2014, Časová línia, Krajina, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské obce, Vodné nádrže, Záhorácke obce, Záhorie

Lozorno

Hits: 1129

Lozorno sa nachádza na juhozápade Slovenska, 24 km od Bratislavy, v blízkosti západných svahov Malých Karpát, v regiónie Záhorie (lozorno.sk). Leží v nadmorskej výške 188 metrov nad morom. Na ploche 44.79 km2 tu žije 3 022 obyvateľov (Wikipedia). V obci sa nachádza Kostol svätej Kataríny z Alexandrie z roku 1630. Baroková Kaplnka svätého Vendelína je z roku 1729 (lozorno.sk). V minulosti tu bola lesná železnica, ktorej stopy sa však ťažko hľadajú. Bola stavaná po roku 1918, zanikla v 30-tych rokoch 20. storočia (lozorno.sk). Nad Lozornom sa nachádza vodná nádrž, z ktorej vyteká Suchý potok (lozorno.sk). Pri tejto nádrži je situované Múzeum historických vozidiel, v priestoroch bývalých kasární (lozorno.sk). Z Lozorna pochádza cyklista Anton Tkáč (Wikipedia).

História Lozorna je spojená s hradom Pajštún. V roku 1280 ho gróf Rugerius začal opravovať. Talianskí, moravskí a slovenskí majstri opravujúci hrad, začali prvé osídľovanie Lozorna. Avšak obec sa prvý krát spomína až v roku 1438 ako Ezelarn. Toto pomenovanie ja najpravdepodobnejšie odvodené on nemeského Esel, čo znamená somár. Somáre sa používali obchodníkmi na prepravu tovaru. Ďalším historickým názvom je Zorno. Lozorno sa v stredoveku dynamicky rozvíjala aj vďaka kolonistom z Rakúska a po roku 1526, prisťahovalcom z Chorvátska. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, lisovaniu oleja, tkáčstvu, pestovaniu viniča, chovu ťažných zvierat, páleniu vápna a dreveného uhlia. V rokoch 1970 až 1973 bola popri obci vybudovaná diaľnica Bratislava – Malacky. Vznikol oddychový areál na Košariskách a na Kamennom mlyne (lozorno.sk). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Kostoly, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Stavby, Typ, Záhorácke obce, Záhorie

Šaštín-Stráže

Hits: 2111

Šaštín-Stráže je mesto na severe Záhoria. Nachádza sa v nej krásna Bazilika Sedembolestnej (Peter Kaclík). Na ploche 42 km2 žije 5015 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 256 metrov nad morom (mestosastinstraze.sk), v centrálnej časti Záhorskej nížiny, na strednom toku rieky Myjava (Wikipedia).

Šaštín-Stráže sú známym mariánskym pútnickým miestom (mestosastinstraze.sk). Prvá zmienka o Šaštíne je z roku 1218 po pomenovaním Saswar (mestosastinstraze.sk), Sasvár. Avšak už od druhej polovice 10. storočia bolo územie Šaštína osídlené. Názov Šaštín je odvodený od maďarského sás – šašina, trstina, pretože sa tu rozprestieralo množstvo močiarov. V roku 1218 Imrich II. daroval lebényenský kláštor SassinŠaštínsky hrad bol najdôležitejším strážnym hradom celého Záhoria. Postavili ho pri rieke Myjave ako vodný hrad a potom aj na pahorkatine ako predsunuté stráže (Stráže nad Myjavou) (mestosastinstraze.sk). Rád paulínov sa v roku 1733 podujal postaviť v Šaštíne pútnický chrám a kláštor (mestosastinstraze.sk). Paulíni – pavlíni boli rehoľníci svätého Pavla. Dnes je kláštor a bazilika v správe saleziánskej rehole (Wikipedia). 

Bazilika bola z kostola povýšená v roku 1964 ako prvý chrám na Slovensku (mestosastinstraze.sk). Počas pútí Šaštín navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov (Wikipedia). V roku 1987 baziliku navštívila Matka Tereza (mestosastinstraze.sk). Bazilika je dvojvežová. Pri nej sa nachádza kláštor, kaplnka a stĺp so súsoším Najsvätejšiej trojice. Kostol v Šaštíne je datovaný na rok 1400. Vedľa neho je Loretánska kaplnka zo 17. storočia. Kalváriu pri cintoríne postavili v roku 1798 (mestosastinstraze.sk). Zaujímavosťou je, že netradične vznikla na rovine (mestosastinstraze.sk). Južne od Baziliky Sedembolestnej sú dva rybníky o výmere 1820,31 m2, ktoré vybudovali paulíni a slúžili na chov rýb (mestosastinstraze.sk). V 18. storočí v Šaštíne manžel Márie Terézie, František Lotrinský založil v kaštieli prvú uhorskú manufaktúru na výrobu textilu – kartúnku. V 19. storočí sa nedokázala udržať, neskôr tu fungoval cukrovar. Židovská synagóga pochádza z roku 1852 (mestosastinstraze.sk). V Šaštíne sa narodila speváčka Jana Kocianová. Pôsobí tu spisovateľ Dušan Dušek (Wikipedia).

