2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Organizmy, Príroda, Stromy, TOP

Stromy

Hits: 4456

Stro­my, s ich výraz­ný­mi kmeň­mi a roz­vet­ve­ný­mi koru­na­mi, tvo­ria obdi­vu­hod­né die­la prí­ro­dy a sú základ­ný­mi sta­veb­ný­mi kameň­mi eko­sys­té­mov po celom sve­te. Tie­to živé orga­niz­my sú neuve­ri­teľ­ne účin­né, odol­né a vytrva­lé. Stro­my čelia rôz­nym hroz­bám, vrá­ta­ne odles­ňo­va­nia, kli­ma­tic­kých zmien a cho­rôb. Odles­ňo­va­nie zni­žu­je bio­di­ver­zi­tu a zvy­šu­je množ­stvo oxi­du uhli­či­té­ho v atmo­sfé­re. Kli­ma­tic­ké zme­ny môžu viesť k roz­ší­re­niu cho­rôb a nežia­du­cich dru­hov, kto­ré môžu poško­diť stro­my. Ochra­na stro­mov zahŕňa udr­žia­va­nie ich pri­ro­dze­ných bio­to­pov, udr­ža­teľ­nú ťaž­bu dre­va a pod­po­ru výsku­mu na rie­še­nie cho­rôb a škod­cov. Stro­my pred­sta­vu­jú kľú­čo­vý prvok prí­ro­dy, ich ochra­na a udr­ža­teľ­né hos­po­dá­re­nie sú nevy­hnut­né pre ich zacho­va­nie, ale aj pre nás samot­ných, pre ľudstvo.

Stro­my majú kom­plex­nú štruk­tú­ru, kto­rá im umož­ňu­je pros­pe­ro­vať v rôz­nych pod­mien­kach. Ich základ­ný­mi čas­ťa­mi sú koreň, kmeň, koná­re, lis­ty a plo­dy. Kore­ne slú­žia na zakot­ve­nie stro­mu v pôde a zís­ka­va­nie živín, kým kmeň posky­tu­je opo­ru a nesie tran­s­port­ný sys­tém pre vodu a živi­ny. Koná­re a lis­ty zabez­pe­ču­jú foto­syn­té­zu, pro­ces, kto­rým stro­my využí­va­jú slneč­né svet­lo na tvor­bu ener­gie a výro­bu kys­lí­ka. Plo­dy násled­ne obsa­hu­jú semien­ka, kto­ré slú­žia na repro­duk­ciu. Stro­my tvo­ria roz­siah­le eko­sys­té­my, kto­ré posky­tu­jú úto­čis­ko a potra­vu pre množ­stvo živo­čí­chov. Ich kmeň a koná­re slú­žia ako prí­by­tok pre vtá­ky, hmyz a iné orga­niz­my. Stro­my napo­má­ha­jú udr­žia­vať pôd­nu kva­li­tu a zabez­pe­ču­jú mik­ro­klí­mu vo svo­jom oko­lí. Ich význam v eko­sys­té­moch spo­čí­va aj v zachy­tá­va­ní a ukla­da­ní oxi­du uhli­či­té­ho. Stro­my majú aj eko­no­mic­ký význam, posky­tu­jú dre­vo, kto­ré sa využí­va vo via­ce­rých odvet­viach, od sta­veb­níc­tva po výro­bu nábyt­ku. Okrem toho posky­tu­jú suro­vi­ny pre papie­ren­ský prie­my­sel. Mno­hé rast­li­ny a lie­či­vé lát­ky pochá­dza­jú zo stro­mov, kto­ré majú aj koz­me­tic­ké a far­ma­ce­utic­ké využitie.

Foto­gra­fie stro­mov majú schop­nosť zachy­tiť nád­he­ru a pôso­bi­vosť prí­ro­dy v jedi­nom sním­ku. Kaž­dý strom, s jeho jedi­neč­ným tva­rom a cha­rak­te­rom, ponú­ka foto­gra­fom neko­neč­né mož­nos­ti tvor­by. Foto­gra­fic­ká inter­pre­tá­cia stro­mov môže pre­zen­to­vať ich majes­tát, odol­nosť a vzťah s oko­lím. Pri foto­gra­fo­va­ní stro­mov je dôle­ži­tá kom­po­zí­cia a per­spek­tí­va. Vytvá­ra­nie kon­tras­tov medzi stro­ma­mi a iný­mi prv­ka­mi prí­ro­dy, ako sú hory, jaze­ro ale­bo oblo­ha, môže pri­dať dra­ma­tic­kosť foto­gra­fii. Expe­ri­men­to­va­nie s rôz­ny­mi uhlo­vý­mi pohľad­mi, vrá­ta­ne níz­kych zábe­rov ale­bo foto­gra­fo­va­nia via­ce­rých koná­rov, môže poskyt­núť nezvy­čaj­né a púta­vé výsled­ky. Svet­lo hrá kľú­čo­vú úlo­hu pri foto­gra­fo­va­ní stro­mov. Ran­né ale­bo večer­né hodi­ny môžu vytvá­rať hre­ji­vé a mäk­ké svet­lá, kto­ré zdô­raz­ňu­jú tex­tú­ru kôry a far­by lis­tov. Kon­trast­né svet­lo vytvá­ra hry tie­ňov. Zábe­ry s nápad­ný­mi slneč­ný­mi lúč­mi či odlesk­mi môžu poskyt­núť nád­her­ný a pôso­bi­vý efekt. Hmla doká­že odde­liť pries­tor a nechať vynik­núť aj nie­čo tak veľ­ké ako je strom.

