2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Orava, Oravské, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, V čase

Oravská dedina v Zuberci

Hits: 2517

Využi­tím ľudo­vých sta­vieb pre múzej­né úče­ly sa zaobe­ral už v 20-​tych rokoch 20. sto­ro­čia Pavol Flo­rek. Po roku 1945 dochá­dza­lo k lik­vi­dá­cii kul­túr­ne­ho dedič­stva. Ochra­na dre­ve­nej ľudo­vej archi­tek­tú­ry na pôvod­nom mies­te je nere­ál­na. Juraj Lan­ger usku­toč­nil v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia pries­kum vo všet­kých orav­ských dedi­nách. 24.9.1967 bol polo­že­ný základ­ný kameň budú­ce­ho múzea na poľa­ne Bres­to­vá pri Zuber­ci v nad­mor­skej výš­ke 830 met­rov. Pri výstav­be boli zamest­na­ní zuber­skí a habov­skí tesá­ri, kto­rí mali skú­se­nos­ti so stav­bou zru­bo­vých domov. Väč­šiu časť tvo­ria pre­ne­se­né ori­gi­ná­ly. Prvý krát bolo múze­um sprí­stup­ne­né verej­nos­ti 31.8.1975 po ukon­če­ní prvej eta­py (zube​rec​.sk). Cez are­ál pre­te­ká potok Stu­de­ná, z kto­ré­ho je rekon­štru­ova­ný náhon na mlyn a val­chu (zube​rec​.sk). Cel­ko­vo sa tu nachá­dza 56 domov, hos­po­dár­skych sta­vieb, tech­nic­kých a sak­rál­nych objek­tov na roz­lo­he 8 hek­tá­rov (zube​rec​.sk).

Múze­um je roz­de­le­né na 5 cel­kov: Dol­no­orav­ský rínok, Hor­no­orav­ská uli­ca, Goral­ské lazy, Kos­tol s cin­to­rí­nom a Mly­nis­ko s vod­ný­mi tech­nic­ký­mi stav­ba­mi. Dol­no­orav­ský rínok pred­sta­vu­je zemian­sku osa­du s námes­tíč­kom. Nachá­dza­jú sa tu objek­ty s Mala­ti­nej, Žaš­ko­va, zvo­ni­ca zo Zás­ka­lia, zemian­ska kúria Meš­kov­cov z Vyšné­ho Kubí­na, man­geľ a reme­sel­ný dom z Velič­nej, želiar­sky dom zo Bzi­ny, sýp­ka zo Srňa­cie­ho. Hor­no­orav­ská uli­ca je ukáž­kou rado­vej zástav­by mno­hých orav­ských dedín. Je tu hrn­čiar­ska pec z Trs­te­nej, roľ­níc­ka usad­losť s Čim­ho­vej, z Beňa­do­va, Pod­bie­lu, Zuber­ca, Hruš­tí­na, Dol­nej Leho­ty, plá­ten­níc­ka kúria zo Šte­fa­no­va, šol­týs­ka usad­losť z Vasi­ľo­va a Rab­číc, komo­ra z Lom­nej, kováčs­ka vyh­ňa z Habov­ky, V goral­ských lazoch je dre­vo­ru­bačs­ko – pas­tier­ska usad­losť z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, salaš­níc­ka koli­ba zo Zuber­ca, šol­týs­ky dom a lisov­ňa z Novo­ti, Rab­čic­ká zvo­ni­ca, roľ­níc­ka usad­losť z Orav­skej Les­nej. V rám­ci čas­ti Kos­tol: már­ni­ca z Rab­číc, nesko­ro­go­tic­ký dre­ve­ný kos­tol svä­tej Alž­be­ty Uhor­skej zo Zábre­žu, izbi­ca z Hruš­tí­na, sen­ní­ky z Orav­skej Jase­ni­ce. V rám­ci Mly­nis­ka: Novoťs­ký mlyn, val­cha z Lom­nej (zube​rec​.sk).


The uti­li­za­ti­on of folk buil­dings for muse­um pur­po­ses was alre­a­dy under­ta­ken in the 1920s by Pavol Flo­rek. After 1945, the­re was a trend of cul­tu­ral heri­ta­ge des­truc­ti­on. Pre­ser­ving wooden folk archi­tec­tu­re in its ori­gi­nal loca­ti­on beca­me unre­a­lis­tic. Juraj Lan­ger con­duc­ted a sur­vey in all Ora­va vil­la­ges in the 1960s. On Sep­tem­ber 24, 1967, the foun­da­ti­on sto­ne of the futu­re muse­um was laid on the Bres­to­vá mea­dow near Zube­rec at an ele­va­ti­on of 830 meters. The cons­truc­ti­on invol­ved crafts­men from Zube­rec and Habov­ka with expe­rien­ce in buil­ding log hou­ses. The majo­ri­ty of the muse­um con­sists of relo­ca­ted ori­gi­nals. The muse­um was first ope­ned to the pub­lic on August 31, 1975, after com­ple­ting the ini­tial pha­se (zube​rec​.sk). A stre­am cal­led Stu­de­ná flo­ws through the area, and a recons­truc­ted mill­ra­ce and mill­pond are also pre­sent (zube​rec​.sk). Ove­rall, the­re are 56 hou­ses, farm buil­dings, tech­ni­cal struc­tu­res, and sac­red objects spre­ad across 8 hec­ta­res (zube​rec​.sk).

The muse­um is divi­ded into 5 sec­ti­ons: Dol­no­orav­ský Mar­ket, Hor­no­orav­ská Stre­et, Goral­ské Mea­do­ws, the Church with a Ceme­te­ry, and Mly­nis­ko with Water Tech­ni­cal Buil­dings. Dol­no­orav­ský Mar­ket repre­sents a nob­le sett­le­ment with a small squ­are. Here, you­’ll find objects from Mala­ti­na, Žaš­kov, a bell tower from Zás­ka­lie, nob­le manor Meš­kov­cov from Vyšný Kubín, a trough and craft hou­se from Velič­ná, a blacks­mit­h’s hou­se from Bzi­ny, a gra­na­ry from Srňa­cie. Hor­no­orav­ská Stre­et sho­wca­ses the typi­cal row cons­truc­ti­on of many Ora­va vil­la­ges. It inc­lu­des a potte­ry kiln from Trs­te­ná, a far­me­r’s sett­le­ment from Čim­ho­vá, Beňa­do­vo, Pod­biel, Zube­rec, Hruš­tín, Dol­ná Leho­ta, a linen manor from Šte­fa­no­vá, a bai­liff sett­le­ment from Vasi­ľo­vo and Rab­či­ce, a cham­ber from Lom­ná, a blacks­mit­h’s for­ge from Habov­ka. In the Goral­ské Mea­do­ws, the­re is a lumberjack-​shepherd sett­le­ment from Orav­ské Vese­lé, a shep­her­d’s hut from Zube­rec, a bai­lif­f’s hou­se and pre­ss hou­se from Novoť, Rab­či­ce bell tower, a far­me­r’s sett­le­ment from Orav­ská Les­ná. Under the Church sec­ti­on: a mor­tu­ary from Rab­či­ce, a late Got­hic wooden church of St. Eli­za­beth of Hun­ga­ry from Zábrež, a small room from Hruš­tín, hay­lofts from Orav­ská Jase­ni­ca. In the Mly­nis­ko sec­ti­on: Novoť Mill, a mill­pond from Lom­ná (zube​rec​.sk).


Wykor­zys­ta­nie ludo­wych budyn­ków do celów muze­al­nych zaj­mo­wał się już w latach 20. XX wie­ku Pavol Flo­rek. Po roku 1945 doszło do lik­wi­dac­ji dzie­dzict­wa kul­tu­ro­we­go. Ochro­na dre­wnia­nej archi­tek­tu­ry ludo­wej w miejs­cu pier­wot­nym sta­ła się nie­re­al­na. Juraj Lan­ger przep­ro­wa­dził w latach 60. XX wie­ku bada­nia we wszys­tkich wios­kach Ora­vy. 24 wrze­śnia 1967 roku na pola­nie Bres­to­vá koło Zuber­ca, na wyso­ko­ści 830 met­rów, poło­żo­no kamień węgiel­ny pod przys­złe muze­um. Przy budo­wie zatrud­nie­ni byli cie­śle z Zuber­ca i Habov­ki, któr­zy mie­li doświadc­ze­nie w budo­wie domów z bali. Więks­zo­ść muze­um sta­no­wią prze­nie­si­one ory­gi­na­ły. Muze­um po raz pier­ws­zy otwar­to dla pub­licz­no­ści 31 sierp­nia 1975 roku po zako­ńc­ze­niu pier­ws­ze­go eta­pu (zube​rec​.sk). Przez teren prze­pły­wa stru­mień Stu­de­ná, z któ­re­go odtwor­zo­no kanał mły­ńs­ki i staw mły­ńs­ki (zube​rec​.sk). Ogól­nie na tere­nie znaj­du­je się 56 domów, budyn­ków gos­po­darc­zych, obiek­tów tech­nicz­nych i sak­ral­nych, zaj­mu­jących powierzch­nię 8 hek­ta­rów (zube​rec​.sk).

