Akvaristika, Biológia, Flóra, Rastliny

Riasy a sinice

Hits: 21846

Riasy

Chcel by som zdôrazniť, že riasy sú rastliny. Nepatria medzi Magnoliophyta ako väčšina dostupných vodných rastlín, ale medzi nižšie rastliny – Algae – riasy. Platí zväčša, že tam kde sa darí riasam, darí sa obyčajne aj vodným rastlinám. Riasy patria do akvária, snažiť sa zabrániť, aby sme ich v akváriu vôbec nemali je nerovný boj a v konečnom dôsledku aj zbytočný. Najznámejšie sú zelené riasyChlorophyta a červené riasy Rhodophyta. Sú však napr.aj hnedé riasyPhaephyceae, rozsievkyBacillariophyceae. Medzi známe druhy patrí Chlorella – jednobunková riasa schopná do zelena totálne “ zafarbiť“ celú nádrž. Z červených rias napr. Audouinella. Sú to samozrejme ako aj vyššie rastliny asimilátory hmoty, obdobným spôsobom viažu kyslík, a tvoria organickú hmotu. Prúdenie vody vplýva aj na riasy. Známej čiernej štetinkovej riase sa darí pri silnom prúdení, často ju nájdeme v najmä na filtri, pri jeho výpuste. Pri nadbytku svetla vznikajú zelené riasy, pri nedostatku svetla hnedé riasy.

Riasy úzko súvisia s množstvom svetla. Optimálne svetelné podmienky nie je vôbec ľahké pre náš konkrétny prípad zabezpečiť. Za najdôležitejšie považujem dosiahnuť optimálny rast vyšších rastlín. V takom prípade si vyššie rastliny poradia s konkurenčne slabším protivníkom. Riasy však dokážu reagovať na zmeny oveľa rýchlejšie ako vyššie rastliny. Riasy sa najčastejšie likvidujú mechanicky. Odporúčam drsnú hubku na riad, alebo mäkkú drôtenku. Žiletku, magnetickú škrabku neodporúčam, avšak aj v prípade hubky, či drôtenky, dajme pozor na to, aby sa nám pri čistení nedostali pod ruky kúsky štrku, ktoré účinné vedia sklo poškriabať. Najmä na čelnom skle je to najnepríjemnejšie. Biologické prostriedky proti riasam, napr. slimáky. Ale aj niektoré ryby konzumujú riasy. Najmä Poecilia shenops, Xiphophorus helleri, Gyrinocheilus aymonieri, Crossocheilus siamensis, Otocinclus, Epalzeorhynchus, Labeo, Helostoma temmincki, Ancistrus atď. Z kreviet najmä Caridina japonica, Neocaritida denticulata. Treba prihliadať na to, že pre niektoré tieto organizmy je riasa prirodzenou potravou, ale častokrát ak majú dostatok inej potravy, dávajú prednosť práve jej. Čiernu riasu žerie spoľahlivo len prísavka thajská – Gyrinocheilus aymonieri a krevetka Caridina japonica. V prírode mikroskopické riasy konzumujú malé kôrovce, takže ak je schodná cesta použiť cyklopa, vírnika na zlikvidovanie zákalu z rias, tak snáď neexistuje lepšia voľba. Riasy možno odstrániť aj pôsobením ultrafialového žiarenia. V akvaristických obchodoch je možné zakúpiť UV-lampu, ktorá funguje ako filter. Voda pri prechode je vystavovaná žiareniu, ktoré svojimi účinkami zabíja zárodky rias, pravda aj množstvo choroboplodných zárodkov. Lampa pôsobí na vodu prechádzajúcu do akvária a tým chráni vodu od rias. V prípade zákalu je možné použiť aj priame pôsobenie priameho svetla lampy na vodu – avšak v takom prípade je nutné chrániť si oči a nemať v nádrži ryby ani rastliny. Rias sa dá zbaviť aj chemickou cestou. Je to krajný spôsob, ktorý v akváriu neschvaľujem. V predajnej sieti existujú na to prostriedky, o nich sa príliš nebudem vyjadrovať. Návody sú na nich. Ako osvedčený nástroj aj proti štetinkovej riase možno označiť aj použitie Sava. Savo zriedime v pomere 1:20. Jemnolisté rastliny znesú 2-3 minúty, väčšina rastlín 3 minúty, rastliny s tuhšími listami ako Anubias, Echinodorus, Crypotocoryne 3-4 minúty. Stačí ich ponoriť do pripraveného roztoku a následne umyť v vodou. Tento postup sa aplikuje mimo akvária. Takto môžeme zbaviť rias aj štrk, kamene apod.

Medzi červené riasy – Rhodophyta patrí štetinková riasa, ktorá je takmer vždy nevítaným hosťom. Často je nazývaná aj ako čierna riasa. Vyznačuje sa chromatickou adaptáciou – svoje fotosyntetické pigmenty (sfarbenie) mení vzhľadom na momentálne svetelné podmienky. Do nádrže obyčajne infiltruje prinesenými rastlinami, vodou z inej nádrže, slimákmi, alebo aj rybami. K prenosu riasy vodou z inej nádrže by som chcel spomenúť, že k nemu môže dôjsť z hľadiska akvaristu veľmi nevinne – riasu prenesie nevdojak. Na to, aby došlo k úspešnej introdukcii postačia zárodky, spóry tejto riasy. V prípade ak tieto zárodky dostanú príležitosť, prejavia svoju životaschopnosť. Živnou pôdou sú pre ne najmä staršie listy vyšších rastlín. Taxonomicky ide o viaceré druhy napr. Audouinella, Compsopogon, Batrachospermum moniliforme, Lemanea. Skúsenosti akvaristov s ňou sú rôzne. Všeobecne môžem povedať, že sa jej darí pri prebytku živín. Napr. v letnom období sa často vyskytuje veľmi hojne, od septembra začne postupne miznúť v akváriu. Jej rast ovplyvňuje množstvo denného svetla. Darí sa jej na príliš bohatom dne. Táto riasa je obyčajne čierna, jej farba môže byť však aj tmavomodrá, tmavozelená. Prichytáva sa prakticky na všetko, na rastliny, na substrát, na schránky slimákov, na sklo akvária, narúša lep na okrajoch stien apod. Drží veľmi pevne, mechanicky je veľmi problematické ju likvidovať z povrchu rastlín. Obyčajne pri takomto pokuse odtrhneme aj kus z rastliny. Z vlastnej skúsenosti viem, že je ťažké odstrániť ju aj cirokovou kefou z tvrdého kameňa. Červené riasy, okrem Sava popísaného nižšie ničí aj meď. Ide o drastickú metódu, ktorá pripadá do úvahy v stave najvyššej núdze. Meď je silný jed aj pre niektoré druhy vyšších rastlín, ako aj živočíchy v akváriu. V prípade, že sa rozhodnete meď použiť, je bezpodmienečne nutné ryby a slimáky odloviť. Zdrojom medi môže byť napr. modrá skalica. Čiernej riasy sa dá zbaviť aj prirodzenejšou cestou. V prvom rade treba znížiť príjem živín. Jestvuje na to niekoľko možností – napr. odkaliť častejšie dno, častejšie meniť vodu, prípadne zvýšiť jej množstvo pri výmene, menej kŕmiť, menej svietiť, premiestniť akvárium na tmavšie miesto.

