sme.sk - Skala

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Súľovské skaly

18/11/201907/03/2024 skala

Súľovské skaly sú súčasťou Súľovských vrchov (Wikipedia), a väčšieho celku Strážovských vrchov (Jozef Terem), vyznačujú sa výrazne členitým reliéfom. Časté sú skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole apod. Jedným z najznámejších útvarov je tzv. Gotická brána (Wikipedia), ktorá dosahuje výšku 13 metrov a vznikla zvetrávaním skalného zlepenca (kamnavylety.sk). Súľovské skaly sa nachádzajú asi 10 km od Bytče. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod (Wikipedia). Na tomto území je vyhlásená Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly (enviroportal.sk). Nachádzajú sa tu napr. skalné útvary Sova a sovička, Nad konský cinter, Mačka či Dva hrby (Jozef Terem). V puklinovej jaskyni Šarkania diera sa našli kosti jaskynného medveďa a neolitickej keramiky (sulov.com). Súľovské skaly môžeme spoznať aj v mnohých dokumentárnych filmoch o prírode a stali sa aj miestom filmového spracovania rozprávky Sokoliar Tomáš. Lokalita Súľova bola podľa povesti kedysi sídlom šarkana. Ten vylietaval cez dve skalné brány, na západe cez Gotickú bránu a na severe cez Obrovskú bránu (Jozef Terem). Skalné útvary vznikli tak, že malé časti kamienkov boli pospájané do seba tzv. vápencovým tmelom počas dlhých tisícročí. Hornina z tohto skalného útvaru dostala aj svoj názov “súľovský zlepenec” (slovakia360.com). Tento zlepenec je zložený z vápencov a dolomitov. Vrstvy zlepencov dosahujú značnú hrúbku, pri obci Súľov 500 metrov (sulov.com).

Súľovské skaly poskytujú priestor aj pre rozmanitú faunu a flóru. Vďaka klíme, ktorá sa vytvára kvôli veľmi husto pospájaným skalným útvarom. V ich dolnej časti niekedy nikdy nedopadnú priame slnečné lúče, preto tu existuje niekoľko vegetačných pásiem. V dolných, chladnejších podmienkach rastie flóra ako vo Vysokých Tatrách (slovakia360.com). Rastie tu napr. poniklec prostredný Pulsatilla subslavica, horcokvet Clusiov Ciminalis clusii, prvosienka holá Primula auricula, soldanelka karpatská Soldanella carpatica, zvonček maličký Campanula cochlearifolia, hmyzovník muchovitý Ophrys insectifera, hmyzovník Holubyho Ophrys holubyana, vstavač bledý Orchis pallens, kruštík tmavočervený Epipactis atrirubens, ľalia zlatohlavá Lilium martagon, prilbovka červená Cephalanthera rubra (sulov.com), Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička)

Najrozšírenejším dravým vtákom tu je sokol myšiar Falco tinnunculus, ktorý hniezdi na skalných vežiach a vo výklenkoch skalných stien. Žije tu aj výr skalný Bubo bubo, krkavec Corvus corax, myšiarka ušatá Asio otus, včelár lesný Pernis apivorus (sulov.com). V hlbokých lesoch žije bocian čierny Ciconia nigra (sulov.com). Vyskytuje sa tu rys ostrovid Lynx lynx, jašterica múrová a obyčajná Lacerta muralis, Lacerta agilis, slepúch lámavý Anguis fragilis, salamandra škvrnitá Salamandra salamandra, fúzač alpský Rosalia alpina, jasoň červenooký Parnassius apollo. Vzácny je teplomilný pavúk komôrkar pontický Atypus muralis, ktorý sa nachádza len na troch lokalitách na Slovensku. Vďaka dostatočnému prísunu uhličitanov tu majú hojnejšie zastúpenie mäkkýše (sulov.com). Najcennejšie sú na vápnitých prameniskách. Glaciálny relikt pimprlík Geyerov Vertigo geyeri poukazuje na starobylý pôvod (sulov.com).

Súľovský hrad, resp. jeho zrúcanina je súčasťou Súľovských skál. Ťažko ho odlíšiť od okolitých skál (Peter Kaclík). Jeho staršie pomenovanie bolo Rohach, Roháč. Vznikol v prvej tretine 15. storočia, plnil strážnu funkciu. Už v roku 1703 bol v zlom stave, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdržiavalo vojsko. Od roku 1759 na hrade nikto neostal, navyše zemetrasenie v roku 1858 hrad ťažko poškodil a medzitým ešte vyhorel (Wikipedia.sk).

