Trenčín – jedno z najstarších miest Slovenska

je centrom stredného Považia, významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu (trencin.sk) a módy (Wikipedia). Tradíciu v meste majú výstavy a veľ. Žije tu takmer 60000 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 204 – 210 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 82 km2. Má 10 katastrálnych území: , Istebník, , , , , , Záblatie, a Zlatovce (trencin.sk). V roku 1850 žilo v e 2602 obyvateľov, v roku 1900 7011, v roku 1970 29055 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Maďarské pomenovanie je Trencsén, nemecký , latinský alebo . Trenčiansky úsek stredného Považia možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku – , Nemšová, Trenčianske , Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava a Trenčianska Teplá – žije tu približne 120 000 obyvateľov. Cez mesto preteká rieka Váh. Mesto má aj letisko, ktoré slúži aj na vojenské účely. V areáli sa nachádza podnik Letecké opravovne , a. s., ktoré opravujú lietadlá a vrtuľníky z celého sveta. Vznikla tu aj  (Wikipedia).

Nachádza sa tu aj Galéria Miloša Alexandra Bazovského, výstavisko . Pravidelne sa tu koná festival Pohoda, Jazz pod hradom. V rámci : mesto módy, Salón textilnej a odevnej techniky,  –  producentov módy a odievania, Beauty Slovakia, Aqua – medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroeneregetiky a ochrany životného prostredia. AS je úspešný ový klub. Dukla ový. Rozvinutá je aj kanoistika, . je ové mesto, a nielen z dôvodu dvoch zimných štadiónov – jeden nesie meno Pavla Demitru, druhý Mariána Gáboríka. Medzi ďalšie osobnosti patrí: filmár , historik , maliar , fotograf Karol Kállay, spisovateľka , filmový producent , režisér Igor Pietor, , , herečka Ida Rapaičová, , hudobník , dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Kyseľová, duchovný , ista , moderátorky Jarmila Lajčáková Hargašová Behulová, Štefan Skrúcaný, diplomati , , Alojz Lorenc,  (Wikipedia). Z minulosti samozrejme Matúš Čák, učiteľ  –  Ľudovíta (trencin.sk).

patrí ku najstarším slovenským m. Najstaršie dokladajú prítomnosť človeka už pred 200 000 rokmi. Ešte pred príchodom Keltov viedla územím a cez Vlársky priesmyk jedna z vetiev “Jantárovej , ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci zo stredomoria na Pobaltie. Na prelome letopočtu vytlačili Keltov germánske zo severu a západu, predovšetkým Kvádi. Kvádi spolu s Markomanmi, sídliacimi na južnej Morave viedli časté boje s Rimanmi. Svedectvom týchto vojen je aj známy rímsky nápis na hradnej skale, ktorý tu zanechala II. pomocná légia, keď tu prezimovala v rokoch 179 – 180 (trencin.sk). V preklade ja na ňom napísané: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugaríciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M.V. Maximianus, legát II. pomocnej légie (Jurčacko). Je pravdepodobné, že bol koncom 10. a začiatkom 11. storočia sídlom provincie Vag, ktorú sa spomína v zakladacej listine pražského biskupstva z roku 1086 (trencin.sk). V roku 1241 mesto odolalo tatárskemu útoku (trencin.sk). Najväčšiu slávu zažilo mesto za Matúša Čáka Trenčianskeho začiatkom 14. storočia (trencin.sk). 19.2.1412 kráľ udelil u štatút slobodného kráľovského mesta (trencin.sk). Mestská veža () bola súčasťou opevnenia začiatkom 15. storočia (trencin.sk).

V roku 1548 žilo v e 222 rodín – asi 1 200 – 1 300 obyvateľov. Rok 1585, 1656, 1710 a 1716 zasiahol mesto mor, v roku 1593 a 1625 povodeň. V roku 1706 žilo v e 1880 obyvateľov (trencin.sk). Morový stĺp v strede námestia bol postavený v roku 1712 ako spomienka na mor, ktorý postihol mesto v roku 1710 (trencin.sk). 14.5.1708 zhorelo v meste 195 . V roku 1787 žilo v e už 4 222 obyvateľov. V roku 1790 požiar zničil aj hrad. V roku 1805 tadeto prechádzal ruský  po bitke pri Slavkove. 26.8.1813 sa pri povodne takmer utopil . Rok 1831 je rokom cholery (trencin.sk).

V druhej polovici 19. storočia sa stal významným obchodným a priemyselným centrom, postavená bola železnica. Od konca 19. storočia sa rozvinul priemysel, textilné továrne, liehovary, spracovanie gumy, dreva. Za prvej Československej republiky sa rozrástol odevný, potravinársky a strojársky priemysel. Po roku 1945  (Wikipedia).

Odkazy:

novypopular.eu

Use Facebook to Comment on this Post