Akvaristika, Biológia, Fauna, O rybách, Veda

Evolúcia rodu Tropheus v jazere Tanganika

Hits: 5661

Autor príspevku: Róbert Toman

Africké jazerá vyprodukovali ohromujúco rozličnú faunu cichlidovitých rýb. Jazero Tanganika, ktorého vek sa odhaduje na 9 – 12 miliónov rokov, je najstaršie východoafrické jazero a skrýva morfologicky, geneticky a behaviorálne najrozmanitejšiu skupinu cichlidovitých rýb. Mnoho z vyše 200 popísaných druhov sa delí do geograficky a geneticky odlišných populácií, ktoré sa líšia hlavne v ich sfarbení. Najlepším príkladom tohto javu je endemický rod Tropheus, v rámci ktorého sa popísalo 6 druhov a viac ako 70 odlišne sfarbených miestnych variantov. Okrem Tropheus duboisi, je celková morfológia v tomto rode veľmi podobná. Tropheusy sa hojne vyskytujú v hornej pobrežnej zóne vo všetkých typoch skalnatých biotopov, kde sa kŕmia riasami a skrývajú sa pred predátormi. Piesočnatým a bahnitým pobrežiam, ako aj ústiam riek sa striktne vyhýbajú. Je dokázané, že Tropheusy sa nedokážu pohybovať na väčšie vzdialenosti, najmä cez voľnú vodu, ako dôsledok ich vyhranenej špecifickosti životného prostredia a vernosti k určitému miestu a teritoriality.

Tropheus je jeden z najštudovanejších rodov jazera. Etologické štúdie Tropheus moori ukázali komplexné vzory správania sa a vysoko vyvinutú sociálnu organizáciu. Neexistuje u nich vyhranený pohlavný dimorfizmus. Obe pohlavia si chránia teritórium a na rozdiel od mnohých ďalších papuľovcov, Tropheusy tvoria dočasné páry počas rozmnožovania. Vývoj ikier a plôdika prebieha výlučne v ústach samíc. Predchádzajúce fylogeografické štúdie Tropheusov demonštrovali prekvapujúco veľké genetické rozdiely medzi populáciami. Tropheus duboisi bol opísaný ako najpôvodnejšia vetva a sedem odlišných skupín vzniklo väčšinou súčasne. Šesť z nich sa vyskytuje v individuálnych pobrežných oblastiach a jedna skupina sa sekundárne rozšírila a kolonizovala skalnaté miesta v podstate po celom jazere. Údaje získané analýzou mitochondriálnej DNA (mtDNA) ukázali, že napriek všeobecne podobnej morfológii sa môže sfarbenie rýb ohromne líšiť medzi geneticky blízko príbuznými populáciami a naopak, môže byť veľmi podobné medzi geneticky veľmi vzdialenými populáciami sesterských druhov. Tieto pozorovania sa čiastočne vysvetľujú ako dôsledok paralelnej evolúcie podobných farebných vzorov v rámci prirodzeného výberu alebo ako dôsledok priestorového kontaktu medzi dvoma geneticky odlišnými populáciami po druhotnom kontakte a následnom triedení rodu, kedy sa kríženci týchto populácií a ich potomkovia spätne krížili prednostne len s členmi jednej pôvodnej populácie.

Historické zmeny jazera

Predpokladá sa, že rýchle formovanie veľkých druhových skupín východoafrických cichlíd spôsobujú abiotické (fyzikálne) faktory, ako geologické procesy a klimatické udalosti, ako aj biologické vlastnosti šíriacich sa organizmov. Niekoľko štúdií ukázalo, že veľké kolísanie hladiny jazera malo vážny vplyv na skalnaté prostredie a druhové spoločenstvá vo východoafrických priekopových jazerách. Jazero bolo vážne ovplyvnené zmenou na suché podnebie asi pred 1,1 miliónmi rokov, čo spôsobilo pokles hladiny asi o 650 – 700 m pod súčasnú hladinu. Potom sa jazero zväčšovalo postupne do obdobia asi pred 550 000 rokmi. Ďalší pokles hladiny nastal asi pred 390 000 až 360 000 rokmi o 360 metrov, medzi 290 000 až 260 000 rokmi o 350 m a medzi 190 000 až 170 000 rokmi to bol pokles o 250 m. V najbližšej histórii poklesla hladina počas neskorého pleistocénu ľadovej doby, kedy bolo v Afrike suché podnebie. Ide o obdobie spred 40 000 – 35 000 rokmi (pokles o 160 m) a medzi 23 000 – 18 000 rokmi (pravdepodobne o 600 m). Akýkoľvek vzrast hladiny posúva pobrežnú líniu a tvoria sa nové skalnaté oblasti. Len čo vzdialenosti medzi novo formovanými oblasťami prekročia schopnosť šírenia sa jednotlivých druhov, tok génov sa preruší a hromadia sa genetické rozdiely medzi populáciami. Následný pokles hladiny môže viesť k sekundárnemu miešaniu, čo vedie k buď k zvyšujúcej sa genetickej rozdielnosti alebo príbuznosti nových druhov.

