2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Slovensko – krajina v srdci Európy

Hits: 11567

Slo­ven­sko leží v srd­ci Euró­py. Hra­ni­čí s Poľ­skom, Čes­kom, Rakús­kom, Maďar­skom a Ukra­ji­nou. Je to hor­na­tá kra­ji­na, na Slo­ven­sku sú krás­ne hory, napr. Malá Fat­ra, Níz­ke Tat­ry, Vyso­ké Tat­ry. Tak­mer celým úze­mím pre­chá­dza časť Kar­pat­ské­ho oblú­ka. Z geolo­gic­ké­ho a geoter­mál­ne­ho hľa­dis­ka je Slo­ven­sko veľ­mi boha­tá krajina. 

Slo­ven­sko dis­po­nu­je 1200 obja­ve­ný­mi jas­ky­ňa­mi, prí­stup­ných verej­nos­ti je len 14. Naj­dl­h­šou je Demä­nov­ský jas­kyn­ný sys­tém, kto­rý má viac ako 30 km. Naj­hl­b­šou je Sta­rý hrad v Níz­kych Tat­rách, s hĺb­kou 432 met­rov. Naj­dl­h­šou rie­kou je Váh, kto­rý tečie 406 km. 80 met­rov má naj­vyš­ší Kme­ťov vodo­pád vo Vyso­kých Tat­rách. Naj­ve­ter­nej­ším mies­tom je Cho­pok. Naj­daž­di­vej­ším mies­tom je Zboj­níc­ka cha­ta. Naj­roz­siah­lej­ším poho­rím je Ondav­ská vrcho­vi­na, kto­rá sa rozp­res­tie­ra na plo­che 1 320 km2 (slo​va​kia​.eu​.sk). Na Slo­ven­sku sa nachá­dza naj­väč­ší dre­ve­ných oltár na sve­te – Kos­tol svä­té­ho Jaku­ba v Levo­či, geo­gra­fic­ký stred Euró­py v Krem­nic­kých vrchoch, jedi­ný stu­de­ný artéz­sky pra­meň v Euró­pe – Her­lian­sky gej­zír pri Koši­ciach, naj­roz­siah­lej­ší hrad­ný kom­plex v stred­nej Euró­pe – Spiš­ský hrad, naj­vyš­ší vrch v Kar­pa­toch – Ger­la­chov­ský štít, naj­star­ší verej­ný park v stred­nej Euró­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa v Bra­ti­sla­ve (visit​slo​va​kia​.com). Na Slo­ven­sku sa nachá­dza naj­väč­ší počet hra­dov a zám­kov v Euró­pe. 425 kaš­tie­ľov, 180 hra­dov, zám­kov a zrú­ca­nín (slo​va​kia​.eu​.sk). Ku 21.5.2011 tu žilo 5 397 036 oby­va­te­ľov (sta​tis​tics​.sk). V mes­tách žije viac ako 57 % z nich (slo​va​kia​.eu​.sk).

Na Slo­ven­sku žijú pre­važ­ne Slo­vá­ci. Z men­šín sú zastú­pe­ní Maďa­rí, Rómo­via, Ukra­jin­ci, Češi, Nemci. Na Slo­ven­sku sa nachá­dza­jú rôz­ne špe­ci­fic­ké oblas­ti, kto­ré majú svoj pôvod v minu­los­ti: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Nie­ke­dy v 5. sto­ro­čí sem priš­li Slo­va­nia, kto­rí boli neskôr napá­da­ní okrem iné­ho Avar­mi, kto­rých sme neskôr vyhna­li. Cca z tohto úze­mia. Kaž­do­pád­ne mno­ho Ava­rov sa asi­mi­lo­va­lo. Pod­ľa nov­ších pra­me­ňov je otáz­ne kam až sia­ha­lo v istom obdo­bí rím­ske osíd­le­nie. Kaž­do­pád­ne aj na Slo­ven­sku sa našli pozos­tat­ky rím­ske­ho osíd­le­nia na via­ce­rých miestach.

Prvé osíd­le­nie Slo­ven­ska pochá­dza z kon­ca pale­oli­tu, spred 250 tisíc rokov, s loka­li­ty Gánov­ce, kde sa našla leb­ka nean­der­tál­ca a z Mora­vian, kde sa našla soš­ka Venu­še – tzv. Mora­vian­ska Venu­ša. Prví roľ­ní­ci sa tu obja­vi­li asi 5 0004 000 rokov pred Kris­tom. Od kon­ca 4. sto­ro­čia pred Kris­tom sem pri­chá­dza­jú Kel­ti. V 1. sto­ro­čí pre Kris­tom Dáko­via. Od začiat­ku 1. sto­ro­čia sem priš­li Ger­má­ni – Van­ni­ove krá­ľov­stvo. Prví slo­va­nia osíd­ľo­va­li naše úze­mie zrej­me v 5. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Prvým štát­nym útva­rom Slo­va­nov na úze­mí dneš­né­ho Slo­ven­ska bola Samo­va ríša7. sto­ro­čí. Neskôr Nit­rian­ske knie­žat­stvo, kto­ré­ho spo­je­ním s Morav­ským knie­žat­stvom vnik­la v roku 833 Veľ­ká Mora­va (Wiki­pe­dia). Čo bola veľ­mi význam­ná epi­zó­da v deji­nách v tom obdo­bí to bol pomer­ne sil­ný štát. Zhru­ba do toh­to obdo­bia pat­rí aj náv­šte­va Solún­skych bra­tov Cyri­la a Meto­da9. sto­ro­čí, kto­rí hlá­sa­li kres­ťan­skú vie­ru na našom úze­mí. Z hľa­dis­ka kul­túr­ne­ho šlo o veľ­mi význam­ný posun. Dosiah­li, že pop­ri latin­či­ne sa sta­ros­lo­vien­či­na sta­la litur­gic­kým jazy­kom, čo uznal aj pápež. Za zvá­že­nie sto­jí fakt, že to boli vte­dy jedi­né dva jazy­ky, v kto­rých sa moh­li viesť omše. Zhru­ba v 10. sto­ro­čí sem priš­li Maďa­ri, kto­rí podob­ne ako Ava­ri v 5. sto­ro­čí kočo­va­li. Nara­zi­li však na odpor Slo­va­nov, ale aj Rima­nov a Ger­má­nov. Viac­me­nej nema­li kam ísť, tak sa tu usa­di­li a nauči­li sa obhos­po­da­ro­vať pôdu. Od 10. sto­ro­čia bolo Slo­ven­sko súčas­ťou Uhor­ska, od 19. sto­ro­čia Rakúsko-​Uhorska. Bra­ti­sla­va, dneš­né hlav­né mes­to, bola veľ­mi dlho koru­no­vač­ným mes­tom. Od roku 1918 bolo Slo­ven­sko súčas­ťou Čes­ko­slo­ven­ska, s krát­kou pre­stáv­kou samos­tat­né­ho Slo­ven­ské­ho štá­tu počas dru­hej sve­to­vej voj­ny. Od 1.1.1993 je Slo­ven­ská repub­li­ka samos­tat­ným štá­tom. Od 1. mája 2004 sme člen­mi Európ­skej únie, od 29.3.2004 sme člen­mi NATO, od 1.1.2009 sme člen­mi Euro­zó­ny – Európ­skej meno­vej únie, ofi­ciál­nou menou sa sta­lo euro

Počas celej his­tó­rie bolo Slo­ven­sko mno­ho­krát napá­da­né Tatár­mi, Tur­ka­mi, ale z hľa­dis­ka celis­tvos­ti úze­mia odo­lá­va­lo. Je prav­da, že Tur­ci aj Tatá­ri mali aj iné cie­le, kto­ré ich mno­ho­krát donú­ti­li odísť z úze­mia Slo­ven­ska. Kaž­do­pád­ne ani ger­mán­ske, ale­bo rím­ske úto­ky nebo­li pri­veľ­ké. Hra­dy, kto­ré na Slo­ven­sku boli v minu­los­ti boli pomer­ne dob­re opev­ne­né a v minu­los­ti doká­za­li úspeš­ne odo­lá­vať nepria­te­ľom. Neraz našim pro­tiv­ní­kom pomoh­la zra­da na ich obsa­de­nie. Do stre­do­ve­ku boli napr. hra­dy v Deví­ne, vo Fiľa­ko­ve veľ­kou pre­káž­kou pre nepria­te­ľov. Napo­kon aj Bra­ti­slav­ský hrad. Veď Bra­ti­sla­va bola dlho nazý­va­ná aj ako kamen­né mes­to. Zlé obdo­bie obdo­bie pre jed­no­du­chý ľud bolo po roku 1526 a trva­lo zhru­ba do roku 1868. Je zau­jí­ma­vé, že nie­kto­ré rea­li­ty z vte­daj­šie­ho obdo­bia sa dosta­li aj do slov­ní­ka – pojem turec­ké hos­po­dár­stvo pochá­dza prá­ve zo stre­do­ve­ku. Ide o to, že Turek len bral a nesta­ral sa. Tur­kom nezá­le­ža­lo na tom, čo bude, keď oni využi­jú úro­du, nesta­ra­li sa o budúc­nosť, jed­no­du­cho šli ďalej, zdie­ra­li nie­ko­ho iného.

Z hľa­dis­ka kul­tú­ry bola význam­ná exis­ten­cia Aca­de­mie Istro­po­li­ta­ny – jed­nej z naj­star­ších uni­ver­zít v Euró­pe. Zalo­žil je Matej Kor­vín v Bra­ti­sla­ve oko­lo roku 1466. V roku 1787 bola prvý krát kodi­fi­ko­va­ná spi­sov­ná slo­ven­či­na Anto­nom Ber­no­lá­kom na zákla­de zápa­do­slo­ven­ské­ho náre­čia – ber­no­lá­kov­či­na. Od roku 1843 je vďa­ka Ľudo­ví­to­vi Štú­ro­vi spi­sov­ná slo­ven­či­na kodi­fi­ko­va­ná na zákla­de stre­do­slo­ven­ské­ho nárečia. 

Naj­viac ľudí žije v mes­tách Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Národ­né par­ky: TANAP – Tatrans­ký národ­ný park, NAPANT – Národ­ný park Níz­ke Tat­ry, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­ven­ský raj, Slo­ven­ský kras, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Naj­výz­nam­nej­šie sviat­ky: Via­no­ce, Veľ­ká noc, Miku­láš, Svä­tá Lucia, Sil­ves­ter, Nový rok, Deň detí, Deň matiek, Pamiat­ka zosnu­lých, Fašian­gy (slo​va​kia​si​te​.com). Význam­né osob­nos­ti: Juraj Jáno­šík – zboj­ník a ľudo­vý hrdi­na, kto­rý boha­tým bral a chu­dob­ným dával, Ľudo­vít Štúr – kodi­fi­ká­tor spi­sov­nej slo­ven­či­ny, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – vedec, poli­tik, vojak, zakla­da­teľ čes­ko­slo­ven­ské­ho štá­tu, Ale­xan­der Dub­ček – štát­nik, osob­nosť Praž­skej jari 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mic­ké cha­rak­te­ris­tic­ké jed­lá: pare­ni­ca, ovčí syr, syro­vé kor­bá­či­ky, oštie­pok, bryn­dra, ska­lic­ký trdel­ník, bra­ti­slav­ské rož­ky (mpsr​.sk), tokaj­ské víno, kapust­ni­ca, piro­hy, lok­še, tla­čen­ka, jater­ni­ce, pagá­če a napo­kon aj kofo­la. Z tvr­dé­ho alko­ho­lu sú zná­me: boro­vič­ka, sli­vo­vi­ca, demä­nov­ka. Slo­ven­sko je veľ­mi boha­té na mine­rál­ne pra­me­ne – mine­rál­ky: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka a mno­ho iných.


Slo­va­kia lies in the heart of Euro­pe. It bor­ders Poland, the Czech Repub­lic, Aus­tria, Hun­ga­ry, and Ukrai­ne. It is a moun­tai­nous coun­try, with beau­ti­ful moun­tains such as the Malá Fat­ra, Níz­ke Tat­ry, and Vyso­ké Tat­ry. Almost the enti­re ter­ri­to­ry is part of the Car­pat­hian arc. From a geolo­gi­cal and geot­her­mal per­spec­ti­ve, Slo­va­kia is a very rich country.

Slo­va­kia boasts 1200 dis­co­ve­red caves, of which only 14 are acces­sib­le to the pub­lic. The lon­gest is the Demä­nov­ský Cave Sys­tem, which spans more than 30 km. The dee­pest is Sta­rý hrad in the Níz­ke Tat­ry, with a depth of 432 meters. The lon­gest river is the Váh, which flo­ws for 406 km. The hig­hest water­fall is Kme­ťov vodo­pád in the Vyso­ké Tat­ry, at 80 meters. The win­diest pla­ce is Cho­pok. The rai­niest pla­ce is Zboj­níc­ka cha­ta. The lar­gest moun­tain ran­ge is the Ondav­ská vrcho­vi­na, cove­ring an area of 1,320 km² (slo​va​kia​.eu​.sk). Slo­va­kia is home to the worl­d’s lar­gest wooden altar – the Church of St. James in Levo­ča, the geog­rap­hi­cal cen­ter of Euro­pe in the Krem­nic­ké vrchy, the only cold arte­sian spring in Euro­pe – Her­lian­sky gej­zír near Koši­ce, the lar­gest cast­le com­plex in Cen­tral Euro­pe – Spiš­ský hrad, the hig­hest peak in the Car­pat­hians – Ger­la­chov­ský štít, the oldest pub­lic park in Cen­tral Euro­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa in Bra­ti­sla­va (visit​slo​va​kia​.com). Slo­va­kia has the lar­gest num­ber of cast­les and cha­te­aus in Euro­pe: 425 cast­les, 180 ruins of cast­les and cha­te­aus (slo​va​kia​.eu​.sk). As of May 21, 2011, the popu­la­ti­on was 5,397,036 inha­bi­tants (sta​tis​tics​.sk). More than 57% of them live in cities (slo​va​kia​.eu​.sk).

Slo­vaks pre­do­mi­nan­tly inha­bit Slo­va­kia. Mino­ri­ty groups inc­lu­de Hun­ga­rians, Roma, Ukrai­nians, Czechs, and Ger­mans. Slo­va­kia has vari­ous spe­ci­fic regi­ons with his­to­ri­cal ori­gins: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Some­ti­me in the 5th cen­tu­ry, the Slavs arri­ved, who were later attac­ked, among others, by the Avars, whom we later expel­led. App­ro­xi­ma­te­ly from this ter­ri­to­ry. Nevert­he­less, many Avars assi­mi­la­ted. Accor­ding to newer sour­ces, it is ques­ti­onab­le how far Roman sett­le­ment exten­ded at a cer­tain peri­od. Nevert­he­less, rem­nants of Roman sett­le­ment have been found in seve­ral pla­ces in Slovakia.

The first sett­le­ment of Slo­va­kia dates back to the end of the Pale­olit­hic, 250 thou­sand years ago, with loca­li­ties such as Gánov­ce, whe­re the skull of a Nean­dert­hal was found, and Mora­va­ny, whe­re the Venus figu­ri­ne was found – the so-​called Mora­vian Venus. The first far­mers appe­a­red here around 5,0004,000 years befo­re Christ. From the end of the 4th cen­tu­ry BC, the Celts arri­ved. In the 1st cen­tu­ry BC, the Dacians. From the begin­ning of the 1st cen­tu­ry, the Ger­mans arri­ved – the King­dom of Van­nio. The first Slo­vaks pro­bab­ly sett­led our ter­ri­to­ry in the 5th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia).

The first sta­te enti­ty of the Slavs in the ter­ri­to­ry of toda­y­’s Slo­va­kia was the Samo­’s Empi­re in the 7th cen­tu­ry. Later, the Prin­ci­pa­li­ty of Nit­ra, which mer­ged with the Mora­vian Prin­ci­pa­li­ty in 833 to form Gre­at Mora­via (Wiki­pe­dia). This was a very sig­ni­fi­cant epi­so­de in the his­to­ry of that peri­od, as it was a rela­ti­ve­ly strong sta­te. Rough­ly until this peri­od falls the visit of the Thes­sa­lo­nian brot­hers Cyril and Met­ho­dius in the 9th cen­tu­ry, who pre­a­ched the Chris­tian faith in our ter­ri­to­ry. From a cul­tu­ral per­spec­ti­ve, this was a very sig­ni­fi­cant shift. They suc­ce­e­ded in making Old Church Sla­vo­nic the litur­gi­cal lan­gu­age along­si­de Latin, which was recog­ni­zed by the pope. It is worth con­si­de­ring the fact that the­se were the only two lan­gu­ages in which Mass could be celeb­ra­ted at that time. Around the 10th cen­tu­ry, the Hun­ga­rians arri­ved, who, like the Avars in the 5th cen­tu­ry, were noma­dic. Howe­ver, they encoun­te­red resis­tan­ce from the Slavs, as well as from the Romans and Ger­mans. More or less, they had nowhe­re to go, so they sett­led here and lear­ned to cul­ti­va­te the land. From the 10th cen­tu­ry, Slo­va­kia was part of Hun­ga­ry, and from the 19th cen­tu­ry, Austria-​Hungary. Bra­ti­sla­va, toda­y­’s capi­tal, was for a long time the coro­na­ti­on city. Sin­ce 1918, Slo­va­kia has been part of Cze­cho­slo­va­kia, with a brief bre­ak as an inde­pen­dent Slo­vak sta­te during World War II. Sin­ce Janu­ary 1, 1993, the Slo­vak Repub­lic has been an inde­pen­dent sta­te. Sin­ce May 1, 2004, we have been mem­bers of the Euro­pe­an Uni­on, sin­ce March 29, 2004, mem­bers of NATO, sin­ce Janu­ary 1, 2009, mem­bers of the Euro­zo­ne – the Euro­pe­an Mone­ta­ry Uni­on, with the euro beco­ming the offi­cial currency.

Throug­hout his­to­ry, Slo­va­kia has been inva­ded many times by the Tatars, Turks, but in terms of ter­ri­to­rial integ­ri­ty, it has withs­to­od. It is true that the Turks and Tatars had other goals, which often for­ced them to lea­ve Slo­vak ter­ri­to­ry. Howe­ver, even Ger­ma­nic or Roman attacks were not exces­si­ve. The cast­les that were in Slo­va­kia in the past were rela­ti­ve­ly well-​fortified and in the past, they suc­cess­ful­ly resis­ted ene­mies. Often our oppo­nents were hel­ped to cap­tu­re them by bet­ra­y­al. Until the Midd­le Ages, for exam­ple, the cast­les in Devín, in Fiľa­ko­vo, were a major obstac­le to ene­mies. Final­ly, even Bra­ti­sla­va Cast­le. After all, Bra­ti­sla­va was long cal­led the sto­ne city.” A bad peri­od for the com­mon peop­le was after 1526 and las­ted rough­ly until 1868. It is inte­res­ting that some rea­li­ties from that peri­od also ente­red the voca­bu­la­ry – the term Tur­kish eco­no­my” comes pre­ci­se­ly from the Midd­le Ages. The point is that the Turk just took and did not care. The Turks did­n’t care what would hap­pen when they used the har­vest; they did­n’t care about the futu­re, they just went on, squ­e­e­zing some­one else.

In terms of cul­tu­re, the exis­ten­ce of the Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – one of the oldest uni­ver­si­ties in Euro­pe – was sig­ni­fi­cant. It was foun­ded by Matt­hias Cor­vi­nus in Bra­ti­sla­va around 1466. In 1787, Anton Ber­no­lák codi­fied the writ­ten Slo­vak lan­gu­age for the first time based on the Wes­tern Slo­vak dia­lect – Ber­no­lá­k’s Slo­vak. Sin­ce 1843, thanks to Ľudo­vít Štúr, the writ­ten Slo­vak lan­gu­age has been codi­fied based on the Cen­tral Slo­vak dialect.

The most peop­le live in the cities of Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Nati­onal parks: TANAP – Tat­ra Nati­onal Park, NAPANT – Low Tatras Nati­onal Park, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, Slo­vak Karst, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). The most sig­ni­fi­cant holi­da­ys: Chris­tmas, Eas­ter, St. Nicho­las Day, St. Lucia Day, New Yea­r’s Eve, New Yea­r’s Day, Chil­dre­n’s Day, Mot­he­r’s Day, All Saints’ Day, Car­ni­val (slo​va​kia​si​te​.com). Sig­ni­fi­cant per­so­na­li­ties: Juraj Jáno­šík – a bri­gand and folk hero who took from the rich and gave to the poor, Ľudo­vít Štúr – codi­fier of the writ­ten Slo­vak lan­gu­age, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – scien­tist, poli­ti­cian, sol­dier, co-​founder of the Cze­cho­slo­vak sta­te, Ale­xan­der Dub­ček – sta­tes­man, figu­re of the Pra­gue Spring of 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mic cha­rac­te­ris­tic dis­hes: pare­ni­ca, she­ep che­e­se, che­e­se whips, oštie­pok, bryn­dza, Ska­li­ca trdel­ník, Bra­ti­sla­va rolls (mpsr​.sk), Tokaj wine, cab­ba­ge soup, pie­ro­gi, pota­to pan­ca­kes, tla­čen­ka, liver sau­sa­ge, pagá­če, and final­ly kofo­la. From hard alco­hol, boro­vič­ka, sli­vo­vi­ca, Demä­nov­ka are well kno­wn. Slo­va­kia is very rich in mine­ral springs – mine­ral waters: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka, and many others.


Slo­wa­kei liegt im Her­zen Euro­pas. Es grenzt an Polen, die Tsche­chis­che Repub­lik, Öster­re­ich, Ungarn und die Ukrai­ne. Es ist ein ber­gi­ges Land, mit wun­ders­chönen Ber­gen wie der Malá Fat­ra, den Níz­ke Tat­ry und den Vyso­ké Tat­ry. Fast das gesam­te Gebiet gehört zum Kar­pa­ten­bo­gen. Aus geolo­gis­cher und geot­her­ma­ler Sicht ist die Slo­wa­kei ein sehr rei­ches Land.