Muze­um podzie­lo­ne jest na 5 sekc­ji: Dol­no­ora­ws­ki Rynek, Uli­ca Hor­no­ora­ws­ka, Goral­skie Łąki, Kości­ół z Cmen­tar­zem oraz Mly­nis­ko z Budo­wla­mi Tech­nicz­ny­mi. Dol­no­ora­ws­ki Rynek repre­zen­tu­je osa­dę szla­chec­ką z małym pla­cem. Znaj­du­ją się tu obiek­ty z Mala­ti­ny, Žaš­ko­va, dzwon­ni­ca ze Zás­ka­lia, szla­chec­ka karcz­ma Meš­kov­cov z Vyšné­ho Kubí­na, kory­to i dom rze­mie­śl­nic­zy z Velič­nej, dom kowa­la z Bzi­ny, spich­lerz ze Srňa­cie. Uli­ca Hor­no­ora­ws­ka jest przy­kła­dem sze­re­go­wej zabu­do­wy wie­lu ora­ws­kich wiosek. Znaj­du­je się tu piec garn­car­ski z Trs­te­nej, rol­nic­ze osied­le z Čim­ho­vej, Beňa­do­va, Pod­bie­lu, Zuber­ca, Hruš­tí­na, Dol­nej Leho­ty, dwór płó­cien­ni­ka ze Šte­fa­no­va, szla­chec­kie osied­le z Vasi­ľo­va i Rab­čic, komo­ra z Lom­nej, kuźnia z Habov­ki. W Goral­skich Łąkach znaj­du­je się osa­da drwala-​pasterza z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, sala pas­ter­ska z Zuber­ca, szla­chec­ka cha­łu­pa i kuźnia z Novo­ti, Rab­čic­ka dzwon­ni­ca, rol­nic­ze osied­le z Orav­skej Les­nej. W ramach sekc­ji Kości­ół: kost­ni­ca z Rab­čic, dre­wnia­ny kości­ół św. Elżbie­ty Węgier­skiej z Zábre­žu, izbi­ca z Hruš­tí­na, sto­do­ła z Orav­skej Jase­ni­ce. W ramach sekc­ji Mly­nis­ko: Młyn Novoť, kuźnia z Lom­nej (zube​rec​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské, Poľsko, Typ krajiny

Kráľovské mesto Krakov

Hits: 3806

Kra­kov som mal mož­nosť nav­ští­viť na veľ­mi krát­ku dobu. Urči­te sa stal objek­tom môj­ho záuj­mu v najb­liž­ších rokoch. Je dru­hým naj­väč­ším mes­tom Poľ­ska s 800 tisíc­mi oby­va­teľ­mi (top​ky​.sk), jeho roz­lo­ha je 327 km2. V roku 1791 tu žilo 23 591 oby­va­te­ľov, v roku 1900 85 300, v roku 1945 tak­mer 300 000 (wiki­pe­dia). V met­ro­po­lit­nej oblas­ti žije 1.3 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Poľ­ské pome­no­va­nie je Kra­ków [kra­kuf], nemec­ké Kra­kau. Leží na hor­nom toku Vis­ly (wiki​pe​dia​.sk). Pome­no­va­nia pochá­dza od knie­ža­ťa Kra­ka (Dlugosz,1961). V Poľ­sku je pova­žo­va­ný za Slo­va­na, avšak veľ­mi prav­de­po­dob­ne to bol Kelt. Jeho kelt­ské meno zne­lo asi Car­ragh (Wiki­pe­dia CZ).

Kra­kov je mes­tom kul­tú­ry, fes­ti­va­lov, celý rok sú na uli­ciach pou­lič­ní muzi­kan­ti v dobo­vých šatách (sme​.sk). Oblasť sta­ré­ho mes­ta spo­lu s his­to­ric­kou zástav­bou je od roku 1978 na zozna­me sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO (Wiki­pe­dia CZ). Kra­kov je iba jed­ným zo šies­tich miest na sve­te, v kto­rých je obraz Leonar­da da Vin­ci­ho. Jeho Dáma s hra­nos­ta­jom je vysta­ve­ná v múzeu Czar­to­ryj­ských (sme​.sk).

Počas dru­hej sve­to­vej voj­ny malo mes­to Kra­kov šťas­tie, zosta­lo nepo­ru­še­ný (top​ky​.sk). V Sta­rom mes­te je množ­stvo his­to­ric­kých budov, v celom mes­te je viac ako 6 tisíc his­to­ric­kých objek­tov (wiki​pe​dia​.sk). Col­le­gium Maius je naj­star­šia budo­va uni­ver­zi­ty v Poľ­sku, pochá­dza z 15. sto­ro­čia. Pat­rí jed­nej z naj­star­ších európ­skych uni­ver­zít – Kra­kov­skej jage­lov­skej, zalo­že­nej v roku 1364Rynek Głó­wny je veľ­ké stre­do­ve­ké trho­vis­ko, naj­väč­šie poľ­ské, dve­sto met­rov širo­ké a 200 met­rov dlhé. Bolo zalo­že­né v roku 1257 (top​ky​.sk). Nachá­dza sa tu kos­tol Pan­ny Márie, kto­ré­ho dve veže sa výraz­ne od seba odli­šu­jú. V stre­de námes­tia sa nachá­dza­jú Sukien­ni­ce (Dom súken­ní­kov), kde sa kedy­si obcho­do­va­lo s tex­ti­lom. Dnes sa tu pre­dá­va­jú reme­sel­né výrob­ky a suve­ní­ry a na pre­zen­tu­je sa poľ­ské výtvar­né ume­nie 19. sto­ro­čia (nomad​.sk).

Marián­sky kos­tol je dru­hý chrám, kto­rý bol zni­če­ný počas tatár­skych nájaz­dov, dneš­ná podo­ba je rekon­štruk­ci­ou z 15. sto­ro­čia (top​ky​.sk). Jeho zvlášt­nos­ťou je jed­no z naj­väč­ších stre­do­ve­kých súso­ší z 15. sto­ro­čia, kto­ré vytvo­ril Wit Stwosz. Tvo­rí ho 12 pozlá­te­ných a polych­ró­mo­va­ných postáv z lipo­vé­ho dre­va, kto­ré sú veľ­mi pre­cíz­ne opra­co­va­né. Na námes­tí sa nachá­dza aj šik­má veža Ratusz, kto­rá je vyso­ká 70 met­rov a jej odchý­le­nie 55 cm spô­so­bi­la vích­ri­ca v roku 1703 (sme​.sk).

Krá­ľov­ský hrad – Wawel je sym­bo­lom Poľ­ska, srd­com poľ­skej his­tó­rie. 500 rokov bol síd­lom poľ­ských krá­ľov. Bol koru­no­vač­ným mes­tom aj potom, čo sa Var­ša­va sta­la hlav­ným mes­tom. Prvá pev­nosť tu stá­la už v 11. sto­ro­čí, dneš­ný hrad pochá­dza zo 16. sto­ro­čia. Wawel­ská kated­rá­la bola dokon­če­ná v roku 1364 (top​ky​.sk). Vo Wawe­li sa nachá­dza obrí zvon Zyg­mun­da, kto­rý je tre­tím naj­ťaž­ším zvo­nom na sve­te. Váži 18 ton, je vyso­ký 199 cm, prie­mer má 242 cm, hru­bý od 7 do 21 cm, na jeho roz­ký­va­nie je tre­ba 10 mužov. Je o 350 rokov star­ší ako Big Ben v Lon­dý­ne. Odlial ho Hans Beham za krá­ľa Žig­mun­da I. Sta­ré­ho v roku 1520. Rozo­zvu­čí sa na Via­no­ce, Nový rok, Veľ­kú noc a na iné nábo­žen­ské sviat­ky (sme​.sk).

