Akvaristika, Biológia, Prax, Správanie

Rozmnožovanie a odchov potomstva

Hits: 15202

Dokumentácia odchovu rôznych druhov rýb. Nachádzajú sa tu aj fotografie známych chovateľov. Čiže je tu vidieť aj práca iných chovateľov.

Poznámky z vlastného chovu

  • Istá samica Maylandia estherae marmalade cat vrhla 90 mladých – boli krásne, životaschopné, veľké. Bola normálnej veľkosti, cca 10 cm. Ostatné samice majú zväčša po 25-35 mladých. Aulonocara sp. „Fire Fish“ majú zväčša priemerne 15 mladých. Pseudotropheus saulosi 20 a Melanochromis cyaneorhabdos 25-30. Najčastejšie mám mladé od Melanochromis cyaneorhabdos.
  • Aspoň raz do mesiaca má jedna z dvojice samičiek Pseudotropheus johannii v papuli mladé. Nedá sa to veľmi ustriehnuť koľko a kedy, výsledok je ten, že pri dne sa pohybujú malinké rybičky P. johannii rôznych veľkostí a veku. Asi po 2 mesiacoch vyviedli mladé aj Melanochromis auratus a Pseudotropheus red red.
  • Zhruba dva mesiace po zariadení akvária som začal na rybách pozorovať dvorenie. Najprv na druhu Astatotilapia latifasciata, neskôr aj na ostatných. Prvá prestala prijímať potravu samička Astatotilapia latifasciata, nežrala 5 týždňov, avšak výsledok bol negatívny. Mal som podozrenie na nejaké ochorenie vnútorných orgánov, čo sa však ukázalo ako nepravdivé. Po svojom pôste sa samička doslova rozožrala – asi na 3-4 týždne, po tejto dobe začala opäť tmavnúť a byť trochu agresívnejšia a opäť prestala prijímať potravu.
  • Na konci obdobia počas ktorého vyššie uvedená samička neprijímala potravu, rovnako sa správali aj ďalšie dve samice: Pseudotropheus red red a Melanochromis auratus. Pravdupovediac na M. auratus som si nič nevšimol, ale počas toho ako som pozoroval v papuli P. red red oči odrasteného poteru zbadal som dva „nové“ jedince M. auratus. Po jednom mesiaci M. auratus dosahuje 1.2 cm. Rovnako ako „nový“ P. zebra red red sa zatiaľ príliš neosmeľujú, najmä P. red red pláva v štrbinách travertínu.
  • Zhruba po 3 týždňoch mám dojem, že všetky dospelé samice sa opäť párili. Evidentne Astatotilapia latifasciata a Pseudotropheus red red. A čo bolo prekvapením, videl som evidentne v papuľke Pseudotropheus johannii mladé, pričom sa mne zdala samička ešte primladá.
  • Všimol som si, že mladé jedince sa viac-menej zdržovali na jednom mieste. Vyhliadli si nejaké úkryty a neustále sú nablízku toho svojho domova. Čerstvo po vyliahnutí (asi týždeň) sa samička Melanochromis auratus zdržovala zhruba v miestach svojho potomstva, naopak samec Pseudotropheus red red bol asi 2 – 3 týždne po vypustení mladých zrejme až natoľko stresovaný z prítomnosti svojho potomstva v niektoré dni, že nielenže neprijímal potravu, ale ani sa neukázal z úkrytu.
  • Po čase sa začali objavovať nové jedince Astatotilapia latifasciata, Melanochromis johannii
  • Živorodky sa odchovávajú samé v spoločnej nádrži a mladých potomkov zachraňujem pomocou dvojitého pletiva, ktoré je naprieč cez akvárium. Osadenstvo je ešte pomerne mladé, takže dosahujem len asi 50 odlovených mladých mesačne. Zatiaľ som pozoroval prevažne mečovky a občas gupky.

[youtube]E3JcYfCauZo[/youtube]

[youtube]p09Ml_RMStw[/youtube]

[youtube]L9eVZDI2MIA[/youtube]

[youtube]JWA26PB-kh0[/youtube]

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Fauna, O rybách, Správanie

Správanie rýb

Hits: 29385

Etológia rýb

Správanie rýb môže každý z nás pozorovať. Svojím správaním vlastne ryby s nami komunikujú. Keďže nedokážeme zachytiť ich prípadné zvukové prejavy, nemáme inú možnosť. Ak sa niečo dozvieme o ich správaní, budeme vedieť im lepšie pomôcť, pomôže nám to v odhade ich kondície, vo fyziologických potrebách apod. Preto sa posnažím predostrieť vám zopár svojich postrehov. Celkové správanie rýb je druhovo špecifické, napr. labyrintky sú za bežných podmienok pokojné, tetrovité sú často hejnové, spoločenské typy. Niektoré ryby svoj životný priestor nachádzajú v rôznych častiach vodného stĺpca. Sumčeky obývajú prevažne dno, tetry plávajú v strede akvária, dánia v hornej časti, mrenky prakticky v celom vodnom stĺpci. Ryby sa z času na čas otierajú o pevný podklad. V prípade, že túto aktivitu zvýšia, zrejme nepôjde o sociálne správanie, ale o vznikajúcu, prípadne už jestvujúcu plesňovú alebo inú nákazu napádajúcu povrch tela.

