Akvaristika, Biológia, Výživa

Živá potrava z prírody – blchy: cyklop, dafnia, vírnik, prach

Hits: 34717

Systematicky ide o kôrovce podtriedy Phyllopoda, Ostracoda, Copepoda a o kmeň Rotifera. Tieto drobné živočíchy žijú v stojatej vode, ideálne podmienky im poskytuje organické znečistenie. Za prach akvaristi označujú všetko, čo je menšie ako vírnik. Akvaristi ich obyčajne nerozlišujú, takže sa veľmi rýchlo ujalo označenie „prach“ – hodia sa napr. pre čerstvo vyliahnuté skaláre, alebo napr. pre kolizy. Rad perloočiek patrí do podtriedy Phyllopoda – lupeňonôžky. triedy kôrovcov Crustacea. Niektoré z nich: Daphnia pulex, D. magna, D. cucullata, D. psittacea, D. pulex, D. longispina, Bosmina longirostris, Scapholeberis mucronata, Camptocercus rectirostris, Leptodora kindti, Ceriodaphnia, Chydorus sphaericus, Euricercus lamellatus, Sida cristallina, Rynchotalona, Simocephalus vetulus, Moina rectirostris, M. macropa. Dafnia dosahuje veľkosť 0.2 až 5 mm. Rod Daphnia zahŕňa asi 150 druhov, je rozdelený na tri podrody: Daphnia, Hyalodaphnia a Ctenodaphnia. Ich vek v prírode silne závisí od teploty. V studenej vode dosiahnu trojnásobný vek ako v teplej vode. Sú vhodné aj na toxikologické štúdie ekosystému. Niektoré druhy patria medzi ohrozené podľa IUCN: Daphnia nivalis, D. coronata, D. occcidentalis, D. jollyi. [1].

Moina je drobná dafnia, dorastá do 2.5 mm a vyskytuje sa v pokojných vodách, často krát zlej kvality, veľmi znečistenej, chudobnej na kyslík. Perloočky sa prejavujú nepohlavným rozmnožovaním – partenogenézou (bez oplodnenia). Je to typický príklad, kedy cez priaznivé obdobie sú všetky jedince samičky. Až pri nástupe menej priaznivých podmienok sa náhle objavujú aj samčeky, ktoré sa pária – prebieha pohlavné rozmnožovanie, ktoré zabezpečuje prenos genetickej informácie. Na jar sa z vajíčok od jesene narodia opäť samičky. Môžeme ich chytať rovnako ako cyklopy a vírniky, len sito môže byť prípadne aj redšie, napr. z mlynárskeho hodvábu, prípadne z tzv. dederónu. Dafnie sú väčšie ako cyklopy, ale nie sú energeticky hodnotné, pretože prevažnú časť ich tela tvorí voda a pevná kutikula, ktorá tvorí ich kostru. Moina dosahuje aj najvyššiu výdatnosť pri prípadnom umelom chove. Pre ryby je to energeticky bohatšia strava ako „obyčajná“ dafnia – dá sa prirovnať ku cyklopu. Dafnie dosahujú najvyššiu početnosť v lete.

Cyklop patrí do podradu Cyclopoidea, radu Podoplea, podtriedy Copepoda – veslonôžky, triedy Crustacea, kmeňa Arthtopoda – článkonožce. Ide napr. o Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus, Diaptomus coeruleus, D. graciloides. Cyklop je veľmi vhodné krmivo rýb, pomerne výživné. Je kvalitným zdrojom bielkovín. Pri splnení určitých podmienok sa dá aj dochovávať. Ich populačné krivky veľmi kolíšu, nie sú ojedinelé javy, keď jeden deň nachytáme obrovské množstvo cyklopov a na druhý deň nie je po nich takmer ani stopy. Všeobecne jeho populácia kulminuje na jar a na jeseň. Cyklop je pomerne dravý, takže je nutné dať pozor, aby ak ním kŕmime menší poter, aby nám nedoštípal, prípadne neusmrtili náš chov. Veľmi často sa vyskytuje jeho názov v češtine – buchanka.

Cyklop, vírniky a prach dokážu aj vo väčšom množstve vydržať vo vedre, pri vzduchovaní aj týždeň. Najideálnejšie je prinesenú potravu hneď skŕmiť, ale ak to nejde a nechcem zvyšok zamraziť, dá sa pri silnom vzduchovaní čiastočne udržať aj dlhšiu dobu. Všetko závisí od množstva. Pomôže aj keď vieme planktón prechovávať vonku, v pivnici, na balkóne kde nedopadajú priame slnečné lúče – je to obdobné ako pri dafniách s tým rozdielom, že dafnie sú o dosť citlivejšie na pokles množstva kyslíku.

