2000, 2002, 2003, 2004, 2006, 2012, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

AkvaExpo Rychnov nad Kněžnou

Hits: 11673

Rok 2012

V tom­to roku som sa zúčast­nil akcie vďa­ka ban­sko­bys­tric­ké­mu klu­bu, kto­rý poria­dal takú men­šiu okruž­nú viac čes­ko, menej slo­ven­skú jaz­du. Výsta­va bola pek­ná, zda­la sa nám o nie­čo skrom­nej­šia. Želám rych­nov­ským poria­da­te­ľov veľa ener­gie a úspe­chov do ďal­ších rokov.

Rok 2010


Rok 2008


Rok 2007


Rok 2006

Od 16.9. do 24.9.2006 sa kona­la 30. výsta­va akva­rij­ních ryb v Rych­no­ve nad Kněž­nou v pries­to­roch Domě cho­va­te­lů. Vysta­ve­ných bolo viac ako 300 dru­hov rýb tra­dič­ne roz­de­le­ných pod­ľa kon­ti­nen­tov, špe­ciál­na expo­zí­cia foriem mečo­viek, terá­ri­ové živo­čí­chy. Pre­bie­hal aj pre­daj rýb, rast­lín, krmív, tech­ni­ky apod. V sobo­tu poobe­de boli pred­náš­ky, pre­te­ky akvá­ri­ových rýb a večer bola men­šia zába­va – spo­lo­čen­ské pose­de­nie pri hud­be. Sprie­vod­nou akci­ou bola výsta­va foto­gra­fií rýb, výsta­va výtvar­ných prác detí a mlá­de­že, výsta­va mor­čiat a drob­ných hlo­dav­cov a kto­vie čo ešte. Do Rych­no­va sme priš­li hlad­ní a smäd­ní, ale plní pozi­tív­nych oča­ká­va­ní. Našli sme tam spriaz­ne­nú dušu, kto­rá nás čaka­la. Aj keď o sebe tvr­dí, že sa akva­ris­tom už byť necí­ti, nech mu je také­to rúha­nie odpus­te­né ;-). Kaž­do­pád­ne Jir­ko Plíš­til nám pomo­hol k tomu, aby sme sa cíti­li dob­re. Uby­to­va­li sme sa, pre­to­že sme priš­li na dve noci. Ešte prvý deň sme poob­ze­ra­li obchod­ní­kov, čo ponú­ka­jú a chce­li s nimi spra­viť dáky obchod. Sám autor foto­gra­fií rýb, Jir­ko Plíš­til nám uká­zal svo­ju výsta­vu fotografií.

V sobo­tu sme popo­ze­ra­li výsta­vu, aj mor­čiat­ka, aj sliep­ky, kozy a iné krás­ne tvo­ry. Pozdra­vi­li sme kole­gov cho­va­te­ľov, pre­ho­di­li spo­lu pár slov. Výsta­va sa nám páči­la. Poobe­de sme boli sved­ka­mi pre­te­kov v rých­los­ti plá­va­nia rýb. Nuž, ako to pove­dať, tie­to nezvy­čaj­né pre­te­ky orga­ni­zá­to­rom bohu­žiaľ vôbec nevyš­li. Sna­ha bola, ale do cie­ľa doplá­va­la, mož­no je správ­nej­šie slo­vo dopla­zi­la sa, len jedi­ná rybič­ka. Meter drá­hy pre­šp­rin­to­va­la asi za 48 sekúnd ;-). Prí­tom­ná bola aj agen­tú­ra Dob­ré ráno, kto­rá evi­du­je rekor­dy. Nasle­do­va­li pred­náš­ky. Roman Sla­boch roz­prá­val o svo­jej ces­te po Argen­tí­ne a Kaj Ander­sen o svo­jich ces­tách za ryba­mi. Popo­lud­ní bol na akcii prí­tom­ný Čes­ký roz­hlas. Potom sme sa na neja­ký čas roz­pŕ­ch­li a ofi­ciál­ny prog­ram pokra­čo­val. Tra­dič­ne, spo­lo­čen­ským veče­rom. Pre­bie­hal, keď­že šlo o jubi­lej­ný roč­ník, vo väč­šom pries­to­re, v budo­ve kde boli pred­tým aj pred­náš­ky. Večer sa zabá­va­lo aj tan­co­va­lo. Samoz­rej­me, aj roko­va­lo, doha­do­va­lo. Spo­lo­čen­ský večer pova­žu­jem za naj­vy­da­re­nej­šiu časť výsta­vy a prá­ve pre­to pri­chá­dza rok čo rok do Rych­no­va mno­ho akva­ris­tov zno­va. Nuž a Rych­nov nie­koľ­ko rekor­dov má. Jed­ným z nich je už 30. roč­ník výsta­vy a 29 roč­ní­kov kona­ných po sebe. Mož­no pozná­te meno pána Ešpan­dra. Ak nie, tak ten­to cho­va­teľ je z Rych­no­va a zúčast­nil sa so svo­ji­mi ryba­mi na kaž­dom roč­ní­ku Rych­nov­skej výsta­vy. To si dozais­ta zaslú­ži obdiv. Rych­nov potvr­dil, že je to akva­ris­tic­ká baš­ta a ja dúfam, že si svo­ju povesť udr­ží aj v nasle­du­jú­cich rokoch. Rybám zdar !

