2006, 2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2013, 2014, 2016, 2016-2020, Časová línia, Technika

Nevojenská technika

Hits: 9407

Nevo­jen­ská tech­ni­ka je čas­to ozna­čo­va­ná aj ako civil­ná tech­no­ló­gia. Zahŕňa širo­kú šká­lu tech­nic­kých apli­ká­cií, kto­ré sú urče­né na rôz­ne aspek­ty civil­né­ho živo­ta. Od komu­ni­kač­ných a infor­mač­ných tech­no­ló­gií po ener­ge­ti­ku, dopra­vu a medi­cí­nu. Od doby prie­my­sel­nej revo­lú­cie po súčas­nosť, tech­ni­ka pre­šla obrov­ským vývo­jom a ino­vá­cia­mi. Zlep­še­nia v oblas­tiach ako infor­ma­ti­ka, bio­tech­no­ló­gie, ener­ge­ti­ka a inži­nier­stvo pri­ná­ša­jú nové mož­nos­ti a efek­tív­ne rie­še­nia problémov.

Komu­ni­ká­cia a infor­mač­né tech­no­ló­gie (ICT) sú zákla­dom moder­nej spo­loč­nos­ti. Mobil­né tele­fó­ny, inter­net, soft­vé­ro­vé apli­ká­cie a ďal­šie tech­no­lo­gic­ké nástro­je umož­ňu­jú rých­lu a efek­tív­nu výme­nu infor­má­cií na glo­bál­nej úrov­ni. V oblas­ti vzde­lá­va­nia, pod­ni­ka­nia, zdra­vot­níc­tva a verej­nej sprá­vy posky­tu­jú ICT neoce­ni­teľ­né mož­nos­ti a zlep­še­nia. S ústu­pom od fosíl­nych palív a sme­ro­va­ním k obno­vi­teľ­ným zdro­jom ener­gie sa tech­no­ló­gie v oblas­ti ener­ge­ti­ky stá­va­jú kľú­čo­vým prv­kom pre udr­ža­teľ­ný roz­voj. Solár­ne a veter­né ener­gie, jad­ro­vá tech­no­ló­gia a tech­no­ló­gie ener­ge­tic­kej účin­nos­ti pris­pie­va­jú k zní­že­niu emi­sií skle­ní­ko­vých ply­nov a ochra­ne život­né­ho pro­stre­dia. Roz­voj dopra­vy a mobi­li­ty je ďal­ším dôle­ži­tým aspek­tom tech­ni­ky. Elek­tric­ké vozid­lá, samo ria­dia­ce vozid­lá, vyso­ko­rých­lost­né želez­ni­ce a ďal­šie tech­no­lo­gic­ké ino­vá­cie zlep­šu­jú efek­tív­nosť, bez­peč­nosť a udr­ža­teľ­nosť dopra­vy. V oblas­ti medi­cí­ny a zdra­vot­níc­tva sa tech­ni­ka podie­ľa na vývo­ji diag­nos­tic­kých nástro­jov, lie­čeb­ných metód a zdra­vot­níc­kych sys­té­mov. Bio­tech­no­ló­gie, gene­tic­ké tech­no­ló­gie, tele­me­di­cí­na a inte­li­gent­né zdra­vot­níc­ke sys­té­my pris­pie­va­jú k zlep­še­niu zdra­vot­nej sta­rost­li­vos­ti a kva­li­ty živo­ta pacientov.


Non-​military tech­no­lo­gy is often refer­red to as civi­lian tech­no­lo­gy. It encom­pas­ses a wide ran­ge of tech­ni­cal app­li­ca­ti­ons desig­ned for vari­ous aspects of civi­lian life. From com­mu­ni­ca­ti­on and infor­ma­ti­on tech­no­lo­gies to ener­gy, tran­s­por­ta­ti­on, and medi­ci­ne. From the indus­trial revo­lu­ti­on to the pre­sent, tech­no­lo­gy has under­go­ne tre­men­dous deve­lop­ment and inno­va­ti­on. Impro­ve­ments in are­as such as com­pu­ter scien­ce, bio­tech­no­lo­gy, ener­gy, and engi­ne­e­ring bring new possi­bi­li­ties and effec­ti­ve solu­ti­ons to problems.

