2014, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty o umení, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské dokumenty, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Technické dokumenty, Umenie

Rajecká Lesná a Slovenský Betlehem

Hits: 1198

Rajecká Lesná patrí do okresu Žilina. Je známym pútnickym miestom. Od roku 1900 sa súčasťou obce stala osada Trstená. V obci sa nachádza Slovenský betlehem, ktorý sa nachádza neďaleko od kostola Narodenia Panny Márie. Kostol bol v roku 2002 vyhlásený za Baziliku minor. K obci patrí aj kalvária s krížovou cestou (rajeckalesna.info). Rajecká Lesná leží v Rajeckej kotline, na západnom úpätí Lúčanskej Malej Fatry v nadmorskej výške 508 metrov nad morom. Jej rozloha je 39.26 km2 . Žije tu 1188 obyvateľov (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1413. Podľa historických prameňov obec vznikla v rokoch 1393 až 1413. Názov obce je odvodený od nemeckého názvu Freiwald (slobodný / voľný les). V 17. storočí sa písalo, že Frivald je obkolesený a ukrytý hustým lesom a vedie k nemu úzka cesta, ktorú bolo ťažko nájsť. Zvláštnosťou bolo, že každý osadlík používal prímenie Frivaldský (rajeckalesna.info). V obci stál kedysi stredoveký kostolík z konca 13. storočia, z ktorého sa zachovala už len svätyňa (Wikipedia). Bol to románsko-gotický kostolík Panny Márie, slúžil ako mariánske pútnické miesto. Začiatkom 20. storočia slúžil ako farská sýpka, v 50-tych rokoch 20. storočia ako sklad nafty (Alexandra a Štefan Podolinský).

Slovenský betlehem 

Veľkou atrakciou Rajeckej Lesnej je pohyblivý Slovenský betlehem, ktorého autorom je domáci rezbár Jozef Pekara. Betlehem nezobrazuje len náboženské motívy, ale aj dejiny slovenského národa. Unikátrny je aj svojou veľkosťou, dlhý je 8.5 metra, široký 2.5 metra a vysoký 3 metre. Otvorený bol v novembri 1995 (muzeum.sk). Jozef Pekara na ňom pracoval od roku 1980. Sú na ňom zobrazené práce a remeslá, zvyky, kroje, ktoré sú späté so slovenským ľudom. Zastúpené sú tu všetky slovenské regióny. Nachádza sa tu približne 30 postáv, z ktorých sa asi polovica pohybuje (Jozef Terem).

Gejzír

Gejzír sa nachádza za obcou. Vyviera do výšky asi desať metrov, v zime niekedy vytvára 6 metrový ľadový kužeľ (slovakianguide.com). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2008, 2009, 2012, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty o umení, Ľudia, Vystúpenia

Folklór – kultúrne dedičstvo

Hits: 4437

Folklóre je z anglického folk lore – ľudové znalosti. Môže byť povahy slovesnej, hudobnej, dramatickej aj tanečnej. Folklórne prejavy sa začali vytrácať s nástupom modernej techniky. Zápis textu a schopnosť jeho čítania zapríčinil menší priestor pre ľudovú tvorbu (Wikipedia.cz). Štúdiom folklóru sa zaoberá folkloristika. Na svoje kroje, piesne, zvyky, tance sú jednotlivé oblasti, obce pyšné. Prezentácie folklórnych zvykov jednotlivých regiónov prebiehajú na folklórnych festivaloch. Napr. vo Východnej, Myjave, Detve (Wikipedia.sk). Z ľudovej hudby čerpajú inšpiráciu aj hudobní skladatelia vážnej hudby. V minulosti napr. Edvard Hagerup Grieg, Antonín Dvořák, Franz Liszt, Béla Bartók. Globálny vplyv pôvodne ľudovej hudby v 20. storočí mala hudba černošských komunít v USA. Šlo o piesňovú formu so špecifickou pentatonickou modalitou, charakteristickými dvanásťtaktovými akordickými postupmi a systémom otázka – odpoveď v zborovom speve. V 19. storočí bola táto forma nazvaná blues. Známy je z neskoršej doby vzájomný vplyv rockovej a folkovej hudby (Wikipedia.cz). Pomerne známa česká hudobná skupina, ktorá sa radí ku populárnej hudbe a má v sebe veľa prvkov ľudovej hudby je Čechomor, prípadne Fleret. Na Slovensku pôsobí SĽUK – Slovenský ľudový umelecký súbor, Lúčnica. Bohatú tradíciu u nás majú folklórne slávnosti, napr. Folklórne slávnosti pod Poľanou, Detviansky medzinárodný festival ľudovej hudby, tanca a spevu, Podroháčske folklórne slávnosti v Zuberci, Martinské Dožinky, Východná (skovaksite.com). Veľmi známym zoskupením moravskej folklórnej skupiny je Hradišťan, s impozantným Jiřím (Jurou) Pavlicom, ktorý sa venuje aj iným žánrom. Pre mňa je doslova médiom, akých svet veľa nemá. Najmä po roku 2000 sa trochu chvalabohu začali meniť priority a opäť ožili tradičné remeslá, aspoň na rôznych jarmokoch, festivaloch, iných kultúrnych a spoločenských podujatiach. V Nitre sa koná každoročne Jarmok ľudových remesiel. V Bratislave, v Kežmarku a v Piešťanoch sa založila tradícia festivalov tradičných remesiel, snáď aj v iných mestách. Mám pocit, že sa začína trochu viac aj opäť vážiť tradičná architektúra v skanzenoch, v Podbieli, v Pribyline, v Martine.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post