Odka­zy


Pred rokom 2005

Rych­nov­ská výsta­va má boha­tú tra­dí­ciu, ten­to rok – 2006 – sa bude konať už 30. roč­ník. Vilém Kře­čan vrcho­va­tou mie­rou pris­pel ku zvi­di­teľ­ne­niu rych­nov­ských výstav v rokoch 2000 – 2005, kto­ré sú zve­rej­ne­né niž­šie. Ďaku­jem mu za poskyt­nu­té fotografie.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2008, Africké cichlidy, Časová línia, Cichlidy, Malawi cichlidy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Cyrtocara moorii – delfínky

Hits: 9465

Vra­ví sa im aj del­fín­ky. Dosa­hu­jú úcty­hod­ných veľ­kos­tí, aj cez 20 cm v akvá­riu. V prí­ro­de sa vysky­tu­je vo výcho­do­af­ric­kom jaze­re Mala­wi. Je to poly­gam­ný, háre­mo­vý druh. V nádr­ží “zobe” pie­sok na dne, neus­tá­le hľa­dá nie­čo pod zub. Mla­dé jedin­ce sa sprá­va­jú pomer­ne sku­pi­no­vo.

Odka­zy

Cyrtocara moorii
INTERZOO Nürn­berg 2008

Cyrtocara moorii

Cyrtocara moorii
Výsta­va rýb v Hrad­ci Krá­lo­vom 2008

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Grindal – skvelé krmivo pre ryby