Šírenie rodu Tropheus v jazere Tanganika

Na základe genetickej analýzy sa určili 3 obdobia šírenia sa Tropheusov v jazere. Prvé obdobie prebiehalo počas stúpania hladiny v období medzi 1,1 mil. – 550 000 rokmi, druhé šírenie prebiehalo počas poklesu hladiny v období medzi 390 000 – 360 000 rokmi a tretie šírenie nastalo počas poklesu hladiny v období medzi 190 000 – 170 000 rokmi. Klimatické zmeny pred 17 000 rokmi spôsobili dramatický pokles hladiny nielen v Tanganike, ale aj v Malawi a dokonca vyschnutie jazera Viktória. Tieto udalosti synchronizovali procesy diverzifikácie cichlíd vo všetkých troch jazerách. Najdôveryhodnejšie vysvetlenie genetických vzorov Tropheusov sú tri obdobia nízkej hladiny jazera, kedy klesala hladina najmenej o 550 m, takže jazero bolo rozdelené na tri jazerá. Skupiny Tropheusov boli rozdelené do osem hlavných skupín podľa mtDNA a podľa výskytu v jednotlivých lokalitách jazera, ktoré dostali názov podľa osád na pobreží:

  • Skupina A1 (Kibwe, Kabwe, Kiti Point)
  • Skupina A2 (Kabezi, Ikola, Bilila Island, Kyeso I./Kungwe – T. „yellow“, Kala, Mpulungu)
  • Skupina A3 (Nyanza Lac – T. brichardi, Ngombe, Bemba)
  • Skupina A4 (Nvuna Island, Katoto I.)
  • Skupina B (Rutunga, Kiriza)
  • Skupina C (Kyeso II.)
  • Skupina D (Zongwe, Moba, Kibwesa – T. „Kibwesa“)
  • Skupina E (Bulu – T. polli, Bulu – T. „Kirschfleck“)
  • Skupina F (Kibwesa – T. „Kirschfleck“, Mvua I., Inangu)
  • Skupina G (Wapembe juh, Katoto II., Mvua II.)
  • Skupina H (Wapembe sever)

Na obrázku sú znázornené vzťahy medzi jednotlivými skupinami rodu Tropheus a ich lokalizácia v jazere.

Primárne šírenie rodu Tropheus bolo podmienené silným zvýšením hladiny jazera asi pred 700 000 rokmi. Prvé dve skupiny (A a B) pochádzali z obsadenia severných častí jazera, skupina C a D vznikala na západnom pobreží centrálnej časti jazera a skupina E sa rozvíjala na východe strednej časti jazera. Skupiny F, G a H sa najpravdepodobnejšie udomácnili na juhu jazera. Treba upozorniť, že nedávno objavená ôsma skupina C v Kyeso pravdepodobne reprezentuje Tropheus annectens, pretože Kyeso je lokalizované v tesnej blízkosti typu vzoriek rýb, ktorý popísal Boulenger v roku 1990. Tieto ryby žili v blízkosti rýb, ktoré patria do skupiny A2, ktorú objavili na oboch stranách centrálnej časti jazera.

Morfologické analýzy ukázali, že šesť zo siedmich jedincov malo štyri lúče na análnej plutve a siedmy jedinec mal lúčov päť. Ďalších pať jedincov ulovených v Kyeso malo šesť análnych lúčov a tiež sa odlišovali v tvare úst a sfarbení od T. annectens. Je zaujímavé, že ryby odchytené v lokalite Kyeso predtým označené ako T. annectens patria do skupiny C na rozdiel od Tropheus polli (skupina E) z opačnej strany jazera, hoci majú podobnú morfológiu, počet lúčov análnej plutvy a sfarbenie.

Väčšina hlavných skupín sa rozširovala do susedných oblastí počas druhého rozšírenia asi pred 400 000 rokmi a skupiny A a D zvládli presun k protiľahlému pobrežiu centrálnej časti Tanganiky. V tomto období sa po obsadení východného pobrežia skupina A rozdelila na 4 odlišné podskupiny. Podskupiny A1 a A3 sa pravdepodobne objavili po expanzii na východe severného pobrežia. Podskupina A2 pochádzala z obsadenia severozápadného pobrežia na severe aj v strednej časti jazera, zatiaľ čo podskupina A4 pravdepodobne pochádzala z kolonizácie východnej časti južného pobrežia. Skupina D pravdepodobne obsadila veľmi krátky úsek v oblasti Cape Kibwesa, kam sa presídlili zo západnej časti južného pobrežia. To bolo možné jedine v období pred 400000 rokmi, keď klesla hladina o 550 m, pretože Tropheusy nie sú schopné sa presúvať pri zvýšení vodnej hladiny a tým aj zväčšení vzdialeností medzi skalnatými časťami jazera cez voľnú vodu. Iba pokles hladiny o 550 m postačoval na to, aby sa skalnaté dno dostalo do hĺbky asi 50 m, čím sa utvorili podmienky na presun Tropheusov.

