Hits: 6506

Hypotéza 1

Meno je zrejme odvodené z talianskeho základu slova , čo znamená zväz – zväzujúci – zväzok. V nemčine slovo znamená obruč, zväzok. Je pravdepodobné, že na prišli ako z nemecko-talianského Tirolska. V publikácii Hreblay A., Dejiny evanjelickej cirkvi v Brezne sa spomína, že a (Vyšná a Nižná Boca) boli založené týmito kolonistami. v minulosti nieslo názov aj , , . V Tirolsku existujú dve mestá vedľa seba: a Bozen ( a Nieder Bozen) – alebo v taliančine. Tieto boli v minulosti dosť previazané. Posúďte sami, Vyšná Boca – , – Nieder Bozen. V „Bociach“ aj v roku 2006 žilo veľa ľudí s nemeckými menami, napr. , . Pán sa pri svojom výskume raz stretol s koreňom mena - až do čias Rímu. V tom čase tak boli pomenovaní ľudia, zdržiavajúci sa v blízkosti cisára ako elitná vojenská jednotka, prípadne ochranka. Ich úlohou bolo ochraňovať cisára. Ich znakom boli zavesené pri bedrách. (Zdroj: , )

Hypotéza 2

Ak mali podobný pôvod ako , čo je dosť pravdepodobné, tak potom to boli drevorubačské rody, ktoré získali približne v rovnakom čase. Boli to zrejme tiež pôvodne všetko , ktorí prišli spolu s ostatnými rodmi z Tirolska, alebo Salzburgska ako drevorubačskí odborníci na (, , , ) na Biele a Čierne Handle. Niektorí bohatší sa odsťahovali do mesta, stali sa mešťanmi a za zásluhy získali . Keď neskôr prebiehala (prelom 16. a 17. storočia), dedinčania boli pokatolíčení breznianskymi piaristami, ale mešťania zostali väčšinou evanjelikmi. O tom svedčí aj ten fakt, že v roku 1675 sa musel jeden z predkov rodu vysťahovať na západ a jeho potomkovia putovali cez , , až do Waldfishbachu do Nemecka, kde žijú dodnes (list Richarda Fasca z roku 1997). bolo vtedy protestantské. Vedeli v tom čase títo ľudia ešte o svojich koreňoch? Možný nemecký pôvod bol dôvod ich emigrácie do Nemecka? Alebo k tomu prispeli aj nepokoje v polovici 17. storočia, kedy boli – napr. Rákocziovské povstanie.

Hypotéza 3

boli možno nemeckí prisťahovalci z 12. storočia, ktorí boli remeselne zruční a ktorí sa začali usadzovať na Slovensku. Je otázne, či na Horehroní, pretože tento priestor nebol v tom období príliš osídlený. Možno prišli od Kremnice, možno zo Spiša. K Spišu by sa prikláňal na inom mieste spomínaný fakt, že obec existovalo na inom mieste ešte pred vznikom Filipova, ktoré je dnes súčasťou Beňuša a to pri Dobšinej. Možné je aj to, že najskôr pôsobili v Brezne. Pracovali ako , , , pôvodne zrejme ich samotné nasťahovanie práve do tejto oblasti Slovenska súviselo najmä s drevom a tým, že oblasť bola len riedko osídlená. Podľa niektorých informácií je možné, že pôsobili aj v oblasti Čierneho Balogu.

Čítaj príspevok  Beletria

Existujú dve veľké vetvy -Kaclíkovcov, tak ako aj v minulosti, katolícka a evanjelická. Dá sa zhruba povedať, že katolícka vetva sú a evanjelická Breznianski. Z evanjelickej vetvy pochádza napr. na prelome tisícročí a väčšia časť dnes žijúcich Faškovcov na americkom kontinente. V minulosti to boli aj dvaja () Brezna v roku 1649 a v roku 1685 , V 20-tych rokoch 20 storočia a krátko cez druhú svetovú vojnu bol . Mimochodom v Brezne na Mestskom úrade sú uvedení všetci od polovice 17. storočia.

Najstaršia nám známa konkrétna zmienka je o Eliášovi Faškovi, narodenom v roku 1590 v Brezne. Študoval v Brezne, Bardejove, Brezovici nad Torysou, Košiciach a Bánovciach nad Bebravou. Pôsobil v Okoličnom, v Liptovskom Trnovci, v Brezovici nad Torysou, v Dubovici pri Sabinove ako evanjelický kňaz. Od roku 1646 bol šarišským seniorom. Od roku 1648 alebo 1649 pôsobil ako farár v Kecerovských Pekľanoch, kde aj v roku 1662 zomrel (Regionálna bibliografia , 2001 – v rámci Literárneho miestopisu okolia Košíc).

