2009, Časová línia, Hont, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Kalvária v Banskej Štiavnici

Hits: 2845

Banskoštiavnická Kalvária je najimpozantnejšou barokovou kalváriou v strednej Európe. Jednou z najstarších kalvárií na Slovensku. Od roku 1993 je súťou územia, ktoré spolu s historickým mestom Banská Štiavnica boli zaradené na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Od júna 2007 je na zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta. a : Ježiš sa lúči so svojou Matkou, Diabol pokúša Ježiša, Ježiš umýva apoštolom nohy, Kaplnka Božského Srdca,  večera, Bolestné Panny Márie, Ježiš na hore Olivovej, Kaplnka svätých schodov, Judášova zrada, Odsúdenie Ježiša, Ježiš pred Herodesom, Ježiša bičujú, Kaplnka , Ježiš berie svoj kríž, Ježiša pribíjajú na kríž,  – Kristus na kríži, , Obrezanie Pána, Útek do Egypta, Dvanásťročný Ježiš v chráme, Ježiš sa stretá so svojou Matkou, Panna Mária pod krížom, Ježišovo telo v lone Matky, Ježiša pochovávajú (kalvaria.org). Predpokladá sa, že tvorcom architektonického návrhu bol Samuel íny (nomad.sk).

Kalvária sa nachádza severovýchodne od centra mesta. Z informačnej tabule som sa dočítal, že kalvária predstavuje barokovú sakrálnu architektúru, , výtvarné a umelecké . Iniciátorom vybudovania bol páter v 18. storočí z miestnej komunity Spoločnosti Ježišovej, ktorý na kopci () vybudoval Krížovú cestu. Základný položili 14.9.1744. Komplex tvorí 17 kaplniek, tri kostoly, Žalár, a Boží hrob (Informačná tabuľa). Kalvária je osobitá aj svojou liturgickou koncepciou. Nekopíruje tradičný model 14-ich zastavení krížovej , ale kombinuje Ježiša a Panny Márie. Hore svahom obráteným k mestu plynulo stúpa symetricky rozložená zostava hlavných objektov. Kaplnky sú vzájomne pospájané serpentínami chodníčkov. V nich sú drevené , kostolov sú dekorované nástennými maľbami, ktorá sa pripisuje rakúskemu maliarovi Antonovi Schmidtovi (Bujnová et all, 2003).

Časť výtvarnej výzdoby a mobiliáru jednej z najvzácnejších barokových pamiatok na Slovensku bola vykradnutá, časť sa stala terčom vandalov. Miestni aktivisti sa zaslúžili o to, že Kalvária je zapísaná v zozname (Informačná tabuľa). Kalvária bola obnovená na prelome 70-tych a 80-tych rokov 20. storočia (Bujnová et all, 2003). Štiavnická kalvária vznikla tak, že páter František Perger z jezuitského kláštora v Banskej Štiavnici chcel od bohatého ťažiara Leopolda Ondreja Fritza z Friedenliebu kúpiť Scharffenberg. Pánovi Fritzovi bolo čudné, načo chce takú ničotu. Kriaky a bodľačie. Páter až na tretie naliehanie naveľa prezradil svoj úmysel vybudovať na vrchu Kalváriu. Fritz sa rozhodol, že na takýto účel Scharffenberg nepredá, ale daruje, „kým bude slúžiť na úctu k Bohu“ (podľa Hidvéghy).

Use to Comment on this Post

2009, Časová línia, Hont, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Banská Štiavnica – salamandrové mesto zo zoznamu UNESCO

