Akvaristika, Biológia, Prax, Správanie

Rozmnožovanie a odchov potomstva

Hits: 15626

Dokumentácia odchovu rôznych druhov rýb. Nachádzajú sa tu aj fotografie známych chovateľov. Čiže je tu vidieť aj práca iných chovateľov.

Poznámky z vlastného chovu

  • Istá samica Maylandia estherae marmalade cat vrhla 90 mladých – boli krásne, životaschopné, veľké. Bola normálnej veľkosti, cca 10 cm. Ostatné samice majú zväčša po 25-35 mladých. Aulonocara sp. „Fire Fish“ majú zväčša priemerne 15 mladých. Pseudotropheus saulosi 20 a Melanochromis cyaneorhabdos 25-30. Najčastejšie mám mladé od Melanochromis cyaneorhabdos.
  • Aspoň raz do mesiaca má jedna z dvojice samičiek Pseudotropheus johannii v papuli mladé. Nedá sa to veľmi ustriehnuť koľko a kedy, výsledok je ten, že pri dne sa pohybujú malinké rybičky P. johannii rôznych veľkostí a veku. Asi po 2 mesiacoch vyviedli mladé aj Melanochromis auratus a Pseudotropheus red red.
  • Zhruba dva mesiace po zariadení akvária som začal na rybách pozorovať dvorenie. Najprv na druhu Astatotilapia latifasciata, neskôr aj na ostatných. Prvá prestala prijímať potravu samička Astatotilapia latifasciata, nežrala 5 týždňov, avšak výsledok bol negatívny. Mal som podozrenie na nejaké ochorenie vnútorných orgánov, čo sa však ukázalo ako nepravdivé. Po svojom pôste sa samička doslova rozožrala – asi na 3-4 týždne, po tejto dobe začala opäť tmavnúť a byť trochu agresívnejšia a opäť prestala prijímať potravu.
  • Na konci obdobia počas ktorého vyššie uvedená samička neprijímala potravu, rovnako sa správali aj ďalšie dve samice: Pseudotropheus red red a Melanochromis auratus. Pravdupovediac na M. auratus som si nič nevšimol, ale počas toho ako som pozoroval v papuli P. red red oči odrasteného poteru zbadal som dva „nové“ jedince M. auratus. Po jednom mesiaci M. auratus dosahuje 1.2 cm. Rovnako ako „nový“ P. zebra red red sa zatiaľ príliš neosmeľujú, najmä P. red red pláva v štrbinách travertínu.
  • Zhruba po 3 týždňoch mám dojem, že všetky dospelé samice sa opäť párili. Evidentne Astatotilapia latifasciata a Pseudotropheus red red. A čo bolo prekvapením, videl som evidentne v papuľke Pseudotropheus johannii mladé, pričom sa mne zdala samička ešte primladá.
  • Všimol som si, že mladé jedince sa viac-menej zdržovali na jednom mieste. Vyhliadli si nejaké úkryty a neustále sú nablízku toho svojho domova. Čerstvo po vyliahnutí (asi týždeň) sa samička Melanochromis auratus zdržovala zhruba v miestach svojho potomstva, naopak samec Pseudotropheus red red bol asi 2 – 3 týždne po vypustení mladých zrejme až natoľko stresovaný z prítomnosti svojho potomstva v niektoré dni, že nielenže neprijímal potravu, ale ani sa neukázal z úkrytu.
  • Po čase sa začali objavovať nové jedince Astatotilapia latifasciata, Melanochromis johannii
  • Živorodky sa odchovávajú samé v spoločnej nádrži a mladých potomkov zachraňujem pomocou dvojitého pletiva, ktoré je naprieč cez akvárium. Osadenstvo je ešte pomerne mladé, takže dosahujem len asi 50 odlovených mladých mesačne. Zatiaľ som pozoroval prevažne mečovky a občas gupky.