Hits: 17450

Grin­dal – Enchyt­ra­e­us buch­holt­zi je prí­buz­ný rupi­ciam Enchyt­ra­e­us albi­dus, ale je men­ší. Vysky­tu­je v Juž­nej Ame­ri­ke. E. buch­holt­zi bol náhod­ne dove­ze­ný v humu­se impor­to­va­ných tro­pic­kých rast­lín. Svo­je pome­no­va­nie dostal pod­ľa švéd­skej akva­ris­ti­ky Nan­cy Grin­dal, kto­ré ho prvý krát v roku 1950 pou­ži­la ako krmi­vo pre ryby. V prí­ro­de sa živí na hni­jú­cich rast­lin­ných zbyt­koch (Toma­nec). Ide­ál­ne na chov sú mis­ky, kto­ré nie sú vyso­ké, a kto­ré majú väč­ší obsah dna, napr. obe­do­vé mis­ky. Dostať ich v papier­nic­tve. Na dno polo­ží­me navlh­če­ný moli­tan. Ak chce­me pou­žiť nový moli­tan, tre­ba ho najprv umyť. Môže­me ho umyť aj vo vode z akvá­ria, kto­rú si pred­tým pre­le­je­me napr. do ved­ra. Prí­pad­ne pred pou­ži­tím moli­ta­nu ho nechá­me v takej­to vode viac dní. Tým urých­li­me pri­ja­tie grin­da­lu do moli­ta­nu. Dokon­ca môže­me tro­chu “zašpi­niť” nový moli­tan vo vode, v kto­rej sme pred­tým čis­ti­li moli­tan z akvá­ria. Občas pou­ži­jem aj akva­ris­tic­ký moli­tan, čo má aj výho­dy, aj nevý­ho­dy. Skôr ho prij­me grin­dal, ale časom stvrd­ne na povr­chu a piš­kó­ty sa na ňom rých­lej­šie kazia. Navy­še pomer­ne dosť pre­púš­ťa vodu a tá potom sa dostá­va na spo­dok nádo­by. Ak pou­ži­jem pou­ži­tý moli­tan, tak neus­tá­le pro­du­ku­je orga­nic­ké zvyš­ky z doby, keď bol v akvá­riu – zrej­me dôsle­dok neus­tá­lej prí­tom­nos­ti malých čias­to­čiek orga­nic­ké­ho mate­riá­lu a denit­ri­fi­kač­ných bak­té­rií. Akva­ris­tic­ký moli­tan je veľ­mi dob­rý, ale vyža­du­je si viac pozor­nos­ti. Grin­dal kŕmim výluč­ne malý­mi det­ský­mi piš­kó­ta­mi. Vše­obec­ne sa dá pove­dať, ak zakla­dá­me novú kul­tú­ru grin­da­lu, vyhra­té máme až potom, čo sa v ňom usa­dí. A to neja­ký čas trvá. Zále­ží to na skú­se­nos­ti a množ­stve už zabe­hnu­tých kul­túr. Týž­deň, dva, nie­ke­dy aj mesiac. Do mis­ky vlo­ží­me moli­tan a naň dáme zo začiat­ku mier­ne namo­če­nú polo­vič­ku det­skej piš­kó­ty. Ide­ál­ne je, ak naň polo­ží­me sklo z už star­šej kul­tú­ry, kde sú chuch­val­ce grin­da­lu. Keď časom zba­dá­me, že grin­dal zo skla zmi­zol a nie je ho stá­le dosta­tok v moli­ta­ne, opäť vez­mem tabuľ­ku skla z inej kul­tú­ry a pou­ži­jem ju na roz­bie­ha­jú­cu sa kul­tú­ru. Piš­kó­tu, zo začiat­ku odpo­rú­čam rad­šej v men­šom množ­stve. Až časom roz­de­ľu­jem jed­nu piš­kó­tu na jed­nu kra­bi­cu grin­da­lu, výni­moč­ne viac. Nie­ke­dy, ak je kul­tú­ra veľ­mi mok­rá, pri­kr­mu­jem suchou piš­kó­tu. Avšak vte­dy je vyš­šie nebez­pe­čen­stvo ples­ne­nia, pre­to k tomu pri­stúp­te až časom. Na moli­tan polož­te skle­ne­nú tabuľ­ku. Môže byť hrub­šia, aj ten­šie, na tom nezá­le­ží. Prá­ve sklo nám poslú­ži ako prak­tic­ký mate­riál pre skŕ­me­nie grin­da­lu. Celú nádo­bu zakry­je­me Grin­dal je pôd­ny orga­niz­mu, pre­to je pocho­pi­teľ­né, že nemá rád svet­lo. Pokiaľ ho máme uzav­re­tý neprie­hľad­ným vieč­kom, môže­me ho mať aj na sto­le. Pokoj­ne na poli­ci, prí­pad­ne v uzav­re­tej skri­ni. Moli­tan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Ten­ší strá­ca zmy­sel – veľ­mi ľah­ko sa pre­má­ča a hru­bý pod­lie­ha ste­če­niu, teku­té zlož­ky kle­sa­jú na spo­dok, čo nie je vhod­né. Keď nie je piš­kó­ta včas spot­re­bo­va­ná, pod­lie­ha ples­niam. Naj­mä v lete, keď je tep­lej­šie. Nič hroz­né sa však nede­je, ple­seň, prí­pad­ne celú piš­kó­tu odstrá­niť. Za deň nor­mál­na kul­tú­ra v “obe­dá­ri” skon­zu­mu­je prie­mer­ne 34 det­skej piš­kó­ty. Väč­ši­na grin­da­lu sa v roz­be­hnu­tej kul­tú­re nachá­dza v molitane.

