2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptovský Trnovec

Hits: 1235

Lip­tov­ský Trno­vec sa nachá­dza v doli­ne Pet­ruš­ky, v cen­trál­nej čas­ti Lip­tov­skej kot­li­ny. Vďa­ka Lip­tov­skej Mare je let­ným cen­trom rekre­ač­nej turis­ti­ky (lip​tov​sky​tr​no​vec​.eu). Výstav­ba Lip­tov­skej Mary spô­so­bi­la zapla­ve­nie dol­nej čas­ti Lip­tov­ské­ho Trnov­ca (niz​ke​tat​ry​.sk). Obec leží v nad­mor­skej výš­ke 588 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 27.45 km2 tu žije 554 oby­va­te­ľov. Súčas­ťou obce je miest­na časť Beňu­šov­ce. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1283 (Wiki­pe­dia). V minu­los­ti bola význam­nou obcou. V roku 1492 zís­ka­la mest­ské práva.


Lip­tov­ský Trno­vec is loca­ted in the Pet­ruš­ka Val­ley, in the cen­tral part of the Lip­tov Basin. Thanks to Lip­tov­ská Mara, it ser­ves as a sum­mer hub for rec­re­a­ti­onal tou­rism (lip​tov​sky​tr​no​vec​.eu). The cons­truc­ti­on of Lip­tov­ská Mara resul­ted in the flo­oding of the lower part of Lip­tov­ský Trno­vec (niz​ke​tat​ry​.sk). The vil­la­ge sits at an alti­tu­de of 588 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of 27.45 km², the vil­la­ge is home to 554 resi­dents. The local part of Beňu­šov­ce is also part of the muni­ci­pa­li­ty. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1283 (Wiki­pe­dia). In the past, it was a sig­ni­fi­cant town, gai­ning muni­ci­pal rights in 1492.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptovské Beharovce

Hits: 1111

Lip­tov­ské Beha­rov­ce ležia v nad­mor­skej výš­ke 634 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 1.99 km2 tu žije 74 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). His­tó­ria Lip­tov­ských Beha­ro­viec sa zača­la písať už v 13. sto­ro­čí. V roku 1231 sa spo­mí­na syn Seme­la, Behár. His­to­ric­ké náz­vy obce: Behar, Behar­fa­lw, Behar­fa­lua, Behe­ro­wycz­fa­lwa, Beha­ro­wc­ze, Beha­ro­wi­ce, Behar­fa­lwa, Beha­ro­wce, Beha­rórz, Bihar­fal­va, Běhá­ro­wce, Behár­fal­va, Behár­fa­lu, Behár­fa­lu, Beny­i­ky (lip​tov​ske​be​ha​rov​ce​.sk).


Lip­tov­ské Beha­rov­ce are situ­ated at an alti­tu­de of 634 meters abo­ve sea level. With an area of 1.99 km², the vil­la­ge is home to 74 resi­dents (Wiki­pe­dia). The his­to­ry of Lip­tov­ské Beha­rov­ce dates back to the 13th cen­tu­ry. In 1231, a son named Semel, Behár, is men­ti­oned. The his­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Behar, Behar­fa­lw, Behar­fa­lua, Behe­ro­wycz­fa­lwa, Beha­ro­wc­ze, Beha­ro­wi­ce, Behar­fa­lwa, Beha­ro­wce, Beha­rórz, Bihar­fal­va, Běhá­ro­wce, Behár­fal­va, Behár­fa­lu, Behár­fa­lu, and Beny­i­ky (lip​tov​ske​be​ha​rov​ce​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Island, Jazerá, Krajina, Príroda, Vodopády, Zahraničie