Hits: 7900

Územie mesta bolo osídlené Keltami už v 3 – 2 storočí pred n.l., ktorí tu ťažili zlato. Najstaršia písomná zmienka o meste j z roku 1156, spomína sa ako – zem baníkov. V 13. storočí do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska (wikipedia.sk). Dominantou Trojičného námestia je morový stĺp, ktorý bol postavený na znak vďaky za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 – 1711. Pôvodný jednoduchý bol neskôr v roku 1759 – 1764 prestavaný podľa návrhu sochára Dionýza Stanettiho. Na podstavci sú rozmiestnené plastiky šiestich svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov: sv. Sebastian, sv. František Xaverský, sv. Barbora, sv. Rochus, sv. Katarína, sv. Jozef (banskastiavnica.sk).  je jedno z najstarších miest Uhorského kráľovstva (Bujnová et all, 2003). z geologického hľadiska leží v kaldere stratovulkánu. Územie dnešného mesta bolo osídlené už v praveku, o čo sa nepochybne zaslúžili nálezy drahých kovov, najmä zlata a striebra. Mesto sa vyvinulo z osady v údolí potoka Štiavnica. Druhá bola na svahu Glanzenberg – dnes je to Staré mesto. Už v 30-tych rokoch 13. storočia existoval farský (Starý zámok) a dominikánsky kostol svätého Mikuláša (dnešný farský ). V rokoch 1237 – 38 zí Banská Štiavnica . Získala významné postavenie najmä v produkcii striebra v Európe. A popredné miesto v hospodárskom živote Uhorska (Bujnová et all, 2003). Na námestí sa nachádza neskorogotický evanjelický (Slovenský kostol). Bol postavený v rokoch 1488 – 1491 (banskastiavnica.sk). Slovenský kostol z dôvodu, lebo sa tu kázalo slovenským baníkov v ich jazyku (Bujnová et all, 2003).

V roku 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka svätého Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov (banskastiavnica.sk). Od 16. storočia nasledovala takmer 150 ročná turecká hrozba. Mesto vybudovalo dvojokruhový obranný s bránami, vydržiavalo si vojsko. Turci sa do mesta nedostali. Avšak mesto to stálo nemálo prostriedkov a baníci sa ocitli v zlom sociálnom postavení, čo malo za následok protesty až povstanie v rokoch 1525 – 1526. Neskôr sa situácia stabilizovala a nastal zlatý vek banského podnikania a mesta (Bujnová et all, 2003). Ťažba zlata a striebra dosiahla najvyššie hodnoty v roku 1690 – 605 kg zlata, 29000 kg striebra (banskastiavnica.sk). 

V 18. storočí je Banská Štiavnica tretím najväčším mestom v Uhorsku (banskastiavnica.sk). V roku 1735 tu založil Samuel íny jedinečnú školu na prípravu banských odborníkov. V barokovom duchu sa prestavovali chrámy aj meštianske domy, v rokoch 1744 – 1751 pribudla nová dominanta – Kalvária. V polovici 18. storočia bola stredoslovenská banská oblasť centrom najvyspelejšej baníckej a hutníckej techniky v Európe. Utvorili sa tu ideálne podmienky na pôsobenie odborného školstva zameraného na technické vedy súvisiace s týmito odvetviami. Výsledkom bola na svete, Banská akadémia vznikla v roku 1763 (Bujnová et all, 2003). Tri budovy sú dnes v hornej Botanickej záhrade (banskastiavnica.sk). Neskôr sa k nej pridalo aj lesnícke zameranie – v roku 1824 sa zlúčila s dovtedy samostatným Lesníckym inštitútom a stala sa Banskou a lesníckou akadémiou. Škola priťahovala invenčných technikou a vedcov (Bujnová et all, 2003). 

V roku 1796 bol dokončený klasicistický evanjelický kostol. Na štiavnických školách pôsobili a študovali významné osobnosti slovenských dejín. Podľa počtu obyvateľov bola Banská Štiavnica začiatkom 80-tych rokov 18. storočia druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V 19. a 20 storočí začalo byť baníctvo stratovým podnikaním. Klesli ceny kovov, nastali nepokojné časy revolúcií a vojen. Útrapy 1. svetovej vojny sa bytostne dotkli Banskej Štiavnice. Komplikované začleňovanie do novej Československej republiky, už aj tak dramatické vplyvom mnohonárodnostnej obyvateľstva mesta, skomplikoval príchod Maďarskej červenej armády v júni 1919. Nová štátna a sa začala utvárať až po zásahu československého vojska. Počas krízy v 30-tych rokoch 20. storočia sa uvažovalo o zastavení banskej výroby, čo sa definitívne stalo začiatkom 90-tych rokov 20. storočia, kedy sa ťažba v podstate zastavila. Stáročná banícka tradícia sa uzavrela (Bujnová et all, 2003). Po spoločenských zmenách v roku 1989 sa vystupňovalo úsilie o uchovanie a zhodnotenie kultúrneho dedičstva mesta. V roku 1993 zapísali Banskú Štiavnicu na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. V poslednom období v meste získal nové impulzy vďaka rozmanitým kultúrnym a spoločenským aktivitám. Vrátilo sa sem vysoké školstvo, rozvíja sa cestovný ruch, miestny priemysel. Mesto postupne nadväzuje na svoju historickú tradíciu (Bujnová et all, 2003). Snáď si budeme viac vážiť svoju a poznať ju. Potom si iste budeme viac vážiť aj seba v prítomnosti. A to je naša budúcnosť, dobrá budúcnosť. Jeden z prejavov uvedomenia – Salamandrové slávnosti. Starý zámok prešiel bohatou architektonickou aj funkčnou predohrou, než sa stal Starým zámkom. V 13. storočí kostol Panny Márie a cintorín (banskastiavnica.sk). V 40-tych rokoch 15. storočia bol kostol veľmi ťažko poškodení pri zemetrasení a aj pri útoku odporcov kráľa Ladislava Pohrobka (Bujnová et all, 2003).

