2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Neživé, Slovenská krajina

Kalvária v Banskej Štiavnici

Hits: 3025

Ban­skoš­tiav­nic­ká Kal­vá­ria je najim­po­zan­tnej­šou baro­ko­vou kal­vá­ri­ou v stred­nej Euró­pe. Jed­nou z naj­star­ších kal­vá­rií na Slo­ven­sku. Od roku 1993 je súčas­ťou úze­mia, kto­ré spo­lu s his­to­ric­kým mes­tom Ban­ská Štiav­ni­ca boli zara­de­né na Zoznam sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho a prí­rod­né­ho dedič­stva UNESCO. Od júna 2007 je na zozna­me 100 najo­hro­ze­nej­ších pamia­tok sve­ta. Kapl­n­ky a kos­to­ly Kal­vá­rie: Ježiš sa lúči so svo­jou Mat­kou, Dia­bol pokú­ša Ježi­ša, Ježiš umý­va apoš­to­lom nohy, Kapl­n­ka Bož­ské­ho Srd­ca, Posled­ná veče­ra, Bolest­né srd­ce Pan­ny Márie, Ježiš na hore Oli­vo­vej, Kapl­n­ka svä­tých scho­dov, Judá­šo­va zra­da, Odsú­de­nie Ježi­ša, Ježiš pred Hero­de­som, Ježi­ša biču­jú, Kapl­n­ka Ecce Homo, Ježiš berie svoj kríž, Ježi­ša pri­bí­ja­jú na kríž, Hor­ný kos­tol – Kris­tus na krí­ži, Boží hrob, Obre­za­nie Pána, Útek do Egyp­ta, Dva­násť­roč­ný Ježiš v chrá­me, Ježiš sa stre­tá so svo­jou Mat­kou, Pan­na Mária pod krí­žom, Ježi­šo­vo telo v lone Mat­ky, Ježi­ša pocho­vá­va­jú (kal​va​ria​.org). Pred­po­kla­dá sa, že tvor­com archi­tek­to­nic­ké­ho návrhu bol Samu­el Miko­ví­ny (nomad​.sk).

Kal­vá­ria sa nachá­dza seve­ro­vý­chod­ne od cen­tra mes­ta. Z infor­mač­nej tabu­le som sa dočí­tal, že kal­vá­ria pred­sta­vu­je baro­ko­vú sak­rál­nu archi­tek­tú­ru, sochár­stvo, výtvar­né ume­nie a ume­lec­ké remes­lá. Ini­ciá­to­rom vybu­do­va­nia bol páter Fran­ti­šek Per­ger18. sto­ro­čí z miest­nej komu­ni­ty Spo­loč­nos­ti Ježi­šo­vej, kto­rý na kop­ci Scharf­fen­berg (Ostrý vrch) vybu­do­val Krí­žo­vú ces­tu. Základ­ný kameň polo­ži­li 14.9.1744. Kom­plex tvo­rí 17 kapl­niek, tri kos­to­ly, Žalár, a Boží hrob (Infor­mač­ná tabu­ľa). Kal­vá­ria je oso­bi­tá aj svo­jou litur­gic­kou kon­cep­ci­ou. Neko­pí­ru­je tra­dič­ný model 14-​ich zasta­ve­ní krí­žo­vej ces­ty, ale kom­bi­nu­je výja­vy zo živo­ta Ježi­ša a Pan­ny Márie. Hore sva­hom obrá­te­ným k mes­tu ply­nu­lo stú­pa symet­ric­ky roz­lo­že­ná zosta­va hlav­ných objek­tov. Kapl­n­ky sú vzá­jom­ne pospá­ja­né ser­pen­tí­na­mi chod­níč­kov. V nich sú dre­ve­né reli­é­fy, inte­ri­é­ry kos­to­lov sú deko­ro­va­né násten­ný­mi maľ­ba­mi, kto­rá sa pri­pi­su­je rakús­ke­mu malia­ro­vi Anto­no­vi Sch­mid­to­vi (Buj­no­vá et all, 2003).

Časť výtvar­nej výzdo­by a mobi­liá­ru jed­nej z najv­zác­nej­ších baro­ko­vých pamia­tok na Slo­ven­sku bola vykrad­nu­tá, časť sa sta­la ter­čom van­da­lov. Miest­ni akti­vis­ti sa zaslú­ži­li o to, že Kal­vá­ria je zapí­sa­ná v zozna­me 100 najo­hro­ze­nej­ších pamia­tok sve­ta (Infor­mač­ná tabu­ľa). Kal­vá­ria bola obno­ve­ná na pre­lo­me 70-​tych a 80-​tych rokov 20. sto­ro­čia (Buj­no­vá et all, 2003). Štiav­nic­ká kal­vá­ria vznik­la tak, že páter Fran­ti­šek Per­ger z jezu­it­ské­ho kláš­to­ra v Ban­skej Štiav­ni­ci chcel od boha­té­ho ťažia­ra Leopol­da Ondre­ja Frit­za z Frie­den­lie­bu kúpiť Scharf­fen­berg. Páno­vi Frit­zo­vi bolo čud­né, načo chce takú ničo­tu. Kria­ky a bod­ľa­čie. Páter až na tre­tie nalie­ha­nie nave­ľa pre­zra­dil svoj úmy­sel vybu­do­vať na vrchu Kal­vá­riu. Fritz sa roz­ho­dol, že na taký­to účel Scharf­fen­berg nepre­dá, ale daru­je, kým bude slú­žiť na úctu k Bohu” (pod­ľa Hid­vég­hy).


