2011, 2014, Časová línia, Krajina, Les, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Obce, Príroda, Slovenská, Slovenské

Borinka

Hits: 2642

Z Borinky sa dá pekne vyšliapať na Pajštún. Borinka je obec veľmi blízko Bratislavy. Nad Borinkou je zrúcanina Pajštúnu (Peter Kaclík). Borinský kras s rozlohou 14.6 hektára je súčasťou Chráneného krajinnej oblasti Malé Karpaty. Zahrňuje neprístupné jaskyne, vyvieračky (napr. Borinská a Pajštúnska), údolie Prepadlé a Medené Hámre. Veľké Prepadlé bolo v roku 1995 vyhlásené za prírodnú pamiatku. Nachádza sa tu ponorná fluviokrasová jaskyňa, dlhá 597 metrov, hlboká 70 metrov. Verejnosti je neprístupná (stupava.sk).

V obci Borinka žije viac ako 500 obyvateľov. Historický názov obce z listiny z 25. júla 1314 je Pelystan. Iné: Borynka, Perustian, Parastian, Burustian, Prostyan, Borostyan, Peylenstain, Borostyankw, Paistun, Stupavský podzámek, Pajštún, Kvetov. Názov obce je odvodený od niekdajšieho maďarského Borostyánkö, čo je v preklade jantár. Iný maďarský názov je Pozsonyborostyánkö. Nemecké názvy: Ballestein, Paulestein, Pallenstein. V 18. storočí tu pola pracháreň, papiereň, teheľňa, skláreň a píla. V Medených Hámroch sa vyrábal medený riad (pajstun.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Obce, Slovenská, Slovenské

Smolenice

Hits: 2128

Smolenice sú obec, ktorá leží na úpätí Malých Karpát. Prvá zmienka o Smoleniciach, ville Solmus, je z roku 1256. Vtedy patrila pezinsko – svätojurským grófom. Koncom 14. storočia Stiborovi zo Stiboríc, následne opäť pezinsko – svätojurským grófom. V 16. storočí Orságovcom, po 17. storočí Pálfyovcom. V chotári obce sa nachádza Smolenický zámok s krásnym priľahlým parkom. Významnou pamiatkou je Molpír – haltštatské hradisko. Je to kniežacie hradisko zo staršej doby železnej (7 – 6 st. pr. n. l.), ktoré tvorilo mohutné kamenné opevnenie s bránami a vežami ( Informačná tabuľa). Na ploche 12 – 14 hektárov sa rozprestieralo veľké hradisko. Tri nádvoria chránili valy. Opevnenie tvoril voľne sypaný kameň, spevnený násyp a drevené konštrukcie. Na mieste sa našli aj základy veží a okrúhla bašta, obytné drevené zruby. Vyrábali sa tu nástroje, nože, zbrane, odlieval sa bronz, vyrábali sa kamenné žarnovy. Najdôležitejšou bola zrejme výroba nití a tkanín. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 obyvateľov (Wikipedia.sk). Molpír sa považuje za niekdajšie mocenské a hospodárske centrum širokého okolia. Hradisko zaniklo v 4. storočí pred n. l. ( Informačná tabuľa). 

Neďaleko od hradiska  je slovanské pohrebisko z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia, ktoré porušilo mohylník zo strednej doby bronzovej. V okolí Smoleníc sa našlo pomerne veľké množstvo neolitických artefaktov, ako napr. sekeromlaty, kamenné sekery, kamene na drvenie obilia, keramika. Asi z obdobia okolo rokov 1700 – 1500 pred. n.l sa tu našli pozostatky mohylovej kultúry stredodunajskej, z jej výrazným prvkom žliabkovanej keramiky. Ku Smoleniciam sa viaže Smolenický kras, ktorého súčasťou je rovnomenný náučný chodník. Jeho súčasťou je Národná prírodná rezervácia jaskyňa Driny, ktorá je jedinou verejne prístupnou jaskyňou Malých Karpát. Nad obcou je ďalšia národná prírodná rezervácia, Dolina Hlboče. Nad Smolenicami sa čnie najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby (767 m), okrem neho napr. vrch Veterlín (Zdroj: Informačná tabuľa).

Podľa miestne povesti bol na mieste dnešnej obce les, cez ktorý viedla cesta. Raz tadiaľ šiel smoliar a na voze viezol smolu. V lese poľovali páni. Hnali sa za jeleňom, ktorý splašený vbehol na cestu rovno do smoliara! Skočil mu do voza a prevrátil ho. Smola sa rozliala po zemi. Smoliar celý preľaknutý skríkol: „Smole nic!“. A tak toto miesto začali nazývať Smolenicami (panorama.sk).