Com­mu­ni­ca­ti­on and infor­ma­ti­on tech­no­lo­gies (ICT) are the foun­da­ti­on of modern socie­ty. Mobi­le pho­nes, the inter­net, soft­wa­re app­li­ca­ti­ons, and other tech­no­lo­gi­cal tools enab­le rapid and effi­cient exchan­ge of infor­ma­ti­on on a glo­bal sca­le. In the fields of edu­ca­ti­on, busi­ness, health­ca­re, and pub­lic admi­ni­stra­ti­on, ICT pro­vi­des inva­lu­ab­le oppor­tu­ni­ties and impro­ve­ments. With the shift away from fos­sil fuels and towards rene­wab­le ener­gy sour­ces, ener­gy tech­no­lo­gy is beco­ming a key com­po­nent of sus­tai­nab­le deve­lop­ment. Solar and wind ener­gy, nuc­le­ar tech­no­lo­gy, and ener­gy effi­cien­cy tech­no­lo­gies con­tri­bu­te to redu­cing gre­en­hou­se gas emis­si­ons and pro­tec­ting the envi­ron­ment. The deve­lop­ment of tran­s­por­ta­ti­on and mobi­li­ty is anot­her impor­tant aspect of tech­no­lo­gy. Elect­ric vehic­les, auto­no­mous vehic­les, high-​speed rai­lwa­ys, and other tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons impro­ve the effi­cien­cy, safe­ty, and sus­tai­na­bi­li­ty of transportation.

In the field of medi­ci­ne and health­ca­re, tech­no­lo­gy con­tri­bu­tes to the deve­lop­ment of diag­nos­tic tools, tre­at­ment met­hods, and health­ca­re sys­tems. Bio­tech­no­lo­gies, gene­tic tech­no­lo­gies, tele­me­di­ci­ne, and intel­li­gent health­ca­re sys­tems con­tri­bu­te to impro­ving health­ca­re and the quali­ty of life for patients.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby, Technika

Vodný mlyn v Kolárove s dreveným mostom

Hits: 1669

Vod­ný mlyn v Kolá­ro­ve je zre­kon­štru­ova­ný plá­va­jú­ci mlyn – lod­ný mlyn, kto­rý kot­ví na bre­hu mŕt­ve­ho rame­na Malé­ho Duna­ja (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Tie­to mly­ny majú byzant­ský pôvod s využi­tím naj­mä na Bal­ká­ne (tra​vel​gu​ide​.sk). Plá­va­jú­ce mly­ny sa vždy ukot­vi­li v mies­tach s naj­sil­nej­ším prú­dom, kto­rý využí­va­li na pohon mlyn­ských kolies, vďa­ka čomu nebo­li závis­lé od zmien výš­ky hla­di­ny rie­ky (kras​ne​slo​ven​sko​.eu). Mlyn je repli­kou mly­nu z Rad­va­ne nad Duna­jom (Jiří Výbor­ný). Pôvod­ný mlyn bol posta­ve­ný v roku 1920. Pod­kla­dom pre teraj­ší mlyn boli dobo­vé foto­gra­fie, a naj­mä ver­ný model býva­lé­ho zamest­nan­ca mly­na, Suha­ja Lajo­sa (tra​vel​gu​ide​.sk). Pria­mo v mly­ne bolo zria­de­né Múze­um vod­né­ho mly­nár­stva (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). V ňom mož­no vidieť okrem iné­ho, uni­kát­ny stroj na výro­bu rybár­skych sie­tí, jeden z prvých na sve­te (slo​va​kian​gu​ide​.com). Lod­ný mlyn je zara­de­ný i medzi národ­né kul­túr­ne pamiat­ky. Pôvod­ný mlyn bol v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia pre­su­nu­tý do Múzea slo­ven­skej dedi­ny v Mar­ti­ne (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Dneš­ný mlyn je mier­ne upra­ve­ný, ale je plne funkč­ný. Are­ál leží na polo­stro­ve, kto­ré­ho hra­ni­ce tvo­ria toky Malé­ho Duna­ja a Váhu z jed­nej stra­ny a mŕt­ve­ho rame­na Malé­ho Duna­ja zo stra­ny dru­hej (muze​um​.sk).

