Podtatranská kotlina

Je tvorená z podcelkov Liptovská kotlina, Popradská kotlina a Tatranské podhorie. Liptovská kotlina má časti: Chočské podhorie, Galovianske háje, Hybianska pahorkatina, Liptovské nivy, Ľubieľská pahorkatina, Matiašovské háje, Smrečianska pahorkatina. Popradská kotlina: Kežmarská pahorkatina, Lomnická pahorkatina, Popradská rovina, Štrbská pahorkatina, Vojnianske podhorie, Vrbovská pahorkatina …

Otužilecký koniec roka Piešťanoch

V Piešťanoch je zvykom, že ľadové medvede sa sem tesne po Štedrom dni, chodia namáčať do Váhu. Snažia sa niektorí dostať na druhú stranu brehu, prípadne si len tak pekne poplávu v studenej vodičke. V roku 2010 bol koncom roka veľmi silný prúd vody vo Váhu, preto otužilci šli do vody z iného miesta a bolo ich …

Príroda krásna, pretrvávajúca

Príroda je úžasná. Krásna, efektívna, húževnatá …

Slobodné kráľovské mesto Komárno

Mesto Komárno je najjužnejším miestom na Slovenku. Maďarský názov mesta je Komárom, nemecký Komorn, latinský Camarum, Comaromium. Pre odlíšenie od mesta s rovnakým názvom, ktoré leží v Maďarsku, je v hovorovej maďarčine používaný názov Észak-Komárom (Severné Komárno) alebo Révkomárom. Na ploche 103.17 km2 tu žije 34 190 obyvateľov. Leží pri sútoku Dunaja a Váhu v nadmorskej výške 108 metrov nad morom. Je jedným z najstarších sídlisk v Karpatskej kotline. Žili tu Kelti, Rimania vybudovali na opačnom brehu Dunaja vojenský tábor a mesto Brigetio a neďaleké Celemantia. V dobe sťahovania národov sa tu dlhšie …

Lamač – mestská časť Bratislavy

V Lamači sa nachádza Kaplnka svätej Rozálie zo 17. storočia. Postavili ju v rokoch 1680 – 1682 z vďačnosti, že sa skončil mor z rokov 1678 – 1679. Mnohí mešťania vtedy utiekli do Rakúska a na Moravu. Iní sa usadzovali v provizórnych domoch v blízkych lesoch a vinohradoch, niektorí bývali dokonca na lodiach stustených na Dunaj. Počas tejto epidémie v zomrelo v samotnej Bratislave viac ako 12 000 ľudí. Obchodný život takmer zanikol, ľudia trpeli hladom, lebo pre nepretržité dažde nedozrela úroda. Kaplnka je zasvätená …

Bratislavské Staré mesto

Bratislavské Staré mesto je najkrajšia časť mesta. Dýcha v ňom ešte história a kultúra …

Dunaj

V rámci rieky Dunaj sa pri Bratislave nachádza územie európskeho významu Bratislavské luhy. Predstavuje cenné pozostatky zachovaných lužných lesov pozdĺž Dunaja na rozlohe 668.23 ha. Územie luhov v Bratislave má za sebou aj bohatú vojenskú históriu. Toto územie, kedysi známe ako súčasť Železnej opony v prísne stráženom hraničnom páse, dnes nazývame Zeleným pásom, nakoľko dlhodobým obmedzením ľudských aktivít tu dostali …

Dolný Kubín

Dolný Kubín …

Klepáč – mlyn v Bratislave

Hlavným cieľom využitia Klepáča je vdýchnuť tomuto miestu nový život, podporiť smerovanie mladej generácie k univerzálnym hodnotám človeka a prírody a oživiť časť spoločnej histórie. Má slúžiť najmä deťom a mládeži pre vzdelávacie a výchovné programy, voľnočasové aktivity, tvorivé dielne, pobyty v prírode a ďalšie záujmové činnosti. Vo Vydrickej doline vznikali vodné mlyny od …

Hainburg an der Donau

Na ploche 25 km2 žije necelých 6 tisíc obyvateľov. Hrad Schlossberg na kopci postavil z pôvodných starších hradieb cisár Henrich III. v roku 1050. V roku 1108 sa majiteľmi hradu stali Babenbergovci. V druhej polovici 12. storočia sa o jeho rekonštrukciu zaslúžil Richard Levie Srdce. V 13. storočí český panovník Přemysl Otakar. V roku 1252 sa stáva majetkom Habsburgovcov. O roku 1629 hrad spravuje …

Senec

Jeho rozloha je takmer 39 km2, na ktorých žije takmer 17 000 obyvateľov. Známe sú Slnečné jazerá (Senecké jazerá), ktoré sú významnou rekreačnou destináciou Slovenska. Areál vznikol v medzivojnovom období. Prvá písomná zmienka je z roku 1252, kde sa Senec spomína ako Zemch. V 13. storočí bol Senec pod vplyvom nemeckej kolonizácie. Nemci si udržali svoje …

Modrová – obec s dávnou minulosťou

Modrová leží v členitom, zdvíhajúcom sa reliéfe Považského Inovca. Za zmienku stojí, že dávnejšej histórii pod Modrovú patrili v minulosti aj Piešťany. V roku 1157 latinskí kolonisti v Modrovej postavili kostolnú vežu (Zdroj: Modrová). Územie Modrovej bolo v 12. storočí pod právomocou hradu Bana, nachádzajúceho sa pravdepodobne na vyvýšeninách nad obcou Banka pri Piešťanoch. Po jeho zániku v priebehu 13. storočia jeho funkciu prebral Tematín. V minulosti bola Modrová spomenutá v histórii ako „Madro“. V 15. storočí žilo v Modrovej odhadom 150 – 180 obyvateľov. V roku 1970 – 620, v roku 1989 – 520. V noci z 23. na 24. januára 1932 postihlo obec lokálne zemetrasenie s epicentrom medzi Modrovou a Starou Lehotou, kde asi v dĺžke jedného kilometra sa následkom …

Marhát

Vrch Marhát je najvyšším bodom Krahulčích vrchov, leží v nadmorskej výške 748.2 metrov. Na vrchu bolo praveké osídlenie – výšinné sídlisko z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Hallštaské hradisko bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou. Hradisko tvorilo významnú funkciu strážneho bodu obchodnej trasy cez Považský Inovec z Ponitria na Považie. Sídliskové terasy sa zachovali na juhovýchodných svahoch. Pomenovanie Marhát sa odvodzuje od názvov „Marharii, Mereheni“, čo bolo pomenovanie pre staromoravské kmene. Neskôr sa obchodná trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako …