I wish you a wonderful day.   Click to listen highlighted text! I wish you a wonderful day. Powered By GSpeech

Obsah

  • Kategórií 16
  • Článkov 64
  • Kľúčových slov 2 512
  • Slov v príspevkoch 481 175

Udalosti

  • Žiadne udalosti

Slovenčina

Hľadaj v slovníku slovenského jazyka

Voľby

Archív článkov

Strana 1 of 3123

Informatika a ja

Od roku 1998 sa živím ako infor­ma­tik. Chcem sa veno­vať aj nie­kto­rým prog­ra­mom, ktoré mne uľah­čujú prácu. Budem sa aj sna­žiť poskyt­núť časť svo­jich skú­se­ností pri rie­šení prob­lé­mov s výpoč­to­vou tech­ni­kou. Budem sa sna­žiť o objek­tívne infor­má­cie o soft­véri a hard­véri, s kto­rým som sa …

Environmentalistika a ja

Moja odborná špe­cia­li­zá­cia je envi­ron­men­ta­lis­tika, špe­cia­li­zá­ciu eko­so­zo­ló­gia a fyzi­otak­tika na Prí­ro­do­ve­dec­kej fakulte v Bra­ti­slave. Počas môjho štú­dia som za zaobe­ral sme­rom ku geo­gra­fii, kon­krétne sme­rom ku Geo­gra­fic­kým infor­mač­ným sys­té­mom - GIS-​om. Tento záu­jem neutí­chol ani dnes. Musím pove­dať, že napriek svojmu teraj­šiemu aj minu­lému zamest­na­niu som rád, že som vyštu­do­val envi­ron­men­ta­lis­tiku. Dostalo sa mi roz­siah­lych vedo­mostí zo širo­kého spek­tra vedec­kých dis­cip­lín. Okrem toho ešte dôle­ži­tej­šie je, že to zod­po­vedá môjmu pre­sved­če­niu. Envi­ron­men­ta­lis­tiku možno chá­pať ako aute­ko­lo­gickú štú­diu, ako eko­ló­giu zame­ranú na vzťahy orga­niz­mov, pro­stre­dia na člo­veka. V istých medziach je to veda, avšak mys­lím že posla­nie envi­ron­men­ta­lis­tiky je v rie­šení situ­ácií. Často sa v mno­hých otáz­kach spája s medi­cí­nou, s eko­nó­miou a poli­ti­kou. Ide o ochranu život­ného pro­stre­dia, ale len v súvis­losti s …

Úvaha o ekologickej stabilite, ekologickej rovnováhe a spätnej väzbe

Pato­lo­gické javy vyvo­lané stre­som sú v spät­no­väz­bo­vej schéme fak­to­rom “naviac” k schéme pozi­tív­nej väzby. S ras­tú­cim počtom plod­nej časti popu­lá­cie naras­tajú nie­len počty potom­stva, ale prog­re­sívne ras­tie nedos­ta­tok potravy a pries­toru a ďal­ších zdro­jov nevy­hnut­ných pre exis­ten­ciu ďal­ších čle­nov popu­lá­cie, prí­padne ras­tie zne­čis­ťo­va­nie pro­stre­dia samot­nou popu­lá­ciou. Tieto ras­túce nega­tívne vplyvy v pro­stredí popu­lá­cie pri­ná­šajú jej jedin­com takú záťaž, že sa to pre­javí pato­lo­gic­kými zme­nami cho­va­nia, ktoré môžu viesť i v prí­rod­ných pod­mien­kach k prud­kým pokle­som popu­lač­nej hus­toty sme­rom k minimu (MÍCHAL a VOLOŠČUK, 1991). Z toho vyplýva, že pozi­tívna spätná väzba, najmä vo vrcho­lo­vých čas­tiach krivky spô­so­buje zní­že­nie stupňa eko­lo­gic­kej sta­bi­lity. Pýtam sa, či môže mať spätná väzba ako prírodný …

Ekológia a ja

Ak by som mal vyjad­riť svoju nák­lon­nosť k neja­kej vedec­kej dis­cip­líne, tak by som si vybral eko­ló­giu. Eko­ló­gia je pre mňa veda, ktorá ma naj­viac zau­jíma. Skúma vzťahy medzi orga­niz­mami a ich pro­stre­dím, štruk­túru týchto vzťa­hov. Nemožno zabud­núť, že pro­stre­die tvo­ria aj orga­nizmy. Pre porov­na­nie so spo­lo­čen­skou vedou by som k eko­ló­gii pri­rov­nal eko­nó­miu. Sám ana­ló­gie z eko­ló­gie v pohľade …