Island – ostrov ľadu a ohňa

Hits: 1270

Island leží na roz­hra­ní Sever­né­ho ľado­vé­ho a Atlan­tic­ké­ho oce­ánu. Je dru­hým naj­väč­ším ostro­vom v Euró­pe. Je vzdia­le­ný od Škót­ska asi 800, od Nór­ska 970, od Grón­ska 287 km (Wiki­pe­dia CS). Leží na roz­hra­ní dvoch lito­sfé­ric­kých dosiek v oblas­ti Stre­do­at­lan­tic­ké­ho chr­bá­tu, v mies­te kde dochá­dza ku vzni­ku novej oce­án­skej kôry. Pod Islan­dom sa nachá­dza prav­de­po­dob­ne horú­ca škvr­na (Oli­vier Bour­ge­ois, Oli­vier Dau­te­uil, Erwan Hal­lot). Island ofi­ciál­ne vzni­kol 17. júna 1944. Na roz­lo­he 102 775 km2 tu žije 350 710 oby­va­te­ľov. Prvý­mi oby­va­teľ­mi Islan­du boli prav­de­po­dob­ne Nóri a Kel­ti kon­com 9. sto­ro­čia. Vikings­kí náčel­ní­ci zakla­da­li takz­va­né thin­gy – sne­my, kto­ré urov­ná­va­li spo­ry. V roku 930 bol na Islan­de vytvo­re­ný prvý par­la­ment na sve­te (Wiki­pe­dia). Od roku 1262 je Island pod­ria­de­ný nór­ske­mu krá­ľo­vi (Mar­ta Horáč­ko­vá). V roku 1357 sa Island dostal pod nad­vlá­du Dán­ska (Wiki­pe­dia CS). V rokoch 1783 kvô­li sopeč­nej čin­nos­ti sop­ky Laki zmiz­la veľ­ká časť Islan­du, mno­ho ľudí a zvie­rat zomre­lo. Dán­ska vlá­da vte­dy uva­žo­va­la o pre­miest­ne­ní všet­kých 40 tisíc oby­va­te­ľov do Dán­ska (Mar­ta Horáč­ko­vá). Násled­ky výbu­chu sop­ky Ask­ja v roku 1875 zni­či­li island­skú eko­no­mi­ku a spô­so­bi­li hla­do­mor (Wiki­pe­dia).

1. decem­bra 1918 sa Island osa­mos­tat­nil, s Dán­skom zostal spo­je­ný iba per­so­nál­nou úni­ou. Oby­va­te­lia Islan­du sú zväč­ša ger­mán­ske­ho pôvo­du. V posled­nom čase sem pri­chá­dza veľa pri­sťa­ho­val­cov z celé­ho sve­ta. Islan­ďa­nia sú hrdí na svo­je vikings­ké kore­ne. Majú veľ­mi sil­nú pra­cov­nú eti­ku, pra­cu­jú naj­dl­h­šie zo všet­kých vyspe­lých kra­jín. Island je libe­rál­nou kra­ji­nou, vyzná­va sa tu rov­nos­tár­stvo – ega­li­ta­riz­mus. V roku 930 vzni­kol na Islan­de prvý par­la­ment na sve­te. Island je kra­ji­na gej­zí­rov. Je tu naj­viac výro­nov pár a ply­nov a horú­cich pra­me­ňov na sve­te. Tep­lá voda z hlbín Zeme sa využí­va na vyku­ro­va­nie. Zimy sú na pobre­ží mier­ne, letá chlad­né. V stre­de Islan­du je pod­ne­bie tak­mer polár­ne (Wiki­pe­dia). Celý ostrov je vul­ka­nic­ky aktív­ny. Vo vnút­ro­ze­mí sú lávo­vé polia, poho­ria a ľadov­ce (Wiki­pe­dia CS).