Súľov Rocks are part of the Súľov Mountains (Wikipedia) and the larger Strážov Mountains (Jozef Terem), characterized by a distinctly rugged relief. Rock formations like towers, steep ridges, needles, windows, and hummocks are common. One of the most famous formations is the so-called Gothic Gate (Wikipedia), reaching a height of 13 meters, formed by the weathering of rock conglomerate (kamnavylety.sk). Súľov Rocks are located approximately 10 km from Bytča. They are arranged in an arc, with the summit to the north and arms extending southwest and southeast (Wikipedia). The area is designated as the Súľov Rocks National Nature Reserve (enviroportal.sk). Notable formations include rock features like Sova and sovička, Nad konský cinter, Mačka, and Dva hrby (Jozef Terem). In the crevice cave Šarkania diera, bones of cave bears and Neolithic pottery were discovered (sulov.com). Súľov Rocks have been featured in many nature documentaries and served as a filming location for the fairy tale “Sokoliar Tomáš.” According to legend, the Súľov area was once the abode of a dragon. The dragon flew out through two rock gates, the Gothic Gate to the west and the Giant Gate to the north (Jozef Terem). The rock formations were created as small rock fragments were cemented together by limestone mortar over thousands of years. The rock from this formation is known as “Súľov conglomerate” (slovakia360.com), composed of limestone and dolomite. The conglomerate layers reach a significant thickness, up to 500 meters near the village of Súľov (sulov.com).

Súľov Rocks provide habitat for diverse fauna and flora. Due to the climate created by tightly connected rock formations, direct sunlight sometimes never reaches the lower part, creating several vegetation zones. In the cooler conditions of the lower areas, the flora resembles that of the High Tatras (slovakia360.com). Species such as Pulsatilla subslavica, Clusius Ciminalis clusii, Primula auricula, Soldanella carpatica, Campanula cochlearifolia, Ophrys insectifera, Ophrys holubyana, Orchis pallens, Epipactis atrirubens, Lilium martagon, and Cephalanthera rubra thrive here (sulov.com), along with Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, and Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička).

The most common predatory bird in the area is the common kestrel (Falco tinnunculus), which nests on rocky towers and ledges. The eagle owl (Bubo bubo), raven (Corvus corax), long-eared owl (Asio otus), and honey buzzard (Pernis apivorus) also inhabit the region (sulov.com). The black stork (Ciconia nigra) lives in the deep forests (sulov.com). The Eurasian lynx (Lynx lynx), wall lizard (Lacerta muralis and Lacerta agilis), slowworm (Anguis fragilis), fire salamander (Salamandra salamandra), Rosalia alpina, Parnassius apollo, and the rare Atypus muralis spider, found only at three locations in Slovakia, are also present. Mollusks are abundant, particularly on calcareous springs, with the glacial relict Vertigo geyeri indicating ancient origins (sulov.com).

The ruins of Súľov Castle are part of the Súľov Rocks. It is challenging to distinguish them from the surrounding rocks (Peter Kaclík). Originally named Rohach, Roháč, the castle was built in the first third of the 15^th century for defensive purposes. By 1703, it was already in poor condition, but as late as 1730, troops still occupied it. From 1759, no one stayed at the castle, and a seismic event in 1858 severely damaged it, leading to a subsequent fire (Wikipedia.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Červený Kláštor

18/11/201927/03/2024 skala

Červený Kláštor leží na sútoku rieky Dunajec a potoka Lipník, je centrom cestovného ruchu v Zamagurí. Dejiny obce sú zviazané s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil Kakaš Berzevici (cervenyklastor.sk). Jeho pomenovanie je aj Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). Názov obce je odvodený od červenej krytiny na streche kláštora Jána, na návrh prvého priora. V rokoch 1329 až 1563 bol sídlom kartuziánov, v rokoch 1704 – 1782 kamaldulov. V rokoch 1956 – 1966 bol kláštor obnovený a sprístupnený verejnosti (cervenyklastor.sk).

V roku 1543 bol vyplienený kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji lúpežným rytierom Matejom Bašom. Mnísi sa presťahovali na čas do Červeného Kláštora, lenže ten vyplienili vojaci z hradu Dunajec (Nedeca) v roku 1545. Následkom toho mnísi opustili aj tento priestor. V roku 1563 bol kartuziánsky kláštor pri obci Lechnica zrušený. Kamalduli získali kláštor od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Prestavali ho v barokovom štýle (muzeumcervenyklastor.sk) a premenovali ho na Kláštor pustovníkov hory Troch korún. Kamalduli boli benediktíni, pomenovaní podľa materského kláštora v Camaldoli pri Arezze v Toskánsku (Wikipedia.sk).

