2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Slovenská Ves

skala
Hits: 2642

Slo­ven­ská Ves pat­rí do Hor­né­ho Spi­ša, leží v nad­mor­skej výš­ke 650 met­rov nad morom. Žije tu 1 800 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1311 (slo​ven​ska​ves​.sk), pod náz­vom Vil­la Scla­vo­ni­ca­lis. Tra­du­je sa, že pôvod­ne leža­la sever­nej­šie, no prvý­krát ju zni­či­lo v roku 1443 zeme­tra­se­nie a neskôr požiar (slo​ven​ska​ves​.sk). V rokoch 1710 – 1711 obec pos­tih­la mor. Oby­va­te­lia sa veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, naj­mä pes­to­va­niu raže, jač­me­ňa, ovsu, ľanu a zemia­kov. Veno­va­li sa výro­be plát­na, dre­vo­ru­bač­stvu, cho­vu oviec a dobyt­ka, krč­már­stvu, kraj­čír­stvu, obuv­níc­tvu, kováč­stvu, kolár­stvu a pekár­stvu (slo​ven​ska​ves​.sk). V obci sa nachá­dza Kos­tol Očis­ťo­va­nia Pan­ny Márie z dru­hej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia, v kto­rej je nesko­ro­go­tic­ká socha Mado­ny z roku 1510 z diel­ne Maj­stra Pav­la z Levo­če. V dol­nej čas­ti Slo­ven­ské­ho poto­ka sa nachá­dza Lúka Kúty, vyso­ko­by­lin­ná buj­ná zamok­re­ná lúka, kde sa nachá­dza napr. orchi­dea Epi­pac­tis palus­tris. Sever­ne od obce vyvie­ra osem pra­me­ňov mine­rál­nych vôd (slo​ven​ska​ves​.sk).

Slo­ven­ská Ves is part of Upper Spiš, situ­ated at an ele­va­ti­on of 650 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge is home to 1,800 resi­dents. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1311 (slo​ven​ska​ves​.sk), under the name Vil­la Scla­vo­ni­ca­lis. It is rumo­red that ori­gi­nal­ly, it was loca­ted furt­her north, but it was first des­tro­y­ed by an eart­hqu­ake in 1443 and later by a fire (slo​ven​ska​ves​.sk). In the years 1710 – 1711, the vil­la­ge was affec­ted by the pla­gue. The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re, pri­ma­ri­ly cul­ti­va­ting rye, bar­ley, oats, flax, and pota­to­es. They were invol­ved in linen pro­duc­ti­on, log­ging, she­ep and catt­le bre­e­ding, inn­ke­e­ping, tai­lo­ring, sho­ema­king, blacks­mit­hing, whe­e­lwrigh­ting, and baking (slo​ven​ska​ves​.sk).

The vil­la­ge is home to the Church of the Puri­fi­ca­ti­on of the Vir­gin Mary from the second half of the 14th cen­tu­ry, which hou­ses a late Got­hic sta­tue of the Madon­na from 1510, cre­a­ted by Mas­ter Paul of Levo­ča. In the lower part of the Slo­ven­ský potok (Slo­vak Stre­am), the­re is Lúka Kúty, a high-​herbaceous, lush wet mea­dow whe­re, for exam­ple, the Epi­pac­tis palus­tris orchid can be found. Eight mine­ral water springs emer­ge north of the vil­la­ge (slo​ven​ska​ves​.sk).

Slo­ven­ská Ves znaj­du­je się na Gór­nym Spis­zu, na wyso­ko­ści 650 met­rów nad pozi­omem mor­za. W miejs­co­wo­ści miesz­ka 1800 miesz­ka­ńców. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1311 (slo​ven​ska​ves​.sk), pod nazwą Vil­la Scla­vo­ni­ca­lis. Mówi się, że pier­wot­nie leża­ła bar­dziej na półno­cy, ale po raz pier­ws­zy zosta­ła zniszc­zo­na przez trzęsie­nie zie­mi w 1443 roku, a później przez pożar (slo​ven​ska​ves​.sk). W latach 1710 – 1711 wieś dot­knęła zara­za. Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się rol­nict­wem, głó­wnie upra­wą żyta, jęcz­mie­nia, owsa, lnu i ziem­nia­ków. Zaj­mo­wa­li się również pro­dukc­ją płót­na, wycin­ką drzew, hodo­wlą owiec i bydła, pro­wa­dze­niem gos­po­dy, kra­wiect­wem, sze­wst­wem, kowalst­wem, wójarst­wem i pie­karst­wem (slo​ven​ska​ves​.sk).

