I wish you a wonderful day.   Click to listen highlighted text! I wish you a wonderful day. Powered By GSpeech

Úvaha o ekologickej stabilite, ekologickej rovnováhe a spätnej väzbe

Abs­tract:

This article is dea­ling with eco­lo­gi­cal sta­bi­lity as the science, and possi­bi­li­ties of its detec­tion. I desc­ribe the basic kno­wledge about eco­lo­gi­cal sta­bi­lity. I have men­ti­oned other posi­tive rela­ti­ons­hip bet­ween the eco­lo­gi­cal sta­bi­lity and the energy in intro­duc­tion. I ana­lyse the possi­bi­li­ties of its detec­tion through pro­duc­tive (energy) eco­logy. I tried to desc­ribe troub­les joined to it. I think the most inte­res­ting opi­nion of the whole article is a hypot­he­sis that the depen­dence of eco­lo­gi­cal sta­bi­lity and energy which is neces­sary for sus­tai­ning of momen­tary state is cons­tant ! I pecu­liarly devote to feed­back. I think that feed­back has a great influ­ence on eco­lo­gi­cal balance. The article indi­cate that there is my deep doubt about the influ­ence of feed­back on eco­lo­gi­cal sta­bi­lity that is why I have just used the word balance.

Abs­trakt:

Tento člá­nok sa zaoberá eko­lo­gic­kou sta­bi­li­tou ako takou, a mož­nos­ťami jej zis­ťo­va­nia. Popi­su­jem základné poznatky o eko­lo­gic­kej sta­bi­lite. Už v úvode uvá­dzam vzá­jomne pozi­tívny vzťah eko­lo­gic­kej sta­bi­lity a ener­gie. Ana­ly­zu­jem mož­nosti jej zis­ťo­va­nia ces­tou pro­dukč­nej eko­ló­gie. Sna­žím sa popí­sať prob­lémy s tým spo­jené. Prav­de­po­dobne naj­zau­jí­ma­vej­ším názo­rom celého článku je hypo­téza, že a ener­gie nut­nej na udr­žo­va­nie momen­tál­neho stavu je kon­štantná ! Oso­bitne sa venu­jem spät­nej väzbe. Mys­lím, že má veľký vplyv na eko­lo­gickú rov­no­váhu. Schválne som pou­žil slovo rov­no­váhu, pre­tože tak ako z článku vyplýva, mám veľké pochyb­nosti o jej vplyve na eko­lo­gickú stabilitu.

Motto:

Naj­ne­po­cho­pi­teľ­nej­šou vecou na svete je fakt,

že je to pochopiteľné

Albert Eins­tein

MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) defi­nujú eko­lo­gickú sta­bi­litu ako schop­nosť eko­sys­tému vrá­tiť sa pôso­be­ním vlast­ných vnú­tor­ných mecha­niz­mov k dyna­mic­kej rov­no­váhe alebo ku svojmu “nor­mál­nemu” vývo­jo­vému smeru. Čím rých­lej­šie sa eko­sys­tém vra­cia a tým men­šie vyka­zuje, tým je sta­bil­nejší. Rád by som zdô­raz­nil, že je pre­vrá­te­nou hod­no­tou vstu­pov, či už vo forme látok alebo ener­gie, ktoré je nutné do eko­sys­tému vkla­dať na to, aby sme ho udr­žali v momen­tál­nom stave. Táto situ­ácia nemá envi­ron­men­tálny aspekt. Neexis­tuje pre­po­je­nie na pri­ro­dze­nosť eko­sys­tému. Napr. lán pše­nice vyža­duje kaž­do­ročné mecha­nické naru­šo­va­nie, hno­je­nie a kose­nie, orga­nický mate­riál (slama) musí byť odstra­ňo­vaný, alebo aspoň eli­mi­no­vaný - inak by úroda v najb­liž­ších šty­roch - pia­tich rokoch nebola tak­mer žiadna. Tok ener­gie je prerušovaný.