Smolenice majú dve časti: Smolenice a Smolenickú Novú Ves (pôvodne Neštich). Gróf Jozef Pálfy postavil v rokoch 1880 až 1883 v doline pod Majdánom pri obci Horné Orešany chemický závod na spracovanie dreva. Začala sa stavať lesná konská železnica, neskôr priemyselná železnica z továrne na stanicu. Celá sieť bola zlikvidovaná po roku 1960. V roku 1968 sa začala písať história iného chemického závodu na výrobu farieb – Chemolaku. Známymi osobnosťami Smoleníc sú napr.: vynálezca padáka Štefan Banič, regionálny historik Štefan Jastrabík (Wikipedia.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, 2011, Čachtické Karpaty, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Obce, Slovenská, Slovenské

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

Hits: 2355

Čachtice sú obec ležiaca medzi riekou Váh a Malými Karpatmi. Nad dedinou sa vypína hrad, ktorý je však oveľa lepšie viditeľný z obce Višňové. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1248. Územie bolo osídlené už v neolite, čo dokazujú nálezy, hradisko, popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z doby bronzovej, haltštatskej, rímskej, slovanskej a z ranného stredoveku (Informačná tabuľa). Slovanské sídlisko je doložené z 8. až 9. storočia (cachtickapani.cz). Ležia v nadmorskej výške 203 metrov, v roku 2004 tu žilo 3630 obyvateľov (Wikipedia). Našli sa tu mamutie kosti. Z mladšej doby kamennej sú nálezy volútovej keramiky. Z neskorej doby kamennej sa našla kanelovaná keramika. Z bronzovej doby je cenný žiarový hrob pravdepodobne velatickej kultúry a keramika maďarovskej kultúry. Významné sú nálezy z doby rímskej, o osídlení Slovanmi svedčia poľnohospodárske nástroje a nádoby. V prvej polovici 13. storočia bola obec spomínaná ako Čekče. Neskoršie názvy: Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický tvrdil, že názov pochádza zo staroslovanského „čechati“, čo znamená kutať, kopať. Podzemných labyrintov tu bolo veľa (Wikipedia.sk).

V 14. storočí boli Čachtice kráľovským mestom, hrali významnú úlohu pri obrane pred nepriateľom. Kamenný most je vzácna ojedinelá pamiatka stredovekej architektúry u nás (Ammer). Obyvatelia sa tu pôvodne zaoberali roľníctvom, vinohradníctvom a remeslami, ktoré rozvinuli najmä habánski usadlíci zo 17. storočia (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu pôvodne gotický kostol svätého Ladislava z roku 1373 – 1390 ( Informačná tabuľa). V roku 1680 bol prestavaný. Rozšírili ho a zbarokizovali (Wikipedia.sk). Je spojený s farou unikátnym kamenným mostom. Vedľa kostola je v kamennej pevnosti staršia kaplnka (Informačná tabuľa). Gotická kaplnka svätého Antona Paduánskeho je najstaršia stavba a to z roku 1330, vidno na nej viaceré veľkomoravské prvky (Wikipedia.sk). V roku 1599 bola obec spustošená Turcami (Hanuš). Ďalšou pamiatkou je renesančný kaštieľ Draškovičovcov, v ktorom je múzeum histórie Čachtíc a literárneho spolku Tatrín, ktorý v roku 1847 uzákonil spisovnú slovenčinu (Informačná tabuľa). Mikuláš Draškovič si ho nechal postaviť v roku 1668. Zo stavieb majiteľov Čachtického hradu sa zachovala kúria Drugetovcov, ktorá bola začiatkom 17. storočia postavená ako menšie šľachtické sídlo ma miestach, kde stál kaštieľ rodu Orsághov. Cisársky Nádašdyovský kaštieľ postavený pred rokom 1645, a ktorý obývala Alžbeta Báthoryová, sa nezachoval (Hanuš).

Barokový mariánsky stĺp na námestí je z roku 1742. Bol postavený, aby sa odvrátili časté požiare, ktoré sužovali obec v 18. storočí. Baroková golgota je z roku 1620, dala ju postaviť Judita Révaiová, nevesta Alžbety Báthoryovej ako prosbu o odpustenie svokriných hriechov. Sochu svätého Floriána (patróna hasičov) dal postaviť Pavel Forgáč. Kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého z roku 1801, pomník padlým vojakom v 1. a 2. svetovej vojne od Pavla Bána a socha panny Márie Lurdskej v jaskyni, ktorú dal vytvoriť barón František Horecký sa nachádzajú na Urbanovského ulici. Za niektorými vinohradníckymi kamennými listovňami a pivnicami sa nachádzali chodby – katakomby. Vykopané boli do spraše s hladkými stenami, románskymi a gotickými klenbami. Dnes sú na mnohých miestach zasypané, znehodnotené (Wikipedia.sk).

V Čachticiach som zachytil zopár fotografiami život, ktorý tu prebieha. Nepodarilo sa mi zachytiť sobotné trhy a trhy cez pracovný deň, ktorých som alebo bol párkrát svedkom. Z pohľadu mestského človeka je v Čachticiach pokoj. Noviny v stánku som mal nárok kúpiť iba do 11-ej, potom už bolo zavreté. Žije to azda najviac na ceste z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom.

Odkazy

  • Čachtice
  • Vladimír Ammer: Čachtice, Vydavateľské stredisko ZsKNV pri Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Obce, Slovenská, Slovenské

Píla – dedina pod Červeným kameňom

Hits: 1521

Píla je dedina pod hradom Červený kameň v Malých Karpatoch.

Leží v nadmorskej výške 245 metrov nad morom. Rozlohou 0.48 km2 je najmenšou obcou v okrese Pezinok (obecpila.sk). Žije tu 330 obyvateľov (Wikipedia). Obec vznikla v prvej polovici 16. storočia okolo červenokamenskej píly. Vodné píly a príbytky pre piliarov sa stali jej základom. Prvá písomná zmienka je z roku 1602. Obec sa pôvodne volala Nová Ves pod hradom Červený Kameň. Od 1.10.1944 bola Píla pričlenená ku Častej, avšak od roku 1954 je opäť samostatnou obcou (obecpila.sk). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post