Die Slo­wa­kei ver­fügt über 1200 ent­dec­kte Höh­len, von denen nur 14 für die Öffen­tlich­ke­it zugän­glich sind. Die läng­ste ist das Demänovský-​Höhlensystem, das mehr als 30 km lang ist. Die tiefs­te ist der Sta­rý hrad in den Níz­kych Tat­rách, mit einer Tie­fe von 432 Metern. Der läng­ste Fluss ist die Váh, der über 406 km flie­ßt. Der höchs­te Was­ser­fall ist der Kme­ťov vodo­pád in den Vyso­ké Tat­ry, mit 80 Metern. Der win­digs­te Ort ist Cho­pok. Der regen­re­ichs­te Ort ist Zboj­níc­ka cha­ta. Das größte Berg­mas­siv ist die Ondav­ská vrcho­vi­na, die eine Flä­che von 1.320 km² umfasst (slo​va​kia​.eu​.sk). Die Slo­wa­kei beher­bergt den größten höl­zer­nen Altar der Welt – die Kir­che St. Jakob in Levo­ča, das geo­gra­fis­che Zen­trum Euro­pas in den Krem­nic­ké vrchy, die ein­zi­ge kal­te arte­sis­che Quel­le Euro­pas – Her­lian­sky gej­zír bei Koši­ce, die größte Sch­los­san­la­ge in Mit­te­le­uro­pa – Spiš­ský hrad, den höchs­ten Gip­fel der Kar­pa­ten – Ger­la­chov­ský štít, den ältes­ten öffen­tli­chen Park in Mit­te­le­uro­pa – Sad Jan­ka Krá­ľa in Bra­ti­sla­va (visit​slo​va​kia​.com). Die Slo­wa­kei hat die größte Anzahl von Bur­gen und Sch­lös­sern in Euro­pa: 425 Sch­lös­ser, 180 Ruinen von Bur­gen und Sch­lös­sern (slo​va​kia​.eu​.sk). Zum 21. Mai 2011 bet­rug die Bevöl­ke­rung 5.397.036 Ein­woh­ner (sta​tis​tics​.sk). Mehr als 57% von ihnen leben in Städ­ten (slo​va​kia​.eu​.sk).

Die Slo­wa­ken über­wie­gend bevöl­kern die Slo­wa­kei. Min­der­he­itsg­rup­pen umfas­sen Ungarn, Roma, Ukrai­ner, Tsche­chen und Deuts­che. Die Slo­wa­kei hat vers­chie­de­ne spe­zi­fis­che Regi­onen mit his­to­ris­chen Urs­prün­gen: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Irgen­dwann im 5. Jahr­hun­dert kamen die Sla­wen, die spä­ter unter ande­rem von den Awa­ren angeg­rif­fen wur­den, die spä­ter ver­trie­ben wur­den. Etwa aus die­sem Gebiet. Den­noch assi­mi­lier­ten sich vie­le Awa­ren. Nach neue­ren Quel­len ist frag­lich, wie weit die römis­che Besied­lung zu einem bes­timm­ten Zeit­punkt reich­te. Den­noch wur­den Res­te römis­cher Besied­lung an meh­re­ren Stel­len in der Slo­wa­kei gefunden.

Die ers­te Besied­lung der Slo­wa­kei datiert aus dem Ende des Palä­o­lit­hi­kums, vor 250.000 Jah­ren, mit Loka­li­tä­ten wie Gánov­ce, wo der Schä­del eines Nean­der­ta­lers gefun­den wur­de, und Mora­va­ny, wo die Venus­fi­gu­ri­ne gefun­den wur­de – die soge­nann­te Mora­vis­che Venus. Die ers­ten Bau­ern ers­chie­nen hier vor etwa 5.000 bis 4.000 Jah­ren vor Chris­tus. Ab Ende des 4. Jahr­hun­derts v. Chr. kamen die Kel­ten. Im 1. Jahr­hun­dert v. Chr. die Daker. Ab dem Beginn des 1. Jahr­hun­derts kamen die Ger­ma­nen – das König­re­ich Van­nio. Die ers­ten Slo­wa­ken sie­del­ten wahrs­che­in­lich im 5. Jahr­hun­dert unser Gebiet (Wiki­pe­dia).

Die ers­te sta­at­li­che Ein­he­it der Sla­wen auf dem Gebiet der heuti­gen Slo­wa­kei war das Reich von Samo im 7. Jahr­hun­dert. Spä­ter das Fürs­ten­tum von Nit­ra, das sich im Jahr 833 mit dem Mäh­ris­chen Fürs­ten­tum vere­i­nig­te, um Gro­ßmäh­ren zu bil­den (Wiki­pe­dia). Dies war eine sehr bede­uten­de Epi­so­de in der Ges­chich­te die­ser Zeit, da es ein rela­tiv star­ker Sta­at war. Etwa bis zu die­sem Zeit­punkt fällt der Besuch der Thes­sa­lo­ni­cher Brüder Kyrill und Met­ho­dius im 9. Jahr­hun­dert, die den christ­li­chen Glau­ben auf unse­rem Gebiet pre­d­ig­ten. Aus kul­tu­rel­ler Sicht war dies eine sehr bede­uten­de Vers­chie­bung. Es gelang ihnen, das Alt­kir­chens­la­wis­che neben Late­in zur litur­gis­chen Spra­che zu machen, was vom Papst aner­kannt wur­de. Es ist erwäh­nen­swert, dass dies die ein­zi­gen bei­den Spra­chen waren, in denen zu die­ser Zeit Mes­sen gefe­iert wer­den konn­ten. Etwa im 10. Jahr­hun­dert kamen die Ungarn, die wie die Awa­ren im 5. Jahr­hun­dert noma­disch waren. Sie tra­fen jedoch auf Widers­tand von den Sla­wen, aber auch von den Römern und Ger­ma­nen. Mehr oder weni­ger hat­ten sie kei­nen ande­ren Ort, an den sie gehen konn­ten, also lie­ßen sie sich hier nie­der und lern­ten, das Land zu bewirts­chaf­ten. Seit dem 10. Jahr­hun­dert gehör­te die Slo­wa­kei zu Ungarn, und seit dem 19. Jahr­hun­dert zu Österreich-​Ungarn. Bra­ti­sla­va, die heuti­ge Haupts­tadt, war lan­ge Zeit die Krönungss­tadt. Seit 1918 gehört die Slo­wa­kei zu der Tsche­chos­lo­wa­kei, mit einer kur­zen Pau­se als unab­hän­gi­ger slo­wa­kis­cher Sta­at wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs. Seit dem 1. Janu­ar 1993 ist die Slo­wa­kis­che Repub­lik ein unab­hän­gi­ger Sta­at. Seit dem 1. Mai 2004 sind wir Mitg­lie­der der Euro­pä­is­chen Uni­on, seit dem 29. März 2004 Mitg­lie­der der NATO, seit dem 1. Janu­ar 2009 Mitg­lie­der der Euro­zo­ne – der Euro­pä­is­chen Wäh­rung­su­ni­on, wobei der Euro zur offi­ziel­len Wäh­rung wurde.

Im Lau­fe der Ges­chich­te wur­de die Slo­wa­kei vie­le Male von Tata­ren, Tür­ken und ande­ren angeg­rif­fen, aber was die ter­ri­to­ria­le Integ­ri­tät bet­rifft, hat sie stand­ge­hal­ten. Es stimmt, dass die Tür­ken und Tata­ren ande­re Zie­le hat­ten, was sie oft zwang, das slo­wa­kis­che Gebiet zu ver­las­sen. Aber auch ger­ma­nis­che oder römis­che Angrif­fe waren nicht über­mä­ßig. Die Bur­gen, die in der Slo­wa­kei in der Ver­gan­gen­he­it waren, waren rela­tiv gut befes­tigt und konn­ten früher erfolg­re­ich Fein­den widers­te­hen. Oft wur­de unse­ren Geg­nern gehol­fen, sie zu ero­bern, indem sie ver­ra­ten wur­den. Bis ins Mit­te­lal­ter waren zum Beis­piel Bur­gen in Devín, in Fiľa­ko­vo ein gro­ßes Hin­der­nis für Fein­de. Sch­lie­ßlich auch Bra­ti­sla­va Cast­le. Nach allem war Bra­ti­sla­va lan­ge Zeit als Ste­ins­tadt” bekannt. Eine sch­lech­te Zeit für das ein­fa­che Volk war nach 1526 und dau­er­te unge­fähr bis 1868. Es ist inte­res­sant, dass eini­ge Rea­li­tä­ten aus die­ser Zeit auch in den Worts­chatz ein­ge­gan­gen sind – der Beg­riff tür­kis­che Wirts­chaft” stammt genau aus dem Mit­te­lal­ter. Es geht darum, dass der Tür­ke ein­fach genom­men und sich nicht darum geküm­mert hat. Den Tür­ken war es egal, was pas­sie­ren wür­de, wenn sie die Ern­te nutz­ten; sie inte­res­sier­ten sich nicht für die Zukunft, sie gin­gen ein­fach wei­ter und drüc­kten jemand ande­ren aus.

In kul­tu­rel­ler Hin­sicht war die Exis­tenz der Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – einer der ältes­ten Uni­ver­si­tä­ten Euro­pas – bede­ut­sam. Sie wur­de von Matt­hias Cor­vi­nus um 1466 in Bra­ti­sla­va geg­rün­det. 1787 kodi­fi­zier­te Anton Ber­no­lák ers­tmals die gesch­rie­be­ne slo­wa­kis­che Spra­che auf der Grund­la­ge des wests­lo­wa­kis­chen Dia­lekts – Ber­no­láks Slo­wa­kisch. Seit 1843 wur­de die gesch­rie­be­ne slo­wa­kis­che Spra­che dank Ľudo­vít Štúr auf der Grund­la­ge des zen­trals­lo­wa­kis­chen Dia­lekts kodifiziert.

Die meis­ten Men­schen leben in den Städ­ten Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Nati­onal­parks: TANAP – Tatra-​Nationalpark, NAPANT – Nati­onal­park Níz­ke Tat­ry, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­wa­kis­ches Para­dies, Slo­wa­kis­cher Karst, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Die wich­tigs­ten Feier­ta­ge: Weih­nach­ten, Ostern, St. Niko­laus, St. Lucia, Sil­ves­ter, Neujahr, Kin­der­tag, Mut­ter­tag, Aller­he­i­li­gen, Kar­ne­val (slo​va​kia​si​te​.com). Bede­uten­de Per­sön­lich­ke­i­ten: Juraj Jáno­šík – ein Bri­gand und Volks­held, der den Rei­chen nahm und den Armen gab, Ľudo­vít Štúr – Kodi­fi­zie­rer der gesch­rie­be­nen slo­wa­kis­chen Spra­che, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – Wis­sen­schaft­ler, Poli­ti­ker, Sol­dat, Mit­beg­rün­der des tsche­chos­lo­wa­kis­chen Sta­a­tes, Ale­xan­der Dub­ček – Sta­ats­mann, Figur des Pra­ger Früh­lings von 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mis­che cha­rak­te­ris­tis­che Gerich­te: Pare­ni­ca, Schafs­kä­se, Käse­pe­its­chen, Oštie­pok, Bryn­dza, Ska­lit­zer Trdel­ník, Bra­ti­sla­va­er Rol­len (mpsr​.sk), Toka­jer Wein, Kraut­sup­pe, Pie­ro­gi, Kar­tof­fel­puf­fer, Tla­čen­ka, Leber­wurst, Pagá­če und sch­lie­ßlich Kofo­la. Bekann­te har­te Alko­ho­li­ka sind Boro­vič­ka, Sli­vo­vitz, Demä­nov­ka. Die Slo­wa­kei ist sehr reich an Mine­ra­lqu­el­len – Mine­ra­lwäs­ser: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka und vie­le andere.


Sło­wac­ja leży w ser­cu Euro­py. Gra­nic­zy z Pol­ską, Cze­cha­mi, Aus­trią, Węgra­mi i Ukrai­ną. Jest to gór­zys­ty kraj, w któ­rym znaj­du­ją się pięk­ne góry, takie jak Mała Fat­ra, Niżne Tat­ry, Wyso­kie Tat­ry. Pra­wie całe tery­to­rium prze­ci­na frag­ment łuku Kar­pat. Z geolo­gicz­ne­go i geoter­mal­ne­go punk­tu widze­nia Sło­wac­ja jest bar­dzo boga­tym krajem.

Sło­wac­ja posia­da 1200 odkry­tych jas­kiń, z któ­rych tyl­ko 14 jest dostęp­nych dla pub­licz­no­ści. Naj­dłu­żs­zy jest sys­tem jas­kiń Demä­nov­ský, któ­ry ma ponad 30 km. Naj­głębs­za to Sta­rý hrad w Niżnych Tat­rach, o głębo­ko­ści 432 met­rów. Naj­dłu­żs­zą rze­ką jest Wáh, któ­ra ma 406 km dłu­go­ści. Naj­wy­żs­zy wodos­pad to Kme­ťov vodo­pád w Wyso­kich Tat­rach, mający 80 met­rów wyso­ko­ści. Naj­bar­dziej wietrz­nym miejs­cem jest Cho­pok. Naj­bar­dziej deszc­zo­wym miejs­cem jest Zboj­níc­ka cha­ta. Naj­wi­ęks­zym masy­wem gór­skim jest Ondav­ská vrcho­vi­na, zaj­mu­jący obszar 1320 km² (slo​va​kia​.eu​.sk). Na Sło­wac­ji znaj­du­je się naj­wi­ęks­zy dre­wnia­ny ołtarz na świe­cie – Kości­ół św. Jaku­ba w Levo­či, geo­gra­ficz­ne cen­trum Euro­py w Krem­nic­kich Wier­chach, jedy­ny zim­ny arte­zyj­ski źró­dło­wy w Euro­pie – Her­lian­sky gej­zír koło Kos­zyc, naj­wi­ęks­zy kom­pleks zamko­wy w Euro­pie Środ­ko­wej – Zamek Spis­ki, naj­wy­żs­zy szc­zyt Kar­pat – Ger­la­chov­ský štít, naj­stars­zy park pub­licz­ny w Euro­pie Środ­ko­wej – Sad Jan­ka Krá­ľa w Bra­ty­sła­wie (visit​slo​va​kia​.com). Na Sło­wac­ji znaj­du­je się naj­wi­ęks­za licz­ba zamków i pała­ców w Euro­pie: 425 zamków, 180 ruin zamków i pała­ców (slo​va​kia​.eu​.sk). Według danych z 21 maja 2011 roku miesz­ka­ło tu 5 397 036 miesz­ka­ńców (sta​tis​tics​.sk). Ponad 57% z nich miesz­ka w mias­tach (slo​va​kia​.eu​.sk).

Na Sło­wac­ji prze­wa­ża­jący udział mają Sło­wa­cy. Spo­śród mniejs­zo­ści wys­tępu­ją Węgr­zy, Romo­wie, Ukrai­ńcy, Cze­si i Niem­cy. Na tere­nie Sło­wac­ji znaj­du­ją się różne spe­cy­ficz­ne regi­ony o his­to­rycz­nym pocho­dze­niu: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tów, Spisz, Sza­rysz, Abov, Zem­plín, Uh, Nowog­ród, Ora­wa. Pier­wsi Sło­wia­nie poja­wi­li się tutaj pra­wdo­po­dob­nie w V wie­ku naszej ery (Wiki­pe­dia).

Pier­ws­zą jed­no­stką państ­wo­wą Sło­wian na tere­nie dzi­siejs­zej Sło­wac­ji było państ­wo Samo­na w VII wie­ku. Później Ksi­ęst­wo Nitr­za­ńs­kie, któ­re połąc­zy­ło się w 833 roku z Ksi­ęst­wem Mora­ws­kim, twor­ząc Wiel­ką Mora­wę (Wiki­pe­dia). Była to bar­dzo istot­na epo­ka w his­to­rii tego okre­su, ponie­waż był to sto­sun­ko­wo sil­ny państ­wo. W oko­ło ten okres przy­pa­da także wizy­ta the­sa­lo­ńs­kich bra­ci Cyry­la i Meto­de­go w IX wie­ku, któr­zy gło­si­li wia­rę chr­ze­ści­ja­ńs­ką na tym obszar­ze. Z kul­tu­ro­we­go punk­tu widze­nia był to bar­dzo istot­ny prze­skok. Uda­ło im się uczy­nić sta­ro­sło­wia­ńs­ki obok łaci­ny języ­kiem litur­gicz­nym, co zosta­ło uzna­ne przez papie­ża. War­to zau­wa­żyć, że były to jedy­ne dwa języ­ki, w któ­rych w tym cza­sie można było odpra­wiać msze. W oko­ło X wie­ku przy­by­li Węgr­zy, któr­zy podob­nie jak Awa­ro­wie w V wie­ku byli koc­zo­wni­ka­mi. Spot­ka­li się jed­nak z opo­rem Sło­wian, ale także Rzy­mian i Ger­ma­nów. W zasa­dzie nie mie­li dokąd iść, więc osied­li­li się tutaj i nauc­zy­li się upra­wiać zie­mię. Od X wie­ku Sło­wac­ja nale­ża­ła do Węgier, a od XIX wie­ku do Austro-​Węgier. Bra­ty­sła­wa, obec­na sto­li­ca, była przez dłu­gi czas mias­tem koro­na­cyj­nym. Od 1918 roku Sło­wac­ja była częścią Cze­cho­sło­wac­ji, z krót­ką przer­wą na nie­pod­le­głe państ­wo sło­wac­kie w cza­sie II woj­ny świa­to­wej. Od 1 stycz­nia 1993 roku Repub­li­ka Sło­wac­ka jest nie­pod­le­głym państ­wem. Od 1 maja 2004 roku jes­te­śmy człon­kiem Unii Euro­pej­skiej, od 29 mar­ca 2004 roku człon­kiem NATO, od 1 stycz­nia 2009 roku człon­kiem stre­fy euro – Unii Walu­to­wej, gdzie euro sta­ło się ofic­jal­ną walutą.

Podc­zas całej his­to­rii Sło­wac­ja była wie­lok­rot­nie ata­ko­wa­na przez Tata­rów, Tur­ków, ale pod wzg­lędem integ­ral­no­ści tery­to­rial­nej przetr­wa­ła. Pra­wdą jest, że Tur­cy i Tatar­zy mie­li inne cele, co częs­to zmus­za­ło ich do opuszc­ze­nia tery­to­rium Sło­wac­ji. Jed­nak ata­ki ger­ma­ńs­kie czy rzym­skie nie były zbyt licz­ne. Zamki, któ­re ist­nia­ły na tere­nie Sło­wac­ji w przes­zło­ści, były sto­sun­ko­wo dobr­ze ufor­ty­fi­ko­wa­ne i potra­fi­ły sku­tecz­nie prze­ci­ws­ta­wiać się wro­gom. Częs­to naszym prze­ci wni­kom poma­ga­ła zdra­da, by je zdo­być. Do śred­ni­owiec­za zamki w Deví­nie, Fiľa­ko­vie były na przy­kład dużą przesz­ko­dą dla wro­gów. W końcu także zamek bra­ty­sła­ws­ki. Bra­ty­sła­wa była dłu­go zna­na jako mias­to z kamie­nia”. Cza­sa­mi nazwa turec­ka gos­po­dar­ka” pocho­dzi wła­śnie ze śred­ni­owiec­za. Cho­dzi o to, że Tur­ko­wi zale­ża­ło tyl­ko na zabra­niu, nie dbał o nic. Tur­kom nie zale­ża­ło na tym, co się sta­nie, gdy wykor­zys­ta­ją plo­ny, nie dba­li o przys­zło­ść, po pros­tu szli dalej, wyzys­ku­jąc kogoś innego.

Z kul­tu­ro­we­go punk­tu widze­nia ist­nie­nie Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – jed­ne­go z naj­stars­zych uni­wer­sy­te­tów w Euro­pie – mia­ło znac­ze­nie. Zało­żył go Matej Kor­vín w Bra­ty­sła­wie oko­ło 1466 roku. W 1787 roku po raz pier­ws­zy znor­ma­li­zo­wa­no język sło­wac­ki na pod­sta­wie dia­lek­tu zachod­ni­osło­wac­kie­go – język ber­no­lá­ko­wy. Od 1843 roku, dzi­ęki Ľudo­ví­to­wi Štú­ro­wi, język sło­wac­ki jest znor­ma­li­zo­wa­ny na pod­sta­wie dia­lek­tu środkowosłowackiego.

Naj­wi­ęcej ludzi miesz­ka w mias­tach Bra­ty­sła­wie, Kos­zy­cach, Pre­szo­wie, Nitr­ze, Żyli­nie, Bańs­kiej Bys­tr­zy­cy, Trna­wie, Mar­ti­nie, Trenc­zy­nie, Pop­ra­dzie, Prie­vi­dzy, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Par­ki naro­do­we: TANAP – Tatr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, NAPANT – Park Naro­do­wy Niżne Tat­ry, Wiel­ka Fat­ra, Mała Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Sło­wac­ki Raj, Sło­wac­ki Kras, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Naj­wa­żniejs­ze świ­ęta: Boże Naro­dze­nie, Wiel­ka­noc, św. Miko­łaj, św. Łuc­ja, Sylwes­ter, Nowy Rok, Dzień Dziec­ka, Dzień Mat­ki, Wszys­tkich Świ­ętych, Kar­na­wał (slo​va​kia​si​te​.com). Wybit­ne oso­bis­to­ści: Juraj Jáno­šík – zbój­nik i boha­ter ludo­wy, któ­ry zabie­rał boga­tym i dawał bied­nym, Ľudo­vít Štúr – kodi­fi­ka­tor języ­ka sło­wac­kie­go, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – nauko­wiec, poli­tyk, żołnierz, wspó­łza­ło­ży­ciel państ­wa cze­cho­sło­wac­kie­go, Ale­xan­der Dub­ček – poli­tyk, postać Pras­kiej Wios­ny 1968 roku (slo​va​kia​si​te​.com). Cha­rak­te­rys­tycz­ne potra­wy gas­tro­no­micz­ne: pare­ni­ca, ser owc­zy, kor­bá­či­ky sero­we, oštie­pok, bryn­dza, trdel­ník ska­lic­ki, bra­ti­slav­ské rož­ky (mpsr​.sk), wino tokaj­skie, kapust­ni­ca, pie­ro­gi, plac­ki ziem­niac­za­ne, tla­čen­ka, kas­zan­ka, pagá­če i wresz­cie kofo­la. Z moc­nych alko­ho­li zna­ne są: boro­vič­ka, śli­wo­wi­ca, demä­nov­ka. Sło­wac­ja jest bar­dzo boga­ta w źró­dła mine­ral­ne – wody mine­ral­ne: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka i wie­le innych.