Ban­ská Štiav­ni­ca Cal­va­ry is the most impo­sing Baro­que cal­va­ry in Cen­tral Euro­pe, also one of the oldest cal­va­ries in Slo­va­kia. Sin­ce 1993, it has been part of the ter­ri­to­ry along with the his­to­ric town of Ban­ská Štiav­ni­ca, insc­ri­bed on the UNESCO World Cul­tu­ral and Natu­ral Heri­ta­ge List. Sin­ce June 2007, it has been lis­ted among the 100 most endan­ge­red monu­ments in the world. Cha­pels and chur­ches of the Cal­va­ry inc­lu­de: Jesus Bids Fare­well to His Mot­her, Devil Tempts Jesus, Jesus Was­hes the Apost­les’ Feet, Cha­pel of the Divi­ne Heart, Last Sup­per, Sor­ro­wful Heart of Vir­gin Mary, Jesus on the Mount of Oli­ves, Cha­pel of the Holy Stairs, Judas’ Bet­ra­y­al, Con­dem­na­ti­on of Jesus, Jesus Befo­re Herod, Fla­gel­la­ti­on of Jesus, Cha­pel of Ecce Homo, Jesus Takes Up His Cross, Jesus Nailed to the Cross, Upper Church – Christ on the Cross, Holy Sepul­cher, Cir­cum­ci­si­on of the Lord, Flight into Egypt, Twelve-​Year-​Old Jesus in the Tem­ple, Jesus Meets His Mot­her, Vir­gin Mary Bene­ath the Cross, Jesus’ Body in His Mot­he­r’s Lap, Burial of Jesus (kal​va​ria​.org). It is pre­su­med that Samu­el Miko­ví­nyi was the archi­tect behind the design (nomad​.sk).

The Cal­va­ry is loca­ted nort­he­ast of the city cen­ter. Accor­ding to an infor­ma­ti­on board, the cal­va­ry repre­sents Baro­que sac­ral archi­tec­tu­re, sculp­tu­re, visu­al arts, and crafts. The ini­tia­ti­ve for its cons­truc­ti­on came from Fat­her Fran­ti­šek Per­ger in the 18th cen­tu­ry, a mem­ber of the local com­mu­ni­ty of the Socie­ty of Jesus, who built the Sta­ti­ons of the Cross on Scharf­fen­berg Hill. The foun­da­ti­on sto­ne was laid on Sep­tem­ber 14, 1744. The com­plex con­sists of 17 cha­pels, three chur­ches, the Lamen­ta­ti­on, and the Holy Sepul­cher (Infor­ma­ti­on Board). The cal­va­ry is uni­que in its litur­gi­cal con­cep­ti­on, not copy­ing the tra­di­ti­onal model of the 14 Sta­ti­ons of the Cross but com­bi­ning sce­nes from the lives of Jesus and the Vir­gin Mary. The main objects are sym­met­ri­cal­ly arran­ged on a slo­pe facing the city. The cha­pels are con­nec­ted by win­ding paths with wooden reliefs, and the inte­ri­ors of the chur­ches are deco­ra­ted with wall pain­tings att­ri­bu­ted to the Aus­trian pain­ter Anton Sch­midt (Buj­no­vá et al., 2003).

Part of the artis­tic deco­ra­ti­on and fur­ni­tu­re of one of the most valu­ab­le Baro­que monu­ments in Slo­va­kia was sto­len, and some beca­me the tar­get of van­dals. Local acti­vists pla­y­ed a cru­cial role in inc­lu­ding Cal­va­ry in the list of the 100 most endan­ge­red monu­ments in the world (Infor­ma­ti­on Board). The Cal­va­ry was res­to­red in the late 1970s and ear­ly 1980s (Buj­no­vá et al., 2003). The Štiav­ni­ca Cal­va­ry came into being when Fat­her Fran­ti­šek Per­ger from the Jesu­it monas­te­ry in Ban­ská Štiav­ni­ca wan­ted to buy Scharf­fen­berg from the wealt­hy miner Leopold Andrej Fritz of Frie­den­lieb. Fritz found it odd that some­one would want such a wort­hless pla­ce with thorns and pric­kles. Only after per­sis­tent insis­ten­ce did Fat­her reve­al his inten­ti­on to build a Cal­va­ry on the top. Fritz deci­ded not to sell Scharf­fen­berg for such a pur­po­se but to dona­te it, as long as it ser­ves for the honor of God” (accor­ding to Hidvéghy).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátske, Chorvátsko, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Stari Grad – mesto zo Zoznamu Unesco