Vírniky predstavujú samostatný kmeň Rotifera. Sú veľmi vhodné pre plôdik rýb. Svoj názov majú odvodený od typického pohybu – vírenia, ktorým sa neustále prejavujú. Vírniky chytáme napr. do sietí z mlynárskeho hodvábu, alebo monofilu. Niektoré vírniky: Philodina, Synchaeta, Lepadella, Pterodina, Copeus, Euchlanis dilatata, Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, Filina, Cephalodella, Brachionus, Pedalion, dravé Asplanchna (Petr Novák). Rozmnožujú sa vajíčkami, niekedy aj partenogeneticky. Doživajú sa 84 – 108 hodín, pohlavne sú dospelé po 12-tich až 36 hodinách, samička znáša vajíčka každé 4 hodiny. Životný cyklus závisí od teploty, pri vyššej teplote je rýchlejší. Výhodou vírnikov niekedy je, že sa v nádrži pohybujú pomerne pokojne, čo je výhodné pre menej obratný poter rýb. Tráviaci cyklus vírnika je len 10 – 20 minút. Ako násada sa ponúka Brachionus plicatilis, ktorý potrebuje slanú vodu, resp. sladkovodný Brachionus calyciflorus. Dosahujú 25 – 50 % veľkosť s čerstvo vyliahnutou artémiouv (Petr Novák).

Lov blšiek

Na chytanie bĺch treba sito z dámskych pančúch, dederónu, mlynárskeho hodvábu alebo ideálne z monofilu. Avšak cez pančuchu, dederón a mlynársky hodváb prach prejde. Sito je dobré, keď je na dostatočne dlhej palici, pokojne aj na palici dlhšej ako tri metre. Akvaristické firmy predávajú skladateľné sitá na lov takejto potravy, aj keď samozrejme dá sa aj podomácky na tento účel podobný nástroj vyrobiť. Mlynársky hodváb sa veľmi ťažko zháňa, monofil sa predáva v obchodom s textilom (látkami). Jeho cena je nízka, občas si inak monofil kupujú aj fotografi, môže plniť funkciu difuzéra. Sitom sa vo vode nachytá potrava najlepšie, keď robíme vo vode osmičky. Popri blchách – kôrovcoch sa vode nachytajú aj koretry (hojne aj v zime pod ľadom) a niekedy aj malé množstvo patentiek. Pamätať treba na to, že ak chytáte v rybárskom revíre, tak vám na chytanie planktónu treba povolenku z rybárskeho zväzu. Nachytaná potrava sa dá triediť rozličnými sitkami s rôzne veľkými očkami. Takto sa dá selektovať potrava nachytaná spolu pre rôzne veľké ryby, od dospelých až po poter.

Dafnie sú pomerne citlivé počas prenosu na obsah kyslíka. Preto je lepšie ich prenášať v tzv. rámikoch, prípadne s čo najmenším množstvom vody. Dlhšie sa dajú udržať vo väčšom vedre, pri nižšej koncentrácii dafnií a za predpokladu, že sa vo vedre nič nerozkladá. V chladnejšom období roka je to celkom ľahké. V lete je možné kratšiu napr. cez deň dafniám zabezpečiť vzduchovanie a na noc, ak nie je vonku 30°C, ich dať na balkón.

Konzumácia blšiek v akútnom stave
Konzumácia blšiek v akútnom stave

Návod pre chov blšiek

Tento typ potravy sa vyskytuje od roztopenia ľadu, až po neskorú jeseň. Populačná hustota cyklopov a vírnikov je najvyššia skoro na jar a na jeseň. Naopak dafnie kulminujú cez leto. Dá sa povedať, že sú biologickými filtrátormi. Živia sa riasami, prvokmi, baktériami. Dokážu zlikvidovať aj zákal v akváriu za predpokladu, že sa nestanú článkom potravného reťazca rýb, prípadne súčasťou silne sajúceho filtra. Táto schopnosť je vlastne aj predpokladom pri ich umelom odchove. Blšky je možné chovať aj vlastnými silami. Ideálne sú veľké jamy, do ktorých nasypeme organický odpad, napr. fekál, kefír, srvátku, zalejeme vodou a cyklop sa dozaista objaví. Organický materiál je nutné časom doplňovať. Môže ním byť napr.: trus, hnijúce zbytky, krv, kefír, pokazené mlieko, srvátka, konský trus. Takýto substrát, ktorý sa rozkladá, tvorí živnú pôdu pre baktérie, prvoky, ktoré rozkladajú tento „odpad“. Tieto dekompozitory sú potravou pre dafnie, cyklopy, vírniky drobné kôrovce. Pre správny chov je vhodné rozvíjať rozklad pomocou kvasníc. Sú známe prípady, kedy chovateľ využil obdobne časť kanálu. Z hľadiska kvantity je ideálne ak v podobnom „zariadení“ máme drobnú dafniu – moinu, ta nám poskytne 4 krát vyššiu výdatnosť oproti bežnej dafnii. Čistý cyklop je takisto perfektný zdroj živej potravy. Bežná je prax chovateľov, ktorí si chovajú dafnie pri prísavníkoch. Stačí, keď raz za čas hodia do akvária napr. šalátový list, kapustu, apod. Za dosť sa dostane aj prísavníkom, aj dafniám, keďže podobný materiál sa vo vode rýchlo rozkladá. Týmto si chovatelia zabezpečujú neustály prísun dafnií, samozrejme nejde o intenzívnu kultúru, je to na spestrenie, prípadne vzácny zdroj živej potravy, často jedinej, ktorá sa nachádza v chovni a nezaberá žiadne miesto navyše. Podmienkou samozrejme je, že v takomto akváriu sa iné ryby ako prísavníky nenachádzajú – prísavníky živé dafnie nezožerú. Keď postavíte fľašu vody na okno na slnko, počkáte kým sa zariasi a pridáte do nej násadu cyklopu a raz za dva týždne do nej kvapnete niekoľko kvapiek mlieka, je možné, že sa vám v nej cyklop udrží. Samozrejme, nie masovo. Po krátkom čase môžete fľašu premiestniť z dosahu priamych slnečných lúčov.