Neďa­le­ko od cen­tra sa nachá­dza­jú nezvy­čaj­né tva­ro­va­né kop­ce, kto­ré sa podo­ba­jú na nie­koľ­ko­pos­cho­do­vé tor­ty ozdo­be­né špi­rá­lo­vi­tý­mi chod­ník­mi. Väč­ši­na z nich bola navŕ­še­ná člo­ve­kom s dre­ve­ným zákla­dom. Arche­oló­go­via sa dom­nie­va­jú, že sys­tém kop­cov tvo­rí aký­si astro­no­mic­ký kalen­dár Kel­tov. Naj­viac opra­de­ný poves­ťa­mi je Krze­mi­on­ky – kopec Kra­ku­sakto­rý je mohy­lou dáv­ne­ho vod­cu Kra­ku­sa. Je vyso­ký tak­mer 17 met­rov a bol posta­ve­ný prav­de­po­dob­ne v 7. sto­ro­čí. Z kop­ca Kos­ciusz­ki vám bude ležať pri nohách celý Kra­kov (sme​.sk). 

Kra­kov vzni­kol oko­lo roku 800, bol posta­ve­ný obran­ný hrad Vis­la­nov na kri­žo­vat­ke obchod­ných ciest. Kon­com 9. sto­ro­čia bol súčas­ťou Veľ­kej Mora­vy. V 10. sto­ro­čí bol posta­ve­ný hrad Wawel a oko­lo roku 999 sa mes­to sta­lo súčas­ťou Poľ­ska. V 14. až 16. sto­ro­čí mes­to pre­kvi­ta­lo, bolo hlav­ným mes­tom, od roku 1320 koru­no­vač­ným mes­tom (wiki​pe​dia​.sk). Do roku 1734 (Wiki­pe­dia CZ). Od roku 1795 do 1809 a násled­ne po roku 1846 pat­ri­lo do Rakúsko-​Uhorskej monar­chie. V obdo­bí 18091815 bol Kra­kov súčas­ťou Var­šav­ské­ho knie­žat­stva. Po roku 1918 je mes­to opäť súčas­ťou Poľ­ska. Po roku 1945 sa vďa­ka prie­my­sel­né­mu stre­dis­ku Nowa Huta stal mes­tom s naj­väč­ším meta­lur­gic­kým závo­dom v Poľ­sku (wiki​pe​dia​.sk).

Povesť o Kra­ko­vi a dra­kov vra­ví, že v dáv­nych dobách sa v ska­lách usa­dil nebez­peč­ný sed­mo­hla­vý drak. Tyra­ni­zo­val oby­va­te­ľov, napá­dal doby­tok, nikto sa jej neve­del posta­viť. Až sa pri­hlá­sil mla­dý kraj­čír. Napl­nil ovcu sírou, poma­zal ju krvou a pred­ho­dil ju dra­ko­vi. Drak ovcu zožral, ale v bru­chu sa mu vznie­til oheň. Pre­to sa šiel napiť vody do Vis­ly. Hlta­vo pil, až vybu­chol. Za odme­nu dostal za ženu prin­cez­nú a kráľ Krak pre­nie­sol svo­je síd­lo na Wawel­ský kopec a zalo­žil mes­to Kra­kov (Zaple­ta­lo­vá).

Kra­kov ponú­ka boha­tý kul­túr­ny prog­ram počas celé­ho roka. V júni sa kona­jú Dni Kra­ko­va s množ­stvo kon­cer­tov, diva­del­ných pred­sta­ve­ní. Laj­ko­nik je veľ­trh ľudo­vé­ho ume­nia a sláv­nosť zalo­že­ná na prí­be­hu plt­ní­ka, kto­rý pora­zil Tatá­rov pre­zle­če­ním sa za chá­na. Zná­me sú orga­no­vé kon­cer­ty na pred­mes­tí v opát­ske Tyniec. Od mája do sep­tem­bra sa koná Bie­ná­le gra­fi­ky. Koniec mája pat­rí Kra­kov­ské­mu fil­mo­vé­mu fes­ti­va­lu, kde sa súťa­ží o cenu Zla­té­ho dra­ka. Osob­nos­ti Kra­ko­wa: fil­má­ri Andr­zej Vaj­da, Roman Polan­ski (top​ky​.sk), astro­nóm, vedec Miku­láš Koper­nik, čes­ký a uhor­ský kráľ Vla­di­slav II. Jage­lov­ský, komor­ský gór Ján III. Tur­zo, pod­ni­ka­teľ a záchran­ca židov Oskar Schind­ler, pápež Ján Pavol II. (Karol Woj­ty­la), herec a reži­sér Jer­zy Stuhr, tenis­t­ka Agniesz­ka Radwan­ska, pilot for­mu­ly 1 Robert Kubi­ca (wiki​pe​dia​.sk). V cen­tre je plno reštau­rá­ií, bis­tier, piz­zé­rií, kaviar­ní a čoko­lá­dov­ní. Na uli­ciach dostať prac­lí­ky – obwar­zan­ky. Množ­stvo nápo­jov zo sla­du a chme­ľu, veľ­mi veľ­ký výber mor­ských rýb a plo­dov, napriek veľ­kej vzdia­le­nos­ti od mora (Fol­ta). Všet­ky uli­ce pek­ne do seba zapa­da­jú, ťaž­ko vás prek­va­pí moder­ná budo­va. Palá­ce, syna­gó­gy, zapria­hnu­té kone vás pre­ne­sú do dáv­nej minu­los­ti. Na pre­chádz­ke mes­tom sa je na čo poze­rať. Nie nadar­mo je Kra­kov pre­zý­va­ný aj mes­tom krá­ľov (Koc­zo­vá).


**English:**
I had the oppor­tu­ni­ty to visit Kra­kow for a very short time. It cer­tain­ly beca­me an object of my inte­rest for the coming years. It is the second-​largest city in Poland with 800,000 inha­bi­tants (top​ky​.sk), cove­ring an area of 327 km². In 1791, 23,591 peop­le lived here, in 1900, 85,300, and in 1945, almost 300,000 (wiki­pe­dia). The met­ro­po­li­tan area is home to 1.3 mil­li­on resi­dents. The Polish name is Kra­ków [kra­kuf], Ger­man Kra­kau. It lies on the upper cour­se of the Vis­tu­la River (wiki​pe​dia​.sk). The name comes from Prin­ce Krak (Dlu­gosz, 1961). In Poland, he is con­si­de­red a Slav, but most like­ly, he was a Celt. His Cel­tic name was pro­bab­ly Car­ragh (Wiki­pe­dia CZ).

Kra­kow is a city of cul­tu­re, fes­ti­vals, with stre­et musi­cians in peri­od cos­tu­mes throug­hout the year (sme​.sk). The Old Town, along with its his­to­ric buil­dings, has been on the UNESCO World Heri­ta­ge List sin­ce 1978 (Wiki­pe­dia CZ). Kra­kow is one of six cities in the world to have a pain­ting by Leonar­do da Vin­ci. His Lady with an Ermi­ne is exhi­bi­ted in the Czar­to­rys­ki Muse­um (sme​.sk).

During World War II, Kra­kow was for­tu­na­te to remain unda­ma­ged (top​ky​.sk). In the Old Town, the­re are nume­rous his­to­ri­cal buil­dings, with over 6,000 his­to­ri­cal objects throug­hout the city (wiki​pe​dia​.sk). Col­le­gium Maius is the oldest buil­ding of the Uni­ver­si­ty of Kra­kow, dating back to the 15th cen­tu­ry. It belo­ngs to one of the oldest Euro­pe­an uni­ver­si­ties – the Jagiel­lo­nian Uni­ver­si­ty, foun­ded in 1364. Rynek Głó­wny is a lar­ge medie­val mar­ket squ­are, the lar­gest in Poland, two hun­dred meters wide and two hun­dred meters long. It was foun­ded in 1257 (top​ky​.sk). The squ­are fea­tu­res the Church of Our Lady with towers that sig­ni­fi­can­tly dif­fer from each other. In the cen­ter of the squ­are are the Cloth Hall (Sukien­ni­ce), whe­re tex­ti­le tra­de once took pla­ce. Today, it sells craft pro­ducts and sou­ve­nirs whi­le sho­wca­sing Polish visu­al arts from the 19th cen­tu­ry (nomad​.sk).

