2011, 2012, Časová línia, Hory, Krajina, Slovenská, Tatry

Lomnický štít

Hits: 1508

Lomnický štít je vyhľadávanou lokalitou turistov. Je druhým najvyšším vrcholom na Slovensku s výškou 2634 metrov nad morom. Chodí sa sem najmä z Tatranskej Lomnice lanovkou, resp. priamy výhľad naň je zo Starej Lesnej. Pod samotným vrcholom je asi najznámejšie tatranské pleso – Skalnaté pleso.

V minulosti bol Lomnický štít nazývaný aj Dedo (wikipedia.sk). Poliaci ho nazývali Kráľ Tatier. Nie je jasné, kto zdolal Lomnický štít ako prvý. Podľa niektorých zdrojov to bol kežmarský učiteľ Dávid Fr˜öhlich v roku 1615 – avšak je možné, že zdolal vtedy Kežmarský štít (hiking.sk). Prvý, jasne doložený výstup sa viaže ku Jakubovi Fábrymu, ktorý tu hľadal zlato, z Medených lávok medzi rokmi 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). Nadmorskú výšku určil a na Lomnický štít vystúpil v roku 1793 anglický cestovateľ Robert Townson s obdivuhodnou presnosťou na 2644 metrov nad morom (Smatana, 1973). Prvý zimný výstup zaznamenali Theodor Wundt a Jakub Horvay v roku 1891 (wikipedia.sk). Na vrchole vybudovaná štyri metre dlhá a meter široká vysunutá vyhliadková terasa pre turistov. Jej konštrukcia je pripevnená o skalu chemickými kotviacimi lepidlami (navrchol.sk). Vo vrcholovej budove je pracovisko Tatranskej lanovej dráhy, kde v nepretržitej službe sú vždy dvaja pracovníci. Nachádza sa tu pozorovacia stanica SHMÚ, v službe je vždy jeden meteorológ. Oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV Košice tu má neutrónový monitor, ktorého úlohou je detekovať a zaznamenávať neutróny vznikajúce interakciou kozmického žiarenia s časticami v horných vrstvách atmosféry. Okrem nich sa tu ešte nachádza pracovisko Astronomického ústavu SAV Stará Lesná, oddelenia fyziky slnka, ktoré tu má koronograf. Treba myslieť na to, že hore je nízky tlak vzduchu, menej kyslíka a v budove je často veľmi nízka relatívna vlhkosť vzduchu, bežne aj menej ako 10 %. Objavujú sa aj nie celkom bežné prejavy búrok – sršanie, Eliášove ohne, silný statický náboj vo vzduchu. Signál slovenských mobilných operátorov je slabý (hiking.sk). Najvyššia zaznamenaná teplota na vrchole je z 30.7.2005, 18.3 °C, zrážok tu spadne približne 1900 mm, maximálna snehová pokrývka tu dosiahla 25.3.2009 410 cm (wikipedia.sk). Až do roku 1955 bola visutá lanovka na Lomnický štít svojimi technickými parametrami svetovým rekordérom. Medzi osobnými lanovkami bola rekordná aj dĺžkou 5428 metrov. Pôvodne malo byť lano zavesené medzi Skalnatým plesom a Lomnickým štítom bez akejkoľvek podpery. Na jednom mieste šúchalo o skalu, preto jednu podperu bolo nutné postaviť. Aj to sa zmenilo, po rekonštrukcii v roku 1989 sa lanovka zaobíde bez nej (Ján Lacika).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Hory, Krajina, Slovenská, Tatry

Kriváň

Hits: 1886

O Kriváni sa spieva dokonca v ľudových piesňach. Z tohto pohľadu je to historicky najznámejší vrch vo Vysokých Tatrách. Dovolím si tvrdiť, že už iba Kráľova hoľa je kopec popri Kriváni, ktorý je symbolom Slovenska. Čnie sa do nadmorskej výšky 2494.7 metrov (Wikipedia). Vedú naň dve trasy, z Troch Studničiek a z Jamského plesa. Podľa povesti Kriváň skrivila nebeská dopravná nehoda. Do vrchu zavadil krídlom anjel, ktorého vyslal Boh v siedmy deň stvorenia sveta, aby rozhodil za vrece prírodných krás. Pri tom sa mu roztrhlo vrece, a preto sa Tatrám dostalo viac prírodných krás, ako iným kútom sveta (spravnavec.sk). Na južných a juhozápadných svahoch sa medzi 15 – 18. storočím prevádzkovala banská činnosť (zoznam.sk). Od roku 1861 sa vytvorila tradícia národných výstupov na Kriváň (spravnavec.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Jaskyne, Krajina, Príroda, Slovenská, Tatry

Belianska jaskyňa – jediná verejne prístupná jaskyňa vo Vysokých Tatrách

Hits: 2446

Belianska jaskyňa sa nachádza v Tatranskej Kotline. Je jedinou verejne prístupnou jaskyňou vo Vysokých Tatrách. Niektoré časti jaskyne, ktorá leží v masíve Kobylieho vrchu, majú zaujímavé názvy: Stĺpový dóm, Priepasť Peklo, Kalvária, Dóm SNP, Palmová sieň, Vodopádový dóm, Hudobná sieň, Rúrový dóm, Hlinená chodba, Priepasť Čertove hrdlo, Dóm trosiek (Zdroj: Informačná tabuľa). O jaskyni vedeli hľadači pokladov už v 18. storočí, o čom svedčia uhlíkové nápisy na stenách. Najstarší je datovaný do roku 1713. Neskôr sa na jaskyňu zabudlo, až kým ju Július Husz a Ján Britz 5.8.1881 znovu neobjavili. Dnes je známych 3825 metrov chodieb (Ján Lacika). Jaskyňa patrí ku najnavštevovanejším u nás. Sprístupnených je 1370 metrov (Terem). Cez prehliadky sprievodcovia púšťajú hudbu, čo umocňuje zážitok a krásu tejto jaskyne. Na tejto trase dominujú pagodovité stalagmity a sintrové vodopády s dĺžkou viac ako 50 metrov (poznajslovensko.sk). Vyhliadková trasa má prevýšenie 125 metrov, je na nej 860 schodov. Návštevník počas nej vidí jazierka, Hudobnú sieň pomenovanú podľa zvukov dopadajúcich kvapiek vody na hladinu jazierka. Tento priestor má vynikajúce akustické vlastnosti, preto sa tu organizovali koncerty (wordpress.com).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post