Rozšírenie Tropheus“Kirschfleck“, ktoré patria do skupiny F na východnom pobreží centrálnej časti jazera a na sever od Kibwesa, sa zdá byť záhadné podľa súčasného rozšírenia ostatných členov tejto skupiny (F) na juhozápade okolo Cameron Bay. V oblasti Kibwesa žijú v blízkosti tri varianty Tropheusov (Tropheus polli, T.“Kibwesa“ a T.“Kirschfleck“). Predsa však vo vzorkách T.“Kirschfleck“ sa zistilo podľa mtDNA, že patrili dvom skupinám, čo naznačuje kríženie pravdepodobne pôvodných obyvateľov tejto oblasti – skupiny T. polli (E) a presídlených T. „Kirschfleck“ (F). Existujú dve alternatívy: zástupcovia skupiny F sa mohli presunúť pozdĺž západnej časti južného pobrežia až k hranici strednej časti jazera. Zostáva však nejasné, ako sa mohla skupina F presunúť cez tak širokú oblasť strmo klesajúceho pobrežia na západe južného pobrežia, ktoré v súčasnosti obývajú ryby skupiny D, bez toho aby zanechali nejakú genetickú stopu alebo menšiu populáciu. Alternatívne vysvetlenie by mohlo byť, že skupina F sa pôvodne šírila pozdĺž juhovýchodného pobrežia od Kibwesa asi po Wapembe a neskôr bola nahradená presídlenými zástupcami skupiny A, takže haplotypy (skupina alel v jednom chromozóme prenášaná z generácie na generáciu spoločne, pričom potomok dedí dva haplotypy – jeden od otca a druhý od matky) skupiny F v Kibwesa sú pozostatky pôvodne podstatne rozšírenejšej skupiny. Ďalej by k tejto hypotéze bolo možné dodať, že skupina F druhotne osídlila ich súčasné teritórium v okolí Cameron Bay na juhozápade počas hlavného obdobia stúpania hladiny jazera pred 400 000 rokmi. To by vysvetľovalo prítomnosť dvoch odlišných haplotypov v populácii v Mvua (F a G), ako následok kríženia po druhotnom kontakte so zástupcami skupiny F. Ak je táto hypotéza pravdivá, táto kolonizácia mohla úplne nahradiť predtým sa vyskytujúcu skupinu G, ktorá má v súčasnosti centrum výskytu južne od ústia rieky Lufubu. Ak berieme do úvahy fakt, že rieka Lufubu, ako tretí najväčší zdroj vody pre jazero, predstavuje vysoko stabilnú ekologickú bariéru, ktorá oddeľuje pobrežie hory Chaitika od poloostrova Inangu, potom skupina G si mohla udržiavať oblasť pôvodného rozšírenia južne od rieky Lufubu, ale bola nahradená zástupcami skupiny F v Cameron Bay po poklese hladiny.

Počas tretieho šírenia asi pred 200 000 rokmi sa šírili 3 podskupiny skupiny A pozdĺž pobrežia, kde sa pôvodne vyskytovali. Podskupina A2 sa musela premiestniť krížom cez jazero z južného okraja centrálnej časti na východné pobrežie južnej časti jazera. Podskupiny A2 a A4 sa rozšírili pozdĺž juhovýchodného pobrežia viac na juh jazera. V lokalite Wapembe na severe sa u jedného jedinca zistil haplotyp, podľa ktorého patrí do skupiny H, ktorá sa rozšírila pri primárnom šírení a všetky ďalšie jedince parili do dvoch podskupín A. Dva odlišné Tropheusy žijú v blízko príbuznom vzťahu blízko Wapembe. V Katoto, hlavnej hranici medzi skupinami A a G sa zistilo asi 50 % populácie s haplotypom skupiny G a 50% z podskupín A2 a A4. Podskupina A2 sa zistila aj v lokalite Katukula, ale táto populácia je tvorená prevažne rybami zo skupiny G.

Súhrn

Tropheusy 7 skupín nezmenili dramaticky ich rozpätie výskytu, čo môže byť kvôli stabilite ich životného prostredia, ktoré je tvorené kolmo klesajúcim pobrežím. Tieto oblasti neboli príliš ovplyvnené kolísaním hladiny jazera, pretože sa presúvali iba smerom dolu a hore pozdĺž útesov. Jedna podskupina (A2) sa zistila takmer po celom jazere a aj jedinci zo vzdialených populácií sú v úzkom vzťahu. Keďže sa zistili podobné charakteristiky rozšírenia aj iných rodov tanganických cichlíd (Eretmodus, Cyprichromis), pravdepodobne mali zmeny v jazere (klimatické a geologické) podobný vplyv na genetickú štruktúru populácií aj iných druhov.

Literatúra

Baric, S. et al.: Phylogeography and evolution of the Tanganyikan cichlid genus Tropheus based upon mitochondrial DNA saquences. J. Mol. Evol., 56, 2003, 54-68.
Cohen, A.S., Soreghan, M.R., Scholz, C.A.: Estimanting the age of formation of lakes: An example from Lake Tanganyika, East African Rift System. Geology, 21, 1993, 511-514.
Cohen, A.S. et al.: New palaeogeographic and lake-level reconstructions of Lake Tanganyika: Implications for tectonic climatic and biological evolution in a rift lake. Basin Res., 9, 1997, 107-132.
Gasse, F. et al.: Water level fluctuations of Lake Tanganyika in phase with oceanic changes during the last glaciation and deglaciation. Nature, 342, 1989, 57-59.
Sturmbauer, C.: Explosive speciation in cichlid fishes of the African Great Lakes: A dynamic model of adaptive radiation. J. Fish Biol., 53, 1998, 18-36.
Sturmbauer, C., Meyer, A.: Genetic divergence, speciation and morphological stasis in a lineage of African cichlid fishes. Nature, 358, 1992, 578-581.
Sturmbauer, C. et al.: Lake level fluctuation synchronize genetic divergences of cichlid fishes in African lakes. Mol. Biol. Evol., 18, 2001, 144-154.