Foto­gra­fie stro­mov nie­ke­dy neza­chy­tá­va­jú len samot­né dre­vi­ny, ale aj pes­trosť ich oko­lia. Zahr­núť rôz­no­ro­dé dru­hy rast­lín, kve­tov či prí­rod­ných prv­kov do kom­po­zí­cie môže pri­dať ďal­ší roz­mer a fareb­ný kon­trast. Rov­na­ko môže­te zachy­tiť vtá­ky, hmyz ale­bo iné živo­čí­chy, kto­ré sú spo­je­né so živo­tom stro­mov. Exis­tu­je mno­ho zvlášt­nych a nápad­ných dru­hov stro­mov, kto­ré môžu byť zau­jí­ma­vým objek­tom pre foto­gra­fie. Bon­sa­je, sek­vo­je, ale­bo sta­ro­by­lé stro­my s výraz­ný­mi tvar­mi a vekom môžu byť vyni­ka­jú­cim motí­vom. Ich výraz­né črty môžu vyprá­vať prí­be­hy o his­tó­rii a živo­te v ich oko­lí. Kom­bi­ná­cia tech­ni­ky, kre­a­ti­vi­ty a vní­ma­nia krá­sy v kaž­dom jed­not­li­vom stro­me môže viesť k tvor­be úžas­ných a dojem­ných fotografií.


Tre­es, with the­ir dis­tinc­ti­ve trunks and bran­ching cro­wns, stand as remar­kab­le mas­ter­pie­ces of natu­re and ser­ve as fun­da­men­tal buil­ding blocks of eco­sys­tems worl­dwi­de. The­se living orga­nisms are inc­re­dib­ly effi­cient, resi­lient, and endu­ring. Howe­ver, tre­es face vari­ous thre­ats, inc­lu­ding defo­re­sta­ti­on, cli­ma­te chan­ge, and dise­a­ses. Defo­re­sta­ti­on redu­ces bio­di­ver­si­ty and inc­re­a­ses the amount of car­bon dioxi­de in the atmo­sp­he­re. Cli­ma­te chan­ges may lead to the spre­ad of dise­a­ses and unwan­ted spe­cies that can harm tre­es. Pro­tec­ting tre­es invol­ves main­tai­ning the­ir natu­ral habi­tats, sus­tai­nab­le tim­ber har­ves­ting, and sup­por­ting rese­arch to add­ress dise­a­ses and pests. Tre­es repre­sent a key ele­ment of natu­re; the­ir con­ser­va­ti­on and sus­tai­nab­le mana­ge­ment are essen­tial not only for the­ir pre­ser­va­ti­on but also for humanity.

Tre­es have a com­plex struc­tu­re that enab­les them to thri­ve in vari­ous con­di­ti­ons. The­ir basic parts inc­lu­de roots, trunk, bran­ches, lea­ves, and fru­its. Roots anchor the tree in the soil and absorb nut­rients, whi­le the trunk pro­vi­des sup­port and hou­ses the tran­s­port sys­tem for water and nut­rients. Bran­ches and lea­ves faci­li­ta­te pho­to­synt­he­sis, the pro­cess by which tre­es use sun­light to pro­du­ce ener­gy and gene­ra­te oxy­gen. Fru­its con­tain seeds used for repro­duc­ti­on. Tre­es form exten­si­ve eco­sys­tems that pro­vi­de shel­ter and food for nume­rous orga­nisms. The­ir trunks and bran­ches ser­ve as habi­tats for birds, insects, and other cre­a­tu­res. Tre­es help main­tain soil quali­ty and cre­a­te a mic­roc­li­ma­te in the­ir sur­roun­dings. The­ir sig­ni­fi­can­ce in eco­sys­tems also lies in cap­tu­ring and sto­ring car­bon dioxi­de. Tre­es have eco­no­mic impor­tan­ce, pro­vi­ding wood used in vari­ous indus­tries, from cons­truc­ti­on to fur­ni­tu­re pro­duc­ti­on. Addi­ti­onal­ly, they supp­ly raw mate­rials for the paper indus­try, and many plants and medi­ci­nal com­pounds come from tre­es, con­tri­bu­ting to cos­me­tic and phar­ma­ce­uti­cal applications.

