Akvaristika, Biológia, Výživa

Živá potrava z prírody – blchy: cyklop, dafnia, vírnik, prach

Hits: 32231

Systematicky ide o kôrovce podtriedy Phyllopoda, Ostracoda, Copepoda a o kmeň Rotifera. Tieto drobné živočíchy žijú v stojatej vode, ideálne podmienky im poskytuje organické znečistenie. Za prach akvaristi označujú všetko, čo je menšie ako vírnik. Akvaristi ich obyčajne nerozlišujú, takže sa veľmi rýchlo ujalo označenie „prach“ – hodia sa napr. pre čerstvo vyliahnuté skaláre, alebo napr. pre kolizy. Rad perloočiek patrí do podtriedy Phyllopoda – lupeňonôžky. triedy kôrovcov Crustacea. Niektoré z nich: Daphnia pulex, D. magna, D. cucullata, D. psittacea, D. pulex, D. longispina, Bosmina longirostris, Scapholeberis mucronata, Camptocercus rectirostris, Leptodora kindti, Ceriodaphnia, Chydorus sphaericus, Euricercus lamellatus, Sida cristallina, Rynchotalona, Simocephalus vetulus, Moina rectirostris, M. macropa. Dafnia dosahuje veľkosť 0.2 až 5 mm. Rod Daphnia zahŕňa asi 150 druhov, je rozdelený na tri podrody: Daphnia, Hyalodaphnia a Ctenodaphnia. Ich vek v prírode silne závisí od teploty. V studenej vode dosiahnu trojnásobný vek ako v teplej vode. Sú vhodné aj na toxikologické štúdie ekosystému. Niektoré druhy patria medzi ohrozené podľa IUCN: Daphnia nivalis, D. coronata, D. occcidentalis, D. jollyi. [1].

Moina je drobná dafnia, dorastá do 2.5 mm a vyskytuje sa v pokojných vodách, často krát zlej kvality, veľmi znečistenej, chudobnej na kyslík. Perloočky sa prejavujú nepohlavným rozmnožovaním – partenogenézou (bez oplodnenia). Je to typický príklad, kedy cez priaznivé obdobie sú všetky jedince samičky. Až pri nástupe menej priaznivých podmienok sa náhle objavujú aj samčeky, ktoré sa pária – prebieha pohlavné rozmnožovanie, ktoré zabezpečuje prenos genetickej informácie. Na jar sa z vajíčok od jesene narodia opäť samičky. Môžeme ich chytať rovnako ako cyklopy a vírniky, len sito môže byť prípadne aj redšie, napr. z mlynárskeho hodvábu, prípadne z tzv. dederónu. Dafnie sú väčšie ako cyklopy, ale nie sú energeticky hodnotné, pretože prevažnú časť ich tela tvorí voda a pevná kutikula, ktorá tvorí ich kostru. Moina dosahuje aj najvyššiu výdatnosť pri prípadnom umelom chove. Pre ryby je to energeticky bohatšia strava ako „obyčajná“ dafnia – dá sa prirovnať ku cyklopu. Dafnie dosahujú najvyššiu početnosť v lete.

Cyklop patrí do podradu Cyclopoidea, radu Podoplea, podtriedy Copepoda – veslonôžky, triedy Crustacea, kmeňa Arthtopoda – článkonožce. Ide napr. o Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus, Diaptomus coeruleus, D. graciloides. Cyklop je veľmi vhodné krmivo rýb, pomerne výživné. Je kvalitným zdrojom bielkovín. Pri splnení určitých podmienok sa dá aj dochovávať. Ich populačné krivky veľmi kolíšu, nie sú ojedinelé javy, keď jeden deň nachytáme obrovské množstvo cyklopov a na druhý deň nie je po nich takmer ani stopy. Všeobecne jeho populácia kulminuje na jar a na jeseň. Cyklop je pomerne dravý, takže je nutné dať pozor, aby ak ním kŕmime menší poter, aby nám nedoštípal, prípadne neusmrtili náš chov. Veľmi často sa vyskytuje jeho názov v češtine – buchanka.