[youtube]E3JcYfCauZo[/youtube]

[youtube]p09Ml_RMStw[/youtube]

[youtube]L9eVZDI2MIA[/youtube]

[youtube]JWA26PB-kh0[/youtube]

Use Facebook to Comment on this Post

Africké, Cichlidy, Fauna, Ryby, Stavovce, Tanganika, Taxonomicky

Tropheus duboisi – dubáky

Hits: 14828

Tropheus duboisi Marlier, 1959. Dorastajú do 12 cm. V jazere sa vyskytuje ako štyri oddelené populácie. Tieto sú nazvané podľa lokality: Bemba, Kigoma, Maswa, Karilani (Akvarista.cz). Duboisky sú typickí rastlinožrúti jazera Tanganika, ktorým nehodno dávať nič, čo sa podobá na mäso. Niektorí chovatelia uvádzajú používanie rybieho filé. Neodporúčam chovať menej ako desať jedincov, pretože potom sa naozaj samci medzi sebou bijú. Dubáky sú teritoriálne. Ak je ich väčší počet, agresivita sa rozdelí. Odporúča sa pomer tri samce na sedem samíc. Mladé dubáky, ako sa im medzi akvaristami vraví, sú úžasne sfarbené. Na čiernom podklade sa vynímajú biele bodky. V dospelosti tieto bodky stratia a tesne za miestom, kde je ich telo najvyššie sa im vyvinie bledý bielomodrý pomerne široký pás. Trochu ako laň. V prírode dorastajú 12 cm, vo veľkých akváriách som videl aj tridsať centimetrové jedince. V prírode totiž musia svoju potravu aktívne vyhľadávať. Chov je náročný. Tropheusy sú háklivé aj na obsah dusičnanov, preto sa odporúča akvárium udržiavať čisté, mať výkonnú filtráciu a často meniť väčšie množstvo vody. Nie je vylúčené vymieňať týždenne polovicu objemu nádrže. Tropheusy milujú čistú čerstvú vodu. Ako potrava sa hodí pre dubáky zelenina – šalát, špenát, mrkva, kapusta, uhorky, ovocie, ale aj cyklop, najlepšie živý. Pri odchove Tropheusy nosia mladé v papuli, sú to teda papuľovce. Počet potomstva je dosť malý, niekedy 5, niekedy 10 jedincov, ale môže sa stať, že iba 1-2 jedince. Na druhej strane vypustená mlaď s papuliek dospelých samičiek tropheusov je veľká. Registrujem tieto formy: Bemba, Karilani, Kigoma, Maragarasi, Maswa. Maswa Halembe, Ubira.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Ekológia v akvaristike

Hits: 3263

Spoločenstvo rýb, teda aj rastliny, mikroorganizmy, všetko živé v nádrži považujeme za biocenózu. Cenóza je spoločenstvo. Nemožno jednoznačne oddeliť jednotlivé časti, faktory, ktoré tvoria biocenózu. Biocenóza, spolu z neživými súčasťami nádrže tvoria ekosystém. Avšak možno hovoriť o ekosystéme akvária, ale aj o ekosystéme filtra, či kvapky vody. V akvaristike sa tieto pojmy veľmi nepoužívajú, iste aj preto lebo ide umelé ekosystémy, ktoré sú úzko závislé od energetických vstupov človeka. Spomínam ich, pretože sa s nimi napriek môžeme v akvaristike stretnúť. Napokon aj pri opise prírodných lokalít. Najmä v prírodných lokalitách je jasne vidieť vplyv biotických (živých) a abiotických (neživých) faktorov života rýb a rastlín. Len keď vezmem do úvahy geologické pomery – tie sú v akváriu zväčša absolútne popierané. Z hľadiska prispôsobenia na kolísanie ekologických faktorov rozlišujeme druhy stenoekné a druhy euryekné. Stenoekné druhy znášajú malé kolísanie a euryekné druhy veľké kolísanie hodnôt. Známe pancierníčky Corydoras sa prispôsobili svojmu prostrediu natoľko, že dýchajú atmosférický vzduch črevnou sliznicou. Obdobne labyrinky dýchajú labyrintom atmosférický kyslík atď.. Podľa trofických parametrov sú rastliny producenti hmoty, živočíchy (teda aj ryby) sú konzumentmi. Mikroorganizmy spracovávajúce hmotu sú rozkladačmi – dekompozitormi. Podľa zdroja energie rozlišujeme organizmy na autotrofné – prijímajúce energiu za pomoci svetla a heterotrofné – spracúvajúce organickú, a neorganickú hmotu. Aj medzi rybami existujú rôzne vzťahy s ich okolím. Tento vzťah a ich usporiadanie skúma práve ekológia. Pre akvaristu je samozrejme najzaujímavejší vzťah ryba – ryba. Prípadne ryba – substrát dna – voda.