Neskôr pribudol múr až „vznikol“ gotický halový chrám. Pokračovalo to protitureckou pevnosťou až do dnešnej podoby s barokovou hradnou vežou (banskastiavnica.sk). Je najlepšie zachovaný mestský hrad na Slovensku. Spája sa aj s úplnými začiatkami múzejníctva v Banskej Štiavnici. Na konci 19. storočia tu na podnet richtára Goldbrunnera začali zhromažďovať exponáty, vďaka čomu už v roku 1900 tu mohli otvoriť prvé banskoštiavnické múzeum. Dnes je z toho Slovenské banské múzeum. Veľkú zásluhu na jeho vybudovaní mal prvý kustód . V lete Starý zámok ožíva množstvom kultúrnych podujatí. Konajú sa tu , divadelné . Mimoriadny záujem je o tradičný Festival kumštu, remesiel a (Bujnová et all, 2003). Nový zámok () ma tiež svoju zaujímavú históriu. V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili v rokoch 1564 – 1571 na vrchole kopca v blízkosti cesty na Vindšachtu mohutnú hranolovitú pevnosť (banskastiavnica.sk). Nový zámok stojí na vrchu Frauenberg. Slúžila ako vojenská pozorovateľňa, bola súčasťou siete vartoviek. Poskytovala vizuálny kontakt s pozorovateľňou na Sitne a mohla tak prijímať signály o pohybe tureckých vojsk od Krupiny a Levíc (Bujnová et all, 2003).

Archeologické nálezy a Glanzenbergu dokazujú. že baníctvo sa tu rozvíjalo už v období keltského osídlenia (banskastiavnica.sk). Kammerhof – Komorský dvor patrí medzi najväčšie stavebné celky v meste. Po zániku hradu a opevneného komplexu na Glanzenbergu v polovici 15. storočia, bol sídlom kráľovskej banskej komory a od polovice 16. storočia, hlavných komorských grófov, ktorí spravovali bane, huty, mincovne, a odborné školstvo v celej stredoslovenskej banskej oblasti. Okrem iného sa tu čistila ruda, odlučovalo zlato od striebra a vyberala – daň z vyťaženej (Bujnová et all, 2003). Nachádza sa rovnomennej ulici medzi ulicami Farská a Katova, resp. Dolná a Andreja Kmeťa. Pred priečelím je socha Andreja Kmeťa (Bujnová et all, 2003). Na povrch Glanzenbergu – vrchu Staré mesto vychádza bohatá rudná žila . Nemecké pomenovanie znamená Lesklý vrch. Na mieste povrchovej ťažby sa týčia odhalené kamenné steny, zachovali sa vyrazené štôlne, komíny, pozostatky na určovanie kvality rudy, hutnícka pec so zvyškami trosky, odvalový materiál, banícke nástroje. Najvyššiu časť vrchu zaberalo opevnené sídlo, kde sa vyberala urbura a uskladňovala vyťažená ruda (Bujnová et all, 2003). je baroková vežovitá stavba z roku 1681. Klopaním na drevenú dosku s veže zvolávali baníkov do práce. V prízemnej a podzemnej časti bolo (Zdroj: Informačná tabuľa). Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, pohreboch a požiaroch (banskastiavnica.sk).