Cyklop, vírniky a prach dokážu aj vo väčšom množstve vydržať vo vedre, pri vzduchovaní aj týždeň. Najideálnejšie je prinesenú potravu hneď skŕmiť, ale ak to nejde a nechcem zvyšok zamraziť, dá sa pri silnom vzduchovaní čiastočne udržať aj dlhšiu dobu. Všetko závisí od množstva. Pomôže aj keď vieme planktón prechovávať vonku, v pivnici, na balkóne kde nedopadajú priame slnečné lúče – je to obdobné ako pri dafniách s tým rozdielom, že dafnie sú o dosť citlivejšie na pokles množstva kyslíku.

Vírniky predstavujú samostatný kmeň Rotifera. Sú veľmi vhodné pre plôdik rýb. Svoj názov majú odvodený od typického pohybu – vírenia, ktorým sa neustále prejavujú. Vírniky chytáme napr. do sietí z mlynárskeho hodvábu, alebo monofilu. Niektoré vírniky: Philodina, Synchaeta, Lepadella, Pterodina, Copeus, Euchlanis dilatata, Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, Filina, Cephalodella, Brachionus, Pedalion, dravé Asplanchna (Petr Novák). Rozmnožujú sa vajíčkami, niekedy aj partenogeneticky. Doživajú sa 84 – 108 hodín, pohlavne sú dospelé po 12-tich až 36 hodinách, samička znáša vajíčka každé 4 hodiny. Životný cyklus závisí od teploty, pri vyššej teplote je rýchlejší. Výhodou vírnikov niekedy je, že sa v nádrži pohybujú pomerne pokojne, čo je výhodné pre menej obratný poter rýb. Tráviaci cyklus vírnika je len 10 – 20 minút. Ako násada sa ponúka Brachionus plicatilis, ktorý potrebuje slanú vodu, resp. sladkovodný Brachionus calyciflorus. Dosahujú 25 – 50 % veľkosť s čerstvo vyliahnutou artémiouv (Petr Novák).

Lov blšiek

Na chytanie bĺch treba sito z dámskych pančúch, dederónu, mlynárskeho hodvábu alebo ideálne z monofilu. Avšak cez pančuchu, dederón a mlynársky hodváb prach prejde. Sito je dobré, keď je na dostatočne dlhej palici, pokojne aj na palici dlhšej ako tri metre. Akvaristické firmy predávajú skladateľné sitá na lov takejto potravy, aj keď samozrejme dá sa aj podomácky na tento účel podobný nástroj vyrobiť. Mlynársky hodváb sa veľmi ťažko zháňa, monofil sa predáva v obchodom s textilom (látkami). Jeho cena je nízka, občas si inak monofil kupujú aj fotografi, môže plniť funkciu difuzéra. Sitom sa vo vode nachytá potrava najlepšie, keď robíme vo vode osmičky. Popri blchách – kôrovcoch sa vode nachytajú aj koretry (hojne aj v zime pod ľadom) a niekedy aj malé množstvo patentiek. Pamätať treba na to, že ak chytáte v rybárskom revíre, tak vám na chytanie planktónu treba povolenku z rybárskeho zväzu. Nachytaná potrava sa dá triediť rozličnými sitkami s rôzne veľkými očkami. Takto sa dá selektovať potrava nachytaná spolu pre rôzne veľké ryby, od dospelých až po poter.

Dafnie sú pomerne citlivé počas prenosu na obsah kyslíka. Preto je lepšie ich prenášať v tzv. rámikoch, prípadne s čo najmenším množstvom vody. Dlhšie sa dajú udržať vo väčšom vedre, pri nižšej koncentrácii dafnií a za predpokladu, že sa vo vedre nič nerozkladá. V chladnejšom období roka je to celkom ľahké. V lete je možné kratšiu napr. cez deň dafniám zabezpečiť vzduchovanie a na noc, ak nie je vonku 30°C, ich dať na balkón.