Szlo­vá­kia közép-​Európában talál­ha­tó. Hatá­ros Len­gy­elors­zág­gal, Cse­hors­zág­gal, Auszt­riá­val, Magy­arors­zág­gal és Ukraj­ná­val. Ez egy hegy­vi­dé­ki ors­zág, Szlo­vá­kiá­ban szép hegy­ek talál­ha­tók, pél­dá­ul a Kis-​Fátra, a Nagy-​Fátra, a Magas-​Tátra. Majd­nem az egész terüle­ten átha­lad a Kár­pá­tok íve. Geoló­giai és geoter­mi­kus szem­pont­ból Szlo­vá­kia nagy­on gaz­dag ország.

Szlo­vá­kiá­nak 1200 fel­fe­de­zett bar­lang­ja van, közülük csak 14 nyit­va áll a nyil­vá­nos­ság előtt. A leg­hoss­zabb a Demé­ny­fal­vi bar­lan­grends­zer, ame­ly több mint 30 km hoss­zú. A leg­mé­ly­ebb a Sta­rý hrad a Alacsony-​Tátrában, 432 méte­res mély­ség­ben. A leg­hoss­zabb folyó a Vág, ame­ly 406 km hoss­zú. A leg­ma­ga­sabb víze­sés a Magas-​Tátrában a Kmeť-​vízesés, 80 méter magas. A legs­zél­se­be­sebb hely Cho­pok. A lege­sősebb hely a Zboj­níc­ka cha­ta. A leg­na­gy­obb hegy­ség az Ondavai-​dombság, ame­ly 1320 km² terüle­ten terül el. Szlo­vá­kiá­ban talál­ha­tó a világ leg­na­gy­obb fából kés­zült oltá­ra, a Levo­čai Szent Jakab-​templom, Euró­pa geog­rá­fiai közép­pont­ja a Kremnica-​hegységben, az egy­et­len hideg arte­zi kút Euró­pá­ban a Her­lian­sky gej­zír Kas­sá­nál, a közép-​európai régió leg­na­gy­obb várá­gy­ai a Sze­pe­si vár, a leg­ma­ga­sabb hegyc­súcs a Kár­pá­tok­ban a Gerlachovský-​gerinc, a legöre­gebb köz­park a közép-​európai régi­ó­ban a Jan­ka Krá­ľa Park Pozso­ny­ban. Szlo­vá­kiá­ban talál­ha­tó a leg­több vár és kas­té­ly Euró­pá­ban. 425 kas­té­ly, 180 vár, kas­té­ly és rom (slo​va​kia​.eu​.sk). 2011. május 21-​én 5 397 036 lakos élt itt (sta​tis​tics​.sk). Lakos­sá­gá­nak több mint 57%-a él váro­sok­ban (slo​va​kia​.eu​.sk).

Szlo­vá­kiá­ban főként szlo­vá­kok élnek. Kisebb­sé­gi cso­por­tok közé tar­to­znak a magy­arok, a romák, az ukrá­nok, a cse­hek és a néme­tek. Szlo­vá­kiá­ban külön­böző tör­té­nel­mi régi­ók talál­ha­tók, mint pél­dá­ul Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Sze­pes, Šariš, Abov, Zem­plén, Uh, Novoh­rad, Ora­va. A szlá­vok valós­zí­nűleg az 5. szá­zad­ban érkez­tek Szlo­vá­kiá­ba, aki­ket külön­böző táma­dá­sok értek, töb­bek között az Ava­ro­ké, aki­ket később elűz­tek. A népes­sé­gük egy rés­ze azon­ban Szlo­vá­kiá­ban maradt. A legf­ris­sebb ada­tok sze­rint kér­dé­ses, hogy az egy­es idős­za­kok­ban a római tele­pülé­sek mily­en mess­zi­re ter­jed­tek. Min­de­ne­set­re Szlo­vá­kiá­ban is talál­tak római tele­pülé­si marad­vá­ny­o­kat több helyen.

Szlo­vá­kia első tele­pülé­se a pale­olit végén, min­te­gy 250 000 évvel eze­lőtt kelet­ke­zett, oly­an hely­eken, mint Gánov­ce, ahol nean­der­völ­gyi kopo­ny­át talál­tak, és Mora­vian­ban, ahol Vénusz szob­rot talál­tak – a Mora­vai Vénuszt. Az első gaz­dál­ko­dók valós­zí­nűleg Kr. e. 5 0004 000 évvel eze­lőtt jelen­tek meg itt. Kr. e. 4. szá­zad vége óta a kel­ták érkez­tek ide. Kr. e. 1. szá­zad­ban jöt­tek a dákok. Az 1. szá­zad ele­jé­től kezdve a ger­má­nok – Van­ni­ove kirá­ly­sá­ga – is ide érkez­tek. Az első szlá­vok valós­zí­nűleg az 5. szá­zad­ban tele­ped­tek le erre a terület­re (Wiki­pe­dia).

A szlá­vok első álla­ma­la­ku­la­ta Szlo­vá­kiá­ban a 7. szá­zad­ban lét­re­jött Samo biro­da­lom volt. Később az Nit­ri her­ceg­ség, ame­ly­nek 833-​ban Mor­va her­ceg­ség­gel tör­té­nő egy­esí­té­sé­vel nagy Mor­va­ors­zág ala­kult ki (Wiki­pe­dia). Ez egy nagy­on fon­tos epi­zód volt a tör­té­ne­lem­ben ebben az idős­zak­ban, mivel ez egy vis­zo­ny­lag erős álla­ma­la­ku­lat volt. Ehhez az idős­zak­hoz tar­to­zik Cyril és Metód miss­zi­ó­ja a 9. szá­zad­ban, akik a keresz­té­ny hitet hir­det­ték ezen a terüle­ten. Kul­tu­rá­lis szem­pont­ból ez egy nagy­on fon­tos vál­to­zás volt. Sike­rült elér­ni, hogy a latin mel­lett a sta­rosz­láv a litur­gi­kus nyelv is legy­en, amit még a pápa is eli­smert. Így ők let­tek az egy­et­len két nyelv, ame­ly­ek­ben misét lehe­tett celeb­rál­ni. Kb. a 10. szá­zad­ban érkez­tek a magy­arok, akik hason­ló­an az 5. szá­za­di ava­rok­hoz nomá­dok vol­tak. Azon­ban elle­nál­lás­ba ütköz­tek a szlá­vok, vala­mint a rómaiak és a ger­má­nok rés­zé­ről. Kevés lehe­tősé­gük volt, ezért lete­le­ped­tek és meg­ta­nul­ták művel­ni a föl­det. A 10. szá­zad­tól Szlo­vá­kia rés­ze volt Magy­arors­zág­nak, a 19. szá­zad­tól Ausztria-​Magyarországnak. Pozso­ny, a mai fővá­ros hoss­zú ide­ig koro­ná­zá­si város volt. 1918-​tól Szlo­vá­kia rés­ze volt Csehsz­lo­vá­kiá­nak, rövid időre önál­ló Szlo­vák Állam­ként a máso­dik világ­há­bo­rú alatt. 1993. janu­ár 1‑jétől Szlo­vá­kia önál­ló állam. 2004. május 1‑jétől az Euró­pai Unió tag­ja vagy­unk, 2004. már­cius 29-​től a NATO tag­ja vagy­unk, 2009. janu­ár 1‑jétől az euró­öve­zet tag­ja vagy­unk – az euró lett az hiva­ta­los fizetőeszköz.

Tör­té­nel­mi szem­pont­ból Szlo­vá­kia soks­zor volt táma­dá­sok­nak kitett, Tatá­rok, törökök által, de az ors­zág terüle­ti integ­ri­tá­sa szem­pont­já­ból elle­nállt. Igaz, hogy a törökök­nek és a tatá­rok­nak más célok is vol­tak, ami soks­zor arra kénys­ze­rí­tet­te őket, hogy elha­gy­ják Szlo­vá­kia terüle­tét. Min­de­ne­set­re sem a ger­mán, sem a római táma­dá­sok nem vol­tak túl nagy­ok. A múlt­ban a szlo­vá­kiai várak vis­zo­ny­lag jól mege­rősí­tet­tek vol­tak, és sike­re­sen elle­náll­tak az ellen­sé­gek­nek. Gyak­ran a meg­ny­eré­sük­höz áru­lás is hoz­zá­já­rult. A közép­kor­ban pél­dá­ul a Dévé­nyi, a Fülek várak nagy aka­dá­lyt jelen­tet­tek az ellen­sé­gek szá­má­ra. Végül is a Pozso­nyi vár is. His­zen Pozso­nyt soká­ig kővá­ros­nak is nevez­ték. Rossz idős­zak volt az egys­ze­rű embe­rek szá­má­ra 1526 után és körül­be­lül 1868-​ig. Érde­kes, hogy néhá­ny való­ság az akko­ri idős­zak­ból beke­rült a szó­tár­ba – a török gaz­da­ság kife­je­zés éppen a közép­kor­ból szár­ma­zik. Arról van szó, hogy a török csak vett, és nem törődött azzal, mi lesz, ha ők hasz­nál­ják a ter­mést, nem törődött a jövővel, egys­ze­rűen csak tovább men­tek, máso­kat zsaroltak.

Kul­tu­rá­lis szem­pont­ból fon­tos volt az Istro­po­li­ta­na Aca­de­mia léte­zé­se is – Euró­pa egy­ik leg­ré­geb­bi egy­ete­me. Matej Kor­vín ala­pí­tot­ta Pozso­ny­ban körül­be­lül 1466-​ban. 1787-​ben Anton Ber­no­lák elős­zör kodi­fi­kál­ta a szlo­vák nyel­vet Nyugat-​Szlovákiai dia­lek­tus alap­ján – ber­no­lá­ki szlo­vák nyelv. 1843 óta Ľudo­vít Štúr miatt a közép­ső szlo­vák dia­lek­tus alap­ján kodi­fi­kál­ták a szlo­vák nyelvet.

A leg­több ember Pozso­ny­ban, Kas­sán, Pre­sov­ban, Nit­rá­ban, Zsol­nán, Besz­ter­ce­bá­ny­án, Trenc­sén­ben, Mar­ton­ban, Trenc­sén­ben, Pop­rád­ban, Prie­vi­dzá­ban, Zsol­nán él (slo​va​kia​si​te​.com). Nemze­ti par­kok: TANAP – Tát­rai Nemze­ti Park, NAPANT – Alacsony-​Tátrai Nemze­ti Park, Nagy-​Fátra, Kis-​Fátra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Szlo­vák Para­dic­som, Szlo­vák Karszt, Murá­nyi sík­ság (slo​va​kia​si​te​.com). Leg­fon­to­sabb ünne­pek: Karác­so­ny, Hús­vét, Miku­lás, Szent Lucia, Szil­vesz­ter, Újév, Gyer­mek­nap, Any­ák napja, Halot­tak napja, Far­sang (slo​va​kia​si​te​.com). Jelen­tős sze­mé­ly­i­sé­gek: Juraj Jáno­šík – rab­ló és népi hős, aki a gaz­da­gok­tól vett és a sze­gé­ny­ek­nek adott, Ľudo­vít Štúr – a szlo­vák írás­be­li nyelv kodi­fi­ká­to­ra, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – tudós, poli­ti­kus, kato­na, a Csehsz­lo­vák állam meg­te­rem­tője, Ale­xan­der Dub­ček – poli­ti­kus, 1968-​as Prá­gai Tavasz jelen­tős alak­ja (slo​va​kia​si​te​.com). Gaszt­ro­nó­miai jel­leg­ze­tes­sé­gek: pare­ni­ca, juh­sajt, sajt­ko­ron­gok, oštie­pok, bryn­dza, szil­vás­vi­rágh, pozso­nyi kif­li (mpsr​.sk), toka­ji bor, káposz­ta­le­ves, gom­bóc, palac­sin­ta, tla­čen­ka, hur­ka, pás­ká, és végül a kofo­la. Az erős alko­ho­lok közül ismer­tek: boro­vič­ka, szil­vó­rium, demä­nov­ka. Szlo­vá­kia nagy­on gaz­dag ásvá­ny­vi­zek­ben – ásvá­ny­vi­zek­ben: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka és sok más.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2015, Časová línia, Horehronie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenské, Typ krajiny

Banská Bystrica – mesto v strede Slovenska

Hits: 8517

Ban­ská Bys­tri­ca je cen­trum stred­né­ho Slo­ven­ska aj celé­ho Slo­ven­ska. V minu­los­ti boli sna­hy, aby prá­ve Bys­tri­ca bola hlav­ným mes­tom Slo­ven­ska. Nie­kto­ré cen­trál­ne inšti­tú­cie tu aj síd­lia. Bola hlav­ným mes­tom stre­do­slo­ven­ské­ho kra­ja. V Ban­skej Bys­tri­ci sú čias­toč­ne zacho­va­né hrad­by a nachá­dza sa tu aj hrad. Cez mes­to pre­te­ká rie­ka Hron. Nad mes­tom sa vypí­na vrch Urpín, pod­ľa kto­ré­ho je pome­no­va­né aj domá­ce pivo. Mes­to je aj doprav­ným uzlom: na tra­se Zvo­len – Vrút­ky, smer Brez­no, Čer­ve­ná Ska­la, smer Dono­va­ly, smer Ružom­be­rok. Letis­ko mes­to nemá, neďa­le­ko sa nachá­dza medzi­ná­rod­né letis­ko Sliač. Ban­ská Bys­tri­ca má jeden z najk­raj­ších cin­to­rí­nov, aké som kedy videl. Nemec­ky je Ban­ská Bys­tri­ca Neusohl, maďar­sky Besz­ter­ce­bá­nya, latin­sky Neoso­lium. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Bys­tri­ce, Byzt­her­ze, Byz­ter­che­ba­na, Bizt­ri­chie, Novo Solio, Wys­tri­cia, Byzt­ri­ce, Bis­tri­chie Solien­sis, Bys­tri­cia, Nou­iso­lium, Byzt­ri­cia, Bys­tri­chia, Bis­tri­cium, Novum Zolium, Novi­zo­lium, Nou­ozo­lium, Besz­terc­ze­bá­nya, Ban­ska Bis­try­ca, Besz­ter­ce­bá­nya, Baňs­ká Bys­tri­ca (Wiki­pe­dia), Neozo­lium, Besztercz-​Bánya, Neüsoll, Novi­so­lium, Besztercze-​Bánya (Wiki­pe­dia). Leží v nad­mor­skej výš­ke 362 met­rov (Wiki­pe­dia). Žije tu nece­lých 80 000 oby­va­te­ľov, je šies­tym naj­väč­ším mes­tom na Slo­ven­sku vďa­ka tomu (Wiki­pe­dia). V roku 1720 tu žilo 2 646, v roku 1918 10 776 ľudí (Jozef Ďurian­čik). Mes­to bolo osíd­le­né už v 9. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Osa­da Bys­tri­ca ležia­ca vo Zvo­len­skej kot­li­ne, v údo­lí Hro­nu medzi Krem­nic­ký­mi, Sta­ro­hor­ský­mi vrch­mi a Poľa­nou sa vďa­ka sas­kým kolo­nis­tom, kto­rí na úze­mí dneš­né­ho mes­ta vytvo­ri­li základ­ňu ban­skej výro­by, sta­la význam­nou (ban​ska​byt​ri​ca​.sk). Od roku 1255 bola Ban­ská Bys­tri­ca krá­ľov­ským mes­tom Uhor­ska (Wiki­pe­dia). V minu­los­ti sa tu ťaži­la naj­mä meď, žele­zo a strieb­ro (Wiki­pe­dia). V roku 1380 doš­lo ku zalo­že­niu Zvä­zu stre­do­slo­ven­ských ban­ských miest (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). V roku 1494 tu vznik­la spo­loč­nosť Unga­ris­cher Han­del (Uhor­ský obchod, ale­bo aj Neusoh­ler Kup­fer­han­del), kto­rá bola v 16. sto­ro­čí jed­nou z naj­väč­ších a naj­mo­der­nej­ších ťažob­ných spo­loč­nos­tí tej doby (Wiki­pe­dia). V roku 1495 doš­lo k zalo­že­niu Tur­zov­sko – Fug­ge­rov­skej spo­loč­nos­ti s meďou (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Vďa­ka turec­kej expan­zii sa v roku 1589 necha­lo mes­to opev­niť kamen­ný­mi hrad­ba­mi (Wiki­pe­dia). V roku 1605 doš­lo k obsa­de­niu a vyplie­ne­niu mes­ta haj­dúch­mi Šte­fa­na Boč­ka­ja. V roku 1620 zvo­li­li Gab­rie­la Bet­hle­na za uhor­ské­ho krá­ľa (v dneš­nom Bet­hle­no­vom dome na Dol­nej uli­ci). Tra­dič­né rad­van­ské jar­mo­ky sa kona­jú od roku 1655. Od roku 1841 začí­na fun­go­vať mest­ské divad­lo (ban​ska​bys​tri​ca​.sk).

Počas 2. sve­to­vej voj­ny, po vypuk­nu­tí Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia sa Ban­ská Bys­tri­ca sta­la poli­tic­kým, vojen­ským aj admi­ni­stra­tív­nym cen­trom Slo­ven­ska. Síd­li­la tu aj Slo­ven­ská národ­ná rada, priš­la sem aj dele­gá­cia čes­ko­slo­ven­skej emig­rant­skej vlá­dy v Lon­dý­ne aj pred­sta­vi­te­lia mos­kov­ské­ho vede­nia Komu­nis­tic­kej stra­ny Čes­ko­slo­ven­ska. Síd­li­la tu anglo-​americká a soviet­ska vojen­ská misia (Wiki­pe­dia). V roku 1981 bola odo­vzda­ná Roose­vel­to­va nemoc­ni­ca. V roku 1992 bola zria­de­ná Uni­ver­zi­ta Mate­ja Bela a rokom 1997 sa začí­na písať his­tó­ria Aka­dé­mie ume­ní (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Vďa­ka his­to­ric­ké­mu cen­tru a blíz­kym horám je mes­to popu­lár­nou zim­nou aj let­nou turis­tic­kou des­ti­ná­ci­ou (Wiki­pe­dia). Stre­do­ve­ké cen­trum mes­ta je od roku 1955 vyhlá­se­né za mest­skú pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu. Are­ál mest­ské­ho hra­du (Bar­ba­kan) je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia).

Mest­ský hrad vzni­kol pop­ri pôvod­nej baníc­kej osade, kto­rá pred­chá­dza­la zalo­že­niu mes­ta. Fun­kci­ou hra­du bolo chrá­niť výno­sy s ťaž­by dra­hých kovov a krá­ľov­skú poklad­ni­cu. Síd­lil tu zástup­ca krá­ľa a cir­kvi, schá­dza­la sa tu mest­ská rada. Are­ál tvo­rí kos­tol Pan­ny Márie, Mate­jov dom, tzv. slo­ven­ský kos­tol, rad­ni­ca, budo­va fary, kamen­né opev­ne­nie s baš­ta­mi a vstup­ná brá­na s bar­ba­ka­nom. V roku 2005 pre­beh­la kom­plet­ná rekon­štruk­cia mest­ské­ho hra­du. Od roku 2009 je v pries­to­roch hra­du kavia­reň a reštau­rá­cia (wiki​pe​dia​.sk).

Samot­né cen­trum tvo­rí doho­ra sa tiah­nu­ce námes­tie Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia s Marián­skym stĺpom, fon­tá­nou a šik­mou mest­skou vežou. V mes­te sa nachá­dza sa tu kaš­tieľ Rad­van­ských, Bárc­zy­ov­ský kaš­tieľ, Tiha­ny­ov­ský kaš­tieľ, kos­tol Nane­bov­za­tia Pan­ny Márie, Thur­zov dom, Benic­ké­ho dom, galé­ria Domi­ni­ka Sku­tec­ké­ho, kated­rál­ny chrám svä­té­ho Fran­tiš­ka Xaver­ské­ho, Ebne­rov­ský dom, bis­kup­ský palác na nám. SNP, naklo­ne­ná Hodi­no­vá veža, Kamen­ná vila, Národ­ný dom (Wiki­pe­dia), kos­tol svä­tej Alž­be­ty, Bet­hle­nov dom (ban​ska​bys​tri​ca​.sk) pamät­ník SNP.

