2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Kunerádsky zámok

Hits: 3262

Kune­rád­ský zámok slú­žil ako lovec­ký zámok a prí­le­ži­tost­né síd­lo grófs­kej rodi­ny Bal­les­tré­mov­cov (Wiki­pe­dia). Nachá­dza sa neďa­le­ko od Rajec­kých Tep­líc (kas​tiel​.org), 2 km od obce Kune­rád (tra​vel​-to​-zili​na​.biz). Posta­vi­li ho v roku 1916 v seces­nom štý­le (Wiki­pe­dia). Pôso­bil roma­tic­ky, vyba­ve­ný bol kom­for­tne s naj­mo­der­nej­ším zaria­de­ním. Mal vlast­nú elek­trá­reň na vod­ný pohon. Vo svo­jich počiat­koch mal slú­žiť aj ako cisár­ske leto­vis­ko, čomu zabrá­ni­la 1. sve­to­vá voj­na (kas​tiel​.org). Počas SNP tu síd­lil štáb par­ti­zán­skej bri­gá­dy. 25.9.1944 ho Nemci vypá­li­li (Wiki­pe­dia). Obno­ve­ný bol v roku 1959, násled­ne slú­žil ako lie­čeb­ný ústav (kas​tiel​.org). V roku 2010 bola jeho stre­cha zni­če­ná požia­rom a zámok poško­di­la voda pri hase­ní (Wiki­pe­dia).


Kune­rád Cast­le ser­ved as a hun­ting lod­ge and occa­si­onal resi­den­ce for the Bal­les­trém fami­ly (Wiki­pe­dia). It is loca­ted near Rajec­ké Tep­li­ce (kas​tiel​.org), 2 km from the vil­la­ge of Kune­rád (tra​vel​-to​-zili​na​.biz). Built in 1916 in the Art Nou­ve­au sty­le (Wiki­pe­dia), the cast­le exu­ded a roman­tic atmo­sp­he­re and was equ­ip­ped with modern com­forts. It even had its own hyd­ro­elect­ric power plant. In its ear­ly days, it was inten­ded to ser­ve as an impe­rial resort, a plan thwar­ted by World War I (kas​tiel​.org). During the Slo­vak Nati­onal Upri­sing (SNP), the cast­le hou­sed the hea­dqu­ar­ters of a par­ti­san bri­ga­de. On Sep­tem­ber 25, 1944, it was set abla­ze by the Ger­mans (Wiki­pe­dia). It was res­to­red in 1959 and sub­se­qu­en­tly ser­ved as a medi­cal ins­ti­tu­te (kas​tiel​.org). In 2010, a fire des­tro­y­ed its roof, and the cast­le suf­fe­red water dama­ge during fire­figh­ting efforts (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Polomka – čarovný svet horehronský

Hits: 2577

Polo­mka je naj­väč­šia obec na Horeh­ro­ní, má tak­mer 3 000 oby­va­te­ľov. Stred obce leží v nad­mor­skej výš­ke 628 met­rov nad morom (polo​mka​.sk). Roz­lo­ha obce je 94.02 km2. Leží na pra­vom bre­hu Hro­na, 20 km východ­ne od Brez­na. Na juž­nom úpä­tí Níz­kych Tatier a ich sty­ku s Vepor­ský­mi vrch­mi (Wiki­pe­dia). Polo­mka je cha­rak­te­ris­tic­ká náre­čím, zacho­va­la sa tu tra­dič­ná kuchy­ňa, hria­tô s mädom”, krom­pak v kapus­te”, šti­ka­ná cha­mu­la”, ťaha­ná polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). Folk­lór, miest­ne tra­dí­cie mapu­je folk­lór­ny súbor Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), kto­rý vzni­kol v roku 1954 . Pýchou polo­mské­ho kro­ja je plnou ruč­nou výšiv­kou boha­to zdo­be­ná pokrýv­ka hla­vy – kap­ka (polo​mka​.sk). V Polo­mke ani v blíz­kom oko­lí nie je dosta­tok pra­cov­ných prí­le­ži­tos­tí. Pri obci sa nachá­dza lyžiar­ske stre­dis­ko Buč­ník (polo​mka​.sk).