Skrmovanie blšiek

Odporúčam neliať do akvária vodu z lokality, odkiaľ sme si potravu zadovážili. To platí samozrejme, ak sme nechytali „na husto“ – bez vody, napr. do rámikov. Ideálne je preliať blšky cez sito a obsah sita premiestniť do čistej vody. Ak sa ešte v našej živej potrave nachádza nejaká špina, počkajme, kým sadne na dno a blchy zlejme bez nej, pomôcť si vieme aj hadičkou. Potom nám už nič nebráni v tom, aby sme naše ryby nakŕmili, snáď len to, aby sme nenaliali priveľa vody do nádrže, treba na to myslieť dopredu a radšej odliať vodu z nádrže ešte pred kŕmením. Kto sa bojí, prípadne nepozná lokalitu, môže kvapnúť napr. Multimedikal do takéhoto vedra. Ja som zástanca názoru, že zdravé ryby nemôže živá potrava ohroziť, ak nie je vyslovene nakazená, ale naopak – ich posilní.

Referencie: [1] Wikipedia

Odkazy:

[youtube]a4z88xshup0[/youtube]

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Nežiaduce a zriedkavejšie živočíchy v akváriu

Hits: 9784

Neraz sa stane, že napriek našej snahe sa nám do akvária nasťahujú návštevníci – nežiaduce organizmy. Môžeme si ich zavliecť aj zvonku vo forme zárodkov, spór apod. Skoro vždy je lepšie sa ich zbaviť.

  • Jedným takýmto druhom je aj zástupca kmeňa pŕhlivcov (Cnidaria) – nezmar (Hydra). Nezmar je mimochodom v prírode indikátorom čistoty vody. V nádrži však zvyčajne dlho nevydrží. V akváriu sa neustále pohybuje. Je väčšinou úplne neškodný, dokáže však negatívne vplývať na málo pohyblivý plôdik. Rájovec, guramy, mrenka Puntius conchonius nezmary likvidujú.
  • Iným druhom je nálevník. Nálevník je mikroorganizmus kmeňa Ciliophora. Nálevníky zavlečieme najčastejšie do akvária živou potravou. Medzi akvaristami je aj rozšírený termín dobré nálevníky a zlé nálevníky. Dobré nálevníky sú tie, ktoré sa chovajú ako krmivo pre ryby. Medzi tieto akvaristicky najznámejšie prvoky patrí trepka – Paramecium. Zlé nálevníky sú druhy, ktoré sú potenciálnym zdrojom nákazy, druhy schopné ubližovať poteru rýb a zbytočne zvyšovať dekompozíciu hmoty. Najčastejšia masívna invázia nálevníka spôsobuje mliečny zákal, ktorý sa vytvára najmä v nových a čerstvo založených nádržiach. Niekedy ak filter čistíme nevhodne pod tečúcou vodou z vodovodu. Nálevník sa často exponenciálne rozmnoží do takej miery, že neuvidíme na druhú stenu nádrže. Mliečny zákal nie je nič strašné, časom „zmizne“ aj sám. Pomôže správna filtrácia a vzduchovanie. V prípade nutnosti a ak je to vhodné, môžeme pridať do vody soľ. Tá má schopnosť nálevníka zlikvidovať.
  • Planariaploskulice Turbellaria kmeňa Plathelminthes si môžeme zavliecť živou potravou. Likviduje ich rájovec Macropodus opercularis
  • Pijavky Piscicola geometra, Hemiclepis marginata, Haemopis sanguisuga patria medzi podrad Rhynchobdellidae, rad maloštetinavcov – Oligochaeta, triedy Clitellata – opaskovce, kmeňa Annelida – obrúčkavce, prípadne Hemiclepis marginata. Obyčajne si ich donesieme s nitenkami. Likvidujeme ich mechanicky, alebo roztokom hypermangánu.
  • Arguluskaprivec patrí do podtriedy Branchiura, triedy kôrovcov Crustacea, podkmeňa Branchiata, oddelenia Mandibulata, kmeňa článkonožcov Arthropoda. Ak napadne ryby, pomôže mechanicky kaprivca vybrať. Lieči sa slabým roztokom trypaflavínu alebo hypermangánom, v ktorých rybu vypláchneme.
  • Zástupcovia lastúrnikov Heterodonta Sphaerium, Pisidium sa ojedinele zavlečú do akvária. Patria do triedy Lamellibranchia (lastúrniky), do kmeňa mäkkýšov Mollusca.
  • Medzi ostatných živočíchov, ktoré sa môžu vyskytovať v akváriu, a ktoré sú často krmivom, patria zástupcovia drobných kôrovcov ako napr. Ostracoda, Phyllopoda, Copepoda,
  • vodné okrúhlovce – kmeň Nemathelminthes,
  • machovky Bryozoa patriace do kmeňa Tentaculata,
  • vodnár striebristýArgyroneta aquaticapodrad Ecribellata, rad Araneida – pavúky
  • Hydracarina – rad Acarina – roztoče, trieda Arachnoidea – pavúkovce,
  • larvy – najady vážiek – rad Odonata triedy hmyz – Ectognatha – môžu byť pre ryby nebezpečné, sú pomerne veľké (4 cm),
  • larvy potápnikov – napr. druhu Dytiscus marginalis – čeľaď Dytiscidae, podrad Adephaga, veľkého radu hmyzu – chrobákov (Coleoptera),
  • chvostoskokyCollembola – trieda Entognatha, nadtrieda Hexapoda – šesťnôžky,
  • Notonectapatriaca medzi bzdochy Heteroptera

