Akvaristika, Fauna, Flóra

Register článkov a kľúčových slov akva.sozo.sk

Hits: 948

Príspevky


Kľúčové slová s výskytom nad 10

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Teplota vody

Hits: 1247

Udržiavanie teploty v miestnosti pre tropickú akvaristiku niekedy nestačí. Nejde ani tak o nedostatočnú teplotu ako o stabilnú teplotu. Odporúčam chovať také druhy rýb, ktorých teplotné nároky na vodu sú rovnaké, alebo aspoň približné. Veľké kolísanie teploty nie je vhodné. Viacero chovateľov, mňa nevynímajúc občas použije čiastočne zníženie teploty pri výmene vody – otužovanie. Niektoré ryby, napr. pancierníčky, kaprozúbky, ale iste aj mnohé iné táto skutočnosť stimuluje k rozmnožovaniu. Je to čiastočná simulácia obdobia dažďov. Nie je niekedy na škodu, ak teplota vody kolíše v rozmedzí 1 – 2°C pri striedaní dňa s nocou. V drvivej väčšine prípadov má snahu akvarista v našom miernom pásme, teplotu vody zvýšiť, alebo aspoň dodržať určitú teplotu, aby neklesla pod ním stanovenú hranicu. Na tento účel slúžia ohrievače. V prípade, ak potrebujeme akvárium ochladzovať. V takom prípade sú finančné náklady profesionálneho riešenia už oveľa vyššie. Možno využiť napr. Peltierové články. Použitie ventilátora pred akvárium, dokáže čiastkovo znížiť teplotu len menšieho akvária.

Ohrievače súčasnosti sa vyrábajú s termostatom – čiže sú schopné sa automaticky vypínať po dosiahnutí určitého stupňa. Neodporúčam už dnes používať ohrievače, ktoré neobsahujú termostat – ľahko sa vám môže stať, že zabudnete naň a pri menšej nádrži si môžete svoje ryby doslova uvariť. Na 1 liter akvária potrebujem obyčajne 0.5 – 1 W príkonu ohrievača. Menej ako 0.5 W už nemusí stačiť – najmä pri nádržiach vyšších ako 50 cm, a viac ako 1 W môže pri dlhšej neprítomnosti a poruchy prístroja spôsobiť relatívne rýchlo katastrofu. V prípade, že vodu vymieňame, odkaľujeme, je vhodnejšie ohrievač odpojiť od elektrickej siete. Totiž, v takom prípade sa môže stať, že časť ohrievača (najmä so silnejším príkonom) je silne rozpálená a po doplnení obyčajne studenšej vody môže prasknúť.

O vzťahu teploty vody a rýb sa dá povedať, že síce pri nižšej teplote sa vyskytuje viacero chorôb, z dôvodu toho, že parazitom sa obyčajne ďaleko lepšie profituje pri nižšej teplote. Na druhej strane studenšia voda má aj priaznivý efekt – zvyšuje sa maximálny vek a kondícia rýb. Neprehrievajte viac ako je nutné, ale ani ryby priveľmi nepodchladzujte. Ku tejto problematike viac v článku Róberta TomanaZvýšenie teploty vody sa často používa pri liečení chorôb. Ryby, ktoré chová väčšina akvaristov na svete pochádzajú z tropických a subtropických oblastí, kde je vhodná naša izbová teplota. To jest teplota, ktorá vyhovuje aj človeku. Existujú samozrejme rozdiely, terčovce obľubujú vyššiu teplotu, dánia, tetry neónové skôr studenšiu vodu (20°C). Teplota vody má vzťah ku koncentrácii kyslíka vo vode. Čím je teplota vody vyššia, tým menej kyslíka je vo vode. Teplota vody má vplyv, ako som už spomenul, aj na rozmnožovacie inštinkty. Rýb aj vodných rastlin. 

Aj rastliny sú citlivé na teplotu. Prejavy nie sú síce okom tak viditeľné ako u živočíchov, ale sú o to nevratnejšie. Naopak povedal by som, že teplotným extrémom viac odolajú mobilné ryby, ako aktívnym pohybom sa neprejavujúce rastliny. Jednotlivé rastliny majú svoje optimum pri rôznej teplote. To je dôvodom iného vzhľadu rastlín v rôznych nádržiach. Samozrejme je ten len jeden faktor, je však limitujúcim vo svojej podstate. Napr. jednotlivé listy môžu byť tmavšie, bledšie, môžu rásť ďalej od seba, bližšie k sebe, celkovo rastlina môže vykazovať vyššiu produkciu, atď. Prípadne môže nastať situácia, kedy rastliny pri vysokých, a veľmi nízkych teplotách hynú. Všeobecne sa dá povedať, že pre bežné rastliny vyskytujúce sa v akváriách je vhodná najvyššia dlhodobá teplota 27°C. Vo svoje praxi som sa často stretával z názorom, že vo vyššej teplote rastliny neprežijú. Táto situácia nastáva zrejme vo väčšine vašich domácností najmä v júli, kedy sa letné horúčavy šplhajú ku štyridsiatke. Poukážem na to, že v prírode takisto na vrchole vegetačného obdobia páli do vody slnko veľkou intenzitou. A práve vtedy rastliny doslova rastú ako z vody, často kvitnú. A rovnako to bude aj našich akváriách.