St. Mary­’s Basi­li­ca is the second church des­tro­y­ed during the Tar­tar inva­si­ons, and its cur­rent form is a recons­truc­ti­on from the 15th cen­tu­ry (top​ky​.sk). Its uni­qu­e­ness lies in one of the lar­gest medie­val sculp­tu­res from the 15th cen­tu­ry, cre­a­ted by Wit Stwosz. It con­sists of 12 gil­ded and polyc­hro­med lime-​wood figu­res, fine­ly craf­ted. The lea­ning Ratusz Tower, 70 meters high with a devia­ti­on of 55 cm cau­sed by a storm in 1703, is also loca­ted on the squ­are (sme​.sk).

Wawel Roy­al Cast­le is a sym­bol of Poland, the heart of Polish his­to­ry. For 500 years, it was the resi­den­ce of Polish kings. It remai­ned the coro­na­ti­on city even after War­saw beca­me the capi­tal. The first for­tress was here in the 11th cen­tu­ry, and the cur­rent cast­le dates back to the 16th cen­tu­ry. Wawel Cat­hed­ral was com­ple­ted in 1364 (top​ky​.sk). In Wawel, the­re is the giant bell Zyg­munt, the third hea­viest bell in the world. Weig­hing 18 tons, 199 cm high, with a dia­me­ter of 242 cm, it is 350 years older than Big Ben in Lon­don. It was cast by Hans Beham for King Sigis­mund I the Old in 1520. It rings on Chris­tmas, New Year, Eas­ter, and other reli­gi­ous holi­da­ys (sme​.sk).

Near the cen­ter, the­re are unu­su­al­ly sha­ped hills resem­bling multi-​tiered cakes deco­ra­ted with spi­ral paths. Most of them were man-​made with a wooden base. Archa­e­olo­gists belie­ve this hill sys­tem forms some Cel­tic astro­no­mi­cal calen­dar. The most sur­roun­ded by legends is Krze­mi­on­ki – the Kra­kus Mound, a mound of an ancient lea­der Kra­kus. It is almost 17 meters high and was pro­bab­ly built in the 7th cen­tu­ry. From the Kos­ciusz­ko Mound, the enti­re Kra­kow lies at your feet (sme​.sk).

Kra­kow was foun­ded around the year 800 as a defen­si­ve cast­le on the cross­ro­ads of tra­de rou­tes. In the late 9th cen­tu­ry, it was part of Gre­at Mora­via. In the 10th cen­tu­ry, Wawel Cast­le was built, and around 999, the city beca­me part of Poland. In the 14th to the 16th cen­tu­ries, the city flou­ris­hed, beco­ming the capi­tal and the coro­na­ti­on city sin­ce 1320 (wiki​pe​dia​.sk). Until 1734 (Wiki­pe­dia CZ). From 1795 to 1809 and then after 1846, it belo­n­ged to the Austro-​Hungarian Empi­re. In the peri­od 1809 – 1815, Kra­kow was part of the Duchy of War­saw. After 1918, the city is again part of Poland. After 1945, thanks to the indus­trial cen­ter Nowa Huta, it beca­me a city with the lar­gest ste­e­lworks in Poland (wiki​pe​dia​.sk).

The legend of Kra­kow and the dra­gon says that in ancient times, a dan­ge­rous seven-​headed dra­gon sett­led in the rocks. It tyran­ni­zed the inha­bi­tants, attac­ked lives­tock, and no one could oppo­se it. Until a young tai­lor appe­a­red. He fil­led a she­ep with sul­fur, sme­a­red it with blo­od, and threw it to the dra­gon. The dra­gon ate the she­ep, but a fire igni­ted in his sto­mach. So he went to drink water from the Vis­tu­la River. He drank gre­e­di­ly until he explo­ded. As a reward, he got the prin­cess for a wife, and King Krak moved his seat to Wawel Hill and foun­ded the city of Kra­kow (Zaple­ta­lo­vá).

Kra­kow offers a rich cul­tu­ral prog­ram throug­hout the year. In June, the Days of Kra­kow are held with many con­certs and the­a­ter per­for­man­ces. Laj­ko­nik is a folk art fair and a celeb­ra­ti­on based on the sto­ry of a raft­man who defe­a­ted the Tatars by dis­gu­ising him­self as the­ir lea­der. Organ con­certs in the subur­ban Tyniec Abbey are well-​known. From May to Sep­tem­ber, the Bien­nial of Grap­hic Arts takes pla­ce. The end of May belo­ngs to the Kra­kow Film Fes­ti­val, whe­re the Gol­den Dra­gon award is con­tes­ted. Per­so­na­li­ties of Kra­kow: film­ma­kers Andr­zej Waj­da, Roman Polan­ski (top​ky​.sk), astro­no­mer, scien­tist Nico­laus Coper­ni­cus, Czech and Hun­ga­rian King Vla­dis­laus II Jagiel­lon, cham­ber­lain Jan III Tur­zo, entrep­re­ne­ur and savi­or of Jews Oskar Schind­ler, Pope John Paul II (Karol Woj­ty­la), actor and direc­tor Jer­zy Stuhr, ten­nis pla­y­er Agniesz­ka Radwan­ska, For­mu­la 1 pilot Robert Kubi­ca (wiki​pe​dia​.sk). The cen­ter is full of res­tau­rants, bis­tros, piz­ze­rias, cafes, and cho­co­la­te shops. On the stre­ets, you can get bagels – obwar­zan­ki. A varie­ty of malt and hop drinks, a wide selec­ti­on of sea fish and fru­its, des­pi­te the gre­at dis­tan­ce from the sea (Fol­ta). All the stre­ets fit toget­her nice­ly; it’s hard to be sur­pri­sed by modern buil­dings. Pala­ces, syna­go­gu­es, har­nes­sed hor­ses will tran­s­port you to the dis­tant past. The­re­’s a lot to see on a city walk. It’s no won­der Kra­kow is also cal­led the city of kings (Koc­zo­vá).


**Polish:**
Mia­łem okaz­ję odwie­dzić Kra­ków bar­dzo krót­ko. Z pewno­ścią stał się obiek­tem moje­go zain­te­re­so­wa­nia na najb­li­żs­ze lata. To dru­gie co do wiel­ko­ści mias­to w Pols­ce, lic­zące 800 tysi­ęcy miesz­ka­ńców (top​ky​.sk), zaj­mu­je obszar 327 km². W 1791 roku miesz­ka­ło tu 23 591 osób, w 1900 roku 85 300, a w 1945 roku nie­mal 300 000 (wiki­pe­dia). W obszar­ze met­ro­po­li­tal­nym żyje 1,3 mili­ona miesz­ka­ńców. Pol­ska nazwa to Kra­ków [kra­kuf], nie­miec­ka Kra­kau. Leży nad gór­nym bie­giem Wisły (wiki​pe​dia​.sk). Nazwa wywo­dzi się od ksi­ęcia Kra­ku­sa (Dłu­gosz, 1961). W Pols­ce uwa­ża się go za Sło­wia­na, ale najp­ra­wdo­po­dob­niej był Celt. Jego cel­tyc­kie imię to pra­wdo­po­dob­nie Car­ragh (Wiki­pe­dia CZ).

Kra­ków to mias­to kul­tu­ry, fes­ti­wa­li, z ulicz­ny­mi muzy­ka­mi w kos­tiu­mach z różnych epok przez cały rok (sme​.sk). Sta­re Mias­to wraz z zabyt­ko­wą zabu­do­wą figu­ru­je na Liście Świa­to­we­go Dzie­dzict­wa UNESCO od 1978 roku (Wiki­pe­dia CZ). Kra­ków jest jed­nym z sze­ściu miast na świe­cie, w któ­rych znaj­du­je się obraz Leonar­da da Vin­ci. Jego Dama z Gro­nos­ta­jem jest eks­po­no­wa­na w Muze­um Czar­to­rys­kich (sme​.sk).