Kapl­n­ka svä­tej Bar­bo­ry, pat­rón­ka baní­kov obsa­hu­je oltár od Maj­stra Pav­la z Levo­če. Mate­jov dom bol síd­lom krá­ľov­ské­ho úrad­ní­ka. V are­áli je aj sta­rá rad­ni­ca – Pre­tó­rium (Wiki­pe­dia). V mes­te pôso­bí Štát­na ope­ra, taneč­né divad­lo Štú­dio tan­ca”, Báb­ko­vé divad­lo na Ráz­ces­tí a Divad­lo z Pasá­že, kto­ré ako jedi­né na Slo­ven­sku anga­žu­je her­cov s men­tál­nym pos­ti­hnu­tím. Kona­jú sa tu bie­ná­le báb­kar­skej tvor­by Báb­kar­ská Bys­tri­ca” (Wiki­pe­dia). Stre­do­slo­ven­ské múze­um síd­li v Thur­zo­vom dome. V Mest­skom hrad je Štát­na Galé­ria. Múze­um Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia zahŕňa viac ako 200 000 expo­ná­tov. Mes­to posky­tu­je pries­tor aj Lite­rár­ne­mu a hudob­né­mu múzeu a Poš­to­vé­mu múzeu Slo­ven­skej pošty (Wiki­pe­dia). Pôso­bí tu hoke­jo­vý klub HC 05, fut­ba­lo­vý klub FK Duk­la, zná­my je Armád­ny špor­to­vý klub Duk­la Ban­ská Bys­tri­ca (AŠK) (Wiki­pe­dia). V roku 1959 sa v Ban­skej Bys­tri­ci konal prvý fil­mo­vý fes­ti­val čes­ko­slo­ven­ské­ho fil­mu, na kto­rom sa pre­zen­to­val napr. Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lip­ský, Vla­di­mír Svi­tá­ček, Ján Roháč (Ivan Kli­meš). Ban­ská Bys­tri­ca sa skla­dá s tých­to mest­ských častí: Iliaš, Jakub, Kos­ti­viar­ska, Krá­ľo­vá, Krem­nič­ka, Majer, Pod­la­vi­ce, Rad­vaň, Raky­tov­ce, Rud­lo­vá, Sáso­vá, Seni­ca, Sku­bín, Šal­ko­vá, Uľan­ka. Zná­me je síd­lis­ko Fon­čor­da, čas­ti: For­tnič­ka, Kar­lo­vo, Nový Svet, Tros­ky, Štiav­nič­ka, Uhlis­ko, Žltý Pie­sok (Wiki­pe­dia). V Ban­skej Bys­tri­ci sa naro­di­li napr. (Wiki­pe­dia): hudob­ní skla­da­te­lia Ján Cik­ker, Viliam Figuš-​Bystrý, spi­so­va­teľ Pavel Hrúz, Ondrej Sliac­ky (lite­rár­ny vedec, sce­ná­ris­ta), Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, Peter Kar­vaš (dra­ma­tik a diva­del­ný teore­tik), maliar Domi­nik Sku­tec­ký, oper­ný spe­vák Mar­tin Bab­jak, oper­ný reži­sér Marián Chu­dov­ský, foto­graf Karol Benic­ký, her­ci Pavol Bie­lik (reži­sér aj sce­ná­ris­ta), Dušan Cin­ko­ta, Dea­na Hor­vát­ho­vá (Jaku­bis­ko­vá) (dnes aj fil­mo­vá pro­du­cent­ka), Ján Kole­ník, hoke­jis­ti Richard Zed­ník, Michal Han­dzuš, Vla­di­mír Ors­zágh (dnes tré­ner bys­tric­kých hoke­jis­tov), Tomáš Suro­vý, bež­ky­ňa na lyžiach Ale­na Procházková

V Ban­skej Bys­tri­ci pôso­bi­li napr.: spi­so­va­te­lia Šte­fan Moy­zes, Karol Kuz­má­ny, Teré­zia Van­so­vá, bás­nik Ján Bot­to, Ján Levo­slav Bel­la, Jozef Bože­tech Kle­mens (Wiki­pe­dia), bis­kup Rudolf Baláž, spi­so­va­teľ a his­to­rik Matej Bel, bás­nik Andrej Slád­ko­vič, gene­rál Ján Golian, vyná­lez­ca Jozef Mur­gaš, spi­so­va­teľ­ka Hana Ponic­ká, fut­ba­lis­ta Marek Ham­šík, hoke­jis­ti Peter Budaj, Ivan Majes­ký (Wiki­pe­dia). Par­tner­ský­mi mes­ta­mi Ban­skej Bys­tri­ce sú napr.: brit­ský Dur­ham, čes­ké Hra­dec Krá­lo­vé, srb­ský Vršac, gréc­ka Laris­sa, rus­ká Tula, chor­vát­sky Zadar, fran­cúz­sky Saint-​Étienne, ame­ric­ký Char­les­ton(Wiki­pe­dia), maďar­ský Sal­gó­tar­ján (Wiki­pe­dia).


Ban­ská Bys­tri­ca is the cen­ter of cen­tral Slo­va­kia and the enti­re coun­try. In the past, efforts were made for Ban­ská Bys­tri­ca to be the capi­tal of Slo­va­kia, and some cen­tral ins­ti­tu­ti­ons are hea­dqu­ar­te­red here. It used to be the capi­tal of the Cen­tral Slo­vak regi­on. Par­tial­ly pre­ser­ved for­ti­fi­ca­ti­ons and a cast­le are found in Ban­ská Bys­tri­ca. The Hron River flo­ws through the city. Abo­ve the city rises the Urpín Hill, after which the local beer is named. The city ser­ves as a tran­s­por­ta­ti­on hub on the rou­tes Zvo­len – Vrút­ky to Brez­no and Čer­ve­ná Ska­la, to Dono­va­ly, and to Ružom­be­rok. The city does­n’t have its own air­port, but the inter­na­ti­onal Sliač Air­port is loca­ted near­by. Ban­ská Bys­tri­ca is home to one of the most beau­ti­ful ceme­te­ries I have ever seen. In Ger­man, Ban­ská Bys­tri­ca is cal­led Neusohl, in Hun­ga­rian Besz­ter­ce­bá­nya, and in Latin Neoso­lium. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Bys­tri­ce, Byzt­her­ze, Byz­ter­che­ba­na, Bizt­ri­chie, Novo Solio, Wys­tri­cia, Byzt­ri­ce, Bis­tri­chie Solien­sis, Bys­tri­cia, Nou­iso­lium, Byzt­ri­cia, Bys­tri­chia, Bis­tri­cium, Novum Zolium, Novi­zo­lium, Nou­ozo­lium, Besz­terc­ze­bá­nya, Ban­ska Bis­try­ca, Besz­ter­ce­bá­nya, Baňs­ká Bys­tri­ca (Wiki­pe­dia), Neozo­lium, Besztercz-​Bánya, Neüsoll, Novi­so­lium, Besztercze-​Bánya (Wiki­pe­dia). It is situ­ated at an alti­tu­de of 362 meters (Wiki­pe­dia). Near­ly 80,000 peop­le live here, making it the sixth-​largest city in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). In 1720, 2,646 peop­le lived here, and in 1918 the­re were 10,776 resi­dents (Jozef Ďurian­čik). The city was inha­bi­ted as ear­ly as the 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia).

The sett­le­ment of Bys­tri­ca, loca­ted in the Zvo­len Basin, in the Hron Val­ley bet­we­en the Krem­ni­ca, Sta­ro­hor­ské vrchy, and Poľa­na, beca­me sig­ni­fi­cant thanks to Saxon colo­nists who laid the foun­da­ti­on for mining pro­duc­ti­on in toda­y­’s city (ban​ska​byt​ri​ca​.sk). Sin­ce 1255, Ban­ská Bys­tri­ca has been a roy­al town of Hun­ga­ry (Wiki­pe­dia). In the past, mining focu­sed main­ly on cop­per, iron, and sil­ver (Wiki­pe­dia). In 1380, the Uni­on of Cen­tral Slo­vak Mining Towns was foun­ded here (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). In 1494, the com­pa­ny Unga­ris­cher Han­del (Hun­ga­rian Tra­de, or Neusoh­ler Kup­fer­han­del) was estab­lis­hed, beco­ming one of the lar­gest and most modern mining com­pa­nies of the 16th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). In 1495, the Turzovsko-​Fugger Com­pa­ny with cop­per was foun­ded (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Due to the Tur­kish expan­si­on, the city was for­ti­fied with sto­ne walls in 1589 (Wiki­pe­dia). In 1605, the town was occu­pied and plun­de­red by the haj­duks of Step­hen Bocs­kay. In 1620, Gab­riel Bet­hlen was elec­ted Hun­ga­rian king (in toda­y­’s Bet­hlen Hou­se on Dol­ná Stre­et). Tra­di­ti­onal Rad­van fairs have been held sin­ce 1655. The city the­a­ter star­ted ope­ra­ting in 1841 (ban​ska​bys​tri​ca​.sk).

During World War II, after the outb­re­ak of the Slo­vak Nati­onal Upri­sing, Ban­ská Bys­tri­ca beca­me the poli­ti­cal, mili­ta­ry, and admi­ni­stra­ti­ve cen­ter of Slo­va­kia. The Slo­vak Nati­onal Coun­cil was loca­ted here, and dele­ga­ti­ons from the Cze­cho­slo­vak emig­rant govern­ment in Lon­don and repre­sen­ta­ti­ves of the Mos­cow lea­ders­hip of the Com­mu­nist Par­ty of Cze­cho­slo­va­kia came here. The Anglo-​American and Soviet mili­ta­ry mis­si­ons were also based here (Wiki­pe­dia). In 1981, Roose­velt Hos­pi­tal was han­ded over. In 1992, Matej Bel Uni­ver­si­ty was estab­lis­hed, and in 1997, the his­to­ry of the Aca­de­my of Arts began (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Thanks to its his­to­ri­cal cen­ter and pro­xi­mi­ty to the moun­tains, the city is a popu­lar win­ter and sum­mer tou­rist des­ti­na­ti­on (Wiki­pe­dia). The medie­val city cen­ter has been dec­la­red a muni­ci­pal monu­ment reser­ve sin­ce 1955. The area of the city cast­le (Bar­ba­kan) is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia).

The City Cast­le ori­gi­na­ted along­si­de the ori­gi­nal mining sett­le­ment that pre­ce­ded the foun­ding of the city. The cast­le­’s func­ti­on was to pro­tect the yields from the extrac­ti­on of pre­ci­ous metals and the roy­al tre­a­su­ry. A repre­sen­ta­ti­ve of the king and the church resi­ded here, and the city coun­cil met here. The com­plex inc­lu­des the Church of the Vir­gin Mary, Mate­j’s Hou­se, the so-​called Slo­vak Church, the town hall, the rec­to­ry buil­ding, sto­ne for­ti­fi­ca­ti­ons with bas­ti­ons, and the entran­ce gate with the Bar­ba­kan. In 2005, a com­ple­te recons­truc­ti­on of the City Cast­le took pla­ce. Sin­ce 2009, a café and res­tau­rant have been ope­ra­ting in the cast­le area (wiki​pe​dia​.sk).

The city cen­ter itself con­sists of the elon­ga­ted Slo­ven­ské národ­né povs­ta­nia squ­are with the Marian Column, foun­tain, and the lea­ning city tower. The city also fea­tu­res Rad­van­ský Cast­le, Bárc­zy Cast­le, Tiha­ny Cast­le, the Church of the Assump­ti­on of the Vir­gin Mary, Thur­zo Hou­se, Benic­ký Hou­se, the Domi­nik Sku­tec­ký Gal­le­ry, the Cat­hed­ral of St. Fran­cis Xavier, Ebner Hou­se, the Epis­co­pal Pala­ce on SNP Squ­are, the lea­ning Clock Tower, Sto­ne Vil­la, Nati­onal Hou­se (Wiki­pe­dia), the Church of St. Eli­za­beth, Bet­hlen Hou­se (ban​ska​bys​tri​ca​.sk), and the SNP Memorial.

The Cha­pel of St. Bar­ba­ra, the pat­ron saint of miners, con­tains an altar by Mas­ter Paul of Levo­ča. Mate­j’s Hou­se was the resi­den­ce of a roy­al offi­cial. The area also inc­lu­des the Old Town Hall – Pre­tó­rium (Wiki­pe­dia). The city is home to the Sta­te Ope­ra, the dan­ce the­a­ter Štú­dio tan­ca,” the Pup­pet The­a­ter on Ráz­ces­tie, and the The­a­ter from the Pas­sa­ge, which, as the only one in Slo­va­kia, emplo­ys actors with men­tal disa­bi­li­ties. The bien­nial pup­pet­ry cre­a­ti­on fes­ti­val Báb­kar­ská Bys­tri­ca” takes pla­ce here (Wiki­pe­dia). The Cen­tral Slo­vak Muse­um is loca­ted in Thur­zo Hou­se. The City Cast­le hou­ses the Sta­te Gal­le­ry. The Muse­um of the Slo­vak Nati­onal Upri­sing inc­lu­des more than 200,000 exhi­bits. The city also pro­vi­des spa­ce for the Lite­ra­ry and Music Muse­um and the Postal Muse­um of the Slo­vak Post (Wiki­pe­dia). The HC 05 hoc­key club, the FK Duk­la foot­ball club, and the well-​known Army Sports Club Duk­la Ban­ská Bys­tri­ca (AŠK) ope­ra­te here (Wiki­pe­dia). In 1959, the first Cze­cho­slo­vak film fes­ti­val took pla­ce in Ban­ská Bys­tri­ca, whe­re film­ma­kers such as Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lip­ský, Vla­di­mír Svi­tá­ček, and Ján Roháč (

Ivan Kli­meš) pre­sen­ted the­ir works. Ban­ská Bys­tri­ca con­sists of the­se city dis­tricts: Iliaš, Jakub, Kos­ti­viar­ska, Krá­ľo­vá, Krem­nič­ka, Majer, Pod­la­vi­ce, Rad­vaň, Raky­tov­ce, Rud­lo­vá, Sáso­vá, Seni­ca, Sku­bín, Šal­ko­vá, Uľan­ka. The Fon­čor­da hou­sing esta­te is well-​known, with parts inc­lu­ding For­tnič­ka, Kar­lo­vo, Nový Svet, Tros­ky, Štiav­nič­ka, Uhlis­ko, Žltý Pie­sok (Wiki­pe­dia). Notab­le indi­vi­du­als born in Ban­ská Bys­tri­ca inc­lu­de (Wiki­pe­dia): Musi­cal com­po­sers Ján Cik­ker, Viliam Figuš-​Bystrý, Wri­ters Pavel Hrúz, Ondrej Sliac­ky (lite­ra­ry scien­tist, scre­en­wri­ter), Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, Peter Kar­vaš (pla­y­wright and the­a­ter the­orist), Pain­ter Domi­nik Sku­tec­ký, Ope­ra sin­ger Mar­tin Babjak
Ope­ra direc­tor Marián Chu­dov­ský, Pho­tog­rap­her Karol Benic­ký, Actors Pavol Bie­lik (direc­tor and scre­en­wri­ter), Dušan Cin­ko­ta, Dea­na Hor­vát­ho­vá (Jaku­bis­ko­vá) (now also a film pro­du­cer), Ján Kole­ník, Hoc­key pla­y­ers Richard Zed­ník, Michal Han­dzuš, Vla­di­mír Ors­zágh (now coach of the local hoc­key team), Tomáš Suro­vý, Cross-​country skier Ale­na Procházková.

Ban­ská Bys­tri­ca was asso­cia­ted with figu­res such as wri­ters Šte­fan Moy­zes, Karol Kuz­má­ny, Teré­zia Van­so­vá, poet Ján Bot­to, Ján Levo­slav Bel­la, Jozef Bože­tech Kle­mens (Wiki­pe­dia), Bis­hop Rudolf Baláž, wri­ter and his­to­rian Matej Bel, poet Andrej Slád­ko­vič, Gene­ral Ján Golian, inven­tor Jozef Mur­gaš, wri­ter Hana Ponic­ká, foot­bal­ler Marek Ham­šík, hoc­key pla­y­ers Peter Budaj, Ivan Majes­ký (Wiki­pe­dia). Twin cities of Ban­ská Bys­tri­ca inc­lu­de, among others: Dur­ham, Uni­ted King­dom; Hra­dec Krá­lo­vé, Czech Repub­lic; Vršac, Ser­bia; Laris­sa, Gre­e­ce; Tula, Rus­sia; Zadar, Cro­atia; Saint-​Étienne, Fran­ce; Char­les­ton, USA (Wiki­pe­dia); Sal­gó­tar­ján, Hun­ga­ry (Wiki­pe­dia).”


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, Stránka

Návštevnosť – analýza

Hits: 11592

Ana­lý­za pochá­dza z mera­ní posky­to­va­te­ľa webo­vé­ho pries­to­ru, v minu­los­ti, dnes, Goog­le Ana­ly­tics. Goog­le Ana­ly­tics bol nasa­de­ný 19.9.2007. Strán­ky som mal svoj­ho času napr. na adre­se ska​la​.host​.sk, ska​la​.home​.sk apod, asi od roku 2002. Výsled­ky tu pre­zen­to­va­né sú modi­fi­ko­va­né a čas­to tren­do­vé pre rele­van­tnosť podá­va­nej infor­má­cie. Zhru­ba od 1.4.2011 si robím pre­hľa­dy z logov pod­ľa vlast­ných nasta­ve­ní. Dnes už mám všet­ky video­záz­na­my pre­su­nu­té na You­tu­be.

  • 15.1.2015: 791 člán­kov: Foto­gra­fia – 508 (64 %), Akva­ris­ti­ka – 218 (28 %), Osob­ná – 65 (8 %)
  • 29.4.2013: 729 člán­kov: Foto­gra­fia – 433 (59 %), Akva­ris­ti­ka – 216 (30 %), Osob­ná – 80 (11 %), 
  • 6.8.2012: 694 člán­kov: Foto­gra­fia – 400 (58 %), Akva­ris­ti­ka – 214 (31 %), Osob­ná – 80 (12 %),
  • 6.3.2012: 658 člán­kov: Foto­gra­fia – 364 (55 %), Akva­ris­ti­ka – 214 (33 %), Osob­ná – 80 (12 %),
  • 13.7.2010: 465 člán­kov: Foto­gra­fia – 200 (43 %), Akva­ris­ti­ka – 168 (36 %), Osob­ná – 97 (21 %).