Zelené riasy sú ďalším typom riasy. Tzv. vodný kvet najmä v eutrofizovaných jazerách a nádržiach tvoria často mikroskopické druhy Chlorella pyrenoidosa, Volvox aureus. V našich nádržiach zvykneme hovoriť o zelenom zákale – tento môže spôsobiť práve táto riasa. V prípade takéhoto zákalu pomôžu bežné prostriedky ako výmena vody, odkalenie, ale predovšetkým totálne zatemnenie nádrže na nejaký čas. Po tomto neestetickom čine je vhodné opäť vymeniť väčšie množstvo vody. Iným častým typom je dlhá vláknitá zelená riasa napr. Pithophora, Oedogonium, Cladophora, ktorá sa pomerne ťažko odstraňuje. Azda najúčinnejšou metódou je mechanické namotanie na špajdlu, alebo podobný nástroj. Žerú ju však živorodky, Ancistrus, Crossocheilus siamensis, Gyrinocheilus aymonieri apod. Na rozdiel od štetinkovej riasy nie je tak pevne ukotvená v rastlinách, preto pri odtŕhaní dochádza ku poškodeniu rastlín len zriedkavo. Na vlasovú riasu je možné aplikovať aj kúpeľ Sava. Riasy, tvoriace malé kolónie, podobne ako hnedé riasy na listoch sú napr. Draparnaldia, Tetraspora gelatinosa, Hydrodictyon reticulatum, Euglena. Dajú sa pomerne ťažko zo skla.

Hnedé riasy – vyžadujú iné podmienky ako zelené a červené riasy. Medzi tento typ rias akvaristi zaraďujú aj rozsievky Bacillariophyceae (Diatomae). Hnedá riasa vzniká pomerne často po založení nádrže. Jej stav sa obyčajne rýchlo zredukuje a obyčajne pozvoľne zmizne. Ak je však stav trvalý, zrejme sme nášmu akváriu neposkytli dostatok svetla. Hnedé riasy sa uchycujú najmä na stenách nádrže, môžeme ich však registrovať aj na povrchu rastlín. Riešenie tejto situácie je preto pomerne jednoduché. Zlepšením osvetlenia. Niektoré druhy: Stephanodiscus bellus, Gomphonema geminatum, Hydrurus foetidus, Tabellaria ventricosa, Cymbella cistula.

Sinice

Sinice nepatria medzi rastliny, ale často sa medzi ne zaraďujú. Často sú označované za modrozelené riasy. Sú obyčajne naozaj modrozelené, čo spôsobuje farbivo fykocyanín, ale môžu byť aj hnedočierne. Riasy a vyššie rastliny patria medzi eukaryotické organizmy. Sinice sú prokaryotické organizmy. Sú príbuzné baktériám. Ich produkty metabolizmu sú škodlivé pre ryby (napokon pri vysokej koncentrácii aj pre človeka – spomeňme si napr. na zákaz kúpania na Kuchajde v Bratislave, ale aj na iných vodných plochách). Sú často mazľavej konzistencie, vyskytujú sa pri vysokej koncentrácii dusíka a fosforu. Sinice sú veľmi odolný protivník, platia pre ne rovnaké postupy, ak ich chceme eliminovať, ako v prípade rias. Niektoré druhy: Aphanizomenon gracile, Rivularia haematites, Anabaena flos-aquae, Mycrocystis auruginosa, Oscillatoria limosa.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Flóra, Rastliny

Vodné rastliny

Hits: 48231

Vodné rastliny sa líšia od suchozemských rastlín, sú adaptované na prostredie pod vodou. Listy vodných rastlín majú prieduchy aj na vrchnej, aj na spodnej strane – takpovediac dýchajú oboma „stranami“ na rozdiel od suchozemských rastlín. Povrch suchozemských rastlín tvorí kutikula, u rastlín vodných takmer u všetkých druhov chýba. Pravdepodobne by najmä bránila difúzii plynov. Plávajúce rastliny obyčajne nezakoreňujú, ani tie, ktoré žijú na hladine. Korene sú čo do tvaru obdobné ako pri suchozemských druhoch. Do dôsledkov nemožno brať za každých okolností vodu ako bariéru, pretože sú vodné rastliny, ktoré aj v prirodzených podmienkach vyrastajú nad hladinu, resp. rastú v močarinách s nízkou hladinou vody vo veľkom vlhku. Aj v akvaristike sa zaužíval pojem submerzná forma a emerzná forma rastliny. Submerzná forma rastie pod hladinou vody, emerzná forma nad hladinou. Jednotlivé formy sa často líšia, okrem iného tvarom, aj farbou. V praxi je v drvivej väčšine používané nepohlavné rozmnožovanie rastlín – odrezkami, poplazmi, výhonkami apod. Submerzná forma môže aj v akváriu vyrásť do emerznej formy – často napr. Echinodorus. Ak je nádrž pre rastlinu príliš nízka, často si nájde cestu von. Avšak aj vodná rastlina kvitne a často veľmi podobne ako suchozemské druhy. Kvet tvorí niekedy pod hladinou, častejšie nad jej povrchom. Pohlavné množenie rastlín nie je vylúčené, ale je problematické a je skôr prácou pre špecialistu. Vodné rastliny sú väčšinou zelené, niekedy červené, fialové, hnedočervené. Existuje množstvo druhov vodných rastlín.

Svetlo je dôležitým faktorom pre rastliny – sú druhy tieňomilné, napr. Microsorium, Vesicularia, druhy svetlomilné, napr. Salvinia, Pistia. Rozdiely sú aj v otázke optimálnej teploty. Sú druhy, ktoré pri relatívne malom rozdiely teploty rastú evidentne inak. Listy sú hustejšie pri sebe v chladnejšej vode, farba listov je tmavšia apod. Väčšina vodných akváriových rastlín má pomerne úzky rozsah teploty, v ktorej žijú. Niektoré akváriové druhy znesú naozaj veľmi nízke teploty, podobné už aj našim studenovodným prírodným podmienkam mierneho pásma. Na rastliny takisto vplýva prúdenie vody. Niektoré druhy sú stavané na stojaté vody, niektoré na rýchlo tečúce toky. V akváriu je zdrojom prúdov vody najmä filter a vzduchovanie. Prúdenie vody značne ovplyvňuje dekorácia, svoju úlohu zohráva aj sklon, reliéf dna. Rovné dno dáva vznik silnejšiemu prúdeniu. Na rastliny veľmi neblaho vplývajú liečivá používané v akvaristike. Ich negatívny účinok je bohužiaľ dlhodobý. Ak máme možnosť, presaďme aspoň časť rastlín do inej nádrže počas liečby. Aj to je dôvod na zriadenie samostatnej karanténnej nádrže. Po použití liečiv je možné použiť aktívne uhlie. Rastliny akvaristi presádzajú. najčastejšie k tomu dochádza pri vegetatívnom rozmnožovaní. Väčšie materské rastliny neodporúčam často presádzať. Rastliny môžu byť aj zdrojom potravy pre ryby, slimáky apod., čo je však väčšinou nežiaduce. Často sa na elimináciu rias používajú mladé prísavníky. Pokiaľ sú malé svoju úlohu plnia poctivo, no väčšie sa radšej pustia do rastlín. Slimáky dokážu takisto požierať riasy, najmä ak majú nedostatok inej potravy, vedia sa však pustiť aj do rastlín. Najrozšírenejšie ampulárie rastliny nežerú. V akváriu svietime umelým svetlom, dĺžka osvetlenia by mala byť taká ako v ich domovine. Dôležité rovnako je dodržiavať pravidelnosť, 12-14 hodinový interval je nutný. Závisí od umiestnenia, od toho či sme v tmavej miestnosti, aká je dĺžka denného svetla a koľko ho slnko poskytuje. Denné svetlo má inú kvalitu ako umelé svetlo, dá sa mu iba prispôsobiť. Druhy sú prispôsobené rôznemu prostrediu. Vodné rastliny, napokon rovnako ako aj ich suchozemské príbuzné menia svoj metabolizmus v závislosti od striedania dňa a noci. Je to ich vlastný prirodzený biorytmus. Rastliny cez deň prijímajú svetlo, CO2, tvoria organickú hmotu a ako vedľajší produkt tvoria kyslík. Tejto reakcii vravíme fotosyntéza.