Nobilitačná listina z roku 1651 povyšuje Jána Faška a jeho bratov a potomkov na zemanov. Je v nej opísaný aj erb. Podľa nej heraldik Vrteľ nakreslil tento erb. Listina pochádza z archívu v Banskej Bystrici. Jedna verzia je v latinčine (zrejme pôvodná) a druhá v nemčine (pochádza z Nemecka). verzia by mala byť prekladom latinskej. K nej sa viaže druhý erb. zrejme požiadali Ferdinanda III. o udelenie do šľachtického stavu aj na základe nejakej staršej výsady (Zdroj: , ) – ktorá súvisela s ich činnosťou ešte z rímskeho obdobia.

Meno sa vyskytuje v okolí pomerne často. V druhej polovici 17. storočia sa v Brezne (spolu z Beňušom) narodilo okolo 50 Faškovcov. Ale meno sa vyskytuje v jedinom prípade. Až niekedy v prvej štvrtine 19. storočia sa začalo vyskytovať častejšie. Bol to postupný proces. Najprv to bol , neskôr už len . Avšak aj dnes naši príbuzní sú aj , aj -.

Čítaj príspevok  Filozofia

Aj v dnešnej dobe dochádza k zmene mien. Napr. otec je a syn a sa vo Filipove vyskytujú aj dnes, aj v okolitých dedinách. Veľa ich je aj vo väčších mestách ako , , , ale aj inde na Slovensku. Avšak ešte som nenarazil na Faška alebo Kaclíka, ktorý by nepochádzal z Horehronia Ani si nemyslím, že nejaký existuje. Som presvedčený o tom, že meno a má pôvod na Slovensku na Horehroní. Meno a najmä sa objavuje aj v , najmä v okolí Pittsburgu v Pensylvánii. Okrem toho v Česku, v Nemecku, v Maďarsku, v Grécku, v Albánsku, v Taliansku, v Indonézii.

Na identifikáciu osôb boli nutné aj minulosti prímenia. Napr. dedko bol , ale „celý dom“ bol Chyžiakov. Používajú sa dodnes. Je aj možné, že časom došlo aj ku radikálnej zmene mena. Napr. z Z lúky zrejme vzniklo priezvisko Zluky.

Rôzne

Údaje nachádzajúce sa v písomnostiach sú rôznej kvality. Sú väčšinou v latinčine, len v rokoch 1843 -1849 v maďarčine, výnimočne aj v slovenčine – keď otec privoľuje k svadbe. Niekedy je čitateľnosť výborná, inokedy nie. Pri svadbe sú väčšinou údaje o rodičoch, ale bez dátumov, skoro vždy sa uvádza aj vek snúbencov. Najhoršia kvalita údajov je pri úmrtí. U malých detí sa uvádzajú aj , u dospelých buď manžel, problém je pri vdovcoch. Vtedy je známy len vek a pôvod. U žien sa niekedy uvádza meno dievčenské, inokedy zas meno po manželovi. Pri veku pri úmrtí a pri svadbe sú často dosť veľké od skutočnosti. Zrejme ľudia nepoznali presne svoj vek.

  • zo zemianskej vetvy Jakuba Faška pochádza z Nemecka,
  • pôsobil v Bánovciach a ako farár v Pezinku,
  • podľa Banského archívu v Banskej Štiavnici boli v roku 1710 vo Filipove 3 domy. V jednom býval s rodinou, v druhom snáď jeho brat Matej s rodinou. V treťom bývali švagrovci a . Podľa záznamov si zrejme zobrali sestry Faškové od otca Michala Faška. To je veľmi zaujímavé – že všetky domy boli „poznačené“ dedičstvom Faškovcov.
  • podľa sčítania obyvateľov z roku 1810 bolo vo Filipove 12 domov, v ktorých žilo 106 osôb v 22 rodinách. Veľkú prevahu majú – 61 osôb v 9 domoch (z toho v 3 domoch aj s inými rodinami), Dugátovcov bolo 13 a žili tu 2 rodiny v jednom dome,
  • veľká časť evanjelickej vetvy odišla po roku 1850 do Totkomlosu pri Bekescabe do Maďarska. Pravdepodobne dve rodiny sa z Maďarska na vrátili (napr. meteorológ ),
  • kedysi bolo normálne mať veľký počet detí, ani moji neboli výnimkou. Často sa v rodine narodilo 8 – 10 detí v pomerne veľkom časovom rozpätí, avšak často bola úmrtnosť malých detí až 50 %. Ženy sa vydávali skôr ako dnes, zhruba 18 – 20 ročné, najmladšia mala 15 – 16 rokov a musela žiadať . V prípade že muž ovdovel, obyčajne sa znovu rýchlo oženil. Sú bežné prípady, kedy sa vdovec ženil dva mesiace po úmrtí svojej ženy, často sa brali navzájom. Bolo to zapríčinené malými deťmi, o ktoré bolo potrebné sa postarať,
  • 18.6.2001 sa na v Beňuši nachádzalo viac ako 60 hrobov s menom alebo

Use to Comment on this Post