Vtedy vzniklo v kláštore významné literárno – prekladateľské a jazykovedné centrum. Výraznou osobnosťou bol páter Romuald Hadbavný, ktorý je považovaný za spoluautora prvého prekladu Písma svätého do západoslovenského jazyka v roku 1750, s presnou gramatickou a pravopisnou normou. Významným bol aj Slovník latinsko-slovenský (muzeumcervenyklastor.sk). V roku 1754 v Červenom Kláštore bola založená lekáreň, ktorá bola známa aj za hranicami Spiša, najmä za správcovstva frátra Cypriána v rokoch 1756 až 1775 (cervenyklastor.sk). Cyprián pestoval liečivé rastliny, zostavil rozsiahly herbár (cervenyklastor.sk), v roku 1766. Obsahuje 283 exemplárov, pri každom je názov latinský, nemecký, grécky, poľský a slovenský. Obsahuje poznatky o chorobách a o ich liečení (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprián, vlastným menom Franz Ignatz Jäschke sa narodil 28.7.1724 v Polkovciach v nemeckou Sliezsku (dnes v Poľsku). Bol všestranne vzdelaný, študoval vo Wroclawi, zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, mechanikou a kozmológiou. Do Červeného Kláštora prišiel v roku 1756 a žil tu až do svojej smrti v roku 1775. Cyprián liečil odvarmi z bylín, tinktúrami, čajmi, vedel naprávať zlomeniny, púšťať žilou. Legenda o Cypriánovi hovorí o tom, že Cypriána lákal vesmír. Závidel orlovi ako sa vznáša do výšin. Zostrojil lietajúci stroj, na ktorom sa z Troch korún vzniesol poháňaný láskou ku švárnej pastierke. Anjel zazrel jeho obraz až na dne plesa Morské oko, kde ho bleskom zrazil na zem. Na tomto mieste vyrástla skala – veža a dodnes sa nazýva Mních (muzeumcervenyklastor.sk).

V obci sú kúpele Smerdžonka, zamerané na kožné choroby a choroby pohybového aparátu a neurologických chorôb. Na začiatku obce sa nachádza rybník na ploche 3 ha. Most (lávka) cez rieku, ktorý je v obci umožňuje prechod pre chodcov a cyklistov na poľskú časť Pienin, otvorená bola 12.8.2006 – je najdlhším (149.95 m) závesným mostom z lepeného dreva v Európe (cervenyklastor.sk).

Červený Kláštor is situated at the confluence of the Dunajec River and Lipník Stream, serving as the center of tourism in Zamagurí. The history of the village is closely tied to the monastery founded in 1319 by Kakaš Berzevici, also known as Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). The name of the village is derived from the red roofing tiles on the roof of the monastery of St. John, as suggested by the first prior. From 1329 to 1563, it was the residence of Carthusians, and from 1704 to 1782, it was inhabited by Camaldolese monks. The monastery was restored and opened to the public between 1956 and 1966 (cervenyklastor.sk).

In 1543, the Kláštorisko monastery in Slovak Paradise was plundered by the marauding knight Matej Baša. The monks temporarily relocated to Červený Kláštor, only to be pillaged by soldiers from Dunajec Castle (Niedzica) in 1545. As a result, the monks abandoned the area. The Carthusian monastery near Lechnica was dissolved in 1563. The Camaldolese monks obtained the monastery from the Nitra Bishop Ladislav Maťašovský. They reconstructed it in the Baroque style (muzeumcervenyklastor.sk) and renamed it the Monastery of the Hermitage of Three Crowns. The Camaldolese were a branch of the Benedictines, named after the mother monastery in Camaldoli near Arezzo in Tuscany (Wikipedia.sk).

