2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Jaskyne, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, TOP

Belianska jaskyňa – jediná verejne prístupná jaskyňa vo Vysokých Tatrách

skala
Hits: 4226

Belian­ska jas­ky­ňa sa nachá­dza v Tatrans­kej Kot­li­ne. Je jedi­nou verej­ne prí­stup­nou jas­ky­ňou vo Vyso­kých Tat­rách. Nie­kto­ré čas­ti jas­ky­ne, kto­rá leží v masí­ve Koby­lie­ho vrchu, majú zau­jí­ma­vé náz­vy: Stĺpo­vý dóm, Prie­pasť Pek­lo, Kal­vá­ria, Dóm SNP, Pal­mo­vá sieň, Vodo­pá­do­vý dóm, Hudob­ná sieň, Rúro­vý dóm, Hli­ne­ná chod­ba, Prie­pasť Čer­to­ve hrd­lo, Dóm tro­siek (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). O jas­ky­ni vede­li hľa­da­či pokla­dov už v 18. sto­ro­čí, o čom sved­čia uhlí­ko­vé nápi­sy na ste­nách. Naj­star­ší je dato­va­ný do roku 1713. Neskôr sa na jas­ky­ňu zabud­lo, až kým ju Július Husz a Ján Britz 5.8.1881 zno­vu neob­ja­vi­li. Dnes je zná­mych 3825 met­rov cho­dieb (Ján Laci­ka). Jas­ky­ňa pat­rí ku naj­nav­šte­vo­va­nej­ším u nás. Sprí­stup­ne­ných je 1370 met­rov (Terem). Cez pre­hliad­ky sprie­vod­co­via púš­ťa­jú hud­bu, čo umoc­ňu­je záži­tok a krá­su tej­to jas­ky­ne. Na tej­to tra­se domi­nu­jú pago­do­vi­té sta­lag­mi­ty a sin­tro­vé vodo­pá­dy s dĺž­kou viac ako 50 met­rov (poznaj​slo​ven​sko​.sk). Vyhliad­ko­vá tra­sa má pre­vý­še­nie 125 met­rov, je na nej 860 scho­dov. Náv­štev­ník počas nej vidí jazier­ka, Hudob­nú sieň pome­no­va­nú pod­ľa zvu­kov dopa­da­jú­cich kva­piek vody na hla­di­nu jazier­ka. Ten­to pries­tor má vyni­ka­jú­ce akus­tic­ké vlast­nos­ti, pre­to sa tu orga­ni­zo­va­li kon­cer­ty (wordp​ress​.com).

Belian­ska Cave is loca­ted in the Tatrans­ká Kot­li­na (Tat­ra Basin). It is the only pub­lic­ly acces­sib­le cave in the High Tatras. Some parts of the cave, situ­ated in the mas­sif of Koby­lí Vrch (Mare­’s Hill), have inte­res­ting names such as Column Dome, Hell Abyss, Cal­va­ry, SNP Dome, Palm Hall, Water­fall Dome, Music Hall, Tube Dome, Clay Pas­sa­ge, Devi­l’s Thro­at Abyss, Dome of Deb­ris (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board). Tre­a­su­re hun­ters were alre­a­dy awa­re of the cave in the 18th cen­tu­ry, as evi­den­ced by car­bon insc­rip­ti­ons on the walls. The oldest insc­rip­ti­on dates back to 1713. The cave was later for­got­ten until it was redis­co­ve­red by Július Husz and Ján Britz on August 5, 1881. Today, it is kno­wn for its 3,825 meters of pas­sa­ges (Ján Laci­ka). The cave is among the most visi­ted in the coun­try, with 1,370 meters acces­sib­le to the pub­lic (Terem). During guided tours, guides play music, enhan­cing the expe­rien­ce and beau­ty of the cave. Pagoda-​shaped sta­lag­mi­tes and sin­ter water­falls over 50 meters long domi­na­te this rou­te (poznaj​slo​ven​sko​.sk). The sight­se­e­ing rou­te has an ele­va­ti­on gain of 125 meters, fea­tu­ring 860 steps. Visi­tors can see ponds, the Music Hall named after the sounds of water drop­lets fal­ling into the pond. This spa­ce has excel­lent acous­tic pro­per­ties, making it a venue for con­certs (wordp​ress​.com).