W cza­sie II woj­ny świa­to­wej Kra­ków miał szc­zęście, że pozos­tał niet­kni­ęty (top​ky​.sk). Na Sta­rym Mie­ście znaj­du­je się licz­ba his­to­rycz­nych budo­wli, a w całym mie­ście ponad 6 tysi­ęcy obiek­tów his­to­rycz­nych (wiki​pe​dia​.sk). Col­le­gium Maius to naj­stars­zy budy­nek Uni­wer­sy­te­tu Jagiel­lo­ńs­kie­go pocho­dzący z XV wie­ku. Nale­ży do jed­ne­go z naj­stars­zych uni­wer­sy­te­tów euro­pej­skich – Uni­wer­sy­te­tu Jagiel­lo­ńs­kie­go, zało­żo­ne­go w 1364 roku. Rynek Głó­wny to duży śred­ni­owiecz­ny rynek, naj­wi­ęks­zy w Pols­ce, dwus­tu­met­ro­wej sze­ro­ko­ści i dłu­go­ści. Został zało­żo­ny w 1257 roku (top​ky​.sk). Na pla­cu stoi Kości­ół Mariac­ki z wie­ża­mi różni­ący­mi się od sie­bie znac­ząco. W cen­trum pla­cu znaj­du­ją się Sukien­ni­ce, gdzie kie­dyś hand­lo­wa­no teks­ty­lia­mi. Dzi­siaj spr­ze­da­je się tu ręko­dzie­ła i pami­ąt­ki, a pre­zen­to­wa­ne jest pol­skie malarst­wo z XIX wie­ku (nomad​.sk).

Bazy­li­ka Mariac­ka to dru­gi kości­ół zniszc­zo­ny podc­zas najaz­dów Tata­rów, a jego obec­na for­ma to rekons­trukc­ja z XV wie­ku (top​ky​.sk). Jego wyjąt­ko­wo­ść pole­ga na jed­nym z naj­wi­ęks­zych śred­ni­owiecz­nych rze­źb z XV wie­ku, autorst­wa Wita Stwos­za. Skła­da się z 12 pozła­ca­nych i polic­hro­mo­wa­nych posta­ci z dre­wna lipo­we­go, pre­cy­zyj­nie wyko­na­nych. Nachy­lo­na Wie­ża Ratus­za, o wyso­ko­ści 70 met­rów i odchy­le­niu 55 cm spo­wo­do­wa­nym bur­zą w 1703 roku, również znaj­du­je się na pla­cu (sme​.sk).

Zamek Kró­le­ws­ki na Wawe­lu to sym­bol Pol­ski, ser­ce pol­skiej his­to­rii. Przez 500 lat był sie­dzi­bą kró­lów Pol­ski. Pozos­tał mias­tem koro­na­cyj­nym nawet po tym, jak Wars­za­wa sta­ła się sto­li­cą. Pier­ws­za waro­wnia pows­ta­ła tu już w XI wie­ku, a obec­ny zamek pocho­dzi z XVI wie­ku. Kated­ra Wawel­ska zosta­ła uko­ńc­zo­na w 1364 roku (top​ky​.sk). Na Wawe­lu znaj­du­je się gigan­tycz­ny dzwon Zyg­munt, trze­ci co do wiel­ko­ści dzwon na świe­cie. Waży 18 ton, ma 199 cm wyso­ko­ści, śred­ni­cę 242 cm, gru­bo­ść od 7 do 21 cm, do jego dzwo­nie­nia potr­zeb­nych jest 10 mężc­zyzn. Jest o 350 lat stars­zy niż Big Ben w Lon­dy­nie. Odla­ny został przez Han­sa Beha­ma na rzecz kró­la Zyg­mun­ta I Sta­re­go w 1520 roku. Dzwo­ni on w Boże Naro­dze­nie, Nowy Rok, Wiel­ka­noc i inne świ­ęta reli­gij­ne (sme​.sk).

Nie­opo­dal cen­trum znaj­du­ją się nie­zwyk­le uksz­ta­łto­wa­ne wzgór­za przy­po­mi­na­jące tor­ty wie­lo­po­zi­omo­we ozdo­bi­one spi­ral­ny­mi ście­żka­mi. Więks­zo­ść z nich zosta­ła wyko­na­na przez czło­wie­ka na dre­wnia­nym podło­żu. Arche­olo­dzy uwa­ża­ją, że ten sys­tem wzgórz sta­no­wi swe­go rodza­ju kalen­darz astro­no­micz­ny Cel­tów. Naj­bar­dziej otoc­zo­ny legen­da­mi jest Kopiec Kra­ka, Krze­mi­on­ki, któ­ry jest mogi­łą dawnych wład­ców Kra­ku­sa. Ma pra­wie 17 met­rów wyso­ko­ści i został zbu­do­wa­ny pra­wdo­po­dob­nie w VII wie­ku. Z Kop­ca Kościusz­ki roz­po­ście­ra się cały Kra­ków (sme​.sk).

Kra­ków pows­tał oko­ło roku 800 jako zamek obron­ny na skr­zy­żo­wa­niu szla­ków hand­lo­wych. Pod koniec IX wie­ku stał się częścią Wiel­kiej Mora­wy. W X wie­ku zbu­do­wa­no zamek na Wawe­lu, a oko­ło roku 999 mias­to sta­ło się częścią Pol­ski. W XIV do XVI wie­ku mias­to kwi­tło, sta­jąc się sto­li­cą i mias­tem koro­na­cyj­nym od 1320 roku (wiki​pe​dia​.sk). Do 1734 roku (Wiki­pe­dia CZ). Od 1795 do 1809 roku, a następ­nie po 1846 roku, nale­ża­ło do monar­chii austro-​węgierskiej. W okresie

1809 – 1815 Kra­ków był częścią Ksi­ęst­wa Wars­za­ws­kie­go. Po 1918 roku mias­to pono­wnie sta­ło się częścią Pol­ski. Po 1945 roku, dzi­ęki prze­my­sło­we­mu ośrod­ko­wi Nowa Huta, sta­ło się mias­tem z naj­wi­ęks­zą hutą meta­lur­gicz­ną w Pols­ce (wiki​pe​dia​.sk).

Legen­da o Kra­ko­wie i smo­ku mówi, że w dawnych cza­sach nie­bez­piecz­ny smok o sied­miu gło­wach osied­lił się w ska­łach. Tyra­ni­zo­wał miesz­ka­ńców, ata­ko­wał bydło, nikt nie potra­fił mu się prze­ci­ws­ta­wić. Dopie­ro mło­dy kra­wiec zgło­sił się do wal­ki. Wype­łnił owcę siar­ką, poma­zał ją krwią i wrzu­cił smo­ko­wi. Smok zja­dł owcę, ale w jego brzu­chu zapa­lił się ogień. Dla­te­go posze­dł napić się wody z Wisły. Chło­nął ją żarłocz­nie, aż eksp­lo­do­wał. Za nag­ro­dę dostał za żonę ksi­ężnicz­kę, a król Krak prze­ni­ó­sł swo­ją sie­dzi­bę na wzgór­ze wawel­skie i zało­żył mias­to Kra­ków (Zaple­ta­lo­vá).