V akvaristických obchodoch sa občas ponúkajú aj menej bežné živočíchy. Jedny z nich, z ktorých sa často vyskytujú aj u akvaristov, sú aj žabky Hymenochirus curtipes. Táto žabka je veľký labužník na živé nitenky. Častokrát som sa stretol s tým, že sa zamieňa s mäsožravým a oveľa väčším druhom Xenopus laevis. Dnes sú hitom aj raky, kraby a krevety. Krevety a niektoré raky sú pomerne obľúbené najmä pre ich pôsobenie pri odstraňovaní rias. Obľúbená je najmä Caridina japonica a rak „CPO“.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Ekológia v akvaristike

Hits: 3061

Spoločenstvo rýb, teda aj rastliny, mikroorganizmy, všetko živé v nádrži považujeme za biocenózu. Cenóza je spoločenstvo. Nemožno jednoznačne oddeliť jednotlivé časti, faktory, ktoré tvoria biocenózu. Biocenóza, spolu z neživými súčasťami nádrže tvoria ekosystém. Avšak možno hovoriť o ekosystéme akvária, ale aj o ekosystéme filtra, či kvapky vody. V akvaristike sa tieto pojmy veľmi nepoužívajú, iste aj preto lebo ide umelé ekosystémy, ktoré sú úzko závislé od energetických vstupov človeka. Spomínam ich, pretože sa s nimi napriek môžeme v akvaristike stretnúť. Napokon aj pri opise prírodných lokalít. Najmä v prírodných lokalitách je jasne vidieť vplyv biotických (živých) a abiotických (neživých) faktorov života rýb a rastlín. Len keď vezmem do úvahy geologické pomery – tie sú v akváriu zväčša absolútne popierané. Z hľadiska prispôsobenia na kolísanie ekologických faktorov rozlišujeme druhy stenoekné a druhy euryekné. Stenoekné druhy znášajú malé kolísanie a euryekné druhy veľké kolísanie hodnôt. Známe pancierníčky Corydoras sa prispôsobili svojmu prostrediu natoľko, že dýchajú atmosférický vzduch črevnou sliznicou. Obdobne labyrinky dýchajú labyrintom atmosférický kyslík atď.. Podľa trofických parametrov sú rastliny producenti hmoty, živočíchy (teda aj ryby) sú konzumentmi. Mikroorganizmy spracovávajúce hmotu sú rozkladačmi – dekompozitormi. Podľa zdroja energie rozlišujeme organizmy na autotrofné – prijímajúce energiu za pomoci svetla a heterotrofné – spracúvajúce organickú, a neorganickú hmotu. Aj medzi rybami existujú rôzne vzťahy s ich okolím. Tento vzťah a ich usporiadanie skúma práve ekológia. Pre akvaristu je samozrejme najzaujímavejší vzťah ryba – ryba. Prípadne ryba – substrát dna – voda.