V noci naopak rastliny kyslík prijímajú – rastliny dýchajú a vylučujú do vody CO2. Rastliny však dýchajú aj cez deň, prevláda však príjem CO2. Vplyvom dýchania rastlín v noci – produkcie CO2 sa pH v akváriu zvyšuje. Koncentrácia CO2 stúpa s tvrdosťou vody, teplotou vody a klesá s pH. Medzi základné funkcie rastlín patrí mineralizácia hmoty. Detrit je usadená vrstva odpadu, výkalov rýb, slimákov apod., ktoré je nutné rozložiť. Tento proces, ktorý uskutočňujú mikroorganizmy, najmä baktérie. Rastliny hrajú pritom dôležitú úlohu, pretože niektoré látky dokážu odbúravať aj ony, ale v každom prípade už mineralizované látky sú zdrojom výživy pre ne. Niektoré korene tvoria podobne ako listy (zelené časti rastlín) kyslík, no za normálnych podmienok každá rastlina tvorí malé množstvo kyslíka, ktoré napomáha aeróbnej redukcii hmoty okolo nich. Niektoré druhy dokážu obzvlášť dobre odčerpávať z vody živiny, ktoré sú pre akvaristu žiadané, napr. Riccia fluitans je ideálnym biologickým prostriedkom na zníženie hladiny dusičnanov. Podobnými schopnosťami oplýva Ceratophyllum demersum. Obdobne Anacharis densa efektívne odčerpáva z vody vápnik. Tieto látky rastliny viažu do svojich pletív a začleňujú sa do ich fyziologických pochodov. Vzhľadom na to, že často ide o látky pre nás akvaristov nie príliš vítané, je táto schopnosť cenná. Vplyv filtrovania a najmä vzduchovania na rast rastlín je viac-menej negatívny. Nedá sa to jednoznačne povedať, ale filtrovanie, ktoré čerí hladinu, a teda aj vzduchovanie je pre rast rastlín nežiaduce, preto to nepreháňajme. Udržiavať akvárium celkom bez filtrácie nechajme radšej na špecialistov, ja sám mám niekoľko takých akvárií. Rastliny však môžu meniť aj farbu. Vodné rastliny, ostatne podobne ako ich suchozemské príbuzné, oplývajú vďaka chlorofylu predovšetkým zeleným sfarbením. Avšak aj jeden jedinec môže vykazovať v priebehu ontogenézy zmeny. Fialová farba inak zelených rastlín má príčinu vo veľkom množstve svetla, žívín.

Sadenie rastlín

V prvom rade by sme mali dodržať, že veľké jedince (druhy) sadíme dozadu a menšie dopredu. Vyvarujme sa tiež sadeniu presne do stredu nádrže. Rovnako s citom narábajme so symetriou. Korene skrátime ostrými nožničkami na 1 – 2 cm (nie u rodu Anubias, Cryptocoryne) a pri sadení sa vyvarujme ich poškodeniu. Všetky korene by mali byť v dne, žiadne trčiace korene nie sú žiaduce. Pri niektorý rastlinách, ktoré majú koreňový systém dobre vyvinutý, napr. Echinodorus, zasadenú rastlinu po zasadení mierne povytiahneme – koreňový krčok by mal trošku vyčnievať. V prípade odrezkov je vhodné, aby sme zasadili rastlinu tak, aby sme nesadili holú stonku, ale aby doslova spodné listy boli zafixované do dna. Vodná rastliny tak získa oporu, bude mať oveľa lepšiu stavbu. Plávajúce rastliny hladiny Limnobium, Pistia, Riccia, Salvinia voľne pokladáme na hladinu, iné plávajúce rastliny voľne hodíme do vody. Niektoré z nich sú schopné zakoreniť, avšak nie dlhodobo. Riccia napr. sa dá celkom efektne použiť ako koberec na dno. Keďže sama ma tendenciu vyplávať na hladinu, je nutné ju nejako zachytiť – napr. o ploché kamene. Microsorium, Anubias sa pripevňujú ku drevu, na filter. Najvhodnejšia na to je spletaná šnúra z rybárskeho obchodu. Ak kúpime rastliny v obchode, pravdepodobne budú zasadené v košíkoch a v minerálnej vate. Tieto sa do akvária nehodia, najmä nie skalná vata, preto vodné rastliny vyberieme z košíkov a zbavíme ich predovšetkým minerálnej vaty. Výživa rastlín, hnojenie Rastliny sa získavajú energiu viacerými spôsobmi. Ich prirodzeným zdrojom energie je CO2 – oxid uhličitý a svetlo. Stačí si spomenúť na fotosyntézu zo školy. Ak majú rastliny dostatok CO2, nedokážu ho zužitkovať pri nedostatku svetla. Ak rastliny majú dostatok svetla, pri deficite CO2 ho nedokážu dostatočne využiť. Ak však sú obe hodnoty optimálne, je to veľký predpoklad pre veľmi úspešný rast našich rastlín. V poradí dôležitosti by som svetlo postavil pred CO2. Pre úspešný rast rastlín treba kvalitné osvetlenie.

V prípade, že vidíme produkciu kyslíka rastlinami – tvoriace sa bublinky čerstvého kyslíka, koncentrácia kyslíka v bunke stúpla nad 40 mg/l. Pre úspešnejší rast rastlín je veľa krát vhodné siahnuť po doplnení výživy. Ku zvýšenému prijímaniu živín – energie prispieva aj prúdenie vody. Výživu rastliny dostávajú aj vo forme odpadných látok – výkalov rýb. Aj nádrže tzv. holandského typu (rastlinné) často krát obsahujú nejaké ryby, ktoré slúžia práve na neustále obohacovanie živinami. V tomto prípade skôr tými stopovými. V prípade, že sa vo vode nachádza nedostatok CO2 a rastliny dokážu z hydrogenuhličitanov tento získať, môže dôjsť ku biogénnemu odvápneniu – vyzrážanie nerozpustného uhličitanu vápenatého na povrchu listov. Prijímanie hydrogenuhličitanov je však energeticky náročnejšie. Akvárium má často dostatok živín vo forme exkrementov rýb. Humínové kyseliny sú látky, ktoré sa najmä v prírode bežne nachádzajú vo vode. Sú to produkty látkovej premeny dreva, pôdy, listov, častí rastlín. Z hľadiska využitia pre akvaristiku je zaujímavé použitie dreva a listov, prípadne šišiek, škrupín orechov apod. Sú nesmierne dôležité pre rastliny, pretože dokážu byť energetickým mostom medzi zdrojom výživy a rastlinou. Vďaka týmto organickým komplexom dokáže rastlina získať to, čo je príroda ponúka. Je to podobná funkcia ako majú bioflavonoidy pre vitamín C. Darmo budeme prijímať megadávky vitamínov ak ich telo nedokáže zužitkovať. Humínové kyseliny sa tvoria v prírode v pôde. Železo vo vode za normálnych podmienok veľmi rýchlo oxiduje na formu nevyužiteľnú pre rastliny.