We wsi znaj­du­je się Kości­ół Oczyszc­ze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny z dru­giej poło­wy XIV wie­ku, w któ­rym znaj­du­je się późno­go­tyc­ka rze­źba Mat­ki Bos­kiej z 1510 roku, autorst­wa Mis­tr­za Pawła z Lewoc­zy. W dol­nej części poto­ku Slo­ven­ský znaj­du­je się Lúka Kúty, wyso­ka, buj­na łąka bagienno-​błotna, gdzie można zna­le­źć np. storc­zy­ka Epi­pac­tis palus­tris. Na północ od wsi wypły­wa osiem źró­deł wód mine­ral­nych (slo​ven​ska​ves​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Modrová – obec s dávnou minulosťou

skala
Hits: 3431

Do roku 1927 sa Mod­ro­vá nazý­va­la Veľ­ká Mod­rov­ka. Maďar­ský názov pre Mod­ro­vú je Nagy­mod­ró, nemec­ký Gross­mod­ro, Gross­mod­rau. Na plo­che nece­lých 12 km2 žije asi 500 oby­va­te­ľov (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá leží v čle­ni­tom, zdví­ha­jú­com sa reli­é­fe Považ­ské­ho Inov­ca. Za zmien­ku sto­jí, že dáv­nej­šej his­tó­rii pod Mod­ro­vú pat­ri­li v minu­los­ti aj Pieš­ťa­ny. V roku 1157 latin­skí kolo­nis­ti v Mod­ro­vej posta­vi­li kos­tol­nú vežu (Mod­ro­vá). Úze­mie Mod­ro­vej bolo v 12. sto­ro­čí pod prá­vo­mo­cou hra­du Bana, nachá­dza­jú­ce­ho sa prav­de­po­dob­ne na vyvý­še­ni­nách nad obcou Ban­ka pri Pieš­ťa­noch. Po jeho záni­ku v prie­be­hu 13. sto­ro­čia jeho fun­kciu pre­bral Tema­tín. V minu­los­ti bola Mod­ro­vá spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako ​“Mad­ro”. V 15. sto­ro­čí žilo v Mod­ro­vej odha­dom 150 – 180 oby­va­te­ľov. V roku 1970 – 620, v roku 1989 – 520. V noci z 23. na 24. janu­ára 1932 pos­tih­lo obec lokál­ne zeme­tra­se­nie s epi­cen­trom medzi Mod­ro­vou a Sta­rou Leho­tou, kde asi v dĺž­ke jed­né­ho kilo­met­ra sa násled­kom zeme­tra­se­nia stra­til potok (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Len nedáv­no, v roku 1991 bola neďa­le­ko obce, obja­ve­ná Mod­rov­ská jas­ky­ňa, kto­rá je naj­väč­šou v Považ­skom Inov­ci a nachá­dza sa nad obcou Mod­ro­vá. Vchod sa nachá­dza na seve­ro­zá­pad­nom úbo­čí masí­vu Grni­ce (523 m). Jas­ky­ňa vznik­la v lito­lo­gic­ky i fareb­ne pes­trých tria­so­vých vápen­coch pôso­be­ním dnes už neexis­tu­jú­ce­ho vod­né­ho toku. Pries­to­ry jas­ky­ne pred­sta­vu­jú veľ­mi čle­ni­tý dvo­jú­rov­ňo­vý laby­rint. Okrem nie­koľ­kých men­ších sie­ní ju tvo­ria dva väč­šie dómy spo­je­né 10 met­ro­vou hlbo­kou prie­pas­ťou. Naj­väč­ší pries­tor, daž­ďo­vý dóm dosa­hu­je roz­me­ry 20 x 15 m pri výš­ke 8 – 10 m. V jas­ky­ni sa okrem živej kvap­ľo­vej výzdo­by zastú­pe­nej sta­lak­tit­mi a sta­lag­mit­mi vysky­tu­je pre­dov­šet­kým pre ňu cha­rak­te­ris­tic­ká pizo­li­to­vá výzdo­ba. Boha­to sú zastú­pe­né naj­mä roz­ma­ni­té kríč­ko­vi­té tva­ry pri­po­mí­na­jú­ce pod­mor­ské kora­ly. Cel­ko­vá dĺž­ka jas­ky­ne dosa­hu­je 570 m pri hĺb­ke 45 m, pri­čom je reál­ny pred­po­klad jej ďal­šie­ho pokra­čo­va­nia. Jas­ky­ňa je uzav­re­tá a z dôvo­du ochra­ny nie je voľ­ne prí­stup­ná verej­nos­ti. Náv­šte­va prí­pad­ných záu­jem­cov je mož­ná iba v sprie­vo­de čle­nov sku­pi­ny Ino­vec, kto­rá tu v súčas­nos­ti vyko­ná­va pries­kum (Mod­ro­vá). Naj­star­šou his­to­ric­kou pamiat­kou obce je rímsko-​katolícky kos­tol sv. Micha­la archan­je­la, roku 1157. Pat­rí k vzác­nym his­to­ric­kým román­skym pamiat­kam a je zara­de­ný do zozna­mu sta­veb­ných kul­túr­nych pamia­tok (Mod­ro­vá).