Pod­ne­bie v Polo­mke je vlh­ké, vege­tač­né obdo­bie je krát­ke. Pes­to­va­li sa tu naj­mä krmo­vi­ny, ovos, jarec, žito, stru­ko­vi­ny, od 19. sto­ro­čia zemia­ky. Ako význam­ná tex­til­ná plo­di­na sa pes­to­val ľankono­pe. V 19. sto­ro­čí nastal roz­mach reme­siel, povoz­níc­tva. Vybu­do­va­ná bola píla na vod­ný pohon. Fun­go­val vod­ný mlyn a pivo­var. Začiat­kom 20. sto­ro­čia nepriaz­ni­vé pome­ry spô­so­bi­li vysťa­ho­va­lec­tvo do Aus­trá­lie, Fran­cúz­ska a Ame­ri­ky. 12. novem­bra 1932 je dňom Polo­mskej vzbu­ry – vzbu­ry pro­ti kru­tým exe­kú­to­rom, kto­rí pri­pra­vi­li mno­hé rodi­ny o stre­chu nad hla­vou. Polo­mka pat­ri­la počas SNP medzi povs­ta­lec­ké obce. V cha­te Pod Homôl­kou boli par­ti­zá­ni napad­nu­tí jed­not­kou Ede­lwe­is, zaja­tí a odtran­s­por­to­va­ní do kon­cen­trač­né­ho tábo­ra Maut­hau­sen, kde boli pop­ra­ve­ní. Polo­mka bola oslo­bo­de­ná rumun­ský­mi a soviet­sky­mi vojak­mi 30. janu­ára 1945. Po voj­ne sa posta­vi­lo mno­ho rodin­ných domov, bytov aj verej­ných inšti­tú­cií. V roku 1976 bol vybu­do­va­ný Dre­vo­kom­bi­nát (polo​mka​.sk).

Kon­com 13. sto­ro­čia na Horeh­ro­ní vzni­ka­li prvé baníc­ke osa­dy. Z rôz­nych his­to­ric­kých pra­me­ňov je mož­né sa dom­nie­vať, že Polo­mka vznik­la už začiat­kom 14. sto­ro­čia, písom­né dokla­dy však nebo­li náj­de­né. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1525. Pôvod­ní oby­va­te­lia boli Rusí­ni, noví osad­ní­ci pri­chá­dza­li naj­mä zo Spi­ša (najk​raj​sik​raj​.sk). V roku 1551 tu žilo 9 rodín, v roku 1605 37 (polo​mka​.sk), v roku 1828230 domoch 2 293 oby­va­te­ľov (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). Oby­va­te­lia sa veno­va­li roľ­níc­tvu a pas­tier­stvu. Deji­ny Polo­mky sú úzko spä­té s hra­dom Muráň a s murán­skym pan­stvom (polo​mka​.sk).


Polo­mka is the lar­gest vil­la­ge in Horeh­ro­nie, with near­ly 3,000 inha­bi­tants. The vil­la­ge cen­ter is situ­ated at an ele­va­ti­on of 628 meters abo­ve sea level (polo​mka​.sk). The vil­la­ge covers an area of 94.02 km² and is loca­ted on the right bank of the Hron River, 20 km east of Brez­no, at the sout­hern foot­hills of the Low Tatras, whe­re they meet the Vepor­ské vrchy (Wiki­pe­dia). Polo­mka is cha­rac­te­ri­zed by its dia­lect, pre­ser­ving tra­di­ti­onal cuisi­ne, inc­lu­ding dis­hes like hria­tô s mädom” (a warm drink with honey), krom­pak v kapus­te” (cab­ba­ge stuf­fed with meat and rice), šti­ka­ná cha­mu­la” (a type of dum­pling), and the pul­led polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). The folk ensem­ble Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), for­med in 1954, sho­wca­ses folk­lo­re and local tra­di­ti­ons. The pri­de of the Polo­mka tra­di­ti­onal cos­tu­me is the head cove­ring cal­led kap­ka,” ador­ned with full hand­ma­de embro­ide­ry (polo​mka​.sk). Due to a lack of emplo­y­ment oppor­tu­ni­ties in Polo­mka and its vici­ni­ty, the­re is a ski resort cal­led Buč­ník near the vil­la­ge (polo​mka​.sk).