Pod­ľa webp​ries​tor​.com

  • cel­ko­vý traf­fic odke­dy exis­tu­je domé­na sozo​.sk ku 15.1.2015 je 2.26 TB,
  • tak­mer 3.74 mili­ó­na náv­štev­ní­kov z tak­mer 1.86 mili­ó­na miest vyko­na­lo tak­mer 102.8 mili­ó­na hitov na nie­čo viac než 25.3 mili­ó­na stránkach,
  • náv­štev­ní­ci našli viac ako 2.77 mili­ó­na url adries, cez viac ako 246 tisíc odka­zo­va­čov a pomo­cou tak­mer 230 tisíc agen­tov, dostup­nosť dopy­tov je 97.69 %,
  • 925 náv­štev den­ne, jed­na náv­šte­va vyko­ná 27.5 hitov a pre­zrie si 6.8 strá­nok, jed­no načí­ta­nie robí 23.7 kB, jed­na náv­šte­va 652.95 kB, 6 288 strá­nok sa načí­ta den­ne, 25 456 načí­ta­ní denne
  • ku 1.1.2015 mesač­ný trend hitov: WordP­ress AKVA 244 20030.85 %, Gre­ga­rius 191 06224.13 %, Foto­gra­fie (všet­ky) 104 97013.26 %, WordP­ress FOTO 78 8699.96 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 48 4626.12 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 30 5773.86 %, Piwik 29 1143.68 %, WordP­ress OSOBNÁ 29 0083.66 %, Rekla­ma 13 3721.69 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 4 4950.57 %, Auto­ri AKVA 2 0170.25 %, Kate­gó­rie AKVA 1 9240.24 %, iCa­len­dar 1 8600.23 %, Zdro­je AKVA 1 5360.19%, Auto­ri FOTO 4070.05 %, Zdro­je FOTO 1990.03 %, phprs 130.00 %,
  • v roku 2014: WordP­ress AKVA 3 036 83131.17 %, Gre­ga­rius 2 385 55524.49 %, Foto­gra­fie (všet­ky) 1 286 94113.21 %, WordP­ress FOTO 942 2039.67 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 558 2555.73 %, Piwik 369 9033.79 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 348 7253.58 %, WordP­ress OSOBNÁ 343 2103.52 %, Rekla­ma 182 6631.87 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 116 2101.19 %,
  • cel­ko­vý stav: WordP­ress AKVA 8 726 54631.56 %, Foto­gra­fie (všet­ky) 5 469 87619.78 %, Gre­ga­rius 4 047 99814.64 %, WordP­ress FOTO 3 280 96111.86 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 1 294 6054.68 %, WordP­ress OSOBNÁ 1 201 6494.35 %, iCa­len­dar 843 3743.05 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 765 1742.77 %, Rekla­ma 645 9152.34 %, Piwik 570 3642.06 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 351 7091.27 %, phprs 165 5040.60 %, Kate­gó­ria FOTO 114 1250.41 %, Kate­gó­rie AKVA 44 8790.16 %, Zdro­je AKVA 41 5640.15 %, Auto­ri AKVA 38 9310.14 %, Auto­ri FOTO 25 9400.09 %, Zdro­je FOTO 23 7900.09 %
  • mesač­ný trend traf­fi­cu (MB): Foto­gra­fie (všet­ky) 3 31227.78 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 1 99816.76 %, WordP­ress AKVA 1 85515.57 %, Gre­ga­rius 1 0979.20 %, WordP­ress FOTO 1 0108.47 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 7606.37 %, WordP­ress OSOBNÁ 3993.35 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 3162.65 %, Kate­gó­rie FOTO 2422.03 %, Piwik 2121.78 %, Kate­gó­rie AKVA 1441.20 %, Auto­ri AKVA 1271.07 %, Rekla­ma 1130.95 %, Zdro­je AKVA 1010.85 %, Zdro­je FOTO 530.45 %, Auto­ri FOTO 530.45 %, Pris­pie­va­te­lia AKVA 450.38, Zdro­je OSOBNÁ 240.20 %, Pris­pie­va­te­lia FOTO 230.19 %, Kate­gó­rie OSOBNÁ 180.15 %, Auto­ri OSOBNÁ 170.14 %
  • v roku 2014 (GB): Foto­gra­fie (všet­ky) 38.4226.85 %, WordP­ress AKVA 26.6518.63 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 21.1514.78 %, Gre­ga­rius 13.429.38 %, WordP­ress FOTO 13.299.29 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 8.065.63 %, WordP­ress OSOBNÁ 5.263.68 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 3.552.48 %, Kate­gó­rie FOTO 2.631.84 %, Piwik 2.241.57 %, Rekla­ma 1.651.15 %, Kate­gó­rie AKVA 1.551.08 %,
  • Cel­ko­vý stav traf­fi­cu (GB): Foto­gra­fie (všet­ky) 160.9742.40 %, WordP­ress AKVA 56.3514.84 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 37.669.92 %, WordP­ress FOTO 32.208.48 %, Gre­ga­rius 29.387.74 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 15.444.07 %, WordP­ress OSOBNÁ 11.723.09 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 8.892.34 %, Rekla­ma 5.861.54 %, Kate­gó­rie FOTO 5.171.36 %, Piwik 3.140.83 %, Kate­gó­rie AKVA 2.560.68 %, Zdro­je AKVA 2.310.61 %, Auto­ri AKVA 2.070.54 %, Zdro­je FOTO 1.510.40 %, Auto­ri FOTO 1.310.34 %, Zdro­je OSOBNÁ 0.920.24 %, Pris­pie­va­te­lia AKVA 0.850.22 %, Pris­pie­va­te­lia FOTO 0.520.14 %, Kate­gó­rie OSOBNÁ 0.510.13 %, Auto­ri OSOBNÁ 0.310.08 %,
  • ku 1.1.2015 mesač­ný trend refer­re­rov: akva​.sk 1 515, akva​rij​ni​.cz 707, vis​senp​ra​at​jes​.nl 510, face​bo​ok​.com 372, sez​nam​.cz 247, skysc​ra​per​ci​ty​.com 178, rybic​ky​.net 100
  • pod­ľa roč­ných tren­dov: akva​.sk, vis​senp​ra​at​jes​.nl, akva​ma​nia​.sk, skysc​ra​per​ci​ty​.com, denis​.wz​.cz, cory​cats​.sk, cich​lid​por​tal​.sk, sez​nam​.cz, zoojo​mis​.sk, face​bo​ok​.com, tulu​lum​.blog​.cz, blo​.gs,
  • v roku 2014: akva​.sk 23 310, vis​senp​ra​at​jes​.nl 7 399, akva​rij​ni​.cz 5 422, face​bo​ok​.com 3 798, sez​nam​.cz 3 468, skysc​ra​per​ci​ty​.com 2 497, rybic​ky​.net 1 539, wp​.me 1294, sport​.alie​xirs​.it 907, cen​trum​.cz 654, semalt​.com 576, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 515, mojas​vad​ba​.sk 489, you​tu​be​.com 406, mesh​jour​na​list​.com 389, maniak​va​.sweb​.cz 339, cho​va​te​lia​.sk 317, kduz​.com 312, forum​.splen​dens​po​wer​.cz 270, cich​lid​por​tal​.sk 264, akva​ris​ta​.cz 241, akva​rium​.napa​dy​.net 233, tulu​lum​.blog​.cz 229, akva​ma​la​wi​.com 223, blo​.gs 215,
  • cel­ko­vý stav: akva​.sk 278 599, cich​lid​por​tal​.sk 45 103, vis​senp​ra​at​jes​.nl 26 590, akva​ma​nia​.sk 19 610, denis​.wz​.cz 12 484, skysc​ra​per​ci​ty​.com 10 107, cory​cats​.sk 8 704, face​bo​ok​.com 7 668, eri​ma​su​ly​.blo​ger​.hr 4 785, zoojo​mis​.sk 4 419, tery​.sk 3 463, sez​nam​.cz 3 239, tulu​lum​.blog​.cz 1 970, blo​.gs 1 876, stuf​fi​.blog​.cz 1 970, akva​ry​um​ku​lu​bu​.org 1 573, zahir​.akva​ry​um​.com 1 466, dhvez​dic​ka​.blog​.cz 1 364, www​.bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 1 339, akva​fish​.blog​.cz 1 236, ifau​na​.sk 1 180, aqu​arium​fo​rum​.com 1 107, hack​bank​.gen​.tr 1 022
  • ku 1.1.2015 mesač­ný trend traf­fi­cu z kra­jín v %: USA 41.53, Slo­ven­sko 35.44, Čes­ko 7.46, Nemec­ko 4.39, Rus­ko 2.94, Fran­cúz­sko 1.36, Ukra­ji­na 0.76, Kana­da 0.33, Čína 0.21
  • pod­ľa roč­ných tren­dov náv­štev: USA 38.71, Slo­ven­sko 23.93, Čína 14.40, Čes­ko 3.87, Nemec­ko 2.21, Holand­sko 2.15, Rus­ko 2.04, Ukra­ji­na 1.55, Fran­cúz­sko 1.41, Írsko 1.03
  • v roku 2014: Slo­ven­sko 43.22 %, USA 38.28 %, Čes­ko 8.87 %, Nemec­ko 4.82 %, Rus­ko 2.26 %, Fran­cúz­sko 1.12 %
  • cel­ko­vý stav v %: USA 34.26, Slo­ven­sko 31.51, Čína 10.87, Čes­ko 4.36, Holand­sko 2.11, Nemec­ko 2.01, Rus­ko 1.84, Ukra­ji­na 1.36, Fran­cúz­sko 1.16, Írsko 0.76, Veľ­ká Bri­tá­nia 0.74, Japon­sko 0.64, Kana­da 0.49, Poľ­sko 0.48, Nór­sko 0.43, Turec­ko 0.41, Island 0.41, Bel­gic­ko 0.36, Švéd­sko 0.29, Bra­zí­li 0.24, Rakús­ko 0.24, Taj­wan 0.22, Chor­vát­sko 0.22, Talian­sko 0.20, Maďar­sko 0.19, Mol­dav­sko 0.15, Rumun­sko 0.15, Špa­niel­sko 0.14,
  • pod­ľa roč­ných tren­dov z tých­to miest v %: Bra­ti­sla­va 15.21, Moun­tain View, US 5.97, Zheng Zhou, Čína 5.64, Šan­ghaj 5.55, Red­mond, US 4.48, Men­lo Park, US 4.01, Ban­ská Bys­tri­ca 3.15, Pra­ha 2.72, Holts­vil­le, US 2.67, New York 2.37, Bei Jing, Čina 2.03, Atlan­ta, Geor­gia, US 1.59, Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US 1.44, Mos­kva 1.43, Bro­ok­lyn, US 1.34, Chi­ca­go 1.20, Bris­tow, Vir­gi­nia, US 1.17, Ash­burn, US 1.15, Seatt­le 1.09, Kijev 1.04, Dub­lin 1.01,
  • cel­ko­vo: Bra­ti­sla­va 23.16, Moun­tain View, US 5.30, Ban­ská Bys­tri­ca 4.93, Red­mond, US 4.69, Zheng Zhou, Čína 4.69, Šan­ghaj 4.64, Men­lo Park, US 3.60, Pra­ha 3.35, New York 2.48, Holts­vil­le, US 2.23, Atlan­ta, Geor­gia, US 2.06, Bei Jing, Čina 2.01, Bro­ok­lyn, US 1.92, Chi­ca­go 1.86, Koši­ce 1.56, Mos­kva 1.48, Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US 1.44, Seatt­le 1.15, Bris­tow, Vir­gi­nia, US 1.13, Ash­burn, US 1.12, Amster­dam 1.03, Kijev 1.02,
  • na plat­for­me roč­né tren­dy v %: Win­do­ws Seven 34.96, Win­do­ws XP 27.55, Win­do­ws Vis­ta 4.78, Linux 4.37, Andro­id 2.82, Mac 1.68, Win­do­ws NT 1.64,
  • v roku 2014: Win­do­ws Seven 30.85, Win­do­ws XP 7.42, Andro­id 3.40, Linux 2.61, Win­do­ws NT 2.30, Win­do­ws Vis­ta 1.63, Mac 1.25
  • cel­ko­vo: Win­do­ws XP 23.26, Win­do­ws Seven 22.46, Win­do­ws Vis­ta 5.02, Lin­xu 2.42, Andro­id 1.55, Mac 1.13, Win­do­ws NT 0.97, Win­do­ws 2003 0.57, Win­do­ws 2000 0.34, Win­do­ws 98 0.26, iOS 0.19, Win­do­ws 95 0.16, Win­do­ws ME 0.12

The ana­ly­sis is based on mea­su­re­ments from the web hos­ting pro­vi­der, his­to­ri­cal­ly using Goog­le Ana­ly­tics, span­ning from the past to the pre­sent. Goog­le Ana­ly­tics was imple­men­ted on Sep­tem­ber 19, 2007. The web­si­tes were hos­ted at add­res­ses such as ska​la​.host​.sk, ska​la​.home​.sk, etc., star­ting around the year 2002. The pre­sen­ted results have been modi­fied and often adjus­ted to ref­lect trends for the rele­van­ce of the infor­ma­ti­on pro­vi­ded. App­ro­xi­ma­te­ly sin­ce April 1, 2011, I have been gene­ra­ting over­vie­ws from logs accor­ding to my own set­tings. As of now, all video recor­dings have been trans­fer­red to YouTube.

  • On Janu­ary 15, 2015: 791 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 508 (64%), Aqu­aris­tics – 218 (28%), Per­so­nal – 65 (8%)
  • On April 29, 2013: 729 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 433 (59%), Aqu­aris­tics – 216 (30%), Per­so­nal – 80 (11%)
  • On August 6, 2012: 694 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 400 (58%), Aqu­aris­tics – 214 (31%), Per­so­nal – 80 (12%)
  • On March 6, 2012658 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 364 (55%), Aqu­aris­tics – 214 (33%), Per­so­nal – 80 (12%)
    On July 13, 2010: 465 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 200 (43%), Aqu­aris­tics – 168 (36%), Per­so­nal – 97 (21%)

Accor­ding to webp​ries​tor​.com:

  • The total traf­fic for the domain sozo​.sk sin­ce its exis­ten­ce up to Janu­ary 15, 2015, is 2.26 TB.
  • Near­ly 3.74 mil­li­on visi­tors from almost 1.86 mil­li­on loca­ti­ons gene­ra­ted almost 102.8 mil­li­on hits on slight­ly more than 25.3 mil­li­on pages.
  • Visi­tors dis­co­ve­red more than 2.77 mil­li­on URL add­res­ses through over 246,000 refer­rers and almost 230,000 agents, with a que­ry avai­la­bi­li­ty of 97.69%.
  • The­re are 925 visits per day, with each visit resul­ting in 27.5 hits and the vie­wing of 6.8 pages. Each page load is app­ro­xi­ma­te­ly 23.7 kB, and one visit con­su­mes 652.95 kB. A total of 6,288 pages are loaded dai­ly, accu­mu­la­ting 25,456 loads daily.

Mont­hly Trend of Hits as of Janu­ary 12015:

  • WordP­ress AKVA: 244,20030.85%
  • Gre­ga­rius: 191,06224.13%
  • All Pho­tog­raphs: 104,97013.26%
  • WordP­ress FOTO: 78,8699.96%
  • Key­words AKVA: 48,4626.12%
  • Key­words FOTO: 30,5773.86%
  • Piwik: 29,1143.68%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 29,0083.66%
  • Adver­ti­se­ment: 13,3721.69%
  • Key­words OSOBNÁ: 4,4950.57%
  • Aut­hors AKVA: 2,0170.25%
  • Cate­go­ries AKVA: 1,9240.24%
  • iCa­len­dar: 1,8600.23%
  • Sour­ces AKVA: 1,5360.19%
  • Aut­hors FOTO: 4070.05%
  • Sour­ces FOTO: 1990.03%
  • phprs: 130.00%

Year 2014

  • WordP­ress AKVA: 3,036,83131.17%
  • Gre­ga­rius: 2,385,55524.49%
  • All Pho­tog­raphs: 1,286,94113.21%
  • WordP­ress FOTO: 942,2039.67%
  • Key­words AKVA: 558,2555.73%
  • Piwik: 369,9033.79%
  • Key­words FOTO: 348,7253.58%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 343,2103.52%
  • Adver­ti­se­ment: 182,6631.87%
  • Key­words OSOBNÁ: 116,2101.19%

Ove­rall Status

  • WordP­ress AKVA: 8,726,54631.56%
  • All Pho­tog­raphs: 5,469,87619.78%
  • Gre­ga­rius: 4,047,99814.64%
  • WordP­ress FOTO: 3,280,96111.86%
  • Key­words AKVA: 1,294,6054.68%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 1,201,6494.35%
  • iCa­len­dar: 843,3743.05%
  • Key­words FOTO: 765,1742.77%
  • Adver­ti­se­ment: 645,9152.34%
  • Piwik: 570,3642.06%
  • Key­words OSOBNÁ: 351,7091.27%
  • phprs: 165,5040.60%
  • Cate­go­ry FOTO: 114,1250.41%
  • Cate­go­ries AKVA: 44,8790.16%
  • Sour­ces AKVA: 41,5640.15%
  • Aut­hors AKVA: 38,9310.14%
  • Aut­hors FOTO: 25,9400.09%
  • Sour­ces FOTO: 23,7900.09%

Mont­hly Trend of Traf­fic (MB):

  • All Pho­tog­raphs: 3,31227.78
  • Key­words AKVA: 1,99816.76%
  • WordP­ress AKVA: 1,85515.57%
  • Gre­ga­rius: 1,0979.20%
  • WordP­ress FOTO: 1,0108.47%
  • Key­words FOTO: 7606.37%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 3993.35%
  • Key­words OSOBNÁ: 3162.65%
  • Cate­go­ry FOTO: 2422.03%
  • Piwik: 2121.78%
  • Cate­go­ries AKVA: 1441.20%
  • Aut­hors AKVA: 1271.07%
  • Adver­ti­se­ment: 1130.95%
  • Sour­ces AKVA: 1010.85%
  • Sour­ces FOTO: 530.45%
  • Aut­hors FOTO: 530.45%
  • Con­tri­bu­tors AKVA: 450.38%
  • Sour­ces OSOBNÁ: 240.20%
  • Con­tri­bu­tors FOTO: 230.19%
  • Cate­go­ries OSOBNÁ: 180.15%
  • Aut­hors OSOBNÁ: 170.14%

Year 2014 (GB):

  • All Pho­tog­raphs: 38.4226.85%
  • WordP­ress AKVA: 26.6518.63%
  • Key­words AKVA: 21.1514.78%
  • Gre­ga­rius: 13.429.38%
  • WordP­ress FOTO: 13.299.29%
  • Key­words FOTO: 8.065.63%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 5.263.68%
  • Key­words OSOBNÁ: 3.552.48%
  • Cate­go­ry FOTO: 2.631.84%
  • Piwik: 2.241.57%
  • Adver­ti­se­ment: 1.651.15%

Cate­go­ries AKVA: 1.551.08%

  • Ove­rall Traf­fic Sta­tus (GB):
  • All Pho­tog­raphs: 160.9742.40%
  • WordP­ress AKVA: 56.3514.84%
  • Key­words AKVA: 37.669.92%
  • WordP­ress FOTO: 32.208.48%
  • Gre­ga­rius: 29.387.74%
  • Key­words FOTO: 15.444.07%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 11.723.09%
  • Key­words OSOBNÁ: 8.892.34%
  • Adver­ti­se­ment: 5.861.54%
  • Cate­go­ry FOTO: 5.171.36%
  • Piwik: 3.140.83%
  • Cate­go­ries AKVA: 2.560.68%
  • Sour­ces AKVA: 2.310.61%
  • Aut­hors AKVA: 2.070.54%
  • Sour­ces FOTO: 1.510.40%
  • Aut­hors FOTO: 1.310.34%
  • Sour­ces OSOBNÁ: 0.920.24%
  • Con­tri­bu­tors AKVA: 0.850.22%
  • Con­tri­bu­tors FOTO: 0.520.14%
  • Cate­go­ries OSOBNÁ: 0.510.13%
  • Aut­hors OSOBNÁ: 0.310.08%

Mont­hly Trend of Refer­rers as of Janu­ary 12015:

  • akva​.sk: 1,515
  • akva​rij​ni​.cz: 707
  • vis​senp​ra​at​jes​.nl: 510
  • face​bo​ok​.com: 372
  • sez​nam​.cz: 247
  • skysc​ra​per​ci​ty​.com: 178
  • rybic​ky​.net: 100

Year­ly Trends

  • akva​.sk, vis​senp​ra​at​jes​.nl, akva​ma​nia​.sk, skysc​ra​per​ci​ty​.com, denis​.wz​.cz, cory​cats​.sk, cich​lid​por​tal​.sk, sez​nam​.cz, zoojo​mis​.sk, face​bo​ok​.com, tulu​lum​.blog​.cz, blo​.gs

Year 2014:

  • akva​.sk: 23,310
  • vis​senp​ra​at​jes​.nl: 7,399
  • akva​rij​ni​.cz: 5,422
  • face​bo​ok​.com: 3,798
  • sez​nam​.cz: 3,468
  • skysc​ra​per​ci​ty​.com: 2,497
  • rybic​ky​.net: 1,539
  • wp​.me: 1,294
  • sport​.alie​xirs​.it: 907
  • cen​trum​.cz: 654
  • semalt​.com: 576
  • bra​ti​sla​va​gu​ide​.com: 515
  • mojas​vad​ba​.sk: 489
  • you​tu​be​.com: 406
  • mesh​jour​na​list​.com: 389
  • maniak​va​.sweb​.cz: 339
  • cho​va​te​lia​.sk: 317
  • kduz​.com: 312
  • forum​.splen​dens​po​wer​.cz: 270
  • cich​lid​por​tal​.sk: 264
  • akva​ris​ta​.cz: 241
  • akva​rium​.napa​dy​.net: 233
  • tulu​lum​.blog​.cz: 229
  • akva​ma​la​wi​.com: 223
  • blo​.gs: 215

Ove­rall Status:

  • akva​.sk: 278,599
  • cich​lid​por​tal​.sk: 45,103
  • vis​senp​ra​at​jes​.nl: 26,590
  • akva​ma​nia​.sk: 19,610
  • denis​.wz​.cz: 12,484
  • skysc​ra​per​ci​ty​.com: 10,107
  • cory​cats​.sk: 8,704
  • face​bo​ok​.com: 7,668
  • eri​ma​su​ly​.blo​ger​.hr: 4,785
  • zoojo​mis​.sk: 4,419
  • tery​.sk: 3,463
  • sez​nam​.cz: 3,239
  • tulu​lum​.blog​.cz: 1,970
  • blo​.gs: 1,876
  • stuf​fi​.blog​.cz: 1,970
  • akva​ry​um​ku​lu​bu​.org: 1,573
  • zahir​.akva​ry​um​.com: 1,466
  • dhvez​dic​ka​.blog​.cz: 1,364
  • www​.bra​ti​sla​va​gu​ide​.com: 1,339
  • akva​fish​.blog​.cz: 1,236
  • ifau​na​.sk: 1,180
  • aqu​arium​fo​rum​.com: 1,107
  • hack​bank​.gen​.tr: 1,022

Mont­hly Trend of Traf­fic from Coun­tries in %:

  • USA: 41.53%
  • Slo­va­kia: 35.44%
  • Czech Repub­lic: 7.46%
  • Ger­ma­ny: 4.39%
  • Rus­sia: 2.94%
  • Fran­ce: 1.36%
  • Ukrai­ne: 0.76%
  • Cana­da: 0.33%
  • Chi­na: 0.21%

Year­ly Trends of Visits:

  • USA: 38.71%
  • Slo­va­kia: 23.93%
  • Chi­na: 14.40%
  • Czech Repub­lic: 3.87%
  • Ger­ma­ny: 2.21%
  • Nether­lands: 2.15%
  • Rus­sia: 2.04%
  • Ukrai­ne: 1.55%
  • Fran­ce: 1.41%
  • Ire­land: 1.03

Year 2014:

  • Slo­va­kia: 43.22%
  • USA: 38.28%
  • Czech Repub­lic: 8.87%
  • Ger­ma­ny: 4.82%
  • Rus­sia: 2.26%
  • Fran­ce: 1.12%

Ove­rall Sta­tus in %:

  • USA: 34.26%
  • Slo­va­kia: 31.51%
  • Chi­na: 10.87%
  • Czech Repub­lic: 4.36%
  • Nether­lands: 2.11%
  • Ger­ma­ny: 2.01%
  • Rus­sia: 1.84%
  • Ukrai­ne: 1.36%
  • Fran­ce: 1.16%
  • Ire­land: 0.76%, Uni­ted King­dom: 0.74%, Japan: 0.64%,
  • Cana­da: 0.49%, Poland: 0.48%, Nor­way: 0.43%, Tur­key: 0.41%, Ice­land: 0.41%
  • Bel­gium: 0.36%, Swe­den: 0.29%, Bra­zil: 0.24%, Aus­tria: 0.24%, Tai­wan: 0.22%, Cro­atia: 0.22%,
  • Ita­ly: 0.20%, Hun­ga­ry: 0.19%, Mol­do­va: 0.15%, Roma­nia: 0.15%, Spain: 0.14%

Year­ly Trends from the­se Cities in %:

  • Bra­ti­sla­va: 15.21%
  • Moun­tain View, US: 5.97%
  • Zheng Zhou, Chi­na: 5.64%
  • Shan­ghai: 5.55%, Red­mond, US: 4.48%, Men­lo Park, US: 4.01%
  • Ban­ská Bys­tri­ca: 3.15%, Pra­gue: 2.72%, Holts­vil­le, US: 2.67%
  • New York: 2.37%, Bei­jing, Chi­na: 2.03%, Atlan­ta, Geor­gia, US: 1.59%
  • Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US: 1.44%, Mos­cow: 1.43%, Bro­ok­lyn, US: 1.34%
  • Chi­ca­go: 1.20%, Bris­tow, Vir­gi­nia, US: 1.17%, Ash­burn, US: 1.15%
  • Seatt­le: 1.09%, Kiev: 1.04%, Dub­lin: 1.01%

