Devín – mestská časť Bratislavy

Najstaršie osídlenie v Devíne je známe z neolitu – príchod neolitických roľníkov 5 000 – 3 500 rokov pred n.l. V staršej dobe železnej je zrejme najvýznamnejším objavom nález obilnej jamy, v ktorej sa našla v klasoch pôvodne uložená v tom čase pestovaná pšenice dvojzrnná Triticum dicoccum. V období mladšej doby železnej je územie späté s Keltami. V období 1. – 4. storočia bolo územie súčasťou opevňovacieho systému Limes Romanus, ako jedno z predhradí rímskeho Carnunta. Našli sa tu aj starogermánske urnové hroby …

Hrad Devín

Známe zrúcaniny hradu Devín, ležiace na skalnom brale nad sútokom Moravy a Dunaja, patria k významným pamätníkom slovenskej minulosti. Mimoriadne významná strategická poloha, známa už Keltom a Rimanom, bola príčinou aj k založeniu mohutného slovanského hradiska na hradnom návrší, ktoré sa roku 864 prvý raz písomne uvádza pod menom Dowina. V priebehu stáročí sa tu vystriedali Kelti, Rimania a …

Braunsberg – vrch nad Hainburgom

Najstaršie významné osídlenie Braunsbergu je z doby halštatskej, v 7. až 6. storočí pred naším letopočtom. Kedysi bol osídlený Keltmi. Na západnej strane kopca je napodobenina strážnej keltskej veže. Je jedným z troch keltských hradísk v oblasti Uhorskej brány. Vrch dosahuje 376 metrov nad morom. Devín ako ďalšie hradisko sa nachádza necelé 2 km severovýchodne. Najvýznamnejším bolo oppidum na Bratislavskom hrade. Predpokladá sa, že hradiská vybudovali pred 2000 rokmi Bójovia …

Trenčiansky hrad

Trenčiansky hrad patrí ku najznámejším slovenským hradom. Je národnou kultúrnou pamiatkou, postavili ho na vápencovom brale. Dnešný hrad vznikol v 11. storočí. Na mieste staršieho osídlenia z doby bronzovej, ktoré obývali Kelti, Germáni a napokon Slovania. V rokoch 1972 – 1975 boli pri archeologickom výskume objavené základy predrománskej rotundy, čo Trenčiansky hrad zaradilo medzi najstaršie sakrálne objekty u nás. Rotunda má ojedinelý štvorapsidový pôdorys, takmer totožný je v moravských Mikulčiciach. Rotunda je práve najstaršou kamennou stavbou hradu. Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy …

Hričovské Podhradie

Na území súčasného Hričovského Podhradia bolo slovanské sídlisko. Na hradnom vrchu bolo veľkomoravské sídlisko a pravdepodobne drevený hrad. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1265 pod názvom Hrichow, neskôr Hrychov. Názov Hričovské Podhradie sa objavuje až v roku 1808. Obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, rozšírené bolo včelárstvo, pastierstvo, ovocinárstvo, lesníctvo, furmanstvo a neskôr aj …

Prosiek

Prosiek je obec na Liptove, ležiaca v nadmorskej výške 612 metrov nad morom. Neďaleko sa nachádza vodná nádrž Liptovská Mara. Na ploche 12.65 km2 žije 202 obyvateľov. Severne od obce sa našlo eneolitické sídlisko a z mladšej doby rímskej. Prvá písomná zmienka o obci medzi Prosieckym potokom a Sielnicou je z roku 1287. V roku 1352 sa spomína pod názvom Prezeky. Ďalšie historické názvy …

Ducové

Najstaršie osídlenie Ducového pochádza z mladšej časti staršej doby kamennej, patrí do obdobia gravettienskej kultúry. Zistilo sa na lokalite Kostolec, ale aj na ďalších miestach v chotári obce. Poloha Kostolec je rozdelená v nerovnakej veľkosti medzi Ducové a Hubinu. Z archeol­ogického a historického hľadiska patrí medzi významné slovanské lokality. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Najvýznamnejšie osídlenie …