Technika výrazne v akváriu napomáha, až zabezpečuje život v akváriu. Treba si uvedomiť, že akvárium je umelý systém, ktorý je bez vstupov človeka len veľmi ťažko predstaviteľný. Medzi základné faktory ovplyvňujúce rast vodných rastlín patrí svetlo, dostupnosť živín, samotná voda, substrát, v prírode aj pôda. Vzťah existuje aj medzi rybami a rastlinami, vzájomne medzi na seba vplývajú. Rastliny dokážu tvoriť správnu mikroklímu pre ryby, poskytujú neraz možnosť úkrytov, no niekedy aj potravy. Faktor svetla rozdeľuje rastliny na tieňomilné a svetlomilné. Situácia je podobná ako v lese, kde zohráva svoju úlohu zápoj korún stromov, resp. kry v trópoch, epifity prepúšťajú na spodnú vrstvu nad hrabankou neraz iba 1% svetla. V prípade vodných rastlín, „zápoj“ tvoria rastliny na hladine, ktoré sú vyslovene svetlomilné. Svetlo ďalej pohlcujú plávajúce rastliny, vyššie rastliny a na koniec sa dostane aj na nízke rastliny dna, ktoré sú však tiež často svetlomilné. V prírode je síce primárnym zdrojom svetla slnko, ktorého svetlo je oveľa kvalitnejšie a intenzívnejšie, ale je pohlcované aj nad vodou často lesom, pobrežnou vegetáciou. A samozrejme nemožno zabudnúť na pohlcovanie svetla riasami, autotrofnými mikroorganizmami a samotnou vodou. Medzi tieňomilné rastliny patria: Anubias, Cryptocoryne, Vesicularia dubayana. Za určitých okolností môže dôjsť v akváriu ku otrave. Zvyčajne ide o otravu amoniakom napr. spôsobenú vysokou hladinou organického odpadu, alebo o otravu nejakými kovmi z dekorácie. No zaujímavým spôsobom môže dôjsť k otrave aj vplyvom iného spracovania potravy tráviacim traktom inými druhmi rýb. Známe sú v tomto karasy, ktorých exkrementy sú pre iné druhy rýb jedovaté.

Konkurencia je známy termín. Konkurencia je hybnou silou vývoja. Jej prejavy sú pozorovateľné v nespočetnom množstve podôb aj u rýb a rastlín a ostatných organizmov v našich akváriách. Nemožno hovoriť v niektorých prípadoch o celkom normálnych prejavoch, pretože akvaristi zväčša iba napodobňujú prírodu. Vzorce platiace v prírode sú často pozmenené. Jeden z prípadom, kde v plnej miere obyčajne nemôžeme vidieť konkurenciu je potravná konkurencia. V akváriu si naši chovanci potravu vyhľadávajú len málo a na malom priestore. Preto nevznikajú také silné konkurenčné javy ako vo voľnej prírode. Konkurencia u rýb v akváriu sa prejavuje najmä pri zaujatí teritória a pri rozmnožovacích aktivitách. Konkurencia sa viac prejavuje u rastlín. Agresivitou sa medzi sebou vyznačujú samce bojovníc, ktoré zvádzajú medzi sebou neľútostné súboje. Najmä v prírode, keďže sa táto kombinácia v akváriu neodporúča. Na to, aby sme si to overili, môžeme použiť zrkadlo. Vzťah koristi a dravca (predátora) je pozorovateľný aj v akváriu, niekedy to neznalého až šokuje. Keď cyklop, malý kôrovec dokáže vytvoriť na ryby tak silný predačný tlak, že mu plôdik rýb dokáže podľahnúť. Cyklop dokáže poter doslova uštípať. Typické dravce sú napr. šťučky loviace vodný hmyz, menšie ryby, niektoré cichlidy loviace ryby ako napr. juhoamerický Astronotus ocellatus, africké druhy rodu Nimbochromis. Tieto relatívne väčšie druhy rýb dorastajúce viac ako 20 cm, používajú zaujímavú techniku, kedy simulujú mŕtvolu nahnutú na dne. No ak sa do ich blízkosti priblíži menšia ryba, kaligono, ako nazýva tieto ryby domorodé obyvateľstvo okolia jazera Malawi, zrazu „ožijú“ a bleskovo sa snažia zmocniť svojej koristi. Ak zúžim tému na fakt, že korisť aj dravec sú ryby, podľa techniky lovu sa dajú rozlíšiť rôzne techniky lovu, ktoré ryby dodržujú. Niektoré ryby napádajú druhú odpredu, od hlavy, niektoré odzadu od chvostu, iné napádajú bok. Pravda, niektorým to je jedno. Dravá ryba je schopná viac-menej skonzumovať tak vysokú rybu, ako veľký je priemer jej oka. Samozrejme existujú výnimky.