Ak sa grin­dal zra­zu pre­sta­ne roz­mno­žo­vať, ale­bo sú jed­not­li­vé čer­víč­ky malé, je zrej­me moli­tan pre­mok­re­ný. Môže­me pokoj­ne moli­tan vziať a vyplá­chať ho v umý­vad­le pod tečú­cou vodou. Pri vypla­cho­va­ní sa nemu­sí­me báť veľ­ké­ho úbyt­ku grin­da­lu, neja­ký grin­dal vždy v moli­ta­ne zosta­ne. Prí­pad­ne môže­me nechať mis­ku, na deň, dva, otvo­re­nú. To je vhod­né uro­biť aj vte­dy, keď vidí­me že je moli­tan cel­kom tma­výčo zna­me­ná buď, že je prí­liš mok­rý, ale­bo prí­liš zašpi­ne­ný. Ak pre­pla­chu­je­te moli­tan, umy­te aj mis­ku a sklo. Zle je, ak je moli­tan veľ­mi pre­sý­te­ný vodou, resp. “piš­kó­to­vým odpa­dom” a prí­pad­ne dochá­dza ku zvý­še­nej tep­lo­te, vte­dy ľah­ko nasta­ne masív­ny útek grin­da­lu preč z moli­ta­nu – na ste­ny mis­ky až na vrch­nák. Ak neza­siah­ne­me vte­dy včas, tak sa grin­dal udu­sí. Ak sa tak sta­ne, je po grin­da­le, a má to aj nále­ži­tú vôňu ;-). Opti­mál­na tep­lo­ta cho­vu je 25 – 30°C, pod 20°C sa pre­stá­va­jú mno­žiť. Grin­da­lu vyho­vu­je vyš­šia tep­lo­ta, 30 °C je však už rizi­ko. Časom sa sta­ne, že moli­tan radi­kál­ne mení kon­zis­ten­ciu, je sta­rý. Je to nor­mál­ne, časom sa moli­tan doslo­va rozt­rú­si. Vte­dy ho tre­ba vyho­diť a pou­žiť nový. Ide­ál­na je sta­rá posteľ. Grin­dal si vyža­du­je sta­rost­li­vosť. Väč­šiu ako ryby.

Údrž­ba” je nut­ná aspoň raz za tri dni. Zhru­ba desať dní je doba, po kto­rej neprikr­mo­va­ný grin­dal hynie. V prí­pa­de, že sa v nie­kto­rej mis­ke grin­da­lu neda­rí, postu­pu­jem tak, že tabuľ­ku skla vyme­ním za takú, kde sú chuch­val­ce zdra­vé­ho grin­da­lu. Čiže postu­pu­jem tak, ako v prí­pa­de zabe­hnu­tia. Grin­dal je vhod­ný aj na zamra­ze­nie, nevi­del som ho však v takej­to for­me ponú­kať. Sám som si však grin­dal občas zamra­zil, keď som ho nemal ryby na skŕ­me­nie. Z vlast­nej skú­se­nos­ti tvr­dím, že grin­dal nie je tuč­né krmi­vo. Aj nut­rič­né hod­no­ty, kto­ré som si zis­til hovo­ria o tom, že grin­dal je zhru­ba na úrov­ni paten­tiek ale­bo nite­niek. Nie­ke­dy, naj­mä ak moli­tan tro­chu obsy­chá, sa sta­ne, že sa naň dosta­nú roz­to­če. Malé bie­le, pobe­hu­jú­ce stvo­re­nia sú vidieť pomer­ne jas­ne aj voľ­ným okom. Brá­nia roz­vo­ju grin­da­lu a pri masív­nom roz­mno­že­ní ho doká­žu cel­kom zlik­vi­do­vať. V takom prí­pa­de pou­ží­vam kon­takt­ný insek­ti­cíd Fron­tli­ne, kto­rým ho postrie­kam. Zabe­rá okam­ži­te. Grin­da­lu veľ­mi nevo­nia, ale nelik­vi­du­je ho a nezis­til som ani žiad­ne nežia­du­ce účin­ky na rybách. Grin­dal sa v krát­kej dobe z Frontline‑u cel­kom spa­mä­tá. Pomôcť mu samoz­rej­me môže­me pre­su­nu­tím grin­da­lu z inej kul­tú­ry. Skr­mo­va­nie grin­da­lu je veľ­mi jed­no­du­ché, sta­čí vziať celú tabuľ­ku a pono­riť ju do nádr­že. Piš­kó­ta sa nezvyk­ne odle­piť od skla – pek­ne na ňom drží. Ak pred­sa odpad­ne, ťaž­kú hla­vu si oby­čaj­ne z toho robiť nemu­sí­me, ryby ju schmat­nú zväč­ša s chu­ťou. Ak nám to vadí, napr. máme malé ryby a kus piš­kó­ty je veľ­ký, potom ju musí­me vytiahnuť.