Od polo­vi­ce 90-​tych rokov v sused­stve mly­nu vyras­tá are­ál aj pre cyk­lo­tu­ris­tov. Okrem obyt­nej budo­vy s krč­mou tu vznik­lo aj malé múze­um sta­rej poľ­no­hos­po­dár­skej tech­ni­ky a rodin­ná eko­far­ma s domá­ci­mi zvie­ra­ta­mi (Jiří Výbor­ný) – Far­ma Vod­ný mlyn – 133046. K are­álu pat­rí aj pries­tor na sta­no­va­nie a uby­to­va­nie v bun­ga­lo­voch – Kem­ping Mlyn. Zastre­še­né javis­ko posky­tu­je pries­tor pre kul­túr­ne podu­ja­tia. Nachá­dza­jú sa tu aj dve det­ské ihris­ká (nove​zam​ky​.sk).

K are­álu vedie dre­ve­ný most pre peších s celo­dre­ve­nou zastre­še­nou kon­štruk­ci­ou. Svo­jou dĺž­kou 86 met­rov sa radí medzi naj­dl­h­šie v Euró­pe (muze​um​.sk). Bol posta­ve­ný v roku 1992 pod­ľa výpo­ve­dí pamät­ní­kov pôvod­né­ho mos­tu, kto­rý zni­či­li ľado­vé kry­hy v polo­vi­ci 20. sto­ro­čia. Pilie­re pôvod­né­ho mos­ta sú v let­nom obdo­bí pri níz­kej hla­di­ne vidi­teľ­né. Nový most bol dva­krát pre­sta­va­ný v rokoch 19972000 (nove​zam​ky​.sk). Most je zo špe­ciál­ne napus­te­né­ho agá­to­vé­ho dre­va a mal by vydr­žať pri­bliž­ne 150 rokov (Milan Šal­ko).


The water mill in Kolá­ro­vo is a recons­truc­ted flo­ating mill – a boat mill ancho­red on the bank of the dead arm of the Litt­le Danu­be (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). The­se mills have Byzan­ti­ne ori­gins, main­ly uti­li­zed in the Bal­kans (tra​vel​gu​ide​.sk). Flo­ating mills were alwa­ys ancho­red in pla­ces with the stron­gest cur­rents, which they used to dri­ve the mill whe­els, making them inde­pen­dent of chan­ges in the rive­r’s water level (kras​ne​slo​ven​sko​.eu). The mill is a repli­ca of a mill from Rad­van nad Duna­jom (Jiří Výbor­ný). The ori­gi­nal mill was built in 1920, and the cur­rent mill is based on peri­od pho­tog­raphs, espe­cial­ly a faith­ful model cre­a­ted by a for­mer mill emplo­y­ee, Lajos Suhaj (tra​vel​gu​ide​.sk). The mill itself hou­ses the Muse­um of Water Mil­ling (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Among other exhi­bits, visi­tors can see a uni­que machi­ne for making fis­hing nets, one of the first in the world (slo​va​kian​gu​ide​.com). The boat mill is also lis­ted among the nati­onal cul­tu­ral monu­ments. The ori­gi­nal mill was relo­ca­ted to the Muse­um of Slo­vak Vil­la­ge in Mar­tin in the 1960s (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). The cur­rent mill has under­go­ne slight modi­fi­ca­ti­ons but remains ful­ly func­ti­onal. The area is loca­ted on a penin­su­la, bor­de­red by the waters of the Litt­le Danu­be and Váh rivers on one side and the dead arm of the Litt­le Danu­be on the other (muze​um​.sk).

Sin­ce the mid-​90s, a com­plex for cyc­lists has been deve­lo­ping in the vici­ni­ty of the mill. Besi­des a resi­den­tial buil­ding with a pub, the­re is also a small muse­um of old agri­cul­tu­ral machi­ne­ry and a fami­ly eco-​farm with domes­tic ani­mals (Jiří Výbor­ný) – Vod­ný mlyn Farm – 133046. The com­plex inc­lu­des a cam­ping area with bun­ga­lo­ws – Kem­ping Mlyn. A cove­red sta­ge pro­vi­des spa­ce for cul­tu­ral events, and the­re are two pla­yg­rounds for chil­dren (nove​zam​ky​.sk).