Jas­ki­nia Belian­ska znaj­du­je się w Kot­li­nie Tatr­za­ńs­kiej. Jest jedy­ną pub­licz­nie dostęp­ną jas­ki­nią w Wyso­kich Tat­rach. Nie­któ­re części jas­ki­ni, poło­żo­nej w masy­wie Koby­lie­go Wzgór­za, mają inte­re­su­jące nazwy, takie jak Kolum­no­wy Dół, Prze­pa­ść Pie­kło, Kalwa­ria, Dół SNP, Sala Pal­mo­wa, Wodos­pa­do­wy Dół, Sala Muzycz­na, Rur­ko­wy Dół, Kory­tarz Gli­nia­ny, Prze­pa­ść Dia­bel­ska Gar­dło, Dół Gru­zy (Źró­dło: Tab­li­ca Infor­ma­cyj­na). Poszu­ki­wac­ze skar­bów byli już świa­do­mi ist­nie­nia jas­ki­ni w XVIII wie­ku, o czym świadc­zą węg­lo­we napi­sy na ścia­nach. Naj­stars­zy napis pocho­dzi z 1713 roku. Później jas­ki­nia zosta­ła zapom­nia­na, aż do momen­tu jej pono­wne­go odkry­cia przez Júliu­sa Hus­za i Jána Brit­za 5 sierp­nia 1881 roku. Obe­cnie zna­na jest z 3825 met­rów kory­tar­zy (Ján Laci­ka). Jas­ki­nia nale­ży do najc­zęściej odwie­dza­nych w kra­ju, udos­tęp­ni­ono dla zwie­dza­jących 1370 met­rów (Terem). Podc­zas pro­wa­dzo­nych wyciec­zek prze­wod­ni­cy odtwar­za­ją muzy­kę, co wzmac­nia wra­że­nia i pięk­no jas­ki­ni. Na tej tra­sie domi­nu­ją pago­do­wa­te sta­lag­mi­ty i wodos­pa­dy sin­te­ro­we o dłu­go­ści ponad 50 met­rów (poznaj​slo​ven​sko​.sk). Tra­sa wido­ko­wa ma prze­wy­żs­ze­nie 125 met­rów, na któ­rej znaj­du­je się 860 scho­dów. Odwie­dza­jący mogą zobac­zyć sta­wy, Salę Muzycz­ną nazwa­ną od dźwi­ęków krop­li wody spa­da­jących na powierzch­nię sta­wu. To miejs­ce cha­rak­te­ry­zu­je się dosko­na­ły­mi wła­ści­wo­ścia­mi akus­tycz­ny­mi, co spra­wia, że orga­ni­zo­wa­ne są tu kon­cer­ty (wordp​ress​.com).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Hory, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Najzobrazovanejšie fotografie z Vysokých Tatier

skala
Hits: 123

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Najzobrazovanejších tatranské fotografie

skala
Hits: 110

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, 2016, 2016-2020, Biotopy, Časová línia, Les, Príroda, TOP

Les

skala
Hits: 3721

Lesy sú mies­tom, kde sa stre­tá­va prí­ro­da v celej svo­jej roz­ma­ni­tos­ti, kde sa strie­da­jú roč­né obdo­bia a pre­ja­vu­je sa bohat­stvo fló­ry a fau­ny. Les je mies­tom, kde sa cíti­te súčas­ťou prí­ro­dy a kde nachá­dza­te pokoj a oddych. Les je kom­plex­ný eko­sys­tém, je to spo­lo­čen­stvo rast­lín, živo­čí­chov, mik­ro­or­ga­niz­mov a iných orga­niz­mov, kto­ré spo­lu tvo­ria vzá­jom­ne pre­po­je­ný eko­sys­tém. Lesy majú veľ­ký význam nie­len z envi­ron­men­tál­ne­ho hľa­dis­ka, ale aj z hľa­dis­ka ľud­skej kul­tú­ry a hos­po­dár­stva. Stro­my okrem iné­ho posky­tu­jú potra­vu a úkryt pre mno­hé živo­čí­chy a tiež regu­lu­jú mik­ro­kli­ma­tic­ké pod­mien­ky v lese. Rast­li­ny samoz­rej­me pro­du­ku­jú orga­nic­kú hmo­tu a kys­lík vďa­ka fotosyntéze.