Grin­dal sa dá zotie­rať štet­com, prí­pad­ne prs­tom a tak­to kŕmiť. Grin­dal sa roz­mno­žu­je pomer­ne dob­re. To, čo je na skle – na piš­kó­te na roz­be­hnu­tej kul­tú­re, je len časť popu­lá­cie, kto­rá sa šla nažrať. Väč­ši­na čer­ví­kov je v moli­ta­ne, v sub­strá­te. Netre­ba sa obá­vať, že vše­tok odplá­va pono­re­ním do vody. Grin­dal je vyni­ka­jú­ce krmi­vo. Jeho pro­duk­tív­nosť dovo­ľu­je kŕmiť s ním kaž­dý deň. Nemá sko­ro žiad­ny pach, nará­ba­nie s ním je prak­tic­ké, jeho veľ­kosť je dob­rá aj pre malé ryby a akcep­tu­jú ho aj tie väč­šie. Výho­dou je, že grin­dal je schop­ný v akvá­riu pre­žiť dva dni (Toma­nec). Zapo­die­vam sa ním asi od roku 2004 a nikdy som oňho nepri­šiel. Mám ho prie­mer­ne asi v 30 kra­bi­ciach. Asi šty­ri krát za celú dobu som grin­da­lo­vý moli­tan vyho­dil, z toho mys­lím že dva krát kvô­li tomu, že sa mi tam nanies­li neja­ké muš­ky, kto­ré síce boli pek­ne veľ­ké, ryby ich žra­li, ale už to zača­lo vypa­dať na masív­ne roz­mno­že­nie. Asi dva krát sa mi roz­pa­dol moli­tan. Občas sa dolá­me kra­bi­ca, vrch­nák. Nikdy mi roz­to­če grin­dal nezni­či­li, ani jedi­nú kul­tú­ru. V čase, keď som ešte cho­val dro­zo­fi­ly, občas mali sna­hu usíd­liť sa mi na grin­da­le. Pri množ­stvách, v akom som cho­val grin­dal, dro­zo­fi­ly a mik­ry sa niet čomu ani čudo­vať. Metód cho­vu grin­da­lu je samoz­rej­me viac. Nie­kto napr. do moli­ta­nu vystrih­ne v stre­de malú časť, aby zefek­tív­nil chov a jeho odo­bra­tie. Nie­kto cho­vá grin­dal na hli­ne a kŕmi ho rož­kom ale­bo ovse­ný­mi vloč­ka­mi. Prí­pad­ne na koko­so­vých, sili­no­vých vlák­nach, na fil­trač­nej vate (Toma­nec). Ovse­né vloč­ky posky­tu­jú vyš­šiu mož­nosť roz­to­čom. Pod­ľa nie­kto­rých zdro­jov odpo­rú­ča cho­vať v pre­va­re­nej raše­li­ne, v kto­rej sú kŕme­né ovse­ný­mi vločkami.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Drozofila – živá potrava pre akvaristov aj pre teraristov