Filter je doslova požierač železa. Ak sa však viaže v chelátoch, v organických komplexoch, je prístupné rastlinám. Ide o Fe2+, aj Fe3+, a práve humínové kyseliny sú substrátom, v ktorom sa môže železo uplatniť pre rastliny. Nedostatok železa spôsobuje chlorózu, ktorá sa prejavuje slabým pletivom – sklovitými listami, žltnutím najmä od okrajov podobne ako aj u suchozemských rastlín. Minerály a stopové látky sú získavané prirodzenou cestou z vody a z detritu. Stopové látky sú látky, prvky, ktoré nie sú nevyhnutné vo veľkom množstve, ale iba v nízkych (stopových) koncentráciách – napr. Zn, Mn, K, Cu. Niektoré z týchto prvkov sú vo vyšších koncentráciách škodlivé až jedovaté. Detrit je hmota, tvorená mikroorganizmami organickou hmotou odumretých rastlín, výkalov rýb apod. V prípade rastlinného akvária je často kameňom úrazu práve obsah minerálnych látok. Najlepší spôsob ako toho dosiahnuť sú ryby. Mikroorganizmy – najmä nitrifikačné a denitrifikačné baktérie rozkladajú hmotu na látky využiteľné rastlinami. Rastliny tento zdroj energie využívajú najmä pomocou koreňov. Niektoré sú schopné viazať viac NO3 – dusičnanov napr. Ceratophyllum demersum, Riccia fluitans. Veľa z nás má zdrojovú vodu obsahujúcu vysoké množstvo dusičnanov. Norma pitnej vody o maximálnej hodnote je dosť vysoká pre akvaristiku, nevhodné najmä pre nové akvárium. Vďaka pomerne vysokému obsahu dusíka potom môže ľahšie dôjsť ku tvorbe toxického amoniaku.

Cyklus dusíka trvá niečo vyše mesiaca, takže dusičnanový anión pridaný dnes putuje ekosystémom akvária viac ako mesiac, kým ho opustí. Denitrifikačné a nitrifikačné procesy sú pomerne zložité, zaujímavé aj pre laika je snáď fakt, že sa ako produkt týchto reakcií tvorí aj plynný dusík N2. Ten samozrejme uniká do atmosféry – von z nádrže. Denitrifikačné baktérie sa nachádzajú vo filtri. Tak ako píšem v článku o filtrovaní, je nevhodné filtračné vložky podrobovať tečúcej vode z bežného vodovodu. Preto, aby sme nezabili naše rozvinuté baktérie je vhodnejšie umývať molitan vo vode neobsahujúcej chlór a ostatné plyny používané vo vodovodnej sieti. Na trhu existujúce produkty, ktoré obsahujú baktérie, ktoré sa pridávajú do filtra. Na trhu sú dostupné rôzne produkty hnojív a výživových doplnkov pre rastliny. Neodporúča sa kombinovať hnojivá ani rôznych firiem ani výrobkov jednej firmy. Mechanicky zachytené časti z filtra používam ako hnojivo aj do kvetináčov suchozemských rastlín. Filter ako oxidant obyčajne obsahuje množstvo látok, hodnotné je najmä železo, ktoré je balzamom pre často chudobné pôdy v črepníkoch. Táto hmota, je okrem toho takpovediac natrávená, takže sa v pôde pomerne rýchlo rozkladá. 

Rašelina znižuje pH aj tvrdosť vody, vode poskytuje humínové kyseliny a iné organické látky. PMDD je svetovo veľmi rozšírené takpovediac nekomerčné hnojivo. Mieša sa zo síranu draselného, heptahydrátu síranu horečnatého, dusičnanu draselného a stopových látok: B, Ca, Cu, Fe, Mn, Mo, Zn, ktoré sú vo forme organického komplexu. Je to vhodná kombinácia, v ktorej sú stopové látky asi najdôležitejšie. CO2 ne pridávam pomocou známeho procesu kvasenia. Stačí však na to fľaša, do ktorej nalejeme takmer po vrch vodu, pridáme droždie (kvasnice) a cukor. Vodu na začiatok odporúčam teplejšiu (okolo 35°C). Fľašu uzatvorím vrchnákom, v ktorom mám otvor pre hadičku, ktorá na druhom konci končí v akváriu, kde je zakončená vzduchovacím kameňom, alebo lipovým drievkom. Použiť sa dá úspešne aj cigaretový filter. Prípadne hadička končí v akváriovom filtri, cez ktorý sa rozstrekuje do vody. Takýto dávkovač CO2 dokáže produkovať 3 – 5 týždňov oxid uhličitý. Má to však chybu v tom, že nie je ošetrený proti náhlemu vzostupu produkcie CO2. V noci je lepšie CO2 takto do nádrže nepumpovať. Na produkciu CO2 sa hodia aj bombičky z fľaše na výrobu sódy. Na trhu existujú rôzne difúzery CO2. Ja používam CO2 fľašu, na ktorej je redukčný ventil a „ihlový“ (bicyklový) ventil, z ktorého ide hadička do kanistra v akváriu. Funguje to tak, voda si „vypýta“ toľko CO2, koľko „potrebuje“. Tak dosiahnem maximálne rozumné nasýtenie akvária oxidom uhličitým. Redukčný ventil je nato, aby znížil tlak na 5 atmosfér. Ihlový ventil vo všeobecnosti je na to, aby tlak znížil na mieru vhodnú do obyčajnej tenkej akvaristickej hadičky. Existujú aj normálne ihlové ventily, ja však používam ventil, ktorý používajú cyklisti na hustenie pneumatík. Nestojí ani 10 €. Redukčné ventily existujú rôzne, sú aj také, ktoré na výstupe ponúkajú tlak CO2, ktorý môže ísť rovno do nádrže. Kombinovať sa dá pomocou elektromagnetických ventilov, ktoré by sa otvoril podľa spínača. Ja si to riadim tak, že CO2 napustím vždy ráno. Neodporúčam sýtiť akvárium sústavne, tlačiť do vody oxid uhličitý cez otvorené ventily napr. cez rozstrekovanie pomocou filtra. V každom prípade, či už pri zakúpení komerčného produktu, alebo vlastného riešenia, treba mať na zreteli, že difúzia plynov vo vode je rádovo 4 krát nižšia ako vo vzduchu. Čiže podobne ako kyslík, aj CO2 je prijaté vo vyššom množstve za predpokladu tvorby menších bubliniek. Henryho zákon hovorí, že koncentrácia rozpusteného plynu je priamo úmerná parciálnemu tlaku plynu nad jej hladinou – je to v podstate analógia ku osmotickým javom.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Rozmnožovanie rýb a rastlín