Konzumácia blšiek v akútnom stave
Konzumácia blšiek v akútnom stave

Návod pre chov blšiek

Tento typ potravy sa vyskytuje od roztopenia ľadu, až po neskorú jeseň. Populačná hustota cyklopov a vírnikov je najvyššia skoro na jar a na jeseň. Naopak dafnie kulminujú cez leto. Dá sa povedať, že sú biologickými filtrátormi. Živia sa riasami, prvokmi, baktériami. Dokážu zlikvidovať aj zákal v akváriu za predpokladu, že sa nestanú článkom potravného reťazca rýb, prípadne súčasťou silne sajúceho filtra. Táto schopnosť je vlastne aj predpokladom pri ich umelom odchove. Blšky je možné chovať aj vlastnými silami. Ideálne sú veľké jamy, do ktorých nasypeme organický odpad, napr. fekál, kefír, srvátku, zalejeme vodou a cyklop sa dozaista objaví. Organický materiál je nutné časom doplňovať. Môže ním byť napr.: trus, hnijúce zbytky, krv, kefír, pokazené mlieko, srvátka, konský trus. Takýto substrát, ktorý sa rozkladá, tvorí živnú pôdu pre baktérie, prvoky, ktoré rozkladajú tento „odpad“. Tieto dekompozitory sú potravou pre dafnie, cyklopy, vírniky drobné kôrovce. Pre správny chov je vhodné rozvíjať rozklad pomocou kvasníc. Sú známe prípady, kedy chovateľ využil obdobne časť kanálu. Z hľadiska kvantity je ideálne ak v podobnom „zariadení“ máme drobnú dafniu – moinu, ta nám poskytne 4 krát vyššiu výdatnosť oproti bežnej dafnii. Čistý cyklop je takisto perfektný zdroj živej potravy. Bežná je prax chovateľov, ktorí si chovajú dafnie pri prísavníkoch. Stačí, keď raz za čas hodia do akvária napr. šalátový list, kapustu, apod. Za dosť sa dostane aj prísavníkom, aj dafniám, keďže podobný materiál sa vo vode rýchlo rozkladá. Týmto si chovatelia zabezpečujú neustály prísun dafnií, samozrejme nejde o intenzívnu kultúru, je to na spestrenie, prípadne vzácny zdroj živej potravy, často jedinej, ktorá sa nachádza v chovni a nezaberá žiadne miesto navyše. Podmienkou samozrejme je, že v takomto akváriu sa iné ryby ako prísavníky nenachádzajú – prísavníky živé dafnie nezožerú. Keď postavíte fľašu vody na okno na slnko, počkáte kým sa zariasi a pridáte do nej násadu cyklopu a raz za dva týždne do nej kvapnete niekoľko kvapiek mlieka, je možné, že sa vám v nej cyklop udrží. Samozrejme, nie masovo. Po krátkom čase môžete fľašu premiestniť z dosahu priamych slnečných lúčov.

Skrmovanie blšiek

Odporúčam neliať do akvária vodu z lokality, odkiaľ sme si potravu zadovážili. To platí samozrejme, ak sme nechytali „na husto“ – bez vody, napr. do rámikov. Ideálne je preliať blšky cez sito a obsah sita premiestniť do čistej vody. Ak sa ešte v našej živej potrave nachádza nejaká špina, počkajme, kým sadne na dno a blchy zlejme bez nej, pomôcť si vieme aj hadičkou. Potom nám už nič nebráni v tom, aby sme naše ryby nakŕmili, snáď len to, aby sme nenaliali priveľa vody do nádrže, treba na to myslieť dopredu a radšej odliať vodu z nádrže ešte pred kŕmením. Kto sa bojí, prípadne nepozná lokalitu, môže kvapnúť napr. Multimedikal do takéhoto vedra. Ja som zástanca názoru, že zdravé ryby nemôže živá potrava ohroziť, ak nie je vyslovene nakazená, ale naopak – ich posilní.