A wooden footb­rid­ge with a ful­ly wooden roof struc­tu­re leads to the area. With a length of 86 meters, it is con­si­de­red one of the lon­gest in Euro­pe (muze​um​.sk). It was built in 1992 accor­ding to the tes­ti­mo­nies of wit­nes­ses to the ori­gi­nal brid­ge, which was des­tro­y­ed by ice flo­es in the mid-​20th cen­tu­ry. The pil­lars of the ori­gi­nal brid­ge are visib­le in the sum­mer when the water level is low. The new brid­ge was rebu­ilt twi­ce in 1997 and 2000 (nove​zam​ky​.sk). The brid­ge is made of spe­cial­ly impreg­na­ted aga­te wood and is expec­ted to last app­ro­xi­ma­te­ly 150 years (Milan Šalko).


A Kolá­ro­voi vízi­ma­lom egy felú­jí­tott úszó malom – hajó malom, ame­ly a Kis-​Duna hol­tá­gá­nak part­ján hor­go­ny­zik (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Ezek­nek a malom­nak a byzan­tin ere­de­te van, főként a Bal­ká­non hasz­nál­ták (tra​vel​gu​ide​.sk). Az úszó malom min­dig azo­kon a hely­eken volt leköt­ve, ahol a lege­rősebb áram­la­tok vol­tak, ame­ly­eket a malom­ke­re­kek meg­haj­tá­sá­ra hasz­nál­tak, így füg­get­le­nek vol­tak a folyó vízs­zint­jé­nek vál­to­zá­sai­tól (kras​ne​slo​ven​sko​.eu). A malom egy repli­ka a Rad­ván nad Duna­jom talál­ha­tó malom­ról (Jiří Výbor­ný). Az ere­de­ti malo­mot 1920-​ban épí­tet­ték. A jelen­le­gi malom alap­ját a kora­be­li fény­ké­pek és a malom egy­ko­ri alkal­ma­zott­já­nak, Lajos Suhaj­nak a hű máso­la­ta képe­zi (tra​vel​gu​ide​.sk). A malom­ban köz­vet­le­nül kia­la­kí­tot­ták a Vízi­mal­má­riu­mot is (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Itt lát­ha­tó töb­bek között egy egy­edi háló­kés­zí­tő gép is, az egy­ik első a vilá­gon (slo​va​kian​gu​ide​.com). A hajó malom sze­re­pel a nemze­ti kul­tu­rá­lis emlé­kek között is. Az ere­de­ti malo­mot az 1960-​as évek­ben áthe­ly­ez­ték a Mar­ti­ni Szlo­vák Falu Múze­umá­ba (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). A jelen­le­gi malom eny­he módo­sí­tá­so­kon esett át, de tel­je­sen működőké­pes maradt. A terület egy féls­zi­ge­ten feks­zik, az egy­ik olda­lon a Kis-​Duna és a Vág folyó vize­i­vel, a másik olda­lon pedig a Kis-​Duna hol­tá­gá­val hatá­rol­va (muze​um​.sk).

Az 1990-​es évek köze­pé­től kerék­pá­ro­sok szá­má­ra is kia­la­kí­tot­ták a malom köze­lé­ben a kom­ple­xu­mot. Egy lakó­é­pület­tel és kocs­ma rész­leg­gel, vala­mint egy kis múze­um­mal az öreg mezőgaz­da­sá­gi tech­ni­ká­ról és egy csa­lá­di öko­farm­mal háziál­la­tok­kal (Jiří Výbor­ný) – Vod­ný mlyn Farm – 133046. A kom­ple­xum­hoz tar­to­zik egy kem­ping terület is bun­ga­lók­kal – Kem­ping Mlyn. Egy fedett szín­pad kul­tu­rá­lis ese­mé­ny­ek helys­zí­né­ül szol­gál, és két játs­zó­tér is talál­ha­tó a gyere­kek­nek (nove​zam​ky​.sk).