V prípade, že máme v nádrži príliš malý počet rýb, môžu sa správať vyľakane a bojazlivo. Situácia závisí od stavby akvária – dekorácie, rozmiestnenia rastlín, ich veľkosti, morfológie, veľkosti akvária, no samozrejme aj od okolitých rýb. V takom prípade je zrejme vhodné zasiahnuť, zvýšiť počet úkrytov (niekedy ale aj znížiť, alebo zmeniť), nechať viac zarásť nádrž, prípadne šetrnejšie zapínať osvetlenie, znížiť tok filtra, vzduchovania, alebo jednoducho zvýšiť počet rýb v akváriu. Pozor však, niektoré druhy rýb sú vyslovenie bojazlivé, prípadne sa vyznačujú viac-menej nočným životom – napr. viaceré druhy sumcovitých. Ryby aj rastliny reagujú na svetlo viac-menej pozitívne. Rastliny fotosyntetizujú a dýchajú, prípadne sa obracajú za svetlom atď. Ryby počas dostatku svetla intenzívne plávajú, vykonávajú väčšinu aktivít. Svetelné šoky neznášajú, preto niektorí akvaristi používajú stmievače – takýmto spôsobom zmierňujú prípadný náhly prísun svetla. Imituje sa tým východ a západ slnka. Každopádne pomôže, ak umelé osvetlenie zapneme ešte pre zotmením. Horší prípad totiž je náhly prísun svetla, ako jeho náhly nedostatok. Pomôže aj to, ak najprv zapneme stolnú lampu mimo akvária (slabší zdroj svetla), prípadne luster, a nakoniec samotné svetlo nad akváriom. Na náhly nárast svetla reagujú ryby podráždene – prudko začnú plávať, niektoré druhy sa snažia vyskočiť, vtedy môže dôjsť k úrazu spôsobeného dekoráciou. Ryby nie sú síce schopné zatvoriť oči, ale v noci spia. Zjavne to závisí na množstve svetla – oveľa viac ako na zachovaní prirodzeného striedania napr. 12 hodinového cyklu. Čiže, tým že svietime viac než je prirodzené, resp. nepravidelne, ryby unavujeme, pretože ich nútime nespať. Drvivá väčšina druhov mení v noci aj svoje sfarbenie – stráca sa kontrast, farebnosť, celkovo obyčajne ryba stmavne. Je aj zaujímavé ako sa ryby budia. Je známe, že mnohé druhy sa skoro ráno trú. Niektoré druhy sa zobúdzajú veľmi rýchlo, iné naopak veľmi ťažko. Ľahko to môžeme vypozorovať počas noci, keď zrazu zasvietime. Živorodky, tetry, mrenky nám zakrátko potom ožijú, pričom skalárom, ostatným cichlidám prebúdzanie bude trvať oveľa dlhšie – akoby neochotne. Správanie rýb ovplyvňuje aj ročné obdobie. My to len veľmi ťažko vieme napodobniť. V prírode často dochádza k rozmnožovaniu na konci obdobia sucha, ryby sa často vyvíjajú počas prvých dní dažďového obdobia. Pre väčšinu druhov je najprirodzenejšia doba na trenie v zajatí jar. Vtedy je aj ich hormonálna aktivita pohlavných funkcií na najvyššej úrovni. Treba si uvedomiť, že druhy, ktoré chováme sú z tropických a subtropických oblastí, kde nie sú ročné obdobia ako u nás. Preto, ak chceme byť dôsledný, dbajme na túto skutočnosť.

V prírode je častá promiskuita, niektoré druhy sú však verné – tvoria páry na celý život. Tento jav je častý u amerických cichlíd. Počas obdobia párenia, ktoré môže byť časovo ohraničené, ale nemusí sa ryby samozrejme správajú inak. Často menia aj svoje sfarbenie. V tomto období je jasnejšie, krajšie, najmä samec sa snaží ukázať pred samičkou v plnej kráse. Napr. samce gupiek Poecilia reticulata prenasledujú samičky často hodiny a hodiny. Každopádne správanie počas párenia, a snažiace sa o získanie priazne je sprevádzané zníženou obozretnosťou voči nebezpečenstvu, samce sú často krát akoby v tranze, trepú celým telom, najmä plutvami, neustále získavajú vhodnejší pozíciu pre oči vyhliadnutej samičky, resp. pre viacero samíc. Doslova sa predbiehajú v predvádzaní, na obdiv vystavujú čo najviac. Samotný rozmnožovací akt takisto prebieha rôzne. Napr. samička po neustálom prenasledovaní vypúšťa ikry do voľnej vody a samec reaguje vylučovaním spermií rovnako do voľného priestoru. Ikry môžu ryby lepiť na listy, na kamene, do vrchnú stranu kvetináča zospodu, fantázií sa medze nekladú. Avšak vrátim sa k správaniu – niektoré druhy sa pred vypustením pohlavných buniek priblížia k sebe, bruškami sa dotknú a vtedy nastane prudké trhnutie, počas ktorého dôjde k oplodneniu. Alebo samček prehodí časť svojho tela cez samičku, nastane prudké trhnutie a situácia je podobná. Pri rozmnožovaní papuľovcov pozorujeme z nášho pohľadu orálny sex. Samička pri ňom vypúšťa ikry, samec vypúšťa spermie, obaja tieto produkty naberajú do úst, samec ich napokon obyčajne prenechá samičke. Pomenovaním papuľovce sa označujú druhy, ktoré držia svoje potomstvo v ústnej dutine – v papuľke. Nepatria sem len cichlidy, ale aj niektoré bojovnice. Zaujímavé správanie – prejav džentlmenstva pozorujeme u bojovníc, o ktorých je známe, že samce zvádzajú neľútostné boje. Avšak bojovnica pomocou labyrintu dýcha atmosférický kyslík, a keď počas takéhoto boja naňho doľahne biologická potreba, boj na chvíľu utíchne a sok úplne akceptuje svojho protivníka, keď sa ide na hladinu nadýchnuť. Potom boj pokračuje.