Referencie: [1] Wikipedia

Odkazy:

[youtube]a4z88xshup0[/youtube]

Use Facebook to Comment on this Post

Americké, Cichlidy, Fauna, Ryby, Stavovce, Taxonomicky

Pterophyllum scalare – akvaristická klasika

Hits: 26846

Skaláre sú po gupkách a mečovkách asi najznámejšou rybou chovaná v akváriách. Je to juhoamerická cichlida z povodia Amazonky, ktorá by mala byť v husto rastlinami zarastenom akváriu. Ide o menej náročný druh. Synonymá: Platax scalaris, Ptaxoides dumerilii, Pterophyllum dumerilii, Pterophyllum eimekei, Zeus scalaris. Existuje mnoho variet skalárov. Ako cenená forma sa považuje čierny skalár. Kedysi pôvodné skaláre boli úctyhodných rozmerov, dnes už takéto skaláre by sme hľadali len veľmi ťažko. Dnes aj 10 cm vysoký skalár je dobrý. Bohužiaľ u skalárov došlo v akváriových chovoch už k takej degradácii šľachtením, chovom v nevhodných podmienkach. Veľmi často sa stretávam u chovateľov bez väčšieho záujmu, alebo u začínajúcich akvaristov, že skaláre chovajú v malých nádržiach. Skalár by sa mal chovať aspoň v 150 litrovej nádrži, ktoré je 50 cm vysoké. Dá sa povedať, že čím su prešľachtenejšie, tým sú chúlostivejšie. A zároveň, tým sa ľahšie chytajú do sieťky. Divoké ryby sú šikovnejšie a nedajú sa len tak ľahko chytiť. Čím sú variety vzdialenejšie od divokej formy, tým sú chúlostivejšie. Pohlavie sa rozoznáva ťažko, samička má v období neresu na hlave menší nádor. Skalár je schopný mať 1000 ikier, avšak poter je veľmi malý a vyžaduje striktne prachovú živú potravu, čo môže byť problém. Skalár na rozmnoženie potrebuje tlak vody – vysoký vodný stĺpec, ale pokiaľ má všetko ostatné v dobrom stave, je schopný sa vytrieť aj v 8 litrových 20 cm vysokých nádržkách. To je však chovateľský extrém a netreba si z neho brať príklad. Skaláre, pokiaľ majú mladé, tak sa môžu istý čas starať o potomstvo, ak je vo forme ikier. Ak sa vyliahne plôdik, skalár takmer vždy podľahne a nakŕmi sa nimi – vlastným potomstvom. Preto sa v tejto dobe neodporúča, aby sa dospelce zdržiavali spolu so znáškou. Ikry kladú na pevný podklad, ktorým môže byť aj list rastliny, napr. list echinodoru. Používa sa aj napr. nerovný kúsok s odstrihnutej PET flaše.

Skalár je pokojná ryba, pri ktorej nie je dobre chovať príliš zvedavé ryby, ktoré rady ochutnávajú plutvy takýchto pokojnejších rýb. Nevhodná kombinácia je napr. s mrenkami štvorpruhými – Capotea tetrazona. Skaláre ak majú príležitosť, požierajú menšie ryby, napr. neónky, ale aj gupky. Ak žijú vedľa seba roky, je možné že si na seba zvykli a v tom prípade je možné, že skaláre nechajú tieto „malé ryby“ na pokoji. Samostatnou kapitolou je chov spoločne s terčovcami. Terčovce sú veľmi náročné ryby a náchylné na množstvo chorôb. Skaláre sú v tomto smere odolnejšie. Spoločný chov odporúčam len skúseným chovateľov. V zásade to nie je vylúčené, skaláre však musia byť dostatočne odčervené. Podobný druh skalára, ktorý sa veľmi ťažko drží pri živote ale dosahuje veľkostí, ktoré kedysi dosahoval aj P. scalare, je Pterophyllum altum. Existuje mnoho foriem skalárov, registrujem tieto: albino, amazonia, diamond, gold marbled veiltail, gold veltail, koi, leopard, marble, manacapuru, manacapuru red back.

