2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské dokumenty, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Stavby, Stavebné dokumenty, Typ

Čičmany – obec ľudovej architektúry

skala
Hits: 1692

Čič­ma­ny sú náro­do­pis­nou loka­li­tou cha­rak­te­ris­tic­kou sta­ro­by­lý­mi kroj­mi, maľo­va­ný­mi dre­ve­ni­ca­mi a svoj­ráz­nym folk­lór­nym pre­ja­vom. Nachá­dza sa v Čič­man­skej kot­li­ne pod vrchom Strá­žo­vec, neďa­le­ko od pra­me­ňa rie­ky Raj­čian­ka. Vznik obce je opra­de­ný rôz­ny­mi teória­mi, kto­ré hovo­ria o nemec­kom, bul­har­skom aj rumun­skom pôvo­de. Prav­de­po­dob­ne však Čič­ma­ny boli osíd­le­né na zákla­de valaš­ské­ho prá­va. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1272 (obec​cic​ma​ny​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Czicz­man, Chych­man, Chich­man, Cžicž­ma­ny, Csics­mán, Csics­má­ny. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 oby­va­te­ľov (e‑obce.sk). 

V roku 1977 bola dol­ná časť obce vyhlá­se­ná za pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Miest­ne ľudo­vé kro­je obsa­hu­jú výšiv­ky s geomet­ric­kou orna­men­ti­kou. Na plo­che 25.61 km2 tu žije 129 oby­va­te­ľov. Obec leží v nad­mor­skej výš­ke 655 met­rov nad morom. V minu­los­ti sa oby­va­te­lia Čič­mian zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom oviec, pre­da­jom bryn­dze a výro­bou papúč. Názov obce má indo­európ­sky základ, kto­rý pre­šiel do sta­ros­lo­vien­či­ny a zna­me­ná “usad­losť vo vrchoch – Vrcho­va­ny”. Požia­re v rokoch 1907, 1921 a 1945 zni­či­li vzác­ne zru­bo­vé stav­by, zme­ni­li cel­ko­vý vzhľad obce a spô­so­bi­li ústup výstav­by tra­dič­ných dre­ve­níc v pros­pech muro­va­ných domov. Archi­tek­tú­ra obce Čič­ma­ny pri­po­mí­na i dnes per­ní­ko­vé dom­če­ky a to hlav­ne pre geomet­ric­kú orna­men­tál­nu výzdo­bu von­kaj­ších stien domov, kto­rá sa zača­la pou­ží­vať asi pred 200 rok­mi. Miest­ny ľudo­vý odev je zho­to­ve­ný z bie­le­ho plát­na. Veľ­ký podiel na hod­no­te a popu­la­ri­te čič­mian­ske­ho kro­ja má výšiv­ka, kto­rá vyni­ká svo­jou tech­nic­kou doko­na­los­ťou, boha­tos­ťou motí­vov a orna­men­tál­nou a fareb­nou kom­po­zí­ci­ou. Prá­ve z cha­rak­te­ru orna­men­tál­nej výzdo­by i čer­ve­né­ho vlne­né­ho tka­né­ho pásu, kto­rý je súčas­ťou žen­ské­ho ode­vu, sa pred­po­kla­dá bal­kán­sky pôvod Čič­mian. Sta­ro­by­lý ráz, kto­rý si čič­mian­sky kroj zacho­val dodnes, ako aj ľudo­vý odev oko­li­tých dedín (Zlie­chov, Čavoj, Valas­ká Belá), poslú­žil etno­gra­fom ako model pre rekon­štruk­ciu sta­ros­lo­vien­ske­ho ode­vu (Wiki­pe­dia).