Drvivá väčšina druhov rýb sa nestará o svoje potomstvo po akte oplodnenia. No z druhov, ktoré tak činia, väčšinou sa v prvej fáze stará o potomstvo samička, neskôr preberá zodpovednosť skôr samica. Avšak často sa pri afrických papuľovcoch stane, že rodičovský inštinkt im vydrží len počas doby, kým ma samička mladé v papuli, najmä pri malawských druhoch. Tanganické cichlidy a predovšetkým americké cichlidy majú vyššiu potrebu po odchovaní potomstva. Často svoje mladé držia v papuli, niekedy ich vypustia a znovu naberú, jednak ich učia prežiť, jednak tak robia, dokiaľ ich vládzu vôbec udržať. Názorným príkladom je rod Neolamprologus, ktorý urputne bráni svoje potomstvo voči votrelcom. Neuveriteľne bojovne sa dokáže správať voči neškodným prísavníkom. Zaujímavým správaním pri ochrane vlastného potomstva pri princeznách (Neolamprologus brichardi). U nich je známe, že svoje potomstvo dokážu nielen úspešne brániť, ale dokonca starší potomkovia pomáhajú niekedy brániť mladšie potomstvo. Sám som bol neraz svedkom pomerne komického javu, kedy 0.5 cm jedince spomínanej Neolamprologus brichardi zastrašovali 10 – 20 cm jedince iných druhov, čím pomáhali najmä rodičom chrániť ešte menšie druhy. Tento jav nepozorujem, keď chovám princezny v samostatnej nádrži. Avšak aj v nej pozorujem jav, ktorý popisujem na inom mieste. Keď totiž princezny dospejú, dokážu sa až fyzicky likvidovať veľmi úspešne.

Ak si kladiete logickú otázku, prečo mečovky, platy, tetry, aj cichlidy si často svoje potomstvo požierajú a následne sa znovu vrhajú do rozmnožovania, tak vedzte že je tomu tak pretože akvárium poskytuje iba malý životný priestor. Keď porodí živorodka v prírode, alebo keď sa vypudia ikry, resp. rozpláva plôdik, vo vodnom toku, v jazere je dostatok priestoru na to, aby sa ikry, ryby v tom objeme stratili – zachránili. V akváriu sú ich možnosti obmedzené.

Rivalita medzi rybami existuje. Väčšinou sa jedná o vnútrodruhovú, ale nie je neznáma ani medzidruhová. Jestvujú medzi rybami neznášanlivé druhy, ktoré neznesú pri sebe v akváriu nikoho. Všeobecne sa za takéto považujú mäsožravé pirane. Na samotné pirane je v ich domovine vyvíjaný tiež predačný tlak. Domáci majú väčší rešpekt pred inými druhmi ako sú pirane. Aj v akváriu sú ale druhy, s ktorými sú schopné pirane existovať za určitých podmienok. V prvom rade nesmú byť hladné, z čoho vyplýva že sa rozhodujú podľa dostupnosti potravy, ak jej majú dostatok, dokážu nažívať s bežnými druhmi rýb. Vhodné sú napr. Astronotusy, Hemichromisy. Náznaky rivality, konkurencie môžeme vidieť aj pri mierumilovných druhoch. Často sa snáď aj z komerčných dôvodov označujú niektoré druhy za druhy takzvane spoločenské – myslí sa tým, že ich bojovnosť medzi sebou je minimálna. Zaradil by som sem napr. dánia, kardinálky, neónky, gupky, mečovky, blackmolly, guramy. Iné druhy sú viac neznášanlivé, iné menej. Ako som spomínal na inom mieste – napr. niektoré americké cichlidy sú neznášanlivé voči všetkým, aj voči svojmu druhu, aj voči iným druhom. Naopak u veľa afrických cichlíd sa rivalita prejavuje najmä v rámci jedného druhu. Typickým príkladom sú Tropheusy.. Niekedy sa však stane, že samca niektorého druhu si vezmú ostatné druhy na paškál viaceré jedince a tento jedinec má, ak si to nevšimneme, zrejme zrátané. Napokon ak nejaká ryba dostane týmto spôsobom zabrať, je možné že sa stane apatickou – až do takej miery, že ďalšie útoky rezignovane znáša – vlastne čaká na smrť ubitím – nedokáže sa brániť. Boje medzi sebou zvádzajú ryby o potomstvo, o potravu, o priestor atď. Prejavy sú rôzne, od miernych až po surové nekompromisné. Takéto správanie je závislé aj od veku, čím sú ryby staršie, tým tolerujú menej. Napr. Neolamprologus brichardi je druh, ktorý je priam rodinným vzorom v mladom veku, no ako mladé princezné dospievajú, začnú sa u nich prejavovať nevraživosť. Doslova likvidačné správanie.