Odkazy

[youtube]KRAKVES1zSw[/youtube]

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Výživa

Artemia salina – žiabronôžka soľná, dostupné živé krmivo pre akvaristov

Hits: 28101

Artemia salina – žiabronôžka soľná patrí medzi Entomastraca. Žiabronôžky, ktoré sa prevažne využívajú v akvaristike, žijú v mori. Sú pomerne malé do 15 mm [1], oveľa menšie ako ich príbuzní v sladkej vode. Ku sladkovodným žiabronôžkam sa dostaneme najskôr prostredníctvom mrazených kociek v obchode. Artémia sa používa v rôznych veľkostiach, od jemnej až po hrubšiu. Väčšine akvaristov vyhovuje práve jemná artémia. Dostať ju v akvaristických obchodoch, na burzách a na iných akvaristických akciách. Žiabronôžky sa predávajú z rozličných lokalít – z Ruska, Kanady, USA, Číny. Ich liahnivosť je otázkou kvality. 95% liahnivosť vajíčok je vynikajúci parameter. Závisí od toho aj cena. Žiabronôžka je výživné krmivo, z ktorého poter najrýchlejšie vyrastie najmä do výšky a do šírky. V stave, keď ryby dorastajú, neodporúčam kŕmiť iba žiabronôžkou.

Artémia sa dá ľahko liahnuť, pravda pokiaľ prídete na spôsob tej ktorej várky ;-). Nároky na jednotlivé „druhy“ a balenia artémie sú bohužiaľ rozličné. Neraz som bol svedkom nespokojnosti s liahnivosťou u mojich známych, pričom ich kamarátom neraz „tá istá“ artémia ide výborne. Kúpená artémia sú vlastne vajíčka artémie. Vajíčka nasypeme do vody, napr. do fľaše, do ktorej na 1.5 litra vody pridáme 3-4 kávové lyžičky soli (25 – 30 g na liter), čím simulujeme morskú vodu. Je nutné aby sme silne vzduchovali. Vlastne ide o to, aby celý obsah cirkuloval čo najviac, aby žiadne vajíčka nezostali stáť. Udržujeme izbovú, prípadne o niečo vyššiu teplotu. Pri vyššej teplote sa liahnu rýchlejšie. Asi po 24 hodinách je už veľká časť vyliahnutá. Ja sám, aj väčšina akvaristov, ktorých poznám, nechávam artémie liahnuť 2 dni – je potom o niečo väčšia. Artémia sa pri 25 °C liahne 1.5 dňa. Medzi akvaristami sa traduje, že žiabronôžka môže byť jednodňová, ale aj dvojdňová, v závislosti od doby liahnutia a samozrejme od „typu. V sladkej vode vydržia iba krátku dobu – asi tak 8 hodín.

Pre vyššiu energetickú hodnotu a následne jednoduchší a účinnejší príchod na svet malých artémií sa používa dekapsulácia. Odstraňuje sa ním ochranný obal vajíčka žiabronôžky. Keď chceme žiabronôžku skŕmiť stojíme pred otázkou, ako ich dostať do akvária bez toho, aby sme ich tam preniesli bez soli. Keďže ide o veľmi malé potvorky, pomohol by napr. mlynársky hodváb, ak ho nemáte, vystačíte si aj s bavlnenou látkou. Ja cedím artémiu cez monofil. Dekapsulovanú – odslupkovanú artémiu používam úspešne ako suché krmivo.

Autor nasledujúceho textu: Róbert Toman

Drobný kôrovec, žiabronôžka soľná (Artemia salina) je obľúbené živé (ale aj mrazené) krmivo pre mnohé druhy akváriových rýb. Mnohí chovatelia afrických cichlíd využívajú čerstvo vyliahnuté naupliá artémií na kŕmenie mladých rýb po rozplávaní alebo po opustení matkiných úst. Keďže k dispozícii sú iba vajíčka artemií, je potrebné zabezpečiť vhodné podmienky, aby sa vyliahol čo najväčší počet nauplií. K tomu slúžia tzv. liahne artémií. Existuje množstvo rôznych konštrukcií, z ktorých som sa snažil vybrať tie najlepšie vlastnosti – vysokú liahnivosť, nízku starostlivosť a náklady. Na samotnú výrobu liahne som použil klasickú PET fľašu o objeme 1,5 l. Použil som 2 rovnaké fľaše. Samozrejme je možné použiť fľašu s akýmkoľvek objemom. Odporúčam však hneď pri výbere hľadať fľašu, ktorá má hornú tretinu smerom k hrdlu nejakým spôsobom vrúbkovanú, nie hladkú. Má to význam pri získavaní vyliahnutých artémií z fľaše, kedy sa pri sťahovaní nauplií prázdne obaly vajíčok, prípadne nevyliahnuté vajíčka, zachytávajú na vrúbkoch steny fľaše a nemiešajú sa s vyliahnutými naupliami. Z jednej fľaše odrežeme dno hneď na spodku. Táto fľaša bude slúžiť ako vlastná liaheň.