S použitím uvedenej literatúry spracoval: Róbert Toman

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Veda

Správna výslovnosť latinčiny vo vedeckých pomenovaniach

Hits: 10716

Autor príspevku: Ján Iskra

Vedecké názvy živých organizmov sú písané výlučne v latinskom jazyku a iba vo výnimočných prípadoch je to latinsko-grécke pomenovanie

1. spoluhláska c:

  • ak sa v slove nachádza pred samohláskami a, o, u a pred všetkými spoluhláskami a na konci slova sa vyslovuje ako k Príklad: Carassius – karasius; Cryptocoryne – kryptokoryne; Corydoras – korydoras; Cubanichthys – Kubanychtys; Octofasciatum – Oktofascijatum atď.
  • pred samohláskami e, i a y a pred dvojhláskami ae, oe a eu sa vyslovuje ako c. Príklad: Cichlasoma – Cichlasoma; Ceratopteris – Ceratopteris; cernuus – cernuus; caeruleus – céruleus Cynolebias – Cynolebias; ceu – ceu; pauciperforata – pauciperforata; ciliata – ciliata atď.

2. samohláska i, ak sa vyskytuje:

  • na začiatku slova pred samohláskou a vo vnútri slova medzi dvoma samohláskami sa vyslovuje ako j. Príklad: Iotabrycon – Jotabrykon; maior – major; iubileum – jubiléum atď.;
  • na začiatku slova pred spoluhláskou sa vyslovuje ako i. Príklad: Iguanodec-tes – Ikvanodektes atď.

3. spoluhláska s, ak sa vyskytuje medzi dvoma samohláskami a dvojhláskami; a medzi spoluhláskami n, l, r a samohláskou sa vyslovuje ako z. Príklad: Colisa – Koliza; falsus – falzus atď.

4. dvojhláska ae a oe sa vyslovuje ako é. Príklad: Aequidens – Ékvujdens Cichlidae – cichlidé; Characidae – characidé; Cyprinidae – Cyprinidé; Poecilia – Pécilia; E-xocoetidae – Eksocétydé; loretoensis – loreténzis; Poecilobrycon – Pécilobrykon atď.

5. dvojhláska ea a eo sa vyslovuje ako ea a eo. Príklad: area – area; Labeo . Labeo; eos – eos atď.

6. dvojhláska ph sa vyslovuje ako f. Príklad: Sphaerichthys – sférichtys; Scatophagus – Skatofagus; Xiphophorus – Ksifoforus atď.

7. písmena ti sa vyslovujú:

  • pred všetkými samohláskami a dvojhláskou ae ako ci. Príklad: Botia – Bocia atď.
  • po spoluhláskach s, t a x sa vždy vyslovujú ko ty a to aj v tom prípade, ak nasleduje spoluhláska, alebo ak je i dlhé alebo prízvučné. Príklad: Pistia – Pistyja; Tilapia – Tylapija; mixtio – mikstyjo; Titus – Tytus. atď

8. písmena di a ni sa vyslovujú ako dy a ny. Príklad: brichardi – brichardy; nilotica – nylotyca atď.

9. písmena gu, qu a su sa pred dvoma samohláskami vyslovujú ako gv, kv a sv. Príklad: quidam – kvujdam; Panaque – panakve; eques – ekves; guatemalensis – gvatemalenzis; suavis – svávis

10. dve písmena, sa vyslovujú ako jedno. Príklady: ll – ocellatus –ocelatus; nn – Nannobrycon – Nanobrykon; ss – Colossoma – Colosoma; tt – gutta – guta atď.

11. sch vždy vyslovujeme ako sch. Príklad: schuberti – schuberty atď.

12. sh vždy vyslovujeme ako sh. Príklad: brashnikovi – brashnikovi atď.

13. písmena ngu sa pred dvoma samohláskami vyslovujú ako ngv. Príklad: sanguineus – sangvineus atď.

14. písmena ex sa pred samohláskou vyslovujú ako egz. Príklad: exemplar – egzemplar; excrementum – egskrementum atď.

15. písmena th vyslovujeme ako t. Príklad: thoracatum – torakatum; isthmensis – istmenzis atď.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Veda

Akvaristická literatúra

Hits: 10939

Slovenská literatúra

  • Časopis Aquatera
  • Černý J., Topercer E., 1991: Chováme akváriové ryby, Príroda, 3. vyd., 170 pp.
  • Dokoupil Norbert, 1999: Moderné mečúne, SAP, ISBN 80-88908-25-6, 67 pp.
  • Dokoupil Norbert, 1980: Prvé akvárium, 53 pp.
  • James Barry, 2003: Akváriové rastliny, 120 pp.
  • Paysan Klaus, 1995: Akvarijní ryby, Granit
  • Vanko Kamil, 1998: Chováme závojnatky, Kontak Plus, ISBN 80-88855-22-5, 55 pp.
  • Mayland Henry J., 1999: Sladkovodné akvárium, Art Area, 145 pp.