Medzi suchozemskými rastlinami existuje jav známy ako alelopatia. Niektoré organizmy, resp. rastliny sa neznášajú do takej miery, že sú schopné sa likvidovať. Známy je tým orech, agát. Medzi vodnými rastlinami nebol vraj tento jav vedecky popísaný, osobne si myslím, že prirodzené vlastnosti vody priamo nahrávajú tomu, aby bol chemický boj medzi rastlinami intenzívnejší. Napr. známy český pestovateľ rastlín alelopatiu popisoval a neskôr tvrdil opak. Takmer v každej základnej akvaristickej literatúre sa možno dočítať, že do jedného akvária si zadovážte radšej zopár druhov rastlín, ako z každého dostupného druhu 1-2 jedince. Samozrejme to nie je len otázka boja medzi rastlinami, ale aj otázka vhodného substrátu pre ten ktorý druh, vhodného zloženia vody, použitej filtrácie, atď. V každom prípade biologické procesy jednotlivých rastlín a ekosystému akvária, prípadne vodných tokov, jazier či morí je studňa plná otázok (aj nevypovedaných samozrejme) a prekvapivých odpovedí. Nie je to vôbec také jednoduché, že by sme vzali nejakú rastlinu, zasadili a čakali že bude „rásť ako z vody“. Možnosti nádrže akvaristu sú obmedzené, napokon aj možnosti odbúravania látok v akvária sú priestorovo obmedzenejšie.

Voda poskytuje plynulejší prechod, väčšie rozptýlenie látok do priestoru, preto si myslím, že alelopatické prejavy sa musia prejaviť častejšie ako u rastlín na suchej Zemi. Považujem to za ekologickú analógiu ku obranným mechanizmom, ku verbálnym prejavom nevôle, ku konkurenčným prejavom živočíchov. Je však možné, že substrát v nádrži neposkytuje toľko možností ako substrát v prírode a preto sa alelopatia ľahšie popíše práve v umelej nádrži. Pretože v akváriu skôr príde k prejavu náhleho stavu, najmä pre obmedzený priesto. Vo svojej praxi som sa stretol s prípadom, kedy som pestoval Cryptocoryne affinis v počte asi osem jedincov a pomerne veľký Echinodorus. Iné rastliny tam neboli. Pomerne uspokojivo rástli aspoň dva roky. Avšak raz, behom dvoch dní sa doslova všetky kryptokoryny rozpadli. Nezostalo z nich takmer nič, stonka sa oddelila od koreňa. Jediné čo z kryptokorýn zostalo, bol koreňový systém, z ktorého som následne kryptokoryny ďalej pestoval. Echinodorus rástol pokojne ďalej. Podobná situácia sa mi neskôr zopakovala znovu, v kombinácii s inou rastlinou. Neverím, žeby šlo o známu kryptokorynovú chorobu, pretože neviem o tom, že by sa iné podmienky sa menili. Šlo o prejav chemického boja, ktorý sa viedol zrejme najmä bohato rozvetvenými koreňmi oboch druhov rastlín. Podľa prítomnosti kyslíka rozlišujeme dva základné procesy – anaeróbne a aeróbne. Anaeróbne procesy prebiehajú bez prístupu kyslíka, naopak aeróbne za prístupu kyslíka. S týmto popisom sa stretávame najmä pri rozklade hmoty. Aeróbne procesy aj anaeróbne na konci potravného reťazca zabezpečujú baktérie. Z trofického hľadiska rozlišujeme autotrofné baktérie, ktoré menia hmotu – zväčša anorganické látky za prístupu svetla a heterotrofné baktérie využívajú energiu zložitých organických zlúčením bez prístupu svetla tak. Pri anaeróbnom spracovaní dochádza aj ku štiepeniu na alkohol, metán, sulfán, na produkty jedovaté a teda nežiaduce pre život rastlín a rýb v akváriu. Preto je nutné dbať o dostatok neviazaného kyslíka v našom akváriu. Baktérie hmotu mineralizujú, táto energia je opäť transformovaná do vody, do koreňovej sústavy rastlín, kde sa opäť stáva prípadným začiatkom kolobehu látok.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Prax, Technika, Údržba