During this time, the monastery became a significant literary, translational, and linguistic center. Father Romuald Hadbavný, considered a co-author of the first translation of the Holy Scripture into the western Slovak language in 1750, played a prominent role. He was also known for the Latin-Slovak Dictionary (muzeumcervenyklastor.sk). In 1754, a pharmacy was founded in Červený Kláštor, renowned even beyond the Spiš region, especially under the administration of friar Cyprián from 1756 to 1775 (cervenyklastor.sk). Cyprián cultivated medicinal plants, compiled an extensive herbarium (cervenyklastor.sk) in 1766, containing 283 specimens with names in Latin, German, Greek, Polish, and Slovak, along with information about diseases and their treatment (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprián, born Franz Ignatz Jäschke on July 28, 1724, in Polkowitz in German Silesia (now in Poland), was a polymath, studying medicine, botany, pharmacy, alchemy, mechanics, and cosmology. He arrived in Červený Kláštor in 1756 and lived there until his death in 1775. Cyprián treated ailments with herbal infusions, tinctures, and teas, practiced bone-setting, and bloodletting. The legend of Cyprián tells that the universe lured him. Envious of an eagle soaring into the heights, he constructed a flying machine on which he ascended from Three Crowns, propelled by love for a beautiful shepherdess. An angel saw his image at the bottom of the Sea Eye pond, striking him down with lightning. A rock formation called the Monk (Mních) emerged at this spot and remains so named to this day (muzeumcervenyklastor.sk).

The village is home to the Smerdžonka Spa, specializing in skin diseases, musculoskeletal disorders, and neurological conditions. At the beginning of the village, there is a 3‑hectare pond. The bridge (footbridge) over the river, allowing passage for pedestrians and cyclists to the Polish part of Pieniny, was opened on August 12, 2006. It is the longest (149.95 m) suspended wooden bridge in Europe (cervenyklastor.sk).

Červený Kláštor leży na skrzyżowaniu rzeki Dunajec i potoku Lipník, pełniąc funkcję centrum turystyki w regionie Zamagurí. Historia wioski jest ściśle związana z klasztorem założonym w 1319 roku przez Kakaša Berzevici, znanego również jako Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). Nazwa wioski wywodzi się od czerwonych dachówek klasztoru św. Jana, zasugerowanej przez pierwszego przeora. W latach 1329 – 1563 był siedzibą kartuzów, a w latach 1704 – 1782 zamieszkiwany był przez mnichów kamedułów. Klasztor został odrestaurowany i udostępniony publiczności w latach 1956 – 1966 (cervenyklastor.sk).

W 1543 r. klasztor Kláštorisko w Słowackim Raju został złupiony przez rycerza Mateja Bašę. Mnisi przenieśli się tymczasowo do Červený Kláštor, aby być splądrowanymi przez żołnierzy z zamku Dunajec (Niedzica) w 1545 r. W rezultacie mnisi opuścili to miejsce. Kartuzjański klasztor pod Lechnicą został zlikwidowany w 1563 r. Mnisi kameduli otrzymali klasztor od biskupa Nitry, Ladislava Maťašovského. Odbudowali go w stylu barokowym (muzeumcervenyklastor.sk) i zmienili nazwę na Klasztor Pustelników Góry Trzech Koron. Kameduli byli odłamem benedyktynów, nazwanym na cześć macierzystego klasztoru w Camaldoli koło Arezzo we Włoszech (Wikipedia.sk).

W tym czasie klasztor stał się znaczącym ośrodkiem literackim, translacyjnym i językowym. Ojciec Romuald Hadbavný, uważany za współautora pierwszego przekładu Pisma Świętego na zachodniosłowacki w 1750 r., odegrał w nim znaczącą rolę. Znany był również ze Słownika łacińsko-słowackiego (muzeumcervenyklastor.sk). W 1754 r. w Červený Kláštor założono aptekę, znaną nawet poza regionem Spisza, zwłaszcza pod rządami zakonnika Cypriána w latach 1756 – 1775 (cervenyklastor.sk). Cyprian uprawiał rośliny lecznicze, sporządził obszerny herbarz (cervenyklastor.sk) w 1766 r., zawierający 283 okazy z nazwami łacińskimi, niemieckimi, greckimi, polskimi i słowackimi, oraz informacje o chorobach i ich leczeniu (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprian, urodzony jako Franz Ignatz Jäschke 28 lipca 1724 r. w Polkowitz na Śląsku Niemieckim (obecnie w Polsce), był wielostronnie wykształcony, studiując medycynę, botanikę, farmację, alchemię, mechanikę i kosmologię. Przybył do Červený Kláštor w 1756 r. i mieszkał tam do swojej śmierci w 1775 r. Cyprian leczył roztworami ziołowymi, nalewkami i herbatami, praktykował nastawianie złamań i pobieranie krwi. Legenda o Cyprianie głosi, że wszechświat go kusił. Zazdrosny o orła unoszącego się w górę, skonstruował latający pojazd, na którym wzniósł się z Gór Trzech Koron, napędzany miłością do pięknej pasterki. Anioł dostrzegł jego obraz na dnie stawu Morské oko, uderzył go błyskiem i powstała skała nazwana Mnich (Mních), która nosi tę nazwę do dziś (muzeumcervenyklastor.sk).