Česká literatúra

  • Časopis Akvárium – Terárium – AT
  • Časopis Akvárium Živě
  • Čítek J., Svobodová Z., Tesařík J., 1998: Nemoci sladkovodních a akvarijních ryb, Střední rybářská škola Vodňany, Praha
  • Dařbuján Hynek, 1998: Morská akvaristika, Studio Press, s.r.o., Čáslav, 122 pp.
  • Dokoupil Norbert, 1981: Živorodky. Technika chovu, biologie druhů, standardy, SZN, Praha.
  • Drahotušský Zdeněk, Novák Jindřich, 2000, Jota, s.r.o., Brno, ISBN 80-7217-124-0, 304 pp.
  • Frank Stanislav, Rataj Karel, Zukal Rudolf, 1982: 333 x jak a proč, Svépomoc, Praha.
  • Frank Stanislav, 1984: Akvaristika, Práce, Edícia Delfín, Praha, 364 pp.
  • Frank Stanislav, 1977: Jak žijí ryby, Artia, Praha.
  • Frank Stanislav, 2000: Sladkovodná akvaristika, Cesty, Praha, ISBN 8071812188, 247 pp.
  • Frank Stanislav, 1989: Veľký obazový atlas rýb, Mladé letá, Bratislava, 2. vyd..
  • Hejný Slavomil a kol., 2000: Rostliny vod a pobřeží, East West Publishing Company & East West Publishing, Praha, ISBN 80-7219-000-8, 118 pp.
  • Hieronimus Harro, 1999: Živorodky, Praha, Vašut, ISBN 80-7236-089-2, 72 pp.
  • Hofmann Jaroslav, Novák Jindřich, 1996: Akvaristika. Jak chovat tropické ryby jinak a lépe, X-Egem, Praha
  • Hofmann Jaroslav, Novák Jindřich, 2000: Tetry, Vašut, 64 pp.
  • Kahl Wally, Kahl Burkard, Vogt Dieter, 1999: Akvarijní ryby, Svojtka & Co., ISBN 8072370987, 288 pp.
  • Krček Karel, 1984: Akvaristická elektrotechnika, Polytechnická knižnice, 297 pp.
  • Krček Karel, 1986: Akvaristický technika, Polytechnická knižnice, 295 pp.
  • Krček Karel, 1995: 333 zajímavostí pro akvaristy, VIK Vimperk.
  • Lucký Zdeněk, Zedka Vilém, 1964: Akvaristika v koutku živé přírody, SPN, Praha
  • Rataj Karel, 1980: Akvaristika začína u rostlin, Svépomoc.
  • Rataj Karel, otec & syn, 1998: Akvárium a rostliny, 150 pp.
  • Scheurmannová Ines, 1999: Akvarijní rostliny, Vašut, ISBN 807236085X, 96 pp.
  • Schmidt Jürgen, 2002: BeDe Atlas. Sladkovodní akvarijní ryby, BeDe Verlag GmbH, Ruhmannsfelden.
  • Vítek Jiří, Kadlec Jaroslav, 1988: Halančíci. Biologie, chov, přehled druhů, KCCH, Praha.
  • Zukal Rudolf, 1984: Akvarijní ryby, Svépomoc, 2. vyd., 229 pp.
  • Zukal Rudolf, Frank Stanslav, 1982: Jak se stát akvaristou, Svépomoc, Praha.
  • Zukal Rudolf, 1975: Zakládaní a údržba akvária, Svépomoc, 87 pp.

Cudzojazyčná literatúra

  • Krause Hanns-J., Handbuch Aquarienwasser, BeDe Verlag, 3-927 997-00-5, 128 pp.

Technika

  • Sander Martin, Aquarientechnik im Süß- und Seewasser, Ulmer, 3-800173-41-7, 256 pp.

Prírodné akvária

  • Fohrman Kjel, 2001: Back to Nature Aquarium guide. Back to Nature. 196 pp.

Ryby

  • Eschmeyer W.N., 1990: Catalog of the genera of Recent fishes. California Academy of Sciences, San Francisco, vi + 697 pp.

Rastliny

  • Cook C.D.K., 1990: Aquatic Plant Book. SPB Academic Publishing. The Haguem 228 pp.
  • James Barry, 2003: Akváriové rastliny, 120 pp.
  • Kasselmann Christel, 1999: Aquarien – pflanzen, Eugen Ulmer, 504 pp.
  • Kasselmann Christel, 2001: Echinodorus, Dähne Verlag.
  • Rataj Karel, 1980: Akvaristika začína u rostlin, Svépomoc.
  • Rataj Karel, otec & syn, 1998: Akvárium a rostliny, 150 pp.
  • Scheurmannová Ines, 1999: Akvarijní rostliny, Vašut, ISBN 807236085X, 96 pp.

Ekológia

  • Fryer G., 1996: Endemism, speciation and adaptive radiation in great lakes. Environmental Biology of Fishes 45: 109-131.

Živorodky

  • Dokoupil Norbert, 1999: Moderné mečúne, SAP, ISBN 80-88908-25-6, 67 pp.
  • Dokoupil Norbert, 1981: Živorodky. Technika chovu, biologie druhů, standardy, SZN, Praha.
  • Endler J.A., Houde A.E., 1995: Geographical variation in female preferences for male traits in Poecilia reticulata. Evolution 49: 456-468
  • Hieronimus Harro, 1999: Živorodky, Praha, Vašut, ISBN 80-7236-089-2, 72 pp.

Závojnatky

  • Vanko Kamil, 1998: Chováme závojnatky, Kontak Plus, ISBN 80-88855-22-5, 55 pp.

Kaprozúbky

  • Vítek Jiří, Kadlec Jaroslav, 1988: Halančíci. Biologie, chov, přehled druhů, KCCH, Praha.

