2006, Botanické záhrady, Reportáže

Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej

Hits: 4955

Botanická záhrada Univerzity Karlovej bola založená v roku 1775 Josefom Bohumírom Mikanom, pôvodne na Smíchove, na mieste bývalej jezuitskej záhrady (Wikipedia). Korene Botanickej záhrady siahajú až do prvej polovice 14. storočia. Pri kláštore kartuziánov bola vybudovaná obrovská kláštorná záhrada, jej súčasťou bol sad a vinice. Kláštor v dobe husitských vojen zanikol, ale záhrada vytrvala (Jan Puci, Jindřich Drda).  Dnešné Dienzenhoferove sady sú pozostatkom pôvodnej botanickej záhrady. Mala 9 skleníkov, pestovalo sa tu asi 13 tisíc druhov a foriem rastlín. Po povodni v roku 1890 bola premiestnená na Nové Mesto. Tam bola odkúpená Slupská záhrada budovaná od Českej spoločnosti pre zveľaďovanie zahradníctva v Prahe (Wikipedia). Bombardovanie Prahy 14. 2. 1945 zničilo nemecké skleníky a české poškodilo. České skleníky bol v rokoch 1946 – 1949 prestavané (Kamila Špinarová). Rozloha botanickej záhrady je 3.5 hektára, ročne ju navštívi asi 100 tisíc návštevníkov (Wikipedia). V exteriéroch je asi 3 000 druhov rastlín (bz-uk.cz). Expozičná plocha skleníkov je 1600 m2 (uk.cz). Vlhké subtrópy sa v lete sťahuje do exteriérov, je rozdelená podľa kontinentov. Skleníky aj exteriéry sú otvorené celoročne, vstup do exteriérov je zdarma (Jolana Nováková).

V tropických skleníkoch dominujú vo vstupnej časti cykasy a palmy. V ďalšej časti sa nachádzajú paprade a rastliny tropického lesa, v bylinnom poschodí bohato zastúpené najmä čeľaďou Araceae. V inej časti sa nachádza jazierko s leknami. Na zadnej stene sú orchideje. Subtropické skleníky sú rozdelené na vlhkejší a suchší. Vlhký slúži na prezimovanie rastlín z exteriérov. Suchý subtropický skleník je venovaný sukulentom (Tomáš Procházka). Vonkajšie expozície obsahujú cca 3 000 druhov rastlín. Stredoeurópska flóra je zastúpená skalkovou časťou z Českého krasu, rastlinami z teplomilných skalných stepí, horských vápencových skál, dubohrabových hájov, lužných lesov a stojatých a pomaly tečúcich vôd. V inej časti sú zastúpené vodné, bahenné, úžitkové rastliny, rastliny piesočnatých biotopov, rašelinísk a slatín. Nachádza sa tu napr. zatienená skalka, stredoeurópska skalka (uk.cz).

Odkazy:

 

Use Facebook to Comment on this Post

Fauna, ZOO

ZOO Olomouc

Hits: 5257

ZOO Olomouc je otvorená pre verejnosť od roku 1956 (zoo-olomouc.cz). Založená bola 31.03.1952 (Wikipedia CS). Na ploche 42.5 hektára sa nachádza asi 400 druhov zvierat. Z vyhliadkovej veže 32 metrov vysokej možno pozorovať okolie Olomoucu, okrem iného aj neďalekú baziliku na Svatém Kopečku. ZOO Olomouc spolupracuje so ZOO Opole od roku 1985 (zoo-olomouc.cz). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, Botanické záhrady, Fauna, Reportáže, ZOO

Fata Morgana – expozícia Botanickej záhrady

Hits: 6804

Fata Morgana je expozícia Botanickej záhrady hlavného mesta Praha.

Botanická záhrada hlavného mesta Praha bola založená v roku 1969. Je miestom pre pestovanie rastlín, odpočinku, poučenia, zábavy a potešenia. Rastie tu 15 0000 druhov stromov a kvetín (botanicka.cz). K najvýznamnejším zbierkam Botanickej záhrady patria cibuľoviny, predovšetkým zo Stredomoria, Turecka a Číny. Významná je zbierka stálozelených listnatých drevín. Ojedinelá je kolekcia tamarišiek a iných púštnych drevín Strednej Ázie a západnej Číny. Cenné sú zbierky Nepenthaceae, paliem a cykasov (Pavel Sekerka).

Po roku 1984 bola založená zbierka bonsajov. V roku 1997 vznikla japonská záhrada, vresovisko, expozícia flóry Turecka a Stredomoria a kolekcia kosatcov. Po roku 1996 sa začala pripravovať výstavba tropických skleníkov – Fata Morgana bola kolaudovaná až v roku 2003. Od roku 2004 je zriadená vinica. Expozícia výroby vína bola vybudovaná v roku 2009. Od roku 2011 sa roztrieštené plochy botanickej záhrady spojili v jeden 25 hektárový celok. Súčasťou záhrady je tzv. Ornamentálna záhrada, Stráň – fragmenty pôvodných stepných spoločenstiev pre Tróju. Pivonkova lúka a kolekciou magnólií. Stálozelené dreviny a tieňomilné trvalky (hajničky) – rastliny podrastu listnatých lesov Európy, Ázie a Ameriky. Severoamerická polopúšť – kaktusy a sukulenty, trvalky a ihličnany, predovšetkým opuncie a juky. Mokraď a jazero je časť, kde sa rozmnožujú žaby a rastú tu vodné, bahenné a mäsožravé rastliny. Ďalšími expozíciami sú Lesné biotopy východnej Ázie a Lesné biotopy Severnej Ameriky (botanicka.cz).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post