Kra­ków ofe­ru­je boga­ty prog­ram kul­tu­ral­ny przez cały rok. W czer­wcu odby­wa­ją się Dni Kra­ko­wa z wie­lo­ma kon­cer­ta­mi i przed­sta­wie­nia­mi teat­ral­ny­mi. Laj­ko­nik to jar­mark sztu­ki ludo­wej i świ­ęto opar­te na his­to­rii fli­sa­ka, któ­ry poko­nał Tata­rów przeb­ra­ny za cha­na. Zna­ne są kon­cer­ty orga­no­we na przed­mie­ściu w opac­kim Tyńcu. Od maja do wrze­śnia odby­wa się Bien­na­le Gra­fi­ki. Koniec maja nale­ży do Kra­ko­ws­kie­go Fes­ti­wa­lu Fil­mo­we­go, gdzie rywa­li­zu­je się o Zło­te­go Smo­ka. Oso­bis­to­ści Kra­ko­wa to fil­mo­wcy Andr­zej Waj­da, Roman Pola­ńs­ki (top​ky​.sk), astro­nom i uczo­ny Miko­łaj Koper­nik, czes­ki i węgier­ski król Wła­dy­sław II Jagiel­lo­ńc­zyk, gór­nik komo­ro­wy Ján III. Tur­zo, przed­si­ębi­or­ca i rato­wnik Żydów Oskar Schind­ler, papież Jan Paweł II (Karol Woj­ty­ła), aktor i reży­ser Jer­zy Stuhr, teni­sis­t­ka Agniesz­ka Radwa­ńs­ka, kie­ro­wca For­mu­ły 1 Robert Kubi­ca (wiki​pe​dia​.sk). W cen­trum znaj­du­je się wie­le res­tau­rac­ji, bis­trów, piz­ze­rii, kawiar­ni i cze­ko­la­dziar­ni. Na uli­cach można dostać obwar­zan­ki – chru­pi­ące pie­rście­nie chle­bo­we. Duży wybór piw z jęcz­mie­nia i chmie­lu, mimo dużej odle­gło­ści od mor­za (Fol­ta). Wszys­tkie uli­ce ład­nie do sie­bie pasu­ją; trud­no jest być zaskoc­zo­nym nowoc­zes­nym budyn­kiem. Pała­ce, syna­go­gi, zapr­zęg­ni­ęte konie prze­ni­osą cię do dawnej przes­zło­ści. Spa­cer po mie­ście to pra­wdzi­wa ucz­ta dla oczu. Nie bez powo­du Kra­ków nazy­wa­ny jest także mias­tem kró­lów (Koc­zo­vá).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Neživé, Slovenská krajina

Kalvária v Banskej Štiavnici

Hits: 3020

Ban­skoš­tiav­nic­ká Kal­vá­ria je najim­po­zan­tnej­šou baro­ko­vou kal­vá­ri­ou v stred­nej Euró­pe. Jed­nou z naj­star­ších kal­vá­rií na Slo­ven­sku. Od roku 1993 je súčas­ťou úze­mia, kto­ré spo­lu s his­to­ric­kým mes­tom Ban­ská Štiav­ni­ca boli zara­de­né na Zoznam sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho a prí­rod­né­ho dedič­stva UNESCO. Od júna 2007 je na zozna­me 100 najo­hro­ze­nej­ších pamia­tok sve­ta. Kapl­n­ky a kos­to­ly Kal­vá­rie: Ježiš sa lúči so svo­jou Mat­kou, Dia­bol pokú­ša Ježi­ša, Ježiš umý­va apoš­to­lom nohy, Kapl­n­ka Bož­ské­ho Srd­ca, Posled­ná veče­ra, Bolest­né srd­ce Pan­ny Márie, Ježiš na hore Oli­vo­vej, Kapl­n­ka svä­tých scho­dov, Judá­šo­va zra­da, Odsú­de­nie Ježi­ša, Ježiš pred Hero­de­som, Ježi­ša biču­jú, Kapl­n­ka Ecce Homo, Ježiš berie svoj kríž, Ježi­ša pri­bí­ja­jú na kríž, Hor­ný kos­tol – Kris­tus na krí­ži, Boží hrob, Obre­za­nie Pána, Útek do Egyp­ta, Dva­násť­roč­ný Ježiš v chrá­me, Ježiš sa stre­tá so svo­jou Mat­kou, Pan­na Mária pod krí­žom, Ježi­šo­vo telo v lone Mat­ky, Ježi­ša pocho­vá­va­jú (kal​va​ria​.org). Pred­po­kla­dá sa, že tvor­com archi­tek­to­nic­ké­ho návrhu bol Samu­el Miko­ví­ny (nomad​.sk).

Kal­vá­ria sa nachá­dza seve­ro­vý­chod­ne od cen­tra mes­ta. Z infor­mač­nej tabu­le som sa dočí­tal, že kal­vá­ria pred­sta­vu­je baro­ko­vú sak­rál­nu archi­tek­tú­ru, sochár­stvo, výtvar­né ume­nie a ume­lec­ké remes­lá. Ini­ciá­to­rom vybu­do­va­nia bol páter Fran­ti­šek Per­ger18. sto­ro­čí z miest­nej komu­ni­ty Spo­loč­nos­ti Ježi­šo­vej, kto­rý na kop­ci Scharf­fen­berg (Ostrý vrch) vybu­do­val Krí­žo­vú ces­tu. Základ­ný kameň polo­ži­li 14.9.1744. Kom­plex tvo­rí 17 kapl­niek, tri kos­to­ly, Žalár, a Boží hrob (Infor­mač­ná tabu­ľa). Kal­vá­ria je oso­bi­tá aj svo­jou litur­gic­kou kon­cep­ci­ou. Neko­pí­ru­je tra­dič­ný model 14-​ich zasta­ve­ní krí­žo­vej ces­ty, ale kom­bi­nu­je výja­vy zo živo­ta Ježi­ša a Pan­ny Márie. Hore sva­hom obrá­te­ným k mes­tu ply­nu­lo stú­pa symet­ric­ky roz­lo­že­ná zosta­va hlav­ných objek­tov. Kapl­n­ky sú vzá­jom­ne pospá­ja­né ser­pen­tí­na­mi chod­níč­kov. V nich sú dre­ve­né reli­é­fy, inte­ri­é­ry kos­to­lov sú deko­ro­va­né násten­ný­mi maľ­ba­mi, kto­rá sa pri­pi­su­je rakús­ke­mu malia­ro­vi Anto­no­vi Sch­mid­to­vi (Buj­no­vá et all, 2003).

Časť výtvar­nej výzdo­by a mobi­liá­ru jed­nej z najv­zác­nej­ších baro­ko­vých pamia­tok na Slo­ven­sku bola vykrad­nu­tá, časť sa sta­la ter­čom van­da­lov. Miest­ni akti­vis­ti sa zaslú­ži­li o to, že Kal­vá­ria je zapí­sa­ná v zozna­me 100 najo­hro­ze­nej­ších pamia­tok sve­ta (Infor­mač­ná tabu­ľa). Kal­vá­ria bola obno­ve­ná na pre­lo­me 70-​tych a 80-​tych rokov 20. sto­ro­čia (Buj­no­vá et all, 2003). Štiav­nic­ká kal­vá­ria vznik­la tak, že páter Fran­ti­šek Per­ger z jezu­it­ské­ho kláš­to­ra v Ban­skej Štiav­ni­ci chcel od boha­té­ho ťažia­ra Leopol­da Ondre­ja Frit­za z Frie­den­lie­bu kúpiť Scharf­fen­berg. Páno­vi Frit­zo­vi bolo čud­né, načo chce takú ničo­tu. Kria­ky a bod­ľa­čie. Páter až na tre­tie nalie­ha­nie nave­ľa pre­zra­dil svoj úmy­sel vybu­do­vať na vrchu Kal­vá­riu. Fritz sa roz­ho­dol, že na taký­to účel Scharf­fen­berg nepre­dá, ale daru­je, kým bude slú­žiť na úctu k Bohu” (pod­ľa Hid­vég­hy).


Ban­ská Štiav­ni­ca Cal­va­ry is the most impo­sing Baro­que cal­va­ry in Cen­tral Euro­pe, also one of the oldest cal­va­ries in Slo­va­kia. Sin­ce 1993, it has been part of the ter­ri­to­ry along with the his­to­ric town of Ban­ská Štiav­ni­ca, insc­ri­bed on the UNESCO World Cul­tu­ral and Natu­ral Heri­ta­ge List. Sin­ce June 2007, it has been lis­ted among the 100 most endan­ge­red monu­ments in the world. Cha­pels and chur­ches of the Cal­va­ry inc­lu­de: Jesus Bids Fare­well to His Mot­her, Devil Tempts Jesus, Jesus Was­hes the Apost­les’ Feet, Cha­pel of the Divi­ne Heart, Last Sup­per, Sor­ro­wful Heart of Vir­gin Mary, Jesus on the Mount of Oli­ves, Cha­pel of the Holy Stairs, Judas’ Bet­ra­y­al, Con­dem­na­ti­on of Jesus, Jesus Befo­re Herod, Fla­gel­la­ti­on of Jesus, Cha­pel of Ecce Homo, Jesus Takes Up His Cross, Jesus Nailed to the Cross, Upper Church – Christ on the Cross, Holy Sepul­cher, Cir­cum­ci­si­on of the Lord, Flight into Egypt, Twelve-​Year-​Old Jesus in the Tem­ple, Jesus Meets His Mot­her, Vir­gin Mary Bene­ath the Cross, Jesus’ Body in His Mot­he­r’s Lap, Burial of Jesus (kal​va​ria​.org). It is pre­su­med that Samu­el Miko­ví­nyi was the archi­tect behind the design (nomad​.sk).