Meto­diky určo­va­nia koefi­cientu eko­lo­gic­kej sta­bi­lity v tvorbe – Územ­ného sys­tému eko­lo­gic­kej sta­bi­lity sú do istej miery intu­itívne. Je veľ­kým prob­lé­mom zis­tiť mieru eko­lo­gic­kej sta­bi­lity pres­nej­šie. Meto­dika je zalo­žená na zna­koch, ktoré sa vyzna­čujú veľ­kým inter­va­lom a veľkú úlohu zohráva sub­jek­ti­vita ľud­ského fak­tora. Pro­jekty vypra­cú­vajú rôzni ľudia a s rôz­nym pro­fe­sij­ným zame­ra­ním - od sta­veb­ných inži­nie­rov, urba­nis­tov, archi­tek­tov cez kra­jin­ných plá­no­va­čov, bio­ló­gov, eko­ló­gov až po envi­ron­men­ta­lis­tov. V tvorbe nie je otázka pres­nej deter­mi­ná­cie eko­lo­gic­kej sta­bi­lity taká dôle­žitá, okrem iného aj z dôvodu využí­va­nia prin­cípu rela­tív­nosti v tvorbe . Pri­rov­nal by som to k situ­ácii lekára, ktorý sa snaží pomôcť pacien­tovi trpia­cemu nevy­lie­či­teľ­nou for­mou leuké­mie. Napriek tomu, že vie, že pacien­tovi veľa času neos­táva, hľadá oporu - “kos­tru”, naj­hod­not­nej­šie časti, ktoré pacienta udr­žia v stave naj­vyš­šej mož­nej rov­no­váhy, prí­padne pocitu spo­koj­nosti. Toto pri­rov­na­nie tro­chu kríva, totiž nikdy nebude v stave pacienta, avšak na pocho­pe­nie rela­tív­nosti využi­tia pozna­nia eko­lo­gic­kej sta­bi­lity pre úče­lovú prácu akou je vhodný.

Čo je to a aké sú mož­nosti jej zis­ťo­va­nia a aké­hosi “oce­ne­nia” pre lai­kov ? To je zlo­žitá otázka, na ktorú sa sna­žím dať nejaké pod­nety. Môžem pou­žiť dokonca medi­cínu, či eko­nó­miu na to, aby som doká­zal pozi­tívny vzťah eko­lo­gic­kej sta­bi­lity k cie­ľom uve­de­ných odbo­rov. Ak poviem eko­nó­movi, že toto úze­mie má takú a takú cenu z hľa­diska eko­lo­gic­kej sta­bi­lity, a že na tom svo­jou správne orien­to­va­nou akti­vi­tou (napr. pase­ním na lúke v Strá­žov­ských vrchoch) ušetrí ročne istú sumu peňazí, je vhodné, aby sme vedeli určiť eko­lo­gickú sta­bi­litu. Je vše­obecne známy pozi­tívny vzťah rov­no­váhy v prí­rode k zdra­viu obyvateľov.

Meto­diky zis­ťo­va­nia koefi­cientu eko­lo­gic­kej sta­bi­lity s kto­rými som sa naj­čas­tej­šie stre­tol sú zalo­žené na zís­ka­vaní poznat­kov o aktu­ál­nom stave vege­tá­cie na jed­not­li­vých plo­chách. Vege­tá­cia je repre­zen­ta­tív­nym uka­zo­va­te­ľom, ktorý dosta­točne presne odráža stav eko­sys­tému nie­len v momen­tál­nom čase, ale je reak­ciou na pod­mienky oko­lia počas pomerne dlhého časo­vého obdo­bia. Tieto majú jeden veľmi exaktný aspekt - je ním . Napr. drvivá väč­šina lúk ako tak­mer nepô­vodný prvok v našich pod­mien­kach nedo­sa­hujú naj­vyšší význam pre eko­lo­gickú sta­bi­litu - hod­notu 5, ako tak­mer všetky ostatné typy eko­sys­té­mov . To je dané nevy­hnut­nos­ťou vstu­pov ener­gie pre eko­sys­tém lúk, ktoré musia mať zabez­pe­čený manaž­ment na to aby pre­trvali vo svo­jej forme.

Keď som uva­žo­val o pres­nej­šom postupe pre zis­ťo­va­nie stupňa eko­lo­gic­kej sta­bi­lity usú­dil som, že prav­de­po­dobne naje­xakt­nej­šia metóda mera­nia stupňa eko­lo­gic­kej sta­bi­lity je cesta využí­va­júca metódy pro­dukč­nej eko­ló­gie. Lenže to má dva hlavné okruhy problémov.