Wioska jest domem dla uzdrowiska Smerdžonka, specjalizującego się w leczeniu chorób skóry, schorzeń układu ruchu i chorób neurologicznych. Na początku wioski znajduje się staw o powierzchni 3 ha. Most (kładka) przez rzekę, umożliwiający przejście pieszym i rowerzystom do polskiej części Pienin, został otwarty 12 sierpnia 2006 r. Jest to najdłuższy (149,95 m) wiszący drewniany most w Europie (cervenyklastor.sk).

Odkazy

Tu obyčajne začína splav na pltiach smerom do Lesnice, prípadne ešte ďalej do Poľska

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské, Stavby, Zámky

Markušovce

05/11/201907/03/2024 skala

Markušovce ležia v južnej časti Hornádskej kotline, neďaleko od Spišskej Novej Vsi (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Pri sútoku Levočského potoka s Hornádom (markusovce.sk) v nadmorskej výške 435 metrov nad morom (Wikipedia). Markušovce sú súčasťou národného parku Slovenský raj (markusovce.sk). Na rozlohe 18.51 km² tu žije 4546 obyvateľov (Wikipedia). Prvé zmienky o Markušovciach sú zo začiatku 12, storočia. Tatári v roku 1241 Markušovce vyplienili. Osada sa predtým nazývala Svätý Michal, nové meno dostala “Terra Marci” – Zem Markova. Markušovce sa v priebehu stredoveku vyvinuli na významné sídlo. V roku 1527 bol Markušovský hrad zničený. Následne bol obnovovaný a ničený požiarmi. Zachovalo sa aj 10 kaštieľov a kúrií. Opevnený renesančný kaštieľ bol dostavaný v roku 1643. Na hornej terase parku bol vybudovaný letohrádok Dardanely (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Historické názvy obce: Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, Markusfalua. Maďarsky je to Márkusfalu, Markuscsepánfalu, nemecky Marksdorf. V druhej polovici 19. storočia s Markušovcami splynula obec Čepanovce. V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 obyvateľov. Zapodievali sa okrem poľnohospodárstva práci v lese a v baniach. Neskôr tu fungovala pražiareň železnej rudy. V roku 1892 tu vznikol drevársky závod. V rokoch 1880 – 1890 postihlo Markušovce veľké vysťahovalectvo (markusovce.sk).

Markušovce is situated in the southern part of the Hornád Basin, near Spišská Nová Ves (History of Markušovce for the Future of the Village and Principles of the Preservation of the Monument Zone, Regional Monuments Office Košice, branch Spišská Nová Ves). It is located near the confluence of the Levočský stream with the Hornád River (markusovce.sk), at an altitude of 435 meters above sea level (Wikipedia). Markušovce is part of the Slovak Paradise National Park (markusovce.sk). Covering an area of 18.51 km², the village is home to 4,546 residents (Wikipedia).

The first mentions of Markušovce date back to the early 12^th century. The Tatars plundered Markušovce in 1241. The settlement was previously called Saint Michael, and it received its new name “Terra Marci” – Mark’s Land. Markušovce developed into a significant settlement during the medieval period. In 1527, the Markušovce Castle was destroyed. Subsequently, it was rebuilt and destroyed by fires. Ten mansions and manor houses have been preserved. The fortified Renaissance mansion was completed in 1643. A gazebo called Dardanelles was built on the upper terrace of the park (History of Markušovce for the Future of the Village and Principles of the Preservation of the Monument Zone, Regional Monuments Office Košice, branch Spišská Nová Ves). Historical names of the village include Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, Markusfalua. In Hungarian, it is Márkusfalu, Markuscsepánfalu, and in German, Marksdorf. In the second half of the 19^th century, the village of Čepanovce merged with Markušovce. In 1787, 408 residents lived in 65 houses. Besides agriculture, they were engaged in forestry and mining. Later, there was an iron ore roasting plant. A lumber mill was established in 1892. In the years 1880 – 1890, Markušovce experienced significant emigration (markusovce.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Island, Jazerá, Krajina, Príroda, Vodopády, Zahraničie

