Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe

Bota­nic­ká záh­ra­da Uni­ver­zi­ty Kar­lo­vej v Pra­he bola zalo­že­ná v roku 1775 Jose­fom Bohu­mí­rom Mika­nom, pôvod­ne na Smí­cho­ve, na mies­te býva­lej jezu­it­skej záh­ra­dy (Wiki­pe­dia). Kore­ne Bota­nic­kej záh­ra­dy sia­ha­jú až do prvej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia. Pri kláš­to­re kar­tu­ziá­nov bola vybu­do­va­ná obrov­ská kláš­tor­ná záh­ra­da, jej súčas­ťou bol sad a vini­ce. Kláš­tor v dobe husit­ských vojen zani­kol, ale záh­ra­da vytrva­la (Jan Puci, Jin­dřich Drda). Dneš­né Dien­zen­ho­fe­ro­ve sady sú pozos­tat­kom pôvod­nej bota­nic­kej záh­ra­dy. Mala 9 skle­ní­kov, pes­to­va­lo sa tu asi 13 tisíc dru­hov a foriem rast­lín. Po povod­ni v roku 1890 bola pre­miest­ne­ná na Nové Mes­to. Tam bola odkú­pe­ná Slup­ská záh­ra­da budo­va­ná od Čes­kej spo­loč­nos­ti pre zve­ľa­ďo­va­nie zahrad­níc­tva v Pra­he (Wiki­pe­dia). Bom­bar­do­va­nie Pra­hy 14. 2. 1945 zni­či­lo nemec­ké skle­ní­ky a čes­ké poško­di­lo. Čes­ké skle­ní­ky bol v rokoch 1946 – 1949 pre­sta­va­né (Kami­la Špi­na­ro­vá). Roz­lo­ha bota­nic­kej záh­ra­dy je 3.5 hek­tá­ra, roč­ne ju nav­ští­vi asi 100 tisíc náv­štev­ní­kov (Wiki­pe­dia). V exte­ri­é­roch je asi 3 000 dru­hov rast­lín (bz​-uk​.cz). Expo­zič­ná plo­cha skle­ní­kov je 1600 m² (uk​.cz). Vlh­ké subt­ró­py sa v lete sťa­hu­je do exte­ri­é­rov, je roz­de­le­ná pod­ľa kon­ti­nen­tov. Skle­ní­ky aj exte­ri­é­ry sú otvo­re­né celo­roč­ne, vstup do exte­ri­é­rov je zdar­ma (Jola­na Nová­ko­vá).

V tro­pic­kých skle­ní­koch domi­nu­jú vo vstup­nej čas­ti cyka­sy a pal­my. V ďal­šej čas­ti sa nachá­dza­jú pap­ra­de a rast­li­ny tro­pic­ké­ho lesa, v bylin­nom poscho­dí boha­to zastú­pe­né naj­mä čeľa­ďou Ara­ce­ae. V inej čas­ti sa nachá­dza jazier­ko s lek­na­mi. Na zadnej ste­ne sú orchi­de­je. Subt­ro­pic­ké skle­ní­ky sú roz­de­le­né na vlh­kej­ší a such­ší. Vlh­ký slú­ži na pre­zi­mo­va­nie rast­lín z exte­ri­é­rov. Suchý subt­ro­pic­ký skle­ník je veno­va­ný suku­len­tom (Tomáš Pro­cház­ka). Von­kaj­šie expo­zí­cie obsa­hu­jú cca 3 000 dru­hov rast­lín. Stre­do­európ­ska fló­ra je zastú­pe­ná skal­ko­vou čas­ťou z Čes­ké­ho kra­su, rast­li­na­mi z tep­lo­mil­ných skal­ných ste­pí, hor­ských vápen­co­vých skál, dubo­hra­bo­vých hájov, luž­ných lesov a sto­ja­tých a poma­ly tečú­cich vôd. V inej čas­ti sú zastú­pe­né vod­né, bahen­né, úžit­ko­vé rast­li­ny, rast­li­ny pie­soč­na­tých bio­to­pov, raše­li­nísk a sla­tín. Nachá­dza sa tu napr. zatie­ne­ná skal­ka, stre­do­európ­ska skal­ka (uk​.cz).

Odka­zy

• Prá­ve kvitne
• Regis­ter rastlín
• Face­bo­ok
• Kami­la Špi­na­ro­vá, Petr Jan Jurač­ka, Radek Lüftner
• Jola­na Nová­ko­vá – Zele­ný ráj u cen­tra Pra­hy. Uni­ver­zit­ní bota­nic­ká zahra­da Na Slu­pi vítá i veřejnost
• Stov­ky masož­ra­vek jsou k vidění na nej­vět­ší výsta­vě v Praze
• Lucie Čer­má­ko­vá – Jed­na zahra­da a dvě univerzity
• Lucie Čer­má­ko­vá – Zalo­že­ní zahra­dy na Slup­ských stráních
• Lucie Čer­má­ko­vá – Spo­leč­ný život Na Slupi
• Lucie Čer­má­ko­vá – Vál­ka pro­chá­zí uni­ver­zit­ní zahradou
• Lucie Čer­má­ko­vá – Pová­leč­ný vývoj zahrady

Use Facebook to Comment on this Post