Pho­tog­rap­hing tre­es allo­ws for the cap­tu­re of the beau­ty and gran­de­ur of natu­re in a sin­gle fra­me. Each tree, with its uni­que sha­pe and cha­rac­ter, offers pho­tog­rap­hers end­less cre­a­ti­ve possi­bi­li­ties. The pho­tog­rap­hic inter­pre­ta­ti­on of tre­es can sho­wca­se the­ir majes­ty, resi­lien­ce, and rela­ti­ons­hip with the envi­ron­ment. Com­po­si­ti­on and per­spec­ti­ve play a cru­cial role in tree pho­tog­rap­hy. Cre­a­ting con­trasts bet­we­en tre­es and other ele­ments of natu­re, such as moun­tains, lakes, or the sky, can add dra­ma to the pho­tog­raph. Expe­ri­men­ting with dif­fe­rent angles, inc­lu­ding low shots or cap­tu­ring mul­tip­le bran­ches, can yield unu­su­al and cap­ti­va­ting results. Light is a key fac­tor in tree pho­tog­rap­hy. Ear­ly mor­ning or eve­ning hours can cre­a­te warm and soft lights that high­light the tex­tu­re of the bark and the colors of the lea­ves. Con­tras­ti­ve light cre­a­tes sha­dow play, adding dra­ma to the ima­ge. Shots with stri­king sun­light rays or ref­lec­ti­ons can pro­vi­de a beau­ti­ful and impact­ful effect. Fog can sepa­ra­te spa­ces and make even somet­hing as lar­ge as a tree stand out.

Tree pho­tog­rap­hy some­ti­mes cap­tu­res not only the tre­es them­sel­ves but also the diver­si­ty of the­ir sur­roun­dings. Inc­lu­ding vari­ous plant spe­cies, flo­wers, or natu­ral ele­ments in the com­po­si­ti­on can add anot­her dimen­si­on and color con­trast. Like­wi­se, cap­tu­ring birds, insects, or other wild­li­fe asso­cia­ted with tree life enhan­ces the rich­ness of the pho­tog­raph. Many tree spe­cies stand out for the­ir uni­qu­e­ness and inte­rest. Bon­sai, sequ­oias, or ancient tre­es with dis­tinc­ti­ve sha­pes and age can be excel­lent sub­jects. The­ir remar­kab­le fea­tu­res can tell sto­ries about his­to­ry and life in the­ir envi­ron­ment. The com­bi­na­ti­on of tech­ni­que, cre­a­ti­vi­ty, and app­re­cia­ti­on of beau­ty in each indi­vi­du­al tree can lead to the cre­a­ti­on of fas­ci­na­ting and poig­nant photographs.


Bäu­me, mit ihren mar­kan­ten Stäm­men und ver­zwe­ig­ten Kro­nen, sind bemer­ken­swer­te Meis­ter­wer­ke der Natur und die­nen als grund­le­gen­de Baus­te­i­ne von Öko­sys­te­men welt­we­it. Die­se leben­den Orga­nis­men sind unglaub­lich effi­zient, widers­tands­fä­hig und lan­gle­big. Bäu­me sehen sich jedoch vers­chie­de­nen Bed­ro­hun­gen gege­nüber, ein­sch­lie­ßlich Abhol­zung, Kli­ma­wan­del und Kran­khe­i­ten. Abhol­zung ver­rin­gert die Arten­viel­falt und erhöht die Men­ge an Koh­len­di­oxid in der Atmo­sp­hä­re. Kli­ma­ve­rän­de­run­gen kön­nen zur Ausb­re­i­tung von Kran­khe­i­ten und uner­wün­sch­ten Arten füh­ren, die den Bäu­men scha­den kön­nen. Der Schutz von Bäu­men umfasst die Auf­rech­ter­hal­tung ihrer natür­li­chen Lebens­rä­u­me, nach­hal­ti­ge Hol­zern­te und die Unters­tüt­zung von Fors­chung zur Bewäl­ti­gung von Kran­khe­i­ten und Schäd­lin­gen. Bäu­me stel­len ein Sch­lüs­se­le­le­ment der Natur dar; ihre Erhal­tung und nach­hal­ti­ge Bewirts­chaf­tung sind nicht nur für ihre Bewah­rung, son­dern auch für die Men­sch­he­it unerlässlich.