Hits: 40115

Ryby sa rozmnožujú iba pohlavne. Podľa spôsobu rozmnožovanie rozlišujeme na ikernačky a živorodky. Ikernačky kladú ikry – vajíčka podobne ako plazy, ktoré sa po akte rozmnožovania vyvíjajú mimo tela matky – oviparia – vajcorodosť. Ich priemer je od 0.8 mm do 6 mm, v závislosti na konkrétnom druhu. Ikry, napokon v menšej miere aj plôdik veľmi často neznášajú svetlo, preto sa ikry často zakrývajú – rozumej celé akvárium. Je to logické – treba si uvedomiť, že v prírode je obyčajne väčšia „tma“ a ikry obyčajne kladú pod list, do rastlín, na dno, do jaskyniek pod skalný strop apod. Ikry, ktoré nie sú oplodnené, časom zbelejú, a je ich treba z akvária vybrať, pretože by sa zbytočne rozkladali a tým ohrozovali zvyšné. Naopak druhom živorodým sa ikry vyvíjajú v telovej dutine matky podobne ako u cicavcov – viviparia – živorodosť. V prípade málo častého vylučovania oplodnených ikier hovoríme o ovoviviparii – vajcoživorodosti. Plôdik totiž často opúšťa telo matky tesne po zbavení sa posledných zárodočných obalov. Práve vyliahnuté mláďa sa nazýva eleuterembryo. Živorodým druhov sa vlastne ikry vyvíjajú v tele, sú rovnakého tvaru, veľkosti ako u ikernačiek, len vývin prebieha dlhšie 20 – 40 dní. Živorodky majú vyvinutý špecifický orgán – gonopódium, u rodu Hemirhaphodon androgónium, pomocou ktorého sa rozmnožujú. Tvar gonopódia je určovacím druhovým znakom. Plodnosť rýb viac-menej rastie s ich dĺžkou, váhou. Vplyv naň však má aj okrem iného aj vek, obsah solí, kyslíka, teplota vody. Živorodým druhom, okrem gudeovitých spermie v tele samičky prežívajú aj mesiace – samček oplodní samičku a tento prenos genetickej informácie je životaschopný dlhé časové obdobie, obyčajne 3 – 4 vrhy, bol však zaznamenaný aj prípad 11 vrhov. Je zaujímavé, že aj medzi rybami sa nájdu druhy, ktoré sú obojpohlavné – hermafroditizmom, no drvivá väčšina rýb sú gonochoristi – funkčne samičky tvoria samičie pohlavné bunky, samce samčie pohlavné bunky. Pri rozmnožovaní by sme sa mali vyhnúť príbuzenskej plemenitbe. Ak už sme nútení ku nej, množme radšej rodiča s potomkom, ako sestra s bratom. Dlhodobá príbuzenská plemenitba vedie ku degeneratívnym poruchám, napr. ku zakriveniu chrbtice, ku iným morfologickým odchýlkam, ku zníženej životaschopnosti.

V prírode dochádza aj ku kríženiu medzi príbuznými, no ide o izolované oblasti, kde je zamedzený prístup ku migrácii a tým ku premiešavaniu genetickej informácie. Nie je vylúčené, že dochádza priamo ku kríženiu medzi potomkami jedného rodiča, ale vzhľadom na veľkosť areálu a početnosť populácie ide o rozmnožovanie medzi bratrancami a sesternicami. Keďže dochádza v oveľa vyššej miere aj ku prírodnému výberu, neraz sa stane, že takáto izolovaná príbuzensky sa množiaca populácia je životaschopnejšia ako populácia, ktorej areál nedovoľuje prakticky príbuzenské kríženie vďaka dostatku priestoru. Tento stav však platí, ak sú podmienky ideálne, len čo sa rapídne zmenia faktory prostredia negatívne, neizolovaná populácia je razom vo výhode. Aktivity vedúce k reprodukcii sú jedny z najkrajších, ktoré nám vedia ryby pri ich chovaní poskytnúť. Snaha samcov, predvádzanie sa pred samičkami je veľmi zaujímavá. Niektoré sú schopné prenasledovať samičky väčšinu dňa, iné sa tejto činnosti venujú len v určitom období a za určitých podmienok. Práve preto je vhodné práve počas snahy o rozmnožovanie viac dbať o tesnosť krycieho skla, pretože najmä samičky majú neraz snahu ujsť pred dobiedzajúcimi samcami aj skokmi nad hladinu.

Tetrám sa často pre ich záujem o ikry, kladie ako prekážka, z nášho chovateľského pohľadu rošt – filter, ktorý oddeľuje ikry od ostatných rýb. Netýka sa to však iba tetier, pre tetry je však použitie trecieho roštu príznačné. Rošt môže byť položený na holom dne po celom obsahu. Počas trenia padajú ikry na dno, kde sa nachádza rošt, ktorý je trochu nadvihnutý nad dno, aby na ikry rodičia nedosiahli. Samozrejme rošt môže byť položený aj inak, podstatné je aby sa dospelé ryby ku ikrám nedostali, alebo mali túto úlohu sťaženú. Materiál, z ktorého je vyrobený, je takisto rôzny, závisí od veľkosti rýb, ikier pre ktorý má byť použitý. Používajú sa rôzne najčastejšie pletivá pre záhradkárov apod. Existuje aj forma skleneného perforovaného roštu.

Pôrodnička je nádoba, uzavretý priestor, prípadne akvárium, v ktorom sa rodí poter. Opomeniem teraz nádrž, ako materiál sa komerčne používa umelá hmota. Tieto sú vhodné pre živorodky. Sú konštruované tak, aby napr. gravidná gupka mohla v nej porodiť svoje mladé. Existujú principiálne dva typy: pri prvom narodené rybky opúšťajú telo matky a prepadávajú cez lišty do spodnej časti pôrodničky, kam sa samička nemá šancu dostať, alebo pri druhom rybky opúšťajú matku do voľnej vody – v tomto prípade musí byť samozrejme toto akvárium bez rýb, inak čerstvo narodené rybky čoskoro požerie. Oba typy pôrodničiek na vode plávu – pohybujú sa na hladine Ako lepšia alternatíva použitého materiálu ku takýmto pôrodničkám je použitie sieťoviny, podobne ako pri trecom rošte. Pletivo stačí zošiť napr. saturnou to želaného tvaru a zabezpečiť napr. polystyrénom, aby pletivo nepadlo na dno. Výhoda takéhoto riešenia je zjavná – pletivo môže byť oveľa väčšie ako v obchode zakúpenej pôrodničke, a celkovo je šité takpovediac na mieru. Zakúpené pôrodničky z obchodu som však malými vrtákmi prevŕtal, aby medzery pre únik plôdika boli ešte širšie. O svojpomocne vytvorených pôrodničkách píše Ivan Vyslúžil v tomto článku.

Ako substrát pre niektoré druhy poslúžia jemnolisté rastliny, steny nádrže, listy rastlín, kamene na plochu, alebo strop kamenných „jaskyniek“, atď. Pre niektoré druhy rýb sa pripravujú rôzne výluhy. Néonka čierna – Hypessobrycon herbertaxelrodi je toho názorným príkladom – pre tento druh sa často výluhy pripravujú ako napokon aj pre ostatné tetrovité.