Banské múzeum v prírode (banícky skanzen) ponúka možnosť od roku 1974 sfárať do vyše 400 ročnej bane. Súčasťou expozície je prehliadka šachty Ondrej. Podzemná prehliadková trasa s nástrojmi, zariadeniami je dlhá 1.5 km a vedie starými banskými chodbami zo 17.-19. storočia. Vykonáva sa v plášťoch a prilbách s vlastným zdrojom svetla. Na povrchu sú banské , ťažné zariadenia. Neďaleko skanzenu je , budova bývalej Prachárne a banská a vodná nádrž Klinger (Bujnová et all, 2003). Banský je unikátny systém tajchov vybudovaný práve kvôli banskej činnosti. Banská činnosť je mimoriadne náročná na spotrebu . Jej nedostatok bol v 17. storočí jednou z príčin hroziaceho zániku baníctva. Bolo veľmi ťažké odčerpávať spodnú vodu z baní. Na druhej strane sa vďaka vode vyťažená ruda upravovala. V 18. storočí vzniklo odvážne technické riešenie – niekoľko desiatok vodných nádrží prehradených hlineno-kamennými hrádzami – tajchov (z nemeckého Teich – rybník), ktoré boli harmonicky včlenené do . Voda do nich pritekala unikátnym systémom banských jarkov a štôlňami z vyšších oblastí Štiavnických vrchov. Takéto riešenie sa uskutočnilo vďaka domácim odborníkom, predovšetkým vďaka Samuelovi Mikovínymu a Matejovi Kornelovi Hellovi. Neskôr, kvôli nástupu parnej a najmä elektrickej energie a útlmu baníctva sa pôvodné poslanie tajchov vytrácalo (Bujnová et all, 2003).

Najhlbšou nádržou v banskoštiavnického okolia bola z 18. storočia. Táto hrádza svojim sklonom na vzdušnej strane predstavovala technický unikát – bola najodvážnejšou stavbou na svete do polovice 19. storočia. Unikátne sú aj systémy privádzacích a odvodňovacích jarkov, systém vzájomných prepojení, výstupných štôlní a zariadení. Richňavské nádrže majú najdlhší systém vodných jarkov. Celkový objem nádrží, postavených od 16. Storočia, bol okolo 7 miliónov m3, dĺžka zberných jarkov 72 km a náhonných jarkov 57 km. Najväčšou mierou sa banskoštiavnické baníctvo zapísalo do histórie dedičnými štôlňami odvodňovacími banskými dielami. V bohatých oblastiach samospádom odvádzali banské vody na povrch. Úplným unikátom bola dedičná štôlňa cisára Jozefa II., dnes nazývaná , vybudovaná v rokoch 1782 – 1878, ktorá v čase ukončenia svojou dĺžkou 16 538,5 m predstavovala najdlhšie podzemné banské dielo na svete. Odvádza banské vody do rieky Hron ešte aj v súčasnosti. Najstaršou štôlňou je Bieberova dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť najneskôr od 14. storočia (banskastiavnica.sk).

Na hrádzach sú drevené búdky, v ktorých sú zariadenia na ovládanie výpustu vody z nádrže. Od nepamäti sa im hovorí „„. Podľa , podľa ktorej keď stavali najstaršiu hrádzu, boli veľké obavy, či hrádza nepovolí. Hrádza napokon čiastočne povolila, ale nepodarilo sa nájsť chybu. Staviteľ navrhol, že do treba zakopať živého človeka. A tým sa stal , ktorý si chcel odpykať svoje hriechy (Soňa Lužinová). Podľa povesti o jašteričkách raz sa vraj jednému pastierovi na úbočí dnešného Starého mesta čosi zablyšťalo a všimol si dve – jednej sa leskol chrbát zlatým, druhej strieborným prachom. Skryli sa mu pod skalou, za ktorým našiel hrudu zlata. Práve preto sa jašteričky dostali aj do staršej podoby erbu mesta. Preto kráča pastier v salamandrovom sprievode s jašteričkou na každoročných slávnostiach (Bujnová et all, 2003). Najstaršími baníkmi v Štiavnických vrchoch boli z kmeňa Kotínov. Hľadali tu v rokoch 200 až 0 pred n.l. ušľachtilé kovy a zo striebra razili (Pavel Balžanka, Jozef Gindl, 2003).

