2015, Časová línia, Krajina, Obce, Polia, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Plaveč

Hits: 35

Plaveč leží v nadmorskej výške 488 metrov nad morom na rozlohe 16.68 km2. Žije tu 1811 obyvateľov (Wikipedia). Historické názvy: Palowcha, Plauch, Plaucha, Plawecz, Plawec, Plaveč nad Popradom. Palocsa je maďarský názov (e.obce.sk). Najstaršia zmienka o obci je z roku 1269, obec však existovala už pred rokom 1100. Uhorský kráľ tu usadil vysunutú stráž Plavcov (Polovcov) na ochranu hraníc. Zrejme začiatkom 14. storočia sa tu usadilo noví obyvatelia podľa zákupného práva. V roku 1505 mesto dostalo trhové práva. V roku 1756 Plaveč vyhorela. V roku 1828 tu bolo postavených 130 domov. Od začiatkom 20. storočia tu existuje závod na výrobu syrov (plavec.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Osturňa – goralská obec na Zamagurí

Hits: 64

Osturňa je rázovitá goralská zamagurská obec, tiahne sa úzkou dolinou, ktorú obkolesujú hory. Patrí medzi najdlhšie obce Slovenska. Kataster obce patrí do ochranného pásma Pieninského národného parku. Osturňa leží vo výške 640 až 840 metrov nad morom. Na ploche 41,28 km2 tu žije 300 obyvateľov (Wikipedia). Názov obce je odvodený od slov znamenajúcich chrbát, roh. Historické názvy Osturne: Sidor, Kaprál, Homza, First, Mudrák, Petrula, Harabin, Gazdik (obec-osturna.sk).

Neďaleko sa nachádzajú dve prírodné rezervácie: Veľké Osturnianske jazero, Malé Jazerá a prírodná pamiatka Jazero (Wikipedia). Osturňa vznikla v roku 1313 (sorger.sk). Prví rusínski kolonisti sem prišli v roku 1313 (Wikipedia). Prvé osídľovanie prebiehalo v 13. a 14. storočí cez šoltýsov Doosídľovanie v 15. a 16. storočí prebiehalo na základe valašského práva (obec-osturna.sk). Vďaka tomu, že tu neprebehla kolektivizácia, zachovali sa tu typické terasovité políčka. Prevažná časť výstavy Osturne je od roku 1979 pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Mestá, Neživé, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stavby

Bratislavský hrad

Hits: 3285

Bratislavský hrad je významná dominanta Bratislavy, ku ktorej sa viaže aj prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburských análoch z roku 907 v súvislosti s bitkou Bavorov a Maďarov. Hradný kopec bol osídlený už v neskorej dobe kamennej, prvými známymi obyvateľmi boli Kelti (bratislava.sk). Stopy najstaršieho osídlenia pochádzajú spred 4500 rokov, z obdobia eneolitu (bolerázska skupina). Predpokladá sa existencia opevneného sídliska, avšak priame dôkazy sa nenašli. Z halštatského obdobia sa na východnej strane našli stopy príbytkov zahĺbené do skalného podložia – zemnice (wikipedia.sk). Z laténskej doby, z času rozkvetu keltskej civilizácie, sa našli stopy oppida, ako aj keltské mince, biatecy (Štefanovičová, 1975). Z 9 až 11. storočia sa na východnej terase hradu našli opracované kamene, fragmenty nápisov, zvyšky tehál označených kolkami XIV. rímskej légie. Nálezy dokazujú prítomnosť rímskeho etnika na hradnej akropole v období 2. – 3. storočia. Je isté, že to bolo zo strategického hľadiska výnimočné miesto a pre umiestnenie vojenskej posádky (pôvodné stavby boli pravdepodobne súčasťou vojenskej stanice) malo nesmierny význam, najmä v období rímsko-germánskych vojenských kontaktov (napr. markomanských vojen). Na prelome 5. a 6. storočia je v znamení slovanského osídľovania. Od prvej polovice 9. storočia tu bolo opevnené stredisko so zrubovými obydliami, palácom, predrománskou trojloďovou bazilikou, cintorínom a hospodárskymi objektmi. Opevnenie vydržalo do konca 14. storočia, kedy ho nahradili kamenné gotické hradby (wikipedia.sk).

