Obsah

  • Kategórií 16
  • Článkov 65
  • Kľúčových slov 2 603
  • Slov v príspevkoch 479 633

Kategórie

Akcie

  • Žiadne udalosti

Slovenčina

Hľadaj v slovníku slovenského jazyka

Voľby
Strana 1 of 7123456...Posledná »

Environmentalistika a ja

Moja odborná špecializácia je environmentalistika, špecializáciu ekosozológia a fyziotaktika na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave. Počas môjho štúdia som za zaoberal smerom ku geografii, konkrétne smerom ku Geografickým informačným systémom – GIS-om. Tento záujem neutíchol ani dnes. Musím povedať, že napriek svojmu terajšiemu aj minulému zamestnaniu som rád, že som vyštudoval environmentalistiku. Dostalo sa mi rozsiahlych vedomostí zo širokého spektra vedeckých disciplín. Okrem toho ešte dôležitejšie je, že to zodpovedá môjmu presvedčeniu. Environmentalistiku možno chápať ako autekologickú štúdiu, ako ekológiu zameranú na vzťahy organizmov, prostredia na človeka. V istých medziach je to veda, avšak myslím že poslanie environmentalistiky je v riešení situácií. Často sa v mnohých otázkach spája s medicínou, s ekonómiou a politikou. Ide o ochranu životného prostredia, ale len v súvislosti s …

Úvaha o ekologickej stabilite, ekologickej rovnováhe a spätnej väzbe

Patologické javy vyvolané stresom sú v spätnoväzbovej schéme faktorom “naviac” k schéme pozitívnej väzby. S rastúcim počtom plodnej časti populácie narastajú nielen počty potomstva, ale progresívne rastie nedostatok potravy a priestoru a ďalších zdrojov nevyhnutných pre existenciu ďalších členov populácie, prípadne rastie znečisťovanie prostredia samotnou populáciou. Tieto rastúce negatívne vplyvy v prostredí populácie prinášajú jej jedincom takú záťaž, že sa to prejaví patologickými zmenami chovania, ktoré môžu viesť i v prírodných podmienkach k prudkým poklesom populačnej hustoty smerom k minimu (MÍCHAL a VOLOŠČUK, 1991). Z toho vyplýva, že pozitívna spätná väzba, najmä vo vrcholových častiach krivky spôsobuje zníženie stupňa ekologickej stability. Pýtam sa, či môže mať spätná väzba ako prírodný …

Ekológia a ja

Ak by som mal vyjadriť svoju náklonnosť k nejakej vedeckej disciplíne, tak by som si vybral ekológiu. Ekológia je pre mňa veda, ktorá ma najviac zaujíma. Skúma vzťahy medzi organizmami a ich prostredím, štruktúru týchto vzťahov. Nemožno zabudnúť, že prostredie tvoria aj organizmy. Pre porovnanie so spoločenskou vedou by som k ekológii prirovnal ekonómiu. Sám analógie z ekológie v pohľade …

Zdroje genealogických a historických poznatkov

Zdroje, z ktorých môžete čerpať informácie sú rôzne. Nie je práve najľahšie sa o nich dozvedieť, preto niektoré z nich uvediem. Ja by som každému, koho aspoň trochu zaujíma jeho pôvod, prípadne rodina, odporúčal v prvom rade sa opýtať svojich vlastných rodičov, starých rodičov, strýkov atď na svoju rodinu. Tam by mali všetci začať, aj tí, ktorí si myslia, že od nich vedia dosť. Ak toto absolvujete, budete mať kostru, na ktorej sa dá stavať. Nie vždy sú tieto informácie na 100 % pravdivé, ale je to výborná pomôcka. Okrem toho, človek sa dozvie popri tom kopec vecí, ktoré v papieroch nemôže nájsť. Nasleduje tá ťažšia stránka. Matriky a archívy a iné inštitúcie. Netreba však zabúdať na časopisy, knihy, múzeá, fary atď. Samozrejme, že aj Internet môže pomôcť pri hľadaní, týka sa to najmä zahraničia. Ktovie, dnešný informačný svet sa rozvíja chvalabohu aj týmto smerom, možno sa dočkáme aj kvalitných informácií …

Púchovský – meno späté s našou rodinou

Meno Púchovský sa v Piešťanoch v minulosti vyskytovalo. Dnes je ich už pomenej. Je možné, že pochádzali z okolia. Nejakí boli v Hornej Strede, čo je 5 km od Piešťan. Zrejme bolo viac vetiev, pretože “naši” sú Vanovici. Napr. v obci Jelenec pri Nitre bolo veľmi veľa …

Priezviská a rodné mená v našej rodine

Na stránke Ministerstva vnitra ČR si môžete zistiť výskyt mena alebo priezviska podľa Centrálního registra občanů, ktoré vás zaujíma. Ja som podľa toho zistil, že mená …

Príspevok môjho otca Františka Kaclíka

Narodil som sa v roku 1937 na Horehroní v obci Filipovo v prekrásnom, avšak chudobnom kraji. V tomto predvojnovom čase sme mali veľmi jednoduchú domácu stravu, niečo také ako citrusové plody dnes také bežné som nepoznal. Tesne po vojne ako 10 ročný som prekonal reumatickú horúčku, ktorej následkami trpím dodnes. Už počas mladosti sa prejavovala nedomykavosť chlopne, často som mal chrípku a vôbec bol som často …

Šajgalík – meno späté s našou rodinou

Za pomoci poľského Jána Sobieského zvíťazil v roku 1683 Karol Lotrinský nad Turkami. Obsadil aj Bratislavu a na bratislavskom hrade rokovali o ďalšom postupe proti Turkom. Pri návrate z bojov, pozdĺž Slovenska, pustošili krajinu litovské a tatárske oddiely Jána Sobieského pod vedením L. Sapihu. V 16. storočí vznikli osady, tzv. handle Gašparovo a Filipovo. Z Gašparova sa nevrátil domov jeden z tatárskych, možno tureckých bojovníkov. Od neho sa odvíja rod Šajgalíkovcov z Gašparova. Dnešní potomkovia sú možno …

Strana 1 of 7123456...Posledná »