2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské dokumenty, Považské obce, Príroda, Prírodné dokumenty, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce

Poluvsie

skala
Hits: 1213

Poluv­sie je mest­ská časť Rajec­kých Tep­líc, nachá­dza sa 3 km od cen­tra mes­ta. Leží na súto­ku Raj­čian­ky a Poluv­sian­ske­ho a Strán­ske­ho poto­ka v nad­mor­skej výš­ke 425 met­rov nad morom. Nachá­dza sa tu Poluv­sian­ska skal­ná ihla, Slneč­né ska­ly a národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Kozol. Poluv­sian­ska skal­ná ihla je za prí­rod­nú pamiat­ku vyhlá­se­ná od roku 1965. Je domi­nant­ným skal­ným útva­rom, kto­rý sa pôso­be­ním eróz­nej čin­nos­ti odde­lil od mater­skej ska­ly. Vyso­ká je asi 15 met­rov (Infor­mač­ná tabuľa).

Na plo­che 6.94 km2 v Poluv­sí žije 590 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Poluv­sí je z roku 1483 (poluv​sie​.estran​ky​.sk). Úze­mie Poluv­sia je spo­mí­na­né pri kolo­ni­zá­cii Rajec­kej doli­ny pan­stvom Lie­tav­ské­ho hra­du oko­lo 14. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Názov “Polwsy” zrej­me zna­me­ná, že obec bola oko­lo roku 1688 roz­de­le­ná na dve čas­ti. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Palos­nya, Paloš­ňa, nemec­ké pome­no­va­nie je Hal­bes­dorf (poluv​sie​.estran​ky​.sk). V kata­stri obce sa nachá­dza 15 met­rov vyso­ký chrá­ne­ný prí­rod­ný výtvor – Poluv­sian­ska skal­ná ihla. Od Slneč­ných skál ho odde­li­li eróz­ne pro­ce­sy (Wiki­pe­dia). Je prí­rod­nou pamiat­kou, je tvo­re­ná dolo­mi­tom (envi​ro​por​tal​.sk). Zná­mym rodá­kov z Poluv­sia je Jozef Gab­čík (Wiki­pe­dia). 

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské dokumenty, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Stavby, Stavebné dokumenty, Typ

Čičmany – obec ľudovej architektúry

skala
Hits: 1885

Čič­ma­ny sú náro­do­pis­nou loka­li­tou cha­rak­te­ris­tic­kou sta­ro­by­lý­mi kroj­mi, maľo­va­ný­mi dre­ve­ni­ca­mi a svoj­ráz­nym folk­lór­nym pre­ja­vom. Nachá­dza sa v Čič­man­skej kot­li­ne pod vrchom Strá­žo­vec, neďa­le­ko od pra­me­ňa rie­ky Raj­čian­ka. Vznik obce je opra­de­ný rôz­ny­mi teória­mi, kto­ré hovo­ria o nemec­kom, bul­har­skom aj rumun­skom pôvo­de. Prav­de­po­dob­ne však Čič­ma­ny boli osíd­le­né na zákla­de valaš­ské­ho prá­va. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1272 (obec​cic​ma​ny​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Czicz­man, Chych­man, Chich­man, Cžicž­ma­ny, Csics­mán, Csics­má­ny. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 oby­va­te­ľov (e‑obce.sk). 

V roku 1977 bola dol­ná časť obce vyhlá­se­ná za pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Miest­ne ľudo­vé kro­je obsa­hu­jú výšiv­ky s geomet­ric­kou orna­men­ti­kou. Na plo­che 25.61 km2 tu žije 129 oby­va­te­ľov. Obec leží v nad­mor­skej výš­ke 655 met­rov nad morom. V minu­los­ti sa oby­va­te­lia Čič­mian zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom oviec, pre­da­jom bryn­dze a výro­bou papúč. Názov obce má indo­európ­sky základ, kto­rý pre­šiel do sta­ros­lo­vien­či­ny a zna­me­ná “usad­losť vo vrchoch – Vrcho­va­ny”. Požia­re v rokoch 1907, 1921 a 1945 zni­či­li vzác­ne zru­bo­vé stav­by, zme­ni­li cel­ko­vý vzhľad obce a spô­so­bi­li ústup výstav­by tra­dič­ných dre­ve­níc v pros­pech muro­va­ných domov. Archi­tek­tú­ra obce Čič­ma­ny pri­po­mí­na i dnes per­ní­ko­vé dom­če­ky a to hlav­ne pre geomet­ric­kú orna­men­tál­nu výzdo­bu von­kaj­ších stien domov, kto­rá sa zača­la pou­ží­vať asi pred 200 rok­mi. Miest­ny ľudo­vý odev je zho­to­ve­ný z bie­le­ho plát­na. Veľ­ký podiel na hod­no­te a popu­la­ri­te čič­mian­ske­ho kro­ja má výšiv­ka, kto­rá vyni­ká svo­jou tech­nic­kou doko­na­los­ťou, boha­tos­ťou motí­vov a orna­men­tál­nou a fareb­nou kom­po­zí­ci­ou. Prá­ve z cha­rak­te­ru orna­men­tál­nej výzdo­by i čer­ve­né­ho vlne­né­ho tka­né­ho pásu, kto­rý je súčas­ťou žen­ské­ho ode­vu, sa pred­po­kla­dá bal­kán­sky pôvod Čič­mian. Sta­ro­by­lý ráz, kto­rý si čič­mian­sky kroj zacho­val dodnes, ako aj ľudo­vý odev oko­li­tých dedín (Zlie­chov, Čavoj, Valas­ká Belá), poslú­žil etno­gra­fom ako model pre rekon­štruk­ciu sta­ros­lo­vien­ske­ho ode­vu (Wiki­pe­dia).