Technika výrazne v akváriu napomáha, až zabezpečuje život v akváriu. Treba si uvedomiť, že akvárium je umelý systém, ktorý je bez vstupov človeka len veľmi ťažko predstaviteľný. Medzi základné faktory ovplyvňujúce rast vodných rastlín patrí svetlo, dostupnosť živín, samotná voda, substrát, v prírode aj pôda. Vzťah existuje aj medzi rybami a rastlinami, vzájomne medzi na seba vplývajú. Rastliny dokážu tvoriť správnu mikroklímu pre ryby, poskytujú neraz možnosť úkrytov, no niekedy aj potravy. Faktor svetla rozdeľuje rastliny na tieňomilné a svetlomilné. Situácia je podobná ako v lese, kde zohráva svoju úlohu zápoj korún stromov, resp. kry v trópoch, epifity prepúšťajú na spodnú vrstvu nad hrabankou neraz iba 1% svetla. V prípade vodných rastlín, „zápoj“ tvoria rastliny na hladine, ktoré sú vyslovene svetlomilné. Svetlo ďalej pohlcujú plávajúce rastliny, vyššie rastliny a na koniec sa dostane aj na nízke rastliny dna, ktoré sú však tiež často svetlomilné. V prírode je síce primárnym zdrojom svetla slnko, ktorého svetlo je oveľa kvalitnejšie a intenzívnejšie, ale je pohlcované aj nad vodou často lesom, pobrežnou vegetáciou. A samozrejme nemožno zabudnúť na pohlcovanie svetla riasami, autotrofnými mikroorganizmami a samotnou vodou. Medzi tieňomilné rastliny patria: Anubias, Cryptocoryne, Vesicularia dubayana. Za určitých okolností môže dôjsť v akváriu ku otrave. Zvyčajne ide o otravu amoniakom napr. spôsobenú vysokou hladinou organického odpadu, alebo o otravu nejakými kovmi z dekorácie. No zaujímavým spôsobom môže dôjsť k otrave aj vplyvom iného spracovania potravy tráviacim traktom inými druhmi rýb. Známe sú v tomto karasy, ktorých exkrementy sú pre iné druhy rýb jedovaté.

Konkurencia je známy termín. Konkurencia je hybnou silou vývoja. Jej prejavy sú pozorovateľné v nespočetnom množstve podôb aj u rýb a rastlín a ostatných organizmov v našich akváriách. Nemožno hovoriť v niektorých prípadoch o celkom normálnych prejavoch, pretože akvaristi zväčša iba napodobňujú prírodu. Vzorce platiace v prírode sú často pozmenené. Jeden z prípadom, kde v plnej miere obyčajne nemôžeme vidieť konkurenciu je potravná konkurencia. V akváriu si naši chovanci potravu vyhľadávajú len málo a na malom priestore. Preto nevznikajú také silné konkurenčné javy ako vo voľnej prírode. Konkurencia u rýb v akváriu sa prejavuje najmä pri zaujatí teritória a pri rozmnožovacích aktivitách. Konkurencia sa viac prejavuje u rastlín. Agresivitou sa medzi sebou vyznačujú samce bojovníc, ktoré zvádzajú medzi sebou neľútostné súboje. Najmä v prírode, keďže sa táto kombinácia v akváriu neodporúča. Na to, aby sme si to overili, môžeme použiť zrkadlo. Vzťah koristi a dravca (predátora) je pozorovateľný aj v akváriu, niekedy to neznalého až šokuje. Keď cyklop, malý kôrovec dokáže vytvoriť na ryby tak silný predačný tlak, že mu plôdik rýb dokáže podľahnúť. Cyklop dokáže poter doslova uštípať. Typické dravce sú napr. šťučky loviace vodný hmyz, menšie ryby, niektoré cichlidy loviace ryby ako napr. juhoamerický Astronotus ocellatus, africké druhy rodu Nimbochromis. Tieto relatívne väčšie druhy rýb dorastajúce viac ako 20 cm, používajú zaujímavú techniku, kedy simulujú mŕtvolu nahnutú na dne. No ak sa do ich blízkosti priblíži menšia ryba, kaligono, ako nazýva tieto ryby domorodé obyvateľstvo okolia jazera Malawi, zrazu „ožijú“ a bleskovo sa snažia zmocniť svojej koristi. Ak zúžim tému na fakt, že korisť aj dravec sú ryby, podľa techniky lovu sa dajú rozlíšiť rôzne techniky lovu, ktoré ryby dodržujú. Niektoré ryby napádajú druhú odpredu, od hlavy, niektoré odzadu od chvostu, iné napádajú bok. Pravda, niektorým to je jedno. Dravá ryba je schopná viac-menej skonzumovať tak vysokú rybu, ako veľký je priemer jej oka. Samozrejme existujú výnimky.