Na to, aby sa agresivita medzi jedincami znížila, je vhodné zvýšenie množstva úkrytov. Pre africké cichlidy platí, že agresivitu napr. rodov Tropheus, Pseudotropheus eliminuje väčšie množstvo jedincov rovnakého druhu. Toto množstvo však musí byť dostatočné, pretože inak je možné, že docielime opak. Pre Tropheusy je odporúčaný minimálny počet, desať chovaných jedincov v jednom akváriu. Dôležitý je aj pomer pohlaví, odporúčaný je v tomto prípade tri samce ku siedmim samiciam. Pre mbuna cichlidy odporúčam kombináciu jeden samce na dve – tri samice. V prípade nedostatku priestoru hrozí najmä u niektorých väčších druhov prílišná agresivita – kombinácia dvoch samcov akar modrých s jednou samicou je v malom priestore nežiaduca, podobne ako kombinácia dvoch samíc akar a jedného samca. Napr. aj na prvý pohľad mierumilovné samce mečovky mexickej, dokážu medzi sebou vytvárať prísnu hierarchiu, v ktorej prípadné slabšie jedince sú utláčané. U niektorých druhov existuje sociálna hierarchia, kde je pánom dominantný samec, prípadne dominantná samica. U druhov, kde je silný prejav vonkajšieho pohlavného dimorfizmu, môže napriek tomu vyvolať fakt, že samce sú často sfarbené ako samice. Ak však dominantný samec prestane existovať v prítomnosti predtým recesívnych samcov, môže sa stať, že naraz sa zrazu sfarbí aj niekoľko ďalších samcov. Situácia sa môže neskôr zopakovať, keď si opäť vybojuje nejaký samec výsadnú dominanciu, a „nedovolí“ ostatným samcom byť vyfarbenými ako samce. Pri rozmnožovaní sa stáva, že dominantný samec sa trie s niekoľkými samicami, no ostatné samce ostávajú bokom.

Teritorialitou sa prejavuje aj u rýb. Teritorialita je jav, kedy organizmus sa viac zaujíma o určitý životný priestor, ktorý prípadne často háji. Teritorialita sa často prejaví veľmi negatívne aj v akváriu, kde je často málo priestoru. Pre uzavretý priestor to môže skončiť tragicky. Značnou teritorialitou sa prejavujú skôr druhy veľkých jazier a mohutných tokov, často cichlidy. Svoje vybrané teritórium dokážu brániť veľmi vehementne. Veľkosť teritória závisí aj od konkurencie iných jedincov, môže zaberať jeden kameň, jednu ulitu, ale aj celé akvárium. Ak sa nejakému jedincovi podarí obsadiť teritórium, je vo veľkej výhode. Všeobecne sa dá povedať, že jedince pridané do spoločenstva akvária neskôr si ťažšie nachádzajú svoje miesto, a to aj v prípade že sú silné. Ak chceme teritórium narušiť, stačí často zmeniť stavebné prvky v akváriu – dekoráciu, presadiť rastliny, premiestniť techniku. Často stačí presunúť kameň, pridať nový kameň, to závisí od konkrétneho prípadu. Aj malá zmena často celkom zmení správanie, čo vlastne dokazuje silnú teritorialitu rýb. Samozrejme niektoré druhy sa takto prejavujú menej, alebo vôbec, iné viac. Bojovnice, resp. samce bojovníc Betta splendens si svoje nároky obhajujú veľmi vehementne. V nádrži, kde nie je pre viac samcov dostatok životného priestoru nie je miesto pre viac samcov. Na to aby kondícia našich bojovníc bola čo najlepšia, aby plutvy krásne vynikali, alebo na to aby sme mohli pozorovať správanie sa bojovníc, vezmime zrkadlo a nastavme ho samcovi bojovnice. Tento bude hroziť svojmu domnelému sokovi, aj naňho zrejme zaútočí.

Úloha učenia nie je u rýb až tak vyvinutá ako u cicavcov, prípadne u vtákov, ale existuje. Ryby napodobňujú staršie jedince. Počas životného cyklu rýb sa prejavujú aj nacvičovaním rôznych situácií – súbojov, rozmnožovacieho správania. Svoju úlohu iste hrá inštinkt. Ryby nám dokážu predviesť aj svoje geneticky vpečatené rituály, ktorými sa snažia zaliečať svojim partnerom, alebo v ktorých predvádzajú svoju silu pre sokom. Tieto prejavy sú najsilnejšie u druhov, ktorých sociálne správanie je výraznejšie. Dodnes sa nevie dostatočne vysvetliť, ako sa dokážu napr. neónky červené v jedinom momente “ dohodnúť“ a zmeniť smer plávania. Napokon aj mnohé morské druhy žijúce v skupinách.

Drvivá väčšina druhov úplne samozrejme reaguje pri prenose v sieťke veľmi negatívne. Je to úplne pochopiteľné, z ich pohľadu im ide o život. No ak rybám poskytneme oporu v podobu našej ruky, dokážu sa skôr upokojiť. Možno ste si niekedy všimli ako chovateľ chytá ryby lyžičkou, alebo rukou. Pre rybu je to v každom prípade tolerantnejšie. Zrejme nereagujú len na samotnú mechanickú podporu, ale snáď aj na teplo ľudskej ruky, možno aj na iné fyzikálne, možno aj chemické vlastnosti takéhoto prenosu. Veľakrát som takto prenášal najmä samičky afrických cichlíd.