The Cal­va­ry is loca­ted nort­he­ast of the city cen­ter. Accor­ding to an infor­ma­ti­on board, the cal­va­ry repre­sents Baro­que sac­ral archi­tec­tu­re, sculp­tu­re, visu­al arts, and crafts. The ini­tia­ti­ve for its cons­truc­ti­on came from Fat­her Fran­ti­šek Per­ger in the 18th cen­tu­ry, a mem­ber of the local com­mu­ni­ty of the Socie­ty of Jesus, who built the Sta­ti­ons of the Cross on Scharf­fen­berg Hill. The foun­da­ti­on sto­ne was laid on Sep­tem­ber 14, 1744. The com­plex con­sists of 17 cha­pels, three chur­ches, the Lamen­ta­ti­on, and the Holy Sepul­cher (Infor­ma­ti­on Board). The cal­va­ry is uni­que in its litur­gi­cal con­cep­ti­on, not copy­ing the tra­di­ti­onal model of the 14 Sta­ti­ons of the Cross but com­bi­ning sce­nes from the lives of Jesus and the Vir­gin Mary. The main objects are sym­met­ri­cal­ly arran­ged on a slo­pe facing the city. The cha­pels are con­nec­ted by win­ding paths with wooden reliefs, and the inte­ri­ors of the chur­ches are deco­ra­ted with wall pain­tings att­ri­bu­ted to the Aus­trian pain­ter Anton Sch­midt (Buj­no­vá et al., 2003).

Part of the artis­tic deco­ra­ti­on and fur­ni­tu­re of one of the most valu­ab­le Baro­que monu­ments in Slo­va­kia was sto­len, and some beca­me the tar­get of van­dals. Local acti­vists pla­y­ed a cru­cial role in inc­lu­ding Cal­va­ry in the list of the 100 most endan­ge­red monu­ments in the world (Infor­ma­ti­on Board). The Cal­va­ry was res­to­red in the late 1970s and ear­ly 1980s (Buj­no­vá et al., 2003). The Štiav­ni­ca Cal­va­ry came into being when Fat­her Fran­ti­šek Per­ger from the Jesu­it monas­te­ry in Ban­ská Štiav­ni­ca wan­ted to buy Scharf­fen­berg from the wealt­hy miner Leopold Andrej Fritz of Frie­den­lieb. Fritz found it odd that some­one would want such a wort­hless pla­ce with thorns and pric­kles. Only after per­sis­tent insis­ten­ce did Fat­her reve­al his inten­ti­on to build a Cal­va­ry on the top. Fritz deci­ded not to sell Scharf­fen­berg for such a pur­po­se but to dona­te it, as long as it ser­ves for the honor of God” (accor­ding to Hidvéghy).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Interiéry, Krajina, Liptov, Liptovské, Liptovské, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Hits: 2960

Skan­zen lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je pek­nou ukáž­kou minu­los­ti Lip­to­va. Are­ál je otvo­re­ný celo­roč­ne a počas roka sa v ňom koná veľa rôz­no­ro­dých podu­ja­tí. Do expo­zí­cie pat­rí aj expo­zí­cia les­nej želez­nič­ky, kto­rej sa venu­je samos­tat­ný prís­pe­vok.

Múze­um lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je vysu­nu­tou expo­zí­ci­ou Lip­tov­ské­ho múzea v Ružom­ber­ku. Leží v ústí Rač­ko­vej doli­ny (lip​tov​.sk). V roku 1991 bola verej­nos­ti sprí­stup­ne­ná jeho prvá časť (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). Je najm­lad­ším múze­om v prí­ro­de na Slo­ven­sku, bolo vybu­do­va­né v súvis­los­ti s výstav­bou vod­né­ho die­la Lip­tov­ská Mara. Sídel­ná štruk­tú­ra dedi­ny je podob­ná, akú máva­li v minu­los­ti väč­šie lip­tov­ské obce s výsa­da­mi a prá­va­mi mes­te­čiek. Upro­stred dedi­ny je väč­šie prie­s­trans­tvo tzv. rínok, kde sa schá­dza­li oby­va­te­lia , kde sa kona­li trhy a jar­mo­ky. Je tu mož­né uká­zať sociál­ne a spo­lo­čen­ské roz­die­ly v kul­tú­re a spô­so­be živo­ta, od býva­nia naj­chu­dob­nej­ších vrs­tiev dedin­ské­ho oby­va­teľ­stva až po býva­nie naj­bo­hat­ších, čím sa odli­šu­je od ostat­ných múzeí v prí­ro­de na Slo­ven­sku. Nachá­dza sa tu napr. gotic­ko rene­sanč­ný kaš­tieľ zo záto­po­vej obce Parí­žov­ce, naj­star­šie zemian­ske síd­lo Lip­to­va. Naj­star­šiu gotic­kú časť mož­no dato­vať do prvej tre­ti­ny 14. sto­ro­čia. Dru­hou je dre­ve­ná zemian­ska kúria z Palu­dze z roku 1858. Neoby­čaj­ne atrak­tív­nu expo­zí­ciu tvo­rí rano­go­tic­ký kos­tol Pan­ny Márie z Lip­tov­skej Mary. Naj­star­šia písom­ná sprá­va o tom­to kos­to­le je zro­ku 1288, na zákla­de arche­olo­gic­kých výsku­mov však mož­no pred­po­kla­dať, že pod základ­mi pôvod­né­ho kos­to­la stá­la star­šia sak­rál­na stav­ba, kto­rú mož­no dato­vať do 11. až 12.-teho sto­ro­čia (Zus­ki­no­vá et al.).

Jed­ným z hlav­ných záme­rov je sna­ha vytvo­riť živé múze­um. Pre­to reme­sel­níc­ke diel­ne, kolár­ska a kováčs­ka dieľ­ňa, kde zruč­ní maj­stri môžu pred­viesť náv­štev­ní­kom tajom­stvá dáv­nych reme­siel. Do múzea pri­chá­dza­jú aj ďal­ší výrob­co­via, kto­rí uka­zu­jú ako sa ple­tie košík z prú­tia ale­bo dre­ve­ných lubov, jed­no­du­ché rez­bár­ske tech­ni­ky, prá­cu s kožou, zdo­be­nie pra­ciek, medov­ní­kov, či vyvŕ­ta­nie fuja­ry z kme­ňa bazy. Múze­um pri­pra­vu­je počas roka rôz­ne podu­ja­tia, napr. Ovčiar­ska nede­ľa” s ukáž­ka­mi pas­tier­ske­ho rez­bár­ske­ho ume­nia, pas­tier­skym folk­ló­rom, Hasičs­ká nede­ľa” s výsta­vou a ukáž­ka­mi dobo­vej hasičs­kej tech­ni­ky. Vče­lár­ska nede­ľa” ponú­ka expo­zí­ciu dobo­vých úľov a vče­lár­skych pomô­cok, s boha­tou ponu­kou vče­lích pro­duk­tov. Nede­ľa rodá­kov” je nie­len stret­nu­tím oby­va­te­ľov zanik­nu­tých obcí pod prieh­ra­dou Lip­tov­ská Mara, oby­va­te­ľov a rodá­kov z Lip­to­va, ale v prog­ra­me sa v úlo­he hos­ti­te­ľa pred­sta­ví vždy jed­na z väč­ších a boha­tých obcí regi­ó­nu. Deň sv. Huber­ta” je prí­le­ži­tos­ťou pre stret­nu­tie poľov­ní­kov, les­ní­kov. Stre­do­ve­ká nede­ľa” uka­zu­je his­to­ric­ké bojo­vé ume­nia, dobo­vý spô­sob živo­ta a odie­va­nia. A mno­hé ďal­šie, ako Via­no­ce v Lip­to­ve” (Zus­ki­no­vá et al.). 

V zooexpo­zí­cii sa cho­va­né pôvod­né kar­pat­ské ple­me­ná zvie­rat, kto­rých chov je v súčas­nos­ti na ústu­pe. Napr. tma­vé kar­pat­ské kozy, bie­le a čier­ne ovce valaš­ky, sliep­ky, husi, kač­ky, mor­ky, per­lič­ky a hucul­ské kone, kto­ré sú potom­ka­mi pôvod­né­ho divé­ho koňa na Slo­ven­sku, kto­rý bol po stá­ro­čia polo­di­vo cho­va­ným pra­cov­ným zvie­ra­ťom hor­ské­ho oby­va­teľ­stva (Zus­ki­no­vá et al.).