Cichlidy

  • Barlow George W., 2002: The Cichlid Fishes: Nature’s Grand Experiment in Evolution, Perseus Publishing, ISBN 0738205281.
  • Erlandsson A., Ribbink A.J., 1997: Patterns of sexual size dimorphism in African cichlid fishes. South African Journal of Science 93: 498-508.
  • Farias I. P., Ortí G., Sampaio I., Schneider H., Meyer A., 1999: Mitochondrial DNA phylogeny of the family Cichlidae: Monophyly and fast molecular evolution of the Neotropical assemblage. Journal of Molecular Evolution 48: 703-711. – Link
  • Farias I.P., Ortí G., Meyer A, 2000: Total evidence: Molecules, morphology, and the phylogenetics of cichlid fishes. Journal of Experimental Zoology 288 (1): 76-92. – Link
  • Fryer G. 1977: Evolution of species flocks of cichlid fishes in African lakes. Zeitschrift für zoologische Systematik und Evolutionsforschung 15: 141-165.
  • Keenleyside M.H.A. (ed.), 1991: Cichlid fishes. Behaviour, ecology and evolution. (Fish & Fisheries Series Volume 2.) Chapman & Hall, London; xxii + 378 pages. ISBN 0-412-32200-5.
  • Kocher T.D., Conroy J.A., McKaye K.R., Stauffer J.R., 1993. Similar morphologies of cichlid fishes in Lakes Tanganyika and Malawi are due to convergence. Molecular Phylogenetics and Evolution 2 (2): 158-165. – Link
  • Konings Ad ed., contr., 1991: The Cichlids Yearbook, Vol. 1., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1992: The Cichlids Yearbook, Vol. 2., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1993: Enjoying Cichlids. Cichlid Press. 240 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1993: The Cichlids Yearbook, Vol. 3., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1994: The Cichlids Yearbook, Vol. 4., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1995: The Cichlids Yearbook, Vol. 5., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1996: The Cichlids Yearbook, Vol. 6., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad, 2002: Enjoying Cichlids. Second edition.
  • Liem K.F., 1973: Evolutionary strategies and morphological innovations: Cichlid pharyngeal jaws. Syst. Zool. 22: 425-441
  • Loiselle Paul, 1994: :The Cichlid Aquarium, Tetra Press, ISBN 1564651460, 447 pp
  • Loiselle Paul, 1993: Fishkeepers Guide to African Cichlid, Tetra, ISBN 1564651444
  • Meyer A., 1993: Phylogenetic relationships and evolutionary processes in East African cichlid fishes. Trends in Ecology and Evolution 8: 279–284.
  • Ribbink A.J., 1991: Distribution and ecology of the cichlids of the African Great Lakes. Pp. 36-59 in Keenleyside, M.H.A. (ed.), Cichlid fishes. Behaviour, ecology and evolution. Chapman & Hall, London.
  • Seehausen O., Mayhew P.J., van Alphen J.J.M., 1999: Evolution of colour patterns in East African cichlid fish. Journal of Evolutionary Biology 12 (3): 514-534.
  • Stiassny M.L.J., 1981: The phyletic status of the family Cichlidae (Pisces, Perciformes): A comparative anatomical investigation. Netherlands Journal of Zoology 31 (2): 275-314.
  • Stiassny M.L.J., 1991: Phylogenetic intrarelationships of the family Cichlidae: An overview. Pp. 1-35 in Keenleyside, M.H.A. (ed.), Cichlid fishes. Behaviour, ecology and evolution. Chapman & Hall, London.
  • Sturmbauer C., Meyer A., 1992: Genetic divergence, speciation and morphological stasis in a lineage of African cichlid fishes. Nature 358 (6387): 578-581.
  • Sültmann H., Mayer W.E., 1997: Reconstruction of cichlid phylogeny using nuclear DNA markers. Pp. 39-51 in: Molecular Systematics of Fishes. T. Kocher and C. Stepien (ed.). Academic Press, San Diego.
  • Trewavas E. 1949: The origin and evolution of the cichlid fisches of the Great African lakes, with special reference to Lake Nyasa. Comptes Rendus 13th Congrès International de Zoologie 1948: 365-368.

Diskusy

  • Au Dick, 1998: Back to Nature guide Discus. Back to Nature. 128 pp.

Tanganika

  • Boruchovitz David, 2000: African Cichlids of Lake Tanganyika, TFH Publications, ISBN 0793830265.
  • Konings Ad, 1988: Tanganyika Cichlids, Verduijn Cichlids. 272 pp.
  • Konings Ad, 1992: Tanganyika Secrets, Cichlid Press. 208 pp.
  • Konings Ad, 1996: Back to Nature guide Tanganyika Cichlids. Back to Nature. 128 pp.
  • Konings Ad, 1998: Tanganyika Cichlids in their natural habitat. Cichlid Press, 272 pp.
  • Regan, C.T., 1920: The classification of the fishes of the family Cichlidae. The Tanganyika genera. Annals and Magazine of Natural History (9) 5: 33-53.
  • Smith Mark, 1998: Lake Tanganyikan Cichlids: Everything About Purchasing, Care, Nutrition, Behaviour, & Aquarium Maintenance, Barrons Educational Series, ISBN 0764106155
  • Sturmbauer C., Verheyen E., Ruber L., Meyer A., 1997. Phylogenetic patterns in populations of cichlid fishes from rocky habitats in Lake Tanganyika. Pp. 97-111 in: Molecular Systematics of Fishes. T. Kocher and C. Stepien (ed.). Academic Press, San Diego.
  • Zurlo Georg, Brandstetter, 2000: The Tanganyika Cichlid Aquarium, Barrons Educational Series, ISBN 0764116436