Island – ostrov ľadu a ohňa

01/11/201907/03/2024 skala

Island leží na rozhraní Severného ľadového a Atlantického oceánu. Je druhým najväčším ostrovom v Európe. Je vzdialený od Škótska asi 800, od Nórska 970, od Grónska 287 km (Wikipedia CS). Leží na rozhraní dvoch litosférických dosiek v oblasti Stredoatlantického chrbátu, v mieste kde dochádza ku vzniku novej oceánskej kôry. Pod Islandom sa nachádza pravdepodobne horúca škvrna (Olivier Bourgeois, Olivier Dauteuil, Erwan Hallot). Island oficiálne vznikol 17. júna 1944. Na rozlohe 102 775 km² tu žije 350 710 obyvateľov. Prvými obyvateľmi Islandu boli pravdepodobne Nóri a Kelti koncom 9. storočia. Vikingskí náčelníci zakladali takzvané thingy – snemy, ktoré urovnávali spory. V roku 930 bol na Islande vytvorený prvý parlament na svete (Wikipedia). Od roku 1262 je Island podriadený nórskemu kráľovi (Marta Horáčková). V roku 1357 sa Island dostal pod nadvládu Dánska (Wikipedia CS). V rokoch 1783 kvôli sopečnej činnosti sopky Laki zmizla veľká časť Islandu, mnoho ľudí a zvierat zomrelo. Dánska vláda vtedy uvažovala o premiestnení všetkých 40 tisíc obyvateľov do Dánska (Marta Horáčková). Následky výbuchu sopky Askja v roku 1875 zničili islandskú ekonomiku a spôsobili hladomor (Wikipedia).

1. decembra 1918 sa Island osamostatnil, s Dánskom zostal spojený iba personálnou úniou. Obyvatelia Islandu sú zväčša germánskeho pôvodu. V poslednom čase sem prichádza veľa prisťahovalcov z celého sveta. Islanďania sú hrdí na svoje vikingské korene. Majú veľmi silnú pracovnú etiku, pracujú najdlhšie zo všetkých vyspelých krajín. Island je liberálnou krajinou, vyznáva sa tu rovnostárstvo – egalitarizmus. V roku 930 vznikol na Islande prvý parlament na svete. Island je krajina gejzírov. Je tu najviac výronov pár a plynov a horúcich prameňov na svete. Teplá voda z hlbín Zeme sa využíva na vykurovanie. Zimy sú na pobreží mierne, letá chladné. V strede Islandu je podnebie takmer polárne (Wikipedia). Celý ostrov je vulkanicky aktívny. Vo vnútrozemí sú lávové polia, pohoria a ľadovce (Wikipedia CS).

Island je jedným z najfascinujúcejších miest na svete. Jedinečnou prírodou, bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Ponúka pôsobivú kombináciu drsnej studenej krásy a sopečnej energie. Islandské gejzíry sú zrejme najznámejšie na svete. Ďalšími typickými prvkami krajiny Islandu sú ľadovce, vodopády. Islandský jazyk je jedným z najstarších nespracovaných jazykov v Európe, a má výrazné historické a literárne tradície. Ságy, staré príbehy a legendy, tvoria dôležitú časť islandského kultúrneho dedičstva a sú považované za klenoty svetovej literatúry. Island je známy svojou progresívnou spoločnosťou a je jedným z najšťastnejších miest na svete. Kombinácia pokročilého sociálneho systému, vysokého štandardu života a úcty k prírode robí z Islandu jedno z najprijateľnejších miest na život. Tradičná islandská kuchyňa je založená na miestnych surovinách, ako sú ryby, jahody a ovce. Návštevníci by mali určite ochutnať tradičné jedlá, ako sú hákarl – konzervovaný žralok, hangikjöt – údené jahňacie mäso a rúgbrauð – tmavé chlebové pečivo.