Ove­rall:

  • Bra­ti­sla­va: 23.16%, Moun­tain View, US: 5.30%, Ban­ská Bys­tri­ca: 4.93%
  • Red­mond, US: 4.69%, Zheng Zhou, Chi­na: 4.69%, Shan­ghai: 4.64%
  • Men­lo Park, US: 3.60%, Pra­gue: 3.35%, New York: 2.48%
  • Holts­vil­le, US: 2.23%, Atlan­ta, Geor­gia, US: 2.06%, Bei­jing, Chi­na: 2.01%
  • Bro­ok­lyn, US: 1.92%, Chi­ca­go: 1.86%, Koši­ce: 1.56%
  • Mos­cow: 1.48%, Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US: 1.44%, Seatt­le: 1.15%
  • Bris­tow, Vir­gi­nia, US: 1.13%, Ash­burn, US: 1.12%, Amster­dam: 1.03%, Kiev: 1.02%

Plat­form Year­ly Trends in %:

  • Win­do­ws Seven: 34.96%
  • Win­do­ws XP: 27.55%
  • Win­do­ws Vis­ta: 4.78%
  • Linux: 4.37%
  • Andro­id: 2.82%
  • Mac: 1.68%
  • Win­do­ws NT: 1.64%

Year 2014:

  • Win­do­ws Seven: 30.85%
  • Win­do­ws XP: 7.42%
  • Andro­id: 3.40%
  • Linux: 2.61%
  • Win­do­ws NT: 2.30%
  • Win­do­ws Vis­ta: 1.63%
  • Mac: 1.25%

Ove­rall

  • Win­do­ws XP: 23.26%
  • Win­do­ws Seven: 22.46%
  • Win­do­ws Vis­ta: 5.02%
  • Linux: 2.42%
  • Andro­id: 1.55%
    Mac: 1.13%
  • Win­do­ws NT: 0.97%
  • Win­do­ws 2003: 0.57%
  • Win­do­ws 2000: 0.34%
  • Win­do­ws 98: 0.26%
  • iOS: 0.19%
  • Win­do­ws 95: 0.16%
  • Win­do­ws ME: 0.12%

Zo šta­tis­tík od posky­to­va­te­ľa pries­to­ru – web​sup​port​.sk a pred­tým webp​ries​tor​.com /​From the sta­tis­tics pro­vi­ded by the hos­ting pro­vi­der – web​sup​port​.sk, and pre­vi­ous­ly webp​ries​tor​.com

Rok

Traf­fic

Náv­števNor­mál­ne náv­šte­vyJedi­neč­ných návštevníkovSitesHitsStrá­nokURLsReferrersAgentsNedo­stup­nosť (%)

SPOLU

2.26 TB

3 716 0141 858 933102 779 65925 310 1112 774 184246 406229 9632.31

2014

201.21 GB412 823110 06970 670103 00911 169 3495 332 830552 58334 67622 8001.50

2013

128.98 GB360 431118 96171 51197 3568 253 9093 927 489512 97630 89917 9452.48

2012

95.76 GB234 51081 83453 73872 1374 276 6282 030 234440 47726 88117 5586.34

2011

87.08 GB325 61688 92485 752112 6525 649 8532 048 411267 57136 62227 9518.70

2010

321.53 GB441 747237 36613 994 1593 684 547289 95932 75232 0163.11

2009

310.79 GB

289 804198 33710 198 8481 817 710216 62915 87423 0840.0053

2008

793.57 GB

451 355215 46411 613 3162 809 214188 47715 89020 4250.28

2007

159.48 GB

459 519

313 602

18 703 998

1 491 612114 54414 75721 2530.52

2006

97.79 GB

289 566

235 927

7 876 032

1 029 79069 83915 08618 1963.80

2005

89.22 GB

323 415

177 442

7 666 309

777 53260 27013 06016 6854.14

2004

30.04 GB

127 130

83 963

2 877 827

314 49846 7648 37010 1981.81

2003

4.48 GB

21 854

11 678

498 128

45 43314 0951 5391 8521.17

Rok

Hits/​VisitPages/​VisitkB/​VisitSum Visit Lenght Visit Len­ght

SPOLU

27.56.80653rokovminút

2014

27.112.9251111.9515:36

2013

22.910.903707.6911:21

2012

18.28.664295.2311:37

2011

17.46.292806.748:22

2010

31.78.347637.856:22

2009

35.26.271 125

2008

25.76.221 844

2007

40.73.25363

2006

27.23.56354

2005

23.72.40289

2004

22.62.47248

2003

22.82.08215

visitsdaypagespagevisitunique_url
hitsvisittotalgbtotalpages totalvisitsday uniquepages

Pod­ľa Goog­le od 19.9.2007 do 1.1.2015
  • 563 893 náv­štev, z toho 442 230 jedi­neč­ných (78.42 %), 228 919 (40.60 %) bez odcho­du zo vstup­ných stránok, 
  • zobra­zi­lo sa 1 476 590 strá­nok, 961 548 jedi­neč­ných, 1 141 001 (77.27 %) bez odcho­dov zo vstup­ných stránok,
  • den­ný prie­mer je 254 náv­štev, zo 148 štá­tov z 6 286 miest pomo­cou 74 pre­hlia­da­čov na 30 ope­rač­ných systémoch,
  • mie­ra odcho­dov je 59.40 %, 23.04 % náv­štev­ní­kov sa na strán­ky vra­cia, frek­ven­cia náv­štev­ní­ka je 11.27,
  • tí, čo neodí­du zo vstup­nej strán­ky strá­via na sozo​.sk 5:15 minút, nav­ští­via 5.03 stránok,
  • aktu­ál­nosť náv­štev­ní­ka je 44.23 dňa, dĺž­ka náv­šte­vy (nad 11 sekúnd) je 6:02 minút, hĺb­ka 4.57 stránok,
  • zo Slo­ven­ska je 81.91 %, z Čes­ka – 7.21 %, zo zvyš­ku ostat­ných kra­jín: Turec­ko 10.29 %, Nemec­ko 9.05 %, USA 8.57, Veľ­ká Bri­tá­nia 7.76 %, Poľ­sko 7.57 %. Chor­vát­sko 4.99 %, Rakús­ko 4.09 %, Maďar­sko 3.90, Fran­cúz­sko 3.63, Srb­sko 3.61 atď.
  • Slo­vá­ci priš­li naj­mä z Bra­ti­sla­vy – 50.31 %, zo zvyš­ku: Trna­va 11.81 %, Koší­ce 11.70 %, Žili­na 9.78 %, Nit­ra 8.32 %,
  • 68.25 % náv­štev­ní­kov prí­de na sozo​.sk cez vyhľa­dá­vač, 22.50 % pria­mo, 9.72 % cez odka­zu­jú­ce strán­ky a 0.17 % cez sociál­ne služby
  • pro­stred­níc­tvom pre­hlia­da­ča Fire­fox 39.10 %, Inter­net Explo­rer 34.55 %, Chro­me 12.51 %, Ope­ra 10.11 %, Safa­ri 1.92 %, Andro­id 1.28 %
  • bežia­cich na ope­rač­nom sys­té­me Win­do­ws 94.43 %, zo zvyš­ku: Andro­id 39.70 %, Linux 23.23 %, Macin­tosh 17.89 %, iOS 13.08 %
  • medzi odka­zu­jú­ci­mi strán­ka­mi (bez vyhľa­dá­va­čov) domi­nu­je za celé obdo­bie akva​.sk 18.68 %, sez​nam​.cz 17.44 %, zoznam​.sk 9.50 %, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 6.51 %, face​bo​ok​.com 5.26 %, rybic​ky​.net 3.97 %, akva​ma​la​wi​.com 2.72 %, azet​.sk 1.79 %, splen​dens​po​wer​.cz 1.43 %, akva​rij​ni​.cz 1.16 %, zoohoo​.sk 1.14 %, akva​ris​ta​.cz 1.12 %, naj​.sk 1.08 %, atlas​.sk 1.04 %

Pod­ľa Goog­le rok 2014:

  • 42 846 náv­štev – 33 673 jedi­neč­ných (78.59 %), 10 283 (24.00 %) bez odchov zo vstup­ných stránok,
  • 76.00 % mie­ra odcho­dov, 74 024 zobra­ze­ných strá­nok – 61 632 jedi­neč­ných, 41 461 bez odcho­dov (56.01 %), 22.21 % vra­ca­jú­cich sa návštevníkov,
  • den­ný prie­mer je 117 náv­štev, zo 114 štá­tov z 1 379 miest pomo­cou 31 pre­hlia­da­čov na 19 ope­rač­ných systémoch,
  • tí, čo neodí­du zo vstup­nej strán­ky strá­via na sozo​.sk 7:08 minú­ty, nav­ští­via 4.03 stránok,
  • frek­ven­cia náv­štev­ní­ka 13.89 náv­štev, aktu­ál­nosť 31.89, hĺb­ka náv­šte­vy 4.04, dĺž­ka náv­šte­vy (nad 11 sekúnd) je 6:28 min,
  • zo Slo­ven­ska 84.60 %, z Čes­ka – 6.67 %, zo zvyš­ku ostat­ných kra­jín: USA 18.13 %, Nemec­ko 10.48 %, Veľ­ká Bri­tá­nia 10.02 %, Rakús­ko 7.28 %, Bra­zí­lia 7.06 %, Maďar­sko 6.18 %, Poľ­sko 4.67 %,
  • Slo­vá­ci priš­li naj­mä z Bra­ti­sla­vy 50.31 %, zo zvyš­ku: Žili­na 14.36 %, Koši­ce 9.88 %, Nit­ra 5.94 %, Trna­va 5.93 %, Pieš­ťa­ny 4.67 %, Pre­šov 4.14 %, Ban­ská Bys­tri­ca 4.02, Pop­rad 3.88 %, Micha­lov­ce 3.80 %, Lip­tov­ský Miku­láš 3.42 %, Nové Zám­ky 3.39 %, Prie­vi­dza 3.34 %, Zvo­len 3.22 %, 
  • 72.42 % náv­štev­ní­kov prí­de na sozo​.sk cez vyhľa­dá­vač, 17.61 % pria­mo 8.59 % cez odka­zu­jú­ce strán­ky, 1.37 % cez sociál­ne služby, 
  • pro­stred­níc­tvom pre­hlia­da­ča Chro­me 42.24 %, Fire­fox 23.71 %, Inter­net Explo­rer 11.28 %, Andro­id 8.28 %, Ope­ra 7.67 %, Safa­ri 6.12 %,
  • bežia­cich na ope­rač­nom sys­té­me Win­do­ws 73.75 %, zo zvyš­ku: Andro­id 66.04 %, iOS 16.51 %, Linux 9.40 %, Macin­tosh 4.95 %, Win­do­ws Pho­ne 2.14 %,
  • medzi odka­zu­jú­ci­mi strán­ka­mi (bez vyhľa­dá­va­čov) domi­nu­je za celé obdo­bie akva​.sk 27.83 %, face​bo​ok​.com 12.39 %, sez​nam​.cz 10.47 %, semalt​.com 8.60 %, ask​.com 3.51 %, rybic​ky​.net 3.30 %, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 2.79 %, akva​rij​ni​.cz 2.41 %, mojas​vad​ba​.sk, cen​trum​.cz, but​tons​-for​-web​si​te​.com 1.45 %

Tren­do­vo (pred­po­klad) pod­ľa Goog­le pre rok 2015:

  • 55 296 náv­štev, 44 922 jedi­neč­ných (81.24 %), 17 506 (19.97 %) bez odchov zo vstup­ných stránok,
  • 71.71 % mie­ra odcho­dov, 117 729 zobra­ze­ných strá­nok – 84 426 jedi­neč­ných, 79 927 bez odcho­dov (67.89 %), 19.47 % vra­ca­jú­cich sa náv­štev­ní­kov zo 100 štá­tov a 1 371 miest,
  • den­ný prie­mer je 151 náv­štev, pomo­cou 28 pre­hlia­da­čov na 17 ope­rač­ných systémoch,
  • tí, čo neodí­du zo vstup­nej strán­ky strá­via na sozo​.sk 5:37 minú­ty, nav­ští­via 4.23 stránok,
  • frek­ven­cia náv­štev­ní­ka 13.65 náv­štev, aktu­ál­nosť 41.21, hĺb­ka náv­šte­vy 3.94, dĺž­ka náv­šte­vy (nad 11 sekúnd) je 5:51 min,
  • zo Slo­ven­ska 83.48 %, z Čes­ka – 8.24 %, zo zvyš­ku ostat­ných kra­jín: USA 16.44 %, Nemec­ko 10.84 %, Veľ­ká Bri­tá­nia 9.99 %, Rakús­ko 6.57 %, Poľ­sko 5.52 %, Maďar­sko 5.05 %, Fran­cúz­sko 3.33 %, Bra­zí­lia 2.88 %, Špa­niel­sko 2.52 %, Írsko 2.38 %, Talian­sko 2.32 %,
  • Slo­vá­ci prí­du naj­mä z Bra­ti­sla­vy 50.01 %, zo zvyš­ku: Žili­na 11.53 %, Koši­ce 10.50 %, Trna­va 7.48 %, Nit­ra 6.85 %, Pieš­ťa­ny 4.61 %, Micha­lov­ce 4.47 %, Ban­ská Bys­tri­ca 4.43 %, Pre­šov 3.89 %, Pop­rad 3.71 %, Lip­tov­ský Miku­láš 3.65 %, Zvo­len 3.59 %, Prie­vi­dza 3.45 %, 
  • 63.30 % náv­štev­ní­kov prí­de na sozo​.sk cez vyhľa­dá­vač, 29.29 % pria­mo, 8.11 % cez odka­zu­jú­ce strán­ky a 0.61 % cez sociál­ne služby, 
  • pro­stred­níc­tvom pre­hlia­da­ča Fire­fox 33.29 %, Chro­me 30.36 %, Inter­net Explo­rer 18.41 %, Ope­ra 8.94 %, Andro­id 4.22, Safa­ri 4.14 %, 
  • bežia­cich na ope­rač­nom sys­té­me Win­do­ws 85.34 %, zo zvyš­ku: Andro­id 36.65 %, Linux 25.89 %, Macin­tosh 19.02 %, iOS 11.99 %, iPad 1.17 %, iPho­ne 1.11 %, Win­do­ws Pho­ne 1.05 %,
  • medzi odka­zu­jú­ci­mi strán­ka­mi (bez vyhľa­dá­va­čov) domi­nu­je za celé obdo­bie akva​.sk 28.46 %, face​bo​ok​.com 11.86 %, sez​nam​.cz 4.66 %, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 3.76 %, zoznam​.sk 3.58 %, semalt​.com 2.98, rybic​ky​.net 2.96 %, akva​rij​ni​.cz 2.46 %.

Accor­ding to Goog­le Ana­ly­tics from Sep­tem­ber 19, 2007, to Janu­ary 12015:

  • Total visits: 563,893, of which 442,230 are uni­que (78.42%).
  • Page­vie­ws: 1,476,590; Uni­que page­vie­ws: 961,548; Pages per visit: 5.03.
  • Dai­ly ave­ra­ge: 254 visits from 148 coun­tries, 6,286 cities, using 74 bro­wsers on 30 ope­ra­ting systems.
  • Boun­ce rate: 59.40%; Retur­ning visi­tors: 23.04%; Visi­tor fre­qu­en­cy: 11.27.
  • Time spent on site: 5:15 minu­tes for tho­se not lea­ving the entry page; 6.8 pages viewed.
  • Geog­rap­hi­cal dis­tri­bu­ti­on: 81.91% from Slo­va­kia, 7.21% from the Czech Repub­lic, and others.
  • Top cities: 50.31% from Bra­ti­sla­va, 11.81% from Trna­va, 11.70% from Koši­ce, 9.78% from Žili­na, 8.32% from Nitra.
  • Traf­fic sour­ces: 68.25% from search engi­nes, 22.50% direct, 9.72% from refer­ral sites, 0.17% from social services.
  • Bro­wsers: Fire­fox 39.10%, Inter­net Explo­rer 34.55%, Chro­me 12.51%, Ope­ra 10.11%, Safa­ri 1.92%, Andro­id 1.28%.
  • Ope­ra­ting sys­tems: Win­do­ws 94.43%, Andro­id 39.70%, Linux 23.23%, Macin­tosh 17.89%, iOS 13.08%.
  • Refer­ring sites: akva​.sk 18.68%, sez​nam​.cz 17.44%, zoznam​.sk 9.50%, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 6.51%, face​bo​ok​.com 5.26%, and others.

For the year 2014:

  • Total visits: 42,846; Uni­que visits: 33,673 (78.59%); Boun­ce rate: 76.00%.
  • Page­vie­ws: 74,024; Uni­que page­vie­ws: 61,632; Pages per visit: 4.03.
  • Dai­ly ave­ra­ge: 117 visits from 114 coun­tries, 1,379 cities, using 31 bro­wsers on 19 ope­ra­ting systems.
  • Time spent on site: 7:08 minu­tes for tho­se not lea­ving the entry page; 4.03 pages viewed.
  • Geog­rap­hi­cal dis­tri­bu­ti­on: 84.60% from Slo­va­kia, 6.67% from the Czech Repub­lic, and others.
  • Top cities: 50.31% from Bra­ti­sla­va, 14.36% from Žili­na, 9.88% from Koši­ce, 5.94% from Nit­ra, 5.93% from Trnava.
  • Traf­fic sour­ces: 72.42% from search engi­nes, 17.61% direct, 8.59% from refer­ral sites, 1.37% from social services.
  • Bro­wsers: Chro­me 42.24%, Fire­fox 23.71%, Inter­net Explo­rer 11.28%, Andro­id 8.28%, Ope­ra 7.67%, Safa­ri 6.12%.
  • Ope­ra­ting sys­tems: Win­do­ws 73.75%, Andro­id 66.04%, iOS 16.51%, Linux 9.40%, Macin­tosh 4.95%, Win­do­ws Pho­ne 2.14%.
  • Refer­ring sites: akva​.sk 27.83%, face​bo​ok​.com 12.39%, sez​nam​.cz 10.47%, semalt​.com 8.60%, ask​.com 3.51%, and others.

Pro­jec­ted trend for 2015:

  • Esti­ma­ted visits: 55,296; Uni­que visits: 44,922 (81.24%); Boun­ce rate: 71.71%.
  • Page­vie­ws: 117,729; Uni­que page­vie­ws: 84,426; Pages per visit: 4.23.
  • Dai­ly ave­ra­ge: 151 visits using 28 bro­wsers on 17 ope­ra­ting systems.
  • Time spent on site: 5:37 minu­tes for tho­se not lea­ving the entry page; 4.23 pages viewed.
  • Geog­rap­hi­cal dis­tri­bu­ti­on: 83.48% from Slo­va­kia, 8.24% from the Czech Repub­lic, and others.
  • Top cities: 50.01% from Bra­ti­sla­va, 11.53% from Žili­na, 10.50% from Koši­ce, and others.
  • Traf­fic sour­ces: 63.30% from search engi­nes, 29.29% direct, 8.11% from refer­ral sites, and 0.61% from social services.
  • Bro­wsers: Chro­me 30.36%, Fire­fox 33.29%, Inter­net Explo­rer 18.41%, and others.
  • Ope­ra­ting sys­tems: Win­do­ws 85.34%, Andro­id 36.65%, iOS 11.99%, and others.
  • Refer­ring sites: akva​.sk 28.46%, face​bo​ok​.com 11.86%, sez​nam​.cz 4.66%, and others.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Veže

Vartovka – strážna veža nad Krupinou

Hits: 6932

Var­tov­ka sa nachá­dza nad mes­tom Kru­pi­na. Na roz­hra­ní Štiav­nic­kých vrchov a Kru­pin­skej pla­ni­ny vo výš­ke 393 m n.m (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk), na kop­ci Tanis­tra­vár /​Sta­ži­var (Ras­ti­slav Sabu­cha). Táto stráž­na veža bola posta­ve­ná v rokoch 15641571. Kedy­si okrem stráž­nej veže stá­la na kop­ci aj pev­nosť, nazý­va­ná Diev­čen­ský hrad, resp. Panen­ský hrad. Slú­ži­la naj­mä pro­ti Tur­kom (turis​tik​.sk). Neskôr Var­tov­ka infor­mo­va­la o pohy­be povs­ta­lec­kých a cisár­skych voj­sk. podob­ne ako napr. var­tov­ky pri hra­de Čab­raď, na Sit­ne, pri Ban­skej Štiav­ni­ci, Zvo­le­ne, Ban­skej Bys­tri­ci, Ľubie­to­vej. Je vyso­ká 13 met­rov (vir​tu​al​tra​vel​.sk).