A terület­hez egy fa gyalog­híd vezet, tel­je­sen fa tetővel. 86 méte­res hoss­zá­val az egy­ik leg­hoss­zabb Euró­pá­ban (muze​um​.sk) közé tar­to­zik. 1992-​ben épült az ere­de­ti híd tanú­val­lo­má­sai sze­rint, ame­ly­et az 1950-​es évek köze­pén a jégár miatt elpusz­tí­tot­tak. Az ere­de­ti híd pil­lé­rei nyá­ron alac­so­ny vízál­lás­nál lát­ha­tók. Az új hidat kéts­zer újí­tot­ták fel, 1997-​ben és 2000-​ben (nove​zam​ky​.sk). A híd spe­ciá­li­san impreg­nált achát faa­ny­ag­ból kés­zült, és vár­ha­tó­an körül­be­lül 150 évig tart (Milan Šalko).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, České, Neživé, Podujatia, Reportáže, Technika

Veterány v Jiříkove

Hits: 892

Keď som bol v Čes­kom Švaj­čiar­sku, náho­dou som pri Jiří­ko­ve nara­zil na jaz­du veteránov.


When I was in Čes­ké Švaj­čiar­sko, I stum­bled upon a vin­ta­ge car ride near Jiří­kov by chance.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Doprava, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Technika

Oravská lesná železnica

Hits: 2966

Začiat­kom 20. sto­ro­čia sa Orav­ský kom­po­se­so­rát roz­ho­dol rie­šiť dopra­vu dre­va a pre­to vybu­do­vať les­nú želez­ni­cu, kto­rá bude schop­ná pre­ko­nať čle­ni­tý reli­éf. Pro­jekt bol vyho­to­ve­ný v čase 1. sve­to­vej voj­ny. Vďa­ka voj­no­vým zajat­com bola trať z Orav­skej Les­nej do Lok­ce 27.7.1918 spus­te­ná. V roku 1924 bolo schvá­le­né napo­je­nie na Kysuc­kú les­nú želez­ni­cu, aby sa dosiah­lo spo­je­nie na verej­nú želez­nič­nú sieť. 60 km dlhé spo­je­nie Oščad­ni­ca – Lok­ca bolo dokon­če­né 1.12.1926 (orav​ske​mu​ze​um​.sk). V dru­hej polo­vi­ci 60-​tych rokov 20. sto­ro­čia les­ná želez­ni­ca bola v porov­na­ní z náklad­ný­mi auto­mo­bil­mi málo pruž­ná a dra­há. Navy­še doš­lo ku opot­re­bo­va­niu a k nedos­tat­ku náh­rad­ných die­lov pre desať­ro­čia už nevy­rá­ba­né loko­mo­tí­vy. V roku 1969 les­nú želez­ni­cu uzav­re­li. Vyhlá­se­nie Kysuc­ko – orav­skej les­nej želez­ni­ce v úse­ku Chmú­ra – Bes­kyd – Taneč­ník za kul­túr­nu pamiat­ku v roku 1972 zabrá­ni­lo jej lik­vi­dá­cii, kto­rá bola pôvod­ne naplá­no­va­ná. Z pôvod­ných viac ako 110 km bolo pone­cha­ných 8 km. OLŽ na úse­ku Bys­kyd – Taneč­ník. O záchra­nu pamiat­ky sa sta­ra­li pre­dov­šet­kým dob­ro­voľ­ní­ci. V roku 1986 sprá­vu pre­vza­lo Orav­ské múze­um. V roku 1997 povod­ne ťaž­ko poško­di­li trať a naru­ši­la tak výraz­ným spô­so­bom rekon­štrukč­né akti­vi­ty. K obno­ve akti­vít doš­lo v roku 2003. Prá­ce sa zača­li v novem­bri 2005 a trva­li do októb­ra 2007. Vyko­na­lo sa množ­stvo prác, okrem iné­ho sa na sed­le Bes­kyd vybu­do­va­la vyhliad­ko­vá veža. 31.5.2008 bola trať sláv­nost­ne otvo­re­ná po 36 rokoch (orav​ske​mu​ze​um​.sk).