Bäu­me haben eine kom­ple­xe Struk­tur, die es ihnen ermög­licht, in vers­chie­de­nen Umge­bun­gen zu gede­i­hen. Ihre grund­le­gen­den Tei­le umfas­sen Wur­zeln, Stamm, Äste, Blät­ter und Früch­te. Wur­zeln veran­kern den Baum im Boden und neh­men Nährs­tof­fe auf, wäh­rend der Stamm Unters­tüt­zung bie­tet und das Tran­s­port­sys­tem für Was­ser und Nährs­tof­fe beher­bergt. Äste und Blät­ter erle­ich­tern die Pho­to­synt­he­se, den Pro­zess, bei dem Bäu­me Son­nen­licht zur Ener­gie­pro­duk­ti­on und Sau­ers­toff­ge­win­nung nut­zen. Früch­te ent­hal­ten Samen, die zur Fortpf­lan­zung die­nen. Bäu­me bil­den umfan­gre­i­che Öko­sys­te­me, die Untersch­lupf und Nahrung für zahl­re­i­che Orga­nis­men bie­ten. Ihre Stäm­me und Äste die­nen als Lebens­raum für Vögel, Insek­ten und ande­re Kre­a­tu­ren. Bäu­me tra­gen zur Erhal­tung der Bode­nqu­ali­tät bei und schaf­fen ein Mik­ro­kli­ma in ihrer Umge­bung. Ihre Bede­utung in Öko­sys­te­men bes­teht auch darin, Koh­len­di­oxid zu erfas­sen und zu spe­i­chern. Bäu­me haben auch wirts­chaft­li­che Bede­utung und lie­fern Holz, das in vers­chie­de­nen Bran­chen, vom Bau­we­sen bis zur Möbel­pro­duk­ti­on, ver­wen­det wird. Darüber hinaus lie­fern sie Rohs­tof­fe für die Papie­rin­dus­trie, und vie­le Pflan­zen und Heil­mit­tel stam­men von Bäu­men und wer­den in kos­me­tis­chen und phar­ma­ze­utis­chen Anwen­dun­gen verwendet.

Die Foto­gra­fie von Bäu­men ermög­licht es, die Schön­he­it und Erha­ben­he­it der Natur in einem ein­zi­gen Bild fest­zu­hal­ten. Jeder Baum mit sei­ner ein­zi­gar­ti­gen Form und sei­nem Cha­rak­ter bie­tet Foto­gra­fen end­lo­se kre­a­ti­ve Mög­lich­ke­i­ten. Die foto­gra­fis­che Inter­pre­ta­ti­on von Bäu­men kann ihre Majes­tät, Widers­tands­fä­hig­ke­it und Bez­ie­hung zur Umwelt zei­gen. Kom­po­si­ti­on und Per­spek­ti­ve spie­len eine ents­che­i­den­de Rol­le in der Baum­fo­to­gra­fie. Der Schaf­fung von Kon­tras­ten zwis­chen Bäu­men und ande­ren Ele­men­ten der Natur, wie Ber­gen, Seen oder dem Him­mel, kann Dra­ma­tik ver­lie­hen wer­den. Das Expe­ri­men­tie­ren mit vers­chie­de­nen Win­keln, ein­sch­lie­ßlich nied­ri­ger Auf­nah­men oder dem Foto­gra­fie­ren meh­re­rer Äste, kann unge­wöhn­li­che und fes­seln­de Ergeb­nis­se erzie­len. Licht spielt eine Sch­lüs­sel­rol­le bei der Foto­gra­fie von Bäu­men. Frühe Morgen- oder Abend­stun­den kön­nen war­me und wei­che Lich­ter erze­ugen, die die Tex­tur der Rin­de und die Far­ben der Blät­ter beto­nen. Kon­tras­tre­i­ches Licht erze­ugt Schat­tens­pie­le. Auf­nah­men mit auf­fäl­li­gen Son­nens­trah­len oder Ref­le­xi­onen kön­nen einen wun­ders­chönen und bee­in­druc­ken­den Effekt erzie­len. Nebel kann Räu­me tren­nen und sogar etwas so Gro­ßes wie einen Baum hervorheben.

Die Foto­gra­fie von Bäu­men erfasst manch­mal nicht nur die Bäu­me selbst, son­dern auch die Viel­falt ihrer Umge­bung. Das Ein­be­zie­hen vers­chie­de­ner Pflan­ze­nar­ten, Blu­men oder natür­li­cher Ele­men­te in die Kom­po­si­ti­on kann eine wei­te­re Dimen­si­on und Farb­kon­trast hin­zu­fügen. Eben­so kann das Erfas­sen von Vögeln, Insek­ten oder ande­rem Wild­le­ben, das mit dem Baum­le­ben ver­bun­den ist, die Reich­hal­tig­ke­it des Fotos erhöhen. Vie­le Bau­mar­ten zeich­nen sich durch ihre Ein­zi­gar­tig­ke­it und Beson­der­he­it aus. Bon­sai, Mam­mut­bä­u­me oder alte Bäu­me mit aus­gep­räg­ten For­men und Alter kön­nen her­vor­ra­gen­de Moti­ve sein. Ihre bemer­ken­swer­ten Merk­ma­le kön­nen Ges­chich­ten über die Ges­chich­te und das Leben in ihrer Umge­bung erzäh­len. Die Kom­bi­na­ti­on von Tech­nik, Kre­a­ti­vi­tät und dem Vers­tänd­nis für die Schön­he­it jedes ein­zel­nen Bau­mes kann zu fas­zi­nie­ren­den und bewe­gen­den Foto­gra­fien führen.


Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy

Čajky

Hits: 114

Čaj­ky pat­ria do čeľa­de Lari­dae, tvo­ria sku­pi­nu vod­ných vtá­kov, kto­rí sa vysky­tu­jú na pobre­žiach, jaze­rách, rie­kach a moriach po celom sve­te. Majú pomer­ne štíh­lu posta­vu s dlhý­mi kríd­la­mi a noha­mi. Ich ope­re­nie môže byť zvy­čaj­ne bielo-​sivé ale­bo bielo-​čierne. V lete môžu mať nie­kto­ré dru­hy výraz­né far­by na hla­ve ale­bo krku. Sú pre­dov­šet­kým mäsož­ra­vé a ich potra­vou sú ryby, mäk­ký­še, drob­né vtá­ky a odpad­ky. Výraz­ne využí­va­jú svo­je ostré zobá­ky na chy­ta­nie potra­vy. Hniez­dia v koló­niách na pobre­žiach ale­bo v blíz­kos­ti vod­ných zdro­jov. Ich hniez­da môžu byť umiest­ne­né na zemi, na ska­lách ale­bo v blíz­kos­ti vody. Sú zná­me svo­ji­mi ochran­ný­mi postoj­mi voči svo­jim hniez­da­mi. Mno­hé dru­hy čajok mig­ru­jú a pre­sú­va­jú sa počas roka z jed­nej oblas­ti na dru­hú. Nie­kto­ré dru­hy čajok sa dob­re pris­pô­so­bi­li živo­tu v blíz­kos­ti ľudí a obý­va­jú mest­ské oblas­ti, kde využí­va­jú prí­tom­nosť člo­ve­ka na zís­ka­va­nie potra­vy. Čaj­ky sú tiež zná­me svo­jou sym­bo­li­kou v námor­nej kul­tú­re a ume­ní. Ich obraz sa čas­to vysky­tu­je na obra­ze pobre­žia a mora.


Gulls belo­ng to the fami­ly Lari­dae, for­ming a group of water birds that inha­bit coast­li­nes, lakes, rivers, and seas worl­dwi­de. They have a rela­ti­ve­ly slen­der build with long wings and legs. The­ir plu­ma­ge is typi­cal­ly white-​gray or white-​black. During the sum­mer, some spe­cies may exhi­bit vib­rant colors on the­ir heads or necks. Pri­ma­ri­ly car­ni­vo­rous, the­ir diet con­sists of fish, mol­lusks, small birds, and refu­se. They exten­si­ve­ly use the­ir sharp beaks for cat­ching food. Gulls nest in colo­nies along coast­li­nes or near water sour­ces. The­ir nests can be situ­ated on the ground, on cliffs, or clo­se to the water. They are kno­wn for the­ir pro­tec­ti­ve beha­vi­or towards the­ir nests. Many gull spe­cies mig­ra­te and move bet­we­en regi­ons throug­hout the year. Some gulls have adap­ted well to life near humans and inha­bit urban are­as, uti­li­zing human pre­sen­ce as a sour­ce of food. Gulls are also reno­wned for the­ir sym­bo­lism in mari­ti­me cul­tu­re and art, with the­ir ima­ge fre­qu­en­tly appe­a­ring in depic­ti­ons of coast­li­nes and the sea.


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Doprava, Neživé, Stavby, TOP

Mosty

Hits: 2416

Mos­ty sú inži­nier­ske štruk­tú­ry, kto­ré slú­žia na pre­ko­ná­va­nie pre­ká­žok, ako sú rie­ky, poto­ky, prie­pas­ti ale­bo ces­ty. Ich hlav­nou fun­kci­ou je poskyt­núť pre­chod cez pre­káž­ky pre chod­cov, cyk­lis­tov, vozid­lá a iné doprav­né pros­tried­ky. Mos­ty môžu byť veľ­mi rôz­no­ro­dé vo svo­jom dizaj­ne a kon­štruk­cii a ich výber môže závi­sieť od mno­hých fak­to­rov, vrá­ta­ne tech­nic­kých požia­da­viek, oko­li­tej topo­gra­fie a este­tic­kých pre­fe­ren­cií. Mos­ty nie sú len prak­tic­ký­mi štruk­tú­ra­mi na pre­ko­ná­va­nie pre­ká­žok, ale aj dôle­ži­tý­mi prv­ka­mi v urba­nis­tic­kom a archi­tek­to­nic­kom plá­no­va­ní, kto­ré môžu pris­pieť k cha­rak­te­ru a iden­ti­ty miest.

Oce­ľo­vé mos­ty sú popu­lár­ne pre svo­ju pev­nosť a schop­nosť pre­ko­ná­vať väč­šie vzdia­le­nos­ti. Beto­no­vé sú trvan­li­vé a odol­né voči pove­ter­nost­ným vply­vom. Záves­né mos­ty sú cha­rak­te­ri­zo­va­né zave­se­ním mos­ta na káb­lov, sú schop­né pre­kle­núť veľ­ké vzdia­le­nos­ti. Takým je Zla­tý most v San Fran­cis­cu. Lano­vé mos­ty pou­ží­va­jú laná ale­bo lanov­ky na pod­po­ru pre­cho­du, majú ľah­kú kon­štruk­ciu a sú čas­to využí­va­né v hor­ských oblas­tiach. Kamen­né mos­ty sú his­to­ric­ky význam­né, majú tra­dič­ný cha­rak­ter a boli čas­to stav­by s vyso­kou este­tic­kou hod­no­tou. Dvoj­pod­laž­né mos­ty obsa­hu­jú dva odde­le­né úrov­ne pre rôz­ne dru­hy dopra­vy, ako sú diaľ­nič­né mos­ty s ces­tou pre moto­ro­vé vozid­lá a vyš­šou úrov­ňou pre chod­cov a cyk­lis­tov. Exis­tu­jú aj dre­ve­né mosty.