Island je jed­ným z naj­fas­ci­nu­jú­cej­ších miest na sve­te. Jedi­neč­nou prí­ro­dou, boha­tou his­tó­ri­ou a kul­túr­nym dedič­stvom. Ponú­ka pôso­bi­vú kom­bi­ná­ciu drs­nej stu­de­nej krá­sy a sopeč­nej ener­gie. Island­ské gej­zí­ry sú zrej­me naj­zná­mej­šie na sve­te. Ďal­ší­mi typic­ký­mi prv­ka­mi kra­ji­ny Islan­du sú ľadov­ce, vodo­pá­dy. Island­ský jazyk je jed­ným z naj­star­ších nespra­co­va­ných jazy­kov v Euró­pe, a má výraz­né his­to­ric­ké a lite­rár­ne tra­dí­cie. Ságy, sta­ré prí­be­hy a legen­dy, tvo­ria dôle­ži­tú časť island­ské­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva a sú pova­žo­va­né za kle­no­ty sve­to­vej lite­ra­tú­ry. Island je zná­my svo­jou prog­re­sív­nou spo­loč­nos­ťou a je jed­ným z naj­šťast­nej­ších miest na sve­te. Kom­bi­ná­cia pokro­či­lé­ho sociál­ne­ho sys­té­mu, vyso­ké­ho štan­dar­du živo­ta a úcty k prí­ro­de robí z Islan­du jed­no z najp­ri­ja­teľ­nej­ších miest na život. Tra­dič­ná island­ská kuchy­ňa je zalo­že­ná na miest­nych suro­vi­nách, ako sú ryby, jaho­dy a ovce. Náv­štev­ní­ci by mali urči­te ochut­nať tra­dič­né jed­lá, ako sú hákarl – kon­zer­vo­va­ný žra­lok, han­gik­jöt – úde­né jah­ňa­cie mäso a rúgb­rauð – tma­vé chle­bo­vé pečivo.


Ice­land is loca­ted at the junc­ti­on of the North Atlan­tic and Arc­tic Oce­ans and is the second-​largest island in Euro­pe. It is app­ro­xi­ma­te­ly 800 km from Scot­land, 970 km from Nor­way, and 287 km from Gre­en­land (Wiki­pe­dia CS). Posi­ti­oned on the boun­da­ry of two tec­to­nic pla­tes in the regi­on of the Mid-​Atlantic Rid­ge, Ice­land is whe­re new oce­a­nic crust is for­med. Bene­ath Ice­land, a hot spot is belie­ved to exist (Oli­vier Bour­ge­ois, Oli­vier Dau­te­uil, Erwan Hal­lot). Ice­land offi­cial­ly beca­me a sove­re­ign sta­te on June 17, 1944. With an area of 102,775 km², it is home to 350,710 inha­bi­tants. The first sett­lers of Ice­land were like­ly Nor­we­gians and Celts in the late 9th cen­tu­ry. Viking chief­tains estab­lis­hed thin­gy” assem­blies to resol­ve dis­pu­tes, and in 930, the worl­d’s first par­lia­ment was for­med in Ice­land (Wiki­pe­dia). From 1262, Ice­land was sub­ject to the Nor­we­gian king (Mar­ta Horáč­ko­vá). In 1357, Ice­land came under Danish rule (Wiki­pe­dia CS). In 1783, due to vol­ca­nic acti­vi­ty from the Laki vol­ca­no, a sig­ni­fi­cant por­ti­on of Ice­land vanis­hed, resul­ting in the death of many peop­le and ani­mals. The Danish govern­ment con­si­de­red relo­ca­ting all 40,000 inha­bi­tants to Den­mark at that time (Mar­ta Horáč­ko­vá). The erup­ti­on of the Ask­ja vol­ca­no in 1875 had deva­sta­ting effects on Ice­lan­d’s eco­no­my and led to fami­ne (Wiki­pe­dia).