Hits: 15330

Dro­zo­fi­ly sú malé muš­ky, s kto­rý­mi sa podob­ne ako s komá­rom pisk­ľa­vým stre­tol urči­te kaž­dý z vás. Kto by nepoz­nal drob­né muš­ky, kto­ré sa obja­via pri ovo­cí, pri hroz­ne, kde zele­ni­na kva­sí, kys­ne, roz­kla­dá sa. Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter – octo­mil­ka, octo­vá muš­ka, ovoc­ná muš­ka je snáď orga­niz­mus, kto­rý naj­viac využi­li a pozna­li bio­ló­go­via, leká­ri celé­ho sve­ta. Je ochot­ná sa v zaja­tí ľah­ko mno­žiť, má rých­ly repro­dukč­ný cyk­lus. Géno­ví inži­nie­ri sa na tej­to malej muš­ke doslo­va vyhra­li, a výskum pokra­ču­je ďalej. Obraz­ne sa dá pove­dať, že je to taký pokus­ný krá­lik. Okrem toho je Dro­sop­hi­la funeb­ris a Dro­sop­hi­la hydei. Novák uvá­dza zla­tú for­mu s bie­ly­mi oča­mi, turec­kú – afgán­sku for­mu, druh Dro­sop­hi­la buz­za­tii, D. muel­le­ri. Obsa­hu­jú v suši­ne 51 % biel­ko­vín, 36 % tukov, veľ­mi malé množ­stvo sacha­ri­dov, 5 % mine­rál­nych látok. Obsah vody cca 61 % (Novák). Dro­zo­fi­ly sú krmi­vom nie­len pre ryby, ale aj pre vtá­ky a pla­zy. Anglic­ky hovo­ria­ci svet ju pozná pod pome­no­va­ním fru­it fly, prí­pad­ne vine­gar fly.

Akva­ris­ti, napo­kon aj tera­ris­ti naj­rad­šej využí­va­jú tzv. bez­kríd­lu for­mu – ves­ti­gial – antle­red – strap for­mu. Táto vypes­to­va­ná for­ma kríd­la má, len nevie lie­tať, kríd­la má znač­ne zakr­pa­te­né. Ak cho­vá­me nása­du, dbaj­me na to, aby sa nám do nej nezap­liet­la divo­ká for­ma, pre­to­že gene­tic­ká infor­má­cia prí­ro­dy vyka­zu­je sil­nú domi­nan­ciu, a jedi­ný orga­niz­mus doká­že “naučiť” lie­tať celú popu­lá­ciu. Ak nemá­me inú mož­nosť, môže­me cho­vať aj divo­ké dro­zo­fi­ly. Sta­čí nechať na istý čas neja­ké ovo­cie napos­pas osu­du, ide­ál­ne je ho mecha­nic­ky naru­šiť, a muš­ky v lete tak­po­ve­diac pri­le­tia samé. Potom ich sta­čí pochy­tať a uzav­rieť, zabez­pe­čiť prí­sun potra­vy. Prob­lém však nasta­ne, ak ich chce­me skŕ­miť. Keď totiž otvo­rí­me uzá­ver, muš­ky za nor­mál­nych okol­nos­tí vyle­tia. Rie­še­nie exis­tu­je – sta­čí ich omrá­čiť chla­dom, napr. z chladničky.