Ľudo­vá archi­tek­tú­ra v Čič­ma­noch púta­la záu­jem verej­nos­ti už od kon­ca 19. sto­ro­čia. Archi­tekt Dušan Jur­ko­vič ini­ci­oval v roku 1985 pre­zen­to­va­nie čič­mian­ske­ho poscho­do­vé­ho domu na Náro­do­pis­nej výsta­ve čes­ko­slo­ven­skej v Pra­he. Záu­jem púta­li naj­mä výzdo­bou von­kaj­ších stien. Na tma­vý pod­klad ste­ny domu sa bie­lym váp­nom maľo­va­li jed­no­du­ché geomet­ric­ké vzo­ry. V 19. sto­ro­čí bola už maľ­ba roz­vi­nu­tá vo for­me zdo­be­nia čas­tí oko­lo okien, dve­rí, spod­ných trá­mov, výzdo­ba bola sústre­de­ná oko­lo kon­štrukč­ných prv­kov. Súťaž o najk­raj­šie vyma­ľo­va­ný dom spô­so­bi­la návrat ku tra­dič­nej von­kaj­šej orna­men­tál­nej výzdo­be po via­ce­rých požia­roch a výstav­bách. Výzdo­ba sa obo­ha­ti­la o nové prv­ky pre­vza­té z čič­mian­skej výšiv­ky (Infor­mač­ná tabuľa). 

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty v čase, Dolné Považie, Hory, Krajina, Považské dokumenty, Príroda, Prírodné dokumenty, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, TOP

Dych zimy v Považskom Inovci

skala
Hits: 2707

Autor: Kor­nel Duffek

Keď sa Pieš­ťan­ca opý­ta­te, kto­ré hory pova­žu­je za svo­je, naj­čas­tej­šie vám odpo­vie, že Považ­ský Ino­vec. Malé Kar­pa­ty síce tiež majú svoj pôvab, ale pred­sa sú len ďalej. V prí­pa­de Považ­ské­ho Inov­ca však sta­čí prejsť Kra­jin­ský most a už môže­te stú­pať pria­mo do hôr. A nie sú to hoci­ja­ké hory – sú pre­špi­ko­va­né his­tó­ri­ou. Náj­de­te v nich sko­ro všet­ky kul­túr­ne vrstvy – od pra­ve­kých lov­cov až po sta­rých Slo­va­nov. Nachá­dza sa tu veľ­ká kon­cen­trá­cia román­skych rotúnd, snáď naj­väč­šia na úze­mí Slo­ven­ska, a zvyš­ky stre­do­ve­kých hra­dov. A to sme ešte neho­vo­ri­li o krás­nych prí­rod­ných sce­né­riách a kra­so­vých jas­ky­niach ako je Čer­to­va pec.