On Decem­ber 1, 1918, Ice­land gai­ned inde­pen­den­ce, main­tai­ning a per­so­nal uni­on with Den­mark. The popu­la­ti­on of Ice­land is pre­do­mi­nan­tly of Ger­ma­nic ori­gin. In recent times, the­re has been an influx of immig­rants from around the world. Ice­lan­ders take pri­de in the­ir Viking heri­ta­ge and possess a strong work ethic, wor­king the lon­gest hours among deve­lo­ped coun­tries. Ice­land is a libe­ral coun­try, advo­ca­ting for equ­ali­ty (ega­li­ta­ria­nism). In 930, the worl­d’s first par­lia­ment was estab­lis­hed in Ice­land. Kno­wn for its gey­sers, Ice­land has the hig­hest num­ber of hot springs and gas erup­ti­ons in the world. Geot­her­mal ener­gy from the Eart­h’s depths is uti­li­zed for hea­ting. Win­ters on the coast are mild, whi­le the inte­ri­or expe­rien­ces an almost polar cli­ma­te (Wiki­pe­dia). The enti­re island is vol­ca­ni­cal­ly acti­ve, fea­tu­ring lava fields, moun­tains, and gla­ciers in the inte­ri­or (Wiki­pe­dia CS).

Ice­land is one of the most fas­ci­na­ting pla­ces on Earth, boas­ting a uni­que natu­re, rich his­to­ry, and cul­tu­ral heri­ta­ge. It offers a com­pel­ling com­bi­na­ti­on of harsh cold beau­ty and vol­ca­nic ener­gy. Ice­lan­dic gey­sers are argu­ab­ly the most famous glo­bal­ly. Other typi­cal ele­ments of Ice­lan­d’s lands­ca­pe inc­lu­de gla­ciers and water­falls. The Ice­lan­dic lan­gu­age is one of the oldest unwrit­ten lan­gu­ages in Euro­pe, with sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal and lite­ra­ry tra­di­ti­ons. Sagas, old tales, and legends form an essen­tial part of Ice­lan­dic cul­tu­ral heri­ta­ge and are con­si­de­red tre­a­su­res of world lite­ra­tu­re. Ice­land is kno­wn for its prog­res­si­ve socie­ty and is one of the hap­piest pla­ces on Earth. The blend of an advan­ced social sys­tem, high quali­ty of life, and res­pect for natu­re makes Ice­land one of the most desi­rab­le pla­ces to live. Tra­di­ti­onal Ice­lan­dic cuisi­ne is based on local ingre­dients such as fish, ber­ries, and lamb. Visi­tors should defi­ni­te­ly try tra­di­ti­onal dis­hes like hákarl (pre­ser­ved shark), han­gik­jöt (smo­ked lamb), and rúgb­rauð (dark bread).


Ísland er sta­ðsett þar sem Norður-​íshaf og Atlants­haf mætast og er örugg­le­ga stærs­ta eyja Evró­pu. Hún er um 800 km fjar­ri Skot­lan­di, 970 km fjar­ri Nore­gi og 287 km fjar­ri Græn­lan­di (Wiki­pe­dia CS). Ísland er sta­ðsett á mótum tvegg­ja flögu­la­ga pla­ta í svæði­nu um Mið-​Atlantshrygginn, þar sem ný haf­botn myn­dast. Undir Íslan­di er lík­le­ga hei­tur blet­tur (Oli­vier Bour­ge­ois, Oli­vier Dau­te­uil, Erwan Hal­lot). Ísland var stof­nað sem sjálfst­jór­nar­hé­ra­ði þann 17. júní 1944. Á svæði­nu er að fin­na 102.775 km² og býr þar 350.710 manns. Fyrs­tu byg­gðar­menn Íslands voru lík­le­ga Norðmenn og Kel­tar á sein­ni hlu­ta 9. aldar. Víkin­ga­höfðing­jar stof­nu­ðu þing, sem voru fun­dir til að ley­sa dei­lur, og árið 930 var stof­nað fyrs­ta alþin­gi heim­sins á Íslan­di (Wiki­pe­dia). Frá 1262 var Ísland undir Noregs­ko­nun­gi (Mar­ta Horáč­ko­vá). Í 1357 kom Ísland undir dön­sk stjórn (Wiki­pe­dia CS). Árið 1783 hor­fði stór hlu­ti Íslands upp í eld­go­si­nu frá Eld­go­si­nu í Laka­gí­gar, sem leid­di til mikils tapa á manna- og dýra­lí­fi. Íslandsst­jór­nin ræd­di þá hug­sun um að flyt­ja alla 40 þúsund íbúa til Dan­mer­kur (Mar­ta Horáč­ko­vá). Í eld­go­si­nu í Ask­ja árið 1875 var hver­nig huldu.árt örlögum íslen­skrar efna­hags­lífs og val­di hun­gurs­ne­y­ti (Wiki­pe­dia).