Návod na chov drozofíl

Do hrn­ca nasy­pe­me strú­han­ku, cukor, ovse­né vloč­ky (naj­lep­šie mle­té), kru­pi­cu, prí­pad­ne múku ale­bo tro­chu zla­té­ho kla­su. Odpo­rú­čam viac ovse­ných vlo­čiek, múč­nych suro­vín naopak menej. Múka môže byť aj hlad­ká, polo­hru­bá, hru­bá aj kru­pi­co­vá. Túto zmes na sucho poriad­ne pre­mie­ša­me. Potom pri­dá­me vodu, asi 4 násob­ne v obje­me viac ako sme mali tuhých zlo­žiek a dôklad­ne zmes pre­mie­ša­me. Zmes zohrie­va­me sa čas­té­ho mie­ša­nia. Nie je nut­né, aby zmes zovre­la, ide len o to, aby stuh­la. Keď je zmes dosta­toč­ne tuhá (doslo­va sa nele­je), hrniec môže­me odsta­viť. Počas vare­nia si môže­me pri­pra­viť kvas­ni­ce. Pou­ží­vam mra­ze­né drož­die, z kto­ré­ho odre­žem kúsok a vymie­šam ho v stu­de­nej, ale­bo vlaž­nej vode. Zmes pri­pra­vu­jem v mik­ro­vln­ke. Všet­ko pre­mie­šam, dám do mik­ro­vln­ky na dvad­sať minút. Po skon­če­ní pre­mie­šam. Výho­dy sú zjav­né. Nič sa nepri­pá­li a dvad­sať minút sa môžem veno­vať nie­čo­mu iné­mu. Vare­nú zmes nechám vyc­hlad­núť, mini­mál­ne dovte­dy, kým neviem na ňom udr­žať bez ťaž­kos­tí ruku. Urých­liť chla­de­nie môže­me posta­ve­ním hrn­ca do stu­de­nej vody.. Keď je už kaša dosta­toč­ne vyc­hlad­nu­tá, vle­jem do nej pri­pra­ve­né kvas­ni­ce z vodou a poriad­ne pre­mie­šam. Ide­ál­ne je nechať kvas­ni­ce 12 hodín v poko­ji pôso­biť. Môže­me pou­žiť aj ocot, kto­rý som pri­dá­val spo­lu s kvas­ni­ca­mi v malom množ­stve. Ocot je lákad­lo pre muš­ky a kvas­ni­ce sú účin­ná zbraň voči plesniam. 

Túto pri­pra­ve­nú zmes potom nakla­dám to plas­to­vých pohá­rov, napr. do odre­za­ných PET fliaš. Sta­čí dvoj­cen­ti­met­ro­vá vrstva. Potom odtrh­nem kúsok toalet­né­ho papie­ra, zožmo­lím a hodím na kašu. Toalet­ný papier slú­ži na to, aby muš­ky mali na ňom oddy­cho­vý pries­tor, nie je však nut­ný. Nesmie cel­kom pre­kryť kašu. Potom už zo zabe­hnu­tej kul­tú­ry pre­oč­ku­jem muš­ky – vysy­pem mini­mál­ne 30 jedin­cov do novej nása­dy. Zakry­jem ser­vít­kou, ale­bo lát­kou, uzav­riem dvo­ma gumič­ka­mi. Muš­ky sa rých­lo roz­mno­žu­jú, jed­na samič­ka má 50 – 70 potom­kov, a repro­dukč­ný cyk­lus za nor­mál­nych pod­mie­nok, pri izbo­vej tep­lo­te, trvá 12 – 16 dní. Tak je to u D. mela­no­gas­ter. D. hydei ma cyk­lus zhru­ba 24 dní. Muš­ky vydr­žia prie­mer­ne tri mesia­ce, potom napriek kvas­ni­ciam pred­sa len sples­ni­ve­jú. Sub­strát nie­ke­dy vyschne, ino­ke­dy sa pre­mo­čí. Ak je suchý, sta­čí doň­ho naliať vodu. Stá­va sa nie­ke­dy, že kaša je nie­ke­dy prí­liš teku­tá, vte­dy pomô­že viac toalet­né­ho papie­ra, kto­rý vsiak­ne vlh­kosť. To, či je kaša prí­liš mok­rá je vid­no aj pod­ľa toho, že lar­vy viac vylie­za­jú hore. V extrém­nych prí­pa­doch sa lar­vy pre­hry­zú cez ser­vít­ku. Ak sú muš­ky hlad­né, tak sú men­šie – čas­to sa to stá­va vte­dy, ak je málo sub­strá­tu, ale­bo ak je vysu­še­ný. Vte­dy tre­ba buď kul­tú­ru pokro­piť, ale­bo muš­ky pre­sy­pať do novej, resp. správ­nej nása­dy. Nie­kto­rí tera­ris­ti muš­ky pri­kr­mu­jú, pre­to­že sú pre ne prí­liš malé.