Brid­ges are engi­ne­e­ring struc­tu­res desig­ned to over­co­me obstac­les such as rivers, stre­ams, ravi­nes, or roads. The­ir main func­ti­on is to pro­vi­de pas­sa­ge over obstac­les for pedes­trians, cyc­lists, vehic­les, and other modes of tran­s­por­ta­ti­on. Brid­ges can be high­ly diver­se in the­ir design and cons­truc­ti­on, and the­ir selec­ti­on depends on vari­ous fac­tors, inc­lu­ding tech­ni­cal requ­ire­ments, sur­roun­ding topog­rap­hy, and aest­he­tic pre­fe­ren­ces. Brid­ges are not only prac­ti­cal struc­tu­res for over­co­ming obstac­les but also cru­cial ele­ments in urban and archi­tec­tu­ral plan­ning that can con­tri­bu­te to the cha­rac­ter and iden­ti­ty of cities.

Ste­el brid­ges are popu­lar for the­ir strength and abi­li­ty to span lon­ger dis­tan­ces. Conc­re­te brid­ges are durab­le and resis­tant to weat­her con­di­ti­ons. Sus­pen­si­on brid­ges are cha­rac­te­ri­zed by the sus­pen­si­on of the brid­ge on cab­les and can span gre­at dis­tan­ces, such as the Gol­den Gate Brid­ge in San Fran­cis­co. Cable-​stayed brid­ges use cab­les or sta­ys to sup­port the brid­ge deck, com­bi­ning a light­we­ight struc­tu­re often used in moun­tai­nous are­as. Sto­ne brid­ges are his­to­ri­cal­ly sig­ni­fi­cant, having a tra­di­ti­onal cha­rac­ter and often being struc­tu­res with high aest­he­tic value. Double-​deck brid­ges inc­lu­de two sepa­ra­te levels for dif­fe­rent types of traf­fic, such as hig­hway brid­ges with a road for motor vehic­les on one level and a hig­her level for pedes­trians and cyc­lists. The­re are also wooden brid­ges. Each type of brid­ge ser­ves a uni­que pur­po­se, and the cho­ice of mate­rials and design con­tri­bu­tes to the func­ti­ona­li­ty and visu­al appe­al of the­se engi­ne­e­ring marvels.


Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2012, Časová línia, Ľudia, Umenie, Vystúpenia