Ručičky štiavnických hodín sú nasadené opačne. Veľká ukazuje hodiny, malá minúty. Domy sú v Banskej Štiavnici rozložené vo veľmi členitom teréne. Preto sa môže stať, že z chodníka vstúpime do domu najskôr na prvé, či druhé poschodie a až potom sa po schodoch dostaneme na prízemie. Napr. do nižšieho podlažia zadnej časti Oberaignerovho domu na Námestí svätej Trojice sa dostaneme cez prvé poschodie vchodom zo Starozámockej ulice. V Štiavnici tiekla voda. V minulosti totiž na cestou do Banského Studenca v Kysihýbli vybudovali , ktorým voda tiekla do Banskej Štiavnici (banskastiavnica.sk). Dnes Banská Štiavnica slúži svetovej kultúrnej verejnosti ako učebnica architektúry, dejepisu a ekológie. Návštevníci mesta a okolia môžu priamo v teréne študovať vývoj stavebných slohov a viac ako tisícročný vplyv usadlíkov na krajinu. Banskoštiavnické múzeá a schovávajú jedinečné materiálne doklady o histórii mesta a jeho význame pre svetovú civilizáciu. V štiavnických hlbinách zostali len nekonečné kilometre štôlní (uniza.sk). 

Ďalšie osobnosti Banskej Štiavnice: spisovateľ, dramatik Anton Hykisch, archeológ, geológ a historik Andrej Kmeť, kartograf , fyzik, matematik Christian Johann Doppler, básnik , Magda Vášáryová a Emília Vášáryová (wikipedia.sk).

Odkazy:

Panorámy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Hont, Hontianske obce, Kaštiely, Krajina, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stavby

Svätý Anton

Hits: 5222

, predtým , sa nachádza len kúsok od Banskej Štiavnice. Súčasťou je kaštieľ s krásnym parkom.

K obci , a Macko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266. Názov vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Historické názvy obce: , , Zenthantal, , Antol. Maďarský názov je . Obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hutníctvom, lesníctvom, v kameňolome a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici. V polovici 20. storočia je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V 17. storočí získal panstvo . Koháryovcov sa zaslúžila o rozvoj Svätého Antona. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. Coburg, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Známym rodákom bol slovenský herec, divadelný režisér a scénický výtvarník Karol , vlastným menom  (wikipedia.sk).

Vo Svätom Antone sa nachádza kaštieľ s parkom. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Štyri krídla budovy symbolizujú , 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Dnes je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne – Dni sv. Huberta (SACR). Barokový kaštieľ je postavený na mieste bývalého hradu, začiatkom 19. storočia je klasicisticky upravený (wikipedia.sk).

Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou s celoslovenskou pôsobnosťou. V roku 1808 sa v Banskej Štiavnici začal vyučovať predmet (geopark.sk). Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri (msa.sk). Barokovo – klasicistickému kaštieľu v Svätom Antone predchádzal menší opevnený , ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami (geopark.sk). Kaštieľ býva označovaný aj ako , alebo . Je sídlom lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea (Wikipedia). Dali ho postaviť na začiatku 18. storočia vlastníci panstva , Koháryovci (Bujnová et all, 2003). Svoje letné sídlo tu mal , patril do Sitnianskeho panstva Koháryovcov (Terem). V roku 1826 sa jediná dcéra posledného z mužských potomkov rodu Koháryovcov vydala za Ferdinanda Juraja Coburga zo Saska. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bulharský cár. Dovŕšil šťastnú tradíciu osvietených, rozhľadených a ctižiadostivých majiteľov, ktorí zveľaďovali majetky a zariadili ich vkusne (Bujnová et all, 2003).

V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom v roku 1878, . V roku 1996 po vyschnutí bola vysadená iná . Okolie je bohaté na chránené druhy, mnohé . V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napr. , , , , , , , , graminea, , , V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci ísal takmer 300 kultivarov (Zdroj: Informačná tabuľa). Súčasťou areálu je historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi  je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku sa okrem toho nachádza – umelo navŕšená jaskyňa, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány, (geopark.sk).

Celoslovenské poľovnícke usporadúva múzeum vo Svätom Antone zvyčajne začiatkom septembra cez víkend (banskastiavnica.sk).

Odkazy:

Use to Comment on this Post