Les je domo­vom mno­hých živo­čí­chov, vrá­ta­ne cicav­cov, vtá­kov, pla­zov, oboj­ži­vel­ní­kov, hmy­zu a iných bez­sta­vov­cov. Tie­to živo­čí­chy sa pris­pô­so­bi­li rôz­nym aspek­tom les­né­ho pro­stre­dia a zohrá­va­jú dôle­ži­tú úlo­hu v eko­sys­té­me lesa. Nie­kto­ré z nich sú dôle­ži­té pre roz­klad orga­nic­ké­ho mate­riá­lu a recyk­lá­ciu živín, iné zase slú­žia ako potra­va pre vyš­šie vrstvy potrav­né­ho reťaz­ca. Lesy majú aj hos­po­dár­sky význam. Posky­tu­jú drev­nú hmo­tu, kto­rá sa pou­ží­va na výro­bu nábyt­ku, sta­veb­né­ho mate­riá­lu a pali­vo­vé­ho dre­va. Lesy sú dôle­ži­tým rekre­ač­ným a kul­túr­nym pries­to­rom pre ľudí, kde sa môžu rela­xo­vať, cvi­čiť šport, turis­ti­ka a spoz­ná­vať prí­ro­du. Lesy sú však dôle­ži­té pre zacho­va­nie bio­di­ver­zi­ty, udr­žia­va­nie kva­li­ty pôdy a vody a regu­lá­ciu klí­my. Je dôle­ži­té si uve­do­miť, že lesy sú zra­ni­teľ­ným eko­sys­té­mom, kto­rý je ohro­ze­ný rôz­ny­mi ľud­ský­mi akti­vi­ta­mi, ako sú nad­mer­ná ťaž­ba dre­va, odles­ňo­va­nie, poľ­no­hos­po­dár­ska expan­zia a zne­čis­ťo­va­nie ovzdu­šia a pôdy. Pre­to je dôle­ži­té chrá­niť a udr­žia­vať les­né eko­sys­té­my pre budú­ce generácie.

Foto­gra­fie lesa môžu zachy­tiť túto atmo­sfé­ru a pre­niesť ju divá­kom. Kaž­dá foto­gra­fia lesa je jedi­neč­ná, pre­to­že kaž­dý les má svo­je vlast­né čaro a jedi­neč­né rysy. Pri foto­gra­fo­va­ní lesa je dôle­ži­té hrať si s osvet­le­ním a zor­ný­mi uhla­mi, aby ste zachy­ti­li rôz­ne aspek­ty jeho krá­sy. Ran­né svet­lo môže vytvo­riť nád­her­né fareb­né odtie­ne a zvlášt­ne kon­tras­ty, zatiaľ čo zápa­dy sln­ka môžu stvár­niť les v roman­tic­kom až tajom­nom svet­le. Foto­gra­fie lesa môžu byť nie­len krás­ne, ale aj sil­né a emo­ci­onál­ne. Môžu vzbu­diť pocit úcty k prí­ro­de. Jed­ným zo spô­so­bov, ako zachy­tiť krá­su lesa, je foto­gra­fo­va­nie detai­lov. Môže­te zame­rať svoj objek­tív na tex­tú­ru kôry stro­mov, fareb­né lís­tie ale­bo kvit­nú­ce rast­li­ny na lesoch. Tie­to detail­né zábe­ry môžu pri­niesť divá­ko­vi hlb­ší pohľad do vnút­ra lesa a jeho živo­ta. Ďal­ším spô­so­bom, ako zachy­tiť krá­su lesa, je foto­gra­fo­va­nie jeho širo­kej pano­rá­my. Môže­te sa pokú­siť zachy­tiť celú roz­lo­hu lesa a jeho oko­li­té kra­ji­ny. Tie­to pano­ra­ma­tic­ké zábe­ry môžu pri­niesť pocit hĺb­ky a roz­sa­hu lesa a umož­niť divá­kom cítiť sa, ako­by boli súčas­ťou toh­to úžas­né­ho prostredia.