Niektoré druhy správania:

  • Hejnovitosť – mnoho druhov rýb sa vyznačuje takýmto sociálnym správaním. Iste ste v televízii videli ako sa obrovské kvantá rýb zoskupujú a v priebehu okamihu reagujú – menia smer. V malom merítku to môžeme pozorovať aj v našom akváriu. Najmä ak chováte nejaké tetrovité ryby, napr. pravé neónky, aj tetry neónové sú typické hejnové druhy. Tento jav sa stupňuje s početnosťou spoločenstva – 5 neóniek sa bude chovať inak, ako 200 jedincov.
  • Samostatnosť – druhy rýb, ktoré žijú viac-menej samostatne, prípadne v pároch. Takýchto druhov je najviac. Úzko to súvisí s teritorialitou.
  • Ukrývanie – počas svojich bežných chovateľských činností som mal možnosť porovnať rôzne správanie rýb pri tak bežnom úkone ako je chytanie rýb sieťkou. Väčšina druhov rýb ak vložíme do vody sieťku sa správa pomerne vystrašene a zbrklo. Len málo druhov svoj útek vykonáva cieľavedomejšie. V týchto situáciách sa občas stane, že nám ryby vyskakujú z akvária. Iným prípadom je správanie sa mbuna cichlíd. Sú to druhy, ktoré žijú v skalách afrického jazera Malawi. Tieto sa snažia schovať do svojho prirodzeného prostredia – do skál. Ostatné ryby majú tendenciu sa schovať maximálne za filter, ale mbuna cichlidy sa schovajú šikovnejšie. Dokážu sa schovať pod pomerne malý kameň. Vy tesne okolo nich neustále prechádzate, ale ryba, ktorá je pod svojím úkrytom pomerne pokojne čaká. Ak má priestor a nik ju neatakuje, čaká na odoznenie obavy – na vytiahnutie sieťky. Toto správanie je často zreteľné aj v predajni. Považujem to za prejav inteligencie. Možno sa už aj vám stalo, že ste sa snažili chytiť podobne rybu v nádrži plnej úkrytov a po hodine ste to vzdali. Inak reagujú ryby aj na farbu sieťky. Bežne sa používajú sieťky zelené, biele a čierne. Za najvhodnejšie považujem sieťky zelené. Biele a čierne sú príliš kontrastné. No aj na takto sfarbené sieťky si dokážu ryby zvyknúť. Ak však nie sú na napr. bielu sieťku zvyknuté, je pravdepodobné, že sa tejto výraznejšej sieťky budú báť viac.

[youtube]zfexFFhx6K8[/youtube]

[youtube]wzFpAcyptJI[/youtube]

[youtube]hvZSSXnMfpQ[/youtube]

[youtube]jpyrWT9z368[/youtube]

[youtube]a4z88xshup0[/youtube]

Use Facebook to Comment on this Post

Africké, Cichlidy, Fauna, Ryby, Stavovce, Tanganika, Taxonomicky

Papuľnaté lelupky – Neolamprologus leleupi

Hits: 8359

Ide o druh jazera Tanganika. Jedince tohto druhu dokážu až neuveriteľne roztiahnuť ústa – hádam na 160°. Vyzerajú vtedy naozaj hrozivo, a dokážu tak zastrašiť aj ďaleko väčšieho soka. Často dochádza k bitkám v rámci druhu, ktoré neraz končia zabitím slabšieho jedinca. Voči sebe sú v dospelosti nepriateľské. Na trenie požadujú pokoj a pevnú podložku. Existujú rôzne formy napr. citrónovo žlté až tmavohnedé: bulu, kapampa, karilani, kakese, kiku, lumbye, maswa, milima, mtoto, orange, tembwe, uvira.

Odkazy

 

 