Malawi

  • Bornemann Rainer, Hämel Wolfgang, Ahrens Renate E., Reise Know How: Simbabwe, Botswana, Malawi, Mosambik & Sambia, Reise Know How Verlag, ISBN 3896620266, 531 pp.
  • Boruchowitz David E., 1997: The guide to ownong malawi cichlids, TFH Publications, ISBN 0793803594.
  • Boruchowitz David E., 2003: Malawi Cichlids – Keeping & Breeding Them in Captivity, TFH Publications, ISBN 0-7938-0359-4
  • Deutsch J. C., 1997: Colour diversification in Malawi cichlids: evidence for adaptation, reinforcement, or sexual selection? Biological Journal of the Linnean Society 62: 1-14.
  • Eccles D.H., Trewavas E., 1989: Malawian cichlid fishes. The classification of some Haplochromine genera. Lake Fish Movies, Herten, Germany, 335 pp.
  • Fryer G., 1959: Some aspects of evolution in Lake Nyasa. Evolution 13 (4): 440-451.
  • Fryer G., 1959: The trophic interrelationships and ecology of some littoral communities of Lake Nyasa with especial reference to the fishes, and a discussion of the evolution of a group of rock-frequenting Cichlidae. Proceedings of the Zoological Society of London 132: 153-281.
  • Hupe Ilona, Reisen in Sambia und Malawi, Ilona Hupe Verlag, ISBN 3932084217, 368 pp.
  • Iles T.D., 1960: A group of zooplankton feeders of the genus Haplochromis (Cichlidae) in Lake Nyasa. Annals and Magazine of Natural History (13) 2, 1959: 257-280. [This paper was published in the May 1959 issue, but separates of it include the printed notation „Published 15/3/1960.“]
  • Jubb R.A, 1967: Freshwater fishes of southern Africa. A.A. Balkema, Cape Town; viii + 248 pp.
  • Konings Ad, 1989: Malawi Cichlids in their natural habitat. Verduijn Cichlids. ISBN 3-928457-29-2, 304 pp. – Link
  • Konings Ad, 1990: Ad Konings’ book of Cichlids and all the other fishes of Lake Malawi. Tropical Fish Hobbyist. 496 pp. 0-86622-527-7.
  • Konings Ad, 1990: Description of six new Malawi cichlids. TFH magazine, vol. 38 (11), pp 110-129. (Copadichromis azureus, C. mbenjii, C. verduijni, Otopharynx walteri, Iodotropheus stuartgranti, and Pseudotropheus saulosi).
  • Konings Ad, 1993: A revision of the genus Sciaenochromis Eccles & Trewavas, 1989 (Pisces, Cichlidae). The Cichlids Yearbook, vol. 3, pp 28-36. (Sciaenochromis fryeri, S. psammophilus, S. benthicola).
  • Konings Ad, 1994: Pseudotropheus demasoni sp. nov.: a sexually monomorphic cichlid from the Tanzanian coast of Lake Malawi. The Cichlids Yearbook, vol. 4, pp 24-27. (Pseudotropheus demasoni).
  • Konings Ad, 1995. A review of the sand-dwelling species of the genus Aulonocara, with the description of three new species.  The Cichlids Yearbook, vol. 5, pp 26-36. (Aulonocara gertrudae, A. brevinidus, and A. aquilonium).
  • Konings Ad, 1995: Malawi Cichlids in their natural habitat, 2nd Edition. Cichlid Press. 352 pp.
  • Konings Ad, 1996: Atlas der Malawisee-Cichliden. Vol. 1 and Vol 2., BeDe Verlag. 304 and 288 pp.
  • Konings Ad, 1997: Back to Nature guide Malawi Cichlids. Back to Nature. 128 pp.
  • Konings Ad, 2000. Description of Three New Copadichromis Species (Labroidei; Cichlidae) from Lake Malawi, Africa. TFH magazine, vol. 47 (9) May: pp 62-85 (Copadichromis ilesi, C. geertsi, and C. trewavasae).
  • Konings Ad, 2001: Malawi Cichlid in their natural habitat. 3rd Edition. 352 pp. Cichlid Press
  • Konings Ad, 2002: The Cichlids of Lake Malawi. Program for searching fish names and locality names; >5000 photos.
  • Konings Ad, ed. 1989: Malawian Cichlid Fishes. The classification of some haplochromine genera by David H. Eccles and Ethelwynn Trewavas. Lake Fish Movies.
  • Kornfield I., Smith P.F., 2000: African cichlid fishes: Model systems for evolutionary biology. Annual Review of Ecology and Systematics 31: 163-196.
  • Kornfield I.L., 1974: Evolutionary genetics of endemic cichlid fishes (Pisces: Cichlidae) in Lake Malawi, Africa. Unpublished Ph.D. dissertation, State University of New York, Stony Brook, xv+139 pp.
  • McElroy D.M., Kornfield I., 1990: Sexual selection, reproductive behavior, and speciation in the mbuna species flock of Lake Malawi (Pisces: Cichlidae). Environmental Biology of Fishes 28: 273-284.
  • McElroy D.M., Kornfield I., Everett J., 1991: Coloration in African cichlids: Diversity and constraints in Lake Malawi endemics. Netherlands Journal of Zoology 41 (4): 250-268.
  • McKaye K.R., 1991: Sexual selection and the evolution of the cichlid fishes of Lake Malawi, Africa. Pp. 241-257 in Keenleyside, M.H.A. (ed.), Cichlid fishes. Behaviour, ecology and evolution. Chapman & Hall, London.
  • McKaye K.R., Kocher T., Reinthal P., Harrison R., Kornfield I., 1984: Genetic evidence for allopatric and sympatric differentiation among morphs of a Lake Malawi cichlid fish. Evolution 38: 215-219.
  • Oliver M.K., McKaye K.R., 1982: Floating islands: A means of fish dispersal in Lake Malawi, Africa. Copeia 1982 (4): 748-754.
  • Owen R.B., Crossley R., Johnson T.C., Tweddle D., Kornfield I. et al., 1990: Major low lake levels of Lake Malawi and their implications for speciation rates in cichlid fishes. Proceedings of the Royal Society, London 240: 519-553.
  • Ransford O., 1966: Livingstone’s lake. The drama of Nyasa. John Murray, London, x + 313 pp.
  • Regan C.T., 1922: The cichlid fishes of Lake Nyassa. Proceedings of the Zoological Society of London 1921: 675-727 & Plates I-VI.
  • Reinthal P.N., 1987: Morphology, ecology, and behavior of a group of the rock-dwelling cichlid fishes (Pisces: Perciformes) from Lake Malawi, Africa. Unpublished Ph.D. dissertation, Duke University, Durham, North Carolina.
  • Ribbink A.J., Marsh A.C., Marsh B., Sharp B.J., 1980: Parental behaviour and mixed broods among cichlid fish of Lake Malawi. South African Journal of Zoology 15: 1-6.
  • Schraml Erwin, 1998: Aqualog Special. Korallenfische des Süßwassers – Malawi, Aqualog, ISBN 3-931-702-48-0, 48 pp.
  • Schraml Erwin, 1998: Aqualog. African Cichlids I. Malawi. Mbuna. Verlag A.C.S. GmbH. ISBN 3-931-702-79-0
  • Smith Mark Phillip, 2000: Lake Malawi cichlids. Everything About History, Setting Up an Aquarium, Health Concerns, Spawning, Barrons Educational Series, ISBN 0764115251
  • Snoeks Jos ed. in press: The cichlid diversity of Lake Malawi/Nyasa/Niassa:
    identification, distribution and taxonomy. Cichlid Press
  • Stiassny M.L.J., 1981. Phylogenetic versus convergent relationship between piscivorous cichlid fishes from Lakes Malawi and Tanganyika. Bulletin of the British Museum (Natural History), Zoology 40 (3): 67-101.
  • Sweeney Mary E., 1997: Malawi cichlids: Mbuna, T.F.H. Publications, ISBN 079380115X, 64 pp-
  • Tepoot Pabol. Tepoot Ian, 1995: The pictorial guide, New Life Publications, ISBN 0964505800.
  • Thompson A.B., Allison E.H., Ngatunga B.P., 1996: Distribution and breeding biology of offshore cichlids in Lake Malawi/Niassa. Environmental Biology of Fishes 47 (3): 235-?.
  • Turner G., 1996: Offshore cichlids of Lake Malawi. Cichlid Press, Lauenau, Germany; 240 pp. ISBN 3-928457-33-0.
  • Turner G.F. 1994. Speciation mechanisms in Lake Malawi cichlids. A critical review. Archiv für Hydrobiologie Beiheft Ergebnisse der Limnologie 44: 139-160.