Neďa­le­ko od obce Mod­ro­vá, vlast­ne ako sa hovo­rí, ​“za dedi­nou”, sa nachá­dza tzv. Zoofar­ma Mod­ro­vá. Je to za dedi­nou sme­rom na Bez­o­vec. Miloš Minár tu okrem iné­ho pasien­ko­vým spô­so­bom cho­vá juho­ame­ric­ké lamy, škót­sky rož­ný sta­tok, novo­zé­land­ské ovce, búr­ske­ho capa, tas­mán­ske klo­ka­ny, pri­bud­ne čosko­ro ťava dvoj­hr­bá a bizón (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Mod­ro­vej pat­rí cha­to­vá oblasť Mod­ro­vá horá­reň. Je asi 1.5 km za dedi­nou. Začí­na horár­ňou, je v nej posta­ve­ných množ­stvo chát. V tej­to doli­ne je aj rekre­ač­né cen­trum, uby­to­va­cie zariadenie.

Until 1927, Mod­ro­vá was cal­led Veľ­ká Mod­rov­ka. The Hun­ga­rian name for Mod­ro­vá is Nagy­mod­ró, and the Ger­man names are Gross­mod­ro and Gross­mod­rau. The vil­la­ge covers an area of less than 12 km² and is home to around 500 resi­dents (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá is situ­ated in the diver­se and rising ter­rain of the Považ­ský Ino­vec. It’s note­wort­hy that in the dis­tant past, Pieš­ťa­ny was also part of the his­to­ri­cal con­text bene­ath Mod­ro­vá. In 1157, Latin colo­nists in Mod­ro­vá erec­ted a church tower (Mod­ro­vá). The ter­ri­to­ry of Mod­ro­vá in the 12th cen­tu­ry fell under the juris­dic­ti­on of the Bana Cast­le, pro­bab­ly loca­ted on ele­va­ti­ons near the vil­la­ge of Ban­ka near Pieš­ťa­ny. After its demi­se in the 13th cen­tu­ry, its func­ti­on was taken over by Tema­tín. Mod­ro­vá was men­ti­oned in his­to­ry as ​“Mad­ro” in the past. In the 15th cen­tu­ry, an esti­ma­ted 150 – 180 resi­dents lived in Mod­ro­vá. In 1970 – 620, in 1989 – 520. On the night of Janu­ary 23 to 24, 1932, a local eart­hqu­ake struck the vil­la­ge, cen­te­red bet­we­en Mod­ro­vá and Sta­ra Leho­ta, cau­sing a stre­am to disap­pe­ar due to the eart­hqu­ake (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Recen­tly, in 1991, the Mod­rov­ská Cave was dis­co­ve­red near the vil­la­ge, making it the lar­gest in Považ­ský Ino­vec, loca­ted abo­ve Mod­ro­vá. The entran­ce is on the nort­hwest slo­pe of the Grni­ce mas­sif (523 m). The cave for­med in lit­ho­lo­gi­cal­ly and color­ful­ly varied Trias­sic limes­to­nes due to the acti­on of a now none­xis­tent water­cour­se. The cave­’s spa­ces repre­sent a very intri­ca­te two-​level laby­rinth. Apart from seve­ral smal­ler cham­bers, it con­sists of two lar­ger domes con­nec­ted by a 10-​meter-​deep abyss. The lar­gest spa­ce, the rain dome, mea­su­res 20 x 15 m with a height of 8 – 10 m. The cave fea­tu­res vivid drips­to­ne deco­ra­ti­ons with sta­lac­ti­tes and sta­lag­mi­tes, pri­ma­ri­ly cha­rac­te­ri­zed by cha­rac­te­ris­tic piso­li­tic orna­men­ta­ti­on. Vari­ous coral-​like for­ma­ti­ons, remi­nis­cent of under­wa­ter corals, are abun­dan­tly repre­sen­ted. The total length of the cave rea­ches 570 m at a depth of 45 m, with a rea­lis­tic assump­ti­on of its furt­her exten­si­on. The cave is clo­sed, and for con­ser­va­ti­on rea­sons, it is not fre­e­ly acces­sib­le to the pub­lic. Visits by inte­res­ted indi­vi­du­als are possib­le only accom­pa­nied by mem­bers of the Ino­vec group, which cur­ren­tly explo­res the cave (Mod­ro­vá). The oldest his­to­ri­cal monu­ment of the vil­la­ge is the Roman Cat­ho­lic Church of St. Micha­el the Archan­gel, built in 1157. It belo­ngs to the rare his­to­ri­cal Roma­ne­sque monu­ments and is lis­ted among the cul­tu­ral monu­ments (Mod­ro­vá).

Not far from Mod­ro­vá, actu­al­ly, as they say, ​“behind the vil­la­ge,” the­re is the so-​called Zoofar­ma Mod­ro­vá. It is loca­ted bey­ond the vil­la­ge towards Bez­o­vec. Besi­des other things, Miloš Minár rai­ses South Ame­ri­can lla­mas, Scot­tish High­land catt­le, New Zea­land she­ep, Bur­chel­l’s zeb­ra, Tas­ma­nian wal­la­bies, and soon the­re will be a two-​humped camel and bison (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Mod­ro­vá also inc­lu­des the cot­ta­ge area Mod­ro­vá horá­reň, about 1.5 km bey­ond the vil­la­ge. It starts with a moun­tain hut, with nume­rous cot­ta­ges built the­re. In this val­ley, the­re is also a rec­re­a­ti­on cen­ter, accom­mo­da­ti­on facility.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Severoamerické, Typ krajiny, USA, USA, Zahraničie