At the begin­ning of the 20th cen­tu­ry, the Ora­va Com­po­se­so­rat deci­ded to add­ress the tran­s­por­ta­ti­on of wood by buil­ding a forest rai­lway capab­le of over­co­ming the rug­ged ter­rain. The pro­ject was pre­pa­red during World War I. Thanks to pri­so­ners of war, the track from Orav­ska Les­na to Lok­ca was inau­gu­ra­ted on July 27, 1918. In 1924, the con­nec­ti­on to the Kysuc­ka Forest Rai­lway was app­ro­ved to achie­ve a link to the pub­lic rai­lway network. The 60 km con­nec­ti­on from Osad­ni­ca to Lok­ca was com­ple­ted on Decem­ber 1, 1926 (orav​ske​mu​ze​um​.sk). In the second half of the 1960s, com­pa­red to hea­vy trucks, the forest rai­lway was infle­xib­le and expen­si­ve. More­over, the­re was wear and a lack of spa­re parts for loco­mo­ti­ves that had not been manu­fac­tu­red for deca­des. In 1969, the forest rai­lway was clo­sed. The dec­la­ra­ti­on of the Kysucko-​Orava forest rai­lway sec­ti­on Chmu­ra – Bes­kyd – Taneč­ník as a cul­tu­ral monu­ment in 1972 pre­ven­ted its liqu­ida­ti­on, which was ori­gi­nal­ly plan­ned. Out of the ori­gi­nal over 110 km, only 8 km remai­ned – OLŽ in the Bes­kyd – Taneč­ník sec­ti­on. Volun­te­ers, pri­ma­ri­ly, took care of pre­ser­ving the monu­ment. In 1986, the Ora­va Muse­um took over the mana­ge­ment. In 1997, flo­ods seve­re­ly dama­ged the track, sig­ni­fi­can­tly dis­rup­ting recons­truc­ti­on acti­vi­ties. The res­to­ra­ti­on took pla­ce in 2003. The work star­ted in Novem­ber 2005 and las­ted until Octo­ber 2007. Nume­rous tasks were per­for­med, inc­lu­ding the cons­truc­ti­on of an obser­va­ti­on tower on the Bes­kyd sadd­le. On May 31, 2008, the track was cere­mo­nial­ly reope­ned after 36 years (orav​ske​mu​ze​um​.sk).


Na poc­ząt­ku XX wie­ku Kom­po­se­so­rat Ora­va posta­no­wił zająć się tran­s­por­tem dre­wna, budu­jąc leśną kolej zdol­ną poko­ny­wać uroz­mai­co­ny kra­job­raz. Pro­jekt został opra­co­wa­ny podc­zas I woj­ny świa­to­wej. Dzi­ęki jeńcom wojen­nym tor z Orav­skej Les­nej do Lok­cy został odda­ny do użyt­ku 27 lip­ca 1918 roku. W 1924 roku zatwier­dzo­no połąc­ze­nie z Kysuc­ką Kole­ją Leśną, aby uzys­kać dostęp do pub­licz­nej sie­ci kole­jo­wej. 60-​kilometrowe połąc­ze­nie z Oščad­ni­ca do Lok­cy zosta­ło uko­ńc­zo­ne 1 grud­nia 1926 roku (orav​ske​mu​ze​um​.sk). W dru­giej poło­wie lat 60. XX wie­ku leśna kolej była mało elas­tycz­na i kosz­to­wna w poró­wna­niu z cięża­ró­wka­mi. Ponad­to doszło do zuży­cia i bra­ku części zamien­nych dla loko­mo­tyw, któ­rych nie pro­du­ko­wa­no od dzie­si­ęci­ole­ci. W 1969 roku kolej leśna zosta­ła zamkni­ęta. Dekla­rac­ja uzna­nia odcin­ka Kysucko-​Oravskej kolei leśnej Chmú­ra – Bes­kyd – Taneč­ník za pomnik kul­tu­ry w 1972 roku zapo­bie­gła jego lik­wi­dac­ji, któ­ra pier­wot­nie była pla­no­wa­na. Z pier­wot­nych ponad 110 km pozos­ta­ło tyl­ko 8 km – OLŽ na odcin­ku Bes­kyd – Taneč­ník. O zacho­wa­nie zabyt­ku troszc­zy­li się prze­de wszys­tkim ochot­ni­cy. W 1986 roku zarządza­nie prze­jęło Muze­um Ora­va. W 1997 roku powo­dzie powa­żnie usz­ko­dzi­ły tor, znacz­nie zakłó­ca­jąc dzia­ła­nia rekons­truk­cyj­ne. Pra­ce reno­wa­cyj­ne roz­poc­zęły się w 2003 roku. Pra­ce roz­poc­zęły się w lis­to­pa­dzie 2005 roku i trwa­ły do paździer­ni­ka 2007 roku. Wyko­na­no wie­le prac, w tym zbu­do­wa­no taras wido­ko­wy na siod­le Bes­kyd. 31 maja 2008 roku tor został uroc­zy­ście pono­wnie otwar­ty po 36 latach (orav​ske​mu​ze​um​.sk).