The open-​air muse­um of the Lip­tov vil­la­ge in Pri­by­li­na is a beau­ti­ful repre­sen­ta­ti­on of Lip­to­v’s past. The area is open year-​round, hos­ting vari­ous events throug­hout the year. One of the exhi­bits inc­lu­des the expo­si­ti­on of a forest narrow-​gauge rai­lway, which is cove­red in a sepa­ra­te contribution.

The Muse­um of the Lip­tov Vil­la­ge in Pri­by­li­na is a branch of the Lip­tov Muse­um in Ružom­be­rok. It is loca­ted at the mouth of the Rač­ko­vá Val­ley (lip​tov​.sk). In 1991, its first part was made acces­sib­le to the pub­lic (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). It is the youn­gest open-​air muse­um in Slo­va­kia, estab­lis­hed in con­nec­ti­on with the cons­truc­ti­on of the Lip­tov­ská Mara water­works. The sett­le­ment struc­tu­re of the vil­la­ge resem­bles that of lar­ger his­to­ri­cal Lip­tov vil­la­ges with the pri­vi­le­ges and rights of small towns. In the cen­ter of the vil­la­ge is a lar­ger spa­ce cal­led the rínok” or mar­ket squ­are, whe­re resi­dents gat­he­red, mar­kets, and fairs took pla­ce. It allo­ws sho­wca­sing social and cul­tu­ral dif­fe­ren­ces in the way of life, from the hou­sing of the poorest lay­ers of rural popu­la­ti­on to that of the wealt­hiest, dis­tin­gu­is­hing it from other open-​air muse­ums in Slo­va­kia. Notab­le struc­tu­res inc­lu­de the Got­hic Renais­san­ce cast­le from the sub­mer­ged vil­la­ge of Parí­žov­ce, the oldest nob­le resi­den­ce in Lip­tov. The oldest Got­hic part can be dated to the first third of the 14th cen­tu­ry. The second is a wooden nob­le man­si­on from Palu­dza, built in 1858. An excep­ti­onal­ly att­rac­ti­ve exhi­bit is the ear­ly Got­hic Church of the Vir­gin Mary from Lip­tov­ská Mary. The oldest writ­ten report about this church is from 1288, but archa­e­olo­gi­cal rese­arch sug­gests that an older sac­ral buil­ding dating back to the 11th or 12th cen­tu­ry may have sto­od under the foun­da­ti­ons (Zus­ki­no­vá et al.).

One of the main objec­ti­ves is to cre­a­te a living muse­um. The­re­fo­re, craft works­hops, a whe­e­lwright and blacks­mith works­hop, whe­re skil­led mas­ters can demon­stra­te ancient crafts’ sec­rets to visi­tors, are part of the muse­um. Other arti­sans also come to the muse­um to demon­stra­te bas­ket wea­ving, sim­ple car­ving tech­ni­qu­es, leat­her­work, deco­ra­ti­on of slings­hots, gin­gerb­re­ad, or car­ving fuja­ras from tree trunks. The muse­um orga­ni­zes vari­ous events throug­hout the year, such as Shep­her­d’s Sun­day” with demon­stra­ti­ons of pas­to­ral car­ving art, shep­herd folk­lo­re, Fire­figh­te­r’s Sun­day” with an exhi­bi­ti­on and demon­stra­ti­ons of peri­od fire­figh­ting equ­ip­ment. Bee­ke­e­pe­r’s Sun­day” offers an exhi­bi­ti­on of peri­od bee­hi­ves and bee­ke­e­ping tools, with a rich selec­ti­on of bee pro­ducts. Nati­ve Sun­day” is not only a mee­ting of resi­dents from extinct vil­la­ges under the Lip­tov­ská Mara dam, inha­bi­tants, and nati­ves of Lip­tov, but also fea­tu­res one of the lar­ger and wealt­hier vil­la­ges in the regi­on. St. Huber­t’s Day” is an oppor­tu­ni­ty for hun­ters and fores­ters to meet. Medie­val Sun­day” sho­ws his­to­ri­cal mar­tial arts, the lifes­ty­le of the time, and clot­hing. And many more, like Chris­tmas in Lip­tov” (Zus­ki­no­vá et al.).

In the zoo exhi­bit, ori­gi­nal Car­pat­hian bre­eds of ani­mals are kept, who­se bre­e­ding is cur­ren­tly dec­li­ning. Exam­ples inc­lu­de dark Car­pat­hian goats, whi­te and black Wal­la­chian she­ep, chic­kens, gee­se, ducks, rab­bits, and Hucul hor­ses, des­cen­dants of the ori­gi­nal wild hor­se in Slo­va­kia, which was semi-​domesticated and used as a wor­king ani­mal by moun­tain resi­dents for cen­tu­ries (Zus­ki­no­vá et al.).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie, Zrúcaniny

Plavecký hrad

Hits: 4357

Pla­vec­ký hrad sa vypí­na nad obcou Pla­vec­ké Pod­hra­die. Píše sa rok 1273. V kro­ni­ke ano­nym­né­ho notá­ra krá­ľa Bela IV. sa píše o veľ­kom vojen­skom stret­nu­tí uhor­ské­ho krá­ľa Ladi­sla­va IV. a čes­ké­ho krá­ľa Pře­mys­la Ota­ka­ra II. pod hra­dom Det­rek. Názov Pla­vec­ký” má zrej­me pôvod v súvis­los­ti s Plav­ca­mi, pres­nej­šie Kumán­mi, kto­rých úlo­hou bolo pozo­ro­vať pohra­ni­čie (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). Hrad pre­šiel aj ruka­mi Matú­ša Čáka, Sti­bo­ra, Fug­ge­rov­cov, Pál­fi­ov­cov. Maji­teľ­mi v 15. sto­ro­čí sa sta­li gró­fi zo Svä­té­ho Jura a Pezin­ku. Tí sa pus­ti­li do roz­siah­lej pre­stav­by, vzni­kol dru­hý gotic­ký palác s veľ­ký­mi repre­zen­tač­ný­mi sie­ňa­mi a pred­hra­die. Vznik­la taj­ná chod­ba ústia­ca do malej puk­li­no­vej jas­ky­ne pod hra­dom. V 16. sto­ro­čí Fug­ge­rov­ci posil­ni­li hrad mohut­nu delo­vou baš­tou. V roku 1706 cisár­sky gene­rál Sieg­bert Heis­ter hrad od Ráko­ci­ho povs­tal­cov dobyl a ťaž­ko poško­dil (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk).


Pla­vec­ký Hrad (Pla­vec­ký Cast­le) towers abo­ve the vil­la­ge of Pla­vec­ké Pod­hra­die. The year is 1273. In the chro­nic­le of an ano­ny­mous scri­be of King Béla IV, the­re is an account of a major mili­ta­ry encoun­ter bet­we­en the Hun­ga­rian King Ladis­laus IV and the Czech King Pře­mysl Ota­kar II bene­ath Det­rek Cast­le. The name Pla­vec­ký” like­ly has its ori­gin in con­nec­ti­on with the Plav­ci, more pre­ci­se­ly the Cumans, who­se task was to obser­ve the bor­der­lands (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). The cast­le chan­ged hands over time, pas­sing through the owners­hip of Matúš Čák, Sti­bor, the Fug­gers, and the Pálf­fys. In the 15th cen­tu­ry, the counts of Svä­tý Jur and Pezi­nok beca­me the owners. They embar­ked on an exten­si­ve recons­truc­ti­on, giving rise to a second Got­hic pala­ce with grand repre­sen­ta­ti­ve halls and a fore­court. A sec­ret pas­sa­ge lea­ding to a small cre­vi­ce cave bene­ath the cast­le was cre­a­ted. In the 16th cen­tu­ry, the Fug­gers strengt­he­ned the cast­le with a migh­ty artil­le­ry bas­ti­on. In 1706, Impe­rial Gene­ral Sieg­bert Heis­ter cap­tu­red and hea­vi­ly dama­ged the cast­le during the Rákóc­zi upri­sing (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post