Po štyri storočia prechádzala Dunajom severná hranica Rímskej ríše – Limes Romanus. Slovania tu vybudovali v 9. storočí silnú pevnosť, ktorá sa stala významným centrom Veľkomoravskej ríše (bratislava.sk), cirkvevné aj svetské centrum širšieho územia. Sídlila v ňom kniežacia družina, aj cirkevý hodnostár (wikipedia.sk). Bratislavský hrad je národná kultúrna pamiatka a v súčasnosti slúži jeho prvé poschodie pre reprezentačné účely Slovenskej národnej rady a v ostatných priestoroch sú umiestnené zbierky Slovenského národného múzea – expozície Klenoty dávnej doby a Historické múzeum (bratislava.sk). Dnešné meno hradu vychádza z pomenovania Brezaluspurch, ktoré bolo uvádzané v Soľnohradských letopisoch v roku 907. V roku 1042 sa v Henri-Manni Augiensis Chronicon spomína Brezeburg, v Altaišských análoch v roku 1052 Preslavvaspurch, v roku 1108 Bresburg, z čoho vzniklo dnešné nemecké Pressburg (wikipedia.sk). Všetky tieto názvy majú pôvod s mene Braslav, resp. Preslav. Mohol to byť člen významnej veľmožskej rodiny (Jozef Hlinka, 1982). Nemecký historik Aventinus uvádza Wratisslaburgium, podľa Vratislava, ktorý dal hrad opraviť v roku 805. Iné pomenovanie ja Castrum Bosan, prípadne Bassa, Possen, neskôr Poson, Posonium, čo dalo zrejme vzniknúť maďarskému Pozsony (wikipedia.sk).

Z 13. storočia pochádza Korunná veža. Za vlády Žigmunda Luxemburgského (1387 – 1437) hrad prešiel gotickou prestavbou. Po roku 1526 je sídlom uhorských kráľov. Za Márie Terézie (1740 – 1780) sa hrad premenil na luxusnú barokovú rezidenciu. V roku 1811 vyhorel, s rekonštrukciou sa začalo až v roku 1953. Dnes hrad spravuje Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. Sídli tu Historické a Hudobné múzeum Slovenského národného múzea. Hrad tvoria rôzne časti: Viedenská, Žigmundova, Mikulášska a Leopoldova brána, čestné nádvorie, vyhliadkový bastión, palác, západná terasa, severné hradby, bašta Luginsland, hradná vináreň, juhozápadný bastión, základy veľkomoravskej baziliky z 9. storočia a kostola sv. Spasiteľa z 11. st., cisterna (Zdroj: Informačná tabuľa).

Na nádvorí hradného paláca, rovnako ako na severnej terase areálu našli archeológovia Mestského ústavu ochrany pamiatok zvyšky jedinečných architektúr z obdobia 1. storočia pred Kristom. Súčasťou nálezu boli aj zlaté mince s nápisom Biatec. Historici sa zhodli, že ide o najreprezentatívnejšiu stavbu severne od Álp z neskorolaténskeho obdobia. Na hrade sa teda v minulosti nachádzala akropola jedného z najvýznamnejších keltských hradísk – oppidum v strednej Európe. „Tieto objekty boli stavané rímskou stavebnou technikou a sú unikátnym nálezom nielen z hľadiska svojho veku, ale aj kvality. Zachovali sa v nich pôvodné interiérové omietky a liate dlažby s kamienkovou výzdobou, ktoré na Slovensku nemajú obdobu,“ hovorí Štassel (Kráková). Archeologický výskum z roku 2008 mení pohľad na keltskú minulosť Bratislavy, hrad bol sídlom keltského kniežaťa, knieža si volalo remeselníkov z Ríma, ktorí mu upravovali a postavili sídlo podľa rímskych znalostí. Našla sa okrem iného rímska keramika, amfory, zvon, zlatý a strieborný poklad kniežaťa. Unikátom je objav prvej zlatej mince s názvom Nonnos (Danihelová). 