Z druhej fľaše odrežeme spodnú časť do výšky asi 10 cm. Táto časť bude slúžiť ako podstavec, do ktorého zasadíme liaheň hrdlom dolu. Z tejto druhej fľaše odrežeme ešte hornú tretinu fľaše s hrdlom, čím vznikne lievik. Táto časť bude slúžiť, ako kryt liahne proti striekaniu slanej vody. Jednotlivé diely vidno na obrázku nižšie. Do vrchnáku vyvŕtame dva otvory, ktorých priemer prispôsobíme klasickej plastovej hadičke, ktorá sa používa napr. na rozvod vzduchu do akvárií. Otvory vyvŕtame o niečo menšie, aby cez ne hadičky iba tesne prešli. Nebude potom treba nič utesňovať. Do oboch dier prevlečieme hadičky. Jedna bude slúžiť na prívod vzduchu. Je možné nechať hadičku bez akéhokoľvek ukončenia, ale podľa mojich skúseností je lepšie použiť čo najmenší vzduchovací kamienok. Ja som použil taký, ako sa používa v obyčajných molitanových filtroch poháňaných vzduchom. Použitie vzduchovacieho kameňa má výhodu v tom, že zabráni vnikaniu vajíčok a artémií do tejto hadičky pri vypnutí vzduchovania (pri odsávaní vyliahnutých artémií). Kameň umiestnime tesne pri vrchnáku.

Do druhej dierky navlečieme rovnakú hadičku, ktorej vyústenie bude tesne pri vrchnáku. Táto hadička bude slúžiť na odsatie vyliahnutých nauplií artémií. Máme pripravenú fľašu s vrchnákom, ktorý na ňu naskrutkujeme. Zoberieme odrezanú spodnú časť fľaše a tesne pri dne urobíme dva otvory, aby ním pohodlne prešli hadičky, ktoré sme upevnili do vrchnáku. Otočíme fľašu hore dnom a posadíme do odrezanej spodnej časti fľaše, ktorá slúži ako podstavec liahne. Zároveň prevlečieme hadičky cez otvory v tejto časti zvnútra smerom von. Na hadičky je možné pripojiť malé ventily. Ja som však uzavretie hadičiek volil prostredníctvom obyčajného štipca na prádlo. Jednu hadičku, na ktorej je vzduchovací kameň, napojíme na vzduchovací kompresor.

Druhú hadičku s voľným koncom uzavrieme ventilčekom alebo, ako ja, zalomíme a zaistíme štipcom na prádlo. Takto je liaheň pripravená na naliatie roztoku a liahnutie. Aby voda nevytiekla cez hadičky, stačí ich zachytiť prostredníctvom háčika z drôtu na okraj liahne. Do fľaše nalejeme 1 l vlažnej vody (ja som si urobil na fľaši rysku, aby som nemusel stále odmeriavať vodu) a nasypeme kopcovitú čajovú lyžičku kuchynskej soli. Ja používam morskú soľ, ktorú bežne dostať v potravinách. Pustíme vzduchovanie, aby bola voda aktívne miešaná a keď sa rozpustí soľ, nasypeme vajíčka artémií. Ich množstvo závisí od počtu kŕmených rýb a treba si uvedomiť, že vajíčka sú veľmi malé a teda napr. 1/2 čajovej lyžičky vajíčok bude značné množstvo nauplií artémií.