Polo­mka has a humid cli­ma­te with a short gro­wing sea­son. The pri­ma­ry crops his­to­ri­cal­ly inc­lu­ded fod­der, oats, bar­ley, rye, and legu­mes, with pota­to­es intro­du­ced in the 19th cen­tu­ry. Linen and hemp were gro­wn as sig­ni­fi­cant tex­ti­le crops. In the 19th cen­tu­ry, crafts and car­ria­ge making thri­ved, and a water-​powered sawmill, mill, and bre­we­ry were estab­lis­hed. Adver­se con­di­ti­ons at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry led to emig­ra­ti­on to Aus­tra­lia, Fran­ce, and Ame­ri­ca. Novem­ber 12, 1932, is remem­be­red as the day of the Polo­mka Upri­sing, a rebel­li­on against harsh exe­cu­tors who left many fami­lies home­less. Polo­mka acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ted in the Slo­vak Nati­onal Upri­sing (SNP) during World War II. In the cot­ta­ge Pod Homôl­kou, par­ti­sans were attac­ked by the Ede­lwe­iss unit, cap­tu­red, and tran­s­por­ted to the Maut­hau­sen con­cen­tra­ti­on camp, whe­re they were exe­cu­ted. Polo­mka was libe­ra­ted by Roma­nian and Soviet tro­ops on Janu­ary 30, 1945. After the war, many fami­ly homes, apart­ments, and pub­lic ins­ti­tu­ti­ons were built. In 1976, the Wood Com­bi­ne (Dre­vo­kom­bi­nát) was estab­lis­hed (polo​mka​.sk).

In the late 13th cen­tu­ry, the first mining sett­le­ments emer­ged in Horeh­ro­nie. Alt­hough it is belie­ved that Polo­mka was foun­ded in the ear­ly 14th cen­tu­ry based on vari­ous his­to­ri­cal sour­ces, no writ­ten evi­den­ce has been found. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1525. The ori­gi­nal inha­bi­tants were Rut­he­nians, and new sett­lers came main­ly from Spiš (najk​raj​sik​raj​.sk). In 1551, the­re were 9 fami­lies living here, and by 1605, the num­ber had gro­wn to 37 (polo​mka​.sk). In 1828, the­re were 2,293 resi­dents in 230 hou­ses (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, and Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re and pas­to­ra­lism. The his­to­ry of Polo­mka is clo­se­ly tied to Muráň Cast­le and the Muráň domain (polo​mka​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Tajch Vindšachtské jazero