Iceland is located at the junction of the North Atlantic and Arctic Oceans and is the second-largest island in Europe. It is approximately 800 km from Scotland, 970 km from Norway, and 287 km from Greenland (Wikipedia CS). Positioned on the boundary of two tectonic plates in the region of the Mid-Atlantic Ridge, Iceland is where new oceanic crust is formed. Beneath Iceland, a hot spot is believed to exist (Olivier Bourgeois, Olivier Dauteuil, Erwan Hallot). Iceland officially became a sovereign state on June 17, 1944. With an area of 102,775 km², it is home to 350,710 inhabitants. The first settlers of Iceland were likely Norwegians and Celts in the late 9^th century. Viking chieftains established “thingy” assemblies to resolve disputes, and in 930, the world’s first parliament was formed in Iceland (Wikipedia). From 1262, Iceland was subject to the Norwegian king (Marta Horáčková). In 1357, Iceland came under Danish rule (Wikipedia CS). In 1783, due to volcanic activity from the Laki volcano, a significant portion of Iceland vanished, resulting in the death of many people and animals. The Danish government considered relocating all 40,000 inhabitants to Denmark at that time (Marta Horáčková). The eruption of the Askja volcano in 1875 had devastating effects on Iceland’s economy and led to famine (Wikipedia).

On December 1, 1918, Iceland gained independence, maintaining a personal union with Denmark. The population of Iceland is predominantly of Germanic origin. In recent times, there has been an influx of immigrants from around the world. Icelanders take pride in their Viking heritage and possess a strong work ethic, working the longest hours among developed countries. Iceland is a liberal country, advocating for equality (egalitarianism). In 930, the world’s first parliament was established in Iceland. Known for its geysers, Iceland has the highest number of hot springs and gas eruptions in the world. Geothermal energy from the Earth’s depths is utilized for heating. Winters on the coast are mild, while the interior experiences an almost polar climate (Wikipedia). The entire island is volcanically active, featuring lava fields, mountains, and glaciers in the interior (Wikipedia CS).

Iceland is one of the most fascinating places on Earth, boasting a unique nature, rich history, and cultural heritage. It offers a compelling combination of harsh cold beauty and volcanic energy. Icelandic geysers are arguably the most famous globally. Other typical elements of Iceland’s landscape include glaciers and waterfalls. The Icelandic language is one of the oldest unwritten languages in Europe, with significant historical and literary traditions. Sagas, old tales, and legends form an essential part of Icelandic cultural heritage and are considered treasures of world literature. Iceland is known for its progressive society and is one of the happiest places on Earth. The blend of an advanced social system, high quality of life, and respect for nature makes Iceland one of the most desirable places to live. Traditional Icelandic cuisine is based on local ingredients such as fish, berries, and lamb. Visitors should definitely try traditional dishes like hákarl (preserved shark), hangikjöt (smoked lamb), and rúgbrauð (dark bread).

Ísland er staðsett þar sem Norður-íshaf og Atlantshaf mætast og er örugglega stærsta eyja Evrópu. Hún er um 800 km fjarri Skotlandi, 970 km fjarri Noregi og 287 km fjarri Grænlandi (Wikipedia CS). Ísland er staðsett á mótum tveggja flögulaga plata í svæðinu um Mið-Atlantshrygginn, þar sem ný hafbotn myndast. Undir Íslandi er líklega heitur blettur (Olivier Bourgeois, Olivier Dauteuil, Erwan Hallot). Ísland var stofnað sem sjálfstjórnarhéraði þann 17. júní 1944. Á svæðinu er að finna 102.775 km² og býr þar 350.710 manns. Fyrstu byggðarmenn Íslands voru líklega Norðmenn og Keltar á seinni hluta 9. aldar. Víkingahöfðingjar stofnuðu þing, sem voru fundir til að leysa deilur, og árið 930 var stofnað fyrsta alþingi heimsins á Íslandi (Wikipedia). Frá 1262 var Ísland undir Noregskonungi (Marta Horáčková). Í 1357 kom Ísland undir dönsk stjórn (Wikipedia CS). Árið 1783 horfði stór hluti Íslands upp í eldgosinu frá Eldgosinu í Lakagígar, sem leiddi til mikils tapa á manna- og dýralífi. Íslandsstjórnin ræddi þá hugsun um að flytja alla 40 þúsund íbúa til Danmerkur (Marta Horáčková). Í eldgosinu í Askja árið 1875 var hvernig huldu.árt örlögum íslenskrar efnahagslífs og valdi hungursneyti (Wikipedia).