Iné les­né železnice

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Technika, Informačné technológie

Obľúbené programy a svet informačných technológií

Hits: 8863

Od roku 1998 sa živím ako infor­ma­tik. Chcem sa veno­vať aj nie­kto­rým prog­ra­mom, kto­ré mne uľah­ču­jú prá­cu. Budem sa aj sna­žiť poskyt­núť časť svo­jich skú­se­nos­tí pri rie­še­ní prob­lé­mov s výpoč­to­vou tech­ni­kou. Budem sa sna­žiť o objek­tív­ne infor­má­cie o soft­vé­ri a hard­vé­ri, s kto­rým som sa stretol.

Základ­ná doska – motherboard

Základ­ná doska, nie­ke­dy nazý­va­ná aj mater­ská doska – MB tvo­rí naj­hlav­nej­šiu súčasť počí­ta­ča. Od nej závi­sí celý chod. Na túto dosku sa pri­pá­ja všet­ko, zdroj, pro­ce­sor, gra­fic­ké kar­ty, ven­ti­lá­tor, hard­disk, atď. Tech­no­lo­gic­ký roz­voj ide stá­le veľ­mi rých­lym tem­pom, stá­le sa vyví­ja­jú nové, výkon­nej­šie dosky. Giga­bit­ky pat­ria medzi osved­če­né značky.

Free soft­vér

  • QIP Infum – cha­to­va­cí prog­ram pre ICQ, Jab­ber a mno­hé iné podob­né služby
  • PSPad - tex­to­vý edi­tor aj pre mno­hé prog­ra­mo­va­cie jazyky
  • Por­ta – vytvo­rí sli­des­how pre web
  • MKV Mer­ge – pra­cu­je s video, spá­ja sto­py, rozdeľuje
  • GeoGeb­ra – vytvo­rí mate­ma­tic­ké grafy
  • Foto2Avi – vytvo­rí video s foto­gra­fií, resp. obráz­kov JPG
  • MediaIn­fo – posky­tu­je základ­né infor­má­cie o for­má­te video a audi­os­to­py a to veľ­mi rýchlo
  • Page­Def­rag – defrag­men­tu­je swap, vďa­ka čomu stúp­ne výkon počítača
  • CCle­a­ner – vyma­že svin­stvo, opra­ví regis­tre, odin­šta­lu­je prog­ra­my, vie odstrá­niť polož­ky po štarte
  • Vir­tu­al Dub – skve­lý nástroj pre video
  • Irfan View – bro­wser obráz­kov, video­záz­na­mov apod.
  • Defragg­ler – defrag­men­tu­je dis­ky. Doká­že napr. súbo­ry nad istú veľ­kosť pre­su­núť na koniec disku
  • Media­Co­der – prog­ram pre kon­ver­ziu videa. Pre zme­nu kon­taj­ne­rov. Využi­je aj CUDA, viac jadier, pra­cu­je aj z H265 kodek­mi. Spra­cu­je aj Full HD záznam.
  • Media Pla­y­er Clas­sic Home Cine­ma – pre­hrá­vač videa, hud­by, pre­hrá sko­ro všetko
  • VLC Media Pla­y­er – pre­hrá­vač videa, hud­by, pre­hrá sko­ro všetko
  • X264vfw – kodek videa, trie­dy H264
  • MP3 Tag – popi­so­vač mp3
  • XnView – podob­ný prog­ram ako Irfan. Veľ­mi dob­re zobra­zu­je IPTC infor­má­cie aj ich dob­re manažuje
  • Upda­te Chec­ker – zis­ťu­je nové ver­zie prog­ra­mov do váš­ho počítača
  • tsMu­xer – nástroj pre prá­cu s videom, muxo­va­nie kaná­lov, prá­cu so m2ts formátom
  • Avast – antivír
  • Winamp – pre­hrá­vač hudby
  • Java Run­ti­me – dôle­ži­tá súčasť počítača