Forests are pla­ces whe­re natu­re meets in all its diver­si­ty, whe­re sea­sons chan­ge, and the rich­ness of flo­ra and fau­na is disp­la­y­ed. The forest is whe­re you feel part of natu­re and find pea­ce and rela­xa­ti­on. Forests are com­plex eco­sys­tems, com­mu­ni­ties of plants, ani­mals, mic­ro­or­ga­nisms, and other orga­nisms that toget­her form an inter­con­nec­ted eco­sys­tem. Forests are of gre­at impor­tan­ce not only from an envi­ron­men­tal per­spec­ti­ve but also from a cul­tu­ral and eco­no­mic perspective.

Tre­es, among other things, pro­vi­de food and shel­ter for many ani­mals and also regu­la­te mic­roc­li­ma­tic con­di­ti­ons in the forest. Plants, of cour­se, pro­du­ce orga­nic mat­ter and oxy­gen through pho­to­synt­he­sis. Forests are home to many ani­mals, inc­lu­ding mam­mals, birds, repti­les, amp­hi­bians, insects, and other inver­teb­ra­tes. The­se ani­mals have adap­ted to vari­ous aspects of the forest envi­ron­ment and play an impor­tant role in the forest eco­sys­tem. Some of them are impor­tant for decom­po­sing orga­nic mat­ter and recyc­ling nut­rients, whi­le others ser­ve as food for hig­her levels of the food chain.

Forests also have eco­no­mic sig­ni­fi­can­ce. They pro­vi­de tim­ber used in fur­ni­tu­re pro­duc­ti­on, cons­truc­ti­on mate­rials, and fire­wo­od. Forests are an impor­tant rec­re­a­ti­onal and cul­tu­ral spa­ce for peop­le, whe­re they can relax, enga­ge in sports, hiking, and explo­re natu­re. Howe­ver, forests are impor­tant for pre­ser­ving bio­di­ver­si­ty, main­tai­ning soil and water quali­ty, and regu­la­ting the climate.

It is impor­tant to rea­li­ze that forests are vul­ne­rab­le eco­sys­tems thre­a­te­ned by vari­ous human acti­vi­ties such as exces­si­ve log­ging, defo­re­sta­ti­on, agri­cul­tu­ral expan­si­on, and air and soil pol­lu­ti­on. The­re­fo­re, it is impor­tant to pro­tect and main­tain forest eco­sys­tems for futu­re generations.

Forest pho­tog­rap­hy can cap­tu­re this atmo­sp­he­re and con­vey it to vie­wers. Each forest pho­tog­raph is uni­que becau­se each forest has its own charm and uni­que fea­tu­res. When pho­tog­rap­hing a forest, it is impor­tant to play with ligh­ting and angles to cap­tu­re dif­fe­rent aspects of its beau­ty. Mor­ning light can cre­a­te beau­ti­ful color sha­des and pecu­liar con­trasts, whi­le sun­sets can depict the forest in roman­tic or mys­te­ri­ous light. Forest pho­tog­raphs can be not only beau­ti­ful but also power­ful and emo­ti­onal. They can evo­ke a sen­se of reve­ren­ce for nature.