Zdroje genealogických a historických poznatkov

Zdroje, z kto­rých môžete čer­pať infor­má­cie sú rôzne. Nie je práve naj­ľah­šie sa o nich dozve­dieť, preto nie­ktoré z nich uve­diem. Ja by som kaž­dému, koho aspoň tro­chu zau­jíma jeho pôvod, prí­padne rodina, odpo­rú­čal v prvom rade sa opý­tať svo­jich vlast­ných rodi­čov, sta­rých rodi­čov, strý­kov atď na svoju rodinu. Tam by mali všetci začať, aj tí, ktorí si mys­lia, že od nich vedia dosť. Ak toto absol­vu­jete, budete mať kos­tru, na kto­rej sa dá sta­vať. Nie vždy sú tieto infor­má­cie na 100 % prav­divé, ale je to výborná pomôcka. Okrem toho, člo­vek sa dozvie popri tom kopec vecí, ktoré v papie­roch nemôže nájsť. Nasle­duje tá ťaž­šia stránka. Mat­riky a archívy a iné inšti­tú­cie. Netreba však zabú­dať na časo­pisy, knihy, múzeá, fary atď. Samoz­rejme, že aj Inter­net môže pomôcť pri hľa­daní, týka sa to najmä zahra­ni­čia. Kto­vie, dnešný infor­mačný svet sa roz­víja chva­la­bohu aj týmto sme­rom, možno sa doč­káme aj kva­lit­ných informácií …

Púchovský - meno späté s našou rodinou

Meno Púchov­ský sa v Pieš­ťa­noch v minu­losti vysky­to­valo. Dnes je ich už pome­nej. Je možné, že pochá­dzali z oko­lia. Nejakí boli v Hor­nej Strede, čo je 5 km od Pieš­ťan. Zrejme bolo viac vetiev, pre­tože “naši” sú Vano­vici. Napr. v obci Jele­nec pri Nitre bolo veľmi veľa …

Priezviská a rodné mená v našej rodine

Na stránke Minis­ter­stva vnitra ČR si môžete zis­tiť výskyt mena alebo priez­viska podľa Cen­trál­ního regis­tra občanů, ktoré vás zau­jíma. Ja som podľa toho zis­til, že mená …

Príspevok môjho otca Františka Kaclíka

Naro­dil som sa v roku 1937 na Horeh­roní v obci Fili­povo v pre­krás­nom, avšak chu­dob­nom kraji. V tomto pre­d­voj­no­vom čase sme mali veľmi jed­no­du­chú domácu stravu, niečo také ako cit­ru­sové plody dnes také bežné som nepoz­nal. Tesne po vojne ako 10 ročný som pre­ko­nal reuma­tickú horúčku, kto­rej násled­kami trpím dodnes. Už počas mla­dosti sa pre­ja­vo­vala nedo­my­ka­vosť chlopne, často som mal chrípku a vôbec bol som často …

Šajgalík - meno späté s našou rodinou

Za pomoci poľ­ského Jána Sobies­kého zví­ťa­zil v roku 1683 Karol Lot­rin­ský nad Tur­kami. Obsa­dil aj Bra­ti­slavu a na bra­ti­slav­skom hrade roko­vali o ďal­šom postupe proti Tur­kom. Pri návrate z bojov, pozdĺž Slo­ven­ska, pus­to­šili kra­jinu litov­ské a tatár­ske oddiely Jána Sobies­kého pod vede­ním L. Sapihu. V 16. sto­ročí vznikli osady, tzv. handle Gaš­pa­rovo a Fili­povo. Z Gaš­pa­rova sa nevrá­til domov jeden z tatár­skych, možno turec­kých bojov­ní­kov. Od neho sa odvíja rod Šaj­ga­lí­kov­cov z Gaš­pa­rova. Dnešní potom­ko­via sú možno …