Var­tov­ka is situ­ated abo­ve the town of Kru­pi­na, at the junc­tu­re of the Štiav­nic­ké Vrchy (Štiav­ni­ca Hills) and the Kru­pin­ská Pla­ni­na, at an ele­va­ti­on of 393 meters abo­ve sea level (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk), on the hill Tanistravár/​Staživar (Ras­ti­slav Sabu­cha). This watch­to­wer was erec­ted bet­we­en 1564 and 1571. In the past, along­si­de the watch­to­wer, the­re also sto­od a for­tress on the hill kno­wn as Diev­čen­ský hrad or Panen­ský hrad. It pri­ma­ri­ly ser­ved as a defen­se against the Turks (turis​tik​.sk). Later on, Var­tov­ka ser­ved as a means of com­mu­ni­ca­ti­on regar­ding the move­ments of rebel and impe­rial armies, simi­lar to other watch­to­wers at Čab­raď Cast­le, Sit­no, Ban­ská Štiav­ni­ca, Zvo­len, Ban­ská Bys­tri­ca, and Ľubie­to­vá. The tower stands at a height of 13 meters (vir​tu​al​tra​vel​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Mená, Rodina

Faško, Kaclík – mená späté s našou rodinou

Hits: 8735

Hypo­té­za 1

Meno Faš­ko je zrej­me odvo­de­né z talian­ske­ho zákla­du slo­va Fas­chi – Fas­ci – Fas­co, čo zna­me­ná zväz – zvä­zu­jú­ci – zvä­zok. V nemči­ne slo­vo fas­che zna­me­ná obruč, zvä­zok. Je prav­de­po­dob­né, že na Slo­ven­sko priš­li ako kolo­nis­ti z nemecko-​talianského Tirol­ska. V pub­li­ká­cii Hreb­lay A., Deji­ny evan­je­lic­kej cir­kvi v Brez­ne sa spo­mí­na, že Brez­no a Boce (Vyšná a Niž­ná Boca) boli zalo­že­né tými­to kolo­nis­ta­mi. Brez­no v minu­los­ti nies­lo názov aj Bres­si­no, Bres­sa­no, Bres­no. V Tirol­sku exis­tu­jú dve mes­tá ved­ľa seba: Bres­sa­no a Bozen (Ober Bozen a Nie­der Bozen) – ale­bo Bol­za­no v talian­či­ne. Tie­to obce boli v minu­los­ti dosť pre­via­za­né. Posúď­te sami, Vyšná Boca – Ober Bozen, Niž­ná Boca – Nie­der Bozen. V Bociach” aj v roku 2006 žilo veľa ľudí s nemec­ký­mi mena­mi, napr. Trä­ger, Böh­mer. Pán Richard Fas­co sa pri svo­jom výsku­me raz stre­tol s kore­ňom mena Fasci-​Faschi až do čias Rímu. V tom čase tak boli pome­no­va­ní ľudia, zdr­žia­va­jú­ci sa v blíz­kos­ti cisá­ra ako elit­ná vojen­ská jed­not­ka, prí­pad­ne ochran­ka. Ich úlo­hou bolo ochra­ňo­vať cisá­ra. Ich zna­kom boli malé seke­ry zave­se­né pri bed­rách. (Zdroj: Igor Faš­ko, Richard Fasco).


Hypot­he­sis 1

The name Faš­ko is like­ly deri­ved from the Ita­lian base word Fas­chi – Fas­ci – Fas­co,” mea­ning bund­le or bin­ding. In Ger­man, the word fas­che” trans­la­tes to hoop or bund­le. It is pro­bab­le that the­se colo­nists came to Slo­va­kia from the German-​Italian Tyrol regi­on. The pub­li­ca­ti­on Deji­ny evan­je­lic­kej cir­kvi v Brez­ne” by Hreb­lay A. men­ti­ons that Brez­no and Boce (Vyšná and Niž­ná Boca) were foun­ded by the­se colo­nists. In the past, Brez­no was also cal­led Bres­si­no, Bres­sa­no, or Bres­no. In Tyrol, the­re are two towns next to each other: Bres­sa­no and Bozen (Ober Bozen and Nie­der Bozen) – or Bol­za­no in Ita­lian. The­se com­mu­ni­ties were quite inter­con­nec­ted in the past. Con­si­der for your­self, Vyšná Boca – Ober Bozen, Niž­ná Boca – Nie­der Bozen. In Boca,” even in 2006, many peop­le with Ger­man names lived, such as Trä­ger, Böh­mer. Mr. Richard Fas­co, in his rese­arch, once encoun­te­red the root of the name Fasci-​Faschi back to the times of Rome. At that time, peop­le near the empe­ror were named as an eli­te mili­ta­ry unit or body­gu­ards, tas­ked with pro­tec­ting the empe­ror. They were iden­ti­fied by small axes han­ging from the­ir hips. (Sour­ce: Igor Faš­ko, Richard Fasco).


Die Hypot­he­se 1

Der Name Faš­ko lei­tet sich wahrs­che­in­lich von der ita­lie­nis­chen Wur­zel des Wor­tes Fas­chi – Fas­ci – Fas­co ab, was Bün­del – bün­delnd – Bün­del bede­utet. Im Deuts­chen bede­utet das Wort Fas­che” einen Rei­fen oder ein Bün­del. Es ist wahrs­che­in­lich, dass sie als Kolo­nis­ten aus dem deutsch-​italienischen Tirol nach Slo­we­nien kamen. In der Pub­li­ka­ti­on Ges­chich­te der evan­ge­lis­chen Kir­che in Brez­no” wird erwähnt, dass Brez­no und Boce (Vyšná und Niž­ná Boca) von die­sen Kolo­nis­ten geg­rün­det wur­den. Brez­no trug in der Ver­gan­gen­he­it auch die Namen Bres­si­no, Bres­sa­no, Bres­no. In Tirol gibt es zwei Städ­te nebe­ne­i­nan­der: Bres­sa­no und Bozen (Ober Bozen und Nie­der Bozen) – oder Bol­za­no auf Ita­lie­nisch. Die­se Geme­in­den waren in der Ver­gan­gen­he­it ziem­lich mite­i­nan­der ver­bun­den. Beur­te­i­len Sie selbst, Vyšná Boca – Ober Bozen, Niž­ná Boca – Nie­der Bozen. In Boca” leb­ten auch 2006 vie­le Men­schen mit deuts­chen Namen wie Trä­ger, Böh­mer. Herr Richard Fas­co stieß bei sei­ner Fors­chung ein­mal auf die Wur­zeln des Namens Fasci-​Faschi bis zur Zeit des Römis­chen Rei­ches. Zu die­ser Zeit wur­den Men­schen, die sich in der Nähe des Kai­sers auf­hiel­ten, als Elite-​Militäreinheit oder mög­li­cher­we­i­se als Leib­wa­che bez­e­ich­net. Ihre Auf­ga­be war es, den Kai­ser zu schüt­zen. Ihr Sym­bol waren kle­i­ne Äxte, die an ihren Hüf­ten hin­gen. (Quel­le: Igor Faš­ko, Richard Fasco).


Hypo­té­za 2

Ak mali Faš­kov­ci podob­ný pôvod ako Dax­ne­rov­ci, čo je dosť prav­de­po­dob­né, tak potom to boli dre­vo­ru­bačs­ké rody, kto­ré zís­ka­li zemian­stvo pri­bliž­ne v rov­na­kom čase. Boli to zrej­me tiež pôvod­ne všet­ko evan­je­li­ci, kto­rí priš­li spo­lu s ostat­ný­mi rod­mi z Tirol­ska, ale­bo Salz­bur­gs­ka ako dre­vo­ru­bačs­kí odbor­ní­ci na spla­vo­va­nie dre­va (vod­né smy­ky, ryz­ne, frúd­le, taj­chy) na Bie­le a Čier­ne Hand­le. Nie­kto­rí bohat­ší sa odsťa­ho­va­li do mes­ta, sta­li sa meš­ťan­mi a za záslu­hy zís­ka­li zemian­stvo. Keď neskôr pre­bie­ha­la reka­to­li­zá­cia (pre­lom 16. a 17. sto­ro­čia), dedin­ča­nia boli poka­to­lí­če­ní brez­nian­sky­mi pia­ris­ta­mi, ale meš­ťa­nia zosta­li väč­ši­nou evan­je­lik­mi. O tom sved­čí aj ten fakt, že v roku 1675 sa musel jeden z pred­kov rodu Faš­ko vysťa­ho­vať na západ a jeho potom­ko­via puto­va­li cez Bis­chofs­he­im, Buch­swe­i­ler, Pir­ma­sens až do Wald­fish­ba­chu do Nemec­ka, kde žijú dodnes (list Richar­da Fas­ca z roku 1997). Nemec­ko bolo vte­dy pro­tes­tant­ské. Vede­li v tom čase títo ľudia ešte o svo­jich kore­ňoch? Mož­ný nemec­ký pôvod bol dôvod ich emig­rá­cie do Nemec­ka? Ale­bo k tomu pris­pe­li aj nepo­ko­je v polo­vi­ci 17. sto­ro­čia, kedy boli povs­ta­nia kuru­cov – napr. Rákoc­zi­ov­ské povs­ta­nie.


Hypot­he­sis 2

If the Faš­ko fami­ly had a simi­lar ori­gin to the Dax­ner fami­ly, which is quite pro­bab­le, then they were like­ly lum­ber­jack fami­lies that acqu­ired gen­try sta­tus around the same time. They were pro­bab­ly ori­gi­nal­ly all Evan­ge­li­cals who came along with other fami­lies from Tyrol or Salz­burg as wood­cut­ting experts skil­led in flo­ating wood (water chu­tes, slu­ices, flu­mes, reser­vo­irs) on the Whi­te and Black Hron Rivers. Some wealt­hier indi­vi­du­als moved to towns, beca­me burg­hers, and, for the­ir merits, acqu­ired gen­try sta­tus. When later the recat­ho­li­za­ti­on took pla­ce (around the turn of the 16th and 17th cen­tu­ries), vil­la­gers were con­ver­ted to Cat­ho­li­cism by the Pia­rists from Brez­no, but burg­hers most­ly remai­ned Evan­ge­li­cals. This is evi­den­ced by the fact that in 1675, one of the ances­tors of the Faš­ko fami­ly had to emig­ra­te to the west, and his des­cen­dants tra­ve­led through Bis­chofs­he­im, Buch­swe­i­ler, Pir­ma­sens, all the way to Wald­fish­bach in Ger­ma­ny, whe­re they still live today (Richard Fas­co­’s let­ter from 1997). Ger­ma­ny was Pro­tes­tant at that time. Did the­se peop­le know about the­ir roots then? Could the possib­le Ger­man ori­gin be a rea­son for the­ir emig­ra­ti­on to Ger­ma­ny? Or did the uphe­a­vals in the mid-​17th cen­tu­ry, such as the Kuruc upri­sings (e.g., Rákóc­zi­’s War of Inde­pen­den­ce), con­tri­bu­te to this decision?


Die Hypot­he­se 2

Falls die Faš­kos einen ähn­li­chen Urs­prung wie die Dax­ners hat­ten, was dur­chaus wahrs­che­in­lich ist, waren es wahrs­che­in­lich Holz­fäl­ler­fa­mi­lien, die unge­fähr zur gle­i­chen Zeit den Lan­da­del erlang­ten. Es sche­i­nen auch urs­prün­glich alle­samt Evan­ge­li­ka­le gewe­sen zu sein, die zusam­men mit ande­ren Fami­lien aus Tirol oder Salz­burg als Exper­ten für die Holzf­löße­rei (Was­ser­ruts­chen, Rechen, Weh­re, Tei­che) an die Wei­ßen und Sch­war­zen Hän­del kamen. Eini­ge der wohl­ha­ben­de­ren Fami­lien zogen in die Stadt, wur­den Bür­ger und erwar­ben durch ihre Ver­diens­te den Lan­da­del. Als spä­ter die Rekat­ho­li­sie­rung statt­fand (Wen­de des 16. und 17. Jahr­hun­derts), wur­den die Dorf­be­woh­ner von den Pia­ris­ten aus Brez­no rekat­ho­li­siert, aber die Bür­ger blie­ben größten­te­ils Evan­ge­li­ka­le. Dies wird auch durch die Tat­sa­che belegt, dass im Jahr 1675 ein Vor­fah­re der Faško-​Familie in den Wes­ten zie­hen muss­te und sei­ne Nach­kom­men über Bis­chofs­he­im, Buch­swe­i­ler, Pir­ma­sens bis nach Wald­fisch­bach in Deutsch­land wan­der­ten, wo sie bis heute leben (Brief von Richard Fas­co aus dem Jahr 1997). Deutsch­land war zu die­ser Zeit pro­tes­tan­tisch. Wuss­ten die­se Men­schen zu die­ser Zeit noch von ihren Wur­zeln? War der mög­li­che deuts­che Urs­prung ein Grund für ihre Auswan­de­rung nach Deutsch­land? Oder tru­gen auch die Unru­hen in der Mit­te des 17. Jahr­hun­derts dazu bei, als die Aufs­tän­de der Kuru­zen statt­fan­den – wie das Rákóczis-Aufstand?


Hypo­té­za 3

Faš­kov­ci boli mož­no nemec­kí pri­sťa­ho­valci z 12. sto­ro­čia, kto­rí boli reme­sel­ne zruč­ní a kto­rí sa zača­li usa­dzo­vať na Slo­ven­sku. Je otáz­ne, či na Horeh­ro­ní, pre­to­že ten­to pries­tor nebol v tom obdo­bí prí­liš osíd­le­ný. Mož­no priš­li od Krem­ni­ce, mož­no zo Spi­ša. K Spi­šu by sa pri­klá­ňal na inom mies­te spo­mí­na­ný fakt, že obec Fili­po­vo exis­to­va­lo na inom mies­te ešte pred vzni­kom Fili­po­va, kto­ré je dnes súčas­ťou Beňu­ša a to pri Dob­ši­nej. Mož­né je aj to, že naj­skôr pôso­bi­li v Brez­ne. Pra­co­va­li ako uhlia­ri, mäsia­ri, dre­vo­ru­ba­či, pôvod­ne zrej­me ich samot­né nasťa­ho­va­nie prá­ve do tej­to oblas­ti Slo­ven­ska súvi­se­lo naj­mä s dre­vom a tým, že oblasť bola len ried­ko osíd­le­ná. Pod­ľa nie­kto­rých infor­má­cií je mož­né, že pôso­bi­li aj v oblas­ti Čier­ne­ho Balo­gu.


Hypot­he­sis 3

The Faš­ko fami­ly could have been Ger­man immig­rants from the 12th cen­tu­ry who were skil­led crafts­men and began sett­ling in Slo­va­kia. It is ques­ti­onab­le whet­her it was in the Upper Hron regi­on becau­se this area was not hea­vi­ly popu­la­ted during that peri­od. They might have come from Krem­ni­ca or per­haps from Spiš. The con­nec­ti­on to Spiš is sup­por­ted by the fact men­ti­oned else­whe­re that the vil­la­ge of Fili­po­vo exis­ted in anot­her loca­ti­on befo­re the estab­lish­ment of Fili­po­vo, which is now part of Beňuš near Dob­ši­ná. It is also possib­le that they ini­tial­ly wor­ked in Brez­no. They could have wor­ked as char­co­al bur­ners, but­chers, lum­ber­jacks, and the­ir mig­ra­ti­on to this regi­on of Slo­va­kia may have been rela­ted pri­ma­ri­ly to wood, given that the area was spar­se­ly popu­la­ted. Accor­ding to some infor­ma­ti­on, it’s possib­le they also ope­ra­ted in the Čier­ny Balog area.


Die Hypot­he­se 3

Es ist mög­lich, dass die Faš­kos deuts­che Ein­wan­de­rer aus dem 12. Jahr­hun­dert waren, die han­dwerk­lich ges­chic­kt waren und sich auf dem Gebiet der heuti­gen Slo­wa­kei nie­der­lie­ßen. Es ist frag­lich, ob dies im Horehronie-​Gebiet ges­chah, da die­se Regi­on zu die­ser Zeit nicht sehr bevöl­kert war. Mög­li­cher­we­i­se kamen sie aus Krem­ni­ca oder viel­le­icht aus Spiš. Die Ver­bin­dung zu Spiš könn­te durch die Tat­sa­che ges­tützt wer­den, dass das Dorf Fili­po­vo an einem ande­ren Ort exis­tier­te, bevor das heuti­ge Fili­po­vo in der Nähe von Beňuš ents­tand, und zwar in der Nähe von Dob­ši­ná. Es ist auch mög­lich, dass sie zuerst in Brez­no tätig waren. Sie könn­ten als Köh­ler, Metz­ger oder Holz­fäl­ler gear­be­i­tet haben, und ihr urs­prün­gli­ches Ein­wan­dern in die­se Regi­on der Slo­wa­kei könn­te haupt­säch­lich mit Holz und der dün­nen Besied­lung der Gegend zusam­men­hän­gen. Nach eini­gen Infor­ma­ti­onen könn­ten sie auch im Gebiet von Čier­ny Balog tätig gewe­sen sein.


Exis­tu­jú dve veľ­ké vet­vy Faško-​Kaclíkovcov, tak ako aj v minu­los­ti, kato­líc­ka a evan­je­lic­ká. Dá sa zhru­ba pove­dať, že kato­líc­ka vet­va sú Fili­pov­skí Faš­kov­ci a evan­je­lic­ká Brez­nian­ski. Z evan­je­lic­kej vet­vy pochá­dza napr. Vla­di­mír Faš­ko – pri­má­tor Brez­na na pre­lo­me tisíc­ro­čí a väč­šia časť dnes žijú­cich Faš­kov­cov na ame­ric­kom kon­ti­nen­te. V minu­los­ti to boli aj dva­ja sená­to­ri (rich­tá­ri) Brez­na v roku 1649 Ján Faš­ko a v roku 1685 Matej Faš­ko, V 20-​tych rokoch 20 sto­ro­čia a krát­ko cez dru­hú sve­to­vú voj­nu bol sta­ros­ta Brez­na Šte­fan Faš­ko. Mimo­cho­dom v Brez­ne na Mest­skom úra­de sú uve­de­ní všet­ci rich­tá­ri od polo­vi­ce 17. storočia.

Naj­star­šia nám zná­ma kon­krét­na zmien­ka je o Eliá­šo­vi Faš­ko­vi, naro­de­nom v roku 1590 v Brez­ne. Štu­do­val v Brez­ne, Bar­de­jo­ve, Bre­zo­vi­ci nad Tory­sou, Koši­ciach a Bánov­ciach nad Beb­ra­vou. Pôso­bil v Oko­lič­nom, v Lip­tov­skom Trnov­ci, v Bre­zo­vi­ci nad Tory­sou, v Dubo­vi­ci pri Sabi­no­ve ako evan­je­lic­ký kňaz. Od roku 1646 bol šariš­ským seni­orom. Od roku 1648 ale­bo 1649 pôso­bil ako farár v Kece­rov­ských Pek­ľa­noch, kde aj v roku 1662 zomrel (Regi­onál­na bib­li­o­gra­fia obce Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, 2001 – v rám­ci Lite­rár­ne­ho mies­to­pi­su oko­lia Košíc).

Nobi­li­tač­ná lis­ti­na z roku 1651 povy­šu­je Jána Faš­ka a jeho bra­tov a potom­kov na zema­nov. Je v nej opí­sa­ný aj erb. Pod­ľa nej heral­dik Vrteľ nakres­lil ten­to erb. Lis­ti­na pochá­dza z archí­vu v Ban­skej Bys­tri­ci. Jed­na ver­zia je v latin­či­ne (zrej­me pôvod­ná) a dru­há v nemči­ne (pochá­dza z Nemec­ka). Nemec­ká ver­zia by mala byť pre­kla­dom latin­skej. K nej sa via­že dru­hý erb. Faš­kov­ci zrej­me požia­da­li Fer­di­nan­da III. o ude­le­nie do šľach­tic­ké­ho sta­vu aj na zákla­de neja­kej star­šej výsa­dy (Zdroj: Igor Faš­ko, Richard Fas­co) – kto­rá súvi­se­la s ich čin­nos­ťou ešte z rím­ske­ho obdobia.

Meno Kac­lík sa vysky­tu­je v oko­lí obce Fili­po­vo pomer­ne čas­to. V dru­hej polo­vi­ci 17. sto­ro­čia sa v Brez­ne (spo­lu z Beňu­šom) naro­di­lo oko­lo 50 Faš­kov­cov. Ale meno Kac­lík sa vysky­tu­je v jedi­nom prí­pa­de. Až nie­ke­dy v prvej štvr­ti­ne 19. sto­ro­čia sa zača­lo Kac­lík vysky­to­vať čas­tej­šie. Bol to postup­ný pro­ces. Najprv to bol Faško-​Kaclík, neskôr už len Kac­lík. Avšak aj dnes naši prí­buz­ní sú Kac­lí­kov­ci aj Faš­kov­ci, aj Faško-Kaclíkovci.

Aj v dneš­nej dobe dochá­dza k zme­ne mien. Napr. otec je Faš­ko a syn Kac­lík. Faš­kov­ci a Kac­lí­kov­ci sa vo Fili­po­ve vysky­tu­jú aj dnes, aj v oko­li­tých dedi­nách. Veľa ich je aj vo väč­ších mes­tách ako Brez­no, Ban­ská Bys­tri­ca, Zvo­len, ale aj inde na Slo­ven­sku. Avšak ešte som nena­ra­zil na Faš­ka ale­bo Kac­lí­ka, kto­rý by nepo­chá­dzal z Horeh­ro­nia Ani si nemys­lím, že neja­ký exis­tu­je. Som pre­sved­če­ný o tom, že meno Faš­ko a Kac­lík má pôvod na Slo­ven­sku na Horeh­ro­ní. Meno Kac­lík a naj­mä Faš­ko sa obja­vu­je aj v USA, naj­mä v oko­lí Pitts­bur­gu v Pen­syl­vá­nii. Okrem toho v Čes­ku, v Nemec­ku, v Maďar­sku, v Gréc­ku, v Albán­sku, v Talian­sku, v Indonézii.

Na iden­ti­fi­ká­ciu osôb boli nut­né aj minu­los­ti prí­me­nia. Napr. ded­ko Pavol Kac­lík bol Taj­tu­li­ta, ale celý dom” bol Chy­žia­kov. Pou­ží­va­jú sa dodnes. Je aj mož­né, že časom doš­lo aj ku radi­kál­nej zme­ne mena. Napr. z prí­me­nia Z lúky zrej­me vznik­lo priez­vis­ko Zluky.