Þann 1. desember 1918 fékk Ísland sérstöðu, en var samt í persónulegri sambúð við Danmörku. Íbúafjöldi Íslands er að mestu leyti af þýsku uppruna. Í nútíma hefur verið mikil innflutningur af innflytjendum frá víðum heiminum. Íslendingar eru stoltir af víkingaættfræði sinni og eiga sterka áhuga á vinnu. Ísland er frelsið og leggur áherslu á jafnrétti (jafnræði). Árið 930 var stofnað fyrsta alþingi heimsins á Íslandi. Ísland er þekkt fyrir geysir sínar, sennilega þær þekktustu í heiminum. Önnur einkenni landslags Íslands eru jöklar og fossar. Íslenska tunga er eitt elsta óskráða tungumál Evrópu, með mikinn sögulegan og menningarlegan bakgrunn. Sögur, gamlar þættir og frásagnir mynda mikinn hluta menningararfsins og teljast vera skattar heimsliteratúrinnar. Ísland er þekkt fyrir framfarasamlega samfélagshugbúnað og er eitt af hamingjufustu stöðum heimsins. Samsetningin af framfarasamlegu félagskerfi, hágæða lífs og virðingu fyrir náttúrunni gerir Ísland að einum af ódýrustu stöðum til að búa á. Hinn hefðbundna íslenski matseðill byggir á heimvistarefni, svo sem fiski, berjum og lambi. Gestir ættu vissulega að prófa hefðbundin rétti, svo sem hákarl (geymd hákarl), hangikjöt (reykt lambakjöt) og rúgbrauð (dökkt brauð).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Liptov, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Stromy

Važec

02/10/201907/03/2024 skala

Važec leží v Liptovskej kotline, v údolí Bieleho Váhu v nadmorskej výške 788 metrov nad morom. Nemecký názov pre obec je Waagsdorf, maďarský Vázsec. Na ploche 59.68 km²(Wikipedia) tu žije takmer 2 500 obyvateľov (vysoke-tatry.info). Chotárne názvy „Turie pole“, Turapula svedčia o starobylosti osídlenia (Michal Hybena). Obec založil šoltýs Gerhardt v roku 1280. Vlastníkmi obce boli najmä Szentiványiovci, Szmreczányiovci a Baánovci (vysoke-tatry.info). V roku 1310 sa spomína osada Bilansko pri Bilanskej vode (obecvazec.sk). V roku 1931 takmer celá obec, charakteristická drevenicami, vyhorela. Važec bol vďačným miestom tvorby mnohých maliarov, dôkladne ho preskúmali národopisci, pretože tradície ľudového odievania, zvykov a umenia sa zachovali v neštylizovanej a čistej podobe až do záveru 20. storočia. K obci sa viaže Važecká jaskyňa s kvapľovou výzdobou (vysoke-tatry.info). Pomenovanie obce pochádza od rieky Váh (Michal Hybena). Važec je charakteristický ľudovým staviteľstvom, ktoré nesie charakteristické znaky horských oblastí. Pôvodné zrubové jednopriestorové domy – “Drevenice” sa stavali v nepravidelnom zoskupení. Stavali sa prevažne zo smrekového dreva, pričom na základy, priečky a sýpky sa používal riečny kameň spájaný hlinenou maltou. Charakteristický je aj ľudový kroj. Šil sa s ľanového plátna a bieleho súkna, ktoré boli vyrábané z ľanu a vlny. Používala sa aj kožušina. Zachovala sa forma dlhého košeľovitého odevu (Michal Hybena).

Važec is situated in the Liptov Basin, in the valley of the White Váh river, at an elevation of 788 meters above sea level. The German name for the village is Waagsdorf, and in Hungarian, it is known as Vázsec. Covering an area of 59.68 km² (Wikipedia), it is home to nearly 2,500 residents (vysoke-tatry.info). Field names like “Turie pole” and Turapula indicate the ancient history of settlement (Michal Hybena). The village was founded by the bailiff Gerhardt in 1280. Owners of the village included the Szentiványiovci, Szmreczányiovci, and Baánovci families (vysoke-tatry.info). In 1310, the settlement Bilansko near Bilanská voda is mentioned (obecvazec.sk). In 1931, almost the entire village, characterized by wooden cottages, burned down. Važec was an appreciative place for the work of many painters; ethnographers extensively studied it because traditions of folk clothing, customs, and art were preserved in an un-stylized and pure form until the end of the 20^th century. The Važecká Cave with stalactite decorations is associated with the village (vysoke-tatry.info). The village’s name comes from the Váh River (Michal Hybena). Važec is characterized by folk architecture bearing distinctive features of mountainous regions. Original log single-room houses, known as “Drevenice,” were built in irregular clusters. They were mainly constructed from spruce wood, using river stones and clay mortar for foundations, partitions, and granaries. The folk costume is also characteristic, made of linen and white cloth from linen and wool. Fur was also used, and the long shirt-like garment form has been preserved (Michal Hybena).