Los Angeles – druhé najväčšie mesto v USA

skala
Hits: 3784

Mes­to v Kali­for­nii, dru­hé naj­väč­šie mes­to v USA po New Yor­ku. Žije v ňom 3.8 mili­ó­na ľudí na plo­che 1290.6 km2. Zalo­že­né bolo 4.9.1781 špa­niel­skym guver­né­rom Feli­pom de Neve. Od roku 1848 nie je súčas­ťou Mexi­ka, ale Kali­for­nie. Je sve­to­vým cen­trom biz­ni­su, medzi­ná­rod­né­ho obcho­du, zába­vy, kul­tú­ry, médií, môdy, vedy, tech­no­ló­gií a vzde­lá­va­nia. Hol­ly­wo­od ako súčasť mes­ta je ozna­čo­va­ný ako Hlav­né mes­to zába­vy na sve­te. V rokoch 1932 a 1984 bolo mes­to dejis­kom let­nej olym­piá­dy. Vlád­ne tu stre­do­mor­ská klí­ma. Nie­kto­ré ses­ter­ské mes­ta: Nago­ja (Japon­sko), Bor­de­aux, Ber­lín, Mexi­co City, Auck­land City, Tehe­rán, Até­ny, Pet­roh­ra­dy, Jakar­ta, Split, Bej­rút, Jere­van (Wiki­pe­dia). Skla­dá sa s tých­to štvr­tí: Down­to­wn – cen­trum biz­nis­tu, Har­bor Area – domov naj­väč­šie­ho prí­sta­vu v USA, Hol­ly­wo­od – cen­trum fil­mu, San Fer­nan­do Val­ley - sever­ná časť, South Cen­tral – ​“mok­rá štvrť”, West­si­de – bohat­šia časť ležia­ca blíz­ko oce­ánu, Wils­hi­re – domov his­to­ric­kej archi­tek­tú­ry, obcho­du (wikit­ra­vel). V mes­te žije množ­stvo národ­nos­tí. Pre­va­žu­jú imig­ran­ti z Mexi­ka, Sal­vá­do­ra, Guate­ma­ly, Irá­nu, Armén­ska, Thaj­ska, Činy, Fili­pín, Japon­ska, Pakis­ta­nu, Indie, Juž­nej Kórey, Kam­bo­dže, Viet­na­mu, Izra­e­la, Samoi. Viac ako polo­vi­ca popu­lá­cie žijú­cej v mes­te sa naro­di­la mimo USA. O tom sved­čia etnic­ké enk­lá­vy ako: His­to­ric Fili­pi­no­to­wn, Chi­na­to­wn, Litt­le Tokyo, Litt­le Arme­nia, Litt­le Per­zia, Litt­le Gaza, Thai Town, Kore­a­to­wn, Litt­le Ethi­pia, Litt­le India (Arte­sia), West Hol­ly­wo­od (rus­ká), East Los Ange­les a Boy­le Heights (mexic­ká), Fair­fax Dis­trict (výcho­do­európ­ski židia), Rese­da (viet­nam­ská), Westlake/​MaxArthur Park a Pico-​Union (sal­va­dor­ská, hon­du­ras­ká a guate­mal­ská), Sawtel­le (japon­ská), Glen­da­le (armén­ska), Pano­ra­ma City (fili­pín­ska), North Hol­ly­wo­od (thaj­ská) (wikit­ra­vel). Los Ange­les je pre­zý­va­né aj ako mes­to anje­lov. Aglo­me­rá­cie zabe­ra­jú 4 319 km2. Na nich žije cca tak­mer 18 mili­ó­nov ľudí. Pobre­žie oko­lo Los Ange­les bolo v dáv­nej minu­los­ti osíd­le­né kmeň­mi Los Ton­gva (Gab­rie­le­ňos), Chu­mash a Ame­rin­di­os. Mes­to leží v blíz­kos­ti tek­to­nic­ké­ho zlo­mu San Andre­as, pre­to je ovplyv­ne­né mno­hý­mi zeme­tra­se­nia­mi. Zlom sa nachá­dza 65 km sever­ne od mes­ta. Roč­ne je zazna­me­na­ných 10 000 zeme­tra­se­ní, drvi­vá väč­ši­na z nich nie je ľuď­mi postre­hnu­teľ­ná. Mes­to je domo­vom bejz­ba­lo­vé­ho klu­bu Los Ange­les Dodgers, hoke­jo­vé­ho Kings, bas­ket­ba­lo­vých Lakers, Clip­pers a Spark, fut­ba­lo­vé­ho Gala­xy a Club Depor­ti­vo Chi­vas. Neďa­le­ko pôso­bí hoke­jo­vá klub Ana­he­im Ducks (Wiki­pe­dia).