Þann 1. desem­ber 1918 fékk Ísland sérs­töðu, en var samt í per­só­nu­leg­ri sam­búð við Dan­mör­ku. Íbú­af­jöl­di Íslands er að mes­tu ley­ti af þýs­ku upp­ru­na. Í nútí­ma hefur verið mikil inn­flut­nin­gur af inn­flyt­jen­dum frá víðum hei­mi­num. Íslen­din­gar eru stol­tir af víkin­ga­ættf­ræði sin­ni og eiga ster­ka áhu­ga á vin­nu. Ísland er frel­sið og leg­gur áhers­lu á jafn­rét­ti (jafn­ræði). Árið 930 var stof­nað fyrs­ta alþin­gi heim­sins á Íslan­di. Ísland er þekkt fyrir gey­sir sínar, sen­ni­le­ga þær þekk­tus­tu í hei­mi­num. Önnur ein­ken­ni lands­lags Íslands eru jök­lar og fos­sar. Íslen­ska tun­ga er eitt els­ta óskrá­ða tun­gu­mál Evró­pu, með mikinn sögu­le­gan og men­nin­gar­le­gan bakg­runn. Sögur, gam­lar þæt­tir og frá­sag­nir myn­da mikinn hlu­ta men­nin­ga­rarf­sins og tel­jast vera skat­tar heims­li­te­ra­tú­rin­nar. Ísland er þekkt fyrir fram­fa­ra­sam­le­ga sam­fé­lags­hug­bú­nað og er eitt af haming­ju­fus­tu stöðum heim­sins. Sam­set­nin­gin af fram­fa­ra­sam­le­gu félags­ker­fi, hágæða lífs og virðin­gu fyrir nát­tú­run­ni gerir Ísland að einum af ódý­rus­tu stöðum til að búa á. Hinn hefðbund­na íslen­ski mat­se­ðill byg­gir á heim­vis­ta­ref­ni, svo sem fis­ki, ber­jum og lam­bi. Ges­tir ættu vis­su­le­ga að pró­fa hefðbun­din rét­ti, svo sem hákarl (geymd hákarl), han­gik­jöt (reykt lam­bak­jöt) og rúgb­rauð (dökkt brauð).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Liptov, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Stromy