Založenie akvária

Hits: 56173

Pri zakladaní akvária je ideálne, ak si akvarista najprv zaobstará samotnú nádrž a stojan, vybaví sa potrebnou technikou a až potom si zadováži vodné rastliny a ryby. Pred zadovážením nádrže pre vaše rybičky stojíme pred základnou otázkou, aké veľké bude vaše nové akvárium. Každopádne je dobré, ak chceme chovať ryby, aby sme predtým rozmýšľali, kde bude ich životný priestor, v čom budú existovať. Nuž a to so sebou prinesie aj odpovede na otázky, aký bude zaberať priestor samotná nádrž, či bude nutný stojan, akú použiť elektroinštaláciu, techniku, pomôcky. Ako založiť akvárium, aby fungovalo podľa vašich predstáv? Ak máme novú nádrž, ktorá je čerstvo zlepená, odporúčam umyť najmä spoje octom a následne celú nádrž opláchnuť vodou. Do nádrže nasypme na dno štrk. Štrk by mal byť skôr hladký. Na ostrých hranách sa ryby môžu poraniť. Dno akvária je veľmi dôležité. Ryby produkujú exkrementy, ktorý spracúva najmä mikroflóra a neskôr z neho čerpajú živiny rastliny. Ideálne je použiť riečny štrk. Ak použijeme morský a zároveň kremičitý štrk, nemusíme sa starať o uvoľňovanie vápenatých a horečnatých solí do vody, čiže štrk vám nebude zvyšovať tvrdosť vody.

Ak chceme úspešne pestovať rastliny, odporúčam jemný štrk s veľkosťou frakcie 1 – 4 mm. Samozrejme jednotlivé druhy rýb majú rôzne nároky na veľkosť štrku. Štrk dostaneme kúpiť v akvaristickom obchode, alebo si ho zadovážime vlastnými prostriedkami. Ak máme možnosť, použime tzv. starý štrk z nádrže od známeho, prípadne si pomôžeme z iného už zabehnutého akvária. Takýto štrk už v sebe obsahuje mikroorganizmy, ktoré napomôžu úspešnému rozvoju vašej nádrže. Vaše akvárium takto sa rýchlejšie zabehne. Štrk z obchodu alebo z prírody pred použitím premyme vo vode. Štrk sám je chudobný na využiteľné živiny, ale je substrátom pre rozvoj mikroorganizmov. Štrk na vami požadovanú veľkosť si môžeme sami preosiať. Do jemnejšieho štrku sa aj rastliny sadia lepšie. Do štrku môžeme pri zakladaní akvária hneď pridať aj hnojivo, substrát pre rastliny, napr. kúsky dreva, jelšové šišky, rašelinu, pevné komerčné alebo vlastné hnojivo. Všetko podľa nárokov a možností vášho budúceho akvária. Minimálne množstvo štrku, ktoré si dobré akvárium vyžaduje, je 5 cm po ploche celého dna. Ak však chceme docieliť perfektný rast rastlín, je vhodná 10 cm vrstva štrku. Všetko závisí na tom, čo chceme a aké máme prostriedky. Do menšieho akvária pravdepodobne dáme nižšiu vrstvu štrku ako do väčšieho. Vhodnosť závisí aj od druhov vodných rastlín, ktoré chceme pestovať. Mohutnejšie rastliny vyžadujú vyššiu vrstvu štrku. Dno môžeme tvarovať, v zásade vzadu je krajšie a praktickejšie mať vyššiu vrstvu ako vpredu. Štrk sa však časom začne „hýbať“, a preto môžeme vytvoriť terasy alebo použiť iné technické riešenia, ktoré zafixujú tvar dna. Piesok do akvária v zásade nepatrí. Ak predsa len piesok chceme, tak použime hrubozrnný. Jemný piesok tvorí ťažké, zľahnuté, málo priepustné dno. Do akvária určite chceme nasadiť ryby a rastliny. Lenže na to, aby sa ryby a rastliny mohli v akváriu cítiť dobre, a aby sa vám akvárium páčilo, je nutné použiť dekoráciu a potrebnú techniku. Založiť akvárium bez techniky, prípadne s minimom techniky možné je, začiatočníkom to však neodporúčam. Ak už máte v nádrži štrk, osaďte techniku a dekoráciu. Technika sa dá zakryť dekoráciou, pravdaže aj rastlinami a je vhodné na to myslieť dopredu. Ako dekoráciou sa dá použiť skala, drevo, keramická jaskynka apod. Viac o tom v samostatnom článku.