Prvý prob­lém je v tom, že jed­not­livé majú rôznu výšku pro­duk­cie, a rôznu výšku potreb­ných vstu­pov. Druhý prob­lém spo­číva v nasle­du­jú­com. Téza hovorí: je nepriamo úmerná ener­gii nut­nej na udr­žo­va­nie momen­tál­neho stavu (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991). Ako sa dá zis­tiť koľko nevy­hnut­nej ener­gie treba. Je možné pomerne presne vyčís­liť ener­giu, ktorá je do eko­sys­tému vkla­daná člo­ve­kom, ale ako možno odhad­núť aké množ­stvo je nutné na udr­ža­nie rov­na­kého stavu? Okrem toho eko­sys­tém sa kaž­do­ročne mení, nie­ktoré druhy gra­dujú, každý rok je iný prí­sun zrá­žok, napriek tomu sa sta­bi­lita nemusí zme­niť. Na eko­lo­gicky nesta­bil­ných plo­chách by tieto prob­lémy narastali.

Je známe, že exis­tuje závis­losť medzi eko­lo­gic­kou sta­bi­li­tou, ener­giou nut­nou na udr­žo­va­nie momen­tál­neho stavu a ener­giou dodá­va­nou do eko­sys­tému pri­ro­dzene. Mys­lím si dokonca, že táto závis­losť je kon­štantná pre všetky typy eko­sys­té­mov. V akom vzťahu je dodá­vaná do eko­sys­tému umelo ku ener­gii dodá­va­nej pri­ro­dzene vzhľa­dom na jeho sta­bi­litu ? Dnes vieme len tom, že v nepriamo úmer­nom. Veď napo­kon je to logické, však ? Akým spô­so­bom je možné zis­tiť tento vzťah ? Ja sa naz­dá­vam, že cesta je schodná práve pro­stred­níc­tvom pro­dukč­nej eko­ló­gie. Veľ­kým prob­lé­mom však je prav­de­po­dobne zis­tiť presné množ­stvo ener­gie, ktoré je nutné pre pri­ro­dzený vývoj najmä v nepri­ro­dze­ných eko­sys­té­moch. Ak by sa zis­tili ener­gie a vypo­čí­tal by sa ich vzá­jomný podiel, mohol by sa porov­nať s meto­di­kou zis­ťo­va­nia eko­lo­gic­kej sta­bi­lity pou­ží­va­nou v tvorbe a potom už by nemal byť väčší prob­lém mate­ma­tic­kým apa­rá­tom s veľ­kou pres­nos­ťou odhad­núť vzťah eko­lo­gic­kej sta­bi­lity a energie.

Spätná väzba veľmi výraz­ným spô­so­bom vplýva na eko­lo­gickú sta­bi­litu. Je to vzá­jomné, nená­hodné pôso­be­nie medzi prv­kami (prí­padne sub­sys­té­mami) toho istého sys­tému, pri kto­rom dochá­dza k zosil­ňu­jú­cemu - pozi­tív­nemu, alebo zosla­bu­jú­cemu - nega­tív­nemu pôso­be­niu veli­činy B, ktorá bola priamo, alebo nepriamo zme­nená veli­či­nou A, na túto veli­činu A. Spätná väzba je naj­dô­le­ži­tej­ším auto­re­gu­lač­ným mecha­niz­mom všet­kých sys­té­mov bez výnimky (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28), a preto ma vzťah k eko­lo­gic­kej sta­bi­lite. Dôkaz takejto spät­nej väzby pri­náša uži­točné o cho­vaní sys­tému (okrem iného o jeho sta­bi­lite) i v prí­pade, že mecha­niz­mus tohto pôso­be­nia pre nás ostáva neznámy (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28). Pri pozi­tív­nej spät­nej väzbe pôsobí každý z dvoch pre­men­ných prv­kov v inte­rak­cii zhod­ným sme­rom, takže sa navzá­jom zosil­ňujú v pozi­tív­nom, či nega­tív­nom zmysle. Napr., čím viac čle­nov popu­lá­cie A je v plod­nom veku, tým viac potom­stva B sa môže naro­diť. Potom, čím viac potom­stva B dorastá do plod­ného veku, tým rých­lej­šie narastá popu­lá­cia. Dochá­dza teda k posil­ňo­va­niu obi­dvoch pre­men­ných prv­kov inte­rak­cia v čase a výsled­kom je známa expo­nen­ciálna ras­tová krivka tvaru “J” (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 - 29). Pozi­tívna posil­ňuje a nerov­no­vážne stavy a spra­vidla slúži dyna­mic­kému rastu sys­tému. Ten však časom naráža na určitú hra­nicu - limity svojho von­kaj­šieho pro­stre­dia. Kva­li­ta­tívne zmeny vlast­ností prv­kov inte­rak­cie sa potom môžu pre­ja­viť prin­ci­piálne dvoma spô­sobmi (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 - 29):