Sin­ce 1998, I have been wor­king as an IT pro­fes­si­onal. I am eager to del­ve into prog­rams that faci­li­ta­te my work, and I will also stri­ve to sha­re some of my expe­rien­ces in sol­ving computer-​related issu­es. My aim is to pro­vi­de objec­ti­ve infor­ma­ti­on about soft­wa­re and har­dwa­re I have encountered.

Mot­her­bo­ard – MB (Main­bo­ard)

The mot­her­bo­ard, some­ti­mes refer­red to as the main­bo­ard, is the most cri­ti­cal com­po­nent of a com­pu­ter. The enti­re ope­ra­ti­on depends on it. It ser­ves as the con­nec­ti­on point for vari­ous com­po­nents, inc­lu­ding the power supp­ly, pro­ces­sor, grap­hics cards, fans, hard disk, etc. Tech­no­lo­gi­cal advan­ce­ments prog­ress at a rapid pace, with ever-​evolving and more power­ful mot­her­bo­ards. Giga­by­te is among the estab­lis­hed brands.

Free Soft­wa­re

  • QIP Infium: Chat prog­ram for ICQ, Jab­ber, and simi­lar services.
  • PSPad: Text edi­tor for vari­ous prog­ram­ming languages.
  • Por­ta: Cre­a­tes sli­des­ho­ws for the web.
  • MKV Mer­ge: Works with video, mer­ging and split­ting tracks.
  • GeoGeb­ra: Cre­a­tes mat­he­ma­ti­cal graphs.
  • Foto2Avi: Gene­ra­tes videos with pho­tog­raphs or JPG images.
  • MediaIn­fo: Pro­vi­des basic infor­ma­ti­on about video and audio for­mats quickly.
  • Page­Def­rag: Defrag­ments swap files, enhan­cing com­pu­ter performance.
  • CCle­a­ner: Cle­ans up unwan­ted files, repairs regis­tries, unins­talls prog­rams, and mana­ges star­tup items.
  • Vir­tu­al Dub: Excel­lent tool for video editing.
  • Irfan View: Ima­ge and video browser.
  • Defragg­ler: Defrag­ments disks, capab­le of moving files abo­ve a cer­tain size to the end of the disk.
  • Media­Co­der: Video con­ver­si­on prog­ram sup­por­ting CUDA, mul­tip­le cores, and H265 codecs.
  • Media Pla­y­er Clas­sic Home Cine­ma: Video and music pla­y­er sup­por­ting a wide ran­ge of formats.
  • VLC Media Pla­y­er: Ver­sa­ti­le media pla­y­er hand­ling almost any file format.
  • X264vfw: Video codec for H264 compression.
  • MP3 Tag: MP3 file tag editor.
  • XnView: Simi­lar to Irfan View, excel­ling in disp­la­y­ing and mana­ging IPTC information.
  • Upda­te Chec­ker: Iden­ti­fies new soft­wa­re ver­si­ons for your computer.
  • tsMu­xer: Video tool for chan­nel mul­tip­le­xing and wor­king with the m2ts format.
  • Avast: Anti­vi­rus software.
  • Winamp: Music player.
  • Java Run­ti­me: Essen­tial com­po­nent for com­pu­ter functionality.

Use Facebook to Comment on this Post