Považ­ský Ino­vec býva prí­ťaž­li­vý a zau­jí­ma­vý nie­len v plnom kve­te, ale v kaž­dom roč­nom obdo­bí, zimu nevy­ní­ma­júc. V čase, keď pad­nú na kra­ji­nu hmly a mra­zy, a šofé­ri začí­na­jú šom­rať na rizi­ko­vé poča­sie, vzni­ká v horách čosi roz­práv­ko­vé – kaž­dý strom, konár, steb­lo, suchý list či ihlič­ka sa oba­ľu­je do bie­lych kryš­tá­li­kov. Je to dych zimy, kto­rý spra­vid­la netr­vá dlho. Pre­to musí­te to divad­lo prí­ro­dy sle­do­vať veľ­mi inten­zív­ne, aby vám neuni­kol žiad­ny detail. Najk­raj­ší pohľad na jem­ný srieň sa naskyt­ne vte­dy, keď zasvie­ti sln­ko. Čas­to sa však stá­va, že sln­ko svie­ti prí­liš inten­zív­ne a vte­dy bie­le kryš­tá­li­ky začí­na­jú opa­dá­vať a strá­cať – zra­zu je po pred­sta­ve­ní. Ešte šťas­tie, že máte pri sebe foto­apa­rát, s kto­rým aspoň zlo­mok toho, čo ste vide­li, zachy­ti­li. Doma na disp­le­ji počí­ta­ča zis­tí­te, že to všet­ko nebol iba pre­lud, ale sku­toč­nosť. A potom sa mož­no zamys­lí­te nad hra­vos­ťou a pre­men­li­vos­ťou prírody.

Je veľ­ká vymo­že­nosť pre kaž­dé mes­to, keď má svo­ju rie­ku či svo­je hory. Pieš­ťa­ny majú obo­je. Váh a Považ­ský Ino­vec. A ešte aj čosi navy­še – ter­mál­ne lie­či­vé pra­me­ne.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty o umení, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské dokumenty, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Technické dokumenty, Umenie

Rajecká Lesná a Slovenský Betlehem

skala
Hits: 2025

Rajec­ká Les­ná pat­rí do okre­su Žili­na. Je zná­mym pút­nic­kym mies­tom. Od roku 1900 sa súčas­ťou obce sta­la osa­da Trs­te­ná. V obci sa nachá­dza Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­rý sa nachá­dza neďa­le­ko od kos­to­la Naro­de­nia Pan­ny Márie. Kos­tol bol v roku 2002 vyhlá­se­ný za Bazi­li­ku minor. K obci pat­rí aj kal­vá­ria s krí­žo­vou ces­tou (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná leží v Rajec­kej kot­li­ne, na západ­nom úpä­tí Lúčan­skej Malej Fat­ry v nad­mor­skej výš­ke 508 met­rov nad morom. Jej roz­lo­ha je 39.26 km2 . Žije tu 1188 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1413. Pod­ľa his­to­ric­kých pra­me­ňov obec vznik­la v rokoch 1393 až 1413. Názov obce je odvo­de­ný od nemec­ké­ho náz­vu Fre­i­wald (slo­bod­ný /​voľ­ný les). V 17. sto­ro­čí sa písa­lo, že Fri­vald je obko­le­se­ný a ukry­tý hus­tým lesom a vedie k nemu úzka ces­ta, kto­rú bolo ťaž­ko nájsť. Zvlášt­nos­ťou bolo, že kaž­dý osad­lík pou­ží­val prí­me­nie Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). V obci stál kedy­si stre­do­ve­ký kos­to­lík z kon­ca 13. sto­ro­čia, z kto­ré­ho sa zacho­va­la už len svä­ty­ňa (Wiki­pe­dia). Bol to románsko-​gotický kos­to­lík Pan­ny Márie, slú­žil ako marián­ske pút­nic­ké mies­to. Začiat­kom 20. sto­ro­čia slú­žil ako far­ská sýp­ka, v 50-​tych rokoch 20. sto­ro­čia ako sklad naf­ty (Ale­xan­dra a Šte­fan Podo­lin­ský).

Slo­ven­ský bet­le­hem 

Veľ­kou atrak­ci­ou Rajec­kej Les­nej je pohyb­li­vý Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­ré­ho auto­rom je domá­ci rez­bár Jozef Peka­ra. Bet­le­hem nezob­ra­zu­je len nábo­žen­ské motí­vy, ale aj deji­ny slo­ven­ské­ho náro­da. Uni­ká­tr­ny je aj svo­jou veľ­kos­ťou, dlhý je 8.5 met­ra, širo­ký 2.5 met­ra a vyso­ký 3 met­re. Otvo­re­ný bol v novem­bri 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra na ňom pra­co­val od roku 1980. Sú na ňom zobra­ze­né prá­ce a remes­lá, zvy­ky, kro­je, kto­ré sú spä­té so slo­ven­ským ľudom. Zastú­pe­né sú tu všet­ky slo­ven­ské regi­ó­ny. Nachá­dza sa tu pri­bliž­ne 30 postáv, z kto­rých sa asi polo­vi­ca pohy­bu­je (Jozef Terem).

Gej­zír

Gej­zír sa nachá­dza za obcou. Vyvie­ra do výš­ky asi desať met­rov, v zime nie­ke­dy vytvá­ra 6 met­ro­vý ľado­vý kužeľ (slo​va​kian​gu​ide​.com). 

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post