Ak vidí­me znám­ky ples­ne v muš­kách do dvoch týž­dňov od zalo­že­nia, tak hľa­daj­me najprv chy­bu. Taká­to ple­seň nie je v poriad­ku, rad­šej muš­ky vyhoď­me, ale­bo opatr­ne pre­syp­me do inej kul­tú­ry. Exis­tu­je mož­nosť, že by sa do mušiek dostal roz­toč, mne sa to však za celé roky nikdy nesta­lo. Ak by sa vám to sta­lo, muš­ky skŕ­m­te a kul­tú­ru vyhoď­te. Na chov pou­ži­te zdra­vú kul­tú­ru. Chov mušiek kaž­do­pád­ne vyža­du­je skú­se­nos­ti a sta­rost­li­vosť. Je zau­jí­ma­vé, že kaž­dé leto, keď sa veľ­mi otep­lí na dlh­šiu dobu, to zna­me­ná nad 32 °C, tak dva týžd­ne potom sa mi spon­tán­ne obja­via jedin­ce vo via­ce­rých nása­dách, kto­ré majú veľ­ké kríd­la. Zhru­ba u štvr­ti­ny popu­lá­cie. Keď sa ochla­dí, muš­ky zís­ka­jú nas­päť svo­ju podo­bu. Opa­ku­je sa mi to kaž­dý rok, oby­čaj­ne oko­lo 20. júla, kedy stú­pa­jú tep­lo­ty ku šty­rid­siat­ke. Pred­po­kla­dám, že ide o adap­tač­ný pro­ces, kedy sú muš­ky pod veľ­kým bio­lo­gic­kým tla­kom vply­vom abi­otic­ké­ho faktora.

Kŕme­nie muškami

Skr­mo­va­nie mušiek je pomer­ne jed­no­du­ché. Sta­čí mať prí­stup na hla­di­nu. Nása­du odgu­mič­ku­je­me, ser­ví­tok zaho­dí­me, oto­čí­me ju a buc­hnu­tím dla­ne vysy­pe­me na hla­di­nu. Aby sme zabrá­ni­li prí­pad­né­mu pad­nu­tiu ser­vít­ka s kašou do nádr­že, robí­me to opatr­ne, a pomôcť si môže­me vsu­nu­tím jed­né­ho prs­tu cez otvor. Pri skr­mo­va­ní mušiek si tre­ba vší­mať, či ryby muš­ky chy­ta­jú. Ak je to pre ryby nový druh potra­vy, neja­ký čas môže trvať, kým ju budú akcep­to­vať. Je samoz­rej­me, že ak by sme cho­va­li napr. pan­cier­ni­ky, tak muš­ky nie sú pre ne správ­na voľ­ba. Ale napr. tet­ry vám za muš­ky aj “ruky vyboz­ká­va­jú” :-). Iste­že aj stres môže spô­so­biť, že si ryby potra­vu adek­vát­ne nevšímajú.

V prí­pa­de, že muš­ky dosta­nú čas, “náj­du” si kraj nádr­že a sna­žia sa dostať von z vody. Je zau­jí­ma­vé, že väč­ši­na z nich, po vyslo­bo­de­ní z vody, neus­tá­le “pocho­du­je” po hra­nách boč­ných skiel. Prav­de­po­dob­ne im voňa­jú ich “kama­rát­ky” a pre­to ich sna­ha ujsť preč nie je veľ­ká. V prí­pa­de, že muš­ky kto­ré sme vysy­pa­li rybám, chce­me ešte pou­žiť, opäť ich zakry­je­me čis­tým ser­vít­kom. Roz­hod­nu­tie je na nás, pod­ľa toho, či sa má ešte čo vyliahnuť.

Odka­zy

Drosophila melanogaster

Drosophila melanogaster

Use Facebook to Comment on this Post