Rozmnožovanie cichlíd je zrejme jedno z najzaujímavejších medzi rybami. Napr. samička ostriežika purpurového si vyhliadne vhodnú jaskynku, napr. kokosový orech, kde dokáže držať v papuli svoje mladé celé hodiny. Samozrejme predtým prebehlo trenie. Najmä u amerických druhov sa páry musia nájsť samé, často vydržia spolu aj celý život. Niektoré druhy kladú ikry na substrát, napr. na plochý kameň, na podnebie kameňa apod. Zospodu kladie ikry napr. princezná – Neolamprologus brichardi. Tento druh je pomerne neznášanlivý voči sebe, takže dominantné páry eliminujú svoju konkurenciu, a potom sa plnou silou pustia do rozmnožovania. Keď začnú, často v pomerne pravidelných intervaloch prinášajú nové generácie. Ich ikry sú slabo ružové, pomerne veľké, počet ikier je 20 – 100. Veľa druhov cichlíd patria medzi tzv. papuľovce (česky tlamovce). Čiže sú to také druhy, ktoré svoje potomstvo uchovávajú vo svojej papuľke, avšak  papuľovce nájdeme aj medzi inými taxónmi, napr. aj medzi druhmi rodu Betta. Ich rodičovský inštinkt je však často dosť slabý, je to samozrejme druhovo špecifické, napr. Neolamprologus brichardi, väčšina amerických cichlíd svoje potomstvo urputne bráni, na rozdiel od napr. malawijských rodov Pseudotropheus, Maylandia, Melanochromis, Labidochromis. Ikry držia poctivo v papuli, nechajú ich stráviť žĺtkový vak, pripravia ich na opustenie ústnej dutiny matky, vypustia ich. Niekedy sa stane, že ich ešte nejaký čas opäť pozbierajú a tento jav sa môže opakovať, no keď už tak nespravia, ich rodičovský inštinkt ide veľmi rýchlo bokom. Samec, v podstate po oplodnení iba chránil samičku, ale teraz svoje mladé väčšinou pokladá za votrelcov, prípadne za spestrenie menu. Samička je na tom podobne, ona sa ale skôr „pomýli“. Najprv si mladé nevšíma, akoby sa dištancovala, no časom sa môže stať, že svoje potomstvo začne prenasledovať.

Typické kaprozúbky (halančíky) nakladú ikry, ktoré v prírode jednoducho neskôr vyschnú. Impulz na vývoj zárodku donesie so sebou až opätovný dážď na začiatku obdobia dažďov. Simulácia tohto procesu je aj základom úspechu pri ich rozmnožovaní v zajatí, v našich nádržiach. Čiže po trení v akváriu je nutné ikry vybrať a umiestniť na suchom mieste. Po druhovo špecifickom čase ikry vyberieme, umiestnime do vhodnej nádrže a zalejeme vodou. Vtedy začne pokračovať reprodukcia až po vyliahnutie mladých rýb. Tieto ryby rastú veľmi rýchlo, pretože jednoročné druhy musia počas krátkej dobe dospieť a sami sa rozmnožovať.

Samičky panciernika Corydoras aeneus zbiera oplodnené ikry a dočasne ich nesie pod prsnými plutvami, ktoré má zložené do tzv. taštičky. Neskôr ich lepí na sklo a na rastliny. Pancierniky sa rozmnožujú v hejnách, patria sem druhy obľubujúce nižšiu teplotu. Známa je pomôcka ku stimulácii – nitenky a každodenné znižovanie hladiny vody a výmena vody za čerstvú studenú vodu, čo simuluje nadchádzajúce obdobie dažďov – obdobie hojnosti. Pancierniky si zväčša vlastné ikry veľmi nevšímajú, odporúča sa však, ich premiestňovať. Samozrejme veľa druhov nie je tak ľahko rozmnožiteľných: Corydoras sterbai, C. panda atď.

Najčastejšie sa v akváriách vyskytujúci prísavník Ancistrus cf. cirrhosus sa rozmnožuje v dutinách, alebo pod kamene. Chovatelia si pomáhajú napr. sklenenou fľašou, novodurovou trubkou apod. Samček si svoju samičku zvyčajne vyberie. Svoje ikry samec do istého času stráži, avšak nemá toľko prostriedkov ako veľké dravé druhy, ani nie je tak húževnatý. Avšak v bežnom spoločenskom akváriu má prísavník šancu sa rozmnožiť a poskytnúť aj potomstvo.

O skalároch – Pterophyllum scalare sa vraví, že vyžadujú tlak vody – vysoký vodný stĺpec. Avšak mal som možnosť vidieť ich odchovávať aj vo veľmi malých nádržiach nie vyšších ako 25 cm. Keďže v domovine sa vytierajú zvyčajne na listy vysoko rastúcich rastlín, môžeme im poskytnúť ako trecí substrát napr. otvorený kus z PET fľaše. Skalár, pokiaľ nakládol ikry, tak ich chráni, aj sa o ne stará, hneď ako sa rozplavávajú mladé, začne ich zvyčajne nemilosrdne požierať. V prírode by sa takto nesprával a stáva sa, že aj v akváriu mladé nepožiera.

Živorodky sú z hľadiska rozmnožovania vhodné pre začiatočníka. Dá sa pre ne pri rozmnožovaní uplatniť vyššie spomínaná pôrodnička, ale aj vlastnými prostriedkami zošité sito. Rozmnožujú sa pri troche snahy veľmi ochotne. Mečovka mexická je takmer vždy voči svojim mladým kanibal, platy sú na tom obdobne, len pávie očká zväčša vlastné potomstvo ušetria. Keď dospejú a začnú sa rozmnožovať, cyklus pôrodov sa opakuje zhruba po 4 – 5 týždňoch ako u väčšiny živorodiek. Gupky a platy môžu mať až 100 mladých, dospelá mečúnka aj 200. Ide o živorodé druhy, takže rodia živé mláďatá, v brušnej časti sa nachádza škvrna plodnosti, ktorá svedčí o pohlavnej zrelosti samičiek. Jedno oplodnenie samcom môže vystačiť aj na 3 – 4 vrhy. Počas dní pred pôrodom sa škvrna zväčšuje a tmavne. Blackmolly – tmavá vypestovaná forma Poecilia shenops je trochu ťažšie odchovateľná rybka, pretože vyžaduje o niečo teplejšiu vodu a nevidno na nej škvrnu plodnosti. U blacmoll pri ich potomstve máme možnosť vidieť presadzovanie sa génov prírodnej povahy, pretože nie všetky mladé budú celé čierne ako pravdepodobne sú rodičia. Ide o to, že blacmolla je vyšľachtená forma, ktorá nie je celkom biologicky ustálená. Dokonca sa môže stať, že niektoré jedince sú v mladšom veku strakaté a neskôr im čierny pigment pribúda natoľko, že celkom zčernejú. Aj pre blackmolly je vhodné sito na ich rozmnožovanie, resp. na ochranu vyliahnutého potomstva pred pažravosťou dospelcov.