Hits: 3704

His­to­ric­ký názov mes­ta je Pha­ros (Faros). Bol kolo­ni­zo­va­ný Grék­mi (cro​atia​.hr). Je to zau­jí­ma­vé a pek­né mes­teč­ko. Sta­rig­rad­ské pole, kto­ré sa nachá­dza pri mes­te, je na Zozna­me UNESCO. Tamoj­šie výsad­by vinoh­ra­dov a olív zosta­li prak­tic­ky nezme­ne­né” od prvej kolo­ni­zá­cie sta­rých Gré­kov (cro​atia​.hr). Pre Sta­ri Grad sú typic­ké úzke ulič­ky a samoz­rej­me prí­stav, na mno­hých mies­tach doslo­va dýcha his­tó­ria.

Je obľú­be­ným leto­vis­kom, na seve­ro­zá­pa­de Hva­ru. V mes­te žije cca 1900 oby­va­te­ľov. Je pre­slá­ve­ný pes­to­va­ním levan­du­le. Hlav­ným odvet­vím je ces­tov­ný ruch a pop­ri to vinár­stvo. Vini­ce sa tiah­nu až k Jel­seVrbos­ke. Mimo­riad­nou his­to­ric­kou pamiat­kou je, že sa tu zacho­val tzv. gréc­ky ager – roz­par­ce­lo­va­nie poľ­no­hos­po­dár­skej pôdy pri­sťa­ho­val­com po kolo­ni­zá­cii ostro­va Grék­mi spred 2500 rokov (chor​vat​sko​.cz).


The his­to­ri­cal name of the town is Pha­ros (Faros). It was colo­ni­zed by the Gre­eks (cro​atia​.hr). It is an inte­res­ting and beau­ti­ful litt­le town. The Sta­ri Grad Plain, loca­ted near the town, is on the UNESCO List. The local vine­y­ard and oli­ve gro­ve plan­ta­ti­ons have remai­ned prac­ti­cal­ly unchan­ged” sin­ce the first colo­ni­za­ti­on by the ancient Gre­eks (cro​atia​.hr). Sta­ri Grad is cha­rac­te­ri­zed by nar­row stre­ets, and of cour­se, the har­bor, whe­re his­to­ry lite­ral­ly bre­at­hes in many places.

It is a popu­lar resort on the nort­hwest of Hvar. The town has about 1900 inha­bi­tants. It is reno­wned for laven­der cul­ti­va­ti­on. The main indus­tries are tou­rism and, along­si­de that, wine­ma­king. Vine­y­ards stretch all the way to Jel­sa and Vrbos­ka. An excep­ti­onal his­to­ri­cal land­mark is the pre­ser­va­ti­on of the so-​called Gre­ek ager – the divi­si­on of agri­cul­tu­ral land by immig­rants after the Gre­ek colo­ni­za­ti­on of the island 2500 years ago (chor​vat​sko​.cz).


Povi­jes­no ime gra­da je Pha­ros (Faros). Bio je kolo­ni­zi­ran od stra­ne Grka (cro​atia​.hr). To je zaniml­jiv i lijep gra­dić. Sta­rig­rad­sko pol­je, koje se nala­zi bli­zu gra­da, nala­zi se na UNESCO-​ovu popi­su. Tamošn­ji vinog­ra­dar­ski i mas­li­nič­ki nasa­di osta­li su prak­tič­ki nepro­mi­jen­je­ni” od prvog nasel­ja­van­ja sta­rih Grka (cro​atia​.hr). Za Sta­ri Grad su karak­te­ris­tič­ne uske uli­ce i narav­no, luka, gdje povi­jest doslov­no diše na mno­gim mjestima.

To je popu­lar­no lje­to­va­liš­te na sje­ve­ro­za­pa­du Hva­ra. U gra­du živi oko 1900 sta­nov­ni­ka. Poznat je po uzgo­ju lavan­de. Glav­ne dje­lat­nos­ti su turi­zam i, uz to, vinog­ra­dar­stvo. Vinog­ra­di se pro­te­žu sve do Jel­se i Vrbos­ke. Izu­ze­tan povi­jes­ni spo­me­nik je saču­va­ni takoz­va­ni grč­ki ager – pod­je­la pol­jop­riv­red­nog zeml­jiš­ta dosel­je­ni­ci­ma nakon grč­ke kolo­ni­za­ci­je oto­ka pri­je 2500 godi­na (chor​vat​sko​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post