  • pre­me­nia dote­raj­šiu pozi­tívnu spätnú väzbu na nega­tívnu a expo­nen­ciálny úsek ras­to­vej krivky sa tak sploští a nado­budne tvar “S” a prejde do stavu dyna­mic­kej rov­no­váhy s náhod­ným kolí­sa­ním - fluk­tu­áciou hod­nôt. Nega­tívna je hlav­ným sta­bi­li­zač­ným prin­cí­pom, spo­loč­ným pre živé i neživé sub­sys­témy (Míchal a Vološ­čuk, 1991).
  • pri zacho­vaní pozi­tív­nej spät­nej väzby sa “pre­pó­luje” a jej nosi­te­lia “zme­nia zna­mienko” na závis­losť typu “čím menej A - tým menej B” (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991).

Pato­lo­gické javy vyvo­lané stre­som sú v spät­no­väz­bo­vej schéme fak­to­rom “naviac” k schéme pozi­tív­nej väzby. S ras­tú­cim počtom plod­nej časti popu­lá­cie naras­tajú nie­len počty potom­stva, ale prog­re­sívne ras­tie nedos­ta­tok potravy a pries­toru a ďal­ších zdro­jov nevy­hnut­ných pre exis­ten­ciu ďal­ších čle­nov popu­lá­cie, prí­padne ras­tie zne­čis­ťo­va­nie pro­stre­dia samot­nou popu­lá­ciou. Tieto ras­túce nega­tívne vplyvy v pro­stredí popu­lá­cie pri­ná­šajú jej jedin­com takú záťaž, že sa to pre­javí pato­lo­gic­kými zme­nami cho­va­nia, ktoré môžu viesť i v prí­rod­ných pod­mien­kach k prud­kým pokle­som popu­lač­nej hus­toty sme­rom k minimu (MÍCHAL a VOLOŠČUK, 1991). Z toho vyplýva, že pozi­tívna , najmä vo vrcho­lo­vých čas­tiach krivky spô­so­buje zní­že­nie stupňa eko­lo­gic­kej sta­bi­lity. Pýtam sa, či môže mať ako prí­rodný a pri­ro­dzený pro­ces auto­re­gu­lá­cie eko­sys­té­mov nega­tívny vplyv na eko­lo­gickú sta­bi­litu ako schop­nosť eko­sys­tému ? Napr. v takom eko­sys­téme ako je je regis­tro­vané pra­vi­delné výrazné kolí­sa­nie počet­nosti vtá­kov a sta­vov­cov. Napriek tomu sta­bi­lita tohto eko­sys­tému je vysoká, jeho schop­nosť vyspo­ria­dať sa s vnú­tor­nými i von­kaj­šími fak­tormi pro­stre­dia je obdi­vu­hodná. Cha­rak­te­ris­tika pome­rov v tajge môže viesť k názoru, že daný eko­sys­tém je nevy­vá­žený, roz­ko­lí­saný, jed­no­du­cho že nie je v stave eko­lo­gic­kej rov­no­váhy. Avšak tento eko­sys­tém pokiaľ nie priamo ohro­zo­vaný člo­ve­kom sa vyzna­čuje vyso­kým stup­ňom eko­lo­gic­kej sta­bi­lity. Mecha­niz­mus pre­tr­vá­va­jú­ceho zabez­pe­čo­va­nia rov­no­váhy je prav­de­po­dobne . MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) hovo­ria o tom, že ak fluk­tu­ácia zlo­žiek eko­sys­tému neve­die k dlho­do­bej deštruk­cii jeho štruk­túr, môže byť kolí­sa­nie počet­nosti urči­tej popu­lá­cie výra­zom ochran­ných akti­vít ria­de­ných spät­nými väz­bami. Spätná väzba je pros­tried­kom regu­lá­cie, môže spô­so­biť eko­lo­gickú rov­no­váhu, ale pochy­bu­jem o tom, že nega­tívne vplýva na eko­lo­gickú stabilitu.

Lite­ra­túra

MÍCHAL, I., ET VOLOŠČUK, I., 1991: Roz­ho­vory o eko­ló­gii a ochrane prí­rody, ENVIRO, Martin.

novypopular.eu

Use Face­book to Com­ment on this Post

Click to listen highlighted text! Powered By GSpeech