Kredit: veľmi dobré (4)

Grindal – Enchytraeus buchholtzi je príbuzný rupiciam Enchytraeus albidus, ale je menší. Vyskytuje v Južnej Amerike. E. buchholtzi bol náhodne dovezený v humuse importovaných tropických rastlín. Svoje pomenovanie dostal podľa švédskej akvaristiky Nancy Grindal, ktoré ho prvý krát v roku 1950 použila ako krmivo pre ryby. V prírode sa živí na hnijúcich rastlinných zbytkoch (Tomanec). Ideálne na chov sú misky, ktoré nie sú vysoké, a ktoré majú väčší obsah dna, napr. obedové misky. Dostať ich v papiernictve. Na dno položíme navlhčený molitan. Ak chceme použiť nový molitan, treba ho najprv umyť. Môžeme ho umyť aj vo vode z akvária, ktorú si predtým prelejeme napr. do vedra. Prípadne pred použitím molitanu ho necháme v takejto vode viac dní. Tým urýchlime prijatie grindalu do molitanu. Dokonca môžeme trochu „zašpiniť“ nový molitan vo vode, v ktorej sme predtým čistili molitan z akvária. Občas použijem aj akvaristický molitan, čo má aj výhody, aj nevýhody. Skôr ho prijme grindal, ale časom stvrdne na povrchu a piškóty sa na ňom rýchlejšie kazia. Navyše pomerne dosť prepúšťa vodu a tá potom sa dostáva na spodok nádoby. Ak použijem použitý molitan, tak neustále produkuje organické zvyšky z doby, keď bol v akváriu – zrejme dôsledok neustálej prítomnosti malých čiastočiek organického materiálu a denitrifikačných baktérií. Akvaristický molitan je veľmi dobrý, ale vyžaduje si viac pozornosti. Grindal kŕmim výlučne malými detskými piškótami. Všeobecne sa dá povedať, ak zakladáme novú kultúru grindalu, vyhraté máme až potom, čo sa v ňom usadí. A to nejaký čas trvá. Záleží to na skúsenosti a množstve už zabehnutých kultúr. Týždeň, dva, niekedy aj mesiac. Do misky vložíme molitan a naň dáme zo začiatku mierne namočenú polovičku detskej piškóty. Ideálne je, ak naň položíme sklo z už staršej kultúry, kde sú chuchvalce grindalu. Keď časom zbadáme, že grindal zo skla zmizol a nie je ho stále dostatok v molitane, opäť vezmem tabuľku skla z inej kultúry a použijem ju na rozbiehajúcu sa kultúru. Piškótu, zo začiatku odporúčam radšej v menšom množstve. Až časom rozdeľujem jednu piškótu na jednu krabicu grindalu, výnimočne viac. Niekedy, ak je kultúra veľmi mokrá, prikrmujem suchou piškótu. Avšak vtedy je vyššie nebezpečenstvo plesnenia, preto k tomu pristúpte až časom. Na molitan položte sklenenú tabuľku. Môže byť hrubšia, aj tenšie, na tom nezáleží. Práve sklo nám poslúži ako praktický materiál pre skŕmenie grindalu. Celú nádobu zakryjeme  Grindal je pôdny organizmu, preto je pochopiteľné, že nemá rád svetlo. Pokiaľ ho máme uzavretý nepriehľadným viečkom, môžeme ho mať aj na stole. Pokojne na polici, prípadne v uzavretej skrini. Molitan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Tenší stráca zmysel – veľmi ľahko sa premáča a hrubý podlieha stečeniu, tekuté zložky klesajú na spodok, čo nie je vhodné. Keď nie je piškóta včas spotrebovaná, podlieha plesniam. Najmä v lete, keď je teplejšie. Nič hrozné sa však nedeje, pleseň, prípadne celú piškótu odstrániť. Za deň normálna kultúra v „obedári“ skonzumuje priemerne 3/4 detskej piškóty. Väčšina grindalu sa v rozbehnutej kultúre nachádza v molitane.

Ak sa grindal zrazu prestane rozmnožovať, alebo sú jednotlivé červíčky malé, je zrejme molitan premokrený. Môžeme pokojne molitan vziať a vypláchať ho v umývadle pod tečúcou vodou. Pri vyplachovaní sa nemusíme báť veľkého úbytku grindalu, nejaký grindal vždy v molitane zostane. Prípadne môžeme nechať misku, na deň, dva, otvorenú. To je vhodné urobiť aj vtedy, keď vidíme že je molitan celkom tmavý – čo znamená buď, že je príliš mokrý, alebo príliš zašpinený. Ak preplachujete molitan, umyte aj misku a sklo. Zle je, ak je molitan veľmi presýtený vodou, resp. „piškótovým odpadom“ a prípadne dochádza ku zvýšenej teplote, vtedy ľahko nastane masívny útek grindalu preč z molitanu – na steny misky až na vrchnák. Ak nezasiahneme vtedy včas, tak sa grindal udusí. Ak sa tak stane, je po grindale, a má to aj náležitú vôňu ;-). Optimálna teplota chovu je 25 – 30°C, pod 20°C sa prestávajú množiť. Grindalu vyhovuje vyššia teplota, 30 °C je však už riziko. Časom sa stane, že molitan radikálne mení konzistenciu, je starý. Je to normálne, časom sa molitan doslova roztrúsi. Vtedy ho treba vyhodiť a použiť nový. Ideálna je stará posteľ. Grindal si vyžaduje starostlivosť. Väčšiu ako ryby.