Liahnutie

Pre liahnutie nie je potrebné robiť žiadne ďalšie úpravy podmienok, i keď teplota nad 25 °C je vhodná. Ja liahnem artémie úspešne i pri nižších teplotách. Úspešnosť liahnutia však závisí najmä na kvalite vajíčok. Pri silnom vzduchovaní sa prvé artémie začnú liahnuť asi po 20 hodinách, takže na druhý deň môžeme začať skrmovať artémie. Zastavíme vzduchovanie (tu je vhodné mať na hadičke pripojený spätný ventil, ktorý zabráni spätnému toku vody z fľaše do kompresora alebo jednoducho odpojíme hadičku od kompresora a háčikom si ju zavesíme na okraj liahne) a počkáme asi 10 min., kým vyliahnuté artémie klesnú ku dnu a prázdne vajíčka vyplávajú na hladinu alebo sa zachytia na stene fľaše, práve na vyššie spomínaných vrúbkoch.

Potom uvoľníme štipec (ventil) na druhej hadičke a cez veľmi jemnú tkaninu precedíme časť obsahu liahne nad prázdnym pohárom. Na tkanine uvidíme ružovo-oranžovú hmotu, čo sú vyliahnuté artémie. Po prvom cedení sa spolu s artémiami na tkaninu zväčša dostanú aj prázdne obaly vajíčok. Snažíme sa, aby sme odsali čo najmenej vajíčok, ktoré by po skonzumovaní mláďatám mohli spôsobiť problémy s trávením, prípadne ich úhyn. Ja som však nikdy takéto problémy nepozoroval a mláďatá väčšinou prázdne vajíčka vypľúvajú. Ak sme scedili dostatočné množstvo artémií, odsatú vodu vylejeme späť do liahne, vyfúkneme vodu z hadičky, ktorou sme cedili artémie, zaistíme ventilom (štipcom), pustíme vzduchovanie a pri ďalšom kŕmení postup opakujeme. Takto sa dajú z jedného liahnutia získavať artémie asi 3 dni, podľa frekvencie kŕmenia. Nemá význam skrmovať staršie artémie, pretože pre mladé rybky je najvhodnejšie používať čerstvo vyliahnuté artémie. Čím sú artémie staršie, tým majú nižšiu výživnú hodnotu. Po scedení poslednej dávky artémií fľašu vypláchneme čistou vodou a môžeme si zarobiť čerstvý roztok. Teoreticky by sa dal použiť pôvodný roztok znova, ale väčšinou už býva čiastočne zakalený. Pri cene soli sa príliš neoplatí šetriť a je lepšie zarobiť roztok čerstvý. Artémie sa liahnu lepšie. Niektorí chovatelia dokonca uvádzajú, že čerstvá voda s vyšším obsahom chlóru zlepšuje liahnivosť vajíčok. Na koniec praktická rada: Ak chceme mať pravidelný prísun čerstvých artémií, je dobré si vyrobiť niekoľko takýchto liahní a plniť ich napr. s rozmedzím 2 dní.

Referencie [1] Wikipedia

Odkazy:

[youtube]b4BDclnxWB8[/youtube]

[youtube]hvZSSXnMfpQ[/youtube]

Use Facebook to Comment on this Post

Farebné, Fauna, Ryby, Stavovce, Taxonomicky, Živorodky

Poecilia velifera

Hits: 3264

Poecilia velifera (Regan, 1914) je krásny druh živorodky rodu Poecilia. Je preň vypracovaný aj štandard a poriadajú sa pre ne súťaže v rámci kategórie Molly. Ostatné molinézie pre túto kategóriu sú: Poecilia sphenops, Poecilia latipinna. Práve latipiny sú veľmi podobné veliferám. Druh má množstvo foriem: assorted, calico, goldleopard, green, red gold, silver (Peter Kaclík). Dosahuje 15 cm, žije v pH 8, dH 13 – 19, pri teplote 25 – 28°C, žije v Strednej Amerike – v Mexiku (Fish Base), dožíva sa 3 – 5 rokov (rybicky.net).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post