A city in Cali­for­nia, the second-​largest city in the USA after New York. It has a popu­la­ti­on of 3.8 mil­li­on peop­le on an area of 1290.6 km². Foun­ded on Sep­tem­ber 4, 1781, by the Spa­nish gover­nor Feli­pe de Neve. Sin­ce 1848, it has been part of Cali­for­nia, no lon­ger part of Mexi­co. It ser­ves as a glo­bal cen­ter for busi­ness, inter­na­ti­onal tra­de, enter­tain­ment, cul­tu­re, media, fas­hi­on, scien­ce, tech­no­lo­gy, and edu­ca­ti­on. Hol­ly­wo­od, as part of the city, is kno­wn as the Enter­tain­ment Capi­tal of the World. The city hos­ted the Sum­mer Olym­pics in 1932 and 1984. It has a Medi­ter­ra­ne­an cli­ma­te. Some sis­ter cities inc­lu­de Nago­ya (Japan), Bor­de­aux, Ber­lin, Mexi­co City, Auck­land City, Tehran, Athens, St. Peters­burg, Jakar­ta, Split, Bei­rut, Yere­van (Wiki­pe­dia). The city is com­po­sed of the fol­lo­wing dis­tricts: Down­to­wn – the busi­ness cen­ter, Har­bor Area – home to the lar­gest port in the USA, Hol­ly­wo­od – the cen­ter of the film indus­try, San Fer­nan­do Val­ley – the nort­hern part, South Cen­tral – the ​“wet dis­trict,” West­si­de – the aff­lu­ent part near the oce­an, Wils­hi­re – home to his­to­ric archi­tec­tu­re and com­mer­ce (wikit­ra­vel). The city is home to a diver­se popu­la­ti­on, with immig­rants from Mexi­co, El Sal­va­dor, Guate­ma­la, Iran, Arme­nia, Thai­land, Chi­na, the Phi­lip­pi­nes, Japan, Pakis­tan, India, South Korea, Cam­bo­dia, Viet­nam, Isra­el, Samoa. More than half of the city­’s popu­la­ti­on was born out­si­de the USA, evi­dent in eth­nic enc­la­ves such as His­to­ric Fili­pi­no­to­wn, Chi­na­to­wn, Litt­le Tokyo, Litt­le Arme­nia, Litt­le Per­sia, Litt­le Gaza, Thai Town, Kore­a­to­wn, Litt­le Ethi­opia, Litt­le India (Arte­sia), West Hol­ly­wo­od (Rus­sian), East Los Ange­les, and Boy­le Heights (Mexi­can), Fair­fax Dis­trict (Eas­tern Euro­pe­an Jews), Rese­da (Viet­na­me­se), Westlake/​MaxArthur Park and Pico-​Union (Sal­va­do­ran, Hon­du­ran, and Guate­ma­lan), Sawtel­le (Japa­ne­se), Glen­da­le (Arme­nian), Pano­ra­ma City (Fili­pi­no), North Hol­ly­wo­od (Thai) (wikit­ra­vel). Los Ange­les is also kno­wn as the City of Angels. The met­ro­po­li­tan area covers 4,319 km², with near­ly 18 mil­li­on peop­le. The coast­li­ne around Los Ange­les was inha­bi­ted in ancient times by the Los Ton­gva (Gab­rie­le­no), Chu­mash, and Ame­rin­di­os tri­bes. The city is loca­ted near the San Andre­as Fault, making it sus­cep­tib­le to nume­rous eart­hqu­akes. The fault is 65 km north of the city. App­ro­xi­ma­te­ly 10,000 eart­hqu­akes are recor­ded annu­al­ly, with the majo­ri­ty being imper­cep­tib­le to humans. The city is home to sports teams like the Los Ange­les Dodgers (base­ball), Kings (hoc­key), Lakers, Clip­pers, and Sparks (bas­ket­ball), Gala­xy and Club Depor­ti­vo Chi­vas (soc­cer). The Ana­he­im Ducks (hoc­key) also ope­ra­te near­by (Wiki­pe­dia).