Rusnák, Dugát - mená späté s našou rodinou

Podobne ako meno Faško, aj tu došlo v his­tó­rii ku zmene mena. Meno Rus­nák sa menilo na Dugát. Avšak došlo k tro­chu inému vývoju ako v prí­pade prí­sluš­ní­kov mien Faško - Kac­lík. V tomto prí­pade sa tak­mer nevys­ky­to­vali prí­me­nia a ani zlo­že­niny, napr. Rus­nák - Dugát. Ku zmene došlo vo všet­kých vet­vách a zmena bola doko­nalá - skoro všetci boli rela­tívne rýchlo nosi­teľmi mena Dugát. Je otázne, koľko z potom­kov našich pred­kov sa dnes volá Rus­nák. Ja o žiad­nom neviem. S menom Dugát som sa podobne ako aj s menom Kac­lík vo väč­šom počte stre­tol na Slo­ven­sku iba na Horeh­roní. Naj­starší známy člen pat­riaci do našej rodiny je Michal Rus­nák nar. 1725, ktorý si vzal Máriu Macu­ľovú. Rov­nako ako Kac­lí­kovci, odišli niektorí …

Rodný kraj

Podľa Ban­ského archívu v Ban­skej Štiav­nici boli v roku 1710 vo Fili­pove 3 domy. V jed­nom býval Tomáš Faško s rodi­nou, v dru­hom snáď jeho brat Matej s rodi­nou. V tre­ťom bývali švag­rovci Knap­čok a Rus­nák. Podľa zázna­mov si zrejme zobrali ses­try Faš­kové od otca Michala Faška.Podľa sčí­ta­nia oby­va­te­ľov z roku 1810 bolo vo Fili­pove 12 domov, v kto­rých žilo 106 osôb v 22 rodi­nách. Veľkú pre­vahu majú Faš­kovci - 61 osôb v 9 domoch (z toho v 3 domoch aj s inými rodi­nami), Dugá­tov­cov bolo 13 a žili tu 2 rodiny v jed­nom dome …

Poznámky z histórie týkajúcej sa našej rodiny

Dňa 20.12.1944 v nesko­rých večer­ných hodi­nách došlo k bom­bar­do­va­niu mesta rumun­skými lie­tad­lami, ktoré po osvet­lení mesta “Sta­li­no­vými svieč­kami” zha­dzo­vali na mesto asi 40 bômb. Na Žid­love boli úplne boli úplne roz­bité a zme­tené domy napr. Jozefa Šev­číka, Jozefa Kána, Jána Vrbov­ského. V dome Jozefa Šev­číka bol zabitý maďar­ský pod­po­ru­čík, dvaja vojaci a šty­ria boli ťažko zra­není. Pri bom­bar­do­vaní zahy­nuli títo civilní oby­va­te­lia: napr. Pav­lína Kánová, rod. Lovi­chová, Agneša Fašková …

Ondrášik - meno späté s našou rodinou

Meno Ondrá­šik je pomerne bežné na celom Slo­ven­sku, aj v Čechách. Zrejme dochá­dzalo aj k zmene mena na Ondra­šík apod. Toto meno je späté z his­tó­riou obce Hôrka, ktorá bola zalo­žená pred viac ako 750 rokmi. Kon­krét­nej­šie infor­má­cie poskyt­nem po pre­štu­do­vaní mono­gra­fie “Mrva Ivan, Slo­vák Mirko, 750 rokov obce Hôrka nad Váhom, 1998, Obec Hôrka nad Váhom, Hôrka nad Váhom, 107 pp.” Ondrá­ši­kovci, kto­rých potom­kom som aj ja, pochá­dzali z Hôrky. Dodnes tam aj nie­ktorí žijú. V Pieš­ťa­noch žilo v minu­losti, aj žije dne veľa ďal­ších Ondrá­ši­kov­cov, avšak ich pôvod môže byť iný. Naj­starší známy Ondrá­šik je pra­pra­dedko Mar­tin, ktorý mal tri ženy a 8 detí: Šte­fana, Jána, Jozefa, Juraja, Pavla …

Pôvod a história rodu našej rodiny

Naša rodina je pomerne roz­siahla. Sna­žím sa zis­tiť kam sia­hajú jej korene. Poda­rilo sa mi už nájsť veľké množ­stvo ľudí, ktorí mi pomohli. Prí­padne som pomo­hol ja im. Pát­ram pre­dov­šet­kým po menách ako Kac­lík, Faško, Dugát, Rus­nák, Kern, Cit­ter­berg, Šaj­ga­lík, Púchov­ský, Ondrá­šik, Pecka, prí­padne Ličko, Kán, Baliak, Košecká, Nemčok, Knap­čok, Orav­cová. Zaujíma …

