Mat­ky, Ježi­ša pocho­vá­va­jú (kal​va​ria​.org). Pred­po­kla­dá sa, že tvor­com archi­tek­to­nic­ké­ho návrhu bol Samu­el Miko­ví­ny (nomad​.sk).

Kal­vá­ria sa nachá­dza seve­ro­vý­chod­ne od cen­tra mes­ta. Z infor­mač­nej tabu­le som sa dočí­tal, že kal­vá­ria pred­sta­vu­je baro­ko­vú sak­rál­nu archi­tek­tú­ru, sochár­stvo, výtvar­né ume­nie a ume­lec­ké remes­lá. Ini­ciá­to­rom vybu­do­va­nia bol páter Fran­ti­šek Per­ger v 18. sto­ro­čí z miest­nej komu­ni­ty Spo­loč­nos­ti Ježi­šo­vej, kto­rý na kop­ci Scharf­fen­berg (Ostrý vrch) vybu­do­val Krí­žo­vú ces­tu. Základ­ný kameň polo­ži­li 14.9.1744. Kom­plex tvo­rí 17 kapl­niek, tri kos­to­ly, Žalár, a Boží hrob (Infor­mač­ná tabu­ľa). Kal­vá­ria je oso­bi­tá aj svo­jou litur­gic­kou kon­cep­ci­ou. Neko­pí­ru­je tra­dič­ný model 14-​ich zasta­ve­ní krí­žo­vej ces­ty, ale kom­bi­nu­je výja­vy zo živo­ta Ježi­ša a Pan­ny Márie. Hore sva­hom obrá­te­ným k mes­tu ply­nu­lo stú­pa symet­ric­ky roz­lo­že­ná zosta­va hlav­ných objek­tov. Kapl­n­ky sú vzá­jom­ne pospá­ja­né ser­pen­tí­na­mi chod­níč­kov. V nich sú dre­ve­né reli­é­fy, inte­ri­é­ry kos­to­lov sú deko­ro­va­né násten­ný­mi maľ­ba­mi, kto­rá sa pri­pi­su­je rakús­ke­mu malia­ro­vi Anto­no­vi Sch­mid­to­vi (Buj­no­vá et all, 2003).

Časť výtvar­nej výzdo­by a mobi­liá­ru jed­nej z najv­zác­nej­ších baro­ko­vých pamia­tok na Slo­ven­sku bola vykrad­nu­tá, časť sa sta­la ter­čom van­da­lov. Miest­ni akti­vis­ti sa zaslú­ži­li o to, že Kal­vá­ria je zapí­sa­ná v zozna­me 100 najo­hro­ze­nej­ších pamia­tok sve­ta (Infor­mač­ná tabu­ľa). Kal­vá­ria bola obno­ve­ná na pre­lo­me 70-​tych a 80-​tych rokov 20. sto­ro­čia (Buj­no­vá et all, 2003). Štiav­nic­ká kal­vá­ria vznik­la tak, že páter Fran­ti­šek Per­ger z jezu­it­ské­ho kláš­to­ra v Ban­skej Štiav­ni­ci chcel od boha­té­ho ťažia­ra Leopol­da Ondre­ja Frit­za z Frie­den­lie­bu kúpiť Scharf­fen­berg. Páno­vi Frit­zo­vi bolo čud­né, načo chce takú ničo­tu. Kria­ky a bod­ľa­čie. Páter až na tre­tie nalie­ha­nie nave­ľa pre­zra­dil svoj úmy­sel vybu­do­vať na vrchu Kal­vá­riu. Fritz sa roz­ho­dol, že na taký­to účel Scharf­fen­berg nepre­dá, ale daru­je, “kým bude slú­žiť na úctu k Bohu” (pod­ľa Hid­vég­hy).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post