Victoria

  • Kaufman L.S., Chapman L.J., Chapman, C.A., 1997: Evolution in fast forward: haplochromine fishes of the Lake Victoria region. Endeavour 21: 23-30
  • Greenwood P.H., 1974: The cichlid fishes of Lake Victoria, east Africa: The biology and evolution of a species flock. Bulletin of the British Museum (Natural History), Zoology, Supplement 6, 134 pp.
  • Seehausen Ole, 1996: Lake Victoria Rock Cichlids by Ole Seehausen. Verduijn Cichlids, Zevenhuizen, 304 pp.
  • Tijs Goldschmidt, 1998: Darwin’s Dreampond: Drama on Lake Victoria, MIT Press, ISBN 0262571218

Afrika

  • Boulenger G.A., 1911: Catalogue of the fresh-water fishes of Africa in the British Museum (Natural History). London. Volume 2: xii + 529 pp.
  • Fryer G., Iles T. D., 1972: The cichlid fishes of the Great Lakes of Africa. Oliver & Boyd, Edinburgh; TFH Publications, Neptune City, New Jersey; 641 pp.
  • Greenwood P.H., 1966: The Fishes of Uganda. 2nd edition. The Uganda Society, Kampala; [viii] + 131 pages.
  • Skelton P.H., 1993: A complete guide to the freshwater fishes of southern Africa. Southern Book Publishers, Halfway House, South Africa.
  • Staeck Wolfgang, Linke Horst, 1994: African Cichlids II: Cichlids from Eastern Africa : A Handbook for Their Identification, Care and Breeding, Tetra Press, ISBN 1-56465-167-3
  • Sturmbauer C., Baric S., Salzburger W., Ruber L., Verheyen E.. 2001: Lake level fluctuations synchronize genetic divergences of cichlid fishes in African lakes. Molecular Biology and Evolution 18 (2): 144-154 – Link
  • Talling J.F., Talling I.B., 1965: The chemical composition of African lake waters. Internationale Revue ges. Hydrobiologie 50 (3): 421-463.

Južná Amerika

  • Sands David, 1997: Back to Nature guide Catfishes, Back to Nature. 128 pp.
  • Stauffer Jay, McKaye Ken at all, 2002: Cuadernos de investigacion de la UCA: The midas cichlid species complex in two Nicaraguan lakes. Description of three new species by and others. Cichlid Press. 47pp.
  • Weidner Thomas contr., Konings Ad ed., 2000: South American Eartheaters, Cichlid Press. 336 pp.

Stredná Amerika

  • Konings Ad, 1989: Cichlids from Central America. Tropical Fish Hobbyist. 224 pp.

Use Facebook to Comment on this Post