Hradný kopec je prvým kopcom Malých Karpát. Bratislavčania, ale aj nebratislavčania chodia radi na Bratislavský hrad. Je odtiaľ celkom pekný výhľad na široké okolie. Časť za hlavnou budovou smerom ku Starému mestu je plná zelene, je tu pomerne veľký a rovinatý priestor, kde sa najmä v lete zdržiava dosť ľudí. Tým, že hrad je v centre, je veľmi ľahko a rýchlo dostupný. Na hrade sa konajú výstavy, v letnom období koncerty, divadelné predstavenia, rôzne spoločenské akcie tu majú svoj začiatok.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Červený Kláštor

Hits: 2459

Červený Kláštor leží na sútoku rieky Dunajec a potoka Lipník, je centrom cestovného ruchu v Zamagurí. Dejiny obce sú zviazané s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil Kakaš Berzevici (cervenyklastor.sk). Jeho pomenovanie je aj Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). Názov obce je odvodený od červenej krytiny na streche kláštora Jána, na návrh prvého priora. V rokoch 1329 až 1563 bol sídlom kartuziánov, v rokoch 1704 – 1782 kamaldulov. V rokoch 1956 – 1966 bol kláštor obnovený a sprístupnený verejnosti (cervenyklastor.sk)

V roku 1543 bol vyplienený kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji lúpežným rytierom Matejom Bašom. Mnísi sa presťahovali na čas do Červeného Kláštora, lenže ten vyplienili vojaci z hradu Dunajec (Nedecav roku 1545. Následkom toho mnísi opustili aj tento priestor. V roku 1563 bol kartuziánsky kláštor pri obci Lechnica zrušený. Kamalduli získali kláštor od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Prestavali ho v barokovom štýle (muzeumcervenyklastor.sk) a premenovali ho na Kláštor pustovníkov hory Troch korún. Kamalduli boli benediktíni, pomenovaní podľa materského kláštora v Camaldoli pri Arezze v Toskánsku (Wikipedia.sk). 

Vtedy vzniklo v kláštore významné literárno – prekladateľské a jazykovedné centrum. Výraznou osobnosťou bol páter Romuald Hadbavný, ktorý je považovaný za spoluautora prvého prekladu Písma svätého do západoslovenského jazyka v roku 1750, s presnou gramatickou a pravopisnou normou. Významným bol aj Slovník latinsko-slovenský (muzeumcervenyklastor.sk). V roku 1754 v Červenom Kláštore bola založená lekáreň, ktorá bola známa aj za hranicami Spiša, najmä za správcovstva frátra Cypriána v rokoch 1756 až 1775 (cervenyklastor.sk). Cyprián pestoval liečivé rastliny, zostavil rozsiahly herbár (cervenyklastor.sk), v roku 1766. Obsahuje 283 exemplárov, pri každom je názov latinský, nemecký, grécky, poľský a slovenský. Obsahuje poznatky o chorobách a o ich liečení (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprián, vlastným menom Franz Ignatz Jäschke sa narodil 28.7.1724 v Polkovciach v nemeckou Sliezsku (dnes v Poľsku). Bol všestranne vzdelaný, študoval vo Wroclawi, zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, mechanikou a kozmológiou. Do Červeného Kláštora prišiel v roku 1756 a žil tu až do svojej smrti v roku 1775. Cyprián liečil odvarmi z bylín, tinktúrami, čajmi, vedel naprávať zlomeniny, púšťať žilou. Legenda o Cypriánovi hovorí o tom, že Cypriána lákal vesmír. Závidel orlovi ako sa vznáša do výšin. Zostrojil lietajúci stroj, na ktorom sa z Troch korún vzniesol poháňaný láskou ku švárnej pastierke. Anjel zazrel jeho obraz až na dne plesa Morské oko, kde ho bleskom zrazil na zem. Na tomto mieste vyrástla skala – veža a dodnes sa nazýva Mních (muzeumcervenyklastor.sk).

V obci sú kúpele Smerdžonka, zamerané na kožné choroby a choroby pohybového aparátu a neurologických chorôb. Na začiatku obce sa nachádza rybník na ploche 3 ha. Most (lávka) cez rieku, ktorý je v obci umožňuje prechod pre chodcov a cyklistov na poľskú časť Pienin, otvorená bola 12.8.2006 – je najdlhším (149.95 m) závesným mostom z lepeného dreva v Európe (cervenyklastor.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post