Najbližšia rodina

Fran­ti­šek Kaclík …

Miestne mená na Horehroní

V oblasti, z kto­rej pochá­dza vetva Kac­lí­kov­cov a Dugá­tov­cov, sa vysky­tujú často nasle­dovné mená a pome­no­va­nia oby­va­te­ľov domov. Nie­ktoré z týchto náz­vov sa ujali ako pre­zývky, nie­kedy dokonca aj ako úradné mená. Je dôle­žité ich poznať už aj z toho dôvodu, že často si ľudia pamä­tajú skôr tieto miestne názvy ako sku­točné mená. Okrem toho slú­žia na bliž­šiu špe­ci­fi­ká­ciu jed­not­li­vých vetiev rodok­meňa. Ja spo­me­niem, tie ktoré som zis­til v celej spá­do­vej oblasti vo Fili­pove a okolí. Druhý pád, ktorý je za menom prí­me­nia niž­šie, je oso­bitý svo­jím dia­lek­tom, vyjad­ruje tre­bárs odpo­veď na otázku “kam ideme” - napr. “do Chyž­kov”. Situ­ácia dospela do takého štá­dia, že dnes sa nie­ktoré prí­me­nia pou­ží­vajú ako priez­viská spolu s pôvod­ným, napr. Faško-​Rudáš. Iná situ­ácia je napr. keď nie­komu vra­veli Jano z lúky. Dnes žijú v Brezne Zlu­ky­ovci, najprv to však bol …

Miesta výskytu našej rodiny

Sú to miesta, kde osoby bývali, prí­padne kde sa naro­dili alebo zomreli, kde …

Kern - meno späté s našou rodinou

Potom­kov Rudolfa Kerna som zatiaľ pri svo­jom pát­raní po pras­lici zis­til pomerne dosť. Podobne ako pri mene Pecka, dnes sa už takto tak­mer nikto z mne zná­mych rodin­ných blíz­kych nevolá, najmä v Hôrke nie. Jeden z muž­ských potom­kov žije v Pieš­ťa­noch, jeden žil v Orav­skom Podzámku. Naj­starší známy Kern je Rudolf Kern, ktorý si zobral Joze­fínu Art­zovú. Ako už meno napo­vedá, meno má prav­de­po­dobne nemecký pôvod. Napr. Joze­fína Art­zová, man­želka Rudolfa Kerna pochá­dza­júca zo Sta­rých Hôr pri Duchonke sa napr. mod­lila v nemčine. Zis­til som, že Ker­novci vedeli nemecky a nie­ktorí písali …

Pecka - meno späté s našou rodinou

Pecka je morav­ské meno. Ako sa napo­kon aj tra­duje po gene­rá­ciách, ale neviem nič bliž­šie. Naj­starší známy Pecka je Ondrej Pecka. Jeho syn Ján cho­dil na roboty do Rakúska a zrejme pre­bý­val čas­tej­šie v Uhor­skej Vsi kde aj zomrel, keď sa sta­vil, že dvihne 100 lit­rový sud piva (mimo­cho­dom asi 170 kg). Jeho syn Mar­tin Pecka mal nie­koľko zra­není z 1. sve­to­vej vojny, napr. mal aj guľku pod lopat­kou. Kuri­óz­nym spô­so­bom sa jej zba­vil. Dopo­mo­hol mu k tomu kôň. Šli spolu s Dr. Ber­lan­ským na voze, kôň mykol opra­tami, ktoré držal Mar­tin Pecka a to spô­so­bilo, že guľka spod lopatky sa dostala na povrch pod kožu. Krátko nato mu ju spo­mí­naný Dr. Ber­lan­ský vybral. Mar­tin Pecka si vzal najprv Máriu Púchov­skú, avšak kým sa vrá­til z vojny, zomrela na tuber­ku­lózu - suchoty. Následne si vzal jej o 5 rokov mlad­šiu tetu - Máriu Šug­rovú, kto­rej matka bola Anna …

Genealogické informácie na matričných úradov

Na tomto mieste by som chcel zve­rej­niť tak­po­ve­diac infor­má­cie, ktoré môžu pomôcť najmä ostat­ných pát­ra­čom po gene­a­lo­gic­kých úda­joch. Ide o stručný výpis infor­má­cii z knihy Sar­má­y­ová Kalesná Jana, Cir­kevné mat­riky na Slo­ven­sku zo 16 - 19. sto­ro­čia, 1991, Odbor archív­nic­tva Minis­ter­stva vnútra SR, Bra­ti­slava, 541 pp., ktorá sa snáď nachá­dza v kaž­dom oblast­nom archíve. Sú to infor­má­cie o dostup­nosti úda­jov pre jed­not­livé obce …

Strana 1 of 3123
Click to listen highlighted text! Powered By GSpeech