Una ciu­dad en Cali­for­nia, la segun­da ciu­dad más gran­de de los Esta­dos Uni­dos des­pu­és de Nue­va York. Tie­ne una pobla­ci­ón de 3.8 mil­lo­nes de per­so­nas en un área de 1290.6 km². Fue fun­da­da el 4 de sep­tiem­bre de 1781 por el gober­na­dor espa­ñol Feli­pe de Neve. Des­de 1848, for­ma par­te de Cali­for­nia, ya no es par­te de Méxi­co. Sir­ve como cen­tro glo­bal de nego­ci­os, comer­cio inter­na­ci­onal, entre­te­ni­mien­to, cul­tu­ra, medi­os de comu­ni­ca­ci­ón, moda, cien­cia, tec­no­lo­gía y edu­ca­ci­ón. Hol­ly­wo­od, como par­te de la ciu­dad, es cono­ci­do como la Capi­tal del Entre­te­ni­mien­to del Mun­do. La ciu­dad fue sede de los Jue­gos Olím­pi­cos de Vera­no en 1932 y 1984. Tie­ne un cli­ma medi­ter­rá­neo. Algu­nas ciu­da­des her­ma­nas inc­lu­y­en Nago­ya (Japón), Bur­de­os, Ber­lín, Ciu­dad de Méxi­co, Auck­land, Tehe­rán, Ate­nas, San Peters­bur­go, Yakar­ta, Split, Bei­rut, Ere­ván (Wiki­pe­dia). La ciu­dad está com­pu­es­ta por los sigu­ien­tes dis­tri­tos: Down­to­wn, el cen­tro de nego­ci­os; Har­bor Area, hogar del puer­to más gran­de de los Esta­dos Uni­dos; Hol­ly­wo­od, el cen­tro de la indus­tria cine­ma­tog­rá­fi­ca; San Fer­nan­do Val­ley, la par­te nor­te; South Cen­tral, el ​“dis­tri­to moja­do”; West­si­de, la par­te adi­ne­ra­da cer­ca del océ­a­no; Wils­hi­re, hogar de arqu­itec­tu­ra his­tó­ri­ca y comer­cio (wikit­ra­vel). La ciu­dad alber­ga a una pobla­ci­ón diver­sa, con inmig­ran­tes de Méxi­co, El Sal­va­dor, Guate­ma­la, Irán, Arme­nia, Tai­lan­dia, Chi­na, Fili­pi­nas, Japón, Pakis­tán, India, Corea del Sur, Cam­bo­ya, Viet­nam, Isra­el, Samoa. Más de la mitad de la pobla­ci­ón de la ciu­dad nació fue­ra de los Esta­dos Uni­dos, evi­den­cia­do en enc­la­ves étni­cos como His­to­ric Fili­pi­no­to­wn, Chi­na­to­wn, Litt­le Tokyo, Litt­le Arme­nia, Litt­le Per­sia, Litt­le Gaza, Thai Town, Kore­a­to­wn, Litt­le Ethi­opia, Litt­le India (Arte­sia), West Hol­ly­wo­od (ruso), East Los Ange­les y Boy­le Heights (mexi­ca­no), Fair­fax Dis­trict (judí­os de Euro­pa del Este), Rese­da (viet­na­mi­ta), Westlake/​MaxArthur Park y Pico-​Union (sal­va­do­re­ño, hon­du­re­ño y guate­mal­te­co), Sawtel­le (japo­nés), Glen­da­le (arme­nio), Pano­ra­ma City (fili­pi­no), North Hol­ly­wo­od (tai­lan­dés) (wikit­ra­vel). Los Ánge­les tam­bi­én se cono­ce como la Ciu­dad de los Ánge­les. El área met­ro­po­li­ta­na cub­re 4,319 km², con casi 18 mil­lo­nes de per­so­nas. La línea cos­te­ra alre­de­dor de Los Ánge­les fue habi­ta­da en la anti­güe­dad por las tri­bus Los Ton­gva (Gab­rie­le­no), Chu­mash y Ame­rin­di­os. La ciu­dad está ubi­ca­da cer­ca de la Fal­la de San Andrés, lo que la hace sus­cep­tib­le a nume­ro­sos ter­re­mo­tos. La fal­la está a 65 km al nor­te de la ciu­dad. Se regi­stran apro­xi­ma­da­men­te 10,000 ter­re­mo­tos anu­al­men­te, sien­do la may­o­ría imper­cep­tib­les para los huma­nos. La ciu­dad es el hogar de equ­ipos depor­ti­vos como los Dodgers de Los Ánge­les (béis­bol), Kings (hoc­key), Lakers, Clip­pers y Sparks (balon­ces­to), Gala­xy y Club Depor­ti­vo Chi­vas (fút­bol). Los Ana­he­im Ducks (hoc­key) tam­bi­én ope­ran cer­ca (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Komárno

skala
Hits: 3081

Mes­to Komár­no je naj­juž­nej­ším mies­tom na Slo­ven­ku (komar​no​.sk). Maďar­ský názov mes­ta je Komá­rom, nemec­ký Komorn, latin­ský Cama­rum, Coma­ro­mium. Pre odlí­še­nie od mes­ta s rov­na­kým náz­vom, kto­ré leží v Maďar­sku, je v hovo­ro­vej maďar­či­ne pou­ží­va­ný názov Észak-​Komárom (Sever­né Komár­no) ale­bo Rév­ko­má­rom. Na plo­che 103.17 km2 tu žije 34 190 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Leží pri súto­ku Duna­ja a Váhu v nad­mor­skej výš­ke 108 met­rov nad morom. Je jed­ným z naj­star­ších síd­lisk v Kar­pat­skej kot­li­ne. Žili tu Kel­ti, Rima­nia vybu­do­va­li na opač­nom bre­hu Duna­ja vojen­ský tábor a mes­to Bri­ge­tio a neďa­le­ké Cele­man­tia. V dobe sťa­ho­va­nia náro­dov sa tu dlh­šie zdr­žia­va­li Ava­ri. Kon­com 9. sto­ro­čia sem priš­li Maďa­ri. V 10. sto­ro­čí pri súto­ku vytvo­ri­li opev­ne­né síd­lo. Pop­ri ňom vzni­kol hrad a osa­da Cama­rum (Kamarn, Cama­run, Kamar, Cama­ron, Coma­ron). Stre­do­ve­ké Komár­no sa roz­ví­ja­lo hlav­ne za vlá­dy Mate­ja Kor­ví­na. V čase turec­kých vojen sa dosta­lo na pome­dzie habs­bur­gs­kej a osman­skej ríše. Pre­to bol hrad pre­bu­do­va­ný na pev­nosť – Sta­rá pev­nosť. Neskôr pri­bud­la Nová pev­nosť. Obe odo­lá­va­li Tur­kom. Od roku 1745 sa mes­to stá­va slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. V roku 1763 a 1783 pos­tih­lo mes­to zeme­tra­se­nie (komar​no​.sk). Mes­to bolo maďar­ské do roku 1918 (Wiki­pe­dia CS). 2.11.1938 bolo mes­to pri­po­je­né ku Maďar­sku. Do 30. 3. 1945 (komar​no​.sk). Po prvej sve­to­vej voj­ne bola hra­nič­ná línia novo­za­lo­že­né­ho Čes­ko­slo­ven­ska sta­no­ve­ná cez stred rie­ky, čím doš­lo k odde­le­niu mest­skej čas­ti Újs­zőny (dnes Komá­rom) na pra­vom bre­hu Duna­ja, pri­po­je­nej k mes­tu v roku 1896 (Wiki­pe­dia). 