Folklór – kultúrne dedičstvo

Hits: 5683

Folk­lór je z anglic­ké­ho folk lore – ľudo­vé zna­los­ti. Môže byť pova­hy slo­ves­nej, hudob­nej, dra­ma­tic­kej aj taneč­nej. Folk­lór­ne pre­ja­vy sa zača­li vytrá­cať s nástu­pom moder­nej tech­ni­ky. Zápis tex­tu a schop­nosť jeho číta­nia zaprí­či­nil men­ší pries­tor pre ľudo­vú tvor­bu (Wiki​pe​dia​.cz). Štú­di­om folk­ló­ru sa zaobe­rá folk­lo­ris­ti­ka. Na svo­je kro­je, pies­ne, zvy­ky, tan­ce sú jed­not­li­vé oblas­ti, obce pyš­né. Pre­zen­tá­cie folk­lór­nych zvy­kov jed­not­li­vých regi­ó­nov pre­bie­ha­jú na folk­lór­nych fes­ti­va­loch. Napr. vo Východ­nej, Myja­ve, Det­ve (Wiki​pe​dia​.sk). Z ľudo­vej hud­by čer­pa­jú inšpi­rá­ciu aj hudob­ní skla­da­te­lia váž­nej hud­by. V minu­los­ti napr. Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, Béla Bar­tók. Glo­bál­ny vplyv pôvod­ne ľudo­vej hud­by v 20. sto­ro­čí mala hud­ba čer­noš­ských komu­nít v USA. Šlo o pies­ňo­vú for­mu so špe­ci­fic­kou pen­ta­to­nic­kou moda­li­tou, cha­rak­te­ris­tic­ký­mi dva­násť­tak­to­vý­mi akor­dic­ký­mi postup­mi a sys­té­mom otáz­ka – odpo­veď v zbo­ro­vom spe­ve. V 19. sto­ro­čí bola táto for­ma nazva­ná blu­es. Zná­my je z neskor­šej doby vzá­jom­ný vplyv roc­ko­vejfolk­o­vej hud­by (Wiki​pe​dia​.cz). Pomer­ne zná­ma čes­ká hudob­ná sku­pi­na, kto­rá sa radí ku popu­lár­nej hud­be a má v sebe veľa prv­kov ľudo­vej hud­by je Čecho­mor, prí­pad­ne Fle­ret. Na Slo­ven­sku pôso­bí SĽUK – Slo­ven­ský ľudo­vý ume­lec­ký súbor, Lúč­ni­ca. Boha­tú tra­dí­ciu u nás majú folk­lór­ne sláv­nos­ti, napr. Folk­lór­ne sláv­nos­ti pod Poľa­nou, Det­vian­sky medzi­ná­rod­ný fes­ti­val ľudo­vej hud­by, tan­ca a spe­vu, Pod­ro­háčs­ke folk­lór­ne sláv­nos­ti v Zuber­ci, Mar­tin­ské Dožin­ky, Východ­ná (sko​vak​si​te​.com). Veľ­mi zná­mym zosku­pe­ním morav­skej folk­lór­nej sku­pi­ny je Hra­diš­ťan, s impo­zant­ným Jiřím (Jurou) Pav­li­com, kto­rý sa venu­je aj iným žán­rom. Pre mňa je doslo­va médi­om, akých svet veľa nemá. Naj­mä po roku 2000 sa tro­chu chva­la­bo­hu zača­li meniť pri­ori­ty a opäť oži­li tra­dič­né remes­lá, aspoň na rôz­nych jar­mo­koch, fes­ti­va­loch, iných kul­túr­nych a spo­lo­čen­ských podu­ja­tiach. V Nit­re sa koná kaž­do­roč­ne Jar­mok ľudo­vých reme­siel. V Bra­ti­sla­ve, v Kež­mar­ku a v Pieš­ťa­noch sa zalo­ži­la tra­dí­cia fes­ti­va­lov tra­dič­ných reme­siel, snáď aj v iných mes­tách. Mám pocit, že sa začí­na tro­chu viac aj opäť vážiť tra­dič­ná archi­tek­tú­ra v skan­ze­noch, v Pod­bie­li, v Pri­by­li­ne, v Mar­ti­ne.


Folk­lór comes from the English term folk lore,” which trans­la­tes to folk kno­wled­ge. It encom­pas­ses ver­bal, musi­cal, dra­ma­tic, and dan­ce tra­di­ti­ons. Folk­lo­ric expres­si­ons began to fade with the advent of modern tech­no­lo­gy. The abi­li­ty to wri­te and read text led to less spa­ce for folk cre­a­ti­on (Wiki​pe​dia​.cz). The stu­dy of folk­lo­re falls under the domain of folk­lo­ris­tics. Dif­fe­rent regi­ons and com­mu­ni­ties take pri­de in the­ir tra­di­ti­onal cos­tu­mes, songs, cus­toms, and dan­ces. Pre­sen­ta­ti­ons of folk tra­di­ti­ons from vari­ous regi­ons often take pla­ce at folk­lo­re fes­ti­vals, such as tho­se in Východ­ná, Myja­va, and Det­va (Wiki​pe​dia​.sk).

Indi­vi­du­al com­po­sers of clas­si­cal music draw ins­pi­ra­ti­on from folk music. In the past, figu­res like Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, and Béla Bar­tók were influ­en­ced by folk music. In the 20th cen­tu­ry, the glo­bal impact of ori­gi­nal­ly folk music was evi­dent in the music of Afri­can Ame­ri­can com­mu­ni­ties in the USA. This form, cha­rac­te­ri­zed by a spe­ci­fic pen­ta­to­nic moda­li­ty, dis­tinc­ti­ve twelve-​bar chord prog­res­si­ons, and call-​and-​response pat­terns in cho­ral sin­ging, was ter­med blu­es” in the 19th cen­tu­ry. Later on, the­re was a well-​known cross-​influence bet­we­en rock and folk music (Wiki​pe​dia​.cz).

In the Czech Repub­lic, the rela­ti­ve­ly well-​known musi­cal group blen­ding popu­lar music with ele­ments of folk music inc­lu­des Čecho­mor and Fle­ret. In Slo­va­kia, the­re are pro­mi­nent folk artis­tic ensem­bles like SĽUK (Slo­vak Folk Art Ensem­ble) and Lúč­ni­ca. Folk­lo­re fes­ti­vals, such as Folk­lo­re Fes­ti­vals under Poľa­na, the Det­va Inter­na­ti­onal Fes­ti­val of Folk Music, Dan­ce, and Song, Pod­ro­háč Folk­lo­re Fes­ti­vals in Zube­rec, Mar­tin­ské Dožin­ky, and Východ­ná, con­tri­bu­te to the rich tra­di­ti­on (sko​vak​si​te​.com).