Važec

Hits: 2916

Važec leží v Lip­tov­skej kot­li­ne, v údo­lí Bie­le­ho Váhu v nad­mor­skej výš­ke 788 met­rov nad morom. Nemec­ký názov pre obec je Waags­dorf, maďar­ský Váz­sec. Na plo­che 59.68 km2 (Wiki­pe­dia) tu žije tak­mer 2 500 oby­va­te­ľov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Cho­tár­ne náz­vy Turie pole“, Tura­pu­la sved­čia o sta­ro­by­los­ti osíd­le­nia (Michal Hybe­na). Obec zalo­žil šol­týs Ger­hardt v roku 1280. Vlast­ník­mi obce boli naj­mä Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci a Baá­nov­ci (vyso​ke​-tat​ry​.info). V roku 1310 sa spo­mí­na osa­da Bilan­sko pri Bilan­skej vode (obec​va​zec​.sk). V roku 1931 tak­mer celá obec, cha­rak­te­ris­tic­ká dre­ve­ni­ca­mi, vyho­re­la. Važec bol vďač­ným mies­tom tvor­by mno­hých malia­rov, dôklad­ne ho pre­skú­ma­li náro­do­pis­ci, pre­to­že tra­dí­cie ľudo­vé­ho odie­va­nia, zvy­kov a ume­nia sa zacho­va­li v nešty­li­zo­va­nej a čis­tej podo­be až do záve­ru 20. sto­ro­čia. K obci sa via­že Važec­ká jas­ky­ňa s kvap­ľo­vou výzdo­bou (vyso​ke​-tat​ry​.info). Pome­no­va­nie obce pochá­dza od rie­ky Váh (Michal Hybe­na). Važec je cha­rak­te­ris­tic­ký ľudo­vým sta­vi­teľ­stvom, kto­ré nesie cha­rak­te­ris­tic­ké zna­ky hor­ských oblas­tí. Pôvod­né zru­bo­vé jed­no­pries­to­ro­vé domy – Dre­ve­ni­ce” sa sta­va­li v nepra­vi­del­nom zosku­pe­ní. Sta­va­li sa pre­važ­ne zo smre­ko­vé­ho dre­va, pri­čom na zákla­dy, prieč­ky a sýp­ky sa pou­ží­val rieč­ny kameň spá­ja­ný hli­ne­nou mal­tou. Cha­rak­te­ris­tic­ký je aj ľudo­vý kroj. Šil sa s ľano­vé­ho plát­na a bie­le­ho súk­na, kto­ré boli vyrá­ba­né z ľanuvlny. Pou­ží­va­la sa aj kožu­ši­na. Zacho­va­la sa for­ma dlhé­ho koše­ľo­vi­té­ho ode­vu (Michal Hybe­na).


Važec is situ­ated in the Lip­tov Basin, in the val­ley of the Whi­te Váh river, at an ele­va­ti­on of 788 meters abo­ve sea level. The Ger­man name for the vil­la­ge is Waags­dorf, and in Hun­ga­rian, it is kno­wn as Váz­sec. Cove­ring an area of 59.68 km² (Wiki­pe­dia), it is home to near­ly 2,500 resi­dents (vyso​ke​-tat​ry​.info). Field names like Turie pole” and Tura­pu­la indi­ca­te the ancient his­to­ry of sett­le­ment (Michal Hybe­na). The vil­la­ge was foun­ded by the bai­liff Ger­hardt in 1280. Owners of the vil­la­ge inc­lu­ded the Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci, and Baá­nov­ci fami­lies (vyso​ke​-tat​ry​.info). In 1310, the sett­le­ment Bilan­sko near Bilan­ská voda is men­ti­oned (obec​va​zec​.sk). In 1931, almost the enti­re vil­la­ge, cha­rac­te­ri­zed by wooden cot­ta­ges, bur­ned down. Važec was an app­re­cia­ti­ve pla­ce for the work of many pain­ters; eth­nog­rap­hers exten­si­ve­ly stu­died it becau­se tra­di­ti­ons of folk clot­hing, cus­toms, and art were pre­ser­ved in an un-​stylized and pure form until the end of the 20th cen­tu­ry. The Važec­ká Cave with sta­lac­ti­te deco­ra­ti­ons is asso­cia­ted with the vil­la­ge (vyso​ke​-tat​ry​.info). The vil­la­ge­’s name comes from the Váh River (Michal Hybe­na). Važec is cha­rac­te­ri­zed by folk archi­tec­tu­re bea­ring dis­tinc­ti­ve fea­tu­res of moun­tai­nous regi­ons. Ori­gi­nal log single-​room hou­ses, kno­wn as Dre­ve­ni­ce,” were built in irre­gu­lar clus­ters. They were main­ly cons­truc­ted from spru­ce wood, using river sto­nes and clay mor­tar for foun­da­ti­ons, par­ti­ti­ons, and gra­na­ries. The folk cos­tu­me is also cha­rac­te­ris­tic, made of linen and whi­te cloth from linen and wool. Fur was also used, and the long shirt-​like gar­ment form has been pre­ser­ved (Michal Hybena).