„Údržba“ je nutná aspoň raz za tri dni. Zhruba desať dní je doba, po ktorej neprikrmovaný grindal hynie. V prípade, že sa v niektorej miske grindalu nedarí, postupujem tak, že tabuľku skla vymením za takú, kde sú chuchvalce zdravého grindalu. Čiže postupujem tak, ako v prípade zabehnutia. Grindal je vhodný aj na zamrazenie, nevidel som ho však v takejto forme ponúkať. Sám som si však grindal občas zamrazil, keď som ho nemal ryby na skŕmenie. Z vlastnej skúsenosti tvrdím, že grindal nie je tučné krmivo. Aj nutričné hodnoty, ktoré som si zistil hovoria o tom, že grindal je zhruba na úrovni patentiek alebo niteniek. Niekedy, najmä ak molitan trochu obsychá, sa stane, že sa naň dostanú roztoče. Malé biele, pobehujúce stvorenia sú vidieť pomerne jasne aj voľným okom. Bránia rozvoju grindalu a pri masívnom rozmnožení ho dokážu celkom zlikvidovať. V takom prípade používam kontaktný insekticíd Frontline, ktorým ho postriekam. Zaberá okamžite. Grindalu veľmi nevonia, ale nelikviduje ho a nezistil som ani žiadne nežiaduce účinky na rybách. Grindal sa v krátkej dobe z Frontline-u celkom spamätá. Pomôcť mu samozrejme môžeme presunutím grindalu z inej kultúry. Skrmovanie grindalu je veľmi jednoduché, stačí vziať celú tabuľku a ponoriť ju do nádrže. Piškóta sa nezvykne odlepiť od skla – pekne na ňom drží. Ak predsa odpadne, ťažkú hlavu si obyčajne z toho robiť nemusíme, ryby ju schmatnú zväčša s chuťou. Ak nám to vadí, napr. máme malé ryby a kus piškóty je veľký, potom ju musíme vytiahnuť.

Grindal sa dá zotierať štetcom, prípadne prstom a takto kŕmiť. Grindal sa rozmnožuje pomerne dobre. To, čo je na skle – na piškóte na rozbehnutej kultúre, je len časť populácie, ktorá sa šla nažrať. Väčšina červíkov je v molitane, v substráte. Netreba sa obávať, že všetok odpláva ponorením do vody. Grindal je vynikajúce krmivo. Jeho produktívnosť dovoľuje kŕmiť s ním každý deň. Nemá skoro žiadny pach, narábanie s ním je praktické, jeho veľkosť je dobrá aj pre malé ryby a akceptujú ho aj tie väčšie. Výhodou je, že grindal je schopný v akváriu prežiť dva dni (Tomanec). Zapodievam sa ním asi od roku 2004 a nikdy som oňho neprišiel. Mám ho priemerne asi v 30 krabiciach. Asi štyri krát za celú dobu som grindalový molitan vyhodil, z toho myslím že dva krát kvôli tomu, že sa mi tam naniesli nejaké mušky, ktoré síce boli pekne veľké, ryby ich žrali, ale už to začalo vypadať na masívne rozmnoženie. Asi dva krát sa mi rozpadol molitan. Občas sa doláme krabica, vrchnák. Nikdy mi roztoče grindal nezničili, ani jedinú kultúru. V čase, keď som ešte choval drozofily, občas mali snahu usídliť sa mi na grindale. Pri množstvách, v akom som choval grindal, drozofily a mikry sa niet čomu ani čudovať. Metód chovu grindalu je samozrejme viac. Niekto napr. do molitanu vystrihne v strede malú časť, aby zefektívnil chov a jeho odobratie. Niekto chová grindal na hline a kŕmi ho rožkom alebo ovsenými vločkami. Prípadne na kokosových, silinových vláknach, na filtračnej vate (Tomanec). Ovsené vločky poskytujú vyššiu možnosť roztočom. Podľa niektorých zdrojov odporúča chovať v prevarenej rašeline, v ktorej sú kŕmené ovsenými vločkami.

Odkazy

• Jozef Tomanec – Grindal

Use Facebook to Comment on this Post