The­re are two major bran­ches of the Faško-​Kaclík fami­ly, as in the past, name­ly the Cat­ho­lic and Evan­ge­li­cal bran­ches. Rough­ly spe­a­king, the Cat­ho­lic branch inc­lu­des the Faš­kos from Fili­po­vo, whi­le the Evan­ge­li­cal branch inc­lu­des tho­se from Brez­no. For exam­ple, Vla­di­mír Faš­ko, who ser­ved as the may­or of Brez­no around the turn of the mil­len­nium, belo­ngs to the Evan­ge­li­cal branch. A sig­ni­fi­cant num­ber of Faško-​Kaclík fami­ly mem­bers cur­ren­tly resi­ding in the Uni­ted Sta­tes also belo­ng to the Evan­ge­li­cal branch. In the past, the­re were two sena­tors (rich­tá­ri) from Brez­no: Ján Faš­ko in 1649 and Matej Faš­ko in 1685. In the 1920s and short­ly after the Second World War, Šte­fan Faš­ko ser­ved as the may­or of Brez­no. By the way, the Muni­ci­pal Offi­ce in Brez­no lists all the may­ors from the mid-​17th cen­tu­ry onwards.

The oldest kno­wn men­ti­on is of Eliáš Faš­ko, born in 1590 in Brez­no. He stu­died in Brez­no, Bar­de­jov, Bre­zo­vi­ca nad Tory­sou, Koši­ce, and Bánov­ce nad Beb­ra­vou. Eliáš Faš­ko ser­ved as an Evan­ge­li­cal priest in vari­ous pla­ces, inc­lu­ding Oko­lič­né, Lip­tov­ský Trno­vec, Bre­zo­vi­ca nad Tory­sou, and Dubo­vi­ca near Sabi­nov. From 1646, he held the posi­ti­on of Šariš seni­or. Star­ting from 1648 or 1649, he wor­ked as a pas­tor in Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, whe­re he pas­sed away in 1662. (Sour­ce: Regi­onal bib­li­og­rap­hy of the vil­la­ge of Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, 2001 – wit­hin the Lite­ra­ry Topog­rap­hy of the Koši­ce Region).

The nobi­li­ty char­ter of 1651 ele­va­tes Ján Faš­ko and his brot­hers and des­cen­dants to the sta­tus of nob­les. The coat of arms is desc­ri­bed in the char­ter, and accor­ding to it, the herald Vrteľ drew the coat of arms. The docu­ment ori­gi­na­tes from the archi­ve in Ban­ská Bys­tri­ca. The­re are two ver­si­ons of the char­ter, one in Latin (pre­su­mab­ly the ori­gi­nal) and the other in Ger­man (from Ger­ma­ny). The Ger­man ver­si­on is sup­po­sed to be a trans­la­ti­on of the Latin one. The second coat of arms is asso­cia­ted with it. It seems that the Faš­ko fami­ly requ­es­ted Fer­di­nand III for ennob­le­ment based on some older pri­vi­le­ge, possib­ly rela­ted to the­ir acti­vi­ties dating back to the Roman peri­od. (Sour­ce: Igor Faš­ko, Richard Fasco).

Even today, the­re are chan­ges in sur­na­mes. For exam­ple, the fat­her is Faš­ko, and the son is Kac­lík. Faš­kos and Kac­líks are pre­sent in Fili­po­vo and sur­roun­ding vil­la­ges today. Many of them also resi­de in lar­ger cities like Brez­no, Ban­ská Bys­tri­ca, Zvo­len, and else­whe­re in Slo­va­kia. Howe­ver, I have not encoun­te­red a Faš­ko or Kac­lík who does not have roots in Horeh­ro­nie. I don’t belie­ve such an indi­vi­du­al exists. I am con­vin­ced that the names Faš­ko and Kac­lík have the­ir ori­gin in Horeh­ro­nie, Slo­va­kia. The names Kac­lík and, espe­cial­ly, Faš­ko also appe­ar in the USA, par­ti­cu­lar­ly in the Pitts­burgh area of Penn­syl­va­nia. Addi­ti­onal­ly, the­se names can be found in the Czech Repub­lic, Ger­ma­ny, Hun­ga­ry, Gre­e­ce, Alba­nia, Ita­ly, and Indonesia.

To iden­ti­fy indi­vi­du­als, past sur­na­mes were also neces­sa­ry. For exam­ple, Grand­fat­her Pavol Kac­lík was kno­wn as Taj­tu­li­ta, but the who­le hou­se” was Chy­žiak. The­se names are still used today. It’s also possib­le that over time, the­re was a radi­cal chan­ge in names. For ins­tan­ce, the sur­na­me Z lúky” might have evol­ved into the fami­ly name Zlu­ky.”


Es gibt zwei gro­ße Zwe­i­ge der Faško-​Kaclík-​Familie, wie auch in der Ver­gan­gen­he­it, den kat­ho­lis­chen und den evan­ge­lis­chen. Es könn­te grob gesagt wer­den, dass der kat­ho­lis­che Zwe­ig die Faš­kos aus Fili­po­vo und der evan­ge­lis­che Zwe­ig die aus Brez­no umfasst. Aus dem evan­ge­lis­chen Zwe­ig stammt zum Beis­piel Vla­di­mír Faš­ko, der um die Jahr­tau­sen­dwen­de Bür­ger­me­is­ter von Brez­no war, sowie der Gro­ßte­il der heute in Ame­ri­ka leben­den Faško-​Kaclíks. In der Ver­gan­gen­he­it gab es auch zwei Sena­to­ren (Rich­ter) von Brez­no im Jahr 1649 Ján Faš­ko und im Jahr 1685 Matej Faš­ko. In den 1920er Jah­ren und kurz nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg war Šte­fan Faš­ko Bür­ger­me­is­ter von Brez­no. Übri­gens sind im Rat­haus von Brez­no alle Bür­ger­me­is­ter seit Mit­te des 17. Jahr­hun­derts aufgeführt.

Die ältes­te uns bekann­te kon­kre­te Erwäh­nung ist von Eliáš Faš­ko aus dem Jahr 1590 in Brez­no. Er stu­dier­te in Brez­no, Bar­de­jov, Bre­zo­vi­ca nad Tory­sou, Koši­ce und Bánov­ce nad Beb­ra­vou. Er wir­kte in Oko­lič­né, Lip­tov­ský Trno­vec, Bre­zo­vi­ca nad Tory­sou, Dubo­vi­ca bei Sabi­nov als evan­ge­lis­cher Pries­ter. Ab 1646 war er Šariš Seni­or. Ab 1648 oder 1649 war er Pfar­rer in Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, wo er auch 1662 starb (Regi­ona­le Bib­li­og­rap­hie der Geme­in­de Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, 2001 – im Rah­men der Lite­ra­ris­chen Orts­besch­re­i­bung der Umge­bung von Košice).

Die Adel­sur­kun­de von 1651 erhebt Ján Faš­ko und sei­ne Brüder und Nach­kom­men in den Rang eines Edel­manns. Darin ist auch das Wap­pen besch­rie­ben, das der Heral­di­ker Vrteľ geze­ich­net hat. Die Urkun­de stammt aus dem Archiv in Ban­ská Bys­tri­ca. Es gibt eine Ver­si­on in Late­in (wahrs­che­in­lich das Ori­gi­nal) und eine in Deutsch (aus Deutsch­land stam­mend). Die deuts­che Ver­si­on soll­te eine Über­set­zung des Late­i­nis­chen sein. Damit ist auch ein zwe­i­tes Wap­pen ver­bun­den. Es ist wahrs­che­in­lich, dass die Faš­kos Fer­di­nand III. auch um Adel­ser­he­bung aufg­rund einer älte­ren Pri­vi­le­gie­rung (Quel­le: Igor Faš­ko, Richard Fas­co) ersucht haben, die mit ihrer Tätig­ke­it noch aus der Römer­ze­it zusammenhing.

Der Name Kac­lík kommt in der Nähe von Fili­po­vo ziem­lich häu­fig vor. In der zwe­i­ten Hälf­te des 17. Jahr­hun­derts wur­den in Brez­no (zusam­men mit Beňuš) etwa 50 Faš­kos gebo­ren. Aber der Name Kac­lík kommt nur ein­mal vor. Erst in der ers­ten Hälf­te des 19. Jahr­hun­derts begann Kac­lík häu­fi­ger vor­zu­kom­men. Es war ein sch­ritt­we­i­ser Pro­zess. Zuerst war es Faško-​Kaclík, spä­ter nur noch Kac­lík. Aber auch heute sind unse­re Ver­wand­ten sowohl Kac­líks als auch Faš­kos und Faško-Kaclíks.

Auch heute kommt es zu Namen­sän­de­run­gen. Zum Beis­piel ist der Vater Faš­ko und der Sohn Kac­lík. Faš­kos und Kac­líks sind auch heute in Fili­po­vo und den umlie­gen­den Dör­fern ver­tre­ten. Es gibt vie­le von ihnen auch in größe­ren Städ­ten wie Brez­no, Ban­ská Bys­tri­ca, Zvo­len, aber auch ander­swo in der Slo­wa­kei. Aber ich bin noch nicht auf einen Faš­ko oder Kac­lík ges­to­ßen, der nicht aus dem Horeh­ro­nie stammt. Ich glau­be nicht, dass einer exis­tiert. Ich bin über­ze­ugt, dass der Name Faš­ko und Kac­lík in der Slo­wa­kei im Horehronie-​Gebiet sei­nen Urs­prung hat. Der Name Kac­lík und beson­ders Faš­ko ers­che­int auch in den USA, ins­be­son­de­re in der Nähe von Pitts­burgh in Penn­syl­va­nia. Darüber hinaus auch in Tsche­chien, Deutsch­land, Ungarn, Grie­chen­land, Alba­nien, Ita­lien, Indonesien.

In der Ver­gan­gen­he­it waren auch Zusät­ze zu den Nach­na­men not­wen­dig, um Per­so­nen zu iden­ti­fi­zie­ren. Zum Beis­piel war Gro­ßva­ter Pavol Kac­lík Taj­tu­li­ta, aber das gan­ze Haus” war Chy­žia­kov. Die­se wer­den bis heute ver­wen­det. Es ist auch mög­lich, dass es im Lau­fe der Zeit zu einer radi­ka­len Namen­sän­de­rung gekom­men ist. Zum Beis­piel könn­te aus dem Nach­na­men Z lúky” der Fami­lien­na­me Zlu­ky” ents­tan­den sein.


Rôz­ne

Úda­je nachá­dza­jú­ce sa v písom­nos­tiach sú rôz­nej kva­li­ty. Sú väč­ši­nou v latin­či­ne, len v rokoch 18431849 v maďar­či­ne, výni­moč­ne aj v slo­ven­či­ne – keď otec pri­vo­ľu­je k svad­be. Nie­ke­dy je čita­teľ­nosť výbor­ná, ino­ke­dy nie. Pri svad­be sú väč­ši­nou úda­je o rodi­čoch, ale bez dátu­mov, sko­ro vždy sa uvá­dza aj vek snú­ben­cov. Naj­hor­šia kva­li­ta úda­jov je pri úmr­tí. U malých detí sa uvá­dza­jú aj rodi­čia, u dospe­lých buď man­žel, prob­lém je pri vdov­coch. Vte­dy je zná­my len vek a pôvod. U žien sa nie­ke­dy uvá­dza meno diev­čen­ské, ino­ke­dy zas meno po man­že­lo­vi. Pri veku pri úmr­tí a pri svad­be sú čas­to dosť veľ­ké odchýl­ky od sku­toč­nos­ti. Zrej­me ľudia nepoz­na­li pres­ne svoj vek.


Vari­ous

The infor­ma­ti­on found in the docu­ments varies in quali­ty. Most of it is in Latin, only from 1843 to 1849 in Hun­ga­rian, and occa­si­onal­ly in Slo­vak, espe­cial­ly when the fat­her app­ro­ves the wed­ding. Some­ti­mes the rea­da­bi­li­ty is excel­lent, other times not. In wed­ding records, the­re is usu­al­ly infor­ma­ti­on about the parents but wit­hout dates, and the ages of the bet­rot­hed are almost alwa­ys men­ti­oned. The worst quali­ty of data is found in death records. For small chil­dren, parents are men­ti­oned, and for adults, eit­her the spou­se is kno­wn, or the­re is an issue with wido­ws. In such cases, only age and ori­gin are kno­wn. For women, some­ti­mes the mai­den name is men­ti­oned, and some­ti­mes the name is given after the hus­band. The­re are often sig­ni­fi­cant disc­re­pan­cies in age at death and mar­ria­ge from the actu­al age, indi­ca­ting that peop­le may not have kno­wn the­ir exact age.


Vers­chie­de­nes

Die in den Auf­ze­ich­nun­gen ent­hal­te­nen Infor­ma­ti­onen vari­ie­ren in ihrer Quali­tät. Sie sind größten­te­ils in Late­in ver­fasst, nur in den Jah­ren 1843 bis 1849 in Unga­risch und gele­gen­tlich auch in Slo­wa­kisch, wenn der Vater der Hoch­ze­it zus­timmt. Manch­mal ist die Les­bar­ke­it aus­ge­ze­ich­net, manch­mal nicht. Bei Hoch­ze­i­ten gibt es in der Regel Infor­ma­ti­onen über die Eltern, jedoch ohne genaue Daten, und fast immer wer­den auch das Alter der Ver­lob­ten ange­ge­ben. Die sch­lech­tes­te Quali­tät der Infor­ma­ti­onen liegt bei den Todes­fäl­len vor. Bei kle­i­nen Kin­dern wer­den manch­mal auch die Eltern ange­ge­ben, bei Erwach­se­nen ent­we­der der Ehe­par­tner, und es gibt Sch­wie­rig­ke­i­ten bei Wit­wen. Dann ist nur das Alter und die Her­kunft bekannt. Bei Frau­en wird manch­mal der Mäd­chen­na­me ange­ge­ben, manch­mal auch der Name nach dem Ehe­mann. Bei Alter­san­ga­ben bei Tod und Hoch­ze­it gibt es oft erheb­li­che Abwe­i­chun­gen von der Rea­li­tät. Offen­sicht­lich kann­ten die Men­schen ihr genau­es Alter nicht genau.


  • zo zemian­skej vet­vy Jaku­ba Faš­ka pochá­dza Otto Fas­ko z Nemecka,
  • Jakub Faš­ko pôso­bil v Bánov­ciach a ako farár v Pezin­ku,
  • pod­ľa Ban­ské­ho archí­vu v Ban­skej Štiav­ni­ci boli v roku 1710 vo Fili­po­ve 3 domy. V jed­nom býval Tomáš Faš­ko s rodi­nou, v dru­hom snáď jeho brat Matej s rodi­nou. V tre­ťom býva­li švag­rov­ci Knap­čok a Rus­nák. Pod­ľa zázna­mov si zrej­me zobra­li ses­try Faš­ko­vé od otca Micha­la Faš­ka. To je veľ­mi zau­jí­ma­vé – že všet­ky domy boli pozna­če­né” dedič­stvom Faškovcov.
  • pod­ľa sčí­ta­nia oby­va­te­ľov z roku 1810 bolo vo Fili­po­ve 12 domov, v kto­rých žilo 106 osôb v 22 rodi­nách. Veľ­kú pre­va­hu majú Faš­kov­ci – 61 osôb v 9 domoch (z toho v 3 domoch aj s iný­mi rodi­na­mi), Dugá­tov­cov bolo 13 a žili tu 2 rodi­ny v jed­nom dome,
  • veľ­ká časť evan­je­lic­kej vet­vy odiš­la po roku 1850 do Tot­kom­lo­su pri Bekes­ca­be do Maďar­ska. Prav­de­po­dob­ne dve rodi­ny sa z Maďar­ska na Slo­ven­sko vrá­ti­li (napr. mete­oro­lóg Pavol Faš­ko),
  • kedy­si bolo nor­mál­ne mať veľ­ký počet detí, ani moji pred­ko­via nebo­li výnim­kou. Čas­to sa v rodi­ne naro­di­lo 810 detí v pomer­ne veľ­kom časo­vom roz­pä­tí, avšak čas­to bola úmr­tnosť malých detí až 50 %. Ženy sa vydá­va­li skôr ako dnes, zhru­ba 1820 roč­né, najm­lad­šia mala 1516 rokov a muse­la žia­dať diš­penz. V prí­pa­de že muž ovdo­vel, oby­čaj­ne sa zno­vu rých­lo ože­nil. Sú bež­né prí­pa­dy, kedy sa vdo­vec ženil dva mesia­ce po úmr­tí svo­jej ženy, čas­to sa bra­li vdov­ci navzá­jom. Bolo to zaprí­či­ne­né malý­mi deť­mi, o kto­ré bolo potreb­né sa postarať,
  • 18.6.2001 sa na diš­penz v Beňu­ši nachá­dza­lo viac ako 60 hro­bov s menom Faš­ko ale­bo Kaclík

Otto Fas­ko from Ger­ma­ny comes from the nob­le branch of Jakub Faš­ko. Jakub Faš­ko wor­ked in Bánov­ce and ser­ved as a pas­tor in Pezi­nok. Accor­ding to the Ban­ská Štiav­ni­ca archi­ve, the­re were three hou­ses in Fili­po­vo in 1710. In one, Tomáš Faš­ko lived with his fami­ly, in the second, possib­ly his brot­her Matej with his fami­ly, and in the third, the in-​laws Knap­čok and Rus­nák lived. Records sug­gest that the Faš­ko sis­ters inhe­ri­ted from the­ir fat­her Michal Faš­ko, making it inte­res­ting that all the hou­ses were mar­ked” by the Faš­ko fami­ly legacy.

Accor­ding to the cen­sus of 1810, the­re were 12 hou­ses in Fili­po­vo with 106 inha­bi­tants in 22 fami­lies. The Faš­ko fami­ly had a sig­ni­fi­cant pre­sen­ce with 61 indi­vi­du­als in 9 hou­ses (inc­lu­ding 3 hou­ses with other fami­lies). The­re were 13 Dugá­tov­ci indi­vi­du­als from 2 fami­lies in one house.

A lar­ge part of the evan­ge­li­cal branch moved to Tot­kom­los near Bekesc­sa­ba in Hun­ga­ry after 1850. Pro­bab­ly two fami­lies retur­ned from Hun­ga­ry to Slo­va­kia (e.g., mete­oro­lo­gist Pavol Faško).

In the past, having a lar­ge num­ber of chil­dren was nor­mal, and your ances­tors were no excep­ti­on. Fami­lies often had 8 – 10 chil­dren over a rela­ti­ve­ly lar­ge span, but child mor­ta­li­ty was high, rea­ching up to 50%. Women mar­ried ear­lier than today, around 18 – 20 years old, with the youn­gest mar­ry­ing at 15 – 16 and needing a dis­pen­sa­ti­on. In the event of a hus­ban­d’s death, he usu­al­ly remar­ried quick­ly, some­ti­mes wit­hin two months of his wife­’s death, often mar­ry­ing wido­wers them­sel­ves. This was often due to the need to care for small children.

As of June 18, 2001, the­re were more than 60 gra­ves with the names Faš­ko or Kac­lík in Beňu­ša, whe­re dis­pen­sa­ti­on was granted.


Aus dem Adels­zwe­ig von Jakub Faš­ko stammt Otto Fas­ko aus Deutsch­land. Jakub Faš­ko wir­kte in Bánov­ce und als Pfar­rer in Pezi­nok. Laut dem Archiv in Ban­ská Štiav­ni­ca gab es 1710 in Fili­po­vo drei Häu­ser. In einem wohn­te Tomáš Faš­ko mit sei­ner Fami­lie, im zwe­i­ten mög­li­cher­we­i­se sein Bru­der Matej mit Fami­lie. Im drit­ten wohn­ten die Sch­wä­ger Knap­čok und Rus­nák. Nach den Auf­ze­ich­nun­gen sche­i­nen die Faško-​Schwestern ihren Vater Michal Faš­ko gehe­i­ra­tet zu haben. Das ist sehr inte­res­sant – dass alle Häu­ser mit dem Erbe der Faš­kos gekenn­ze­ich­net” waren.

Gemäß der Volks­zäh­lung von 1810 gab es in Fili­po­vo 12 Häu­ser, in denen 106 Per­so­nen in 22 Fami­lien leb­ten. Die Faš­kos hat­ten eine kla­re Über­zahl – 61 Per­so­nen in 9 Häu­sern (davon in 3 Häu­sern auch mit ande­ren Fami­lien), es gab 13 Dugáts und 2 Fami­lien leb­ten in einem Haus.

Ein gro­ßer Teil des evan­ge­lis­chen Zwe­igs zog nach 1850 nach Tot­kom­los bei Békésc­sa­ba in Ungarn. Wahrs­che­in­lich kehr­ten zwei Fami­lien aus Ungarn auf die Slo­wa­kei zurück (zum Beis­piel der Mete­oro­lo­ge Pavol Faško).

Früher war es nor­mal, eine gro­ße Anzahl von Kin­dern zu haben, auch mei­ne Vor­fah­ren bil­de­ten kei­ne Aus­nah­me. Oft wur­den in der Fami­lie 8 bis 10 Kin­der in rela­tiv gro­ßem zeit­li­chen Abstand gebo­ren, aber oft lag die Sterb­lich­ke­it der kle­i­nen Kin­der bei bis zu 50%. Frau­en hei­ra­te­ten früher als heute, etwa im Alter von 18 bis 20 Jah­ren, die jüng­ste war 15 bis 16 Jah­re alt und muss­te um Dis­pens bit­ten. Im Fal­le des Wit­wers hei­ra­te­te er in der Regel schnell wie­der. Es gibt vie­le Fäl­le, in denen ein Wit­wer zwei Mona­te nach dem Tod sei­ner Frau wie­der hei­ra­te­te, oft hei­ra­te­ten Wit­wer sich gegen­se­i­tig. Dies wur­de durch kle­i­ne Kin­der verur­sacht, um die man sich küm­mern musste.

Am 18. Juni 2001 befan­den sich in Beňuš mehr als 60 Grä­ber mit dem Namen Faš­ko oder Kac­lík unter Dispens.

Use Facebook to Comment on this Post