Význam­né osob­nos­ti Komár­na: spi­so­va­teľ Mór Jókai, hudob­ný skla­da­teľ Franz Lehár (komar​no​.sk), uhor­ský kráľ Ladi­slav Pohro­bok, nit­rian­sky bis­kup Lipót Kol­lo­nich, reži­sér Ivan Reit­man, hereč­ka Zuza­na Maro­šo­vá, spi­so­va­teľ­ka Danie­la Kapi­tá­ňo­vá, kano­is­ti Atil­la Sza­bó, Michal Risz­dor­fer, Richard Risz­dor­fer, kaja­ká­ri Juraj Bača a Juraj Tarr, Erik Vlček, fut­ba­lis­ta Szi­lárd Németh. Mes­to má tie­to mest­ské čas­ti: Čer­hát, Ďulov Dvor, Hadov­ce, Kava, Lán­dor, Malá Iža, Malý Har­čáš, Nova Osa­da, Nová Stráž, Pavel, Veľ­ký Har­čáš. V Komár­ne sa nachá­dza­jú Slo­ven­ské lode­ni­ce, kto­ré boli zalo­že­né v roku 1898, nachá­dza­jú sa medzi Alž­be­ti­ným ostro­vom a Duna­jom (Wiki­pe­dia).

The city of Komár­no is the sout­hern­most pla­ce in Slo­va­kia (komar​no​.sk). The Hun­ga­rian name of the city is Komá­rom, Ger­man Komorn, Latin Cama­rum, Coma­ro­mium. To dis­tin­gu­ish it from the city with the same name in Hun­ga­ry, the infor­mal Hun­ga­rian name Észak-​Komárom (North Komár­no) or Rév­ko­má­rom is used. With an area of 103.17 km², it is home to 34,190 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). It is situ­ated at the con­flu­en­ce of the Danu­be and Váh rivers at an ele­va­ti­on of 108 meters abo­ve sea level. It is one of the oldest sett­le­ments in the Car­pat­hian Basin. Celts lived here, and Romans built a mili­ta­ry camp and the city of Bri­ge­tio on the oppo­si­te bank of the Danu­be, near Cele­man­tia. During the mig­ra­ti­on of nati­ons, Avars sta­y­ed here for a lon­ger peri­od. Hun­ga­rians arri­ved in the late 9th cen­tu­ry. In the 10th cen­tu­ry, they estab­lis­hed a for­ti­fied sett­le­ment at the con­flu­en­ce. Next to it, a cast­le and the sett­le­ment of Cama­rum (Kamarn, Cama­run, Kamar, Cama­ron, Coma­ron) emer­ged. Medie­val Komár­no deve­lo­ped main­ly during the reign of Matt­hias Cor­vi­nus. During the Tur­kish wars, it beca­me a bor­der area bet­we­en the Habs­burg and Otto­man empi­res. The­re­fo­re, the cast­le was rebu­ilt into a for­tress – the Old For­tress. Later, the New For­tress was added. Both resis­ted the Turks. Sin­ce 1745, the city has beco­me a free roy­al town. In 1763 and 1783, eart­hqu­akes struck the city (komar​no​.sk). The city was Hun­ga­rian until 1918 (Wiki­pe­dia CS). On Novem­ber 2, 1938, the city was anne­xed to Hun­ga­ry until March 30, 1945 (komar​no​.sk). After World War I, the bor­der line of the newly estab­lis­hed Cze­cho­slo­va­kia was set through the midd­le of the river, resul­ting in the sepa­ra­ti­on of the dis­trict of Újs­zőny (now Komá­rom) on the right bank of the Danu­be, which was anne­xed to the city in 1896 (Wiki­pe­dia).