Labyrintky žijú obyčajne v preteplených oblastiach, kde sa nachádza veľmi veľa súčastí vo vode: rýb, rastlín, organických zvyškov, driev apod. Dospelé jedince dýchajú atmosférický kyslík. Veľa druhov labyrintiek tvorí penové hniezdo – pri ochrane ikier využijú svoju schopnosť naberať atmosférický vzduch. Penové hniezdo je tvorené čiastočkami vzduchu, ktoré ryby premelú v ústnej dutine. Na vode pláva. To znamená, že hniezdo pre ikry pláva na hladine, nie je vhodné aby v akváriu bolo silné prúdenie vody – to by mohlo poškodiť stavbu penového hniezda. Ako podpora preň slúžia napr. plávajúce rastliny Riccia, Salvinia, Myriophyllum, Lemna apod. Hniezdo obyčajne stavia samec, niektoré druhy alebo jedince je treba po trení z nádrže odloviť, iné nie. Týmto spôsobom sa rozmnožujú guramy, bojovnice, kolizy. O kolizách – Colisa je známe, že ich poter je jeden z najmenších, preto sa odporúča udržiavať hladinu vody počas jeho vývoja pod 10 cm. Sú veľmi náchylné na zmenu teploty a na chlad, preto je vhodné zabezpečiť výborné utesnenie krycím sklom alebo niečím iným, a udržiavanie rovnakej teploty vody, a vzduchu nad hladinou ak medzi krycím sklom a hladinou je nejaký priestor. Filtrovanie by malo byť veľmi slabé alebo žiadne a prúdenie vody minimálne, alebo žiadne. Kritické obdobie je doba tvorby labyrintu. Dochádza k tomu po 50 dni a toto obdobie je kritické, vtedy je vhodné ešte viac zvýšiť obozretnosť, aby sme prípadné straty minimalizovali. Pred rozmnožovaním bojovníc Betta splendens môže v ich správaní dôjsť ku prejavu džentlmenstva. Vtedy sok pri fyziologickej potrebe soka nadýchnuť sa, čaká na to aby mohol pokračovať v súboji. Spoločenské boje samcov sú u bojovní dosť drsné.

Vodné rastliny sa rozmnožujú v akváriách, ale často aj v prírode, hlavne nepohlavne. Vegetatívne rozmnožovanie nastáva rôznymi spôsobmi, napr. odrezkami, poplazmi, odnožami atď. Pohlavný spôsob nie je taký častý ako u ich suchozemských príbuzných. Rastliny často v akváriu nekvitnú a k opeleniu – k začiatku úspešného rozmnoženia dochádza ešte menej často, čo je pochopiteľné aj vzhľadom na priestorové bariéry.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Prax

Choroby rýb a ich liečenie

Hits: 60886

Každý asi pozná vetu: Zdravý ako ryba. Bodaj by vaše ryby boli zdravé, ale skúsenejší akvarista by sa asi tomuto porekadlu vyhol. Zárodky infekcií sa vo vode úspešne šíria a často aj neustále vyskytujú, avšak ryby samozrejme disponujú imunitným systémom, ktorý bráni prieniku choroby. Tento systém môže byť samozrejme rôznymi faktormi narušený, a tým sa budeme tu zaoberať. Chcel by som však znovu zdôrazniť, že ryby si za normálnych podmienok, ktoré by sme im mali vedieť poskytnúť, poradiť aj samé. Počas choroby ryba veľmi často v závislosti od druhu mení sfarbenie. Môže zblednúť, aj stmavnúť. Ak sme dospeli do štádia, že sa nevyhneme dezifenkcii, vhodný je hypermangán, ocot, čistá voda, zmes soli a octu, podrobenie varu. Vyššia teplota znižuje v dlhšom časovom období kondíciu, imunitu rýb, aj keď sa v takejto vode na pohľad cítia lepšie a sú krajšie vyfarbené. Choroby rýb sú ťažšie diagnostifikovateľné a liečiteľné, najmä tie vnútorné. Vonkajšie ochorenia, ktoré sú častokrát badateľné aj voľným okom, aj keď aj medzi nimi sa nájde zopár, ktoré môžu aj napriek liečeniu kondične dobre disponovanej ryby viesť ku úhynu. Vnútorné ochorenia často zistíme prostredníctvom zmeny správania, prípadne až po úhyne. Špecializované veterinárne pracoviská sú schopné identifikovať aj z mŕtveho materiálu typ ochorenia. Pri použití liečiv je často vhodné z nádrže rastliny odstrániť, ak je to možné. Pretože liečivá rastlinám vyslovene škodia, a ich účinky sú dlhodobé. Ak to nie je možné, po skončení liečby je vhodné použiť aktívne uhlie, ktoré teoreticky dokáže niečo z nenaviazaných súčastí liečiv a produktov reakcií nimi spôsobených, viazať. Po určitom čase je nutné samozrejme aj aktívne uhlie odobrať, pretože stratí absorpčné vlastnosti. Šírenie choroby môže byť plošné, ale často krát je viazané na jediného hostiteľa – čo nám dáva možnosť zbaviť sa choroby v jej počiatku premiestnením napadnutého jedinca do inej nádrže. Ak by sa takémuto parazitu podarilo úspešne zdolať svoju svoju obeť, táto už ďalej mu nebude poskytovať živiny, a prejde resp. bude si hľadať nového kandidáta. Možno ste si všimli niekedy, že nebadane vám po jednom odchádzajú ryby v pomerne dlhom časovom úseku – je to možný následok práve takéhoto priebehu choroby.

  • Ichtyoftirióza – je pomerne časté ochorenie rýb, slangovo sa mu hovorí krupička. Spôsobuje ho Ichthyophthirius multifilis, ktorý patrí medzi nálevníky. Ryby sú posiate akoby „krupičkou“. Choroba preniká do akvária živou potravou, cudzou vodou, prinesenými rybami. Proti krupičke pomáha zvýšenie teploty – soľný kúpeľ opísaný nižšie. Účinne potláča krupičku aj malachitová zeleň, no tá vlastne len vylieči symptómy, samotná choroba v zárodkoch zostane, preto ju na liečenie neodporúčam, ale hodia sa liečivá na báze FMC.
  • Oodinióza – toto ochorenie spôsobuje Piscinoodinium pillularis.
  • Medzi ťažké choroby rýb, ktoré sú takmer neliečiteľné možno s istotou zaradiť mykobakteriózu – tuberkulózu rýb. Prejavuje sa najmä chorobným chudnutím, prepadnutou brušnou časťou tela, nezáujmom prijímať potravu. Je nutné poznamenať, že toto ochorenie je ako jedno z mála prenosné dotykom na človeka. Ak lekár nepríde na súvis s rybami, môže skončiť aj smrťou pacienta. Čiže v prípade tohto ochorenia, nemanipulujme s rybami rukami, zabráňme styku s postihnutou rybou.
  • Bakteriálny rozpad plutiev spôsobuje mikroorganizmy Pseudomonas, Aeromonas. Ide o vážnu chorobu, ktorá sa účinne lieči napr. pomocou prípravku Bactopur Direct. Tento prípravok firmy SERA zafarbuje vodu do žltozelena, dôležitejšie však je, že výrazne poškodzuje rastliny, preto pri jeho použití rastliny z akvária odstránime. Často aj napriek liečbe uhynie polovička populácie.
  • Plesne – následkom nákazy, dochádza na rybách k rôznym preplesňovej nákazy. Pleseň je huba, ktorá v tomto prípade napáda pokožku rýb. Plesne sú pomerne dobre na povrchu viditeľné, niektoré sú liečiteľné Acriflavínom, FMC a podobnými prípravkami, prípadne aj soľou, no niektoré sú vážnejšie a je nutné siahnuť po silnejších prostriedkoch. Chcel by som však upozorniť, že spóry plesní môžu byť prakticky neustále prítomné vo vode, ale chorobný stav sa nemusí prejaviť. Ryby majú imunitný systém, ktorý sa za optimálnych podmienok dokáže brániť. Najmä dravšie ryby, poranené sú účinnejšie napádané plesňami, ale ak je ryba v kondícii, v krátkom čase si s ňou poradí. Preto, ak pozorujeme takéhoto jedinca, nemusíme nutne siahnuť ku liečbe, ale dajme šancu prirodzenému vývinu, zasiahnime až v prípade že sa nákaza šíri, alebo ryby sú oslabené nejakou väčšou zmenou. Náznakom prítomnosti plesňového ochorenia je obtieranie sa o podklad, o piesok, o kamene. Ak registrujeme zvýšené otieranie, zrejme ryby svrbí práve pleseň – týmto spôsobom sa jej snažia zbaviť.
  • Vodnatieľka – plynatosť. Pomerne vážne ochorenie, ktoré je zväčša spôsobené nesprávnou výživou. Pri podozrení podávajme menej bielkovinových zložiek a viac balastných látok. Prejav ochorenia je však postupný, čiže aj jeho doznenie trvá dlhšie obdobie.
  • Malawi bloat – ochorenie afrických jazerných cichlíd – venuje sa mu samostatný článok.