Ľudo­vá archi­tek­tú­ra v Čič­ma­noch púta­la záu­jem verej­nos­ti už od kon­ca 19. sto­ro­čia. Archi­tekt Dušan Jur­ko­vič ini­ci­oval v roku 1985 pre­zen­to­va­nie čič­mian­ske­ho poscho­do­vé­ho domu na Náro­do­pis­nej výsta­ve čes­ko­slo­ven­skej v Pra­he. Záu­jem púta­li naj­mä výzdo­bou von­kaj­ších stien. Na tma­vý pod­klad ste­ny domu sa bie­lym váp­nom maľo­va­li jed­no­du­ché geomet­ric­ké vzo­ry. V 19. sto­ro­čí bola už maľ­ba roz­vi­nu­tá vo for­me zdo­be­nia čas­tí oko­lo okien, dve­rí, spod­ných trá­mov, výzdo­ba bola sústre­de­ná oko­lo kon­štrukč­ných prv­kov. Súťaž o najk­raj­šie vyma­ľo­va­ný dom spô­so­bi­la návrat ku tra­dič­nej von­kaj­šej orna­men­tál­nej výzdo­be po via­ce­rých požia­roch a výstav­bách. Výzdo­ba sa obo­ha­ti­la o nové prv­ky pre­vza­té z čič­mian­skej výšiv­ky (Infor­mač­ná tabuľa). 

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty v čase, Krajina, Kysuce, Kysucké dokumenty, Kysucké obce, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Stavby, Stavebné dokumenty

Skanzen kysuckej dediny vo Vychylovke

skala
Hits: 139

Skan­zen – múze­um kysuc­kej dedi­ny pre­zen­tu­je sídel­nú kra­ji­ny, spô­sob živo­ta, ľudo­vú kul­tú­ru a archi­tek­tú­ru v obdo­bí 19. a začiat­ku 20. sto­ro­čia, vychá­dza­jú­cu z valaš­skej a kopa­ni­čiar­skej for­my osíd­ľo­va­nia. Tak­mer 11 km dlhý zacho­va­ný úsek les­nej želez­ni­ce je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Tech­nic­ky a pamiat­ko­vo naj­cen­nej­šou čas­ťou želez­ni­ce je úvra­ťo­vý sys­tém na pre­ko­ná­va­nie väč­šie­ho pre­vý­še­nia na krát­kom úse­ku. Je to jeden z dvoch takých­to sys­té­mov, kto­ré sa do súčas­nos­ti zacho­va­li v Euró­pe. Poľ­no­hos­po­dár­ske políč­ka pri domoch pre­zen­tu­jú pôvod­ný troj­poľ­ný sys­tém hos­po­dá­re­nia, Obno­ve­ných bolo aj nie­koľ­ko chol­vár­kov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Skan­zen bol zalo­že­ný v roku 1972. V rám­ci expo­zí­cie sa nachá­dza aj his­to­ric­ká les­ná úvra­ťo­vá želez­ni­ca (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). Želez­ni­ca pôvod­ne slú­ži­la na zvá­ža­nie dre­va, zača­la fun­go­vať pred tak­mer 100 rok­mi a v pre­vádz­ke bola do roku 1971. Hlav­ná trať mala dĺž­ku 61 km (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). Expo­zí­cia kysuc­kej dedi­ny vznik­la v roku 1974, aby zachrá­ni­la pamiat­ky zo zato­pe­ných obcí Rieč­ni­ca a Har­vel­ka, kto­ré pad­li za obeť vod­nej nádr­ži Nová Bys­tri­ca. Pre­su­nu­li sem 34 sta­vieb, väč­ši­nou obyt­ných domov, hos­po­dár­skych budov, krč­mu z Kor­ne, dva mly­ny a kapl­n­ku. Želez­ni­ca sa spá­ja s Orav­skou les­nou želez­ni­cou. Skan­zen okrem iné­ho ponú­ka množ­stvo sprie­vod­ných prog­ra­mov (turis​tic​ky​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty v čase, Krajina, Orava, Oravské dokumenty, Oravské obce, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Stavebné dokumenty