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Prax

Pozorovanie akvária

Hits: 9856

Meranie teploty, pH, vodivosti – leto 2008

Nádrž30063 st.63 ml.3016Vodovod
t [°C]23.522.923.423.523.623.2
pH8.368.258.508.258.487.58
µS1 2301 3101 2281 3441 0741 180
  • 20.4.2004 V jednej nádrži mám 3 jedince Neolamprologus brichardi. Veľmi nečakané bolo, že jedna z nich zrazu začala byť nežiaduca a neskutočne ju dobili. V tento deň som ju odlovil, ale na ďalší napriek mojej snahe zdochla.
  • 15.4.2004 Zadovážil som si 5 kusov Pseudotropheus williamsi a 4 mladé kusy Pseudotropheus kingsizei.
  • 09.02.2004 Neolamprologus brichardi mi nesú neustále potomstvo. Avšak, sú hodné svojej povesti – v neznášanlivosti voči sebe. Dlhý čas som mal 3 dospelé jedince v 300 l nádrži a 4 jedince v 63 litrovej. Po istom čase vo veľkej nádrži tieto sa prestali vytierať. Jedince v 63 boli o dosť menšie. Pôvodne ich tam bolo 9, no postupne sa zlikvidovali. Doslova. Dva jedince z 300 litrového akvária som posunul inému chovateľovi, a ostávajúceho posledného člena som si nechal. Chcel som ho neskôr pridať ku 4 do 63 litrovej nádrže. Nechcel som tak spraviť hneď, pretože som sa bál o celkom malé potomstvo, ktoré práve vtedy tieto 4 vychovávali. Neskôr sa situácia zmenila, predal som nejaké už väčšie kusy, a to čo sa mi z malých pochytať, som premiestnil do inej nádrže. Nepodarilo sa však všetko. Počas tejto operácie samozrejme museli kamene von, čo malo bohužiaľ za následok porušenie ikier, ktoré zospodu už boli na niektorých kameňoch. No i tak sa mi vhodný čas podarilo celkom vystihnúť – pristúpil som teda ku pridaniu o niečo väčšej princeznej ku ostatným – bolo ich tam celkom päť. Ešte raz podotýkam, že sa dovtedy už asi rok celkom pokojne znášali. V nádrži boli ešte zbytky nepochytaných maličkých rybiek. Nový prišelec im však evidentne nechcel ublížiť. No musel sa veľmi vehementne brániť voči útokom dospelých 4 rýb. Myslím, že to vydržal len vďaka o dosť väčším rozmerom. Keďže mám v tejto nádrži jávsky mach, využil ho a vykutal si jamu pod ním a pod ostatnými rastlinami a tam čušal po troch dňoch aspoň týždeň. Postupne sa začal osmeľovať, až ho zhruba po dvoch týždňoch celkom prijali. Po troch mesiacoch však došlo k novému vyostreniu, kedy sa jedna z týchto menších princezien dostala to nemilosti ostatných. Do tej miery, že sa už chovala rezignovane, preto som ju odlovil a premiestnil do inej nádrže. Tým by som chcel poukázať na pomerne prepletené vzťahy v správaní rýb, ktoré sa v priebehu času môže meniť aj po dlho zaužívaných zvykoch. V mojom prípade došlo ku tejto zmene prienikom nového jedinca do spoločenstva, ktorý spôsobil zmenu sympatií celkom radikálne.
  • 05.02.2004 Nedávno od svojho prvého odchovaného potomstva čaká Melanochromis cyaneorhabdos svoje ďalšie potomstvo.
  • 20.12.2003 Na jeseň som zakúpil niekoľko jedincov a prenášal som ich pomerne zďaleka – Labeotropheus trewavasae rosa, Cyrtocara moorii, Ctenochromis horei. Od známeho chovateľa som mal 5 jedincov Pseudotropheus zebra red red. Dnešný stav hovorí o tom, že zostala jediná P. z. red red, ktorá ale takmer nerástla, a jeden jedinec Cyrtocara moorii. Pritom až na Ctenochromis horei, čo bola nerozvážna kúpa, to boli druhy vhodné.
  • 15.10.2003 Zakúpil som si ďalšiu samičku Pseudotropheus elongatus mpanga, čiže pre jedného samca mám k dispozícii dve. Po čase (február 2004) konštatujem, že to bol dobrý nápad.
  • 11.8.2003 Neolamprologus brichardi obsadili časť, kde som umiestnil samorasty. Samica Pseudotropheus zebra red red, ktorá je konečne sama samička, je oveľa pokojnejšia a smelšia. Veselo si pláva v celom objeme nádrže.
  • 29.6.2003 Cyphotilapia gibberosa síce sa začala o niečo lepšie pohybovať v nádrži, avšak Pseudotropheus zebra red red jej veľa pokoja nedopraje.
  • 25.3.2003 Boje medzi Melanochromis auratus a Pseudotropheus zebra red red a Pseudotropheus crabro naberajú na intenzite. Až do takej miery, že som také súboje ešte nevidel ani u svojich rýb, ani u iných chovateľov. Za strojcu by som označil samca Pseudotropheus zebra red red, ale z najsilnejšími zbraňami vyrukoval Pseudotropheus crabro
  • 20.3.2003 Neustále sa bijú väčšie samice Pseudotropheus zebra red red
  • 5.6.2003 Cyphotilapiu gibberosu začali viac biť ostatné druhy, najmä samec Pseudotropheus zebra red red.
  • 23.2.2003. Zbavil som sa živorodiek. Dôvod bol jednoduchý – chcel som v 60 l nádrži chovať cichlidy a živorodkám sa príliš nedarilo. Nechal som si len jedného samca Poecilia reticulata a všetky Xiphophorus maculatus. Tieto som odniesol do Bratislavy, kde mám také pluvátko. Do spomínaného 60 l akvária som umiestnil mladé Neolamprologus brichardi. Nechal som im tam len pancierničky a prísavníkov. Preto som tam nechal dve novodurové trubice, ktoré som obložil travertínom. Aj v tejto nádrži aj vo všetkých ostatných som odstránil štrk a nahradil ho pieskom. Ryby na to zareagovali tak, že sa ďaleko viac „obtierajú“ o dno, a že oveľa radšej na dne oddychujú – akoby ležali nepohnute.