Lite­ra­tú­ra

Hyben Michal, 1981: Važec, Osve­ta, Mar­tin, Osve­ta, 344 pp.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Východná

Hits: 1478

Obec Východ­ná na Lip­to­ve ma výraz­ne este­tic­ky neos­lo­vi­la. Pries­tor, v kto­rom sa pra­vi­del­ne koná­va folk­lór­ny fes­ti­val som zasti­hol v zamra­če­nom poča­sí. Pre­chá­dzal som sa ním tak­mer sám. Kon­štrukč­ne je to zau­jí­ma­vé, ale nemo­hol som sa zba­viť poci­tu odcudzenosti.

Východ­ná leží v nad­mor­skej výš­ke 775 met­rov nad morom. Žije tu 2144 oby­va­te­ľov. Folk­lór­ny fes­ti­val sa tra­dič­ne koná prvý júlo­vý víkend. V are­áli sa nachá­dza stá­la expo­zí­cia dre­ve­ných ľudo­vých plas­tík (vychod​na​.eu). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1269. Východ­ná bola osíd­le­ná valaš­skou kolo­ni­zá­ci­ou. Východ­ňa­nia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, naj­mä pes­to­va­ním obi­lia, kapus­ty, neskôr zemia­kov. Cho­val sa doby­tok a ovce, roz­má­ha­lo sa dre­vár­stvo. 16.8.1841 doš­lo k prvé­mu národ­né­mu výstu­pu na Kri­váň Štú­rov­ca­mi (vychod​na​.eu). Východ­ná je cha­rak­te­ris­tic­kou archi­tek­tú­rou. Vyzna­ču­je sa nepra­vi­del­nou, úzkou rado­vou zástav­bou, bez sta­veb­ných čiar. Typic­ké sú drob­né domy, dve malé okná v prie­če­lí, šind­ľo­vá stre­cha a pod­stien­ka (vychod​na​.eu).


The vil­la­ge of Východ­ná in Lip­tov did not aest­he­ti­cal­ly appe­al to me sig­ni­fi­can­tly. I encoun­te­red the spa­ce whe­re the folk­lo­re fes­ti­val regu­lar­ly takes pla­ce in over­cast weat­her. I strol­led through it almost alo­ne. It is struc­tu­ral­ly inte­res­ting, but I could­n’t sha­ke the fee­ling of alienation.

Východ­ná is situ­ated at an ele­va­ti­on of 775 meters abo­ve sea level, and it is home to 2,144 resi­dents. The folk­lo­re fes­ti­val tra­di­ti­onal­ly takes pla­ce on the first wee­kend of July. The area fea­tu­res a per­ma­nent exhi­bi­ti­on of wooden folk sculp­tu­res (vychod​na​.eu). The first writ­ten men­ti­on dates back to 1269. Východ­ná was sett­led through Wal­la­chian colo­ni­za­ti­on. The inha­bi­tants of Východ­ná were enga­ged in agri­cul­tu­re, par­ti­cu­lar­ly cul­ti­va­ting whe­at, cab­ba­ge, and later pota­to­es. They rai­sed catt­le and she­ep, and fores­try flou­ris­hed. On August 16, 1841, the first nati­onal ascent to Kri­váň by Štú­ro­vo resi­dents took pla­ce (vychod​na​.eu). Východ­ná is cha­rac­te­ri­zed by its dis­tinc­ti­ve archi­tec­tu­re, mar­ked by irre­gu­lar, nar­row row cons­truc­ti­on wit­hout defi­ned buil­ding lines. Typi­cal fea­tu­res inc­lu­de small hou­ses, two small win­do­ws in the faça­de, a shin­gle roof, and a porch (vychod​na​.eu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post