Oravská dedina v Zuberci

skala
Hits: 2312

Využi­tím ľudo­vých sta­vieb pre múzej­né úče­ly sa zaobe­ral už v 20-​tych rokoch 20. sto­ro­čia Pavol Flo­rek. Po roku 1945 dochá­dza­lo k lik­vi­dá­cii kul­túr­ne­ho dedič­stva. Ochra­na dre­ve­nej ľudo­vej archi­tek­tú­ry na pôvod­nom mies­te je nere­ál­na. Juraj Lan­ger usku­toč­nil v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia pries­kum vo všet­kých orav­ských dedi­nách. 24.9.1967 bol polo­že­ný základ­ný kameň budú­ce­ho múzea na poľa­ne Bres­to­vá pri Zuber­ci v nad­mor­skej výš­ke 830 met­rov. Pri výstav­be boli zamest­na­ní zuber­skí a habov­skí tesá­ri, kto­rí mali skú­se­nos­ti so stav­bou zru­bo­vých domov. Väč­šiu časť tvo­ria pre­ne­se­né ori­gi­ná­ly. Prvý krát bolo múze­um sprí­stup­ne­né verej­nos­ti 31.8.1975 po ukon­če­ní prvej eta­py (zube​rec​.sk). Cez are­ál pre­te­ká potok Stu­de­ná, z kto­ré­ho je rekon­štru­ova­ný náhon na mlyn a val­chu (zube​rec​.sk). Cel­ko­vo sa tu nachá­dza 56 domov, hos­po­dár­skych sta­vieb, tech­nic­kých a sak­rál­nych objek­tov na roz­lo­he 8 hek­tá­rov (zube​rec​.sk).

Múze­um je roz­de­le­né na 5 cel­kov: Dol­no­orav­ský rínok, Hor­no­orav­ská uli­ca, Goral­ské lazy, Kos­tol s cin­to­rí­nom a Mly­nis­ko s vod­ný­mi tech­nic­ký­mi stav­ba­mi. Dol­no­orav­ský rínok pred­sta­vu­je zemian­sku osa­du s námes­tíč­kom. Nachá­dza­jú sa tu objek­ty s Mala­ti­nej, Žaš­ko­va, zvo­ni­ca zo Zás­ka­lia, zemian­ska kúria Meš­kov­cov z Vyšné­ho Kubí­na, man­geľ a reme­sel­ný dom z Velič­nej, želiar­sky dom zo Bzi­ny, sýp­ka zo Srňa­cie­ho. Hor­no­orav­ská uli­ca je ukáž­kou rado­vej zástav­by mno­hých orav­ských dedín. Je tu hrn­čiar­ska pec z Trs­te­nej, roľ­níc­ka usad­losť s Čim­ho­vej, z Beňa­do­va, Pod­bie­lu, Zuber­ca, Hruš­tí­na, Dol­nej Leho­ty, plá­ten­níc­ka kúria zo Šte­fa­no­va, šol­týs­ka usad­losť z Vasi­ľo­va a Rab­číc, komo­ra z Lom­nej, kováčs­ka vyh­ňa z Habov­ky, V goral­ských lazoch je dre­vo­ru­bačs­ko – pas­tier­ska usad­losť z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, salaš­níc­ka koli­ba zo Zuber­ca, šol­týs­ky dom a lisov­ňa z Novo­ti, Rab­čic­ká zvo­ni­ca, roľ­níc­ka usad­losť z Orav­skej Les­nej. V rám­ci čas­ti Kos­tol: már­ni­ca z Rab­číc, nesko­ro­go­tic­ký dre­ve­ný kos­tol svä­tej Alž­be­ty Uhor­skej zo Zábre­žu, izbi­ca z Hruš­tí­na, sen­ní­ky z Orav­skej Jase­ni­ce. V rám­ci Mly­nis­ka: Novoťs­ký mlyn, val­cha z Lom­nej (zube​rec​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Dokumenty, Hrady, Kaštiely, Kostoly, Neživé, Považské dokumenty, Stavby, Stavebné dokumenty, Umenie