Medzi suchozemskými rastlinami existuje jav známy ako alelopatia. Niektoré organizmy, resp. rastliny sa neznášajú do takej miery, že sú schopné sa likvidovať. Známy je tým orech, agát. Medzi vodnými rastlinami nebol vraj tento jav vedecky popísaný, osobne si myslím, že prirodzené vlastnosti vody priamo nahrávajú tomu, aby bol chemický boj medzi rastlinami intenzívnejší. Napr. známy český pestovateľ rastlín alelopatiu popisoval a neskôr tvrdil opak. Takmer v každej základnej akvaristickej literatúre sa možno dočítať, že do jedného akvária si zadovážte radšej zopár druhov rastlín, ako z každého dostupného druhu 1-2 jedince. Samozrejme to nie je len otázka boja medzi rastlinami, ale aj otázka vhodného substrátu pre ten ktorý druh, vhodného zloženia vody, použitej filtrácie, atď. V každom prípade biologické procesy jednotlivých rastlín a ekosystému akvária, prípadne vodných tokov, jazier či morí je studňa plná otázok (aj nevypovedaných samozrejme) a prekvapivých odpovedí. Nie je to vôbec také jednoduché, že by sme vzali nejakú rastlinu, zasadili a čakali že bude „rásť ako z vody“. Možnosti nádrže akvaristu sú obmedzené, napokon aj možnosti odbúravania látok v akvária sú priestorovo obmedzenejšie.

Voda poskytuje plynulejší prechod, väčšie rozptýlenie látok do priestoru, preto si myslím, že alelopatické prejavy sa musia prejaviť častejšie ako u rastlín na suchej Zemi. Považujem to za ekologickú analógiu ku obranným mechanizmom, ku verbálnym prejavom nevôle, ku konkurenčným prejavom živočíchov. Je však možné, že substrát v nádrži neposkytuje toľko možností ako substrát v prírode a preto sa alelopatia ľahšie popíše práve v umelej nádrži. Pretože v akváriu skôr príde k prejavu náhleho stavu, najmä pre obmedzený priesto. Vo svojej praxi som sa stretol s prípadom, kedy som pestoval Cryptocoryne affinis v počte asi osem jedincov a pomerne veľký Echinodorus. Iné rastliny tam neboli. Pomerne uspokojivo rástli aspoň dva roky. Avšak raz, behom dvoch dní sa doslova všetky kryptokoryny rozpadli. Nezostalo z nich takmer nič, stonka sa oddelila od koreňa. Jediné čo z kryptokorýn zostalo, bol koreňový systém, z ktorého som následne kryptokoryny ďalej pestoval. Echinodorus rástol pokojne ďalej. Podobná situácia sa mi neskôr zopakovala znovu, v kombinácii s inou rastlinou. Neverím, žeby šlo o známu kryptokorynovú chorobu, pretože neviem o tom, že by sa iné podmienky sa menili. Šlo o prejav chemického boja, ktorý sa viedol zrejme najmä bohato rozvetvenými koreňmi oboch druhov rastlín. Podľa prítomnosti kyslíka rozlišujeme dva základné procesy – anaeróbne a aeróbne. Anaeróbne procesy prebiehajú bez prístupu kyslíka, naopak aeróbne za prístupu kyslíka. S týmto popisom sa stretávame najmä pri rozklade hmoty. Aeróbne procesy aj anaeróbne na konci potravného reťazca zabezpečujú baktérie. Z trofického hľadiska rozlišujeme autotrofné baktérie, ktoré menia hmotu – zväčša anorganické látky za prístupu svetla a heterotrofné baktérie využívajú energiu zložitých organických zlúčením bez prístupu svetla tak. Pri anaeróbnom spracovaní dochádza aj ku štiepeniu na alkohol, metán, sulfán, na produkty jedovaté a teda nežiaduce pre život rastlín a rýb v akváriu. Preto je nutné dbať o dostatok neviazaného kyslíka v našom akváriu. Baktérie hmotu mineralizujú, táto energia je opäť transformovaná do vody, do koreňovej sústavy rastlín, kde sa opäť stáva prípadným začiatkom kolobehu látok.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Flóra, Rastliny

Riasy a sinice

Hits: 22619

Riasy

Chcel by som zdôrazniť, že riasy sú rastliny. Nepatria medzi Magnoliophyta ako väčšina dostupných vodných rastlín, ale medzi nižšie rastliny – Algae – riasy. Platí zväčša, že tam kde sa darí riasam, darí sa obyčajne aj vodným rastlinám. Riasy patria do akvária, snažiť sa zabrániť, aby sme ich v akváriu vôbec nemali je nerovný boj a v konečnom dôsledku aj zbytočný. Najznámejšie sú zelené riasyChlorophyta a červené riasy Rhodophyta. Sú však napr.aj hnedé riasyPhaephyceae, rozsievkyBacillariophyceae. Medzi známe druhy patrí Chlorella – jednobunková riasa schopná do zelena totálne “ zafarbiť“ celú nádrž. Z červených rias napr. Audouinella. Sú to samozrejme ako aj vyššie rastliny asimilátory hmoty, obdobným spôsobom viažu kyslík, a tvoria organickú hmotu. Prúdenie vody vplýva aj na riasy. Známej čiernej štetinkovej riase sa darí pri silnom prúdení, často ju nájdeme v najmä na filtri, pri jeho výpuste. Pri nadbytku svetla vznikajú zelené riasy, pri nedostatku svetla hnedé riasy.