Stráže boli pred rokom 1960 samostatnou obcou (mestosastinstraze.sk). V rokoch 1961 až 1971 sa obec nazývala Šaštínske Stráže (mestosastinstraze.sk). Obec vznikla hlboko v stredoveku, jej kostol sa viaže s rokom 1339. Obec bola jednou z najstarších obcí na Záhorí, bola predstrážou Šaštínskeho hradu (mestosastinstraze.sk). Prvá známa písomná zmienka o Strážach je z roku 1392 (mestosastinstraze.sk). V šesťdesiatych rokoch navŕtali horúcu vodu, ktorá sa však nevyužíva (mestosastinstraze.sk). Letohrádok Belveder bol obľúbeným letoviskom Márie Terézie a bol ešte koncom 18.storočia obývaný. Okolo zámočku boli vinice a opatrovateľ 14 až 16 pivníc mal osobitný byt, ktorý ešte stál v roku 1921 a nazýval sa „Kellermajstrom„. Zámok mal vraj podzemné spojenie so šaštínskym zámkom. Začiatkom 19. storočia bol zámok Belveder rozbúraný, ale pivnice stáli až do roku 1918. Pamiatkou na existenciu zámku je zachovaná zámocká studňa, 60 m hlboká, ktorá podzemnými chodbami bola spojená s pivnicami (mestosastinstraze.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Záhorácke obce, Záhorie

Vysoká pri Morave

Hits: 1564

Vysoká pri Morave bola pradávnym sídliskom a pohrebiskom (rec.sk). Nachádzajú sa tu žiarové hroby zo 6. – 7. storočia a z 9. storočia (wikipedia.sk). Prítomnosť prvých obyvateľov sa datuje do mladšej doby kamennej. Prvé písomné zmienky o obci Znoyssa sú z roku 1271. V 16. storočí sa tu usadili chorvátski kolonisti. Rieka Morava zabezpečovala obci zdroj obživy a príjmu. Historické názvy obce: Hochsteten, Hochstädten. Významnou pamiatkou je rímskokatolicky kostol svätého Andreja Apoštola (rec.sk). Už v roku 1697 tu založili cech rybárov. Okrem toho sa ľudia venovali poľnohospodárstvu, včelárstvu a výrobe úžitkových predmetov z tŕstia (wikipedia.sk). V katastri obce sú prírodné rezervácie Dolný les a Horný les a Rozporec (rec.sk). Obci dnes žije 2183 obyvateľov na ploche necelých 34 km2 (wikipedia.sk). V obci sa konajú slávnosti slnovratu, pri ktorom sa do rieky Morava púšťajú horiace kahance (mkregion.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Záhorácke obce, Záhorie

Plavecké Podhradie

Hits: 2094

Plavecké Podhradie sa nachádza pod Plaveckým hradom.

Plavecké Podhradie leží na východe Záhorskej nížiny, v doline na úpätí Malých Karpát. Nachádza sa tu jaskyňa Haviareň a Plavecká jaskyňa, vápencové kameňolomy. V roku 1953 bola vyhlásená prírodná rezervácia Roštún – vápencový bralnatý hrebeň s hniezdiskom sokola rároha. V okolí Plaveckého hradu je na ploche 39 km2 Plavecký kras s množstvom vyvieračiek, krasových prameňov, jaskýň, priepastí, závrtov, jaskynných výklenkov, komínov (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977). Na vrchu Pohanská sa nachádzajú sídliskové nálezy lužickej kultúry a keltské oppidum (Novotný, 1986). Historické názvy obce: Detreh, Dethruh, Detrvh, Blasenstein, Plawcz, Detrehkv, Plozsten, Plaweska, Podhradia, Plawecký Podhradí, Plavecký Podhrad. Maďarský názov – Detrekováralja, nemecký – Blasenstein, Plasenstein. V roku 1828 bolo v obci 105 domov a 757 obyvateľov (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977). V obci žije 708 obyvateľov (ppodhradie.sk).

Odkazy

  • Facebook
  • Bohuslav Novotný a kolektív, 1986: Encyklopédia archeológie, Vydavateľstvo Obzor, Bratislava
  • Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977: Encyklopedický ústav SAV, Vydavateľstvo Veda, Bratislava, 2. zväzok

Use Facebook to Comment on this Post