Matúšovo kráľovstvo v Podolí

skala
Hits: 3601

Park minia­túr – Matú­šo­vo krá­ľov­stvo v Podo­lí je uni­kát­na ukáž­ka šikov­nos­ti, kul­tú­ry a hrdos­ti ľud­skej mys­le. Na Slo­ven­sku bolo v minu­los­ti oko­lo 150 hra­dov a zám­kov. Okrem nich množ­stvo zám­kov, kaš­tie­ľov a podob­ných sta­vieb. Osud ku mno­hým z nich nebol prá­ve milo­srd­ný. Aj pre­to je veľ­mi cen­ná myš­lien­ka tvor­by mode­lov, kto­rú zre­a­li­zo­val pán Juraj Hlat­ký. Zmen­še­ni­ny zhru­ba 50-​tich hra­dov a zám­kov, kaš­tie­ľov a kos­to­lí­kov v mier­ke 1:50 a 1:25 sa v Podo­lí nachá­dza­jú v Matú­šo­vom krá­ľov­stve. Pre­čo Matú­šo­ve krá­ľov­stvo? Pán Hlat­ký si zau­mie­nil rea­li­zo­vať minia­tú­ry západ­nej čas­ti Slo­ven­ska, kto­ré na pre­lo­me 13 a 14. sto­ro­čia pat­ri­lo “páno­vi Váhu a Tatier”, Matú­šo­vi Čáko­vi Tren­čian­ske­mu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Cie­ľom pána Hlat­ké­ho je zho­to­viť 80 až 100 objek­tov. Mno­hé pôvod­né hra­dy dnes pozná­me už len ako zrú­ca­ni­ny, viac či menej pozna­če­né svo­jím osu­dom. Vďa­ka usi­lov­nos­ti a túž­be auto­ra bol tým­to sved­kom našej minu­los­ti vdýc­hnu­tý opäť život. Nie­kto­ré slo­ven­ské hra­dy a zám­ky sú aj dnes v dob­rom sta­ve, avšak v Podo­lí mno­hé z nich našli svo­ju zašlú slá­vu. Autor pro­jek­tu zmen­še­nín vytvo­ril väč­ši­nu rekon­štruk­cií pod­ľa podo­by z obdo­bia oko­lo roku 1700. Dobo­vé rekon­štruk­cie sú uni­kát­nou myš­lien­kou, pred­sta­vu­jú cen­né die­lo, kto­ré je hod­né pozor­nos­ti nás všet­kých. Napo­kon sved­čí o tom aj náv­štev­nosť par­ku. Polo­vi­ca náv­štev­ní­kov je z Čes­kej repub­li­ky, mno­ho ďal­ších sem pri­chá­dza aj z exo­tic­kých kra­jín ako je napr. Nový Zéland (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Len nás Slo­vá­kov zrej­me naša kul­tú­ra a his­tó­ria zau­jí­ma poskrom­ne. Minia­tú­ry v Podo­lí majú poten­ciál napo­môcť našej fan­tá­zii. Nie kaž­dý si vie pred­sta­viť, ako moh­li hra­dy vyze­rať v minu­los­ti, v prí­pa­de že dnes sú z nich už len ruiny. Som pre­sved­če­ný o tom, že veľa náv­štev­ní­kov prek­va­pí, aké boli v minu­los­ti naše hra­dy krás­ne a veľa­krát aj mohut­né. Veď napo­kon, hra­dy zohrá­va­li do kon­ca stre­do­ve­ku veľ­kú stra­te­gic­kú úlo­hu. Model hra­du nevzni­ká ľah­ko. Tvor­ba začí­na od výkre­so­vej doku­men­tá­cie, ak je prav­da­že dostup­ná. To isté pla­tí o dobo­vých foto­gra­fiách, maľ­bách, nák­re­soch a iných pod­kla­doch. Pomô­že letec­ké sním­ko­va­nie, foto­gra­fo­va­nie a ruč­né mera­nie. Pro­ces pokra­ču­je nák­re­som mode­lár­skej doku­men­tá­cie v mier­ke. V prí­pa­de zlo­ži­tej­ších objek­tov sa jed­not­li­vé čas­ti vytvo­ria samos­tat­ne a neskôr sa skom­ple­ti­zu­jú. Nemož­no ani zabud­núť, že mode­ly hra­du musia