Hits: 4303

Vind­šacht­ské jaze­ro je v obci Štiav­nic­ké Bane. Je jed­ným z 24 taj­chov v oko­lí Ban­skej Štiav­ni­ce, v Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Štiav­nic­ké vrchy. Je súčas­ťou loka­li­ty Sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva Ban­ská Štiav­ni­ca”. Z infor­mač­nej tabu­le som sa dozve­del, že tajch dal návrh poza­sta­viť Matej Kor­nel Hell v roku 1710. Hrá­dza bola posta­ve­ná v rokoch 17121715. Cie­ľom bola ochra­na štôl­ne Hor­ná Bie­be­ro­vá pred pod­zem­nou vodou. V roku 17291747 bola opra­ve­ná Samu­e­lom Miko­ví­nym. Opráv si Vind­šach­ta vyžia­da­la v 18. sto­ro­čí, okrem spo­mí­na­ných, via­ce­ro. Tajch mal dva samos­tat­né zber­né jar­ky: Hlav­ný piar­gs­ky jarokŠiro­ký jarok. Náhon­ný jarok bol vybu­do­va­ný v roku 1715. Voda z neho sa naj­skôr využí­va­la na vod­ný pohon s brz­dia­cim zaria­de­ním na dopra­vu rudy a hlu­ši­ny v ban­ských šach­tách. Neskôr voda slú­ži­la pre potre­by stúp pod šach­tou Leopold. Pre­pa­do­vá voda s vyčer­pa­nou ban­skou vodou sa využí­va­la aj na pohon úprav­níc­kych zaria­de­níŠte­ful­tov­skej doli­ne. Neskôr sa voda s náhon­né­ho jar­ku pou­ží­va­la na pohon vod­nos­tĺp­co­vých čer­pa­cích zaria­de­ní. Dneš­né pome­ry hovo­ria o tom, že objem nádr­že pri maxi­mál­nej hla­di­ne je 305 800 m3, plo­cha 44 000 m2, maxi­mál­na hĺb­ka je 14.2 m, dĺž­ka hrá­dze 237.1 m (Infor­mač­ná tabu­ľa). Leží v nad­mor­skej výš­ke 688 met­rov nad morom (uvzsr​.sk). Tajch je pria­mo napo­je­ný na Hor­ný Dekýš­sky jarok, dal sa však napúš­ťať aj z Počú­va­del­ské­ho taj­chu cez zná­mu výhyb­ku“ jar­ko­vé­ho sys­té­mu na Kríž­nej, pro­stred­níc­tvom Rich­ňav­ských taj­chov a cez tajch Bako­mi. Tajch Veľ­ká Vind­šach­ta je spo­lu s niž­ším taj­chom Evič­ka už sto­ro­čie vyhľa­dá­va­ným stre­dis­kom oddy­chu, rekre­ácie a vod­ných špor­tov (baj​komk​taj​chom​.sk).

Tajch slú­žil na záso­bo­va­nie vody pre potre­by ban­ské­ho prie­mys­lu, naj­mä pre pohá­ňa­nie vod­ných kolies na ťaž­bu a spra­co­va­nie rudy. Základ­ným prin­cí­pom fun­go­va­nia taj­chov bolo hro­ma­de­nie vody z prí­to­kov pomo­cou prieh­ra­dy. Násled­ne sa táto voda využí­va­la na pohá­ňa­nie vod­ných zaria­de­ní pro­stred­níc­tvom špe­ciál­nych vod­ných náho­nov. Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro bol súčas­ťou roz­siah­lej sie­te taj­chov, kto­rá zabez­pe­čo­va­la sta­bil­ný zdroj vody pre potre­by ban­ské­ho prie­mys­lu. Bol aj sym­bo­lom tech­nic­kej vyspe­los­ti stre­do­ve­kých ban­ských inži­nie­rov. Ich stav­ba vyža­do­va­la pre­cíz­ne mera­nie a plá­no­va­nie, a ich údrž­ba si vyža­do­va­la neus­tá­lu starostlivosť.

V súčas­nos­ti je Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro nie­len tech­nic­kým pamät­ní­kom minu­los­ti, ale aj prí­rod­ným a rekre­ač­ným úze­mím. Oko­lie jaze­ra je obľú­be­ným mies­tom pre turis­ti­ku a oddych, kde náv­štev­ní­ci môžu obja­vo­vať his­tó­riu a krá­sy prí­ro­dy. Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro ostá­va dôle­ži­tým spo­jen­com medzi minu­los­ťou a súčas­nos­ťou, pri­po­mí­na­júc nám význam a vývoj ban­ské­ho prie­mys­lu, kto­rý ovplyv­nil for­mo­va­nie kra­ji­ny a spo­loč­nos­ti na Slovensku.