  • 22.2.2003. Mladé Melanochromis auratus celkom dobre rastú. Úhyn som nezaznamenal žiadny.
  • 19.1.2003 Kúpil som dospelú samicu Melanochromis auratus a tá ma ešte počas transportu potešila mladými jedincami, ktoré opatrovala v tlamke.
  • 10.11.2002. Samca Pseudotropheus zebra red blue mi na smrť dobili. Musel som ho vybrať, ale aj tak som neveril, že to prežije. Na moje počudovanie sa z toho vystrábil.
  • 20.10.2002. Jav popísaný nižšie ako priam rodinná súdržnosť cicavcov sa prehlbuje. Dochádza ku komickým situáciám, kedy sa zastrašujú dospelé Neolamprologus brichardi a na pomoc im prichádzajú najväčšie jedince mlade. Je to dosť komické, keď centimetrové ryby dorážajú na 10 cm, keď pomáhajú matke. Nedovolia si isť ako matka na dotyk, zastavia sa už 5 cm predtým, ale správajú sa obranne. Ako som neskôr zistil, toto správanie je uvádzané aj v literatúre.
  • 1.10.2002. Je veľmi zaujímavé v akej súdržnosti žijú Neolamprologus brichardi. Oni totiž mali znovu mladé a vyzerá to tak, že žijú ako jedna rodina. Bránia sa ako celok voči ostatným, odrastenejšia mlaď toleruje svojich mladších „súrodencov“
  • 15.9.2002. Nič netušiac, zrazu som objavil mladé Neolamprologus brichardi. Predtým som si nevšimol žiadnu výraznejšiu aktivitu, akurát sa mi zdalo, že ich agresivita najmä voči menším obyvateľom nádrže je zo dňa na deň menšia, a to že všetky tri začali aktívne obsadzovať teritórium a zdržujú sa v drvivej prevahe iba tam. Ako sa neskôr ukázalo, mám 2 samičky a jedného samca.
  • 3.9.2002. Samca Cyphotilapia gibberosa začali mnohé ryby veľmi biť, pričom sa prestal brániť. Pripadalo mi to akoby sa prestal brániť, pretože mu samica nikdy nepomohla. Trvalo to asi 3 dni, bohužiaľ zo zlým koncom.
  • 15.8.2002. Dve samičky Maylandia lombardoi, pričom obe sa mi už vytierali sa veľmi začali biť. Bili sa aj predtým, ale teraz bola jedna samička spolu s ostatnými a tá druhá bola len 2 týždne v spoločnom, pretože čakala potomstvo v menšej nádrži. Napokon to dopadlo tragicky, pričom tú silnejšiu samičku, ktorá bola lepšia matka, ubila na smrť. Nepomohlo ani odlovenie.
  • 2.6.2002. Samička Pseudotropheus zebra red red má čoraz viac čiernych bodiek. Začínajú sa objavovať aj u ešte staršieho samca. V tomto období po prvý krát. Toto sfarbenie niekedy naberá na intenzite, inokedy naopak ustupuje. Samotný výskyt malých čiernych škvŕn je zrejme spôsobený geneticky. Pravdepodobne ide o pozostatky z kríženia pôvodných prírodných druhov, ktorých výsledkom bola varieta red red. Niektoré zrejme mali tieto škvrny, iné nie.
  • To, že na samcovi, ktorého už mám oveľa dlhšie, sa zrazu začali tieto malé škvrnky objavovať dávam za príčinu práve samičke. Asi sa jej chcel viac podobať. Neskôr začali tieto znaky obom postupne miznúť.
  • Samička Cyphotilapia gibberosa sa začala viac zapájať do spoločenského života v akváriu.
  • Trenie v priamom prenose som mal možnosť pozorovať pri druhu Maylandia lombardoi. Ostatné ryby sa medzi nich veľmi nemiešali, napokon samec bol veľmi agresívny. Samička si chodila oddychovať mimo trecie teritórium, medzi ostatné ryby, samček odbiehal prudkými pohybmi do svojho revíru. Trenie prebiehalo asi okolo 16 hodiny a ja som ho pozoroval asi 10 minút. Aktéri ma museli evidentne vidieť, ale bolo im to jedno.
  • Kaprozúbky Epiplatys dageti, ktoré som pokusne mal postupne vyskákali von, doslova sa zasamovraždili. Prišiel zrejme koniec ich dvojročného životného cyklu, a preto s tým 3 jedince skoncovali. Jedna z týchto afrických šťučiek vydržala do 29.10.2002
  • 26.5.2002. Mám 6 samíc s mladými.
  • 20.5.2002. Kamene v akváriu staviam už z väčšími otvormi. Nechávam aj menšie otvory, ale preferujem už väčšie otvory.
  • Samička Pseudotropheus zebra red red adoptoval mladého jedinca Astatotilapia latifasciata. Možno omylom, ale každopádne mu neublížila ani keď ho aj ostatné už svoje vypustila.
  • Samec Pseudotropheus zebra red blue sa snaží dvoriť samičke Pseudotropheus zebra red red, ale žiadny úspech neslávil. Zaujímavé je však to, že nie som svedkom súbojov samcom oboch foriem.
  • Niekedy sa cichlidy bijú tak, že otvoria čo najviac papuľku doslova sa pretláčajú ústnymi otvormi. K druhom, u ktorých som to nevidel je Labidochromis yellow. Raz som bol toho svedkom aj u Cyphotilapia gibberosa. Muselo to byť veľmi pôsobivé nielen na mňa, ale aj na vtedy dotknutú Pseudotropheus zebra red red, pretože dovtedy si verila, ale tento spôsob boja jej bol zrejme krajne nepríjemný. Ja som mal dojem, že jej odkusne hlavu.
  • Veľmi hrozivo sa k sebe asi jeden týždeň Neolamprologus leleupi a Neolamprologus brichardi. Nikdy predtým ani neskôr sa to neopakovalo.
  • Veľmi pekne sú vyfarbené platy. Intenzívne sa snažia rozmnožovať. Príčinou je zrejme neustály prísun živých cyklopov. Darí sa aj blackmollám. Samce gupiek majú rozoklané chvosty na 2 – 4 časti.