Use Facebook to Comment on this Post

Americké, Cichlidy, Fauna, Ryby, Stavovce, Taxonomicky

Symphysodon sp. – terčovce – králi akvaristiky

Hits: 19926

Terčovce, alebo aj diskusy sú kráľovské druhy sladkovodnej akvaristiky. Patria, podobne ako skaláre, medzi juhoamerické cichlidy. Ich chov a odchov je dosť náročný a odchov. Okrem iného vyžadujú teplú vodu 28 – 30 °C, veľmi mäkkú pre odchov. V chove sú už dnes dlhšie chované terčovce schopné znášať aj trvale tvrdú vodu. Samostatnou kapitolou je chov spoločne so skalármi. Spoločný chov odporúčam len skúseným chovateľov. V zásade to nie je vylúčené, skaláre musia byť dostatočne odčervené. Pri ich rozmnožovaní je jedinečné, že vylučujú kožný sekrét, ktorým živia svoje potomstvo. Obsahuje aj ochranné látky, takže plní podobnú funkciu ako materské mlieko u cicavcov, alebo trhanie srsti u zajacov a králikov. Je veľmi dôležité, aby sa rodičom vytvorilo dostatočné množstvo sekrétu pre úspešný odchov. Odvodzujú sa od prírodných foriem týchto druhov: Symhysodon aequifasciatus haraldi, Symhysodon aequifasciatus axelrodi, Symhysodon aequifasciatus aequifasciatus a Symphysodon discus.  

Druhy a formy rodu Symphysodon:

  • Symphysodon aequifasciatus: axelrodi, brown heckel, coari green, red, haraldi
  • Symphysodon axelrodi: alenquer.
  • Symphysodon discus: discus, heckel
  • Symphysodon sp.: feuer ror, kitti red doll, penang super red, super red, malboro red, snake skin

Odkazy

[youtube]FjeF7jtG3lQ[/youtube]

[youtube]N0GaU3X-010[/youtube]

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Atlasy, Biológia

Ulitníky a lastúrniky

Hits: 24042

V nádržiach sa väčšinou chovajú ulitníky – Gastropoda, v menšej miere aj lastúrniky Lamellibranchia (Bivalvia). Ďalšie triedy Monoplacophhora, Scaphopoda a Cephalopoda (hlavonožce) nie. Patria však medzi mäkkýše. V tejto akvaristickej sekcii uvažujem iba o vodných druhoch, suchozemské sú predmetom skôr teraristiky.

Pojem slimáky je často používaný. Nepoužíva sa celkom správne, mali by sme vravieť o ulitníkoch, dokonca aj o lastúrnikoch. Ulitníky plnia v akváriu aj funkciu konzumentov nespotrebovanej hmoty – hnijúcich listov, nespotrebovaných zbytkov potravy, uhynutých rýb, iných organických zbytkov. Často je ich činnosť žiaduca najmä v prítomnosti odchovných nádrží, kde sa teoreticky môže viac hromadiť organický odpad. Niektoré z nich – napr. ampulárie, však dokážu svojimi exkrementami pri veľkej veľkosti značne zaťažiť vodu, preto sa na veľkého jedinca Ampullaria odporúča 30 l vody.

Slimáky sa živia aj riasami, pri nedostatku potravy aj rastlinami, v ktorých dokážu vytvoriť malé dierky. Ulita (lastúra) slimákov je zložená aj z vápnika, preto vo vodách veľmi mäkkých sa vodným slimákom nedarí – vápnik vyžadujú. V prípade jeho nedostatku sú ich schránky mäkké a slimákom celkovo chátrajú. To znamená, že ulitníky vo väčšom množstve významne vplývajú na tvrdosť vody. Ak máme takúto vodu, slimákom sa pridáva do vody napr. sépiová kosť, prípadne iná forma dostupná forma vápnika. Z hľadiska tvorby pohlavných buniek to sú prevažne hermafroditi (obojpohlavný), ale aj gonochoristi. Slimáky sú pre niektoré druhy rýb potravou, samozrejme najmä menšie druhy. Vedia si na nich pochutnať rájovce, iné labyrintky, cichlidy, štvorzubce.

Druhy (foto) (15)

  • Antemone helena
  • Clithon sp.
  • Dreissenia polymorpha
  • Gyraulus sp.
  • Marisa cornuarietis
  • Melanoides granifera
  • Melanoides tuberculata
  • Neritina natalensis
  • Pisidium sp.
  • Planorbella sp.
  • Pomacea bridgesii (Ampullarius australis) – dorastá do 6 – 7 cm
  • Pomacea cf. lineata
  • Radix peregra
  • Sphaerium corneum
  • Tylomelania sp.

Druhy iné: Acroloxus lacustris, Ancylus fluviatilis, Ferrissia, Lymnea stagnalis, Physa fontinalis, Physastra proteus, Planorbis corneus, Planorbis sp., Sphaerium rivicola, Viviparus viviparus

[youtube]LJ5ElcEKPu4[/youtube]

Use Facebook to Comment on this Post