Vind­šach­ta Lake is situ­ated in the vil­la­ge of Štiav­nic­ké Bane and is one of the 24 reser­vo­irs in the vici­ni­ty of Ban­ská Štiav­ni­ca, wit­hin the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of Štiav­nic­ké Vrchy. It is part of the UNESCO World Heri­ta­ge site Ban­ská Štiav­ni­ca.” From the infor­ma­ti­on board, I lear­ned that the con­cept for the reser­vo­ir was pro­po­sed by Matej Kor­nel Hell in 1710. The dam was cons­truc­ted bet­we­en 1712 and 1715 with the aim of pro­tec­ting the Upper Bie­be­ro­vá Adit from under­ground water. Samu­el Miko­ví­ny repai­red it in 1729 and 1747. The Vind­šach­ta Shaft requ­ired mul­tip­le repairs in the 18th cen­tu­ry, in addi­ti­on to the men­ti­oned ones. The reser­vo­ir had two sepa­ra­te drai­na­ge dit­ches: the Main Piar­gs­ky Ditch and the Wide Ditch. The supp­ly ditch was built in 1715. Ini­tial­ly, its water was used for water-​powered tran­s­por­ta­ti­on of ore and gan­gue in the mining shafts with a bra­king devi­ce. Later, the water ser­ved the needs of the Leopold shaft. The overf­low water, along with the dep­le­ted mining water, was also used to power the pro­ces­sing faci­li­ties in the Šte­ful­tov­ska Val­ley. Later, the water from the supp­ly ditch was used to dri­ve water-​column pum­ping devi­ces. Cur­rent con­di­ti­ons sta­te that the reser­vo­ir’s volu­me at maxi­mum capa­ci­ty is 305,800 m³, the area is 44,000 m², the maxi­mum depth is 14.2 m, and the dam’s length is 237.1 m (Infor­ma­ti­on board). It is loca­ted at an ele­va­ti­on of 688 meters abo­ve sea level (uvzsr​.sk). The reser­vo­ir is direct­ly con­nec­ted to the Upper Dekýš Ditch but could also be fil­led from the Počú­va­del­ské Reser­vo­ir through the well-​known switch” of the ditch sys­tem to Kríž­na, via the Rich­ňa­va Reser­vo­irs and the Bako­mi Reser­vo­ir. Vind­šach­ta Lake, along with the lower Evič­ka Reser­vo­ir, has been a popu­lar cen­ter for rela­xa­ti­on, rec­re­a­ti­on, and water sports for cen­tu­ries (baj​komk​taj​chom​.sk).

The reser­vo­ir ser­ved as a water supp­ly for the needs of the mining indus­try, espe­cial­ly for powe­ring water whe­els used in ore extrac­ti­on and pro­ces­sing. The fun­da­men­tal prin­cip­le of how reser­vo­irs ope­ra­ted invol­ved accu­mu­la­ting water from tri­bu­ta­ries using a dam. Sub­se­qu­en­tly, this water was uti­li­zed to dri­ve water-​powered machi­ne­ry through spe­cia­li­zed water chan­nels. Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir was part of an exten­si­ve network of reser­vo­irs that ensu­red a stab­le water sour­ce for the mining indus­try­’s requ­ire­ments. It also sto­od as a sym­bol of the tech­ni­cal pro­fi­cien­cy of medie­val mining engi­ne­ers. The­ir cons­truc­ti­on requ­ired pre­ci­se mea­su­re­ment and plan­ning, and the­ir main­te­nan­ce deman­ded con­ti­nu­ous care.

Today, Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir is not only a tech­ni­cal monu­ment of the past but also a natu­ral and rec­re­a­ti­onal area. The lake­’s sur­roun­dings are a popu­lar des­ti­na­ti­on for hiking and rela­xa­ti­on, whe­re visi­tors can explo­re the his­to­ry and beau­ty of natu­re. Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir remains an essen­tial link bet­we­en the past and the pre­sent, remin­ding us of the sig­ni­fi­can­ce and evo­lu­ti­on of the mining indus­try that influ­en­ced the sha­ping of the lands­ca­pe and socie­ty in Slovakia.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post