  • Medzi mladými jedincami, medzi ktorými je aj Astatotilapia latifasciata sú badateľné dospelé samce. Sú síce ešte malé, rovnako ako samičky, ale ani prítomnosť v totálne prerybnenej malej nádrži im nezabránila vytrieť sa. Niektoré mladé samičky držia v papuli.
  • 15.5.2002. Nedávno som bol svedkom zaujímavého správania jedinca samičky Pseudotropheus zebra red red. Mal som tri samičky s mladými v papuli. Dve, spomínanú redku a Astatotilapia som umiestňoval do jedného menšieho akvária predeleného nie celkom priliehajúcim sklom. Pri presune A. latifasciata nevydržala a pustila mladé okamžite. Celkom mi to vyhovovalo. Pretože sklo celkom nepriliehalo, cca. 10 jedincov sa ocitlo na druhej strane, kde však už bola samica P. zebra red red. Registrovala ich, ale vôbec jej nevadili. Ale o to nejde. Po čase, keď som odchytal všetky mladé A. latifasciata aj dospelú samicu. Neskôr som P. zebra red red premiestňoval znovu. No a ona snáď po týždni vypustila len 6, ale predsa rybičiek. Asi predčasne, lebo asi ešte aspoň ďalší týždeň trávili žĺtkový vak. Čo však bolo zaujímavé, že medzi mladými sa objavil aj jeden jedinec A. latifasciata. Časovo to vychádza, že strávil v papuli „cudzej matky“ asi 10 dní. V tom čase som nebol doma, takže matka P. zebra red red tolerovala svoje potomstvo aj prišelca.
  • 13.5.2002. Mladého jedinca Melanochromis auratus som umiestnil do 300 l akvária, Spočiatku bol veľmi stresovaný, vôbec sa nesprával ako cichlida, plával na hladine a bol terčom útokov. Po 3 hodinách dostal rozum a ukryl sa do kameňov. Neskôr sa aklimatizoval. Bohužiaľ neskôr sa začal vyfarbovať na samca a dospelý dominantný samec ho zabil.
  • 8.5.2002. Zaznamenal som dvorenie medzi Pseudotropheus crabro. Hádam po prvý krát. Ako sa neskôr ukázalo, viedlo to k úspešnému odchovu. Rovnako sa správal aj pár Astatotilapia latifasciata avšak ten ani po ďalších 5 mesiacoch nevyviedol žiadne mladé.
  • 5.5.2002 Dostal som kaprozúbky – 4 kusy Epiplatys dageti monroviae. Len pokusne.
  • 1.5.2002. Samička Cyphotilapia gibberosa sa totálne stiahla. Neustále sa zdržiava na konci akvária tesne pod hladinou, pričom jej chrbtová plutva je takmer neustále nad hladinou. Evidentne vyhľadáva výtok filtra.
  • 20.4.2002. Veľmi sa mi bili Neolamprologus leleupi. Agresivita klesla ako sa neskôr ukázalo, dospelo to do nenápadnej likvidácie. Podobne sa začali k sebe správať po roku pokojného spolunažívania aj Pseudotropheus demasoni. Ako najmierumilovnejšia ryba sa ukazuje samička Melanochromis auratus a Aulonocara maleri.
  • 15.4.2002. Prvý úspešný odchov Labidochromis yellow. Hneď na prvý pokus asi 30 mladých. V tom čase Astatotilapia latifasciata vypustila 80 mladých.
  • 1.4.2002. Správanie, ktoré ma fascinuje na druhoch rodu Pseudotropheus je fakt, že pri premiestňovaní, ak ich dobre v sieťke chytím, upokoja sa a akoby čakajú, kým ich prenesiem.
  • 25.10.2001. Pozoroval som nové jedince Pseudotropheus red red a Melanochromis auratus. Zdá sa, že druhá – mladšia samička P. red red už onedlho bude tiež plodná. Samec modrej formy P. red red sa správa podobne. Samec normálnej formy mu občas dáva príučku. Avšak samička modrej formy zdá sa, zatiaľ nemá záujem.
  • 20.10.2001 Starší jedinec Pseudotropheus demasoni sa dvorí mladšiemu jedincovi. Neskôr sa začína viac-menej zdržiavať len na niektorých miestach v akváriu. Vypadá to tak, že je to samička a začína akceptovať dospievajúceho samca.
  • 15.10.2001 Malý jedinec Melanochromis auratus sa dosť neštandardne oddeľuje od spoločenského života v akváriu. Nespráva sa ani bojazlivo, ani depresívne, len jednoducho trochu bočí.
  • 10.9.2001. Pseudotropheus johannii má znovu plnú papuľku a objavil som novú Melanochromis auratus – ide o nového jedinca narodeného cca pred 3 týždňami.
  • 25.8.2001. Samička Astatotilapia latifasciata vypustila mladé z tlamky. Malé rybičky sa zdržiavali viac-menej na hladine a najmä Pseudotropheus demasoni si nimi občas spestril menu. Okrem nich si ich väčšmi všímali len Labidochromis yellow, ostatné druhy si ich nevšímali. Ja som ich radšej odlovil. Nepodarilo sa mi premiestniť všetky, ale odhadoval som to na 40  jedincov. Cez víkend ich kŕmim cyklopmi a prachom a cez týždeň majú pripravenú nadrvenú zmes granúl pre cichlidy.
  • 1.8.2001. Počas toho ako samička Melanochromis auratus čakala mladé, chránil ju Pseudotropheus demasoni. Správal sa veľmi agresívne a teritoriálne. Zhruba v dobe, kedy samička M. auratus vypustila mladé, jeho správanie sa zmenilo – ostal celkom pokojný. Istý čas si „rozumel“ so samcom Melanochromis johannii.
  • 28.7.2001. Celkovo nemôžem zatiaľ po 3 mesiacoch po zariadení akvária identifikovať nejaké teritória. Občas si ten ktorý jedinec nárokuje určitý priestor, ale je to len na krátku dobu

Use Facebook to Comment on this Post