One way to cap­tu­re the beau­ty of the forest is to pho­tog­raph details. You can focus your lens on the tex­tu­re of tree bark, color­ful lea­ves, or blo­oming plants in the forest. The­se detai­led shots can pro­vi­de vie­wers with a dee­per look into the inte­ri­or of the forest and its life. Anot­her way to cap­tu­re the beau­ty of the forest is to pho­tog­raph its wide pano­ra­ma. You can try to cap­tu­re the enti­re expan­se of the forest and its sur­roun­ding lands­ca­pes. The­se pano­ra­mic shots can bring a sen­se of depth and sco­pe to the forest and allow vie­wers to feel like they are part of this ama­zing environment.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Zahraničie

Gliczarów Górny

skala
Hits: 1176

Komor­né mes­to Glic­za­rów Gór­ny sa nachá­dza v tatrans­kej oblas­ti na kop­ci medzi Bie­lym Dunaj­com až po Buko­wi­nu Tatr­zu. Je jed­ným z naj­vyš­šie polo­že­ných miest v Poľ­sku (Jola Wal­kosz). Pozos­tá­va z tých­to čas­tí: Jur­zys­te, Maty­gó­wka, Bart­ków Wierch, Fiśko­wa Doli­na a Dziad­kó­wka (Wiki­pe­dia PL). Prvé zmien­ky sú z polo­vi­ce 17. sto­ro­čia. Obec bola zalo­že­ná po valas­kom prá­ve. Prví oby­va­te­lia pas­tie­ri oviec a poľ­no­hos­po­dá­ri. Po roku 1945 bola obec roz­de­le­ná na Glic­za­rów Dol­ny a Glic­za­rów Gór­ny. Domá­ci si cenia svo­ju kul­tú­ru a tra­dí­cie, čas­to sa oblie­ka­jú do nád­her­ných goral­ských kro­jov. V oblas­ti sa zacho­va­lo pod­hal­ské náre­čie (Jola Wal­kosz). Tra­dič­né oble­če­nie je cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom rodin­ných, cir­kev­ných a štát­nych osláv. Zacho­va­li sa tu archaic­ké dia­lek­ty, zvy­ky, ritu­ály, hud­ba, spev, tanec, archi­tek­tú­ra, ľudo­vé ume­nie (i‑tatry.pl). Obec­ný kato­lic­ký kos­tol je posta­ve­ný v tatrans­kom štý­le. Z Glyc­za­ro­wa sú nád­her­né výhľa­dy na Tat­ry. S obcou je spo­je­ná jed­na z naj­ťaž­ších cyk­lis­tic­kých etáp Oko­lo Poľ­ska, tzv. Glyc­za­ro­ws­ka ste­na (Jola Wal­kosz).

Glic­za­rów Gór­ny is loca­ted in the Tat­ra regi­on on a hill bet­we­en the Whi­te Duna­jec and Buko­wi­na Tatr­za­ńs­ka. It is one of the hig­hest situ­ated towns in Poland (Jola Wal­kosz). It con­sists of the fol­lo­wing parts: Jur­zys­te, Maty­gó­wka, Bart­ków Wierch, Fiśko­wa Doli­na, and Dziad­kó­wka (Wiki­pe­dia PL). The first men­ti­ons date back to the mid-​17th cen­tu­ry. The vil­la­ge was foun­ded after the Wal­la­chian law. The first inha­bi­tants were shep­herds and far­mers. After 1945, the vil­la­ge was divi­ded into Glic­za­rów Dol­ny and Glic­za­rów Gór­ny. The locals value the­ir cul­tu­re and tra­di­ti­ons, often dres­sing in beau­ti­ful high­lan­der cos­tu­mes. The Pod­ha­le dia­lect has been pre­ser­ved in the area (Jola Wal­kosz). Tra­di­ti­onal clot­hing is a cha­rac­te­ris­tic fea­tu­re of fami­ly, reli­gi­ous, and sta­te celeb­ra­ti­ons. Archaic dia­lects, cus­toms, ritu­als, music, sin­ging, dan­cing, archi­tec­tu­re, and folk art have been pre­ser­ved here (i‑tatry.pl). The vil­la­ge­’s Cat­ho­lic church is built in the Tat­ra sty­le. Glic­za­rów offers beau­ti­ful vie­ws of the Tat­ra Moun­tains. The vil­la­ge is con­nec­ted to one of the toug­hest cyc­ling sta­ges in the Tour de Polog­ne, kno­wn as the Glyc­za­rów Wall (Jola Walkosz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post