V prípade, že ryba trpí pokročilou formou ťažko liečiteľnej choroby, prípadne sme z nejakého iného veľmi vážneho dôvodu nútený ryby usmrcovať, mali by sme aj k tomuto problému pristupovať profesionálne a s úctou. Existuje viacero humánnych metód, ktorými môžeme vykonať rybu usmrtiť: prudkým úderom ryby o pevný podklad, ponorením do sódovky, minerálky – využijeme silný narkotizačný účinok CO2 vo vyššej koncentrácii, rýchlym prerušením chrbtice – miechy tesne za hlavou ostrým predmetom, veľmi studenou vodou, môžeme si pomôcť napr. ľadom. Liečba Pri liečbe môžeme čiastočne úspešne využiť aktívne uhlie, ktoré adsorbuje množstvo nežiaducich látok, no predovšetkým UV-lampu. Ultrafialové žiarenie má svoje využitie aj v medicíne, takže samozrejme netrvalo dlho a technické riešenie použitia UV-žiarenia nedalo na seba dlho čakať. UV-lampa sa používa buď ako filter, alebo v akútnom prípade priamo na kontaminovanú vodu. Jej účinnosť je pomerne veľká, napr. na druhy baktérii [1] ako je Bacillus megatherium, Clostridium tetami, Dysentery bacilli, Micrococcus candidus, Myxobacterium tuberculosis, Psedomonas aerugenosa, Salmonsella enteritidis, na vírusy, na nálevníka, chlorelu a mnohé iné druhy a taxóny. Veľa liečiv používaných v akvaristike je kontaktného charakteru – čiže ak narazia na vhodný objekt, viažu sa s ním. Zvyčajne sú tekuté. Preto je vhodné zabezpečiť prúdenie vody napríklad pomocou filtra, vzduchovania alebo inak a aplikovať kvapalné liečivo do celého priestoru zasiahnutého chorobou. Často som sa v praxi stretol s používaním preventívnych prostriedkov. Používajú sa špeciálne prípravky na tento účel, a častokrát aj liečivá v nižšej koncentrácii. Som zásadne proti, pretože používaním špeciálnych prípravkov oslabujeme imunitný systém našich rýb, ktoré potom pri silnejšom choroby nie sú schopné nákaze odolávať. Takéto prostriedky potláčajú prirodzenú odolnosť organizmu. Prevenciu zabezpečme iným spôsobom – správnymi podmienkami chovu, výživnou rozmanitou stravou, údržbou. Ak by som uvažoval o použití preventívnych prostriedkov, tak iba keď sú ryby v príliš stresujúcom prostredí – napr. v predajni, prípadne niekde kde dochádza k veľkým zmenám v osádke rýb, nanajvýš ak nechceme použiť pre nové ryby karanténu. V prípade použitia akýchkoľvek rozpustných liečiv musíme uvažovať o odobratí aktívneho uhlia z akvária. Pretože by liečba bola značne neúčinná – aktívne uhlie vo veľkej miere adsorbuje aj zložky obsiahnuté v liečivách. Jeho účinky je vhodné využiť po liečbe, tak ako som už spomenul na inom mieste.

  • Soľný kúpeľ – soľ je najmä medzi skúsenejšími akvaristami používaný prostriedok na liečenie niektorých chorôb. Napr. na odstránenie tzv. krupičky (1 polievková lyžica na 30 litrov vody) je možné soľ a zvýšenú teplotu úspešne použiť. Soľ spôsobuje zvýšenie vylučovania slizu, ktorým sa organizmus ryby bráni.
  • FMC – niektoré liečivá sú predávané pod rôznymi obchodnými značkami, no sú to odvodeniny od FMC. FMC má širokospektrálne pôsobenie, obsahuje tri základné zložky: formalín, malachitovú zeleň a metylénovú modrú. Je pomerne účinný voči niektorým ektoparazitom a plesniam.
  • Hypermangán – manganistan draselný KMnO4 sa používa napr. proti kaprivcovi, proti riasam. Pôsobí dezinfekčne, využíva sa aj v medicíne.
  • Trypaflavín je príbuzný acriflavínu aj proflavínu.
  • Proti ektoparazitom sa používa metylénová modrá a malachitová zeleň. Chemicky malachitová zeleň patrí medzi trifenylmetány.
  • Z ďalších liečiv to je metronidazol – entizol. Komerčne sa FMC ponúka aj pod rovnakým názvom FMC, ale aj napr. ako Multimedikal.
  • Aj v akvaristike sa využívajú antibiotiká: tetracyklín, streptomycín.

Karanténa Karanténa spočíva v priestorovej izolácii organizmov. Často sa v karanténe ryby liečia z nejakej choroby. Karanténa sa využíva po transporte rýb, to znamená, že ak si kúpime nové ryby môžeme využiť karanténnu nádrž. Ako zariadiť takúto nádrž? V prvom rade ide o jej veľkosť. Musí zodpovedať našim rybám. Na dno použijeme len štrk, prípadne hrubší piesok, alebo môžeme mať karanténnu nádrž bez dna. Filtrovanie, ak by sme ryby liečili by bolo problematické, pretože liečivá nepriaznivo vplývajú na mikroorganizmy v ňom. Preto by som použil len jednoduchý filter, ktorý by plnil mechanickú filtráciu – čiže stačil by vnútorný molitanový filter. Vzduchovanie by som zaviedol, nie je však nutnosťou. Osvetlenie nemusí splňovať najprísnejšie kritériá. Rastliny by som použil len plávajúce, napr. Ceratophyllum demersum, Najas apod. Do karantény sú vhodné aj ryby, ktoré boli ubité inými rybami v nádrži. Niektoré druhy rýb veľmi trpia po izolácii do karantény samotou. Najmä sociálne žijúcim rybám táto izolácia často veľmi urýchli priebeh choroby. Je to veľmi ťažko riešiteľná situácia, kedy takýto jedinci skapú skôr na následky zmeny, ako na chorobu, ktorá ich celý čas kvárila. Literatúra [1] Malawi Cichlid Homepage

Use Facebook to Comment on this Post