stáť na pev­ných zákla­doch. Posled­nou fázou je úpra­va teré­nu, odvod­ne­nie nádvo­rí a nama­ľo­va­nie objek­tu. Celý pro­ces tvor­by jed­né­ho nároč­né­ho mode­lu môže trvať aj dva roky. Prvou rekon­štruk­ci­ou bol model hra­du Branč, s kto­rou sa zača­lo v augus­te 2003. Nasle­do­va­la Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska veža Holíčs­ké­ho zám­ku s hos­po­dár­sky­mi budo­va­mi. Neskôr nasle­do­va­li mno­hé iné (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Na zimu sa Podol­ské minia­tú­ry zakry­jú, vzhľa­dom na to, že voda a sneh by moh­li spô­so­biť nema­lé ško­dy (pies​tan​sky​den​nik​.sk). Všet­ky mode­ly musia byť dre­ná­žo­va­né, aby z nich odte­ka­la daž­ďo­vá voda, kto­rá je ich naj­väč­ším nepria­te­ľom (Kráľ). Z oko­li­tých his­to­ric­kých sta­vieb sa tu nachá­dza­jú mode­ly Bec­kov­ské­ho, Dob­ro­vod­ské­ho, Čach­tic­ké­ho, Nit­rian­ske­ho, Gýmeš­ské­ho, Opo­nic­ké­ho, Tren­čian­ske­ho, Topoľ­čian­ske­ho, Tema­tín­ske­ho, Smo­le­nic­ké­ho hra­du a Hlo­ho­vec­ké­ho kaš­tie­ľa (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Na myš­lien­ku minia­túr sa via­že aj via­ce­ro vzde­lá­va­cích, kultúrno-​spoločenských podu­ja­tí. Pro­jekt inten­zív­ne pomá­ha ces­tov­né­mu ruchu aj v šir­šom regi­ó­ne. Je tu mož­né zakú­piť si rôz­ne suve­ní­ry, pub­li­ká­cie, pla­gá­ty, sprie­vod­cov, pohľad­ni­ce, prí­pad­ne prí­le­ži­tost­nú pečiat­ku. Pote­šiť deti aj seba môže­te pexe­som, skla­dač­kou hra­dov a zám­kov, mag­net­ka­mi, pasom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Za urči­tých pod­mie­nok sa môže­te stať obča­nom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Závi­sí to naj­mä od toho, či chce­te pozná­vať kul­tú­ru a prí­ro­du, v nepo­sled­nom rade sa nesmie­te báť duchov a stra­ši­diel (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­ve krá­ľov­stvo má vlast­nú ter­mi­no­ló­giu, kto­rá zvy­šu­je atrak­ti­vi­tu celé­ho pro­jek­tu. Nará­ba sa tu s poj­ma­mi: krá­ľov­ské dŕža­vy, hrad­né pan­stvá, krá­ľov­ské leho­ty, Matú­šo­ve hlás­ky, pút­nic­ké mies­ta, krá­ľov­ské pod­ni­ky, zľa­vo­vé mies­ta, Matú­šo­vé edí­cie. Pre zau­jí­ma­vosť, úze­mie krá­ľov­stva sa delí na Záhor­skú, Malo­kar­pat­skú, Podu­naj­skú, Dol­no­nit­rian­sku, Hor­no­nit­rian­sku, Dol­no­po­važ­skú, Hor­no­po­važ­skú, Kysuc­kú a Orav­sko – Tur­čian­sku dŕža­vu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Are­ál sa nachá­dza zhru­ba v stre­de obce Podo­lie pri základ­nej ško­le. Otvo­re­né je počas let­ných práz­dnin od utor­ku do nede­le od 9:00 do 16:30. V mesia­coch máj, jún a sep­tem­ber je otvo­re­né pre vopred ohlá­se­ných náv­štev­ní­kov. Inter­ne­to­vá strán­ka par­ku je www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post