A notab­le Mora­vian folk group is Hra­diš­ťan, led by the impres­si­ve Jiří (Jura) Pav­li­ca, who also explo­res other gen­res. For me, it is a true medium that the world does not have enough of. Espe­cial­ly after 2000, thank­ful­ly, pri­ori­ties have star­ted to shift, and tra­di­ti­onal crafts have expe­rien­ced a revi­val, at least at vari­ous fairs, fes­ti­vals, and other cul­tu­ral and social events. In Nit­ra, the Fes­ti­val of Folk Crafts takes pla­ce annu­al­ly. In Bra­ti­sla­va, Kež­ma­rok, and Pieš­ťa­ny, a tra­di­ti­on of fes­ti­vals celeb­ra­ting tra­di­ti­onal crafts has been estab­lis­hed, and hope­ful­ly, in other cities as well. I feel that tra­di­ti­onal archi­tec­tu­re is begin­ning to be valu­ed more again, espe­cial­ly in open-​air muse­ums like Pod­biel, Pri­by­li­na, and Martin.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2011-2015, 2014, 2015, Akvaristika, Burzy, Časová línia, Výstavy, Výstavy rýb

Žilina akvaristická

Hits: 2922

V Žili­ne sa v roku 2014 usku­toč­ni­la výsta­va Bet­ta splen­dens, Gup­py páry a kre­viet – Cari­di­na Show. Čias­toč­ne sa kona­la aj bur­za. Ja som na akcii pôso­bil ako posu­dzo­va­teľ gupiek. Po odpra­co­va­ní sme sa odo­bra­li ku sto­lom a osla­vo­va­li sme odro­be­nú prá­cu a vzá­jom­nú prí­tom­nosť :-). Na akcii bol prí­tom­ný pred­se­da IKGHEddy Van­vo­or­den. Nad všet­kým bola réžia Jan­ka Budaia.

Cari­di­na Show nebo­la len pre­zen­tá­ci­ou krá­sy živo­čí­chov v akvá­riach, ale aj prí­le­ži­tos­ťou sociál­nej inte­rak­cie v akva­ris­tic­kej komu­ni­te. Zane­cha­la trva­lý odkaz a pris­pe­la k ďal­šie­mu roz­vo­ju akva­ris­tic­kej váš­ne. Pova­žu­jem ju za úspeš­nú akciu, kto­rá spo­ji­la milov­ní­kov akva­ris­ti­ky, poskyt­la pries­tor na pre­zen­tá­ciu akva­ris­tic­kých milá­či­kov a umož­ni­la zdie­ľa­nie rados­ti so spo­loč­né koníčka.


The Bet­ta splen­dens, Gup­py pairs, and Cari­di­na Show took pla­ce in Žili­na in 2014. It par­tial­ly inc­lu­ded a fair as well. I par­ti­ci­pa­ted in the event as a jud­ge for gup­pies. After the work was done, we gat­he­red around the tab­les and celeb­ra­ted our sha­red effort and pre­sen­ce :-). The event was atten­ded by the pre­si­dent of IKGH – Eddy Van­vo­or­den. Over­se­e­ing eve­ryt­hing was Jan­ka Budaia.

The Cari­di­na Show was not just a sho­wca­se of the beau­ty of aqu­atic cre­a­tu­res in aqu­ariums but also an oppor­tu­ni­ty for social inte­rac­ti­on wit­hin the aqu­arist com­mu­ni­ty. It left a las­ting impact and con­tri­bu­ted to the furt­her deve­lop­ment of the pas­si­on for aqu­aris­tics. I con­si­der it a suc­cess­ful event that brought toget­her aqu­arium ent­hu­siasts, pro­vi­ded a plat­form for pre­sen­ting aqu­arium pets, and faci­li­ta­ted the sha­ring of joy in our sha­red hobby.


W Żyli­nie w 2014 roku odby­ła się wys­ta­wa Bet­ta splen­dens, par Gup­py i kre­we­tek – Cari­di­na Show. Części­owo odby­ła się również gie­łda. Bra­łem udział w wydar­ze­niu jako sędzia gupi­ków. Po zako­ńc­ze­niu pra­cy zbie­ra­li­śmy się przy sto­łach i świ­ęto­wa­li­śmy wyko­na­ną pra­cę i naszą obec­no­ść :-). W wydar­ze­niu uczest­nic­zył pre­zes IKGH – Eddy Van­vo­or­den. Nad wszys­tkim czu­wa­ła reży­ser­ka Jan­ka Budaia.

Cari­di­na Show to nie tyl­ko pre­zen­tac­ja pięk­na stwor­zeń wod­nych w akwa­riach, ale także okaz­ja do spo­łecz­nej inte­rakc­ji w spo­łecz­no­ści akwa­rys­tycz­nej. Pozos­ta­wi­ła trwa­ły ślad i przyc­zy­ni­ła się do dals­ze­go rozwo­ju pas­ji akwa­rys­tycz­nej. Uwa­żam, że było to uda­ne wydar­ze­nie, któ­re zjed­noc­zy­ło miło­śni­ków akwa­rys­ty­ki, zape­wni­ło plat­for­mę do pre­zen­tac­ji zwier­ząt akwa­ri­owych i umo­żli­wi­ło dzie­le­nie się rado­ścią z nasze­go wspól­ne­go hobby.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post