Sig­ni­fi­cant per­so­na­li­ties from Komár­no inc­lu­de the wri­ter Mór Jókai, com­po­ser Franz Lehár (komar​no​.sk), Hun­ga­rian King Ladis­laus the Post­hu­mous, Nit­ra Bis­hop Lipót Kol­lo­nich, direc­tor Ivan Reit­man, act­ress Zuza­na Maro­šo­vá, wri­ter Danie­la Kapi­tá­ňo­vá, cano­eists Atil­la Sza­bó, Michal Risz­dor­fer, Richard Risz­dor­fer, kay­akers Juraj Bača and Juraj Tarr, Erik Vlček, and foot­bal­ler Szi­lárd Németh. The city has the fol­lo­wing dis­tricts: Čer­hát, Ďulov Dvor, Hadov­ce, Kava, Lán­dor, Malá Iža, Malý Har­čáš, Nova Osa­da, Nová Stráž, Pavel, Veľ­ký Har­čáš. In Komár­no, the­re are the Slo­vak Shi­py­ard, foun­ded in 1898, loca­ted bet­we­en Eli­sa­beth Island and the Danu­be (Wiki­pe­dia).

Komá­rom váro­sa a Szlo­vá­kia leg­dé­libb váro­sa (komar​no​.sk). A város magy­ar neve Komá­rom, német neve Komorn, latin neve pedig Cama­rum, Coma­ro­mium. A várost azo­nos nevű magy­arors­zá­gi város­hoz való meg­külön­böz­te­tés végett a bes­zélt magy­ar nyelv­ben Észak-​Komárom (Észa­ki Komá­rom) vagy Rév­ko­má­rom (Révköz-​Komárom) elne­ve­zé­sek is hasz­ná­la­to­sak. A terüle­te 103,17 négy­zet­ki­lo­mé­ter, és a város­ban 34 190 lakos él (Wiki­pe­dia). A Duna és a Vág talál­ko­zá­sá­nál, ten­gers­zint felet­ti 108 méter magas­ság­ban talál­ha­tó. Az egy­ik leg­ré­geb­bi tele­pülés a Kárpát-​medencében. Itt éltek a kel­ták, a rómaiak a Duná­tól távo­labb, az Árpád-​korban pedig lét­re­hoz­ták a Bri­ge­tio nevű várost és a köze­li Celemantia‑t. A nép­ván­dor­lás korá­ban hoss­zabb ide­ig ava­rok tar­tóz­kod­tak itt. A 9. szá­zad végén érkez­tek ide a magy­arok. A 10. szá­zad­ban a két folyó tor­ko­la­tá­nál erődí­tett tele­pülést hoz­tak lét­re. Mel­let­te kia­la­kult egy vár és a Cama­rum nevű tele­pülés (Kamarn, Cama­run, Kamar, Cama­ron, Coma­ron). A közép­ko­ri Komá­rom főként Máty­ás kirá­ly ural­ma alatt fej­lődött. A török hábo­rúk ide­jén a Habs­burg Biro­da­lom és az Osz­mán Biro­da­lom határ­vi­dé­ké­re került. Ezért a várat áta­la­kí­tot­ták erődí­tés­sé – Óvár­rá. Később hoz­zá­a­dó­dott az Újvár. Mind­ket­tő elle­nállt a törökök­nek. 1745-​től a város sza­bad kirá­lyi város­sá vált. 1763-​ban és 1783-​ban föl­dren­gés érte a várost (komar​no​.sk). A város 1918-​ig magy­ar terület volt (Wiki­pe­dia CS). 1938. novem­ber 2‑án a várost Magy­arors­zág­hoz csa­tol­ták. 1945. már­cius 30-​ig (komar​no​.sk). Az első világ­há­bo­rú után a csehsz­lo­vák állam­ha­tár a folyó köze­pén haladt el, ami a Dunán a jobb par­ton fek­vő Újs­zőny város­rész elvá­lasz­tá­sá­hoz veze­tett, ame­ly­et 1896-​ban csa­tol­tak a város­hoz (Wiki­pe­dia).

Kie­mel­ke­dő sze­mé­ly­i­sé­gek Komá­rom­ban: író Mór Jókai, zenes­zer­ző Franz Lehár (komar​no​.sk), Magy­arors­zág kirá­lya, V. Lász­ló, nyit­rai püs­pök Lipót Kol­lo­nich, ren­de­ző Ivan Reit­man, szí­nész­nő Zuza­na Maro­šo­vá, író­nő Danie­la Kapi­tá­ňo­vá, kenu­sok Atti­la Sza­bó, Michal Risz­dor­fer, Richard Risz­dor­fer, kaja­ko­sok Juraj Bača és Juraj Tarr, Erik Vlček, lab­da­rú­gó Szi­lárd Németh. A város­nak a követ­ke­ző város­rés­zei van­nak: Čer­hát, Ďulov Dvor, Hadov­ce, Kava, Lán­dor, Malá Iža, Malý Har­čáš, Nova Osa­da, Nová Stráž, Pavel, Veľ­ký Har­čáš. Komá­rom­ban talál­ha­tó a Szlo­vák Hajó­gy­ár, ame­ly­et 1898-​ban ala­pí­tot­tak, az Alžbeta-​sziget és a Duna között hely­ez­ke­dik el (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post