Riasy úzko súvisia s množstvom svetla. Optimálne svetelné podmienky nie je vôbec ľahké pre náš konkrétny prípad zabezpečiť. Za najdôležitejšie považujem dosiahnuť optimálny rast vyšších rastlín. V takom prípade si vyššie rastliny poradia s konkurenčne slabším protivníkom. Riasy však dokážu reagovať na zmeny oveľa rýchlejšie ako vyššie rastliny. Riasy sa najčastejšie likvidujú mechanicky. Odporúčam drsnú hubku na riad, alebo mäkkú drôtenku. Žiletku, magnetickú škrabku neodporúčam, avšak aj v prípade hubky, či drôtenky, dajme pozor na to, aby sa nám pri čistení nedostali pod ruky kúsky štrku, ktoré účinné vedia sklo poškriabať. Najmä na čelnom skle je to najnepríjemnejšie. Biologické prostriedky proti riasam, napr. slimáky. Ale aj niektoré ryby konzumujú riasy. Najmä Poecilia shenops, Xiphophorus helleri, Gyrinocheilus aymonieri, Crossocheilus siamensis, Otocinclus, Epalzeorhynchus, Labeo, Helostoma temmincki, Ancistrus atď. Z kreviet najmä Caridina japonica, Neocaritida denticulata. Treba prihliadať na to, že pre niektoré tieto organizmy je riasa prirodzenou potravou, ale častokrát ak majú dostatok inej potravy, dávajú prednosť práve jej. Čiernu riasu žerie spoľahlivo len prísavka thajská – Gyrinocheilus aymonieri a krevetka Caridina japonica. V prírode mikroskopické riasy konzumujú malé kôrovce, takže ak je schodná cesta použiť cyklopa, vírnika na zlikvidovanie zákalu z rias, tak snáď neexistuje lepšia voľba. Riasy možno odstrániť aj pôsobením ultrafialového žiarenia. V akvaristických obchodoch je možné zakúpiť UV-lampu, ktorá funguje ako filter. Voda pri prechode je vystavovaná žiareniu, ktoré svojimi účinkami zabíja zárodky rias, pravda aj množstvo choroboplodných zárodkov. Lampa pôsobí na vodu prechádzajúcu do akvária a tým chráni vodu od rias. V prípade zákalu je možné použiť aj priame pôsobenie priameho svetla lampy na vodu – avšak v takom prípade je nutné chrániť si oči a nemať v nádrži ryby ani rastliny. Rias sa dá zbaviť aj chemickou cestou. Je to krajný spôsob, ktorý v akváriu neschvaľujem. V predajnej sieti existujú na to prostriedky, o nich sa príliš nebudem vyjadrovať. Návody sú na nich. Ako osvedčený nástroj aj proti štetinkovej riase možno označiť aj použitie Sava. Savo zriedime v pomere 1:20. Jemnolisté rastliny znesú 2-3 minúty, väčšina rastlín 3 minúty, rastliny s tuhšími listami ako Anubias, Echinodorus, Crypotocoryne 3-4 minúty. Stačí ich ponoriť do pripraveného roztoku a následne umyť v vodou. Tento postup sa aplikuje mimo akvária. Takto môžeme zbaviť rias aj štrk, kamene apod.