Techniku tvorí napr. filter, ohrievač, vzduchovací kameň, teplomer. V prípade ak použijete 3D pozadie, je určite vhodnejšie ho inštalovať do nenapustenej nádrže. Tapeta na zadnú stenu sa rovnako ľahšie nalepuje na prázdne akvárium, aj keď ja som proti tapetám v bežnej akvaristickej praxi. Na celkom prázdne akvárium sa výborne nalepuje samolepiaca fólia, preferujem čiernu a lepím ju často aj na bočné steny. Samozrejme, patrí na zadnú stenu. Keď ste tieto kroky absolvovali, pristúpme ku napusteniu nádrže vodou. Viac sa hodí studená voda. Ak je k dispozícii, je vhodné použiť aj zabehnutú vodu z iného akvária. Napr. od nejakého akvaristu, prípadne z akvária ktoré už nejaký čas máme. Celý proces zabehnutia akvária to uľahčí a urýchli. Po napustení vody zapnime filter a nechajme vodu filtrovať aspoň týždeň. Analogicky, ak máme možnosť, infikujme filtračnú hmotu vodou z iného akvária. Napr. tak, že starú vložku vyperme vo vode z akvária a novú vložku v tejto zakalanej vode „umyme“. Tým sa mikrooganizmy naočkujú do novej vložky a urýchli sa proces zavedenia filtra.

S rastlinami a rybami zatiaľ trpezlivo vyčkajme. Po týždni vypustime tretinu vody a nasaďme rastliny – ideálne rýchlorastúce druhy ako Sagittaria subulata, Hygrophila polyspema a zapnime osvetlenie a vzduchovanie. Vzduchovanie je veľmi účinný nástroj na potlačenie mnohých nepriaznivých situácií. Osvetlenie nechajme zapnuté po dobu 12 hodín denne. Tento stav ponechajme ďalších aspoň 5 dní. Cyklus dusíka trvá niečo vyše mesiaca. Po dvoch týždňoch od napustenia vody je koncentrácia amoniaku najvyššia. V prípade, že sme niečo zanedbali, môže sa nám stať, že zacítime amoniak. To ale znamená, že sme niekde spravili chybu. Ak sme dovtedy nenasadili rastliny, tak teraz je tá správna chvíľa. Navyše treba zapnúť vzduchovanie. Po troch – štyroch týždňoch môžeme nasadiť ryby. Starostlivo sledujme ich správanie, prípadné znaky choroby alebo otravy nezanedbajme. V prípade veľkých problémov vymeňmne časť vody, pridajme vzduchovanie, v extrémnom prípade vylovte ryby do inej vody, trebárs aj čerstvej.

Koľko rýb však vo svojom akváriu chovať? V prvom rade neodporúčam prerybňovať nádrž. Treba uvážiť, že ryby časom vyrastú, pričom rastú celý život. Iné nároky vyžadujú väčšie druhy rýb ako menšie. Situácia závisí aj od techniky, od špecifických vlastností jednotlivých druhov. Veľmi zhruba sa dá povedať, že na centimeter dĺžky tela ryby by sme mali rátať s litrom vody. Povedzme, že máme 1 000 litrové akvárium. Mohlo by v ňom byť napr. 200 – 300 neóniek, alebo 50 väčších druhov rýb veľkosti 10 – 20 cm. V prípade, že nasadíte príliš malý počet rýb, vaše ryby môžu vykazovať zmeny v správaní od normálu. Napr. veľkú vyľakanosť strach. V takom prípade je dobré uvažovať o zvýšení počtu rýb s ohľadom na ich budúcu veľkosť. Pomôže aj vytvorenie viacerých úkrytov. Vaše akvárium, ryby, osadenstvo aj technika si bude vyžadovať váš čas a vedomosti, bez toho to nepôjde. Na druhej strane vám dokáže ukázať nádherné veci a vie byť pekným doplnkom vo vašej domácnosti. Kým sa akvárium zabehne, uplynie pol roka. Možno nastanú problémy, nenechajme sa však odradiť. Udržiavať akvárium nie je jednoduché, najmä pre začiatočníka. Akvárium závisí od mnohých faktorov. Treba sa im len snažiť porozumieť. Skúsme sa na to pozrieť tak, že eventuálne straty, ku ktorým sami neinformovanosťou alebo zľahčením môžeme dospieť, sa udejú z nášho vrecka. Častokrát počúvam postupy, ktoré sa snažia o bleskové zavedenie rýb. Zväčša sa to potom končí mojím konštatovaním: „Veď vy ste tie ryby otrávili“. Bonmoty „naučil som ryby plávať znak.“ nie sú pre ryby šťastné. Akvárium si vyžaduje, aby sa mu človek venoval a ono sa mu potom odvďačí. Želám všetkým akvaristom veľa úspechov s ich akváriami.

Use Facebook to Comment on this Post