Medzi červené riasy – Rhodophyta patrí štetinková riasa, ktorá je takmer vždy nevítaným hosťom. Často je nazývaná aj ako čierna riasa. Vyznačuje sa chromatickou adaptáciou – svoje fotosyntetické pigmenty (sfarbenie) mení vzhľadom na momentálne svetelné podmienky. Do nádrže obyčajne infiltruje prinesenými rastlinami, vodou z inej nádrže, slimákmi, alebo aj rybami. K prenosu riasy vodou z inej nádrže by som chcel spomenúť, že k nemu môže dôjsť z hľadiska akvaristu veľmi nevinne – riasu prenesie nevdojak. Na to, aby došlo k úspešnej introdukcii postačia zárodky, spóry tejto riasy. V prípade ak tieto zárodky dostanú príležitosť, prejavia svoju životaschopnosť. Živnou pôdou sú pre ne najmä staršie listy vyšších rastlín. Taxonomicky ide o viaceré druhy napr. Audouinella, Compsopogon, Batrachospermum moniliforme, Lemanea. Skúsenosti akvaristov s ňou sú rôzne. Všeobecne môžem povedať, že sa jej darí pri prebytku živín. Napr. v letnom období sa často vyskytuje veľmi hojne, od septembra začne postupne miznúť v akváriu. Jej rast ovplyvňuje množstvo denného svetla. Darí sa jej na príliš bohatom dne. Táto riasa je obyčajne čierna, jej farba môže byť však aj tmavomodrá, tmavozelená. Prichytáva sa prakticky na všetko, na rastliny, na substrát, na schránky slimákov, na sklo akvária, narúša lep na okrajoch stien apod. Drží veľmi pevne, mechanicky je veľmi problematické ju likvidovať z povrchu rastlín. Obyčajne pri takomto pokuse odtrhneme aj kus z rastliny. Z vlastnej skúsenosti viem, že je ťažké odstrániť ju aj cirokovou kefou z tvrdého kameňa. Červené riasy, okrem Sava popísaného nižšie ničí aj meď. Ide o drastickú metódu, ktorá pripadá do úvahy v stave najvyššej núdze. Meď je silný jed aj pre niektoré druhy vyšších rastlín, ako aj živočíchy v akváriu. V prípade, že sa rozhodnete meď použiť, je bezpodmienečne nutné ryby a slimáky odloviť. Zdrojom medi môže byť napr. modrá skalica. Čiernej riasy sa dá zbaviť aj prirodzenejšou cestou. V prvom rade treba znížiť príjem živín. Jestvuje na to niekoľko možností – napr. odkaliť častejšie dno, častejšie meniť vodu, prípadne zvýšiť jej množstvo pri výmene, menej kŕmiť, menej svietiť, premiestniť akvárium na tmavšie miesto.

Zelené riasy sú ďalším typom riasy. Tzv. vodný kvet najmä v eutrofizovaných jazerách a nádržiach tvoria často mikroskopické druhy Chlorella pyrenoidosa, Volvox aureus. V našich nádržiach zvykneme hovoriť o zelenom zákale – tento môže spôsobiť práve táto riasa. V prípade takéhoto zákalu pomôžu bežné prostriedky ako výmena vody, odkalenie, ale predovšetkým totálne zatemnenie nádrže na nejaký čas. Po tomto neestetickom čine je vhodné opäť vymeniť väčšie množstvo vody. Iným častým typom je dlhá vláknitá zelená riasa napr. Pithophora, Oedogonium, Cladophora, ktorá sa pomerne ťažko odstraňuje. Azda najúčinnejšou metódou je mechanické namotanie na špajdlu, alebo podobný nástroj. Žerú ju však živorodky, Ancistrus, Crossocheilus siamensis, Gyrinocheilus aymonieri apod. Na rozdiel od štetinkovej riasy nie je tak pevne ukotvená v rastlinách, preto pri odtŕhaní dochádza ku poškodeniu rastlín len zriedkavo. Na vlasovú riasu je možné aplikovať aj kúpeľ Sava. Riasy, tvoriace malé kolónie, podobne ako hnedé riasy na listoch sú napr. Draparnaldia, Tetraspora gelatinosa, Hydrodictyon reticulatum, Euglena. Dajú sa pomerne ťažko zo skla.

Hnedé riasy – vyžadujú iné podmienky ako zelené a červené riasy. Medzi tento typ rias akvaristi zaraďujú aj rozsievky Bacillariophyceae (Diatomae). Hnedá riasa vzniká pomerne často po založení nádrže. Jej stav sa obyčajne rýchlo zredukuje a obyčajne pozvoľne zmizne. Ak je však stav trvalý, zrejme sme nášmu akváriu neposkytli dostatok svetla. Hnedé riasy sa uchycujú najmä na stenách nádrže, môžeme ich však registrovať aj na povrchu rastlín. Riešenie tejto situácie je preto pomerne jednoduché. Zlepšením osvetlenia. Niektoré druhy: Stephanodiscus bellus, Gomphonema geminatum, Hydrurus foetidus, Tabellaria ventricosa, Cymbella cistula.

Sinice

Sinice nepatria medzi rastliny, ale často sa medzi ne zaraďujú. Často sú označované za modrozelené riasy. Sú obyčajne naozaj modrozelené, čo spôsobuje farbivo fykocyanín, ale môžu byť aj hnedočierne. Riasy a vyššie rastliny patria medzi eukaryotické organizmy. Sinice sú prokaryotické organizmy. Sú príbuzné baktériám. Ich produkty metabolizmu sú škodlivé pre ryby (napokon pri vysokej koncentrácii aj pre človeka – spomeňme si napr. na zákaz kúpania na Kuchajde v Bratislave, ale aj na iných vodných plochách). Sú často mazľavej konzistencie, vyskytujú sa pri vysokej koncentrácii dusíka a fosforu. Sinice sú veľmi odolný protivník, platia pre ne rovnaké postupy, ak ich chceme eliminovať, ako v prípade rias. Niektoré druhy: Aphanizomenon gracile, Rivularia haematites, Anabaena flos-aquae, Mycrocystis auruginosa, Oscillatoria limosa.

Use Facebook to Comment on this Post